Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                                 9. zasadanie.

Zpráva

o 117. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 22. júna 1943.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu: Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Rozdaná tlač	3
Oznámenie predsedu o najbližšom zasadaní	10
Zakľúčenie zasadnutia	10
Program:
1. Zpráva ustavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestnom rozkaze v pokračovaní pred policajným trestným súdom	3
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého	4
Rozprava odpadá	5
Hlasovanie o návrhu	5
Prijatie návrhu hlasovaním........	5
2. Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o ručení súkromných životných poisťovní za vojnové nebezpečie za brannej pohotovostí štátu....	5
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	5
Rozprava odpadá	6
Hlasovanie o návrhu	6
Zpravodajca navrhuje opravu textu	6
Prijatie návrhu hlasovaním	6
3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohovor medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o doplnení Dohody zo dňa 13. apríla 1940 o usporiadaní na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia bývalých česko-slovenských území do Slovenskej republiky	7
Reč zpravodajcu Dr. Floreka	7
Rozprava odpadá	7
Hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu hlasovaním..........	7
4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých otázok súvisiacich s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o prevode dlžôb a požiadaviek	7
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca	7
Rozprava odpadá	8
Hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu hlasovaním..........	8
5. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o splnomocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého...	8
Reč zpravodajcu Beniaka	9
Rozprava odpadá	9
Hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu hlasovaním..........	10

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 29. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

51 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Člen vlády Július Stano.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 117. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Jozef Šrobár, Dr. František Hrušovský, Dr. Jozef Fundárek, Ján Esterházy, Anton Šalát, Andrej Tomko, Ján Hollý, Július Maguth a Ing. Franz Karmasin.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zprávy o 115. a 116. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestnom rozkaze v pokračovaní pred policajným trestným súdom.

Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o ručení súkromných životných poisťovní za vojnové nebezpečie za brannej pohotovosti štátu.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohovor medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o doplnení Dohody zo dňa 13. apríla 1940 o usporiadaní na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia bývalých československých území do Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých otázok súvisiacich s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o prevode dlžôb a požiadaviek.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o splnomocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého.

Odpoveď predsedu vlády na interpeláciu poslanca Teodora Turčeka a spoločníkov vo veci vyhlášky ministra vnútra č. 96. uverejnenej v Úradných novinách 15. februára 1943.

Vládny návrh zákona o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu, rozpočtovému a národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o zvýšení odmien za vyučovanie na národných školách, a o rozšírení nároku na cestovné. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a výboru kultúrnemu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona o splnomocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému a výboru národohospodárskemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestnom rozkaze v pokračovaní pred policajným trestným súdom.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Priestupková agenda, patriaca do pôsobnosti policajných trestných súdov, natoľko vzrástla, že jej vybavovanie je spojené s veľkými ťažkosťami. Okresné úrady nie sú vystrojené dostatočným počtom personálu, kvalifikovaného na výkon policajného trestného súdnictva, a preto nemôžu hladko zdolať priestupkovú agendu. Rýchle vybavovanie priestupkov je najmä znemožnené predvolávaním strán a meritórnym pojednávaním o veci. Preto je už dávnejšou snahou vybavovanie priestupkových vecí na policajných trestných súdoch zjednodušiť a urýchliť rozšírením možnosti vydávať trestné príkazy. Tomuto účelu vyhovuje predložený návrh zákona.

Ústavnoprávny výbor uznal naliehavú potrebu uzákonenia predloženého vládneho návrhu, avšak v určitých smeroch previedol na ňom podstatné meritórne zmeny.

