litera tohto zákona čím prv premení v radostnú skutočnosť dokonale zelektrizovaného Slovenska! (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol:
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Žiadam prečítať doplňovací návrh.
Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):
Návrh poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov na doplnenie vládneho návrhu zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie.
Podpísaní navrhujú:
Slávny Snem, ráč do osnovy vyššie označeného zákona ako § 11 vložiť toto ustanovenie:
"Ministerstvo dopravy a verejných prác vydá a v Úradných novinách uverejní záväzné predpisy o technických vlastnostiach, prevádzkovej bezpečnosti a spôsobe prevedenia elektrických zariadení, o materiáloch, prístrojoch a súčiastkach na ne upotrebovaných, o ich značkovaní ako aj o dozeraní na elektrické zariadenia. "
Nasledujúce §§ 11 a 12 nech sú prečíslované na 12 a 13.
V Bratislave 27. januára 1942.
Podpísaní sú poslanci: Dr. Vančo, Petrovič, Macek, Guzikiewicz, Moravčík, Mora, Dr. Kočiš, Turček, Dr. Ing. Zaťko a Dr. Hrušovský.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Horniš a Hollý. Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom súhlasia.
Zpravodajca Horniš:
S navrhovaným doplnkom súhlasím.
Zpravodajca Hollý:
S navrhovaným doplnkom súhlasím,
Predseda Dr. Sokol:
Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovaným doplnkom súhlasia.
Budeme hlasovať o osnove zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 12 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Keďže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom
návrhu poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak sa však doplňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Horniš: Nie sú.
Zpravodajca Hollý: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových s doplnkom nového 11. paragrafu.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmenkovom poplatku.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Miloš Vančo.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Vančo:
Ctený Snem!
Reforma matérie zmenkového pravá podľa smerníc Ženevskej konvencie z roku 1930, ktorá sa u nás uskutočnila zákonom č. 255/1941 Sl. z., a reforma matérie šekového práva v smysle elaborátu Ženevskej konferencie z roku 1931, ktorá sa uskutočnila u nás zákonom č. 256/1941 Sl. z., vyžaduje aj prispôsobenie právnej matérie zmenkových poplatkov, ako aj poplatkov z listín, postavených čo do poplatnosti na roveň zmenkám - najmä teda aj šekom.
Tomu vyhovuje predložená osnova vládneho návrhu o zmenkových poplatkoch.
Pri sostavení osnovy vychádzalo sa z toho predpokladu, že zmenka koná v hospodárskom živote dvojakú funkciu a to:
1. predstavuje surogát peňazí a je jednou z platobných metód,
2. slúži cieľom úverovým a kaučným, to jest zabezpečuje dlžníčke a rukojemské záväzky.
V prvej funkcii spoplatňujú sa zmenky miernejšie, naproti tomu však v druhej funkci - v ktorej nahradzujú už vlastne dlžobné úpisy a garančné listiny - vyrubujú sa z nich poplatky vyššie.
Zdôrazniť treba, že pre šeky a obchodné poukážky s krátkou sročnosťou - zastupujúce vlastne priamo platenie hotovými - ustanovuje osnova ešte miernejšiu poplatkovú sadzbu, ako pre krátkodobé zmenky. Ak však šek, obchodná poukážka alebo iná zmenke na roveň postavená listina má tú istú národohospodársku funkciu ako zmenka, spoplatňuje sa v rovnakej výške a za rovnakých podmienok ako zmenka.
Osnova nového zákona vo svojich základných rysoch je vybudovaná na podklade doterajších zákonných ustanovení o zmenkovom poplatku. Osnova vyniká svojim jasným systematickým usporiadaním ako aj prehľadnosťou a - čo je veľmi dôležité - slučuje v jeden prehľadný a ucelený súbor súvislých ustanovení všetky doterajšie roztrúsené normy, upravujúce poplatok zo zmenky a iných listín zmenkám na roveň postavených.
Po formálnej stránke uskutočnil výbor žiadúce zmeny jazykovej a štylárnej povahy, zjednodušil formulácie niektorých ustanovení a na niektorých miestach prispôsobil znenie osnovy terminológii nového zmenkového a šekového zákona.
Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby ctený Snem osnovu zákona v predloženom znení prijal. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zmenkovom poplatku.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má šesť dielov, 24 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasoval o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Vančo:
V § 4 ods. 1 je tlačová chyba. V treťom riadku namiesto slova "ak" je omylom vytlačené "ako". Navrhujem v tomto smysle opravu textu.
Predseda Dr. Sokol:
Pán zpravodajca navrhuje opravu tlačovej chyby v § 4 ods. 1 osnovy.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej šesť dielmi, 24 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej s opravou, ako ju navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 2. bod programu, Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Ústrednom úrade na ochranu živnostenského vlastníctva.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Jozef Fundárek.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Fundárek:
Slávny Snem!
Ochrana živnostenského duševného vlastníctva je produktom novodobého právneho vývoja, ba mohli by sme povedať, že je vlastne dieťaťom nášho storočia. Poznatok, že právny poriadok, musí poskytnúť svoju ochranu nielen statkom hmotným, ale i statkom materiálnym, len ťažko sa uplatňoval a napomáhala tomu skôr právna veda, ako legislatíva a konzervatívna súdna prax. Obraz, ktorý nám poskytuje dnes platný stav ochrany živnostenského vlastníctva, je charakterizovaný dvoma skutočnosťami: jednak roztrieštenosťou pozitívnych právnych.
predpisov, jednak medzinárodnou povahou tohto úseku práva. Je preto zrejmé, že dnes, keď si uvedomujeme mimoriadny význam tohto práva pre rozmach techniky i národohospodársky rozvoj štátu, musíme sa zaoberať myšlienkou uskutočniť čo najskôr veľkorysú a systematickú kodifikáciu tejto právnej oblasti. Platí to pre nás tým viac, lebo bývalá republika Česko-Slovenska spokojila sa väčšinou len tým, že transplantovala príslušné právne predpisy rakúske na slovenské právne územie. Tak bol u nás zavedený patentný zákon rakúsky z roku 1897 a rakúsky zákon o ochrane známok z roku 1890.
Legislatíva Slovenskej republiky snažila sa predovšetkým zamedziť ujmy, ktoré by mohly vzniknúť z prerušenia právnej kontinuity, najmä so zreteľom na pôsobnosť bývalého Patentného úradu v Prahe. Preto bol vydaný zákon č. 261/1940 o niektorých opatreniach na ochranu známok, ku ktorému sa pojí vládne nariadenie č. 2/1941. Vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 104/1941 pristúpila Slovenská republika k takzvanej Parížskej konvencii na ochranu živnostenského vlastníctva z roku 1883.
Keď sa rozhodovalo o tom, či môžeme pristúpiť už teraz k celkovej kodifikácii práva na ochranu živnostenského vlastníctva, hmotného práva zrovna tak ako formálneho, muselo sa uznať, že naše pomery sú ešte také, že nedovoľujú uskutočniť túto myšlienku vcelku a naraz. Chýbajú nám najmä potrební odborníci, právnici zrovna tak ako technici, ktorých si musíme ešte vychovať. Preto možno len schvaľovať, keď vláda predovšetkým chce sjednotiť pôsobnosť správnu a súdnu a chce si vytvoriť orgán, ktorý by jediný vykonával tento úsek práva. Týmto orgánom má byť "Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva" so všeobecnou pôsobnosťou, vzťahujúcou sa na celé územie štátu a výlučnou súdnou inštanciou má byť "Osobitný senát pri Najvyššom správnom súde". Tento legislatívny postup je ostatne diktovaný i záväzkom, ktorý prevzala naša republika spomenutým už pristúpením k Parížskemu medzinárodnému dohovoru, kde sme sa zaviazali zriadiť osobitný úrad na ochranu živnostenského vlastníctva.
Rozpočtový, národohospodársky a ústavnoprávny výbor prerokovaly vládny
návrh na spoločnom zasadnutí dňa 20. januára 1942. Okrem štylárnych zmien pripojily k nemu niektoré doplnky, ktorých cieľom je čo najlepšie vystrojiť nový úrad po stránke osobnej a vecnej a zaručiť správnosť a objektívnosť vykonávania zákona. Preto boly zavedené určité úľavy pri menovaní tatkzvaných patentových zástupcov podľa patentového zákona a podrobnejšie upravený osobitný senát Najvyššieho správneho súdu.
