Snem Slovenskej republiky 1942

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

Zpráva

o 97. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 15. októbra 1942.

Obsah:	Strana
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia ................	3
Ospravedlnenie neprítomnosti .............	3
Došlé nariadenia s mocou zákona ...... . .....	3
Rozdaná tlač .............. .....	3
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí ........	8
Zakľúčenie zasadnutia... ............	8

Program:
1. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu ..................	3
Reč zpravodajcu Dr. Rosivala ..............	4
Rozprava odpadá ...................	4
Hlasovanie o návrhu ..................	4
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	4
2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o daní z obratu a dani prepychovej .....	4
Reč zpravodajcu Hollého ................	4
Rozprava odpadá ...................	6
Doplňovací a pozmeňovací návrh poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku a spoločníkov .....................	6
Zpravodajca s navrhovaným doplnkom a zmenou súhlasí....	6
Hlasovanie o návrhu ..................	6
Prijatie doplňovacieho a pozmeňovacieho návrhu hlasovaním ................	7
Zpravodajca navrhuje opravu textu ............	7
Prijatie ďalšej opravenej časti návrhu hlasovaním .......................	7
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý ......	7
3. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o nezapočítateľnosti drahotných prídavkov, vyplácaných počas brannej pohotovostí štátu niektorým súkromným zamestnancom vo vyšších službách, do penzijného základu....	7
Reč zpravodajcu Drobného ...............
Rozprava odpadá... ..............	7
Hlasovanie o návrhu ..................	7
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	8

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 37. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

53 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Dr. Gejza Fritz, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský a Július Stano.

Za Najvyšší kontrolný dvor: predseda Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 97. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Matej Huťka, Ján Liška, František Slameň, Martin Morháč, Ján S. Vančo, Josef Steinhübl, Michal Klimko, Ing. Franz Karmasin, Ferdinand Mondok a Andrej Tomko.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu toto nariadenie s mocou zákona:

zo dňa 11. septembra 1942 číslo 195 Sl. z., ktorým sa doplňuje zákon o zabezpečení hospodárenia na poľnohospodárskych nehnuteľnostiach, Židmi obhospodarovaných.

Toto nariadenie s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 96. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o dani z obratu a dani prepychovej.

Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o nezapočítateľnosti drahotných prídavkov, vyplácaných počas brannej pohotovosti štátu niektorým súkromným zamestnancom vo vyšších službách, do penzijného základu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu dohoda medzi Slovenskom a Bulharskom. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dodatková dohoda k obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskom. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Druhá dodatková dohoda k obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskom. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo službu.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ernest Rosival.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Rosival:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu, má za účel, aby sociálne ťarchy za tieto osoby so štátnej správy boly prenesené na tie ustanovizne, alebo súkromné osoby, v prospech ktorých tieto úkony sa vykonávajú.

Pracovná prezenčná služba bola myslená pôvodne len v prospech obrany vlasti. Vývoj dnešných mimoriadnych pomerov doniesol to so sebou, že Ministerstvo národnej obrany príslušníkov povinnej pracovnej služby prideľuje na prácu aj fyzickým alebo právnickým osobám. Je plne odôvodnené, aby počas takéhoto pridelenia sociálne ťarchy znášaly tie osoby, v prospech ktorých sa pracuje. Povinná pracovná služba bude týmto zákonom postavená na roveň dobrovoľnému pracovnému pomeru so všetkými výhodami tohto po stránke sociálneho poistenia podľa platných zákonných predpisov.

Vládny návrh zákona vo všetkých podrobnostiach upravuje pomer osôb, povinnú pracovnú službu konajúcich, čo do nemocenského, úrazového a invalidného poistenia. Táto úprava je potrebná už i z toho dôvodu, že nejde o dobrovoľný smluvný pracovný pomer, ale poistná povinnosť nastáva na základe úradného aktu donucovacej povahy. Z tejto príčiny bola zvlášť vyslovená povinnosť a zodpovednosť zamestnávateľov. Jasné ustanovenia sú na to, aby sa predišlo dvojitému poisteniu.

Ináč sociálny a zdravotný výbor poznamenáva, že osnovu prerokoval aj spolu s výborom ústavnoprávnym a pokiaľ ide o výsledok tohto rokovania, poukazuje výbor na zprávu tohto výboru.

