Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                                 9. zasadanie.

Zpráva

o 115. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 10. júna 1943.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu: Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Dovolenky	3
Vzdanie sa poslaneckého mandátu	3
Menovanie za členov najvyššej rady obrany štátu	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	3
Oznámenie predsedu o najbližšom zasadnutí	16
Oznámenie programu najbližšieho zasadnutia	16
Zakľúčenie zasadania	16
Program:
1. Zpráva branného, ústavnoprávneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby	4
Reč zpravodajcu Germušku	4
Reč zpravodajcu Dr. Rosivala	6
Rozprava odpadá	9
Doplňovací a pozmeňovací návrh poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov	9
Zpravodajcovia s navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasia.	9
Hlasovanie o návrhu	9
Prijatie doplňovacieho a pozmeňovacieho návrhu hlasovaním	10
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním....	10
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý	10
2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o organizácii ľudového priemyslu	10
Reč zpravodajcu Klimku	10
Reč zpravodajcu Dr. Floreka	12
Rozprava odpadá	15
Hlasovanie o návrhu	15
Prijatie návrhu hlasovaním	15
3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom vo veci aktívneho a pasívneho majetku Slovenskej krajiny bývalej Česko-Slovenskej republiky, ako aj niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázok	16
Reč zpravodajcu Dr. Floreka	16
Rozprava odpadá	16
Hlasovanie o návrhu	16
Prijatie návrhu hlasovaním	16

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 59. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

49 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Dr. Gejza Medrický a Dr. Mikuláš Pružinský.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a hl. odborový radca Dr. Vojtech Zubek.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 115. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Rudolf Čavojský, Ondrej Schlosser, Dr. Jozef Fundárek, Ján Esterházy, Ján Mora, Dr. Ján Ferenčík, Konštantín Čulen, Štefan Danihel, Dr. Eugen Filkorn a Ján Hollý.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som ďalšiu zdravotnú dovolenku pánu poslancovi MgPh. Andrejovi Martvoňovi do 7. septembra 1943.

Vzdanie sa poslaneckého mandátu.

Oznamujem, že

pán poslanec Vojtech Plechlo oznámil písomne predsedníctvu Snemu Slovenskej republiky, že sa vzdáva poslaneckého mandátu,

pán poslanec Martin Morháč usnesením Štátnej rady zo dňa 12. mája 1943 bol pozbavený poslaneckého mandátu.

Menovanie za členov Najvyššej rady obrany štátu.

Kancelária prezidenta Republiky prípisom zo dňa 7. júna 1943 oznámila, že pán prezident Republiky toho istého dňa podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. vymenoval ministra národnej obrany generála I. triedy Ferdinanda Čatloša, ministra hospodárstva Dr. Gejzu Medrického, ministra financií Dr. Mikuláša Pružinského a predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie Dr. Imricha Karvaša za členov Najvyššej rady obrany štátu.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu nariadenie s mocou zákona:

zo dňa 14. mája 1943 číslo 60 Sl. z. o prihlásení pohľadávok voči slovenským kolonistom alebo zvyškovým statkárom, ktorým boly odňaté nehnuteľnosti na území pripojenom k Maďarsku.

Toto nariadenie s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 114. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva branného, ústavnoprávneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o organizácii ľudového priemyslu.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom vo vecí aktívneho a pasívneho majetku Slovenskej krajiny bývalej Česko-slovenskej republiky, ako aj niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázok.

Vládny návrh zákona o úprave niektorých služobných a platových pomerov zamestnancov Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o ručení súkromných životných poisťovní za vojnové nebezpečie za brannej pohotovosti štátu. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a sociálnemu a zdravotnému.          

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohovor medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o doplnení Dohody zo dňa 13. apríla 1940 o usporiadaní na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia bývalých česko-slovenských území do Slovenskej republiky. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona o úprave niektorých otázok súvisiacich s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o prevode dlžôb a požiadaviek. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Slovensko-rumunská kultúrna dohoda. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva branného, ústavnoprávneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Andrej Germuška a Dr. Ernest Rosival.

Dávam slovo pánu poslancovi Germuškovi.

Zpravodajca Germuška:

Slávny Snem!

Medzi najkrajšie ctnosti národa patrí aj vojenská zdatnosť. Národy, ktoré žily v hospodárskej a politickej neodvislosti, venovaly jej zveľadeniu veľkú pozornosť, lebo takto si ľahšie mohly udržať a zabezpečiť svoju neodvislosť už či pred nepriateľom vnútorným alebo zahraničným. Vojenská tradícia je v živote štátu tou centrálnou silou, ktorá udáva smer vývoja. Bez vojska ťažko si predstaviť zabezpečenú slobodu národa, ale ešte ťažšie slobodný štát. Preto každý národ, čo vo vývoji dospel na výšku zriadenej spoločnosti, venuje toľko pozornosti, materiálnej a osobnej obetavosti, keď ide o jeho armádu. Veď aj život primitívnych národov sa sústreďuje okolo vojenského remesla. Konečne to vidíme aj v prítomnosti, že štátne pomery môžu sa vyvinúť bársako po stránke spoločenského zriadenia, kultúrneho, hospodárskeho, sociálneho spolunažívania jednotlivcov, ale každá vláda - už či z pudu sebazáchovy alebo záchrany spoločnosti nad ktorou uplatňuje svoju moc - chráni si armádu, každá zdravá ľudská spoločnosť jej venuje svoj obdiv, lásku a materiálne aj osobné hodnoty. Preto armáda, jej rozmach, hrdinské skutky jej príslušníkov sú aj nám Slovákom tým centrálnym smyslom v našom spoločenskom a Štátnom živote.

Od pádu Veľkomoravskej ríše Slovák nemal možnosť pod národnými znakmi rozvíjať a zdokonaľovať svoje vojenské vlohy. Národné vlastnosti slovenské sa slobodne neuplatňovaly v živote slovenského národa, lebo Slováci neboli svrchovaným pánom zeme, na ktorej bývali. No história nám zachovala pamiatky, ktoré dokazujú, že sa Slováci zúčastňovali v bojoch ako statoční vojaci. Bránecký píše, že v XVII. storočí v plukoch, v ktorých slúžili Slováci, velilo sa, keď šly do boja, po slovensky: Na šable! Hádam až v rokoch 48. minulého storočia prvý raz Slovák stál so zbraňou v ruke pod slovenskými zástavami a bojoval za práva a slobodu slovenského národa.

Slovenský národ nemal možnosť v minulosti pre známe príčiny rozvíjať a uplatňovať svoje vlohy, teda ani vojenské, preto teraz treba dôsledne pokračovať v ich usmerňovaní v smysle našich národných tradícií. Slovák sa uplatní aj v prostredí, ktoré mu je neviem ako neprajné. Húževnatá sila jeho rodičovského domova ho chránila v minulosti. Ona bola podkladom aj jeho vynikajúcich vlastností, ktoré sa uplatňovaly aj vo vojenských šatách. V bývalej svetovej vojne slovenské pluky, totiž v ktorých slúžili temer sami Slováci, lámaly železo a prebíjaly sa cez oheň. Neraz sa zdalo, a to najmä pod vplyvom cudzej vôle, že náš Slovák je dobrým, poprípade veľmi dobrým vojakom, robotníkom, murárom, koscom, úradníkom atď., atď. len pod cudzou nadvládou, len keď slúžil cudzím záujmom, cudziemu národu. Neraz v našom národnom živote väčšmi vynikaly cudzie vzory a priťahovaly, vábily silnejšie ako slovenské národné. Ani sa nieto čomu čudovať. No, naša prítomnosť nás presvedčuje o inom. Vojenská zdatnosť slovenského charakteru vyniká nielen u tých našich šuhajov, ktorí sú oblečení vo vojenskej uniforme a ráno so slovenským spevom nastupujú v radoch na cvičenie, ale sa rozhodnejšie uplatňuje aj v živote našej pospolitosti. Každý roduverný Slovák miluje a obdivuje naše vojsko, našu armádu! Toho sú jedinečným dôkazom - okrem hmotných darov - prejavy radosti a nesmierneho oduševnenia, ktorými naše slovenské obecenstvo zahrňuje - nech je to v hociktorom meste Slovenska - našu slovenskú armádu.

