Čtvrtek 8. října 1942

Snem Slovenskej republiky 1942

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

Zpráva

o 96. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 8. októbra 1942.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedu:

 

Otvorenie zasadnutia ..... . ...........

3

Oznámenie o skončení jarného zasadania a svolaní jesenného zasadania Snemu ...................

3

Ospravedlnenie neprítomnosti ..............

3

Dovolenky ............... ......

3

Rozdaná tlač ............. . ......

3

Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí .........

7

Zakľúčenie zasadnutia .................

7

Program:

 

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o príročí pre pohľadávky a nároky veci štátu vzniklé prechodom židovského majetku na štát ...............

 

Reč zpravodajcu Dr. Fundárka ..............

3

Rozprava odpadá ...................

4

Hlasovanie o návrhu ..................

4

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

4

2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa pozmeňuje zákon o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva....

4

Reč spravodajcu Beniaka ................

4

Rozprava odpadá ...................

5

Hlasovanie o návrhu ..................

5

Prijatie návrhu hlasovaním . .........

5

3. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prenesení pôsobnosti Hlavného banského rozhodčieho súdu na Hlavný súd v Bratislave .....

5

Reč zpravodajcu Šaláta .................

5

Reč spravodajcu Dr. Hudeca ...............

6

Rozprava odpadá ...................

7

Hlasovanie o návrhu .................

7

Prijatie návrhu hlasovaním ...........

7

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 15. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

59 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Gejza Medrický a Július Stano.

Za Najvyšší kontrolný dvor: podpredseda Ing. Alexander Kompánek.

Za Sekretariát Snemu: ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 96. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Oznamujem, že pán prezident republiky podľa §§ 19 a 38 Ústavy rozhodnutím zo dňa 2. októbra 1942 vyhlásil jarné zasadanie Snemu za skončené dňom 7. októbra 1942 a svolal jesenné zasadnutie Snemu na deň 8. októbra 1942.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Jozef Šrobár, Josef Steinhübl, Anton Simko a Jozef Vaňo.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som od 5. októbra do 15. októbra 1942 dovolenku pánu poslancovi Dr. Adalbertovi Gabrielovi a od 15. októbra do 10. novembra 1942 pánu poslancovi Dr. Františkovi Orlickému.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 95. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o príročí pre pohľadávky a nároky voči štátu, vzniklé prechodom židovského majetku na štát.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa pozmeňuje zákon o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva.

Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prenesení pôsobnosti Hlavného banského rozhodčieho súdu na Hlavný súd v Bratislave.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o príročí pre pohľadávky a nároky voči štátu vzniklé prechodom židovského majetku na štát.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Jozef Fundárek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Fundárek:

Slávny Snem!

Keď ústavnoprávny výbor zásadne uvažoval o otázke, či sa má zaviesť moratórium pre pohľadávky a práva osôb tretích proti Židom zo židovského majetku, ktorý prešiel na štát, vychádzal na jednej strane zo zásadného predpokladu, že arizácia - nech sa už týka podnikov, nehnuteľného, najmä pozemkového alebo hnuteľného majetku - nesmie byť prevedená takým spôsobom, aby pritom práva veriteľov boly ohrozené alebo dokonca zmarené. Na druhej strane nemohol sa ústavnoprávny výbor uzavrieť pred skutočnosťou, že usporiadanie právnych pomerov bývalého židovského majetku vyžaduje určitý čas na prípravné práce legislatívne a organizačné, a preto ústavnoprávny výbor zásadne súhlasí so zavedením moratória, ale len na čas bezpodmienečne potrebný, t. j. do konca roku 1942. Ústavnoprávny výbor je toho presvedčenia, že do toho času bude prichystaný zákon o speňažení bývalého židovského majetku, najmä majetku domového a že v tomto zákone budú práva tretích osôb, týkajúce sa tohto majetku, plne zabezpečené.