S ohľadom na to, že štátnej pokladnici nevzniknú žiadne nové výdaje a plne sú chránené sociálne záujmy osôb, pridelených do povinnej pracovnej služby, sociálny a zdravotný výbor s ústavnoprávnym výborom navrhuje, aby Snem schválil vládny návrh zákona v predloženom znení. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o sociálnom poistení niektorých osôb vojenských a osôb, vykonávajúcich pracovnú povinnosť alebo pracovnú službu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Rosival: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o daní z obratu a dani prepychovej.

Zpravodajcom je pán poslanec Hollý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Pri odhlasovaní zákona č. 268/1941 Sl. z., ktorým sa zmenila a predĺžila účinnosť zákona o dani z obratu a dani prepychovej a predĺžila účinnosť zákona o prirážkach k dani z obratu a k dani prepychovej, usniesol sa Snem na rezolúcii, v ktorej požiadal vládu, aby čo najskôr predložila návrh zákona, ktorým by sa kodifikovaly ustanovenia o dani z obratu a dani prepychovej.

Daň z obratu a jej doplnok daň prepychová vyskytuje sa u nás od 1. januára 1920. Zaviedlo ju zákonodarstvo bývalej Česko-Slovenskej republiky zákonom č. 658/1919 Sb. z. a n. a 70/1920 Sb. z. a n. Obidve dane sa maly vyberať len po tri roky. Daň z obratu bola myslená ako núdzová daň na sanáciu štátnych financií, ktoré nebolo možno dostať v dôsledku udalostí prvej, svetovej vojny s vtedajším daňovým systémom do rovnováhy. Daň z obratu vyberala sa vtedy takzvaným kumulatívnym alebo lavinovitým systémom vo výške 1% z každého docieleného obratu. Čoskoro sa ukázalo, že 1% sadzba nevystačí na dosiahnutie potrebného výnosu a preto 1. X. 1921 zvýšila sa sadzba na 2% s výnimkou poľnohospodárskych výrobkov, kde sa udržala až dodnes sadzba l%. Ukázalo sa hneď v prvom trojročí, že všeobecná kumulatívna daň nezodpovedá hospodárskym pomerom a prelo už vtedy, hoci nebolo na to ani zákonného podkladu, prikročilo sa, najmä pri tých predmetoch, ktoré podliehajú spotrebným daniam, paušalizácii dane. Keď sa v priebehu prvého trojročia ukázalo, že štátne financie sa neobídu bez tejto dane ani v budúcnosti, predĺžilo sa jej vyberanie na ďalšie tri roky a potom sa vždy znovu, takmer pravidelne v trojročných obdobiach obnovovala jej platnosť, až sa konečne slovenským zákonom č. 168/1941 Sl. z. stala definitívnou daňou Medzičasom sa 2% sadzba zvýšila na 3% zavedením všeobecnej. 5% prirážky od 1. mája 1932. Paušalizácia dane z obratu, ktorá dostala zákonitý podklad počnúc 1. januárom 1924, pokročila medzičasom tak, že viac ako polovica dane pripadá na paušalizované sadzby.

Vláda predložila Snemu osnovu zákona o dani z obratu a dani prepychovej hlavne z kodifikačných dôvodov tak, ako to rezolúcia žiadala, a to jednak preto, aby sa slúčily odlišné zákonné texty, platné pre vyberanie týchto daní, do jediného zákona, jednak preto, aby sme mali aj pre dane z obratu, ktorej výnos v bežnom roku dosiahne asi 600 miliónov korún, - teda do 30% celkového predpokladaného daňového výnosu, - a ktorú platí štátu do 100.000 daňovníkov, autentický slovenský text. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil.)

