Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 6. zasadanie.

Zpráva

o 77. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 18. decembra 1941.

77. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 18. decembra 1941.

Zasadnutie otvorené o 17. hod. 42. min. Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Oploštil. 49 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Jozef Sivák a Július Stano. Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Imrich Karvaš. Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltin a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 77. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Ospravedlnenie neprítomn os t i.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Teodor Turček, Dr. Miloš Vančo, Anton Šalát, Vincent Boleček, Tido J. Gašpar a Anton Simko.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 76. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o nemocenskom poistení verejných zamestnancov.

Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o služobných platoch opatrovateliek na niektorých neštátnych opatrovniach.

Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa upravujú niektoré otázky penzijného poistenia Židov-súkromných zamestnancov vo vyšších službách.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o Ústavnom senáte.

Vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch. Návrh prideľujem výboru ná-

rodohospodárskemu, ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona o dani z obratu a dani prepychovej. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o predĺžení platností zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o príročí pre pohľadávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o nemocenskom poistení verejných zamestnancov.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Jozef Drobný a za výbor rozpočtový pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Drobnému.

Zpravodajca Drobný:

Slávny Snem!

Zákonom č. 221 z 15. októbra 1925 a ďalšími vládnymi nariadeniami, ktorými bol zriadený a upravený Liečebný fond, bola splnená dávna túžba štátnych a verejných zamestnancov. Po stránke sociálne-zdravotnej hľadel spomenutý zákon

zlepšiť ich pomery. Kým táto sociálnezdravotná otázka nebola vyriešená, zamestnanci vzájomne si pomáhali zriaďovaním súkromných fondov, ako bol napríklad u poštových zamestnancov Fond sociálnej starostlivosti. Podobné fondy ale nestačily uspokojiť nároky a sociálne-zdravotné záujmy zamestnancov, preto bolo treba sa postarať o vynesenie otázky zákonitou cestou, za prispenia podpory štátu. V čase zriadenia Liečebného fondu podľa prevedenej kalkulácie bolo možné vystačiť s 2% príspevkami, ktoré zpolovice hradil štát a zpolovice zamestnanec. Zmenou hospodárskych pomerov a fluktuáciou cien liečiv a liečebných prostriedkov Liečebné fondy boly nútené hľadať vyrovnanie svojich rozpočtov zavedením rôznych príplatkov na liečivá a iné výlohy. Takéto opatrenia vyvolaly nevôľu u poistencov a hľadaly sa cesty, akým spôsobom odpomôcť daným skutočnostiam. V rámci zákona č. 221/1925 boly zriadené zvláštne Liečebné fondy pre kategóriu štátnych a verejných zamestnancov, pre železničiarov, poštárov atď., ktoré si samy hospodárily v rámci ich finančných možností. Tak došlo k rozdielnemu poskytovaniu liečebných pomôcok a liečebných výloh. Hľadalo sa východisko ako odpomôcť jednak tomu, aby pre všetkých štátnych a verejných zamestnancov boly poskytované rovnaké výhody, jednak aby sa prípadne zlikvidovaly nedostatky poistenia. Preto vláda vyniesla nariadenie s mocou zákona č. 350/1940, ktorým sa tieto Liečebné fondy sjednotily pod názvom Nemocenská poisťovňa štátnych a verejných zamestnancov. Ďalšiu nápravu malo zjednať vo veciach finančného hospodárenia nariadenie s mocou zákona č. 9/1941, ktoré hornú medzu poistného Ks 50. - zvýšilo na Ks 60. -. Bohužiaľ ani toto opatrenie nemalo a nemá želaného výsledku. Postupné zvyšovanie cien liekov a liečebných pomôcok, zvyšovanie sadzieb v nemocniciach, liečebných ústavoch, sanatóriách a v kúpeľoch nepostačuje, aby poisťovňa mohla svoje povinnosti plniť, ktoré má predpísané dosavádnymi opatreniami. Ďalšie finančné zaťaženie si žiada cenovým úradom upravené kilometrovné pri doprave autom z Ks 2, - na Ks 3. -. Zmenšením počtu lekárov pri prevádzaní protižidovských opatrení poistenci sú nútení volať lekárov z väčšej vzdialenosti, následkom čoho sa zvyšujú náklady na ce-

