Snem Slovenskej republiky 1941

1. volebné obdobie. ó. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 74. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 20. novembra 1941.

Obsah:
Oznámenia predsedníctva:	Strana:
Otvorenie zasadnutia .............	.... 2
Ospravedlnenie neprítomnosti ..........	.... 2
Rozdaná tlač ...............	..... 2
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí....	..... 6
Zakľúčenie zasadnutia ...... . ......	.... 6

Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona zmen-
kového ......................	2
Reč zpravodajcu Dr. Orlického ..............	2
Rozprava odpadá ..................	4
Prvé hlasovanie o návrhu... ...........	4
Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......	4
Druhé hlasovanie d návrhu ...............	4
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......	4
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona šeko-
vého .......................	4
Reč zpravodajcu Dr. Orlického ..............	4
Rozprava odpadá ..................	5
Prvé hlasovanie o návrhu ................	5
P r i j a t i e návrhu prvým hlasovaním .......	5
Druhé hlasovanie o návrhu ...............	6
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......	6

74. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 20. novembra 1941.

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 29. min. Prítomní: Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil. Zapisovatelia: Germuška, Drobný. 42 poslanci podľa listiny o prítomnosti. Členovia vlády: Dr. Fritz a Stano. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej. Z Kancelárie Snemu: II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 74. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Jozef Šrobár, Martin Morháč, Dr. Ing. Peter Zaťko, Rudolf Čavojský, Ing. Franz Karmasin, Siegmund Keil, Dr. Štefan Polyák a Dr. Miloš Vančo.

R o z d a n á tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 73. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona zmenkového.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona šekového.

Vládny návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a výboru sociálnemu a zdravotnému.

Návrh poslanca, štátneho sekretára Ing. Franza Karmasina a spoločníkov na vydanie zákona o zriadení Ústredia sociálnej starostlivosti pri Deutsche Partei. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu.

Odpoveď ministra vnútra na interpeláciu poslanca Štefana Suroviaka a spoločníkov vo veci reorganizácie nemocenského poistenia slovenských železničiarov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o riadnom návrhu zákona zmenkového.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Pri rokovaní o vládnom návrhu zákona zmenkového je na mieste zdôrazniť nielen význam tohto zákonodarného diela, ale aj spôsob, akým on upravuje matériu zákona. Toto zákonodarné dielo je novým dôkazom životaschopnosti samostatného slovenského štátu, lebo pomerne v krátkom čase trvania obnovenej slovenskej štátnosti upravuje slovenský štát normy zmenkového práva nielen s ohľadom na svoje potreby, ale aj so zreteľom na snahy medzinárodného obchodu po sjednotení zmenkového práva na celom svete. Vstupujeme týmto i my do radu prvých štátov, ktoré zmenkové právo upravujú v tomto modernom duchu a dávame tým výraz našej snahe prispieť kladne k riešeniu právnych problémov, ktoré sa týkajú aj ostatných štátov.

Toto dielo svojím rozsahom, ale hlavne svojou vnútornou hodnotou dôstojne sa pridružuje k ostatným zákonodarným dielam nášho štátu a je dôkazom tvorčej sily slovenského ducha pri budovaní konsolidovaného štátneho útvaru s hodnotnými právnymi normami a tiež príležitosťou zdôrazniť pred celým svetom, že na území samostatného slovenského štátu žije ľud, ktorý má nielen vôľu, ale aj schopnosť vybudovať na tomto území štát, ktorý sa dôstojne radí medzi civilizované štáty Európy.

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona zmenkového na zasadnutí 11. a 12. novembra 1941 a postavil sa na stanovisko, že aj slovenský štát si má všímať snáh obchodného sveta o sjednotenie zmenkového práva, ktoré má na-

stúpiť namiesto doteraz platných zmenkových zákonov v jednotlivých štátoch. Zmenkové právo v jednotlivých štátoch vyznačovalo sa takými odlišnosťami, že v nich videl obchodný svet prekážku medzinárodného obchodu. Preto už v devätnástom storočí sa rozmnožovaly hlasy, ktoré volaly po sjednotení zmenkového práva. Tieto snahy sa zprvu obmedzovaly na skupiny štátov, ktoré si boly aj politicky bližšie. Tak predmetom rokovania lipskej konferencie, svolanej na návrh Colnej unie roku 1847 ako aj Norimberskej komisie roku 1857 bolo sjednotenie zmenkového práva v nemeckých štátoch.

Sjednocovací pohyb, ktorý mal za cieľ sjednotenie zmenkového práva všetkých štátov, začal už roku 1863, keď na zasadnutí National Association for the promotion of social Science v Gande bola vyslovená žiadosť o svolanie medzinárodnej konferencie, cieľom ktorej malo byť sjednotenie zmenkového práva.

