Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                                 9. zasadanie.

Zpráva

o 119. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 8. júla 1943.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Rozdaná tlač	3
Siedmy bod sňatý s denného programu	17
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí........	17
Zakľúčenie zasadnutia	17
Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy o Štátnej rade	3
Reč zpravodajcu Dr. Kočiša...............	3
Rozprava odpadá	4
Hlasovanie o návrhu	4
Prijatie návrhu hlasovaním	4
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o Štátnej rade.	4
Reč zpravodajcu Dr. Kočiša...............	4
Rozprava odpadá	5
Hlasovanie o návrhu	5
Prijatie návrhu hlasovaním..........	5
3. Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej........	5
Reč zpravodajcu Dr. Fundárka.............	5
Rozprava odpadá	9
Hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu hlasovaním..........	9
4. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby	9
Reč zpravodajcu Moravčíka	9
Rozprava odpadá	10
Hlasovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu hlasovaním	10
5. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o vybudovaní čerpacích staníc v Garányi a na Kövesmolyve, stavidiel a príslušných hlavných odpadov Vodného družstva na Ondave a družstva Felsöbodrogi Vízszabályozó Társulat	11
Reč zpravodajcu Dr. Ferenčíka	11
Prikročenie k rozprave	11
Reč poslanca Dr. Huťku	11
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova	16
Hlasovanie o návrhu	16
Prijatie návrhu hlasovaním	16
6. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Vojtecha Husárka a spoločníkov na vydanie zákona o drahotnom prídavku pre penzistov a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych, platového zákona a zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň	16
Reč zpravodajcu Drobného	16
Rozprava odpadá	16
Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Eugena Filkorna a spoločníkov	16
Zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí	17
Hlasovanie o návrhu	17
Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním	17
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním....	17

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 09 min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredseda: Dr. Pavol Opluštil.

59 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Dr. Mikuláš Pružinský, Jozef Sivák a Július Stano.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 119. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. František Orlický, František Slameň, Ján Esterházy, Dr. Vojtech Tvrdý a Pavol Čarnogurský.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 118. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy o Štátnej rade.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o Štátnej rade.

Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k daní pozemkovej a domovej dani triednej.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby v roku 1943.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Madarským kráľovstvom o vybudovaní čerpacích staníc v Garányi a na Kövesmolyve, stavidiel a príslušných hlavných odpadov Vodného družstva na Ondave a družstva Felsöbodrogi Vízszabályozó Társulat.

Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Vojtecha Husárka a spoločníkov na vydanie zákona o drahotnom prídavku pre penzistov a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych, platového zákona a zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň.

Odpoveď ministra vnútra na interpeláciu poslanca Konštantína Čulena a spoločníkov vo veci hrubého zneužitia úradnej moci Andrejom Nemčekom, akt. tajomníkom Ústredne štátnej bezpečnosti v Bratislave.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy o Štátnej rade.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Aladár Kočiš.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Príslušní činitelia štátu vzhľadom na blížiace sa skončenie prvého funkčného obdobia Štátnej rady prišli k tomu názoru, že Ústavou vymedzenú pôsobnosť Štátnej rady treba pozmeniť, a to primeraným obmedzením jej kompetencie na vykonávanie tých úloh, ktoré sú nepostrádateľné a ktoré podľa kardinálnych zásad Ústavy nebolo by účelné prikázať do pôsobnosti iných ústavných činiteľov. K týmto úlohám patrí najmä výkon súdnej kompetencie, ktorú pri dvojkomorovom systéme vykonáva zpravidla druhá komora zákonodarného sboru, ďalej zisťovanie, či podľa § 36 nenastala skutočnosť, ktorá prezidentovi Republiky trvale znemožňuje plniť funkciu a konečne rozhodovanie o strate poslaneckého mandátu na základe § 15 Ústavy. Nezmenené sa zachováva právomoc Štátnej rady podávať návrhy na pokračovanie pred Ústavným senátom podľa špeciálnych ustanovení § 6 ústavného zákona č. 20/1942 Sl. z.

