Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                                  9. zasadanie.

Zpráva

o 116. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 10. júna 1943.

Zasadnutie otvorené o 13. hod. 22. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

35 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš a Dr. Gejza Medrický.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a hl. odborový radca Dr. Vojtech Zubek.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 116. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Rudolf Čavojský, Ondrej Schlosser, Dr. Jozef Fundárek, Ján Esterházy, Ján Mora, Dr. Ján Ferenčík, Konštantín Čulen a Štefan Danihel.

Rozdaná tlač.

Na tomto zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Slovensko-rumunská kultúrna dohoda.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať. Na programe je:

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Slovensko-rumunská kultúrna dohoda.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Hrušovský.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hrušovský:

Slávny Snem!

Kultúrna dohoda medzi Slovenskou republikou a Kráľovstvom rumunským bola podpísaná 9. mája t. r. v Bukurešti. Túto kultúrnu dohodu za Slovenskú republiku podpísal pán minister školstva a národnej osvety Jozef Sivák, ktorý svojou návštevou v hlavnom meste Kráľovstva rumunského chcel zdôrazniť význam tejto dohody pre vývin kultúrnych vzťahov medzi slovenským a rumunským národom. Osobnou návštevou ministra školstva a národnej osvety v Bukurešti dostalo sa aktu podpísania kultúrnej dohody slovensko-rumunskej v atmosfére národného sviatku rumunského mimoriadne slávnostného zarámovania. Už tieto vonkajšie okolnosti nasvedčovaly, že kultúrna dohoda medzi Slovenskou republikou a Kráľovstvom rumunským je manifestačným prejavom úprimného slovensko-rumunského priateľstva a výrazom hlbokej túžby obidvoch národov, aby sa toto živé a ničím nezakalené priateľstvo s rozvojom vzájomných kultúrnych stykov stále upevňovalo a prehlbovalo.

Ale ešte presvedčivejším dôkazom slovensko-rumunského priateľského sblíženia je obsah tejto kultúrnej dohody. Ustanovenia jednotlivých článkov kultúrnej dohody medzi Slovenskou republikou a Kráľovstvom rumunským podobajú sa vrelému stisnutiu priateľských rúk, pri ktorom mocne sa ozvalo a jasne prehovorilo rumunské i slovenské srdce. Kultúrnu dohodu takého obsahu, ako je kultúrna dohoda slovensko-rumunská, môžu uzavierať a podpisovať iba národy, spojené mocným sväzkom neporušenej vzájomnej dôvery, vyvierajúcej z bohatého prameňa tradície minulosti a posvätenej spoločnými nádejami na svoju národnú budúcnosť.

Ustanovenia jednotlivých článkov dohody dotýkajú sa všetkých úsekov kultúrneho života a pamätajú na všetky prostriedky pestovania slovensko-rumunských kultúrnych stykov. Vlády obidvoch štátov sa zaväzujú, že budú podporovať ustanovizne, cieľom ktorých je vzájomné poznávanie a vzájomná výmena kultúrnych hodnôt. Keďže úspešnou cestou takejto kultúrnej spolupráce je znalosť rečí, kultúrna dohoda slovensko-rumunská pamätá na to, aby si slovenská študujúca mládež nielen na univerzite ale už na strednej škole mohla osvojiť rumunčinu, a aby sa v primeranej miere vyučovala na rumunských školách slovenčina. Bolo by žiadúce a v záujme zintenzívnenia Slovenskorumunských kultúrnych stykov potrebné, aby sa okrem lektorátu založila riadna katedra reči a literatúry rumunskej na univerzite v Bratislave, ako to predvída článok IV. tejto dohody.

S uznaním treba vítať, že dohoda chce umožniť prednášky hosťujúcich profesorov, študijné cesty a návštevy učencov a umelcov, lebo práve takýmto činom dostaneme sa na cestu vzájomného poznávania, ktoré je najlepšou zárukou vzájomného sbližovania. Rumunská veda má nám mnoho čo povedať, najmä vlastivedné disciplíny rumunskej vedy môžu oplodňovať slovenskú vedeckú tvorbu, ba pri riešení niektorých, najmä národopisných, historických a jazykovedných problémov bude spolupráca slovenskej a rumunskej vedy nielen vítaná ale priamo nevyhnutná. Výsledky vedeckej práce slovenských učencov právom budú zaujímať rumunskú vedu a vzájomný styk na poli umeleckej tvorby otvorí nám nové perspektívy chápania slovenského i rumunského umenia a jeho korene v bohatej a svojráznej ľudovej kultúre.

