Snem Slovenskej republiky 1941

1. volebné obdobie. 7. zasadanie.

Zpráva

o 83. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 12. marca 1942.

Obsah:	Obsah:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia	3
Prejav predsedu Snemu k tretiemu výročiu slovenskej štátnej sa-
mostatnosti	3
Oznámenie o skončení jesenného zasadania a svolaní jarného zasa-
dania Snemu	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Dovolenky	3
Zmeny vo výboroch.	4
Menovanie za člena Štátnej rady	4
Došlé nariadenia s mocou zákona	4
Rozdaná tlač	4
Oznámenie o svolaní najbližšieho zasadnutia	9
Zakľúčeme zasadnutia.	9

Program:
1 Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového
výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskej pracovnej službe	4
Reč zpravodajcu Dr. Kočiša	4
Rozprava odpadá	5
Doplňovací návrh poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov	5
Zpravodajca s navrhovaným doplnkom súhlasí	6
Hlasovanie o návrhu.	6
Prijatie doplňovacieho návrhu hlasovaním	6
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním	6
Rezolučny návrh hlasovaním prijatý	6
2 Zpráva kultúrneho výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu
Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda me-
dzi Slovenskou republikou a kráľovstvom Bulharským o spolu-
práci na polí kultúrnom a osvetovom	6
Reč zpravodajcu Dr. Florka	6

Rozprava odpadá...	8
Návrh kultúrneho výboru prijatý	8
3. Zpráva úsporného a kontrolného výboru o schválení kúpy domu
pre Štátny pozemkový úrad	8
Reč zpravodajcu Líšku	8
Rozprava odpadá.......	8
Návrh úsporného a kontrolného výboru prijatý	8
4. Zpráva imunitného výberu o žiadosti Župného úradu v Bratisla-
ve, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas s policajným stí-
haním poslanca Vladimíra Moravčíka pre policajný priestupok	8
Reč zpravodajcu Dr. Kočiša	8
Rozprava odpadá...	9
Návrh imunitného výboru prijatý.,....	9
5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratisla-
ve, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas s policajným stí-
haním poslanca Jána Esterházyho pre premávkový priestupok	9
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého...	9
Rozprava odpadá.	9
Návrh imunitného výboru prijatý	9

83 zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 12 marca 1942.

Zasadnutie otvorené o 12. hod. 05. min

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

60 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Gejza Fritz, Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický, Jozef Sivák a Július Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr František Foltín a ministersky radca Dr Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 83. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Slávny Snem!

14. marca 1942 slávime tretie výročie slovenskej štátnej samostatnosti.

Obnovenie predtisícročnej slovenskej štátnosti, uskutočnené historickým aktom slovenského snemu 14. marca 1939, je významným medzníkom v živote nášho národa. V tento deň zákonní reprezentanti Slovákov pochopiac dejinný význam a dosah súčasnosti uplatnili suverénnu vôľu národa a jednomyseľne vyhlásili pred svetom, že Slováci preberajú svoj osud do vlastných rúk a zriaďujú si svoj vlastný štát, v ktorom chcú žiť ako slobodný a plnoprávny národ.

Tretie výročie slovenskej štátnej samostanosti zastihuje nás ešte stále v čase vojnovom a v čase značných ťažkostí, najmä hospodárskych. Hoci náš štát zapáli s mnohými problémami, ktoré mimoriadne časy ukladajú každému štátu, predsa je nám všetkým jasné, že sme šťastne prekonali počiatočné ťažkosti nášho samostatného života, že sme náš štátny život ochránili, nakoľko to len bolo možné, od vojnových otrasov, ale nadovšetko nám je jasné, že sme i za ťažkých predpokladov urobili ďalší radostný krok na poli našej štátnej konsolidácie a výstavby.

Toto ďalšie naše vnútorné upevnenie naplňuje nás uspokojením a nádejou, že vývoj nášho štátu bude i ďalej pokračovať uspokojivé a že sa splní naša národná túžba: dobudovať si svoj štát tak, aby sa v ňom každý občan cítil šťastný a spokojný.