Najdôležitejšou zmenou je, že sa v § 5 pozmenil rozsah možnosti vydávať trestné príkazy. Podľa pôvodného znenia vládneho návrhu malo byť totiž prípustné uložiť trestným príkazom jednak trest na slobode do 7 dní, jednak peňažný trest do Ks 500. Ústavnoprávny výbor nepokladá za žiadúce, aby policajný trestný súd mohol ukladať trestným príkazom - t. j. bez možnosti predbežného vypočutia obvineného - aj tresty na slobode, naproti tomu pri peňažnom treste navrhovanú maximálnu hranicu vo výške Ks 500 považoval pre dnešné pomery za príliš nízku a preto vyslovil, že trestným príkazom možno vymerať peňažný trest až do Ks 5000. Úzko súvisí s týmto ustanovením zásada vyslovená v § 2, podľa ktorej trestnú vec nemožno vybaviť trestným príkazom, ak najnižšia hranica zákonnej trestnej sadzby peňažného trestu prevyšuje Ks 5000, alebo ak na dotyčný trestný čin príslušný právny predpis určuje trest na slobode. Touto zásadou na podklade objektívnom jasne sa ohraničuje okruh, v ktorom sa vydanie trestného príkazu v policajnom trestnom súdnictve dovoľuje. Nepripúšťa sa teda trestný príkaz v prípadoch, ak na dotyčný trestný čin určuje príslušný právny predpis:

1. výlučne trest na slobode,

2. trest na slobode ako trest hlavný a okrem toho vedľajší trest peňažný a

3. trest peňažný, avšak v takej sadzbe, že dolná hranica prevyšuje Ks 5.000.

Na odstránenie prípadných pochybností sa poznamenáva, že normatívne určený alternatívny trest na slobode a trest peňažný nevylučuje vydanie trestného príkazu, pokiaľ dolná hranica alternatívne určeného peňažného trestu neprevyšuje Ks 5.000, pokiaľ súd z trestov alternatívne určených zvolil si trest peňažný a pokiaľ v danom konkrétnom prípade vymeraný trest peňažný nepresahuje hranicu Ks 5.000.

So zreteľom na to, že platné právne normy na trestné činy určujú nielen "peňažné tresty", ale aj "peňažné pokuty", za ktoré na rozdiel od peňažných trestov nemožno vymerať náhradný trest na slobode v prípade nevymožiteľnosti, všade tam, kde sa osnova zmieňuje o peňažných trestoch, v zátvorke sa poukazuje aj na peňažné pokuty. Najvyššia hranica náhradného trestu na slobode, ktorý možno trestným príkazom uložiť za nevymožiteľný peňažný trest, určila sa časovým trvaním 14 dní, tak ako je to vo všeobecnej norme povedané.

Novým znením § 7 ods. 1 sa vyslovila významná zásada, že policajný trestný súd trestným príkazom môže povoliť aj podmienečný odklad výkonu trestu, ak sú dané skutočnosti, ktoré náležite odôvodňujú podmienečné odsúdenie obvineného. Túto zásadu prijal výbor so zreteľom na obdobnú zásadu, uplatnenú v zákone č. 146/1940 Sl. z. o vydávaní trestných príkazov pred okresnými súdmi, a vychádzal tu z tej základnej úvahy, že vybavenie veci trestným príkazom v nijakom smere nemôže zhoršovať právne postavenie a obmedzovať zákonom zaručené právne výhody obvineného oproti riadnemu trestnému pokračovaniu.

Ustanovenia § 8 sa primerane prispôsobily uvedeným dvom základným zmenám. Ustanovenie bodu 5 o náležitostiach trestného príkazu s hľadiska konkrétne uloženého trestu doplnilo sa tým, že trestný príkaz má obsahovať aj výrok o povolení alebo odopretí podmienečného odkladu výkonu trestu. V bode 11 právo obvineného podať odvolanie proti trestnému príkazu rozšírilo sa aj na prípady, ak obvinený brojí iba proti nepovoleniu podmienečného odkladu výkonu trestu. Na druhej strane v bode 12 aj oprávnenie úradného zástupcu na použitie odvolania sa rozšírilo na prípady, ak tento napáda trestný príkaz z toho dôvodu, lebo súd obvinenému povolil podmienečný odklad výkonu trestu. Úzko súvisí s týmito doplnkami prispôsobené znenie § 11 ods. 1 a 2.

Z ustanovení § 8 bodu 14, ako aj § 13 ods. 1 vynechala sa zmienka o možnosti zmeny odporu alebo odvolania, použitého oproti trestnému príkazu, z týchto dôvodov: Všeobecná zásada, podľa ktorej obvinený v 15-dňovej lehote môže napadnúť trestný príkaz alebo buď odporom alebo za presne určených podmienok - aj odvolaním, zrejme naznačuje, že v tejto zákonnej lehote obvinený môže voľne použiť všetky svoje zákonné práva, dané v otázke opravných prostriedkov, pokiaľ sa ich len výslovne nevzdal.