stovné účty, ktoré často pohltnú až 2/3 sumy účtovanej na liečenie poistenca. Niektoré lieky sa zvýšily až o 300%, okrem toho štátna zdravotná správa uložila poisťovni liečiť tých tuberkulotikov, luetikov a osoby onemocnené rakovinou, ktorých osobný stav sa postupne zisťuje vo všetkých oboroch štátnej správy pri hromadnom vyšetrovaní. Konečne lekári, liečiaci na účet poisťovne, v dôsledku zvýšenia cien životných potrieb odmietajú poskytovať lekárske ošetrovanie za podmienok, ktoré platily v roku 1940 a žiadajú zvýšenie sadzieb za lekárske úkony.

Povinnosti, ktoré sa valia na Nemocenskú poisťovňa štátnych a verejných zamestnancov sú veľké a je príkazom dnešnej doby, aby poisťovňa bola za každých okolností i za cenu obetí so strany zamestnancov udržaná, i keď sú tieto obete v dnešných ťažkých životných pomeroch nemilé.

Sociálny a zdravotný výbor Snemu mal pred očami všetky uvedené okolnosti a v tomto duchu rokoval o predloženej osnove zákona, ktorá rovnakým dielom postihuje aj štátnu pokladnicu.

Osnova samotná v §§ 14 a 15 zaisťuje nároky poistencov vo väčšej miere, ako to dosiaľ bolo a to preto, aby poistné dávky boly úmerné zvýšenému poistnému. V § 13 bolo poistné ustálené pevnou mesačnou sadzbou, ktorá činí približne 3. 75°/o hrubého služobného platu, z čoho hradí polovicu poistenec a druhú polovicu štát. Očakávame, že dávky, poskytované poisťovňou, splnia nároky poistencov v každom ohľade a budú úmerné zvýšeným sadzbám a prestanú rôzne príplatky na lieky a mimoriadne úkony.

Sociálny a zdravotný výbor súc si vedomý dnešných životných pomerov hlavne sociálne najslabšieho zamestnanectva, hľadel, aby mesačná sadzba poistného bola snížená. Toto sa podarilo docieliť snížením poistného v I. triede zo 16. - Ks na 14. - Ks mesačne, ale aby toto zníženie bolo finančne vyvážené, zaviedly sa ďalšie dve triedy, a to 11. - po hranicu príjmov 64. 000 Ks a 12. - nad hranicu príjmov 64. 000 Ks, kde bola určená vyššia sadzba poistného. Tiež bolo vynechané z osnovy, aby srážky

na poistné sa vzťahovaly aj na mimoriadny príspevok a príplatok ženatých podľa zá-

kona č. 40 1941 Sl. z.

Očakávame, že akonáhle sa cenová hladina liekov a liečenia sníži, v tom pomere bude snížené aj poistné.

V ďalšom bola osnova upravená, aby zamestnancom a funkcionárom poisťovne boly ohraničené platy, aby sa tak znemožnilo nemierne vysoké honorovanie týchto, to je upravené v § 9 ods. 6.

Podľa § 10 ods. 1 sa doplnilo ustanovenie, že poisťovňa po stránke účelnosti a hospodárnosti podlieha dozoru Najvyššieho účtovného kontrolného úradu. Stalo sa tak cieľom zabezpečenia dobrého hospodárenia poisťovne. Bod e) ods. 1 § 11 osnovy zaraďuje do nemocenského poistenia aj vlastných zamestnancov poisťovne. Odsek 3 tohto paragrafu bol pozmenený v tom smysle, že sa zákaz poistenia nevyťahuje na zamestnancov, ktorí nemajú bydlisko na území Slovenskej republiky, čím bol daný právny základ vyriešenia nemocenského poistenia štátnych zamestnancov v zahraničnej službe, ktorá otázka nebola dosiaľ riešená.