Po stránke rozpočtovej výbory uvažovaly o tom, či postulát krajnej úspornosti vo verejnej finančnej správe, ktorý musíme dnes mať stále pred očami, nie je prekážkou tomu, aby sme tvorili zase úrad nový a či by pôsobnosť vo veciach živnostenského vlastníctva nemohlo vykonávať niektoré ministerstvo, predovšetkým Ministerstvo hospodárstva. Keďže sme sa však, ako som spomenul, zaviazali utvoriť osobitný úrad, volilo sa východisko, že sa kreuje takýto úrad v organizačnom a rozpočtovom rámci Ministerstva hospodárstva, avšak s vlastnou nezávislou kompetenciou.
Vykonanie zákona nebude nijako zaťažovať štátnu pokladnicu, naopak, prinesie jej nové príjmy vo forme rozličných poplatkov. Rozpočet na rok 1942 predvída na nový úrad výdavky v sume Ks 550 000 a odhaduje jeho príjmy na sumu Ks 1, 200 000.
Menom rozpočtového, národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru odporúčam preto osnovu slávnemu Snemu na prijatie.
Výbory, pravda, nemohly si nepovšimnúť, že pokiaľ ide o sjednotenie správnej agendy ostal vládny návrh stáť akosi na pol ceste. Známkové registre budú i naďalej viesť obchodné a priemyselné komory a nový úrad bude viesť ústredný register, do ktorého sa budú zapisovať tie isté údaje. Pri tom všetkom nemohly výbory pozmeniť vládny návrh v tomto smere, lebo prišly k presvedčeniu, že vyriešenie pôsobnosti vo veci ochranných známok a vzoriek je nerozlučne spojené s kodifikáciou hmotného práva vzorkového a známkového a riešily preto vec tak, že sa usniesly na tejto rezolúcii:
"Vláda sa žiada, aby pri úprave hmotného práva známkového a vzorkového pamätala na sústredenie všetkej agendy
ochrany známok a vzoriek na Úrade na ochranu živnostenského vlastníctva. "
Výbory odporúčajú Snemu schváliť i túto rezolúciu. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o Úrade na ochranu živnostenského vlastníctva.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Fundárek: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Osnova má 26 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 26 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za zprávou výborov,
Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva ústavnoprávneho, národohosnodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch.
Spravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.
Dávam mu slovo,
Zpravodajca Dr. Orlický:
Slávny Snem!
Výbory ústavnoprávny, národohospodársky a rozpočtový rokovaly o vládnom návrhu na spoločnom zasadnutí dňa 14., 20. a 21. januára t. r. a v zásade si osvojily to stanovisko vládneho návrhu, že úplná výstavba štátu, nová úprava jeho zariadení a ustanovizní, ako aj mimoriadne výdaje vojnové, ukladajú štátnej pokladnici nové veľké ťarchy, ktoré treba, hradiť z bežných príjmov. Doterajšie právne predpisy nevynášajú štátnej pokladnici dostatočné príjmy, ukazuje sa preto potreba hľadať jednak nové príjmy, jednak zvýšiť doterajšie dôchodky štátu. Z tohto dôvodu previedly sa už určité zákonné, alebo administratívne opatrenia, niektoré sa pripravujú respektíve sú predmetom rokovania príslušných činiteľov. I táto osnova má ako prvotný cieľ zvýšenie príjmov štátnej pokladnice, ktoré sa snaží nájsť tam, kde sa to ukazuje byť možným bez toho, aby sa tým zvýšily ceny životných potrieb bez narušenia potrebných dobrých predpokladov výroby a podnikania. Hľadajú sa preto najmä aj cesty ako postihnúť prebytky dôchodkov a zabrániť únik zpod poplatkovej povinnosti. Toto poslanie splňuje aj osnova nového zákona, ktorá mení a doplňuje niektoré právne predpisy o poplatkoch.