V § 8 v bode 17 vynechala sa posledná veta o tom, že obvinený iba vtedy môže žiadať o odklad trestu, prípadne o povolenie zaplatiť peňažný trest v splátkach, ak sa s trestným príkazom uspokojí. Veď neprávoplatný trestný príkaz ani tak nie je vykonateľný a vynechaná veta "ak sa uspokojí s trestným príkazom" vzbudzuje dojem nespravodlivej hrozby, znamenajúcej toľko, že obvinenému iba vtedy možno priznať výhodu odkladu alebo splátkového vyrovnania peňažného trestu, ak vôbec nepoužije proti trestnému príkazu opravné prostriedky.

Zo zmien formálnej povahy zasluhuje si pozornosť najmä dôsledné nahradenie výrazu "trestný rozkaz" výrazom "trestný príkaz", ktorý s hľadiska gramatického úplne vyhovuje a shoduje sa s odborným výrazom, použitým už v obdobnom zákone č. 146/1940 Sl. z. o vydávaní trestných príkazov v pokračovaní pred okresným súdom.

Ostatné zmeny formálnej povahy sú obsažené vo vytlačenej zpráve ústavnoprávneho výboru.

Ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu návrh zákona v predloženom znení na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o trestnom príkaze v pokračovaní pred policajným trestným súdom.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 18 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 18 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o ručení súkromných životných poisťovní za vojnové nebezpečenstvo za brannej pohotovosti štátu.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Podľa všeobecných poisťovacích podmienok ručí poisťovňa pri úmrtiach, nastalých vojnovými udalosťami zpravidla len obmedzene, a to do polovice poistného kapitálu, maximálne do Ks 50.000.- resp. u niektorých poisťovní len do Ks 30.000, a to za podmienky zachovania karenčnej lehoty. - Táto úprava ručenia nevyhovuje dnešným praktickým požiadavkám, lebo značná časť príslušníkov štátu vykonáva nebezpečnú vojenskú službu v poli. Preto volá sa po náprave v tom smere, aby sa ručenie poisťovní rozšírilo aj na prípady úmrtia, nastalého v priamej alebo nepriamej súvislosti s bojom, prípadne s inými bojovými udalosťami.

Predložený vládny návrh prináša želanú nápravu doterajšieho právneho stavu tým, že za brannej pohotovosti štátu rozširuje ručenie súkromných poisťovní, ktoré prevádzajú v tuzemsku poisťovanie na život, za vojnové nebezpečie zo životného poistenia, obsahujúceho záväzok pre prípad smrti. Maximálny záväzok poisťovni na plnenia z titulu vojnového nebezpečia určuje sa sumou Ks 100.000. Určenie tejto maximálnej hranice je odôvodnené úvahou, že označená suma ako náhrada s hľadiska existenčného a sociálneho je vyhovujúca. Okrem toho musí tu mať osnova na zreteli aj účel udržať rovnováhu medzi výdavkami, vyplývajúcimi z predmetného rozšíreného ručenia poisťovní a medzí očakávanými príjmami, ktoré sú na úhradu týchto zvýšených nákladov preliminované.

Zvýšené náklady, vyplývajúce z uvedeného rozšírenia ručenia poisťovní, sa majú uhradiť:

1. srážkami z poistiteľových plnení,

2. prirážkami k prémiám.

Časť nákladov, neuhradenú príjmami vyššie uvedenými, majú uhradiť poisťovne až po skončení brannej pohotovosti štátu pomerným rozvrhom.

Srážka z poistiteľových plnení sa má vymeriavať z poistení, na ktoré sa vzťahuje rozšírené ručenie poistiteľovi, bez ohľadu na to, či ide o plnenie z dôvodu úmrtia, dožitia alebo z iného dôvodu. Srážka je progresívne odstupňovaná podľa výšky poistnej sumy od 0.15 ‰ až po 0.4 ‰ za každý celý mesiac trvania brannej pohotovosti štátu.