Netreba dokazovať, že náš slovenský človek vždy bol dobrým vojakom, ale v slovenskej uniforme je povedomejším veliteľom a chrabrejším vojakom, a to preto, že podstata charakteru slovenského človeka, oblečeného v slovenskej vojenskej uniforme, celkom sa kryje s obsahom vojenských povinností, ale najmä - a toto je to dôležité - so zámermi armády. V tomto je skrytý aj dôvod, prečo sloveský národ miluje svoju armádu a prečo jej nič neodriekne. Toľko dôkazov je toho v drobnej obetavej práci či už Slovenského Červeného kríža alebo ženského odboru HSĽS. Medzi naším národom a jeho armádou existuje mocný sväzok osudovej spolupatričnosti a národných záujmov, na ktorý národ nedovolí nikdy siahnuť. Toho sme si všetci veľmi dobre vedomí. Je celkom prirodzené, že keď láska k národu k rodnej zemi a k svojmu štátu je tak hlboko zakorenená v našom ľude, tie isté etické znaky majú aj príslušníci našej armády, ktorým sloboda národa, v jednotlivosti aj v celku, jeho hospodársky, sociálny, kultúrny atď. vzrast je vecou svätou a nedotknuteľnou, lebo armáda je len zdisciplinovaným pokračovaním výchovy v týchto národných zásadách. Myslím, že sa nám netreba zvlášť rozhovoriť o žiarivej hrdinskosti nášho vojaka v dnešných časoch, lebo svedectvá toho mu dala spriatelená cudzina. Naša verejnosť je o tom presvedčená, že činy, ktoré dokázal slovenský veliteľ, slovenský dôstojník, slovenský vojak, budú sa spomínať vždy! Tie jedinečné vlastnosti nášho vojaka majú svoj koreň, ako som spomínal, tam v rodičovskom domove, kde ho mať s otcom učili statočne žiť, nekradnúť, nezbíjať, ale svoje si nedať nikomu a za žiadnych okolností. Veď ak bolo treba, jeho rodičia aj život dali za to, čo zdedili po svojich rodičoch, alebo si nadobudli tvrdou, ale statočnou prácou.

Tieto mravné zásady, ktoré si náš človek získal v rodinnom kruhu, rozširuje na svoj širší rodný domov, tú lásku, ktorú ťažkou prácou dáva cítiť k otcovskej hrude, prenáša na celú zem slovenskú, ktorá bola vlastníctvom jeho otcov a praotcov od nepamäti vekov. Náš Slovák si svoju zem nezískal ani ošmekstvom, ani na medzinárodných fórach, ale mozoľami, potom v každodennej robote, šetrnosťou v rodine aj vo verejnosti. Preto tá zem bola, je a bude naša slovenská! A chrániť ju bude vojak slovenský z vôle slovenského národa. (Výkriky: Tak je! Potlesk.) Tie národné ctnosti v celej šírke a hĺbke žijú v srdci pod vojenskou uniformou a sú prameňom tej veľkej obety národnej, že slovenský človek nehľadí na nijaké ťažkosti, keď ide o slobodu jeho národa. Vedomí sme si všetci, že zdravá a mravne silná armáda je podmienkou šťastného vzrastu slobodného národného života.

Spojitosť národa a jeho armády je najlepším ukazovateľom nášho zdravého vývoja. Kedysi najlepší národovci boli žalárovaní len preto, že chceli počuť hlasy materinskej reči v kostole, v škole a vo verejnom živote. Nejdeme pripomínať, koľko príkoria museli zniesť za túto smelú požiadavku. Neskoršie sa Slovákovi bolo treba boriť za chlieb, za postavenie, ktoré mu okrem prirodzených práv zaručovalo aj jeho vzdelanie. Aj tieto ťažkosti národ prekonal svojou húževnatosťou. A keď si porovnáme slovenskú minulosť s terajším rozmachom slovenského života, vidíme jasné skutočnosti, ktoré je zbytočné niekomu dokazovať, lebo vie o nich celý národ. Slovenský štát poskytuje možnosť nie hovoriť rodnou rečou, nie zápasiť o každodenný chlieb, o postavenie školníka, poštára, železničiara, žandára, dôstojníka atď., atď., ale otvára cesty usilovnému občanovi, aby tvoril, aby rástol, aby si uplatňoval vlohy, aby zveľaďoval svoje duševné a materiálne hodnoty. Kto nie je slepý, vidí tie skutočnosti na každom kroku Slovenska, vidí tie hodnoty, ktoré sú dielom terajšieho výsostného postavenia národa! Sú istého druhu nedostatky, ale na svojej zemi a vo svojom domove národ rastie tak, ako keď strom oberieme od húseníc, že listy slobodne a nehatene prijímajú zo slnka tú silu, ktorú bezpodmienečne potrebujú k svojmu vzrastu.

Každý deň si Slovák upravuje svoj domov a v ňom zvýrazňuje svoju národnú vôľu. Krížom-krážom v našom národnom živote sme inakší, ako sme boli včera, pred rokom, pred desať rokmi alebo sto rokmi. V tomto je naša sila. Sú tu nové generácie, nová mládež, ktorá si nikým nedá urvať miesta v živote. Teda na tomto zdravom vývoji je zainteresovaný celý náš národ. Slováci bez rozdielu stavu, pohlavia a náboženstva sa zúčastňujú na štátnom živote, čiže sa stali aktívnymi jednotkami štátu, lenže na tom svojom štáte, ktorý si vytvorili, nezainteresovali sa ojedinele, ale do jeho organizmu zapojili svojou účasťou aj svoje užšie a širšie okolie. A toto je nová sila nášho zdravého národného celku. V minulosti sa zúčastňovali na štátnom živote jednotlivci v závislosti od rodov alebo od politických strán. Dnes vôľa národa, záujmy národa, majú preniknúť organizmom štátu. Národ v najširších vrstvách si je veľmi dobre vedomý tých skutočností, ktoré sa mu nastolily existenciou štátu. Toto poznanie by malo byť vodítkom vo verejnom, v úradnom aj súkromnom živote. Teda na každom mieste. Takto si predstavuje náš národný život každý uvedomelý Slovák.

Slávny Snem!

Pri tejto príležitosti, keď sa rokuje o osnove tohto zákona, za povinnosť si pokladám s tohto miesta sa pokloniť pamiatke všetkých našich drahých slovenských junákov, ktorí padli v boji. (Poslanci vstávajú.) Národ a jeho budúce pokolenia zachovajú ich svetlú pamiatku. (Výkriky: Tak je!)