Rozpočtový a národohospodársky výbor vo všeobecnej rozprave o predloženom vládnom návrhu sa jednako dosť podrobne zaoberaly otázkou, či úprava dane z obratu v tej forme ako sme ju zdedili z bývalej Česko-Slovenskej republiky, zodpovedá slovenským pomerom. V rozprave sa poukázalo na predpisovú spletitosť o tejto dani a uvažovalo sa o tom, či by nebolo výhodnejšie zaviesť takzvané jednofázové paušalizovanie dane u výrobcov, respektíve pri dovoze, takže by sa daň vyberala sadzbou určenou podľa počtu možných obratov a podľa výšky predkladanej úplaty v ďalších obratoch hneď pri prechode tovaru od vyrábateľa, resp. dovozcu na obchodníka, prípadne na spotrebiteľa, takže by potom obchodníctvo neprišlo ohľadom tejto dane vôbec do styku s finančnou správou. Uvažovalo sa aj o ďalších dvoch formách jednofázovej dane, totižto o dani, ktorá by sa vybrala raz navždy jednotnou sadzbou pri prevode tovaru do maloobchodu ako aj o dani, ktorá by sa vyberala iba raz v maloobchode. Členovia obidvoch výborov sa zaujímali aj o znovuzavedenie takzvaného lavinovitého systému, ktorý u nás všeobecne platil v prvých rokoch jestvovania tejto dane. Je to systém kumulatívnej dane, ktorá postihuje daňový predmet toľko ráz, koľko ráz sa prenáša, a to vždy rovnakou sadzbou zo základu zvýšeného o daň z obratu, vybranú pri predošlých obratoch. Kumulatívnu daň má totiž Nemecko, a to nielen na svojom starom území, ale aj na všetkých územiach, pripojených k Nemecku od roku 1938, teda aj v Protektoráte, aj v poľskom Gubernáte. Vyberá sa tam 1/2% sadzbou pri veľkoobchodných dodávkach a 2 % sadzbou pri maloobchodných dodávkach. V rozprave sa navrhlo aj to, aby sa daň z obratu vyberala nie podľa dosiahnutého obratu, ale podľa vonkajších známok, najmä podľa počtu pomocníkov, zamestnaných v tom-ktorom podniku, a to v prípadoch, v ktorých obrat nedosiahol 100. 000 korún. Výbory však ostaly nakoniec pri terajšom systéme tak ako sa historicky vyvinul, totižto pri kombinácii kumulatívnej dane jednofázovou paušalizovanou daňou. Bralo sa pritom do úvahy, že paušalizovanie dane pri jednotlivých skupinách tovaru sa uplatnilo, a to zväčša na žiadosť záujemcov temer všade tam, kde to narážalo na veľké ťažkosti technického rázu.

Navrhovaný zákon poskytuje v § 19 ods. 8 i naďalej právny podklad pre zavedenie nových paušálov. Všeobecná paušalizácia dane by mala za následok ešte väčšiu pestrosť daňových sadzieb ako máme doteraz, lebo veď povojnové Rakúsko, kde paušalizácia bola dôsledne uskutočnená, malo v jeden čas 488 rozličných sadzieb. Zavedenie jednofázovej dane pri prechode z veľkoobchodu do malobchodu by bolo prvým praktickým pokusom tohto druhu v Európe a malo by za následok veľkú príležitosť k daňovým defraudáciám tým, že by sa dodávkam do obchodu v malom ľahko mohla dávať povaha dodávok veľkoobchodných.

Zavedenie jednofázovej dane v maloobchode znamenalo by, že sústredená daňová povinnosť by postihla najpočetnejší, pritom hospodársky najslabší a najťažšie zistiteľný daňový okruh daňovníkov. Návrat k čírej kumulatívnej dani podľa nemeckého vzoru by zasa vyžadoval novú úpravu systému spotrebných daní a niektorých poplatkov, zavedením niektorých nových spotrebných dianí, ktoré sa dnes vyberajú vo forme paušálu dane z obratu, napríklad pri textíliách, - rozmnoženie personálu finančných úradov vzhľadom na podstatné rozšírenie okruhu daňovníkov a dočasný presun veľkej častí daňového výnosu z roku 1943 do roku 1944, čo v terajších časoch nie je dobre možné. Vidí sa mi jednako, že by podstatne ubudlo sťažností a komplikovanosť dane z obratu, keby finančná správa našla vhodnú základňu pre paušalizovanie dane z obratu pre menších obchodníkov a živnostníkov. Výsledok týchto úvah a rozpráv obidva výbory vložily do rezolúcie, v ktorej žiadajú vládu, aby v čase čo najkratšom predložila Snemu návrhy na reformu všetkých priamych daní. Vládou predloženú osnovu výbory doplnily a pozmenily. Zdôvodnenie týchto doplnkov a zmien je uvedené v tlačenej zpráve.

Konštatujem nakoniec ešte raz, že predložená osnova tak, ako ju výbory pripravily, je krokom napred a to nielen preto, že roztrúsené predpisy slučuje do jednej normy, že je spísaná v reči slovenskej, ale i preto, že mnohé nejasné ustanovenia platných predpisov presnejšie štylizuje a že platné predpisy v mnohých smeroch vecne mení v prospech daňovníkov. Preto v mene národohospodárskeho a rozpočtového výboru navrhujem slávnemu Snemu prijať osnovu tak, ako ju výbory upravili spolu s pripojenou rezolúciou. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať doplňovací a pozmeňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Doplňovací a pozmeňovací návrh poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku a spoločníkov k osnove zákona o dani z obratu a dani prepychovej.