Vylúčenie ostatných úloh, ktoré pôvodné ustanovenia Ústavy do právomoci Štátnej rady prikázaly, znamená racionálne zjednodušenie základných princípov, usmerňujúcich ústrojnosť a funkciu ústavných orgánov v záujme nerušeného výkonu štátnej moci.

Pri takto zúženej pôsobnosti úplne postačí 12 členov, aby Štátna rada mohla plne vyhovieť svojmu poslaniu. Uvoľnia sa tak pre iné dôležité funkcie cenné osobnosti a sníži sa náklad na Štátnu radu o sumu v našich pomeroch zaväzujúcu.

Predložený iniciatívny návrh v smysle uvedených úvah pozmeňuje príslušné ustanovenia Ústavy; ústavnoprávny výbor odporúča ho slávnemu Snemu v predloženom znení na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy o Štátnej rade.

Podľa § 21 ods. 2 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Kočiš: Nie sú.

Predseda: Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej. Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o Štátnej rade.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Aladár Kočiš.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Uzákonenie návrhu ústavného zákona o zmene ustanovení Ústavy o Štátnej rade znamená síce aj samo osebe zmenu príslušných častí zákona o Štátnej rade č. 136/1940 Sl. z., duchu našej Ústavy a legislatívnej prehľadnosti však lepšie vyhovuje riešenie podľa tohto návrhu, to jest nové vydanie zákona v znení prispôsobenom uvedeným zmenám Ústavy.

Predložený návrh zákona zachováva systém pôvodného zákona č. 136/1940 Sl. z. o Štátnej rade a odchyľuje sa od neho len tam, kde to novelizované znenie príslušných ustanovení Ústavy odôvodňuje. Inými slovami základný rozdiel medzi pôvodným zákonom a teraz navrhovaným zákonom o Štátnej rade spočíva v tom, že kým ustanovenia pôvodného zákona vyvierajú z pôvodných ustanovení piatej hlavy Ústavy o Štátnej rade, zatiaľ ustanovenia teraz predloženej osnovy opierajú sa už o nové - súčasne práve prerokované - znenie Ústavy.

Praktická potreba navrhovaného zákona je odôvodnená ustanovením § 49 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého podrobnosti o Štátnej rade má upraviť osobitný zákon.

Na zdôraznenie úzkej súvislosti medzi osnovou a základnými ustanoveniami Ústavy v § 1 ods. 1 navrhovaného zákona doslovne sa uvádza novelizované ustanovenie Ústavy o složení Štátnej rady. Týmto základným ustanovením sa vymedzuje celkový rámec a účel navrhovaného zákona, ktorého špeciálne ustanovenia rozširujú sa najmä na úpravu podmienok menovania do Štátnej rady, ako aj podmienok zániku členstva v nej. Ďalšie ustanovenia osnovy vymedzujú i spôsob ustavenia sa Štátnej rady, spôsob jej svolávania a formu, ktorou sa usnesenia Štátnej rady publikujú.

Novotu zavádzajú ustanovenia § 10 a 11 navrhovaného zákona, podľa ktorých osobné i vecné výdavky Štátnej rady sa majú uhradzovať v rámci rozpočtu Snemu a všetky pomocné práce pre Štátnu radu má vykonávať Sekretariát Snemu.

Ústavnoprávny výbor odporúča predložený iniciatívny návrh slávnemu Snemu na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hneď hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o Štátnej rade.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 13 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Kočiš: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 13 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Jozef Fundárek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Fundárek:

Slávny Snem!

Vládny návrh sleduje jednak odčerpanie časti konjunkturálnych ziskov, ktoré dosiahly obchodné a výrobné podniky poprípade slobodné zamestnania v kalendárnom roku 1942, alebo v obchodnom roku 1941/1942, a to vo forme dane z vojnových ziskov, jednak získanie úhrady vojnovými prirážkami k dani pozemkovej a k dani domovej, vyrubenej na daňový rok 1943.

