Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

Zpráva

o 108. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 25. februára 1943.

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 55. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

46 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie a guvernér Slovenskej národnej banky Dr. Imrich Karvaš.

Za Sekretariát Snemu: ministerský radca Dr. Alexius Čelko a hl. odb. radca Dr. Vojtech Zubek.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 108. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ján Hollý, Štefan Suroviak, Vojtech Plechlo, Dr. Matej Huťka a Dr. Pavol Florek.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 17. apríla 1943 dovolenku pánu poslancovi Andrejovi Martvoňovi.

Rozdaná tlač.

Na tomto zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o vojnových prirážkach k dani z liehu, Všeobecnej dlani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o stíhaní a trestaní priestupkov podľa niektorých právnych predpisov o cenách a zásobovaní obyvateľstva.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o vojnových prirážkach k daní z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a daní z piva.

Zpravodajcom je pán poslanec Vojtech Husárek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Vláda predložila Snemu návrh zákona uja zavedenia vodových prirážok k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva. Svoj návrh odôvodnila mimoriadnymi hospodárskymi a vojnovými pomermi, ktoré vyžadujú od štátnej pokladnice nové výdavky, na krytie ktorých treba hľadať nové pramene príjmov. Za vhodný prameň príjmov pokladala vláda predovšetkým zvýšenie dane z liehu a liehových nápojov, keďže liehoviny nie sú nutným prostriedkom výživy. Zavedením navrhovaných vojnových prirážok očakáva sa zvýšený príjem pre štátnu pokladnicu asi o 30 miliónov Ks.

Rozpočtový výbor na svojom zasadnutí 25. februára 1943 osvojil si dôvody vlády a navrhuje, aby Snem vládnu osnovu bez zmeny uzákonili. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o vojnových prirážkach k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 12 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 12 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1, bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o stíhaní a trestaní priestupkov podľa niektorých právnych predpisov o cenách a zásobovaní obyvateľstva.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Miloš Vančo.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Vančo:

Ctený Snem!

Ústavnoprávny výbor tento návrh zákona predkladá ctenému Snemu na uzákonenie v pozmenenej forme, a to v tom smysle, že základné trestné sankcie vyslovené doteraz v § 1 zákona č. 51/1942 Sl. z., t, j. zatvorenie do dvoch rokov a peňažný trest do Ks 500.000.-, ostávajú aj naďalej nezmenené.

Tieto tresty sa prítomným návrhom zákona len doplňujú, a to tým, že skutková podstata trestných činov sa rozširuje, lebo tresce sa aj scudzenie obilia, múky atď. bez úplaty ako aj nadobudnutie týchto predmetov bez úplaty. Podľa toho sa nepripúšťajú nabudúce ani takzvané dary alebo prijímanie darov v podobe obilia, múky, mlynských výrobkov, krmív, sladu, strukovín a poľnohospodárskych plodín a preto takéto dary alebo ich prijímania sú vlastne trestnými skutkami. Nimi doteraz neboly.

Ak tieto priestupky boly spáchané v rámci vykonávania živnosti, pripúšťa návrh zákona možnosť vysloviť rozsudkom aj stratu živnostenského oprávnenia a to buď na určitý čas alebo natrvalo. Trestný sudca má tu voľnú ruku, či vypovie stratu živnosti alebo nie, posudzujúc okolnosti prípadu. Ak sa však previnilec dopustil takéhoto trestného skutku už v treťom alebo v ďalšom prípade, vtedy trestný sudca je povinný vysloviť stratu živnostenského oprávnenia. No pripúšťa sa ešte aj tu akási korekcionalizácia, lebo ak to odôvodňujú mimoriadne obľahčujúce okolnosti, trestný sudca môže ešte aj v takomto prípade odhliadnuť od tohto krajného a drakonického zásahu, avšak musí toto odhliadnutie odôvodniť. Bude to snáď odôvodnené vtedy, keď predošlé dva trestné prípady previnilcove boly snáď len menšieho významu, alebo ak prípadne ohľad na početnú a ináč zachovalú rodinu previnilcovu bude diktovať, aby sa živnosť a tým aj výživa rodine previnilcovej neodnímala, alebo ak sa vec bude týkať invalida atp.

Ďalší doplnok vedľajších trestov je ustanovenie čl. I. ods. 5, podľa ktorého predmety, ktorými bol niektorý trestný čin zásobovací spáchaný, alebo predmety, ktoré boly takýmto trestným činom získané alebo ktoré boly na spáchanie takéhoto trestného činu evidentne určené, možno vyhlásiť za prepadnuté v prospech štátu, a to aj vtedy, ak páchateľa nemožno stíhať alebo odsúdiť. Trestnému sudcovi sa tu dáva fakultatívna možnosť alebo vypovedať prepadnutie takýchto predmetov, alebo od toho odhliadnuť podľa okolností prípadu.

Rovnobežne s touto zásadou chráni sa však tretia osoba, ktorá sa na trestnom čine nezúčastnila, lebo ak takéto predmety by maly byť vyhlásené za prepadnuté, ale sú vlastníctvom tretej osoby na trestnom čine nezúčastnenej, vyslovenie prepadnutia nemá miesta a predmety jej treba vydať.

Osnova dáva do rúk príslušným úradným orgánom vykonať na mieste spáchaného trestného činu zaisťovacie úkony proti podozrivým osobám, ako í na predmetoch, ktorými bol trestný čin spáchaný. Podľa pôvodnej osnovy tieto práva maly patriť" príslušným orgánom", ale ústavnoprávny výbor doplnil osnovu v tom smysle, že tieto "príslušné orgány" môžu byť len úradné osoby, teda nijakí ochotníci.

Článok I. ods. 8 upravil ústavnoprávny výbor tak, že predbežné zatvorenie v trestnom pokračovaní pre zásobovacie priestupky možno previesť len na patričnom policajnom trestnom súde. Tento doplnok je potrebný preto, aby sa nemohlo stať, že podozrivé osoby pod titulom predbežného zatvorenia budú zadržiavané a držané v iných miestnostiach než vo väznici policajného trestného súdu. Predbežné zatvorenie pred vynesením prvostupňového rozsudku môže trvať najviac jeden mesiac a pred vynesením druhostupňového rozsudku najviac tri mesiace. Toto je súhlasné ustanovenie, aké obsahuje doterajší zákon o Cenovom úrade.

Článok I. ods. 11 vládneho návrhu ústavnoprávny výbor vynechal. Mala byť v ňom vypovedaná ručiteľská zodpovednosť majiteľa podniku za peňažný trest, ktorý prípadne stihne zástupcu, splnomocnika, zamestnanca alebo iný orgán, zamestnaný v podniku. Ústavnoprávny výbor toto navrhované ručenie si nemohol osvojiť, lebo trest má postihnúť výlučne osobu previnilcovu a nemôže stihnúť osobu, ktorá sa na trestnom skutku vôbec nezúčastnila. Veď ak previnilec konal z popudu alebo na navodí prípadne na príkaz zamestnávateľa ako majiteľa podniku, môže trestný súd aj podľa doterajších platných pravidiel vziať takéhoto zamestnávateľa osobne na trestnú zodpovednosť.

Pôvodný vládny návrh v čl. I. bode b) mienil sem vtiahnuť aj úplné alebo čiastočné nezachovávanie predpisov, opatrení, príkazov alebo zákazov, ktoré Ministerstvo hospodárstva alebo Obilná spoločnosť pre Slovensko vydaly ešte pred vyhlásením slávu brannej pohotovosti štátu na základe právnych predpisov, ktoré sú označené v čl. I ods. 1.

Ústavnoprávny výbor toto stanovisko neprijal, lebo je reč o takých predpisoch, opatreniach, príkazoch alebo zákazoch, ktoré boly vydané ešte pred vyhlásením stavu brannej pohotovosti štátu. Tieto príkazy, zákazy atď. dnes už valného významu nemajú, nakoľko za stavu brannej pohotovosti štátu boly účelnejšími a ostrejšími opatreniami nahradené. Slovom, je tu reč o komplexe prechodných predpisov, opatrení, príkazov, zákazov atď., ktoré sú dnes už menej významné alebo len čiste formálneho významu.

Taktiež textovanie takto navrhovaného odseku nevyhovuje. Trestný zákon nemožno textovať tak, že trestným zákonom je čiastočné nezachovávanie akýchsi predpisov. Toto je polovičatosť, ktorá v trestnom práve nemá miesta. A preto spomenutý bod b) ods. 1 čl. I. bol upime vypustený.

Článok III. návrhu ostal nezmenený a poukazuje sa len na to, že tam uvedené zákonné ustanovenia o trestných sankciách, odteraz už platiť nebudú, lebo sa nahradzujú trestnými sankciami teraz navrhovanej osnovy.

Všetky trestné skutky označené v §§ 167 a 168 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n., taktiež v zákone č. 63/1940 Sl. z. ako aj priestupky uvedené v právnych predpisoch, ktoré boly vydané na základe § 1 nariadenia s mocou zákona č. 287/1939 Sl. z. a vlastne v znení nariadenia s mocou zákona č. 122/1941 Sl. z., taktiež na základe vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 123/1941 Sl. z., ako aj všetky porušenia ustanovení vládneho nariadenia č. 166/1939 Sl. z. a nariadení s mocou zákona č 196/ 1940, č. 36/1941 a č 229/1941 Sl. z. budú podľa teraz navrhovaného zákona stíhať len policajné trestné súdy, čo doteraz takto jednotne upravené nebolo.

Ústavnoprávny výbor dospel k názoru, že takýmto spôsobom sa urýchli vybavovanie tejto dnes aktuálnej a súhrnne veľmi významnej agendy a trestanie môže byť pritom ľudské a predsa účinné. Nedotknuté ostávajú aj všetky kautely právnej istoty, ktoré doteraz praktikujeme v normálnom policajnom trestnom pokračovaní, lebo proti urýchlenému prvostupňovému vybaveniu ostáva opravný prostriedok, ba daná je aj možnosť sťažnosti na Najvyšší správny súd.

Ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh zákona dňa 24. februára 1943 a s poukazom na dôvody tejto výborovej zprávy odporúča slávnemu Snemu, aby obnovu v predloženom znení odhlasoval. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, prelo rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým so mení a doplňuje zákon o stíhaní a trestaní priestupkov podľa niektorých právnych predpisov o cenách a zásobovaní obyvateľstva.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Vančo: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program tohto zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 15. min.)