Pri sostavení osnovy sa pamätalo na veľmi žiadúcu reformu vyše deväťdesiatročných základných poplatkových noriem a reforma sa previedla aj všade tam, kde súvislosť upravenej matérie alebo naliehavá potreba náležite odôvodnila jej uskutočnenie. Nová zákonná úprava použila sa taktiež veľmi vhodným spôsobom na to, aby sa v zákone upravily niektoré vecí, nemajúce doteraz normatívnu úpravu, hoci je to so stanoviska finančného žiadúce a s hľadiska legislatívneho úplne odôvodnené. Osnova nového zákona splňuje svoj základný účel, to jest zvýšenie štátnych príjmov, najmä zvýšenie sadzieb pevných poplatkov, zvýšenie účetného kolku zavedením novej právnej ustanovizne takzvaných "účteniek", vyšším zpoplatnením príležitostných zábav, zjednodušením vyberania niektorých poplatkov, zpoplatnením niektorých ústnych nájomných a árendálnych smlúv, odstránením niektorých poplatkových oslobodení družstiev, reformou poplatkových
ustanovení o spoločenských smluvách, miernym zvýšením poplatkovej povinnosti smlúv osobných zárobkových spoločností, čiastočným odňatím poplatkových výhod od družstiev, úpravou a zvýšením poplatkov v pokračovaní súdnom, zjednodušením vyberania poplatkov a novými predpismi, ktoré zamedzujú únik zpod poplatkovej povinnosti.
Výbory pri rokovaní o tomto návrhu sa pridržiavaly v základných rysoch vládneho návrhu, ale z dôvodov hlavne národohospodárskych bolo potrebné odchýliť sa najmä pri úprave výhod družstiev od vládneho návrhu, lebo podľa názoru výborov nezmenené prijatie tohto ustanovenia vládneho návrhu bolo by ohrozovalo vývin družstevníctva, ktorý je národohospodárskou, ale i štátnou nutnosťou.
Pri stanovení definitívneho textu osnovy previedly výbory popri menších štylárnych opravách tieto zmeny:
V § l ods. 3 nahradená bola citácia §§ 24 až 29 citovaním §§ 27 a 28, lebo len v týchto dvoch paragrafoch sa zvyšujú sadzby pevných kolkových poplatkov v súdnom pokračovaní.
V § 2 doplnený bol odsek 6 tak, že poplatok 5 Ks treba zaplatiť z hárku.
V § 3 vládneho návrhu z dôvodu systematiky pôvodný odsek 2 sa zaradil do tohto paragrafu ako ods. 1, lebo obsahuje definíciu účtu. Odsek 3 doplnený bol ustanovením, že potvrdenie platieb v odbernej knižke nepodlieha osobitnému poplatku.
Z ods. 4 vynechané bolo zvýšenie poplatku 50-násobkom a ponechané zvýšenie poplatku najviac 10-násobkom ukráteného alebo nebezpečenstvu ukrátenia vystaveného poplatku, lebo zvýšenie pätdesiatnásobné považujú výbory za veľmi prísne. V tomto odseku nahradené bolo slovo "ručenia" výrazom "platobnej povinnosti", lebo lepšie vystihuje podstatu veci.
V § 4 ods. 2 vyňaté boly z pojmu podnikov s právom ubytovať hosti: internáty, nocľahárne a slobodárne, lebo ide o podniky, ktoré majú sociálne poslanie, následkom čoho je odôvodnené ich vyňatie zpod povinnosti vystavovania účtenky alebo kolkovaného účtu. Ods. 3 bol doplnený tak, že povinnosť vystavovať účtenky alebo vydať kolkovaný účet sa nevzťahuje na podávanie jedál v domácnosti za úplatu, ani na podávanie jedál a ná-
pojov vo výčapoch, hostincoch a bufetoch, kde vystavovanie účteniek alebo kolkovaných účtov by bolo veľkým manipulačným zaťažením. Pri úprave poriadkovej pokuty, ktorú uloží okresné finančné riaditeľstvo za každé porušenie povinnosti uvedenej v ods. 1-7 tohto paragrafu, odchýlily sa výbory od vládneho návrhu a postavily sa na stanovisko, že trestná represia má stíhať páchateľa. Podnikateľovi sa ukladá solidárna zodpovednosť len za vymeranú pokutu. V ods. 9 právo podať návrh na odňatie živnostenského oprávnenia priznáva sa Ministerstvu financií, lebo odňatie živnostenského oprávnenia je veľkým zásahom do majetkovej sféry občana a preto výkon tohto práva je účelnejšie vložiť do rúk Ministerstva financií, ktoré pri jeho výkone bude sa riadiť širším hľadiskom a verejným záujmom. Posledná veta ods. 11 bola nahradená ustanovením, že minister financií sa splnomocňuje, aby orgánom, ktoré vykonávajú dozor na splnenie povinnosti podľa odseku l-7, poskytol primeranú odmenu. Výbory nemohly prijať ustanovenie vládneho návrhu, lebo nesúhlasia s tým, aby oznamovateľom boly poskytované odmeny z poriadkových pokút. Výbormi navrhnuté ustanovenie je i preto potrebné, že finančná správa pri dozore na splnenie povinností podľa tohto paragrafu bude pravdepodobne používať i služieb obcí, ktoré bez náhrady sotva budú chcieť tento dozor vykonávať.