Na osnove vládneho návrhu uskutočnil ústavnoprávny výbor najdôležitejšiu zmenu v § 1. Vládna osnova robila rozdiel medzi pohľadávkami zaistenými a nezaistenými a pre posledné chcela dať možnosť ministrovi financií určiť kratšie moratórum. So zreteľom na skrátenie moratórnej doby do 31. XII. 1942 odpadla potreba rozlišovať medzi pohľadávkami zaistenými a nezaistenými, a preto bol § 1 preštylizovaný do jediného odseku. Pritom ústavnoprávny výbor bližšie určil "nároky z vecných práv", označiac ich ako nároky na plnenie. Tým sa chcelo naznačiť, že moratórium nevzťahuje sa na uplatňovanie ani na výkon vecných práv viaznúcích na židovských nehnuteľnostiach. Bude tedy možno aj počas platnosti moratória uplatňovať i súdne napr. právo vlastnícke a právo služobnícke atď.

V ostatných paragrafoch sa previedly iba žiadúce zmeny formálnej povahy.

Výbor odporúča osnovu slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o príročí pre pohľadávky a nároky voči štátu, vzniklé prechodom židovského majetku na štát.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Fundárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa pozmeňuje zákon o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva.

Zpravodajcom je pán poslanec Štefan Beniak.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Beniak:

Slávny Snem!

Hneď po vyhlásení slovenskej štátnej samostatnosti začali sme si robiť poriadok na každom úseku slovenského života a teda aj na poli hospodárskom. Snem Slovenskej republiky 22. júla 1941 odhlasoval zákon o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva, ktorým boly uzákonené všetky predpoklady ozdravenia a najmä skoncentrovania slovenského peňažníctva, aby slovenská vláda previesť mohla i v tomto smere svoj vytýčený program.

Jedným z týchto predpokladov bolo splnomocnenie ministra financií, aby pri likvidácii peňažných ústavov prikázanej podľa § 7 nariadenia s mocou zákona č. 11/1941 Sl. z. za podmienok, ktoré určí po predbežnom súhlase úsporného a kontrolného výboru Snemu, prevzal voči peňažnému ústavu, poverenému likvidáciou, záväzok uhradiť likvidačný rozdiel medzi pasívami a realizovanými aktívami, ak sa pri skončení likvidácie ukáže, že pasíva prevyšujú aktíva, alebo ak urovnal majetkový pomer medzi likvidujúcim a preberajúcim peňažným ústavom. Takýto záväzok mohol minister financií prevziať najneskoršie do 30. júna 1942.

Na podklade tohto zákona urobil sa veľký krok vpred. No plán, spojený s ozdravením nášho peňažníctva, možno uskutočniť len postupne. Najprv sa prikročilo ku koncentrácii obchodných bánk, kým koncentrácia úverného družstevníctva sa len pripravuje niektorými organizačnými opatreniami. Likvidovanie židovských úverných ústavov situáciu zjednodušilo. Je prirodzené, že Ministerstvo financií potrebuje patričný čas na riešenie tejto druhej etapy ozdravenia peňažníctva, t. j. riešenie problémov úverného družstevníctva a je zrejmé, že lehota do 30. júna 1942 nedostačovala. Národohospodársky výbor súhlasí preto s vládou v tom, že túto lehotu treba predĺžiť do 31. decembra 1943.

Postaviac sa na toto stanovisko národohospodársky výbor sa po prerokovaní tejto osnovy dňa 30. septembra 1942 usniesol predložiť ju nezmenené slávnemu Snemu s odporúčaním na schválenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa pozmeňuje zákon a úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy ma opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Beniak: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prenesení pôsobnosti Hlavného banského rozhodčieho súdu na Hlavný súd v Bratislave.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Anton Šalát a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Hudec.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Šalátovi.

Zpravodajca Šalát:

Vláda nám predostrela návrh zákona o prenesení pôsobností Hlavného banského rozhodčieho súdu na Hlavný súd v Bratislave.