I vám, statoční slovenskí vojaci, ktorí ste priniesli obetu krvi na oltár vlasti, vzdávame úctu a česť. Národ slovenský vás miluje a týmto zákonom vás silnejšie vinie k sebe, poskytujúc vám aspoň čiastočne to miesto v štátnom živote, aké si zaslúžila vaša oddanosť k slovenskému národu, vaše hrdinstvo a vaše utrpenie. (Potlesk. Poslanci sadajú.)

Krv martýrov a hrdinov bola vždy uctievaná, lebo z nej vzišla obnova idey alebo národného života. O tom nás dostatočne poučuje história, preto aj krv, čo sa vyliala a vyleje za práva slovenského národa, nech je nám svätá, aby z nej rástol národ, aby mu bola tou vzpruhou, tým duchom, ktorý národu nedá klesnúť v borbe, ale ho naplňuje svätým ohňom hnevu proti ruke, čo kradmo siaha na jeho práva. (Potlesk.)

Slávny Snem!

Výbory v spoločných zasadnutiach prerokovaly predostretý vládny návrh zákona o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej služby a po niektorých zmenách ho predkladajú Snemu na uzákonenie. Keďže táto osnova zákona spravodlivejšie upravuje matériu, súvisiacu s plnením vojenskej služby, navrhujem v mene branného výboru, aby slávny Snem prijal túto vládnu osnovu zákona. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo pánu poslancovi Dr. Rosivalovi.

Zpravodajca Dr. Rosival:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o úprave niektorých právnych pomerov, súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby je jedna z najväčších a najdôležitejších osnov, aké Snem v posledných časoch prerokovával. Snemové výbory branný, ústavnoprávny, sociálny a zdravotný a rozpočtový venovaly jej zvýšenú pozornosť, čo sa javí i z toho, že prerokovávaly ju na siedmich zasadnutiach. Okrem toho o osnove bola osobitná porada, svolaná a vedená pánom predsedom Snemu.

Snemové výbory osnovu chápaly ako zhmotnený výraz vďaky národa voči príslušníkom jeho udatnej armády. Kedže ide o odškodnenie tých, čo pri plnení najťažšej občianskej povinnosti prinášali obete na zdraví, prípadne o hmotné odškodnenie pozostalých po tých, ktorí padli na bojišti v nádeji zabezpečiť život a slobodu svojho národa, výdavky v tejto súvislosti staly sa samozrejmou a ochotne poskytovanou obeťou. Osnova ukladá nové značné povinnosti štátu, zamestnávateľom a rôznym naším inštitúciám. Sme však presvedčení, že ich všetci na seba vezmeme vďačne, lebo je to kategorickým príkazom národnej solidarity a prejavom vďaky.

Osnova má jednak kodifikačnú, jednak reformačnú tendenciu. Skladá sa z ôsmich časti, ktoré súvisia jedna s druhou. Prvá časť obsahuje ustanovenia o právach, vyplývajúcich z výkonu vojenskej prezenčnej služby. Druhá obsahuje predpisy o zachovaní pracovných pomerov po dobu cvičenia v zálohe. Vedúcou zásadou obidvoch týchto častí je, že vojak pre výkon prezenčnej služby alebo cvičenia v zálohe nesmie na svojich zamestnaneckých právach utrpieť ujmu. Tretia časť obsahuje ustanovenia o právach osôb, vykonávajúcich činnú službu za brannej pohotovosti štátu. Tieto osoby v určitých smeroch oproti ostatným občanom zákon cieľavedome privilegizuje. Časť štvrtá obsahuje predpisy o vykonávaní starostlivosti o príslušníkov vojenských osôb. Predovšetkým tu ide o podstatné zvýšenie štátneho vyživovacieho príspevku. Najdôležitejšou časťou osnovy je jej piata časť, ktorá na celkom nové základy stavia starostlivosť o vojenských poškodencov, pokiaľ sa nimi stali po 14. marci 1939. Invalidom priznáva podstatne zvýšený invalidný dôchodok, podobne i vdovám, sirotám po padlých a rodičom, pokiaľ títo na padlých boli výživou odkázaní. Avšak len finančným odškodnením obetí vojny sa osnova neuspokojuje. Dáva im okrem rôznych iných nárokov možnosť umiestenia v domove invalidov, ba aj možnosť preškolenia. Ťažiskom tejto časti sú prednostné práva vojenských poškodencov. Snemovým výborom záležalo nielen na finančnom odškodnení vojenských poškodencov, ale pokiaľ ide o invalidov osobitne ešte i na tom, aby sa títo necítili pre zranenia, utrpené v službách záujmov národa, vyradenými z pospolitosti a aby mali pocit ďalšej svojej užitočnosti pre celok. Hlavne s ohľadom na invalidov zabezpečujú sa vojenským poškodencom rôzne prednostné práva pokiaľ ide o zaistenie ich existencie, a to tak v štátnych ako i súkromných službách.

Najprenikavejšou novinkou v tomto smere sú ustanovenia § 161 osnovy, ktoré ukladajú všetkým zamestnávateľom bez rozdielu na každých 50 trvalých zamestnancov zamestnávať pod následkami trestu aspoň jedného invalida do 54 % práceneschopného, alebo pozostalú vdovu a na každých 200 zamestnancov aspoň jedného vojenského invalida, práceneschopnosť ktorého je vyššia ako 54%, ale nepresahuje 75%. (Hlas: Správne!) Od tohto ustanovenia snemové výbory očakávajú nielen existenčné zabezpečenie priamych i nepriamych obetí vojny, ale aj ich psychologické uspokojenie.

Časť šiesta rozširuje niektoré ustanovenia osnovy o vojenských osobách na osoby, vykonávajúce vojenskú službu mimo našej brannej moci, avšak s príslušným povolením podľa branného zákona, ako aj na osoby, vykonávajúce služby obdobné vojenskej službe. Časť siedma a ôsma sú venované ustanoveniam trestným a záverečným.

Základom rokovania výborov bol text vládneho návrhu, a to text predložený listom Predsedníctva vlády zo dňa 9. marca 1943, primerane pozmenený a doplnený dvoma dodatočnými návrhmi vlády, oznámenými listom zo dňa 13. marca a listom zo dňa 21. apríla 1943 Predsedníctva vlády.

Na texte vládneho návrhu previedly výbory medziiným tieto meritórne zmeny:

Ustanovenie § 17 ods. 2, podľa ktorého nárok na zákonnú dovolenku nie je výkonom vojenskej činnej služby alebo vojenským cvičením dotknutý, doplnilo sa tak, že nielen zákonná, ale ani smluvná alebo inak zaručená dovolenka nesmie byť výkonom vojenskej služby naštrbená.

Podľa pôvodného ods. 3 § 21 "nároky na poistné dávky z verejnoprávneho nemocenského poistenia zostávajú nedoktnuté i po dobu cvičenia v zálohe alebo vojenskej činnej služby, až do opätovného nastúpenie do práce". So zreteľom na to, že starostlivosť o osoby, ktoré ochorely za výkonu vojenskej služby, zaťažuje zpravidla vojenskú správu, výbory nepokladaly predmetné ustanovenie za právne odôvodnené. Pritom sa zdôrazňuje, že podľa ods. 2 tohto paragrafu pre rodinných príslušníkov osôb, vykonávajúcich vojenskú činnu službu alebo cvičenie v zálohe, zostávajú zachované nezmenene nároky na poistné dávky z verejnoprávneho nemocenského poistenia. Dodatkom k tejto zásade v novom ustanovení ods. 3 sa vyslovilo, že na úhradu zvyškových výdavkov nemocenského zaopatrenia rodinných príslušníkov prispieva štátna pokladnica paušálnou sumou, ktorú ustáli za každý kalendárny rok podľa skutočnej potreby minister financií po dohode s ministrom vnútra a ministrom národnej obrany. Tento záväzok na poskytnutie príspevku nastáva však len vtedy, ak zvyšky hospodárenia nemocenského poistenia v príslušnom roku nepostačia na úhradu predmetných dávok.