I pri tomto výročí s hlbokou vďačnosťou a úctou spomíname na všetkých tých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o obnovu našej štátnosti a ktorí od prvého dňa našej slobody statočne pracujú na výstavbe nášho mladého štátu. Spomíname najmä na pána prezidenta republiky Dr. Jozefa Tisu, pod ktorého múdrym štátnickým vedením kráča náš národ i štát pevne a s plnou dôverou do budúcnosti. Vyslovujeme mu menom národa svoju vernosť a oddanosť a prosíme Všemohúceho, aby jeho veľkú prácu na čele národa a štátu sprevádzal svojim hojným požehnaním a uchoval ho i pre budúcnosť pri plnom zdraví a sile.

Nech žije a prekvitá Slovenská republika!

Nech žije jej prvý prezident Dr. Jozef Tiso!

Oznamujem, že pán prezident republiky podľa §§ 19 a 38 Ústavy rozhodnutím zo dňa 7. marca 1942 vyhlásil jesenne zasadanie Snemu za skončené dňom 11. marca 1942 a svolal jarné zasadanie Snemu na deň 12. marca 1942.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Koloman Horniš, František Slameň, Josef Steinhübl, Dr. Matej Huťka, František Jankovič, Michal Klimko, Dr. Anton Hudec, Dr. Jozef Fundárek, Anton Simko a Ferdinand Mondok.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som od 7. marca do 14. marca 1942 dovolenku pánu poslancovi Dr. Ing. Petrovi Zaťkovi.

Zmeny vo výboroch. Oznamujem, že imunitný výbor na zasadnutí 4. marca 1942 vyvolil za predsedu poslanca Dr. Jozefa Fundárka a za podpredsedu poslanca Dr. Aladára Kočiša.

Menovanie za člena Štátnej rady.

Kancelária prezidenta republiky prípisom zo dňa 3. marca 1942 oznámila, že pán prezident republiky tohto istého dňa podľa § 51 Ústavy a v smysle § l zákona č. 1361940 Sl. z. vymenoval profesora Dr. Jána Kovalíka za člena Štátnej rady.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3. Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

Zo dňa 11. februára 1942, číslo 21 Sl. z. o upravovaní miezd (platov) a pracovných podmienok počas brannej pohotovosti štátu a

zo dňa 11. februára 1942, číslo 26 Sl. z o daňových úľavách na opravy domov.

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 82. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskej pracovnej službe.

Zpráva kultúrneho výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu. Dohoda medzi Slovenskou republikou a kráľovstvom Bulharským o spolupráci na poli kultúrnom a osvetovom.

Zpráva úsporného a kontrolného výboru o schválení kúpy domu pre Štátny pozemkový úrad.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas s policajným stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka pre policajný priestupok.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem

slovenskej republiky dal súhlas s policajným stíhaním poslanca Jána Esterházyho pre premávkový priestupok.

Vládny návrh zákona o stíhaní a trestaní priestupkov podľa niektorých právnych predpisov o cenách a zásobovaní obyvateľstva. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o mimoriadnych investičných nákupoch štátu. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Slovenskej pracovnej službe.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Aladár Kočiš.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Výbory ústavnoprávny, národohospodársky a rozpočtový rokovaly o vládnom návrhu na spoločnom zasadnutí dňa 4. Marca 1942.

Výbory po dôkladnom rozbore podstaty a významu novej ustanovizne, vytváranej predloženou osnovou, schválily iniciatívu, ktorou vláda na základe osvedčeného vzoru ríšskonemeckej pracovnej služby prikročila k založeniu Slovenskej pracovnej služby. Na uskutočnenie tohto cieľa má poskytnúť žiadúci legálny podklad práve navrhovaný zákon.