Ods. l písm. a) § 14 bol doplnený tak, aby poistenec mal nárok na všetky potrebné a v predaji sa nachádzajúce liečivá. I keď sa toto doplnenie zdá zbytočným, výbory uznaly za potrebné kvôli istote poistencov, že sa im aj v liečivách bude poskytovať všetko, čo je za daných pomerov možné. V písm. b) bolo za slovo ,, podporu" vsunuté slovo "najmenej", aby poisťovňa v odôvodnených prípadoch mohla poskytnúť i viac. Do ods. 8 boli pojatí aj grécko-katolícki duchovní, lebo aj u nich vedie domácnosť sestra alebo matka, ak sa pred vysvätením neoženili alebo ak ovdoveli.

V prvej vete ods. 1 § 15 bol výraz "lekársku pomoc" doplnený výrazom "vyhovujúcu lekársku pomoc", čím sa zdôrazňuje povinnosť poisťovne uzavrieť smluvu s toľkými a takými lekármi, ktorí poistencov vyhovujúcim spôsobom obslúžia. Ten istý cieľ sa sleduje nahradením slova "lekármi" výrazom "potrebným počtom lekárov".

Do § 16 zaradily výbory nový ods. 2, podľa ktorého bude poistovňa povinná zamietnutie nároku na dávku odôvodniť a poučiť poistenca vo výmere o opravnom prostriedku. Nové ustanovenie sleduje cieľ chrániť záujmy poistencov pri uplatňovaní nárokov na poistné dávky. Deň nadobud-

nutia účinnosti zákona bol v § 20 určený na 1. január 1942 z toho dôvodu, že uzákonenie osnovy sa zdržalo a zpätná účinnosť zaťaženia je nežiadúca tak pre zamestnancov ako aj pre zamestnávateľa. Sociálny a zdravotný výbor takto upravenú osnovu, o ktorej rokoval spolu s rozpočtovým výborom 23. septembra, 5. novembra a 10. decembra, odporúča slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Dávam slovo spravodajcovi za rozpočtový výbor pánu poslancovi Dr. Florekovi. Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor spolu s výborom sociálnym a zdravotným prerokoval tento vládny návrh zákona na spoločných zasadnutiach dňa 23. septembra, 5. novembra a 10. decembra 1941. Už táto holá skutočnosť dokazuje, že Snem, respektíve jeho výbory venovaly tomuto úseku verejného života až úzkostlivú pozornosť a úpravou tohto vládneho návrhu zákona dokumentovaly, že Snem Slovenskej republiky je regulátorom nového slovenského života.

Vládny návrh obce podľa osvedčených zásad budovania samostatného slovenského života a podľa sociálnych a zdravotných potrieb stavu verejných zamestnancov vyriešiť otázku nemocenského poistenia. S tým aj výbory sa plne stotožnily a prijaly osnovu so súhlasom.

Nemocenské poistenie je všeobecne uznávanou a vžitou vymoženosťou terajšej doby a sleduje vysoký ideál: aby pracujúci človek práve následkom zapojenia do poistenia zamestnanectva ako celku dostal v prípade ochorenia tú najvyhovujúcejšiu lekársku i liečebnú pomoc. Ba ďalším zamýšľaným cieľom je, aby sa nemocenské poistenie postupom času okrem liečebnej starostlivosti venovalo aj činnosti preventívnej, ktorou by sa zamestnanectvo chránilo pred chorobami a tým sa v širšom smysle upevňovalo aj zdravie národa.

Všetky vyspelé a kultúrne štáty venujú v rámci programovitej sociálnej starostlivosti veľkú pozornosť budovaniu svojho nemocenského poistenia, čo je prejavom zdravého nazerania na povznesenie sociálno-zdravotnej úrovne širokých vrstiev národa. Preto treba úprimne vítať, že vlá-

da prichádza s týmto návrhom na zdokonalenie nemocenského poistenia verejných zamestnancov a treba len ľutovať, že sa tak deje v časoch vojnových, kedy zvýšené finančné požiadavky ako u zamestnávateľov (siatu a verejných korporácií), tak aj u zamestnancov hatia vybudovať nemocenské poistenie po stránke hmotnej tak, ako by to bolo možné za normálnych časov pokoja.

Rozličné vývojové fázy, ktoré nemocenské poistenie prekonalo aj u nás, ukázaly v praxi všetky výhody ako aj nezdravé zjavy okolo nemocenského poistenia. Je prirodzené, že pri našej úprave tohto poistenia mali sme úzkostlivé na zreteli, aby sme vhodnými ustanoveniami zákona takéto zjavy zmenili, čím sa zároveň napomôže účinok poistenia u zamestnancov, čo je hlavným cieľom nášho snaženia a osnovy vôbec.