Pôvodné ustanovenie § 36 ods. 3 vyslovilo, že vojenský gážista v zálohe, ktorý je prepustený z vojenskej služby behom mesiaca, je povinný vrátiť alikvotný diel vyplateného mu služobného platu. So zreteľom na to, že vrátenie alikvotného dielu vyplateného služobného platu finančne nepriaznivo postihuje osoby, ktoré plat dobromyselne prevzaly a prípadne už aj na svoje nutné výdavky použily, výbory sa rozhodly predmetné ustanovenie z textu navrhovaného zákona vynechať.

V § 44 ods. 2 písm. d) citáciou zákona č. 36/1942 Sl. z. sa objasnilo, na akej zákonnej norme sa zakladá Slovenská pracovná služba, orgánom ktorej zaisťuje predmetné ustanovenie na čas výkonu vojenskej služby obdobné právne nároky, ako zamestnancom štátnym.

Ustanovenia § 58 doplnily sa novým odsekom 2, podľa ktorého proti rozhodnutiu ministra národnej obrany o tom, ktorú službu treba pokladať za službu v poli v priamej účasti alebo bez priamej účasti v boji, resp. za službu v zápolí, nepripúšťa sa sťažnosť na Najvyšší správny súd. Účelom tohto nového ustanovenia je v danom smere zjednodušiť pokračovanie. Právna istota týmto ustanovením neutrpí ujmu, lebo ide tu o rozhodovanie rýdze vojenskej odbornej povahy, kde výlučná pôsobnosť ministra národnej obrany a vylúčenie opravného prostriedku je náležite odôvodnené.

Ustanovenia § § 105 a 108 sa slúčily v novom § 104, pri čom tak pre umiestenie frontových vojakov vo verejných službách, ako aj pre ich umiestenie v službách súkromných uplatnila sa tá istá základná zásada. Podľa tejto základnej zásady vojak, ktorý vykonával vojenskú činnú službu v poli, tak vo verejnej ako aj v súkromnej službe má pri rovnakých podmienkach s inými uchádzačmi prednosť pri prijatí do zamestnania.

V súvislosti s § 123 výbory jednomyseľne prijaly pripomienku Kancelárie prezidenta republiky, podľa ktorej agenda vyživovacích príspevkov ani za brannej pohotovosti štátu nemá sa sústreďovať v Ministerstve národnej obrany, ale v rezorte Ministerstva vnútra.

Z ustanovenia § 145 ods. 2 vynechala sa stať, podľa ktorej rodičovský dôchodok prislúcha rodičom zomrelých brancov alebo vojenských invalidov iba vtedy, ak sú aspoň 50% zárobku neschopní, alebo ak prekročili 60. rok veku. Takpodobne aj z ustanovenia ods. 3 tohto paragrafu sa vynechalo obmedzenie, podľa ktorého rodičovský dôchodok prislúcha len po jednom synovi a výslovne sa určilo, že nárok na rodičovský dôchodok prislúcha po každom synovi. - Obe tieto zmeny sú odôvodnené sociálnymi ohľadmi, keďže dostatočným korektívom nároku na rodičovský dôchodok je tu ustanovenie, podľa ktorého rodičovský dôchodok prislúcha iba takému rodičovi, ktorého výživa bez poukazovania rodičovského dôchodku bola by ohrožovaná.

Ustanovenia § § 161 a 165 sa úplne prepracovaly. Okrem inej systematickej úpravy podstatnou meritórnou zmenou je nové ustanovenie § 159, podľa ktorého živnostenský úrad I. stolice vojenským poškodencom môže preukaz spôsobilosti z časti alebo celkom odpustiť aj pri nastupovaní tých živností, kde odpustenie preukazu spôsobilosti by bolo inak vylúčené. (Hlas: Tak je!)

Podľa prepracovaného znenia § 165 umiestenie vojenských poškodencov v každom pracovnom odvetví obstaráva Ústredný úrad práce, ktorý sa však má o uchádzačovi dohodnúť so zamestnávateľom. Ak k dohode nedôjde, určí Ústredný úrad práce uchádzača po vypočutí príslušného záujmového sdruženia. Povinnosťou Ústredného úradu práce je vojenských poškodencov rozdeliť pomerne na všetkých zamestnávateľov.

Ustanovenia § 185 o oslobodení od poplatkov a dávok sa doplnily dvoma novými odsekmi, podľa ktorých vdove a zákonným dedičom osôb, ktoré stratily život za výkonu vojenskej služby alebo následkom zranenia, utrpeného za výkonu vojenskej služby, priznáva sa oslobodenie od dedického poplatku. - Predmetný doplnok je v súlade s celkovou líniou a vedúcimi zásadami osnovy, ktorých základný cieľ spočíva v myšlienke: v rámci daných možností čo v najväčšej miere hodnotiť výkon vojenskej služby za brannej pohotovosti štátu, hoci by to znamenalo pre štát finančné obete.

Príležitosť, keď snemové výbory predkladajú slávnemu Snemu túto veľavýznamnú osnovu na uzákonenie, použijeme zároveň aj k tomu, aby sme v mene týchto snemových výborov vyslovili vďaku pánu ministrovi národnej obrany za iniciatívu, z ktorej sa predložený úhrnný kódex vojenského práva uskutočnil. (Potlesk.)

Výbory, branný, ústavnoprávny, sociálny a zdravotný a rozpočtový odporúčajú slávnemu Snemu vládny návrh v predloženom znení - spolu s pripojenou rezolúciou - na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať doplňovací a pozmeňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Doplňovací a pozmeňovací návrh

poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov.

Podpísaní navrhujú:

I.

V § 1. ods. 2 slová "podľa príslušnej najnižšej platovej stupnice" majú sa nahradiť slovami: "v príslušnej najnižšej platovej stupnici".

II.

V § 182 ods. 2 a 3 a doplňujúci nový odsek majú znieť takto:

"(2) Ak pozostalosť po osobe, ktorá pri výkone vojenskej služby (povinnosti, výkonov) za vojny stratila život alebo umrela na priamy následok zranenia alebo onemocnenia za vojny pri výkone vojenskej služby, alebo stala sa nezvestnou v boji a bola vyhlásená za mŕtvu, pripadla nápadníkom v priamej línii príbuzenskej alebo v prospech manželského druha a jej čistá hodnota neprevyšuje:

a) 50.000 Ks - je oslobodená od poplatkov (dane dedičskej),

b) 100.000 Ks - podlieha len 1/4 (štvrtine) sadzieb zákonných poplatkov,

c) 150.000 Ks - podlieha len 1/3 (tretine) sadzieb zákonných poplatkov,

d) 250.000 Ks - podlieha len 1/2 (polovici) sadzieb zákonných poplatkov.

(3). Vdovské právo na pozostalosť po osobe, uvedenej v ods. 2. do čistej hodnoty 250.000 Ks je oslobodené od poplatkov (dane dedičskej).