Slovenská pracovná služba je určená na všeužitočné práce, avšak okrem tohto dôležitého určenia má uskutočniť aj význačné poslanie výchovné: sjednocovať mládež v národnom sebavedomí, povzbudiť u nej úctu k fyzickej práci a vychovávať ju k jednotnej disciplíne. Je isté, že disciplinovaný výkon povinnosti k Slovenskej pracovnej službe bude dobrou prípravou aj na vojenskú službu, a že mladík, ktorý si už v rámci pracovnej služby zvykol na kamarátske spolunažívanie so svojimi vrstovníkmi a na spoločnú disciplínu, oveľa ľahšie si osvojí aj stavovské povinnosti vojenskej služby, ako ten, kto na tieto povinnosti nebol takýmto vhodným výchovným prostriedkom pripravený,

Okrem žiadúcich zmien formálnej a štylárnej povahy uskutočnily výbory na osnove tieto zmeny:

Tituly "generál-vodca", "vodca", "vodcovský čakateľ" Slovenskej pracovnej služby boly nahradené priliehavejším označením: "hlavný veliteľ', "veliteľ", "veliteľský čakateľ" Slovenskej pracovnej služby.

V § 5 ods. 1 sa vynechalo ustanovenie písm. b) so zreteľom na to, že toto ustanovenie na jednej strane je príliš široké, keďže zahŕňa v sebe aj také vylúčenie z organizácií uvedených v tomto ustanovení, ktoré sa nezakladá na nečestnom konaní, na druhej strane však nepojíma v sebe prípady, ak sa niekto do uvedených organizácií vôbec neprihlásil, avšak pre určité previnenia (najmä pre previnenia, spáchané z pohnútok nečestných) ani by nemohol byť za člena týchto organizácií prijatý, prípadne ak sa niekto síce do uvedených organizácií prihlásil, avšak pre takýto dôvod nebol za člena prijatý. Formulovanie vyčerpávajúceho kritéria bolo by v danom smere možné iba v podrobnom enumeratívnom výpočte všetkých tých dôvodov, ktoré okrem základných dôvodov, uvedených v ustanoveniach § 5 ods. 1. vylučujú účasť v Slovenskej pracovnej službe. Túto otázku bude možno však riešiť spôsobom pružnejším a praktickej potrebe vyhovujúcim v rámci § 38.

V § 8 ako aj v § 16 sa výslovne označil nemecký názov osobitnej nemeckej skupiny, zriadenej v rámci Slovenskej pracovnej služby, ako Deutsche Arbeitsdienstgruppe".

Pôvodné ustanovenia § 12 ods. 2. § 14 ods 2 ako aj § 17 sa vynechaly so zreteľom na všeobecné zákonné zmocnenie, vyslovené v § 38.

V novom odseku § 17 sa určilo maximálne trváme pracovnej služby časom šiestich mesiacov.

V súvislosti s § 19 sa usniesly výbory na tejto rezolúcii: Vláda sa žiada povolávanie do Slovenskej pracovnej služby v rámci § 38 upraviť tak, aby poslucháči vysokých škôl a tí absolventi stredných škôl, ktorí sa chcú zapísať na vysokú školu, neutrpeli časovú stratu pri svojich vysokoškolských štúdiách, najmä aby svoje povinnosti v Slovenskej pracovnej službe mohli splniť behom vysokoškolských prázdnin.

V § 30 ods. 2 s ohľadom na najvyššiu výmeru trestu na slobode, prípustnú v rámci obdobnej vojenskej disciplinárnej právomoci, pôvodná 30-dňová hranica, určená za základ dosluhovania odpykaného trestu, bola snížená na 7 dní.

Ustanovenie § 31 ods. 1 poslednej vety sa vynechal so zreteľom na všeobecné znenie § 35 o disciplinárnej zodpovednosti.

V §§ 32 až 34 pri vymedzení kompetencie na udelenie súhlasu resp. povolenia, vyžadovaného v smysle týchto ustanovení, použila sa žiadúca gradácia vrchnosti, vyplývajúca už ináč zo samotného hierarchického rozčlenenia vedúcich funkcií v rámci Slovenskej pracovnej služby.

Na základe novej formulácie § 39 má zákon nadobudnúť účinnosť podľa všeobecnej zásady publikačnej normy 15. dňom po jeho vyhlásení v Slovenskom zákonníku.