1. Daň z vojnových ziskov postihuje podľa vládneho návrhu všetky subjekty, ktoré podliehajú na daňový rok 1943 všeobecnej alebo zvláštnej dani zárobkovej. Daň z vojnových ziskov postihuje aj niektoré subjekty, ktoré sú oslobodené od všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej na základe osobitného rozhodnutia Ministerstva financií podľa § 51 a 52 resp. § 73 zákona o priamych daniach, ako aj všeužitočné elektrické podniky, uvedené v § 72 ods. 1 písm. c) tohto zákona, i keď nebudú platiť na daňový rok 1943 zvláštnu daň zárobkovú preto, že majú podľa zákona nárok na oslobodenie od tejto dane z toho dôvodu, že nevyplatily na obchodný rok 1942 nijakú dividendu. Ostatné subjekty, ktoré podliehajú zásadne jednej alebo druhej zárobkovej dani, sú však od nej oslobodené buď osobitným zákonom alebo podľa ostatných ustanovení zákona o priamych daniach, nebudú postihnuté danou z vojnových ziskov, a to aj ináč, keby boly dané predpoklady pre povinnosť platiť túto daň.

Podľa vládneho návrhu (§ 2 č. 1) mali byť od dane z vojnových ziskov oslobodení árendátori poľnohospodárskych alebo lesných závodov, ktorí síce podliehajú všeobecnej dani zárobkovej, ktorí by však tejto dani nepodliehali, keby boli vlastníkmi pôdy, ktorú obhospodarujú v árende. Výbory neuznaly za správne vynechať týchto poľnohospodárskych podnikateľov z povinnosti platiť daň z vojnových ziskov, lebo tu ide o podnikateľov, ktorí prevádzajú väčšie poľnohospodárske podniky s cudzími (najatými) pracovnými silami. Menší poľnohospodárski árendátori, t. j. takí, ktorí len sami so svojou rodinou obrábajú v obyčajnom roľníckom hospodárení najatú pôdu, ako aj iní árendátori, ktorí hospodária na takej poľnohospodárskej alebo lesnej ploche, ktorej čistý katastrálny výnos neprevyšuje Ks 320, nebudú postihnutí daňou z vojnových ziskov, lebo sú oslobodení od všeobecnej zárobkovej dane.

Vecným predpokladom platiť daň z vojnových ziskov je predovšetkým, aby základ všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej dosiahol určité minimum. Vládny návrh určoval toto minimum na Ks 75.000. Výbory uvažovaly dôkladne o tejto hranici a došly k názoru, že nie je dostačujúca, lebo daň z vojnových ziskov by postihla pomerne malé podniky, ktoré osobnou usilovnosťou a zdatnosťou podnikateľa dostaly sa na túto hranicu; daň z vojnových ziskov by zabraňovala takto vývoj malých podnikov na podniky stredné. Po dôkladnej úvahe zvýšily výbory toto minimum na Ks 120.000, a to nielen pre daňovníkov všeobecnej dane zárobkovej, ale s ohľadom na družstvá i pre daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej. Pravda, pri zvláštnej dani zárobkovej je primárnym predpokladom povinnosti platiť daň z vojnových ziskov skutočnosť, že základ zvláštnej dane zárobkovej na daňový rok 1943 činí viac ako 6% ukladacieho kapitálu.

Minimum Ks 120.000 príde, pravda, k dobru nielen malým podnikom, ale tiež daňovníkom, vykonávajúcim tzv. slobodné povolanie, najmä teda spisovateľom, lekárom, advokátom, verejným notárom, ktorí sa od dávna ponosujú na daňové zaťaženie, ktoré je podľa ich názoru neúmerné v pomere daňového zaťaženia osôb s pevným platom

Hranica Ks 120.000 je aj ináč významná: Podľa dôvodovej zprávy k vládnemu návrhu má byť výnos podrobený všeobecnej dani zárobkovej, ale aj výnos podrobený zvláštnej zárobkovej dani do Ks 75.000 oslobodený od dane z vojnových ziskov. Tento úmysel nebol v texte vládneho návrhu vyjadrený, hoci vyplýva zrejme z číselných príkladov, uvedených v dôvodovej zpráve. Preto výbory upravily - zvyšujúc aj tu hranicu na Ks 120.000 - v tomto smysle príslušné texty vládneho návrhu.