V § 5 ods. 2 vyňaté boly zpod poplatku podľa odseku l i filmové predstavenia, lebo boly iným poplatkom postihnuté.
V § 6 opravený bol názov na "Smluvné poplatky". - Odsek 2 bol doplnený tak, že poplatok treba vybrať pri úhrade úplaty srážkou a odviesť na účet miestne príslušného daňového úradu. Odsek 3 bol tak zmenený, že ustanovenie o prihlasovacej povinnosti v prípadoch v tomto odseku uvedených - ako zbytočné - bolo vynechané. V odseku 4 namiesto poslednej vety bolo pojaté ustanovenie, podľa ktorého kúpne a podnikateľské smluvy do úhrnnej sumy 1000 Ks, uzavreté so subjektmi, uvedenými v ods. 1, nepodliehajú smluvnému poplatku. V odseku 6 nahradená bola lehota 6 mesiacov jedným rokom.
V § 7 ods. 2 zmenené bolo ustanovenie, že kvitančný poplatok treba odviesť
na účet Ministerstva financií v tom smysle, že sa má tak stať na účet príslušného daňového úradu.
V § 10 označením povahy svedkov bolo zdôraznené, že za svedecký zápis sa považuje len taká písomnosť, ktorá bola podpísaná privolaným svedkom. Výbory nemohly súhlasiť so širokou formuláciou vládneho návrhu, podľa ktorého by bolo treba považovať za listinu o príslušnom právnom úkone každý svedecký zápis, teda i len jednoduchý záznam podpísaný niekým, kto ani nebol privolaný ako svedok k právnemu úkonu.
Do § 11 ako odsek 4 pojaté bolo ustanovenie, podľa ktorého príležitostné spoločenské smluvy občianskeho práva nepodliehajú poplatku podľa tohto dielu, lebo takéto spoločenské smluvy sa podstatne odlišujú od spoločenských smlúv obchodného práva.
Do § 12 ako odsek 9 pojaté bolo ustanovenie, že v prípadoch uvedených v odseku 8 platí sa len pevný poplatok určený v odseku 6 písm. a), b) a ako odsek 11 to, že poplatok zo spoločenskej smluvy zaplatia spoločníci a spoločnosť solidárne na príslušnom daňovom úrade v hotovosti bez výrubu do 15 dní po založení spoločnosti, alebo po uskutočnení zmeny spoločenskej smluvy.
Do § 14 bolo pojaté, ako odsek 7, ustanovenie, podľa ktorého potvrdenky na splátky podielové nepodliehajú osobitnému poplatku.
Paragraf 15 bol prepracovaný tak, že paušálny listinný poplatok robí 200 Ks, ak spolok podľa stanov má právo zakladať odbočky, 100 Ks pri ostatných spolkoch a 30 Ks od odbočky, čím sa dosahuje toho, že sa berie zreteľ na povahu a veľkosť spolkov.
Do § 18 boly pojaté ustanovenia o výhodách družstiev, ktoré výbory úplne prepracovaly, lebo vývin družstevníctva, tejto dôležitej národohospodárskej složky, núti odchýliť sa od ustanovenia vládneho návrhu.
Ako § 19 pojaté bolo do osnovy ustanovenie, podľa ktorého právne listiny, vydané pri vykonávaní práva, vyhradeného rôznym ústavom prijímať peniaze na užitočné upotrebenie proti tomu, že sa peniaze vrátia hneď na požiadanie alebo
po uplynutí výpovednej lehoty, nepodliehajú poplatkom. Toto ustanovenie odstraňuje neistotu, ktorá doteraz na tomto poli panovala.
Matériu § 25 upravily výbory jednoduchším spôsobom, lebo spôsob použitia a znehodnotenia kolkov ako ho navrhoval vládny návrh bol veľmi složitý.