(4) Podrobnosti o poplatkových výhodách, uvedených v ods. 2 a 3, určí minister financií vyhláškou uverejnenou v Slovenskom zákonníku."

III.

V § 189 ods. 1 k zrušeným ustanoveniam priradí sa aj:

"§ 20 zák. čl. XI/1918, § 3 písm. g) vládneho nariadenia č. 403/1920 Sb. z. a n. a pozn. 2 k sadzbe vládneho nariadenia č. 111/1922 Sb. z. a n."

IV.

V § 188 ods. 1 škrtá sa citácia § 20.

V Bratislave 10. júna 1943. Podpísaní sú: Dr. Vančo, Dr. Orlický, Liška, Husárek, Dr. Hudec, Dr. Huťka, Anton Moravčík, Dr. Lukáč, Mondok a Beniak.

Predseda Dr. Sokol:

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Germuška a Dr. Rosival.

Žiadam ich, aby sa vyslovili o tom, či s navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasia.

Zpravodajca Germuška:

S navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasím.

Zpravodajca Dr. Rosival:

S navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasia.

Budeme hlasovať o osnove zákona o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má osem častí, 190 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Kedže bol podaný doplňovací a pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom a pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací a pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborov.

Ak sa však doplňovací a pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Kto súhlasí s doplňovacím a pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem doplňovací a pozmeňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Germuška: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Rosival: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov so zmenou § § 1, 182, 188 a 189.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za zprávou výborov. Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o organizácii ľudového priemyslu.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Michal Klimko a za výbor rozpočtový pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Klimkovi.

Zpravodajca Klimko:

Slávny Snem!

Do 60.000 ľudí na Slovensku žije z ľudového domáckeho priemyslu, alebo si ním existenčne pripomáha.

Slovenský ľudový priemysel nesie na sebe pečať umeleckého nadania a estetického citu slovenského ľudu. Jemnosť duše slovenského človeka, jeho túžba po všetkom peknom a malebnom prejavuje sa od najstarších dôb slovenskej histórie i v tom, že si svoj odev i svoj príbytok ozdoboval drobnými, krásnymi výrobkami, ktoré si zhotovoval vlastnoručne a originálnym spôsobom. Tento cit po kráse a vkusnej pestrosti zachoval sa v národe slovenskom podnes. Nádherné výšivky, čipky, keramika, rezbárske výrobky atď. sú predmetom obľuby u všetkých vrstiev národa, lebo v nich je jasne a milo zachovaný obraz dávnej slovenskej minulosti. Umelecká hodnota týchto výrobkov nášho ľudu i navzdory všetkým prekážkam minulosti prerazila im dávno cestu i do cudziny, ktorá podľa slovenskej výšivky, čipky, maľovaného krčaha a valašky usudzuje na umeleckú nadanosť a kultúrnu vyspelosť slovenského ľudu.

No hoci nadanosť a túžba nášho ľudu po umeleckej tvorbe dedila sa s pokolenia na pokolenie a udržala sa chvalabohu až po dnešné dni, predsa utrpela mnoho dôsledkami dlhej slovenskej národnej poroby a pokrokmi priemyselnej výroby. Štandardná a tým lacná výroba životných potrieb človeka i pri všetkom pridržiavaní sa nášho ľudu k svojráznosti pomaly ale iste vytláčala ľudové výrobky, národ strácal svoje nádherné kroje, prestával ručne vyrábať a maľovať nádoby a dnes umelecký priemysel nachodíme už len v niektorých krajoch Slovenska. Stretáme sa s nim najmä v chudobných oblastiach, kde riadne pracovné možnosti nestačia na živobytie slovenských ľudí a títo mimo sezóny svojej práce zhotovujú vo svojich domácnostiach drobné predmety, aby ich jednak sami použili, jednak speňažili a tak svoj zárobok doplnili.

O organizovanie, usmernenie a hospodársku prosperitu ľudového priemyslu sa verejná moc dostatočne nestarala a obchodný život sa oň zaujímal len s hľadiska obchodného zisku. Výrobca ľudového priemyslu potrebujúc groš, bol rád, keď sa niekto o jeho výrobky zaujímal a predal mu ich rád za ponúknutú cenu, ktorá jeho námahu obyčajne len nepatrne honorovala. Málo sa pomohlo na tomto stave tým, že sa o ľudový priemysel začaly zaujímať spolky, obchodné spoločnosti a družstvá. Je pravda, že sa tým odbyt týchto ľudových výrobkov napomohol, no nastalá konkurencia nútila snižovať ich ceny a pretože obchod utratiť nechcel a ceny surovín boly pevné, tlak šiel smerom najmenšieho odporu: snižoval sa honorár výrobcu za prácu. Že to viedlo k zhoršeniu kvality výrobkov, je prirodzené a toho priamym následkom bolo, že sa medzi hodnotné ľudové výrobky počaly trúsiť vždy viac a viac bezcenné výrobky, brak, ktorý citeľne poškodzoval meno umeleckej ľudovej výroby, najmä pred citlivým zahraničím. Druhým vážnym následkom bolo, že keď táto výroba slovenskému človekovi nedonášala ani minimum zisku, prestal tieto výrobky tvoriť a obracal sa na iné zárobkové pole.

Za tohto stavu vecí prichádza slovenská vláda s návrhom zákona, ktorý má skutočne v dvanástej hodine napraviť to, čo sa zameškalo a zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá. Cieľ je tu jasný. V prvom rade ideme zachraňovať kus dedičstva našich predkov, cenné a milé pamiatky dávnej slovenskej minulosti. Chceme umožniť, aby slovenská žena znovu s chuťou zhotovovala krásne výšivky, čipky, aby sa znovu obliekla do malebného kroja i tam, kde kroj už vymizol. Chceme dosiahnuť to, aby obratné ruky slovenské znovu vyhotovovaly, s vrodenou umnosťou maľovaly svojrázne nádobie, vyrezávaly črpáky, valašky a iné pamiatkové i ozdobné predmety, jedným slovom aby slovenský ľud mal zase predpoklady tvoriť svoje ľudové umenie, pre nás i pre cudzinu tak milé a hodnotné. Toto je národný cieľ tejto zákonnej úpravy. K nemu sa pojí cieľ sociálny. Chceme, aby slovenský človek, najmä v chudobných krajoch, keď sa venuje ľudovému priemyslu, dostal za svoje výrobky takú cenu, ktorá je primeraná jeho námahe a ktorá mu hospodársky aj pomôže. Preto pôjde o to, aby sa celá starostlivosť o ľudový priemysel sústredila do jednej ustanovizne, ktorá by tento priemysel zorganizovala a viedla k čo najväčšiemu rozkvetu, pričom by bdela nad tým, aby sme pred zahraničím boli reprezentovaní len skutočne umelecky hodnotnými výrobkami. Touto ustanovizňou bude Štátny ústav pre ľudový priemysel, ktorý zákonom utvárame. Zdôrazniť treba, že záujem tohto ústavu bude sa rozprestierať najmä na odvetvia ľudového priemyslu, ktoré produkujú výrobky umelecky hodnotné, len na tieto sa bude vzťahovať jeho značkovacia činnosť, aby takto zahraničný, ba i domáci trh týchto výrobkov očistený bol od rozličných bezcenných brakov, ktoré s umením ľudu nemajú nič spoločného. Ústav pritom bude podporoval a zveľaďovať aj tie odvetvia ľudového priemyslu, ktoré nemajú umeleckej hodnoty, lebo aj táto výroba prináša hospodársku pomoc do chudobných krajov a ústav vykoná iste záslužnú prácu, keď takúto výrobu zavedie aj tam, kde jej ešte niet. Výrobky tohto odvetvia sa značkovať nebudú a vývozné obmedzenia, ktoré zákon predvída, nebudú pre ne platiť.