Pri prerokovaní rozpočtovej stránky sa zdôraznilo, že v dôvodovej zpráve označená suma výdavkov zahŕňa v sebe aj investičné náklady, najmä náklad potrebný na vystavenie ubytovacích miest, na zakúpenie potrebného pracovného náradia a pod. Tieto investičné náklady budú pomerne s roka na rok menšie, kým príjmy z uskutočnených prác zdokonaľovaním organizácie pracovnej služby a postupným rozširovaním pracovných oddielov budú vykazovať zaiste značné zvýšenie. Napokon si treba uvedomiť, že Slovenská pracovná služba bude slúžiť všeužitočným a skutočne potrebným prácam, ako napríklad prácam melioračným, odvodňovacím, regulačným, zdokonaľovaniu komunikačných prostriedkov, najmä ciest a železničných dráh, takže výsledok práce, vykonávanej oddielmi Slovenskej pracovnej služby, bude očakávateľne skutočne osožný a rentabilný.

Výbory odporúčajú osnovu v predloženom znení spolu s pripojenou rezolúciou na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať doplňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Návrh poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov na doplnenie § 38 návrhu zákona o Slovenskej pracovnej službe.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč § 38 prerokovávanej osnovy doplniť vsunutím tohto textu pred bodku na konci vety.

"pričom treba umožniť, aby sa uplatnila aj starostlivosť cirkvi o náboženské potreby príslušníkov Slovenskej pracovnej služby"

V Bratislave 12 marca 1942

Podpísaní sú: Dr. Mederly, Dr. Orlicky, Dr. Korper, Čulen, Morháč, Dr Florek, Bošňák, Dr Lukáč, Hajduček a Maguth

Predseda Dr. Sokol:

Záverečné slovo ma zpravodajca pán poslanec Dr. Kočíš.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom či s navrhovaným doplnkom súhlasí

Zpravodajca Dr. Kočiš:

S navrhovaným doplnkom súhlasím

Predseda Dr Sokol:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovaným doplnkom súhlasí

Budeme hlasovať o osnove zákona o Slovenskej pracovnej službe.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať

Osnova má šesť dielov, 39 paragrafov nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpravy výborov. Ak sa však doplňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpravy výborov.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú

Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Dr Kočiš: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom a úvodnou

formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpravy výborov so zmenou v § 38.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za zprávou výborov.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje

Predseda Dr. Sokol (cengá)

Týmto je vybavený 1. bod programu nasleduje 2 bod, ktorým je:

Zpráva kultúrneho výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu. Dohoda medzi Slovenskou republikou a kráľovstvom Bulharským o spolupráci na poli kultúrnom a osvetovom.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

Kráľovstvo Bulharské je prvý štát, s ktorým Slovenska republika uzaviera písomnú kultúrnu dohodu. To neznamená, aby sme s ostatnými spriatelenými štátmi nemali doteraz nijakých kultúrnych stykov. Stačí poukázať len na čulé styky s Ríšou s Talianskom a najnovšie s Chorvatskom i bez písomnej dohody.

Jednako treba vítať úsilie Ministerstva školstva, ktoré hneď v prvom roku našej samostatnosti nadviazalo styky pre uzavretie kultúrnych dohôd so všetkými štátmi, ktoré tu mohly prísť v úvahu. Ako prvá uskutočňuje sa kultúrna dohoda s Bulharskom. Uzavretá bola zástupcami Ministerstva školstva a Ministerstva zahraničia Slovenskej republiky so zástupcami vlády kráľovstva Bulharského dňa 23. októbra 1941 v Sofii.

Tradícia kultúrnych stykov medzi Slovakmi a Bulharmi je prastará, nakoľko svojimi počiatkami siaha až na prah dejinného jestvovania obidvoch národov. Boly to najprv vzťahy politické medzi bulharskými kniežatmi a panovníkmi Veľkomoravskej ríše, v zápätí ktorých - najmä