Teda ak mal niekto na rok 1941 daňový základ Ks 60.000, na rok 1943 však Ks 200.000, nebude vojnovým ziskom suma 120.000, ale len Ks 80.000- (200.000-120.000).

U daňovníkov podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej sa uplatní táto dane prostá suma Ks 120.000 len vtedy, ak takzvaná 6% rentabilita, teda 6% z ukladacieho kapitálu v smysle § 83 ods. 17 zákona o priamych daniach, vydá väčšiu sumu ako Ks 120.000.

Po tejto úprave textu vládneho návrhu bude krajné zaťaženie priamymi daňami u podnikateľov, podliehajúcich na daňový rok 1943 všeobecnej dani zárobkovej, zo základu Ks 200.000 také, že ženatý, bezdetný, nevojak odvedie štátnej pokladnici na priamych daniach z 200.000 133.000, teda 66.5% a ženatý s rodinou odvedie 122.000, t. j. 61.2%.

2. Základom dane z vojnových ziskov je podľa vládneho návrhu suma, o ktorú základ všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej na daňový rok 1943 prevyšuje základ prvej, poprípade druhej dane na daňový rok 1941. Iba pri vzájomných poisťovniach určuje sa základ dane z vojnových ziskov inak, a to paušálom podľa úhrnu ročných čistých prémií.

(Predsedania sa ujal podpredseda Snemu Dr. Opluštil.)

Slúčené výbory rokujúc o takomto pojme vojnového zisku uvedomily si, že môžu nastať veľké tvrdosti pri určovaní základu dane z vojnových ziskov najmä ak ide o podnikateľov, ktorí v roku 1940 alebo bezprostredne pred týmto rokom začínali s prevádzkou svojho podniku, alebo ak ide o podnikateľov, ktorým sa nepodarilo do tohto roku zlikvidovať škody z hospodárskej depresie rokov 1933-1935, alebo konečne ak ide o podnikateľov takých, pre ktorých udalosti rokov 19381939 znamenaly hospodársky otras, z ktorého sa nezotavili ani v roku 1940. Preto sa výbory rozhodly po vyčerpávajúcej všeobecnej debate prikročiť k zmierneniu týchto tvrdostí novými ustanoveniami.

Pre tie prípady, v ktorých nejestvuje porovnávací základ daňového roku 1941 z toho dôvodu, že subjekt povinný daňou z vojnových ziskov nebol v hospodárskom roku 1940, teda na daňový rok 1941, daňovníkom všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej, mal sa podľa vládneho návrhu určiť základ dane z vojnových ziskov porovnaním základu zárobkovej dane na daňový rok 1943 s 5% celého obratu podniku, dosiahnutého v hospodárskom roku 1942. Výbory uznaly, že takto určený porovnávací základ by bol nízky a zvýšily ho preto na 10% celého obratu tohto roku, najmenej však na sumu Ks 120. 000. Tento spôsob výpočtu základu dane z vojnových ziskov určily výbory okrem toho nielen pre daňovníkov, ktorí mali na daňový rok 1941 podpísanú tzv. minimálku, ale aj pre tých daňovníkov, ktorí mali na daňový rok 1941 predpísanú jednu alebo druhú zárobkovú daň zo základu menšieho ako Ks 120.000.

Výbory uznaly tiež za potrebné určiť výnimku pre tých daňovníkov, ktorých základ zárobkových daní na daňový rok 1941, t. j. v hospodárskom roku 1940, bol nižší ako v predošlých dvoch rokoch. Pojaly preto do osnovy zákona ustanovenie, podľa ktorého treba na návrh daňovníka určiť základ dane z vojnových ziskov porovnaním daňového základu zárobkových daní na daňový rok 1943 s jednoročným priemerom tohto základu na daňové roky 1939-1941.