Tu sa už sociálny cieľ pojí s cieľom obchodne-hospodárskym. Ústav nebude mať zárobkový charakter, lebo jeho prvotnou úlohou je zorganizovať a zveľadiť ľudový priemysel. Jeho dôležitou úlohou bude, aby usmernil aj odbyt výrobkov ľudového priemyslu tak, aby ich ceny ostaly pre výrobcu zabezpečené na primeranej výške. Vzhľadom na to, že dosiaľ práve v tomto smere bola tendencia čo najviac stlačiť odmenu výrobcu, poskytuje zákon pomoc ústavu v tom, že splnomocňuje ministra hospodárstva, aby mohol výhradným právom vývozu týchto výrobkov poveriť jednu prípadne viac obchodných spoločností. Tieto by zato boly povinné vykúpiť od ústavu všetky výrobky pre vývoz aj pre tuzemský obchod, teda všetky zásoby ústavu, ktoré im ponúkne.

Vedené spomenutými zásadnými hľadiskami výbory návrh tohto zákona odporúčajú odhlasovať. Okrem štylárnej úpravy ktorú na texte osnovy previedly, uskutočnily tieto zmeny prípadne doplnky:

K § 1. Ods. 2 pozmenily tak, že sídlom ústavu je Turčiansky Svätý Martin. Pred uskutočnením tejto zmeny bola obsiahla rozprava, v ktorej prevládol názor, že je v záujme veci, aby sa otázka sídla ústavu rozriešila v samotnom zákone. Ústav má byť najbližšie k zdrojom ľudového priemyslu a tieto nesporne najlepšie môže poskytnúť Turčiansky Svätý Martin so svojou Maticou slovenskou, so Slovenským národným múzeom, Ústavom pre zveľaďovanie živností atď. Veď je známe, že Ústav pre zveľaďovanie živností stojí svojim poslaním utváranému Štátnemu ústavu pre ľudový priemysel najbližšie a aj doteraz vykonával v obmedzenej miere mnohé z úloh, ktoré tento zákon sveruje menovanému ústavu.

Ods. 2 bol doplnený aj ustanovením, že ústav môže podľa potreby zriaďovať odbočky, k čomu potrebuje súhlas Ministerstva hospodárstva, ktoré sa o tom dohodne s Ministerstvom financií. Výbory usúdily, že umožnenie zriadiť odbočky je predpokladom zdravého rozmachu ústavu, pričom súhlas oboch ministerstiev je zárukou, že sa táto možnosť použije len tam, kde je to skutočne potrebné, ako napr. v Bratislave.

K § 2. V ods. 1 bode e) bolo slovo "slovenskej" nahradené širším pojmom "národnej", aby sa kontrola ústavu mohla týkať aj domáckych výrobkov inonárodných skupín. Predpokladá sa totiž, že v rámci ústavu bude zaistená starostlivosť aj o ľudový priemysel najmä nemeckej národnej skupiny, čoho sa táto dožaduje. Ten istý bod sa na konci doplnil tak, aby ústav kontroloval a značkoval výrobky umeleckej hodnoty. Tým, pravda, zákon nevylúčil možnosť, aby ústav pracoval na zveľaďovaní celého ľudového priemyslu, lebo v ohľade sociálnom je záujmom, aby sa čo najviac rozšírila ľudová výroba, či už predmetov umelecky hodnotných, či predmetov bez tejto hodnoty, avšak slúžiacich životným potrebám.

V ods. 2 bolo slovo "suroviny" nahradené širším pojmom "materiál", aby ústav mohol domáckym pracovníkom poskytovať nielen suroviny, ale aj polotovary atp. Slová "podľa určených vzorov" boly vynechané, aby zbytočne nehatily voľnosť pri výrobe.

K § 11. Ustanovenia ods. 1 tohto paragrafu úzko súvisia s ustanovením § 2 ods. 1 bodu e), preto sa pozmenily a doplnily podobne. Na koniec ods. 2 vložily výbory ustanovenie, aby vláda nariadením určila, ktoré výrobky ľudového priemyslu nebudú podliehať ods. 1 tohto paragrafu (t. j. značkovaniu, čím sa má dosiahnuť, aby nebola v ničom hatená výroba a odbyt takýchto výrobkov.

K § 12. Ods. 1 bol účelnejšie štylizovaný tak, aby sa poverenie právom vývozu vzťahovalo len na výrobky ľudového priemyslu umeleckej hodnoty, ktoré ústav označkuje, lebo môže ísť len o vývoz takýchto výrobkov. Naproti tomu v ohľade dovozu sa poverenie môže týkať všeobecne výrobkov ľudového priemyslu, aby regulovaním ich dovozu mohol byť chránený domáci ľudový priemysel.

K § 15. Pozmenený bol tak, aby účinnosť zákona nastala 60 dní po vyhlásení, lebo Ministerstvu hospodárstva treba dať čas, aby si pripravilo opatrenia, ktoré budú potrebné v súvislosti s prevádzaním zákona.

Záverom výbory zdôrazňujú, že popri uznaní, ktorým kvitujú úsilie vlády o ľudový priemysel, zavŕšené podaním tohto návrhu zákona, vyzdvihujú aj doterajšiu starostlivosť obchodných komôr o slovenský ľudový priemysel, lebo je v značnej miere ich zásluhou, že sa tento priemysel doteraz udržal a v daných možnostiach jestvoval. Z ich iniciatívy došlo aj k tomuto dávno potrebnému zákonodarnému kroku.

Výbory národohospodársky a rozpočtový predkladajú zákon o organizácii ľudového priemyslu Snemu na odhlasovanie v znení, ako nasleduje za zprávou výborov. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Dr. Florekovi.

Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

Roku 1887 Ambro Pietor, otvárajúc prvú slovenskú výstavku výšiviek Živeny v Turč. Sv. Martine, povedal: "Cieľom našej výstavky je: podať dôkaz duševnej schopnosti a technickej obratnosti nášho ľudu, podať dôkaz, že tie výšivky sú naše, slovenské, a aby za také aj uznávané boly. Povinnosťou našou je preniesť slovenské ornamenty do všetkých odvetví priemyslu a výtvarných umení a konečne pričiniť sa, aby nášmu ľudu otvorily sa aj nové pramene dôchodkov. Poučujme i ľud - hovoril k slovenskej inteligenci Pietor - že vyšívanie je práca vzácna a má svoju veľkú cenu". A pri ukončení výstavky znova zdôrazňoval: "Treba, aby sa chopili umní a podnikaví obchodníci a priemyselníci, žeby táto práca nášho ľudu prešla aj do veľkého obchodu a slušne ocenená bola. "