Z dôvodov systematického usporiadania textu bola pojatá do § 26 ods. 1 úvodná veta: "Ustanovenia § 38 poplatkových pravidiel sa zrušujú a nahradzujú takto: "
Paragraf 29 bolo treba doplniť tak, že platí i o poplatku z pokonávky, uznania alebo vzdania sa, lebo vládny návrh mal v tomto smere medzeru.
Matériu § 28 vládneho návrhu upravily výbory v §§ 31 a 32. Táto úprava naväzuje na právny stav doteraz platných predpisov a odstraňuje niektoré pochybnosti, najmä pokiaľ ide o započítanie poplatku z platobného rozkazu, platobného alebo zaisťovacieho rozkazu vydaného na základe zmenky, obchodnej poukážky, záväzkového listu a šeku a z usnesenia, ktorým sa povoľuje exekúcia na základe verejnonotárskej listiny, do poplatku z nového súdneho rozhodnutia v pokračovaní, ktoré vznikne následkom odporu, námietky alebo žaloby.
Právne predpisy o kolkoch sú na toľkých miestach upravované, že v konkrétnom prípade často i odborníci narážajú na ťažkosti pri zisťovaní správneho predpisu. Preto je vhodné splnomocnenie v § 33, dané ministrovi financií, aby v dohode s ministrom pravosúdia uverejnil úplne znenie doterajších platných predpisov o poplatkoch v súdnom pokračovaní.
Paragraf 34 doplnený bol ustanovením, že smluvné a kvitančné poplatky zaplatené do 1, júla 1942 podľa doterajších právnych predpisov považujú sa za správne uhradené.
Do § 36 bolo pojaté pod číslom 11 ustanovenie, podľa ktorého článok XV. uvádzacích ustanovení zákona o priamych daniach číslo 76/1927 Sb. z. a n. v znení článku II. zákona č. 60/1940 Sl. z. sa tiež zrušuje.
Ústavnoprávny, národohospodársky a rozpočtový výbor navrhujú, aby Snem
osnovu prijal tak, ako ju výbory upravily. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sekol (cengá ):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.
Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):
Návrh poslanca Dr. Jozefa Fundárka a spoločníkov na zmenu osnovy zákona o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch.
Navrhujeme vylúčiť celé znenie § 18 a nahradiť týmto znením:
"Úľavy družstiev,
(1) Družstvá, ich sväzy a ústredia sú oslobodené od poplatkov zo všetkých podaní na verejné úrady ako i z podaní na súdy ako pozemnoknižné vrchnosti vo veciach uvedených v ods. 2.
(2) Úverné (peňažné) družstvá požívajú vecné oslobodenie od týchto poplatkov:
a) pre dlžobné úpisy o pôžičkách, poskytnutých do úhrnnej sumy najviac 70. 000 Ks a pre úver zabezpečujúce listiny o pôžičkách poskytnutých do úhrnnej sumy najviac 40 000 Ks pre jedného člena a jeho rodinu, ako aj pre rukojemské záväzky v nich obsiahnuté. Za rodinu treba považovať manžela (manželku) a všetkých pokrvných z pokolenia predkov a z pokolenia potomkov, ktorí žijú v čase vystavenia listiny v spoločnej domácnosti;
b) pre pozemnoknižné zabezpečenie pôžičiek uvedených pod písm. a);
c) pre poistenky na tie splátky pôžičkové, ktoré sa týkajú pôžičiek podľa, písm. a).
(3) Svojpomocné družstvá sú oslobodené od poplatkov z obchodných (živnostenských) kníh. "
V Bratislave 27. januára 1942.
Podpísaní sú poslanci: Dr. Fundárek, Dr. Mederly, Dr. Kočiš, Hollý, Ing. Karmasín, Klimko, Petrovič, Moravčík a Čarnogurský,
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Orlický.
Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasí.
Zpravodajca Dr. Orlický:
S navrhovanou zmenou súhlasím.
Predseda Dr. Sokol:
Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má osem dielov, 36 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu,
Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Jozefa Fundárka a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborov. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborov.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom, poslanca Dr. Jozefa Fundárka a spoločníkov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.
Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?
Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborov so zmenou § 18.
Predseda Dr. Sekol (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutiu vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 12. hod. 01. min. )