po prijatí kresťanstva obidvoma národmi takmer v jednom čase a zo spoločného prameňa z Carihradu - nasledovaly vplyvy kultúrno-náboženské a literárne. Rok po príchode slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda na Rastislavovu Moravu byzantsky cisár Michal III. neočakávaným pochodom proti Bulharom, vtedy ešte pohanom, donúti ich prijať krst od carihradskej cirkvi r. 865. Tým sa otvára nové obdobie stykov bulharsko-velkomoraských. V popredí týchto stojí mohutná osobnosť panónsko-slovanského arcibiskupa Metoda a jeho školy Sam Metod na svojej ceste do Carihradu stretol sa s kniežaťom Borisom, ktorého oboznámil so slovanskými knihami a bohoslužbou a do výhľadu mu dal i slovanských učiteľov. Životopisec sv Klementa Ochudského, ktorého meno nosí univerzita v Sofii, spomína, že viacerí zo žiakov Metodových po svojom vypudení z Veľkej Moravy a po dlhom a mučivom putovaní na bulharskom teritóriu našli kýžený pokoj a možnosť ďalšieho účinkovania. Zánikom Veľkej Moravy prestane akákoľvek možnosť stykov medzi niekdajšími ríšami.

Veľmi pozoruhodná je i podobnosť dejinných osudov obidvoch národov Obdoba pohromy ríše Veľkomoravskej zo začiatku X. storočia objavuje sa aj v dejinách národa bulharského koncom XIV storočia r. 193, keď sultán Bajazid dobytím hlavného mesta Trnova ukončí jestvovanie stredovekej ríše Bulharov a pádom Carihradu r. 1453 dovŕši sa zotročenie národov balkánskeho polostrova na dlhé stáročia Duchovné a národné obrodenie Bulharov od polovice 18 storočia, vedené mníchmi Paysijom a Sofronijom, pripomínajúce nám účinkovanie nášho Antona Bernoláka, Hollého v národnom obrodení slovenskom, stáva sa nevyčerpateľnom zdrojom a podkladom pre rad nespočetných povstaní a neustávajúcich bojov pomalého oslobodzovania sa národa bulharského zpod vlády tureckého polmesiaca Udalosti rokov 1806 až 1812, 1850, 1868 1876-1878, najmä rokov 1912 a 1913 sú medzníkom v bulharskej samostatnosti, ale úplné splnenie túžob národných, úplatné ním nárokov na Macedóniu, dosahujú Bulhari len roku 1941.

Netreba azda pripomínať, že národy slovenský a bulharský, zotročené v stredoveku a zatlačené tak až do najnovších

desaťročí do politickej a kultúrnej bezvýznamnosti, počas svojej poroby nemohly udržiavať nijaké styky. Ale čo roztrhala nepriazeň osudu pred stáročiami v minulosti, to obnovujú dnes v svojej národnej slobode a štátnej samostatnosti oba národy tu predkladanou kultúrnou dohodou.

Základným cieľom Dohody je upevniť medzi Slovenskou republikou a kráľovstvom Bulharským duchovné sväzky a posilniť vedecké, umelecké a kultúrne vzťahy. Podľa Dohody obidva smluvné štáty zaväzujú sa podporovať svoje kultúrne, vedecké ustanovizne, ktorých činnosť ma napomáhať sblíženie obidvoch národov a prispievať k prehĺbeniu ich stykov. Vláda každého smluvného štátu bude sa starať o vyučovanie jazyka druhého smluvného štátu na svojej univerzite zriadením lektorátu pre tento jazyk. Učencom, vedeckým pracovníkom umožní sa pracovať, prednášať i študovať na vysokých školách, vedeckých a výzkumnych ústavoch druhého štátu. Mládeži, ktorá chce študovať na vysokých učilištiach druhého smluvného štátu, poskytnú sa všemožné úľavy a štipendistom po dvoch celoročných štipendiách. Smluvné štáty budú spoluúčinkovať pri šírení kníh a literárnych produktov, vydaných v druhom štáte, ďalej budú podporovať prekladanie hodnotných literárnych diel druhého smluvného štátu do svojej reči. Vláda bude spolupracovať na poznávaní kultúrneho života, štátneho zriadenia, dejín, zemepisu, národopisu druhého štátu a preto majú sa napomáhať priateľské vzťahy a odborná spolupráca medzi učiteľskými a profesorskými organizáciami obidvoch štátov. Do tejto služby má sa zapojiť i rozhlas obidvoch štátov.

Dôležitou častou Dohody je záväzok, podľa ktorého smluvné štáty majú - v rámci svojich platných právnych predpisov - zamedziť, aby sa do publikácií osvetového rázu dostaly nepravdivé údaje, stavajúce druhý zmluvný štát prípadne do nepriaznivého svetla.