Toto želanie predného slovenského žurnalistu, jedného z predstaviteľov vtedajšieho kultúrneho života slovenského, v celom jeho rozsahu plní sa dnes, po vyše polstoročí - až vo vlastnom štáte. V spomenutom stručnom citáte shrnuté sú všetky požiadavky, ktoré naša zákonná osnova kladie na budúci štátny ústav pre ľudový priemysel. A je predsa veľký rozdiel medzí oboma snaženiami. Pred päťdesiatimi rokmi usporiadali výstavku slovenských výšiviek hlavne tým cieľom, aby mohli dať odpoveď na politický program národnostný uhorskej vlády, vyslovený jej ministerským predsedom, ktorý vyhlásil, že "slovenského národa niet" a neskôr v odpovedi na interpeláciu poslanca Dr. Miletiča, uhorského Srba, zopakoval to cynickým posmeškom, že hľadal na zemeguli taký národ, ale nenašiel ho, t. j. národ slovenský. Proti takémuto negovaniu existencie slovenského národa bránili sa vtedy Slováci azda najjednoduchším, ale zároveň i najpresvedčivejším spôsobom: výstavkou výroby slovenského ľudu, výšiviek a krojov zo všetkých končín Uhorska, kde vtedy Slováci bývali. Výstavka mala cieľ, keď aj nie celej zemeguli, ale panujúcemu národu a tomu zahraničiu, ktoré ju ozaj hojne navštevovalo a v časopisectve shodnotilo, jasne dokumentovať, že slovenský národ jestvuje, je pracovitý, schopný, umelecky nadaný, lebo sa takým prejavuje vo svojej vlastnej práci. Ozvali sa i prední politickí vodcovia národa, Dr. Jozef Miloslav Hurban, Štefan Marko Daxner a Pavol Mudroň, hneď pri otvorení výstavky v tlači konštatovali, že výstavka slovenských výšiviek je najvýznamnejším zjavom v slovenskom národnom živote od Časov memorandového shromaždenia, od založenia Matice a troch slovenských gymnázií. Vedúci politik memorandových čias Marko Daxner vyhlásil nasledovné: ,,Výstavka svedčí tak dobre o pôvodnosti a osobitnosti, ako aj o osobnosti národa slovenského, stojí teda ako faktický dôkaz po boku programu, kongresom svätomartinským vysloveného o vysokej nadanosti nášho ľudu a o pôvodnej, z neho samého vyrastajúcej kultúre. Nuž, teda verte - končí Daxner - ktorí veriť chcete fikcii o tom, že "slovenského národa niet".

Slávny Snem!

Krušné časy našej minulosti sa pominuly, ale fikcie ostaly a mátajú stále ďalej.

Ľudové umelecké výrobky Slováci vedeli použiť proti nástrahám a fikciám v minulosti a musíme ich vedieť využiť i my pre poznanie nášho národa a štátu doma i v cudzine. Slovenské výšivky vystavované boly už od roku 1883, a to na hospodárskej výstave v Trnave ako prešporské stoličné výšivky, roku 1885 na krajinskej výstave v Budapešti ako kroje ľudu z Horného Uhorska. V tomže roku získané boly slovenské kroje pre sbierky v Olomouci a pre sbierky v C. K. múzeu pre priemysel a umenie vo Viedni a v Prahe a neskôr zase roku 1895 pre slovenskú národopisnú výstavu v Prahe, roku 1898 na výstavu Wiener Mode, roku 1902 na poľnohospodársku výstavu v Bratislave, na krajovú výstavu v Žiline a konečne dostaly svoje miesto i na svetovej výstave v Paríži roku 1903. Slovenské výšivky všade získaly veľký úspech, ale nie slovenskému menu, vždy cudziemu, alebo aspoň zastretému rozličnými fikciami. Na parížskej svetovej výstave slovenské ľudové umenie našlo svoje prístrešie v českom pavilóne a na Bratislavskej výstave roku 1902 Živena vystavovala už pod slovenskou firmou, jedinou to medzi 400 vystavovateľmi. Táto ako i všetky neskoršie výstavky Živeny, stretly sa s takým úspechom, že roku 1910 z iniciatívy vlastnej a s finančnou účasťou banky Tatry, mohla sa založiť v Turč. Sv. Martine "Lipa" ľudový priemysel úč. spoločnosť. A tak naše výšivky aspoň čiastočne mohly sa uplatniť doma i v zahraničí už pod vlastným menom.

Ľudová umelecká výroba ako aj výroba vôbec je taká stará ako ľud sám, keďže predmety pre vlastnú potrebu pripravoval si vždy sám a len niektoré úžitkové nástroje zakupoval na trhu. Umelecká výroba predpokladá umelecký talent u nášho ľudu a ten, ako je známo, je jeho národným dedičstvom. Prešiel vývinom stáročí, ale len 19. a 20. storočie zbadalo a povšimlo si ho, ako je zhmotnený v starších aj novších umeleckých výrobkoch. A ešte viac. V nich sa zračí okrem toho aj svojskosť a pre slovenskú históriu natoľko významná vec - slovenskosť. Slovenskí vedúci ľudia v desaťročiach najkrutejšieho útisku včas rozpoznali výhodu a národné poslanie slovenského ľudového umenia a túto jeho stránku šťastne využili i v politike. Cudzine dali príležitosť poznať nielen národnosť našu, jej samobytnosť, odlišnosť od iných panujúcich národov, ktoré si všetko privlastňovaly - s výrobkom aj výrobcu - ale nebol menší úspech tohto pohybu ani tu doma medzi ľudom samým. Veď už tá okolnosť, že sa výrobky a kroje začaly vážiť a hodnotiť na výstavách i v cudzine a ako ručná tvorba národa najopustenejšieho a doteraz nepovšimnutého, zaznávaného, mohly sa s úspechom porovnávať s duchovným bohatstvom veľkých národov, to malo nevídaný vplyv na ľudské i národné sebavedomie slovenského ľudu. Bol to najmocnejší a jedine možný prostriedok na burcovanie národného povedomia v tých časoch. Pod vplyvom slovenských výšiviek a krojov začína sa zreteľne i farebne (a nie len štatisticky) rysovať etnická mozaika býv. Uhorska, v ktorom sa Slovensko javilo, čím ďalej tým viac, ako svojská i teritoriálna odlišná jednotka. Toto naši vedúci ľudia vystihli a vedome pripravovali. Dôkazom toho je fakt, že Andrej Kmeť a jeho spolupracovníci už v roku 1896 dali zhotoviť a v Slovenskom múzeu vystaviť veľkú plastickú mapu Slovenska so slovenským názvoslovím. Maďari si toho povšimli až po rokoch a roku 1901 mapu dali z múzea odstrániť ako prostriedok iredenty. Hoci teda v slovenskej politike toho času udomácnila sa pasivita, národopolitické upovedomovanie ľudu jednako našlo svoj spôsob i touto cestou.