Preto sa výbory pri rokovaní tohto návrhu zákona riadily týmito základnými zásadami:

Predovšetkým je to zásada najväčšej úspornosti. Treba hľadať takú organizačnú formu nemocenského poistenia, ktorá je lacná a pritom vyhovujúca a pružná. Sem cielia zmeny, ktoré sa na osnove vykonaly po stránke organizačnej. Najmä bolo treba ohraničiť maximálnu výšku dosažiteľných platov zamestnanectva Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov, čo bolo potrebné aj z dôvodov psychologických, keďže poistencami a spoluudržovateľmi poisťovne sú verejní zamestnanci.

Ďalšou zásadou bolo: v rámci dnes daných možností zabezpečiť poisťovni potrebné hmotné prostriedky, pričom sa muselo hľadieť na finančnú nosnosť zamestnávateľov (štát a verejnoprávne korporácie) aj zamestnancov. Špeciálne u zamestnancov šlo o takú úpravu výšky poistných príspevkov, aby platové slabší zamestnanci prispievali menej, lepšie platení zamestnanci viac, slovom podľa platovej progresivity.

So zabezpečením poisťovne so stránky hmotnej úzko súvisí zásada dobrého hospodárenia a vôbec účinkovania poisťovne. V tomto smere poisťovňa podrobuje sa (okrem dozoru Ministerstva vnútra) aj dozoru Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.

Všetky tieto zásady boly vyvolané snahou, aby sa každá docielená úspora a zjednodušenie obrátily na vlastný cieľ poistenia, to jest dať poistenému zamestnancovi za daných možností čo najviac.

Podľa spomenutých základných hľadísk vykonaly výbory na osnove okrem štylárnej a legislatívne-technickej úpravy aj vecné zmeny, ktoré uvádza spoločná zpráva výborov.

K § 4. Členmi a náhradníkmi Poradného sboru môžu byť len verejní zamestnanci, aby sa tak mohol pri spravovaní poisťovne uplatniť vplyv verejných zamestnancov, povinne poistených a poistné platiacich.

K § 7. Z dôvodov úspornosti sa priznal nárok len na náhradu hotových výdavkov a na odmeny za účasť na zasadnutí ako dostatočná protihodnota členom konanej povinnosti.

K § 9. Odseky tohto paragrafu boly z dôvodov systematičnosti ich matérie preštylizované. Do odseku 6 bolo vsunuté, že predseda vydáva a minister vnútra po dohode s ministrom financií schvaľuje aj platový poriadok zamestnancov poisťovne. Výbory do tohto odseku daly nové ustanovenie, ktoré znie: "Úhrn služobných požitkov zamestnancov a odmien funkcionárov poisťovne nesmie presahovať služobný plat štátnych zamestnancov podľa 1. platovej stupnice (zákon č. 103 1926 Sb. z. a n. časť prvá), aby sa tak znemožnilo nemierne vysoké honorovanie najmä vedúcich zamestnancov a funkcionárov poisťovne. V tomto rámci ponechala sa voľnosť úpravy platov zamestnanectva poisťovne tak, ako to záujmy poisťovne budú vyžadovať.

K § 10. Odsek l sa doplnil ustanovením, ako som to spomenul, že poisťovňa po stránke účelnosti a úspornosti hospodárenia podlieha dozoru Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.

K § 11. Medzi zamestnancov, ktorých nemocenské poistenie poisťovňa obstaráva, pojali sa aj vlastní zamestnanci poisťovne, ako to uznaly výbory za najpriliehavejšie. Na žiadosť poisťovne sa včlenil nový odsek s ustanovením, že za akých podmienok zamestnanec poisteniu podlieha, aby sa tak uľahčila prax poisťovne,

Paragraf 12 bol doplnený ustanovením, že ak zamestnávatelia a poistenci nesplnia

im vymedzené povinnosti, majú nahradiť poisťovni vzniklú škodu.