Úhrada prirážková záleží v tom, že za životné poistenia, uzavreté po účinnosti tohto zákona, má sa vymeriavať osobitná jednorázová prirážka k prvej prémii alebo k prvej prémiovej splátke. Prirážka je aj tu progresívne odstupňovaná, počnúc 5 ‰ až po 20 ‰ poistnej sumy.

Pomerný rozvrh zvýšených výdavkov na životné poistenia záleží v tom, že potrebnú sumu - t. j. sumu neuhradenú srážkami a prirážkami - po skončení brannej pohotovosti štátu majú poisťovne pomerne rozvrhnúť na tie životné poistenia, na ktoré sa vzťahoval poistiteľov zvýšený záväzok, pokiaľ ešte poistný pomer v deň rozvrhu trvá.

Na uľahčenie poistiteľových záväzkov sa vyslovuje, že sumy, pripadajúce na jednotlivé poistenia, ktoré sa majú vyplatiť na základe predmetného rozšíreného ručenia poistiteľovho, možno uhradiť aj pôžičkou, poskytnutou na dotyčné poistenie.

Výbor na vylúčenie prípadných pochybností pokladal za potrebné osobitným ustanovením určiť, že pre poistenca ani zo spomenutého pomerného rozvrhu výdavkov ani z úhrad pôžičkových nijaký osobný záväzok nevzniká.

Nakoľko návrh zákona vyhovuje praktickým požiadavkám, vyvolaným stavom brannej pohotovosti štátu a má i dôležité sociálne poslanie, výbory ústavnoprávny a sociálny a zdravotný odporúčajú predloženú osnovu slávnemu Snemu na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o ručení súkromných životných poisťovní za vojnové nebezpečie za brannej pohotovosti štátu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má tri diely, 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický:

Navrhujem opraviť text v titule dielu druhého, kde sa majú vylúčiť slová "a zo zvýšenej úmrtnosti".

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca navrhuje vylúčiť v titule dielu druhého slová "a zo zvýšenej úmrtnosti".

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov s opravou, ako ju navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov s opravou nadpisu dielu druhého.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohovor medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o doplnení Dohody zo dňa 13. apríla 1940 o usporiadaní na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia bývalých česko-slovenských území do Slovenskej republiky.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

V medzištátnej Dohode zo dňa 13. apríla 1940 išlo o delenie majetku a tiarch nositeľov bývalého česko-slovenského sociálneho poistenia so sídlom v Protektoráte Čechy a Morava medzi Nemeckom a nástupníckymi štátmi bývalej ČSR. Podiel slovenského štátu na tomto majetku a záväzkoch určuje tiež táto smluva. Jej význam je ďalekosiahly i pre poistencov a dôchodcov, ktorí bývajú na území nášho štátu: ňou sa určujú finančné základy rentového sociálneho poistenia u nás a zabezpečujú sa tak nároky, získané v minulosti v tomto poistení. Výslednicou pre náš štát sú hodnoty uvedené v článku 12 Dohody, ktoré obnášajú úhrnom Ks 1.100 miliónov.

Dohoda podpísaná bola v Berlíne dňa 13. apríla 1940 a podľa článku 26 ods. 3 plní sa od tohto dňa. Jej vykonávanie vyžiadalo si medzi časom doplnky, o ktorých Dohovor podpísaný bol tiež v Berlíne dňa 6. decembra 1940. Doplnky obsahujú v prvých 3 článkoch ustanovenia o úrazovom poistení, ktoré síce nebolo organizované centrálne pre celý štát, ale podľa krajín, takže mnohí dôchodcovia tohoktorého ústavu bývajú teraz v druhom smluvnom štáte. Poukazovanie dôchodkov robilo ťažkosti, preto dohodlo sa, že aj úrazové dôchodky určené pred 16. marcom 1939 osobám, ktoré od 1. októbra 1940 bývajú napríklad na našom území, preberá dňom 1. januára 1941 terajšia Robotnícka sociálna poisťovňa. Pod týmto titulom poisťovňa dostala Ks 450.000 od pražskej úrazovej poisťovne. Dohodlo sa ďalej, že pre odbor úrazového poistenia vo vzťahu medzi Slovenskom a Protektorátom platia ustanovenia článku 2, 4 a 5 smluvy, uzavretej dňa 5. septembra 1931 medzi bývalými štátmi Česko-Slovenskom a Rakúskom. V ďalších článkoch sú ustanovenia pre finančné vyrovnanie medzi náhradnými penzijnými ústavmi a Penzijným ústavom súkromných úradníkov v Bratislave, odchylné od zásad Dohody. Doplnené sú ďalej ustanovenia o správnom a súdnom pokračovaní v sporoch, ktoré boly začaté v dôchodkových záležitostiach úradmi či súdmi druhej smluvnej strany, potom ešte iné formálne doplnky a úpravy.