Spomínam toto všetko dnes pri rokovaní o tejto osnove zákona, aby som i z minulosti ukázal, že problém, ktorý tu dnes zákonom riešime, má veľký význam i politicko-výchovný a ktorý nezapnúť do nášho programu štátnej politiky, bolo by veľkou chybou. Vieme všetci dobre, že máme úlohu náš ľud, najmä cudzou školou odchovaný, vychovávať nielen v národnom povedomí, ale spolu aj priúčať ho slovenskej štátnosti. Robme to s heslom: nevyslov pojmu "slovenský národ" bez toho, abys' nedoložil hneď i slova "štát!" Slovom, oproti úlohám našich otcov zpred 50. rokov pribudla nám - Bohu vďaka - i povinnosť učiť náš ľud slovenskej štátnosti. No, správnou cestou pôjdeme pri tejto výchove, ak sa budeme pridržiavať nielen slova, ale príkladu. A podľa toho slovenské umelecké výrobky musíme nielen propagovať, ale starať sa aj o ich šírenie, uplatňovanie sa v prvom rade tu doma v slovenskom prostredí. A keď sa po tejto stránke rozhľadíme po našich mestách, ich charakter porovnáme s mestami iných horských štátov, uvedomíme si, že sme mnoho zanedbali, ak nie sme vôbec na mýlnej ceste. Lebo si musíme tu otvorene priznať, že dokiaľ naše štátne reprezentačné budovy, najmä stanice, školy a úrady budeme stavať v medzinárodnom "truhlicovom slohu", a to i múzeá, ako stánky ľudového umenia, a nie v svojskom, národnom, dokiaľ ich budeme zariaďovať nábytkami slohu francúzskych Ľudvikov, alebo bezduchými továrenskými výrobkami, a dokiaľ vedúca a zámožná slovenská inteligencia v svojich 5, 8 až 10 izbových vilách nebude mať zariadenú aspoň slovenskú predizbu alebo "slovenskú izbu" (poslanec Šalát: Tak je!) a slovenský ľudový ornament utiahne sa len do reštaurácií, vinární a rozličných pivníc, ťažko bude sa propagovať a umiesťovať náš slovenský svojráz v zahraničí. Ľahostajná je i slovenská inteligencia, ktorá by mala i na vonok zdôrazniť, že vyšla z ľudu a pracuje pre ľud, keď úplne upúšťa krásny starý zvyk nosiť aspoň čiastku z kroja svojich otcov, napr. slovenské vyšívané košele, dámy zasa, čo i nepatrné motívy na svojich šatách atď. A konečne spomnime si i našu uniformovanú slovenskú mládež. Táto nevie si dosť dobre srovnať v útlej duši svoje slovenské Krédo s cudzou uniformou anglo-americko-španielskeho strihu.

Toto všetko si musíme uvedomiť a zrevidovať tie zjavy nášho štátneho a spoločenského života, kde sa uplatňuje cudzota, cudzí nános, namiesto našej národnej, respektíve ľudovej svojskosti. Neuvedomujeme si dosť dobre, že cudzie motívy, architektúra a pod. budú svedkami našej slabosti a sily cudzoty i po stáročiach. Rovnicu, ktorú tak často zdôrazňujeme slovom i paragrafmi, že slovenský ľud, slovenský národ, slovenský štát, musíme obrátiť i v praxi a začať všade slovenským štátom, vtedy prestanú mnohé anomálie s takzv. "slovenským svojrázom".

Keď cudzinec vkročí na teritórium Talianska, Grécka, všetko ho presvedčuje, že je na pôde klasického umenia. V Nemecku má množstvo dokladov, že sa pohybuje na pôde modernej techniky a vo Švajčiarsku zase obdivuje územie a architektúru velehorského a typicky ľudového štátu. Ale cudzinec zvedavý na "svojráz Slovenska" musí zájsť do Vajnôr, do Detvy, Ždiaru alebo do Slovenského národného múzea, aby mal dojem, že navštívil domov "stáročnej zachovalej svojráznosti ľudovej". A keď je i turistom, nakúpi si po kioskoch aj výrobky ako upomienku na ľudové rezbárstvo slovenské, ale nevie, že sa tie vyrábaly v Protektoráte.

I tu je potrebná radikálna náprava. A nepochybujeme, že keď slovenským štátom bude zaistená reprezentácia slovenskému ľudovému umeniu a výrobkom tu doma, na každom poli nášho života, bude to znamenať nielen vnútorný ich odbyt, ale aj rozkvet a budúcnosť. V budúcnosti teda nech je naším heslom: Výrobky slovenského ľudového umenia musia vyvodiť nielen v domácnosti rodinnej, ale všade i v domácnosti štátnej.

V súvislosti s problémom, ktorý sa usiluje riešiť predložený návrh zákona, vynorujú sa aj iné nedobré zjavy, ktoré naša vláda už v záujme dôstojnosti štátu a národa bude musieť čoskoro likvidovať. Je to otázka túlavých ľudových zamestnaní, niektorých takzv. podomových obchodov. Ak slovenský drotár, obločiar, olejkár, pochodil kedysi celú Europu a usadil sa ako obchodník v rozličných mestách na východe, prípadne s pekným majetkom vrátil sa domov, možno povedať, že to bol ideálny stav pre príslušníka vtedy utláčaného národa. Ale to, čo sme videli v desaťročiach po našom oslobodení najmä v Prahe a iných českých mestách, ako zúbožený slovenský chlapec odpredávaním vešiakov, alebo dospelý tulák zase ponúkaním bezcenných talafatiek zakrýva svoje žobranie a pritom je nástrojom rozličných takzv. "gazdov", to bolo pre nás viac ako národná potupa. Hanobný pojem českého "dráteníka" a viedenského "Šlovaka" musí zmiznúť! V slovenskom štáte naša vláda bude musieť pamätať, aby sa tento smutný zjav po vojne neobjavil.

Doteraz pospomínané zjavy a udalosti sú sprievodnými zjavmi a dôkazmi našej smutnej minulosti a slovenskej bezmocnosti v minulosti. Dnes, keď je vláda vecí v rukách slovenských, je na čase, aby štátna moc i tu zakročila a dala nový priaznivejší smer a vývin i tomuto prežitku minulosti.

Slávny Snem!

Je prirodzené, že tam, kde za hlavný cieľ vytyčuje sa zachraňovanie ľudového priemyslu, jeho organizovanie mocou štátnou a vybudovanie, nemožno sa obísť bez určitých finančných obetí. Utvorenie ústavu vyžiada si výdavky osobné i vecné. Potrebný bude príslušný odborný a administratívny personál, miestnosti a zariadenie. Podľa odhadu vlády úhrn týchto nákladov nebude presahovať 1, 000. 000 Ks. Potrebné finančné prostriedky zaistia sa každoročne v štátnom rozpočte rezortu Ministerstva hospodárstva. Ale treba pripomenúť, že náklady tieto nebudú tak veľké, pretože možno tu počítať i s určitými príjmami ústavu, ako budú poplatky za značkovanie výrobkov a príjmy pri ich odpredaji. Na vecných výdavkoch ušetrí sa tým, že ústav sa umiesti v budove Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Turč. Sv. Martine, kde sú k tomu potrebné miestnosti a zariadenia. Ostatné výdavky, ktoré bude treba zaokryť, sú snesiteľné a mnohonásobne rentabilné, najmä keď sa uváži veľký dosah národného a sociálneho záujmu, ktorý osnova sleduje.

S poukazom na uvedené dôvody rozpočtový výbor spolu s výborom národohospodárskym predkladá osnovu zákona o organizácii ľudového priemyslu Snemu s návrhom na prijatie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o organizácii ľudového priemyslu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má tri diely, 15 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Klimko: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Florek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, 15 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom vo veci aktívneho a pasívneho majetku Slovenskej krajiny bývalej Česko-slovenskej republiky, ako aj niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázok.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom vo veci aktívneho a pasívneho majetku Slovenskej krajiny bývalej Česko-Slovenskej republiky, ako aj niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázok likviduje niektoré finančné otázky vzniklé viedenským rozsudkom, ktorým Slovensko muselo odstúpiť isté územie Maďarskému kráľovstvu.

Zahraničný výbor na svojom zasadnutí dňa 27. mája prerokoval túto Dohodu a odporúča slávnemu Snemu, aby s ňou vyslovil súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Florek, ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu bude dnes o 13. hod. 10. minútach s programom:

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Slovensko-rumunská kultúrna dohoda.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 13. hod. 08. min.)