K § 13. V triedach, podľa ktorých sa má platiť poistné, vykonaly výbory dve podstatné zmeny. Snížily poistné u 1. triedy z mesačných Ks 16 na Ks 14 a vsunuly ďalšie dve triedy: triedu 11. (nad 52. 000 Ks) s mesačnými poistným 160 Ks a triedu 12. (nad 64. 000 Ks) s mesačným poistným 180 Ks.

Toto riešenie ako výsledok podrobnej debaty uznaly výbory za sociálne spravodlivejšie.

Výbory navrhujú aj rezolúciu, ktorou sa vláda žiada, aby platové pomery zamestnancov a funkcionárov nositeľov ostatného verejnoprávneho poistenia upravila shodne s ustanoveniami § 9 usnesenie Snemu Slovenskej republiky o zákone o nemocenskom poistení verejných zamestnancov, za druhé, aby vhodným opatrením zamedzila vymenovanie za predsedu alebo riaditeľa nositeľa verejnoprávneho poistenia takú osobu, ktorá je už predsedom alebo riaditeľom iného nositeľa verejnoprávneho poistenia.

Ako v úvode tejto zprávy, tak aj v poznámkach k § 9 bolo poukázané na to, že v minulosti osobné a vecné náklady sociálneho i nemocenského poistenia vplyvom nezdravých pomerov natoľko vzrástly, že pohlcovaly finančné prostriedky vo vysokom percente a tak podlamovaly prosperitu poisťovní a účinky poistenia. Aby sa tento nezdravý zjav v minulosti u nás neudomácnil, ohraničily sa požitky zamestnancov nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov stanovením maximálne dosažiteľnej výšky 1. platovej stupnice štátnych zamestnancov podľa platového zákona. Preto je žiadúce, aby vláda urobila podobné opatrenie aj u ostatných nositeľov verejnoprávneho poistenia, o čo sa navrhnutou rezolúciou žiada.

Účelné by bolo, aby Vláda zasiahla podobne ako pri ustálení cien i v záujme odstránenia horibilných rozdielov platových, ktoré sa čoraz hrozivejšie prejavujú medzi zamestnanectvom štátnym a súkromným. Predišla by nezdravým pomerom, ktoré sa charakterizujú poznámkami, najíma pri vianočných remuneráciách, že štátny zamestnanec je osobne zodpovedný, súkromný zamestnanec osobitne honorovaný. Nezdravým zjavom by bolo, keby predseda

alebo riaditeľ jedného poisťovacieho ústavu mohol byť súčasne predsedom alebo riaditeľom druhého poisťovacieho ústavu. Aj v tom smere sa kladie na vládu požiadavka, aby podobné zjavy vhodným zákrokom vylúčila.

Na základe týchto dôvodov za rozpočtový výbor odporúčam Snemu osnovu v predloženom znení na odhlasovanie spolu aj s pripojenou rezolúciou. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh. Tajomník Snemu Dr. Foltin (číta): Návrh poslanca Pavla Čarnogurského a spoločníkov na zmenu §§ 9 a 15 návrhu zákona o nemocenskom poistení verejných zamestnancov.

Podpísaní navrhujú, aby v návrhu zákona o nemocenskom poistení verejných zamestnancov

1. druhá veta § 9 ods. 6 nahradená bola takto: "Úhrn služobných požitkov a odmien zamestnancov, ako aj úhrn odmien funkcionárov poisťovne nesmie presahovať služobný plat štátnych zamestnancov podľa 1. platovej stupnice (zákon číslo 103, 1926 Sb. z. a n. časť prvá). "

2. z § 15 vypustený bol 10. odsek a aby následkom toho odsek nasledujúci označený bol ako odsek 10.

V Bratislave 18. decembra 1941.

Podpísaní sú páni poslanci: Dr. Rosival, Steinhübl, Drobný, Dr. Fraštia, Husárek, Dr. Opluštil, Mondok, Dr. Mederly, Čarnogurský a Dr. Florek.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Drobný a Dr. Florek. Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasia.

Zpravodajca Drobný: Súhlasím.

Zpravodajca Dr. Florek: Súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni zpravodajcovía s navrhovanou zmenou súhlasia.

Budeme hlasovať o osnove zákona o nemocenskom poistení verejných zamestnancov.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.