V spoločenských rozhovoroch neraz padajú u nás poznámky o tom, že vraj napodobňujeme spôsoby pražského parlamentu vynášaním veľkého počtu nových zákonov, schvaľovaním spústy vládnych nariadení, novelizovaním starších a novších zákonov. Povrchným pozorovateľom a kritikom slovenského parlamentu zdá sa všetko to, čo sa u nás na poli zákonodarstva deje len púhym a remeselným napodobňovaním prežitých parlamentných zvykov a vraj len akýmsi formalizmom na zaslepenie očí verejnosti, aby sa vraj len ukazovalo, že slovenský parlament žije, pracuje, nezaháľa, že slovenskí poslanci neberú nadarmo poslanecké odmeny i keď - vraj - na mnohých zbytočnostiach si lámu hlavy a sa na nich usnášajú vo výboroch a v pléne snemovne.

Na takéto šuškané ohováračky treba rázne a jasne odpovedať poukázaním na to, že na Slovensku až do 14. marca 1939 bolo platných veľa zákonov a nariadení z doby maďarskej nadvlády a z éry československého centralizmu. V nich sa nachádzalo veľa protislovenského, jedovatého kvasu, ktorý bolo a je treba čím prv odstrániť z nášho verejného života. Mnohé bývalé zákony a vládne nariadenia bolo treba pristrihnúť k slovensko-národným, a sociálnym pomerom, k slovenskej štátnosti. Bolo treba v duchu rodiacej sa novej Európy a novších sociálnych smerov vynášať mnoho nových zákonov a nariadení, zodpovedajúcich, pravda, slovenským pomerom.

Pri toľkom vnútornom vrení, pri odrážaní útokov protislovenských, pri zúčastňovaní sa boja proti boľševizmu je až obdivuhodné, že slovenský parlament rezkým tempom sa snaží v shode s hlavou štátu a s vládou usporiadať slovenské zákony a udierať na ne pečať čisto slovenskú. (Hlučný potlesk.)

Aj terajší návrh zákona ide odstrániť veľkú anomáliu zavinenú bývalým československým centralizmom, ktorý nedožičil banským podnikom na Slovensku, že by pre vyriešenie pracovných, sporov boly mohly mať na Slovensku druhoinštančný, odvalávací súd. Bol on v Prahe pri Hlavnom banskom rozhodcom súde, zriadenom podľa § 1 ods. 3 zákona č. 170/1924 Sb. z. a n. Že aký bol osud banských pracovných sporov zo Slovenska za doby česko-slovenskej centralizácie, mohli by našej slovenskej verejnosti vysvetliť naši vzácni slovenskí, kresťansko-sociálni odborárski predáci pán poslanec Čavojský a pán poslanec Mora.

Vyhlásením štátnej samostatnosti Slovenska prestala pôsobnosť Hlavného banského súdu v Prahe pre pracovné spory banské na Slovensku a sporné veci ležaly nevyriešené. Je ich údajne 8 prípadov. Bolo žiadúce zákonom vyriešiť, či má byť u nás osobitný Hlavný banský rozhodčí súd ako odvolávacia inštancia s konečnoplatnou, výrokovou mocou a či sa táto moc a povinnosť má presunúť, poťažne prideliť niektorej už jestvujúcej súdobnej vrchnosti.

Vláda sa celkom správne rozhodla pre druhú alternatívu. Územie štátu nie je veľké, ani banských pracovných sporov nebude veľa - aspoň dúfajme. Zbytočné je teda zriadiť osobitný Hlavný banský rozhodčí súd na Slovensku, čím sa vyhneme veľkým výdavkom, potrebným na takýto nový súdobný aparát.

Právomoc a povinnosť vyriešiť konečnoplatne prípadné banské pracovné spory pririekne sa týmto zákernom u nás Hlavnému súdu v Bratislave, čím sa nezväčší byrokratický aparát.

Treba tiež schvaľovať snahu vlády v ohľade tom, že z dôvodov úsporných na čase a trovách navrhuje zrušiť systém prísediacich pri druhoinštančnom riešení banských pracovných sporov, lebo činnosť Hlavného súdu pri rozhodovaní v takýchto prípadoch bude obmedzená len na posúdenie právnych otázok, k čomu niet treba prísediacich.