Slovensko-rumunská kultúrna dohoda nezabúda ani na moderné vymoženosti kultúrnej tvorby, ako je film a rozhlas a usiluje sa ich zapojiť do budovania Slovensko-rumunských kultúrnych stykov, ba dotýka sa aj otázok cestovného ruchu ako prostriedku kultúrneho sblíženia.

Ale čo pri kultúrnej dohode medzi Slovenskou republikou a Kráľovstvom rumunským treba aj pri tejto príležitosti osobitne zdôrazniť ako najpresvedčivejší dôkaz srdečného Slovensko-rumunského priateľstva, sú ustanovenia článku X., v ktorom rumunská vláda sa zaväzuje, že bude udržovať ľudové školy s vyučovacím jazykom slovenským v 18 obciach (výkriky: bravo! potlesk), kde takéto školy už doteraz boly, a je ochotná založiť aj nové ľudové školy s vyučovacím jazykom slovenským v takých obciach, kde naši rodáci škôl doteraz nemali. (Potlesk.) Ba rumunská vláda je ochotná založiť pre svojich občanov slovenskej národnosti aj stredné a odborné školy (potlesk), aby naši bratia, žijúci na území Kráľovstva rumunského, mali svoju slovenskú inteligenciu. Tieto ustanovenia Slovensko-rumunskej kultúrnej dohody sú dôkazom, že naši rodní bratia, ktorí hnaní nežičlivým osudom museli opustiť zem svojich predkov, našli na pôde Rumunska nielen prácu a chlieb, ale i teplé prístrešie nového domova a podmienky svojského kultúrneho života. Ale tieto ustanovenia Slovenskorumunskej kultúrnej dohody sú zároveň dôkazom aj tej skutočnosti, že slobodný slovenský národ popri starostiach o zaistenie podmienok svojho samostatného života v Slovenskej republike stará sa aj o Slovákov roztratených po svete a usiluje sa zabezpečiť im možnosť národného a kultúrneho vývinu všade, kde je pre takéto právo dosť pochopenia a pre jeho uplatnenie dosť dobrej vôle. Rumunský národ získal si našu vrúcnu vďačnosť a zasluhuje si našu úprimnú úctu aj preto, že svoje priateľstvo k Slovákom dokázal a dokazuje rešpektovaním národných a kultúrnych práv našich rodných bratov. (Výkrik: Tak je! Potlesk.) Rumunskí Slováci sú živým ohnivom, ktoré nás spája s rumunským národom. Čím viac sa bude národný a kultúrny život našich rodných bratov v Rumunsku rozrastať do šírky i do hĺbky, tým vrúcnejší bude náš pomer k rumunskému národu a tým plnšie budú sa môcť rozvíjať vzájomné kultúrne styky Slovensko-rumunské.

Dodatkový protokol, ktorý je nerozlučiteľnou čiastkou Slovensko-rumunskej kultúrnej dohody, obsahuje dôležité ustanovenia o organizácii slovenského školstva v Rumunsku a potvrdzuje šľachetný postoj rumunskej vlády k riešeniu konkrétnych otázok, ktoré s budovaním ä udržovaním slovenských škôl v Rumunsku súvisia.

Aby vo vývine Slovensko-rurnunských kultúrnych stykov nenastala porucha, ale aby sa tieto vzťahy rozširovaly a prehlbovaly, zriadi sa smiešaná Slovensko-rumunská kultúrna komisia s povahou poradnou, ktorá sa bude schádzať aspoň raz do roka v Bratislave alebo v Bukurešti. Akú dôležitú a vďačnú úlohu bude mať táto komisia, ľahko si možno predstaviť, ak uvážime, že jej činnosť bude sa vyvíjať v duchu takého priateľského súladu, porozumenia a ochoty, z akého zrodila sa táto dohoda.

Zahraničný výbor s najväčším uznaním oceňuje kultúrnu dohodu medzi Slovenskou republikou a Kráľovstvom rumunským a navrhuje, aby Snem v smysle vládneho návrhu vyslovil s ňou súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Hrušovský ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 13. hod. 33. min.)