Na uskutočnenie jednotlivých ustanovení Dohody a na podporu rozvoja slovensko-bulharských kultúrnych vzťahov zriaďuje sa smiešaná slovensko-bulharská komisia z členov, určených smluvnými štátmi v rovnakom počte.

K textu sa poznamenáva, že v článku VI pod výrazom,, odborové organizácie"

treba rozumieť jednotlivé odbory záujmových sdružení Strany.

Slávny Snem! Vláda predkladá Snemu Slovenskej republiky návrh na udelenie súhlasu s vylíčenou Dohodou medzi Slovenskou republikou a kráľovstvom Bulharským o spolupráci na poli kultúrnom a osvetovom.

Kultúrny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 11. marca 1942 a s radosťou víta iniciatívu, ktorou vláda prikročila k upevneniu kultúrnych stykov so spriateleným štátom bulharským. Želá si, aby predložená Dohoda, dávajúca tejto snahe pevnú legálnu bázu, úspešne plnila svoje poslanie a navrhuje, aby Snem udelil k tejto Dohode svoj súhlas v smysle uznesenia, ktoré nasleduje za výborovou zprávou. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Florek ako zpravodajca kultúrneho výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snení prijal osnovu uznesenia o súhlase podľa zprávy výborovej. Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva úsporného a kontrolného výboru o schválení kúpy domu pre Štátny pozemkový úrad.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Liška.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Liška:

Slávny Snem!

Vláda v zasadnutí dňa 3. marca 1942 rozhodla sa odporúčať Snemu Slovenskej republiky schválenie kúpy domu číslo 312/II. v Bratislave, Hodžovo námestie č. 3 a 4.

O tomto návrhu rokoval úsporný a kontrolný výbor na zasadnutí dňa 7. mar-

ca 1942 a keďže dospel k názoru, že dom je potrebný pre umiestenie úradovieň Štátneho pozemkového úradu v Bratislave, že kúpna cena je primeraná a že bude uhradená z prostriedkov Náhradového fondu Štátneho pozemkového úradu, odporúča, aby Snem odhlasoval toto schvaľovacie usnesenie: "Snem Slovenskej republiky schvaľuje podľa čl. XXII. zákona č. 1/1942 Sl. z., ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1942, kúpu domu v Bratislave, Hodžovo námestie č. 3 a 4 pre Štátny pozemkový úrad v Bratislave. " (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, nasleduje hlasovanie.

Pán poslanec Liška ako zpravodajca úsporného a kontrolného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou schvaľovacieho usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu schvaľovacieho usnesenia podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sekol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas s policajným stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka pre policajný priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Aladár Kočiš.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiadal podaním z 12. júna 1941 č. 771/1941 priest. o súhlas Snemu s policajným stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka pre priestupok, ktorý spáchal údajne tým, že bez predpísaného úradného povolenia zamestnával cudzinca.

Imunitný výbor sa 4. marca 1942 usniesol navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s policajným trestným stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka.

Predseda Dr. Sokol (cengá. )

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Pán poslanec Dr. Kočiš ako zpravodajca imunitného výboru navrhuje, aby Snem nesúhlasil s policajným trestným stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem sa usniesol nesúhlasiť s policajným trestným stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka.

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas s policajným stíhaním poslanca Jána Esterházyho pre premávkový priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave požiadal podaním z 13. júna 1941 č. 779/1941 priest. o súhlas Snemu s policajným stíhaním

poslanca Jána Esterházyho pre premávkový priestupok, ktorý spáchal údajne tým, že 17. mája 1941 v Bratislave na Štefánikovej ulici počas vedenia osobného automobilu fajčil.

Imunitný výbor sa 4. marca 1942 usniesol navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s policajným trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho,

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hlasovanie.

Pán poslanec Dr. Tvrdý ako zpravodajca imunitného výboru navrhuje, aby Snem nesúhlasil s policajným trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem sa uzniesol nesúhlasiť s policajným trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne. Zakľučujem zasadnutie. (Koniec zasadnutia o 12. hod. 39. min. )