Výbory venovaly pozornosť aj tým prípadom, v ktorých zisk z jedného podniku prechádza vo forme účasti na zisku do druhého podniku. Pri väčšine týchto prípadov nenastane dvojité zdanenie daňou z vojnových ziskov. Dvojité zdanenie môže však nastať hlavne v tých prípadoch, v ktorých podnik, podliehajúci zvláštnej dani zárobkovej, je zúčastnený na podniku, podliehajúcom všeobecnej dani zárobkovej; ide tu najmä o prípady, keď účastinná spoločnosť je spoločníkom verejnej alebo komanditnej spoločnosti. Výbory uznaly, že nemožno podrobovať zisk, ktorý verejná alebo komanditná spoločnosť odovzdáva účastinnej spoločnosti, podliehajúcej zvláštnej dani zárobkovej, dani z vojnových ziskov dva razy, možno ho podrobiť tejto dani len raz, a to tam, kde vznikol a nie u podniku, ktorý ho prijal. Keď výbory určily, že sa tento zisk z porovnávacích základov prijímajúceho podniku vylučuje iba 75%, bolo to preto, že prípadné dvojité zdanenie zbývajúcich 25% uhradzuje uchádzajúcu daň z dividend.

3. Sadzba dane z vojnových ziskov je 25%, a to pre daňovníkov všeobecnej i zvláštnej dane zárobkovej.

U daňovníkov podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej podmieňoval však vládny návrhu túto sadzbu ešte tým, že daňovník zaplatí daň z vojnových ziskov v plnej sume, zodpovedajúcej budúcemu vyrubeniu, vopred bez vyčkania tohto vyrubenia najneskôr do 30. septembra 1943. Výbory neprijaly túto úpravu a určily, že pre daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej platí 25% sadzba dane z vojnových ziskov vtedy, ak do 31. decembra 1943 zaplatia daň touto sadzbou v sume zodpovedajúcej základu dane z vojnových ziskov, vyplývajúcemu podľa ich soznania k zvláštnej dani zárobkovej na daňový rok 1943.

4. Výbory zaoberaly sa tiež účinkami sadzby na celkové daňové zaťaženie jednotlivých daňovníkov. Vládny návrh určoval najvyššiu hranicu zaťaženia daňou dôchodkovou, všeobecnou daňou zárobkovou s prirážkami a daňou z vojnových ziskov na daňový rok 1943 najviac 90% základu všeobecnej dane zárobkovej na tento rok. Výbory prišly k názoru, že tento limit nie je dostatočný, lebo ponecháva daňovníkovi len veľmi malú sumu voľnú na jeho obživu a na splácanie investičných dlžôb. Snížily preto výbory najvyššiu hranicu daňového zaťaženia na 80%, pričom si boly vedomé, že táto výška daňového zaťaženia je možná iba v terajších výnimočných časoch. Tento limit 85% nastáva pri hranici u všeobecnej dane zárobkovej pri základe 400.000 Ks.

5. V spoločných ustanoveniach vládneho návrhu urobily výbory okrem štylistických zmien aj niektoré vecné zmeny:

a) Sročnosť dane z vojnových ziskov mala podľa vládneho návrhu nastať do 30 dní po doručení výmeru. Výbory pozmenily túto lehotu sročnosti na 60 dní.

b) Vzhľadom na stanovisko, ktoré výbory zaujaly už pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o dani z obratu a prepychovej, neprijaly ani tu ustanovenie vládneho návrhu o solidárnom ručení osôb, zodpovedných správou podniku právnickej osoby.

Vojnové prirážky k dani pozemkovej a k domovej dani triednej majú byť určitým ekvivalentom poľnohospodárov za daň z vojnových ziskov. Aby prirážkami neboly postihnuté nesamostačné hospodárstva, poskytly výbory oslobodenie od vojnovej prirážky k pozemkovej dani tým daňovníkom, ktorých predpis tejto dane neprevyšuje Ks 10, ako aj oslobodenie od vojnovej prirážky k domovej dani triednej budovám, ktoré majú len jednu obytnú miestnosť.