Vojenné udalosti nemecko-francúzskej vojny z rokov 1870-1871, vtedy vyšlé moratórium a protirečiaca si judikatúra v jednotlivých štátoch boly mocným argumentom pre sjednocovacie snahy. Tieto otázky stály sa predmetom viacerých národných a medzinárodných kongresov, ktoré pripravovaly pôdu pre sjednotenie zmenkového práva.

Za najdôležitejší medzník pri sjednocovaní zmenkového práva treba považovať I. haagsku konferenciu, II. haagsku konferenciu a III. medzinárodnú konferenciu v Ženeve.

I. haagska konferencia v roku 1910 si vytýčila za cieľ vypracovať návrh jednotného zmenkového zákona, ktorý by potom jednotlivé štáty mohly na svojich územiach uzákoniť. Pri týchto rokovaniach sa ukázalo, že rozpory v jednotlivých zákonodarstvách sú veľmi značné a preto konferencia sa uspokojila s vypracovaním predbežného návrhu.

II. haagska konferencia zdokonalila dielo I. haagskej konferencie, ale návrh ratifikovaný nebol.

Haagske návrhy však nezostaly bez účinku. Niekoľko juhoamerických štátov ešte za svetovej vojny a po skončení tejto i mnohé iné štáty uzákonily haagske návrhy, alebo vyniesly ešte nové zákony pod ich vplyvom.

I po skončení svetovej vojny sa ozývaly snahy po sjednotení zmenkového práva. Spoločnosť národov svolala do Ženevy II. medzinárodnú konferenciu, ktorá zasadala od 13. mája do 7. júna 1930 a vypracovala tri dohody: 1. o Jednotnom zákone zmenkovom, 2. o trestoch zákonov v oblasti zmeniek cudzích a vlastných a 3. o poplatkoch zmeniek cudzích a vlastných.

Dohoda o Jednotnom zmenkovom zákone má 2 prílohy; prvá obsahuje text zákona a druhá soznam výhrad, pripúšťajúcich odchýlky od znenia dohodnutého textu.

Tieto dohody boly menom Česko-Slovenskej republiky podpísané, k ich včasnej ratifikácii však nedošlo, preto nemá slovenský štát žiadnych povinností reformovať svoje zmenkové právo podľa ženevskej konvencie. Všetky tieto skutočnosti, ktoré v minulosti boly rozhodujúce pre poriadanie rôznych konferencií, cieľom ktorých bolo sjednotenie zmenkového práva, jestvujú aj u nás, preto treba vítať vládny návrh, keď vyvodil z nich dôsledky a predkladá Snemu osnovu zmenkového zákona vypracovanú s ohľadom na ustanovenia ženevskej konvencie z roku 1930 všímajúcu si aj našich zvláštnych pomerov. Ústavnoprávny výbor považuje za potrebné poukázať na okolnosť, že uzákonenie tejto osnovy bude ďalším novým dôkazom usporiadanosti právnych pomerov v našom štáte a ďalším prispôsobením nášho právneho poriadku potrebám obchodného sveta.

Ústavnoprávny výbor pri stanovení definitívneho textu návrhu zákona vzal za základ text vládneho návrhu a previedol na ňom zmeny formálneho rázu a zmeny štylárne, pričom dbal na to, aby jednotlivé terminologické výrazy zodpovedaly duchu slovenskej reči. Z toho dôvodu bol nahradený výraz,, na rad" výrazom,, na príkaz", lebo lepšie vystihuje podstatu veci.

Paragraf 72 návrhu bol prispôsobený platnému právu, kde sa rozoznávajú nedele a zákonom uznané sviatky.

Paragraf 88 návrhu je novotou, ktorú doterajšie naše právo nepoznalo. Vhodnosť tohto ustanovenia je nad každú pochybnosť, lebo chce zachrániť účinnosť takých úkonov, vykonaných na mieste, ktoré boly na zmenke nesprávne vyznačené. Často sa totiž stáva, že hranice medzi jednotlivými

obcami nedajú sa rozoznať, následkom čoho je, že sa nesprávne udá obec, kde sa má úkon vykonať, inak ale úkon sa vykoná na takom mieste, kde má byť vykonaný podľa zmenkového práva. V tomto prípade nie je účelné vyvodzovať bezúčinnosť takéhoto úkonu. Pôjde tu len o susedné obce, ktoré budú vládnym nariadením za také označené.

Paragraf 104, ods. 1 bol prispôsobený § 110, lebo zákon má nadobudnúť účinnosť 1. júla 1942.

S ohľadom na ustanovenie § 88, ods. 2 doplnený bol i § 110 tak, že tento zákon vykoná minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.