Zákonom týmto zasa koná sa pevný krok dopredu k usporiadaniu a k dobudovaniu slovenských zákonných a národných vecí. Pokiaľ česko-slovenskí ubehlíci zo zahraničia remeselne štvú proti hlave štátu, proti Snemu a vláde nášho štátu, zatiaľ domáca verejnosť deň po deň je svedkom toho, že je tu veľká snaha skutkami dokazovaná, napraviť, dobudovať pre občianstvo Slovenska všetko to, čo aj efialteskou vinou česko-slovenských ubehlíkov zo Slovenska bolo v Prahe pokazené, alebo úplne zmarené.

Že slovenský vládny režim nedá sa mýliť v svojej budovateľskej práci a nedá sa vháňať do krutých perzekúcií tu zastavších a prispôsobiť sa chcejúcich prívržencov bývalých česko-slovenských centralistických strán, toho eklatantným prípadom je prípad syna bývalého československého poslanca Jána Bečku. Pokiaľ pán otec, bývalý poslanec Ján Bečko Londýna za cudzie peniaze jedovate štve rozhlase proti jestvote slovenského štátu tu, proti jeho predstaviteľom a proti všetkému, čo sa tu deje pre slovenský národ, zatiaľ jeho pán syn tu doma v Slovpole si mesačne zarába so 4000 Ks. (Výborne! Tak je!) U nás platí zásada: "Si osobne zodpovedný!" Teda brat za brata, syn za otca nie je zodpovedný. Nesiaha sa u nás k represáliam proti rodinným príslušníkom, škodcov slovenského štátu. Odpadajú teda jedovaté útoky, že vládne u nás ľudácka a gardistická diktatúra. Keby tomu tak bolo v skutočnosti, už mnoho protislovenských živlov by u nás nemalo výživy. (Potlesk.) Čaká sa trpezlivo, že pomýlenci a neprebudení dajú sa v slovenskom duchu prevychovať. Budúcnosť ukáže, či tá to slovenská trpezlivosť a ohľaduplnosť prinesie dobré ovocie a či snáď trpké sklamanie a ďalšie očistné boje v lone národa.

Ináč sociálny a zdravotný výbor prerokoval predložený vládny návrh zákona. Povšimol si presvedčivých dôkazov jeho dôvodovej zprávy a jednohlasne ho prijal. Preto v mene sociálneho a zdravotného výboru odporúčam slávnemu Snemu, aby tento vládny návrh zákona prijal a odhlasoval. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo spravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Hudecovi.

Zpravodajca poslanec Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 30. septembra 1942 a stotožnil sa s jeho zásadným stanoviskom, že hneď po vzniku samostatného slovenského štátu stalo sa potrebným toto legislatívne opatrenie, lebo pre pracovné pomery banské nebolo druhej stálice, nakoľko Hlavný banský rozhodčí súd v Prahe po 14. marci 1939 nemohol vykonávať pôsobnosť druhej inštancie na území Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor súhlasí aj so zamýšľaným spôsobom odstránenia tohto nedostatku v našom právnom poriadku. Malé územie nášho štátu a z toho vyplývajúca menšia potreba sa priamo prihovárajú za také riešenie, aké volil vládny návrh, to jest na prenesenie pôsobnosti Hlavného banského rozhodčieho súdu v Prahe na Hlavný súd v Bratislave. Pre pokračovanie v sporoch podľa § 1 ods. 1 návrhu ponechajú sa príslušné ustanovenia zákona č. 170/1924 Sb. z. a n. a vl. nariadenia č. 18/1925 Sb. z. a n. okrem ustanovení o prísediacich, ktorých účasť pri rozhodovaní je zbytočná, lebo pôsobnosť druhej inštancie je obmedzená len na posúdenie otázok právnych.

S ohľadom na právny stav, ktorý vznikol na území slovenského štátu po 14. marci 1939 sú potrebné ustanovenia § 2 návrhu.

Ústavnoprávny výbor sa usniesol navrhnúť slávnemu Snemu, aby tento návrh zákona v predloženom znení prijal. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o prenesení pôsobnosti Hlavného banského rozhodčieho súdu na Hlavný súd v Bratislave.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Šalát: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 4 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Smem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 38. min.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP