Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                                9. zasadanie.

Zpráva

o 110. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 1. apríla 1943.

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 21. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

63 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Dr. Gejza Fritz, Dr. Mikuláš Pružinský a Jozef Sivák.

Za Najvyšší kontrolný dvor: predseda Štefan Šebej.

Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Imrich Karvaš.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 110. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Štefan Polyak, Ján Esterházy, Dr. Anton Hudec, Dr. František Hrušovský, Jozef Steinhübel, Anton Moravčík a Štefan Suroviak.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 109. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva branného, rozpočtového a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o brannej výchove a zmene niektorých predpisov o civilnej protileteckej ochrane.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o usporiadaní na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia bývalých česko-slovenských území do Slovenskej republiky.

Oznamujem, že som poštou rozoslal: Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa mení Občiansky sporový poriadok. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu. Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o brannej výchove a zmene niektorých predpisov o civilnej protileteckej ochrane.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Vladimír Moravčík:

Slávny Snem!

Dovoľte, aby som svoj referát o vládnom návrhu zákona o brannej výchove začal opisom obrazu, ktorý som videl na istej západoslovenskej dedine ešte za bývalej republiky. Po vynesení zákona o brannej výchove aj na tejto dedine pozval si notársky úrad mladých a starých mužov a ženy za dedinu - na brannú výchovu. Sišli sa tam ľudia rôzneho veku, rôzneho povolania a oboch pohlaví. Záložní dôstojníci a poddôstojníci ujali sa svojej funkcie. Rozdelili si pozvaných na družstvá a podľa starej osvedčenej vojenskej metódy začali ich cvičiť v základných obratoch. Bývalým vojakom a príslušníkom telovýchovných organizácií ešte obraty ako-tak išly. Ale nevojaci a ženy budili obraz utrpenia, súcitu a pre škodoradostného aj smiechu. Ihneď na začiatku premenil sa tento vážny úkon v karikatúru výchovy, lebo účastníci zprvu nesmelí a neistí, začali pokrikovať na seba a žarty na jednotlivcov miešaly sa s povelmi veliacich, ktorí každú minútu strácali viac a viac zo svojej autority. Bolo po výchove. Vojaci odniesli atrapy a vzduchovky a v nedeľu popoludní boly plné hostince posmievavých rečí, ako ten alebo onen strýček nevedel robiť vpravo bok.

A druhý obraz, menej plastický, už z našich čias. V istom slovenskom mestečku neboli zadobre funkcionár strany s funkcionárom gardy. Ako vieme, garda mala istý čas poverenie vykonávať brannú výchovu. Funkcionár gardy ju chcel prevádzať tak, že dal pozvať na cvičenie istých ľudí práve vtedy, keď mali najviac práce. Funkcionár strany, ktorý je obchodníkom, nedostavil sa na pozvanie, dostal pokutu, ktorú zaplatil a odvtedy je nepriateľom gardy a jej veliteľa. Spor nie je ani doteraz skončený, lebo okrem úradných aktov, vymieňali si oba miestni činitelia pozdravy, o ktorých potom oba usúdili, že bude najlepšie, ak ich hodnotu ustáli okresný súd. Tu tiež vidíme, že pôvodne dobre mienená vec sa zvrhla v hádku dvoch miestnych ľudí, ktorí miesto toho, aby boli vzorom, zaťažujú naše súdy svojimi malichernosťami.

Zaiste, každý z nás by vedel povedať podobných prípadov viac. A keď si tieto dovoľujem spomenúť, robím tak preto, aby som uviedol, že predložený vládny návrh zákona aj po zmenách, prevedených výbormi Snemu, vo svojich podstatných čiastkach je veľmi ohybný nástroj, ktorý v dobrých rukách môže síce splniť všetky naše očakávania, ale ak by nebol správne pochopený, môže nám narobiť len nepriateľov. Ako je verejnosti, ale najmä slávnemu Snemu už známe, nastaly v osnove zákona zmeny, ktoré presahujú rámec opráv a doplnkov, aké sa obyčajne robia.

Azda najväčšia zmena bola urobená v tom, že sa zmenil orgán, poverený výkonom brannej výchovy. Podľa pôvodnej osnovy zákona mala túto funkciu vykonávať Hlinkova garda pre Slovákov a Freiwillige Schutzstaffel pre Nemcov. Pri podrobnom rozbore zákona sa však zistilo, že týmto riešením nie je v dostatočnej miere zaistená na organizácii v usmerňovaní brannej výchovy účasť Ministerstva národnej obrany, pretože v tomto smere bol pôvodný návrh zákona nejasný. Každý uzná, že ak ide o brannú výchovu obyvateľstva, musia v nej mať, keď nie výlučné, aspoň rozhodujúce slovo, naši vojaci. Oni svojimi odbornými vedomosťami môžu najlepšie ustáliť, ako a v akom rozsahu má sa branná výchova vykonávať. A nielen to. Oni vedia, lebo ich oni tvorili, aké sú naše obranné plány a ako teda treba dať do súladu účasť občianskej nevojenskej služby národa s obrannými plánmi vojakov.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 17. marca t. r., adresovanom Snemu, vláda bližšie objasnila dôvody, pre ktoré predložila na prijatie pôvodnú osnovu zákona. Uviedla, že podľa jej názoru podstata brannej výchovy nemá spočívať prevážne vo cvičení sa v zbraniach, ale viac v duchovnej a náukovej príprave, vo výchove, v disciplíne, v odolnosti a pohotovosti. V podrobnej rozprave výborov bolo však jednomyseľne konštatované, že tento úsek brannej výchovy síce nemá byť podradný a nepovšimnutý, má však smerovať k vyššiemu cieľu, ku skutočnej brannej výchove v užšom slova smysle. A na túto funkciu, ktorú svojím rozhodnutím zdôraznilo aj Predsedníctvo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany je v prvom rade povolané Ministerstvo národnej obrany.

Pri upravovaní našich bežných otázok býva často medzi nami rozdielnosť v názoroch. Sú ľudia rôznej povahy, rôzneho názoru na metódu a na verejnú činnosť. Keď však hovoríme o obrane našej vlasti, o obrane národnej individuality, sme všetci jednotní, skalopevne jednotní. Máme totiž na mysli svoju zemepisnú polohu a prežitú históriu, naplnenú žiaľom, ústrkom, krvou, ponížením a zaznávaním. Vieme, že v istých momentoch obratov dejín nestačí mať len pravdu a nestačí byť len kultúrnym a sporiadaným, ale že rozhoduje aj sila. Čo nám chybuje v počte, chceme vytvoriť kvalitou a dokonalosťou organizácie, aby sme uhájili svoju pravdu. Chceme byť modernými Kartágincami, ktorí všetko dajú, majetok aj životy na záchranu svojej národnej individuality, len s tým rozdielom, že chceme konečné naše víťazstvo nad historickým nepriateľom, robiacim storočia úklady o náš národný život. Nechcem zapierať - a tu by zdržanlivosť nebola ozaj na mieste - že tento zákon po brannom zákone má byť ďalším predpokladom na vytvorenie takejto, pre každého Slováka potrebnej istoty práve proti nášmu historickému nepriateľovi.

Áno, pri veľkých veciach, ako je zaistenie obrany národa, musíme zanechať zloby dňa a malé podpichovanie. Pri otázke, či žiť, či byť slobodný, alebo otrokom, nemá miesto nejaké hádanie sa o kompetenciu, alebo o miesto v národnej spoločnosti. Armáda je pre nás tou pohyblivou pevnosťou, ktorá nás bude brániť, nemôžeme ubierať preto z nej tehlu po tehle a takto ju oslabovať. Nemôžeme hľadať iné cesty, zaručujúce menší úspech, alebo čo len naznačujúce nejaké pochybnosti v konečný úspech. A zákon, ktorý máme práve odhlasovať, chce dokumentovať našu jednotnú, jednomyseľnú vôľu, že obranu štátnych a národných záujmov dávame len a len nášmu vojsku, lebo sme presvedčení o jeho hodnotách a mu veríme. Pravda, túto ťažkú, ale vznešenú funkciu vykoná len za úplnej spolupráce všetkých povedomých a roduverných občanov.

Pár dobre mienených slov chcel by som upraviť aj na Ministerstvo národnej obrany. Na začiatku svojho referátu uviedol som príklady, ako nemá vyzerať branná výchova. K tomuto treba ešte dodať, že ak by sme chceli zo zákona o brannej výchove utvoriť zákon o preháňaní nášho obyvateľstva, mohli by sme to urobiť lacnejšie a s menším leskom. Zákonom týmto dávame veľkú možnosť a mnoho moci do rúk Ministerstva národnej obrany. Podobných zákonov, ktoré hlboko zasahovaly do života nášho obyvateľstva, prijali sme už viacej a vždy sme k nim pridali dobrú radu, ktorá vyznela v tom smysle, že keď dávame moc, dávame kompetenciu, sme si toho vedomí, len žiadame, aby sa moci nezneužilo alebo aby sa poskytnutému oprávneniu nedal iný smysel. Zákon sa uverejnil a dobré rady ostaly v tesnopiseckých záznamoch Snemu a kto vie, keby sme v mnohých prípadoch mali rozhodovať po získaných skúsenostiach, či by sme rozhodovali rovnako. Ak však je dakde naša dôvera a presvedčenie, že daného oprávnenia sa nezneužije, tak je to u slovenskej armády.

Veríme, že aj v tomto prípade bude ona nestrannou, no pohotovou a plniacou to, čo od nej očakávame. Treba však pritom všetkom pridržiavať sa zásady opatrností a múdrosti. Pri prevádzaní brannej výchovy treba mať na mysli, že zavádzame novú povinnosť pre naše obyvateľstvo. Vieme dobre, že ide o čestnú povinnosť, ale aj tak jej rozsah nech sa určí len v tom rozsahu, ako to budú záujmy obrany vyžadovať. Musíme rátať s tým, že sa ozvú hlasy nespokojnosti, to nás však nesmie odradiť. Je v povahe človeka, že každú novú povinnosť prijíma nerád a s odporom. Tým viac treba rátať s tým, že naši ľudia budú pozerať nevraživo na nové povinnosti, ktoré sa im týmto zákonom ukladajú. Vieme to, ale časy sú také, že osobné záľuby, pohodlie a životný poriadok jednotlivca, musia ustúpiť spoločnému záujmu, ktorým je: Byť pripravený na horšie časy, na všetky možnosti, aby sme sa zachránili v búrkach, ktoré sa valia svetom a ktoré sa môžu prevaliť aj cez našu zem.

To isté možno hovoriť aj o tej časti zákona, ktorým sa menia predpisy o civilnej protileteckej ochrane. Ak azda pri brannej výchove jej poslanie a cieľ nie sú tak bezprostredné, o civilnej protileteckej ochrane možno povedať, že má ona vycvičiť nás, aby sme sa sami zachránili pred ničivými účinkami nepriateľského letectva. Tu nech nás nenecháva v letargii pre nás zaiste príjemná skutočnosť, že sme skoro nezažili tieto účinky, lebo je vždy lepšie a príjemnejšie, ak sa učíme a cvičíme nadarmo, ako keby sme museli v praxi upotrebiť čo aj skromné vedomosti našej ochrany.

Predložená vládna osnova je teda zákonom toho druhu, o ktorom všetci vieme, že bude vyžadovať od obyvateľstva isté obete, ktoré však musíme s radosťou a so svedomitosťou plniť, lebo ide o záchranu nás všetkých. Menom branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru navrhujem preto prijať predloženú vládnu osnovu so zmenami, aké na nej výbory previedly. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o brannej výchove a zmene niektorých predpisov o civilnej protileteckej ochrane.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má osem článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Vladimír Moravčík: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej ôsmymi článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2, bod, ktorým je:

2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a - Nemeckou ríšou o usporiadaní na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia bývalých česko-slovenských území do Slovenskej republiky.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ferenčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Ferenčík:

Slávny Snem!

Teraz spomínaná medzištátna Dohoda bola uzavretá ešte dňa 13. apríla 1940 v Berlíne a vyhotovená dvojmo v prvopise v nemeckej a slovenskej reči.

Dohoda má päť dielov s 26 článkami. Prvý diel obsahuje všeobecné ustanovenia, druhý prechod dávok a uznanie poistných dôb (čakateľských nárokov) dôchodkového poistenia, tretí diel podáva smernice o finančnom vyrovnaní, štvrtý určuje spôsob prevádzania Dohody a piaty diel obsahuje záverečné ustanovenia.

Na otázku, akú látku spracováva. Dohoda, odpovedá článok 1. takto: Dohoda vzťahuje sa na nasledovné odvetvia bývalého československého sociálneho poistenia, ktorého nositelia majú svoje sídlo na územiach včlenených do Nemeckej ríše alebo v Protektoráte Čechy a Morava:

1.   nemocenské poistenie a) súkromných zamestnancov vo vyšších službách, b) verejných zamestnancov, c) železničných a poštových zamestnancov, d) kňazov;

2.   invalidné a starobné poistenie a) robotníkov, b) baníkov, c) súkromných zamestnancov vo vyšších službách v to počítajúc zamestnancov súkromných železníc slúžiacich verejnej doprave.

Posúdenie predloženej Dohody vyžaduje právnické a finančné - špeciálne sociálneho poistenia sa týkajúce - znalosti. Zahraničný výbor posudzuje Dohodu z hľadiska medzinárodných vzťahov sociálnych. S tohto stanoviska je Dohoda nielen veľmi osožná a dôležitá, ale aj plne potrebná, lebo zaisťuje nároky na poistné mnohých občanov, ktorí následkom prevratu z roku 1939 boli včlenení do nových štátnych celkov a tak vypadli z kompetencie nositeľov svojich poistení. Dohoda prináša uspokojovanie mnohým v neistote žijúcim občanom, teda výdatne prispieva ku konsolidovaniu pomerov.

Dohoda určuje spôsob rozdelenia majetku, zisteného ku dňu 30. septembra 1938 i s fondami a účelovými majetkami sväzov bývalých nositeľov, najmä určuje podiel nositeľov slovenského sociálneho poistenia na rozdelenom majetku. Tak článok 12. hovorí, že nositelia slovenského sociálneho poistenia dostanú z majetku a) Ústrednej sociálnej poisťovne v Prahe sumu 692 miliónov českých korún, b) zo Všeobecného penzijného ústavu v Prahe sumu 392 miliónov českých korún, c) z Ústrednej bratskej pokladnice v Prahe sumu 16 miliónov českých korún. Majetkové rozdelenie má sa previesť podľa možnosti zúčtovaním. Prevedenie finančného vyrovnania vykoná pre sociálne poistenie v Protektoráte Čechy a Morava minister pre sociálnu a zdravotnú správu, pre slovenské sociálne poistenie slovenský minister vnútra. Spory, ktoré vzniknú pri výklade a prevádzaní tejto Dohody, budú rozhodnuté prostredníctvom ríšskeho ministra práce, protektorátneho ministra pre sociálnu a zdravotnú správu a slovenského ministra vnútra. Dohoda má byť ratifikovaná.

Zahraničný výbor podrobil túto medzištátnu Dohodu zovrubnej úvahe a zistil, že je ona logickým a potrebným dôsledkom štátoprávnych zmien v roku 1939 a ako taká je aj pre slovenský štát prvkom konsolidačným. Vítať ju treba najmä s hľadiska sociálneho, lebo usporadúva nároky tisícov drobných ľudí - poistencov. A pretože jej matéria je v súlade aj s naším platným právom a s ustanoveniami našej Ústavy, zahraničný výbor ju predkladá slávnemu Snemu s odporúčaním, aby vyslovil súhlas s usnesením, ktorého návrh je pripojený k vytlačenej zpráve zahraničného výboru. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Ferenčík ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 41. min.)