Pretože tento doplnkový Dohovor stará sa o nerušené vykonávanie poistenia na území štátu a zabezpečuje nároky poistencov, získané v minulosti, má tak značný význam a priaznivý vplyv na našu sociálnu politiku. Preto zahraničný výbor na zasadnutí dňa 10. júna 1943 usniesol sa odporúčať slávnemu Snemu, aby s Dohovorom vyslovil svoj súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Florek, ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých otázok súvisiacich s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o prevode dlžôb a požiadaviek.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Dohodou medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom, uverejnenou vyhláškou ministra zahraničia zo dňa 5. júna 1943 v Slovenskom zákonníku, boly obnovené hospodárske a právne styky medzi kontrahentmi, ktoré viazly od roku 1938.

Viaznutím týchto stykov bol vyvolaný stav, že na zachovanie nárokov záujemcov potrebné lehoty a právne úkony neboly dodržané, prípadne opomenuté, dôsledkom čoho pre záujemcov nastala strata práva.

Preto k medzištátnej Dohode bol pripojený záverečný protokol, ktorý má za cieľ eliminovať následky z nezachovania lehôt alebo z nevykonania právnych úkonov vôbec alebo z nevykonania včasného.

V smysle záverečného protokolu rečenej Dohody Maďarské kráľovstvo, ako jedna smluvná strana, už učinilo potrebné opatrenia nariadením č. 1.420/1941 M. E. Slovenská republika preto ako druhý smluvný partner uvádza do života a praxe výhody Dohody a to dnešnou osnovou, ktorá je podstatne shodná s textom normy citovaného nariadenia Maďarského kráľovstva.

Uzavretie spomenutej medzištátnej Dohody bolo eminentným hospodárskym záujmom oboch smluvných štátov, lebo až do jej uzavretia nebolo medzi nimi platobných stykov a tak nebolo náležitej možnosti na to, aby si veritelia a dlžníci, bývajúci v smluvných štátoch, mohli svoje právne pomery vzájomne usporiadať. Následkom tohto stavu hrozila veriteľom i dlžníkom hospodárska ujma, najmä zo zameškania právnych úkonov a plnení, ktoré sa v záujme zachovania ich nárokov, alebo v záujme zrušenia a či vylúčenia ich záväzkov maly splniť.

Smluvné štáty usniesly sa na určitých opatreniach, ktorými sa majú vylúčiť právne ujmy, vzniklé v čase od 10. novembra 1938 resp. od 15. marca 1939 do dňa účinnosti Dohody pre uviaznutie hospodárskeho a právneho styku medzi smluvnými štátmi.

Predložený návrh zákona vnútroštátnou úpravou realizuje zásady uvedenej Dohody. Nepriaznivé hospodárske a právne následky sa majú vylúčiť menovite:

1. vyhlásením zpätného moratória na uplatnenie pohľadávok,

2. oslobodením veriteľa a dlžníka od následkov nesplnenia alebo oneskoreného splnenia právneho úkonu, ktorý sa mal podľa príslušného právneho predpisu alebo podľa smluvy splniť a konečne

3. pripustením obnovy súdneho sporu v takých prípadoch, ak sa už o dotyčnej pohľadávke právoplatne rozhodlo.

Prečo vláda neupravila túto otázku nariadením, ako sa to stalo v Maďarsku? Preto, lebo v § 3 osnovy upravuje sa aj súdne pokračovanie, k čomu podľa § 24 bodu g) našej Ústavy je treba zákona.

Predložený vládny návrh vyhovuje teda zásadám uvedenej medzištátnej Dohody a je v súlade s hospodárskymi záujmami príslušníkov nášho štátu. Preto ho ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o úprave niektorých otázok súvisiacich s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o prevode dlžôb a požiadaviek.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výberu o vládnom návrhu zákona o splnomocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého.