Podpísaní navrhujeme, aby text § 20 sa doplnil a pozmenil takto:

"1. Za ods. 7 vsunie sa nový ôsmy odsek tohto znenia:

"(8) Na žiadosť daňovníka treba upustiť od 5% zvýšenia a od poplatku zo zameškania podľa odsekov 6 a 7, ak zameškanie pri platení nastalo v dôsledku živelnej alebo inej udalosti, ktorú nebolo možno predvídať alebo odvrátiť a daňovník zaplatí daňovú splátku prípadne daň do 8 dní potom, čo táto udalosť pominula. Minister financií sa splnomocňuje, aby v prípadoch zvlášť odôvodnených odpustil toto zvýšenie a poplatok zo zameškania, ak daňovník zaplatil daňovú splátku alebo daň najneskôr do 8 dní po splatnosti."

2. Odseky 8 až 11 sa prečíslujú.

V Bratislave 15. októbra 1942.

Podpísaní sú:

Dr. Ing. Zaťko, Danihel, Dr. Vančo, Dr. Hrušovský, Schlosser, Čavojský, Hancko, Šrobár, Petrovič a Husárek v. r.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Záverečné slovo má spravodajca pán poslanec Hollý.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom a zmenou súhlasí.

Zpravodajca Hollý:

S navrhovaným doplnkom a zmenou súhlasím.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovaným doplnkom a zmenou súhlasí.

Budeme hlasovať o osnove zákona o dani z obratu a dani prepychovej.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má tri hlavy, 50 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný doplňovací a pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom a pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Ing. Zaťku a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací a pozmeňovací návrh prijal o ďalšej čiastka osnovy podľa zprávy výborov. Ak sa však doplňovací a pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly.)

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s doplňovacím a pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Ing. Zaťku a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem doplňovací a pozmeňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Hollý:

Navrhujem opraviť text § 26 ods. 2 tak, že v treťom riadku slovo "smluvnú" sa má nahradiť slovom "smluvenú".

Podpredseda Dr. Opluštil:

Pán zpravodajca navrhuje v § 26 ods. 2 v treťom riadku slovo "smluvnú" nahradiť slovom "smluvenú".

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov s opravou, ako ju navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov so zmenou v §§ 20 a 26.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Napokon hlasujeme o rezolúcií, ktorá nasleduje za zprávou výborov.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod, programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o nezapočítateľnosti drahotných prídavkov, vyplácaných počas brannej pohotovosti štátu niektorým súkromným zamestnancom vo vyšších službách do penzijného základu.

Zpravodajcom je pán poslanec Jozef Drobný.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Drobný:

Slávny Snem!

Sociálny a zdravotný výbor pri prerokovaní tejto osnovy zaujal súhlasné stanovisko s vládnym návrhom, že pri poskytovaní drahotných prídavkov zamestnancom má sa im tento prídavok dostať v priznanej výške nezmenšený srážkami, aby takto slúžil skutočnej sociálnej pomoci. Táto zásada bola uplatnená aj pri priznaní drahotných prídavkov štátnym a verejným zamestnancom zákonom č. 40/1941 Sl. z., preto je spravodlivé, aby sa uplatnila aj pri drahotných prídavkoch súkromných zamestnancov, čo sa do určitej miery deje aj týmto návrhom zákona.

Pri rokovaní o osnove dospel sociálny a zdravotný výbor k názoru, že § 1 pôvodnej osnovy treba doplniť ustanovením, podľa ktorého sa tento zákon má vzťahovať iba na drahotné prídavky, ktoré sa poskytnú zamestnancom po 1. októbri 1942 a že prídavok je žiadúce nepodrobiť penzijnej srážke len po určitú hranicu. Za primeranú výšku tejže hranice bolo uznané 25% základného platu. Takéto riešenie volil výbor preto, aby drahotný prídavok zostal voľný zamestnancovi až po tú hranicu, pri ktorej ešte skutočne zodpovedá svojmu povahovému určeniu, pričom je takéto riešenie aj technicky prevoditeľné.

Sociálny a zdravotný výbor na základe uvedených dôvodov usniesol sa osnovu odporúčať slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o nezapočítateľnosti drahotných prídavkov, niektorým súkromným zamestnancom do penzijného základu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Drobný: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 2. min.)