Slávny Snem! Pevne verím, že toto zákonodarné dielo, ako jeden zo základných kameňov nášho právneho poriadku bude tvoriť kameň na budove našej národnej slobody a štátnej samostatnosti, preto ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri diely, 110 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi dielmi, 110 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona zmenkového.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona šekového.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

V súvislosti s rokovaním o vládnom návrhu zákona zmenkového pred chvíľou odznely s tohto miesta slová, že je na mieste zdôrazniť nielen význam tohto diela, ale aj spôsob, akým upravuje ono matériu zákona. Tieto slová sú na mieste aj pri rokovaní o vládnom návrhu zákona šekového, lebo i týmto dielom podáva samostatný slovenský štát nový dôkaz svojej životaschopnosti, lebo pomerne v krátkom čase trvania štátnej samostatnosti upravuje si normy šekového práva nielen s ohľadom na svoje potreby a potreby svojich občanov, ale aj s hľadiska širšieho, ktoré berie zreteľ na snahy medzinárodného obchodu po sjednotení šekového práva na celom svete. Táto osnova a jej uzákonenie prichádza v takom čase, že sa slovenský štát stavia do radu prvých štátov, ktoré upravily svoje šekové právo v modernom duchu a položil tým pomocnú ruku k dielu, ktoré si vytklo za cieľ zjednotiť šekové právo vo všetkých štátoch.

Ústavnoprávny výbor rokoval o tomto návrhu na zasadnutí 12. novembra 1941 a postavil sa na stanovisko, že aj slovenský štát si má všímať snáh obchodného sveta o sjednotenie šekového práva, ktoré má nastúpiť namiesto doteraz platných šekových zákonov v jednotlivých štátoch, ktoré sa vyznačovalo veľkými odlišnosťa-

mi, následkom čoho obchodný svet videl v nich prekážku medzinárodného obchodu.

Snahy po sjednotení šekového práva vyvrcholily v elaboráte Jednotného šekového zákona na ženevskej konferencii v roku 1930.

Úsilie legislatívnych činiteľov v bývalej Česko-Slovenskej republike smerovalo k príprave nového šekového zákona podľa ženevskej konvencie.

Treba poznamenať, že ženevská konvencia o Jednotnom šekovom zákone bola podpísaná aj menom bývalej Česko-Slovenskej republiky, k jej včasnej ratifikácii však nedošlo, preto nemá ani slovenský "štát žiadnych povinností reformovať svoje šekové právo podľa ženevskej konvencie.

Všetky tie skutočnosti, ktoré v minulosti dávaly vznik snahám po sjednotení šekového práva, jestvujú aj u nás, preto vítame aj my vládny návrh, ktorý vyvodil z nich dôsledky a predkladá osnovu šekového zákona, vypracovanú s ohľadom na ustanovenie ženevskej konvencie o Jednotnom šekovom zákone. V tejto súvislostí považuje ústavnoprávny výbor za potrebné zdôrazniť, že uzákonenie tejto osnovy bude ďalším dôkazom budovania nášho právneho poriadku a ďalším prispôsobením nášho právneho poriadku k potrebám obchodného sveta a svetového obchodu.

Ústavnoprávny výbor pri stanovení definitívneho textu návrhu zákona vzal za základ text vládneho návrhu a previedol na ňom zmeny väčšinou rázu formálneho a zmeny štylárne, pričom dbal na to, aby jednotlivé terminologické výrazy zodpovedaly duchu slovenskej reči.

Z toho dôvodu bolo treba nahradiť výraz,, na rad", ktorého význam v našej reči je celkom iný, výrazom "na príkaz", lebo táto dikcia lepšie vystihuje podstatu veci.

K § 20 treba pripomenúť, že povaha ženevskej konvencie bola taká, že štát, ktorý chce upraviť svoje šekové právo podľa elaborátu Jednotného šekového zákona, nemôže pri recipovaní jeho ustanovení do svojho právneho poriadku nič meniť. Z tohto dôvodu bol podržaný i § 20 osnovy, hoci jeho ustanovenia nezapadajú vhodne do právnych predpisov, ktoré platia u nás o rubopisoch cenných papierov znejúcich "na príkaz" alebo,, na majiteľa".

Paragraf 54 pri výpočte osôb, spadajúcich pod pojem bankára podľa šekového zákona bol vhodnejšie rozčlenený.

Paragraf 55 prispôsobený bol platnému právu, kde sa rozoznávajú nedele a sviatky.

Z § 60, ods. 3 vynechaná bola posledná veta s ohľadom na ustanovenie § 59, ods. 2, podľa ktorého má protestný orgán protest podpísať a pripojiť svoju úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.

Paragraf 68, ods. 2 doplnený bol vetou: "Tieto ustanovenia platia obdobne aj o zistení významu rovnakého ako je protest [§ 40, písm. b) a c)]", lebo je potrebné, aby mal šekový zákon ustanovenie o náhrade i týchto listín, ak sa stratily alebo boly zničené.

Paragraf 88 doplnený bol tak, že šekový zákon má vykonať minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami, lebo pri vykonávaní zákona bude potrebná účasť aj iných ministrov.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem túto osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má tri diely, 88 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, 88 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona šekového.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Spravodajca Dr. Orlický: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sa!

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s

osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 50 min. )