Zpravodajcom je pán poslanec Štefan Beniak.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Beniak:

Slávny Snem!

Podľa pôvodných platobných dohôd financovania clearingu bolo zariadené tým spôsobom, že sa na Slovensku vyplatilo len toľko poukazov, koľko sa nasbieralo krytia na základe protipoukazov zo Slovenska do Nemecka. Toto pravidlo platí ešte aj dnes pre poukazy cez Kapitálový účet. Dôsledok takéhoto pravidla je, že pri porušení clearingovej rovnováhy, v danom prípade pri prevahe poukazov z Nemecka na Slovensko slovenskí prijímatelia poukazov nedostanú peniaze vyplatené promptne, ale musia na výplatu čakať dlhší čas, kým dôjde na nich rad v rámci clearingového krytia.

Trvalá prevaha poukazov z Nemecka na Slovensko ukázala sa v slovensko-nemeckom clearingu pri tovarovom styku, pri poukazoch robotníckych úspor a pri mnohých iných poukazoch kapitálovej povahy. Pritom bola vytvorená osobitnou medzištátnou dohodou ďalšia kategória poukazov z Nemecka na Slovensko, a to poukazov za zbrojné dodávky. Pri týchto poukazoch ani teoreticky nebola utvorená možnosť krytia, z ktorého by sa mohly výplaty uskutočňovať.

Po určitý čas Slovenská národná banka znášala bremeno slovensko-nemeckého platobného styku tým spôsobom, že preberala na naostro časť pohľadávok tvoriacich sa na Interimskonte, ako aj časť pohľadávok, ktoré vykazoval Tovarový účet a Kapitálový podúčet. Hneď od počiatku bolo zrejmé, že toto bremeno financovania clearingu nemôže znášať sama Slovenská národná banka a že treba pribrať k súčinnosti aj Ministerstvo financií, hlavne pre financovanie poukazov robotníckych úspor a pre financovanie časti pohľadávok, tvoriacich sa na Interimskonte.

Napriek veľkému bremenu, prevzatému Slovenskou národnou bankou a Ministerstvom financií, je výplatná lehota na Tovarovom účte vyše 11 týždňov, čo môže mať za následok, že takáto dlhá výplatná lehota vyvolá zdržanlivosť u slovenských exportérov a podlomí nákupné možnosti nemeckých importérov na Slovensku.

Slovenská národná banka v doterajšom spôsobe financovania clearingu zo závažných menových dôvodov nemôže pokračovať. Preberanie pohľadávok Slovenskou národnou bankou má za následok neprestajné zvyšovanie obehu platidiel, ktorý z pôvodnej výšky 1. 300 miliónov Ks dosiahol v tomto mesiaci až 2.900 miliónov Ks. Tento obeh, ale hlavne jeho ďalšie zvyšovanie môže mať nepriaznivé následky na vývoj cien a znemožňuje udržovať zdravú menu, čo by mohlo mať ďalekosiahle povážlivé účinky pre stav a vývoj celého hospodárstva. Toto stanovisko je zdôrazňované aj pri slovensko-nemeckých rokovaniach, následkom čoho tieto medzištátne rokovania odklonily sa od doterajšieho spôsobu finacovania clearingu a pripravily pôdu pre hľadanie iných ciest. Predbežne sa prevádza pokus, aby bremeno financovania clearingu prevzal štát, ktorý má do konca roku 1943 prísť clearingu na pomoc dotáciou vo výške Ks 750,000.000.

Tieto finančné prostriedky majú sa podľa návrhu vlády obstarať úverom, k čomu dáva predložený vládny návrh zákona zmocnenie ministrovi financií.

S hľadiska rozpočtového treba podotknúť, že na úrokovanie sumy, zaopatrenej úverom, sú finančné prostriedky zabezpečené v štátnom rozpočte, v skupine III. - Správa štátneho dlhu.

Výbory národohospodársky a rozpočtový previedly na osnove len malú úpravu štylárnej povahy a predkladajú ju slávnemu Snemu s návrhom na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o ďalšom zmocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Beniak: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 05. min.)