Slávny Snem!

Dovoľte mi urobiť záverom ešte niekoľko zásadných poznámok.

Výbory vo všeobecnej debate zaujaly postoj nielen k osnove samej, ale mnohí rečníci dotkli sa aj niektorých iných problémov našej finančnej politiky vôbec a daňovej politiky a legislatívy zvlášť. Chcel by som aspoň v krátkosti reagovať na najdôležitejšie z nich.

Slávny Snem!

Sme vo vojne a sme na nej aktívne účastní. I keď snáď militaristické a všeobecné hospodárske následky vedenia vojny nedoliehajú na nás s plnou svojou krutosťou, zato po stránke verejných financií sme stopercentne v tom. Ba idem ešte ďalej. Z povahy veci vyplýva, že to, čoho sme ušetrení v relácii skôr uvedenej, pridáva sa nám v relácii druhej, finančne. A tu pri otázke, aká má byť základná línia nášho vojnového finančného hospodárenia, nemôže byť iná odpoveď, ako: Šetriť, šetriť a zase len šetriť. Na tejto zásade úspornosti musíme konzekventne sotrvať i vtedy, keď naša účasť na vojne a z nej vyplývajúce medzištátne finančné záväzky voči Nemeckej ríši stávajú sa čím ďalej tým tiaživejšími. Zle by nám poradil, kto by s poukazom na práve spomenuté výdavky navrhol opustiť vôbec zásadu úspornosti. Ja neváham tvrdiť opak, čím väčšmi rastú naše výdavky, tým väčšmi musíme šetriť. Inak by sme vyvolali príšeru inflácie, ktorá by nielen národ ožobráčila, ale aj našu štátnosť ohroziť mohla.

Až do 1. mája t. r. staralo sa Ministerstvo financií a Slovenská národná banka spoločne o hladký priebeh medzištátneho platobného styku slovensko-nemeckého. Od 1. júna i. r. prevzal túto starostlivosť pán minister financií sám. S hľadiska menovej politiky je to krok iste správny. Nesmieme však ostať len pri tomto kroku, ale musíme ísť ďalej, a to jednak v tom smere, že pre alimentovanie slovensko-nemeckéno clearingu treba za spoluúčinnosti nemeckých miest ustáliť pevný plán, ktorý by všetky sem spadajúce problémy riešil aspoň na dobu jedného roku a pritom bral náležitý zreteľ na možnosti nášho kapitálového trhu. Na druhej strane nesmieme sa spokojiť len s tým, že sme pánu ministrovi financií okrem jeho zvýšených starostí pridali nové, veľmi ťažké povinnosti, ale treba ho vybaviť takou kompetenciou, aby tieto povinnosti mohol aj splniť. Konkrétnejšie, pán minister financií sa musí stať najvyšším strážcom našich financií nielen podľa mena, ale aj de facto a musí mať možnosť zasiahnuť veľmi energicky všade tam, kde vidí, že sa nerešpektuje zásada úspornosti a že sa s verejnými finančnými prostriedkami nenarába ako so sverenými prostriedkami národa. (Potlesk! Výkriky: Tak je!) Ak máme jednotnú cenovú, menovú a zásobovaciu politiku, musíme mať aj jednotnú finančnú politiku, a to v každom obore štátnej a verejnej správy.

Vo všeobecnej debate poukazovalo sa i na to, že náš systém priamych daní je nespravodlivý najmä po tej stránke, že zaťažuje príliš poplatníctvo a že príslušníkov niektorých povolaní zaťažuje väčšmi ako iných. Tu by som chcel konštatovať predovšetkým, že daňový systém je príliš složitá stavba, než by sa mohly jednotlivé problémy riešiť samostatne, bez vzájomnej súvislosti s ostatnými otázkami. Možno teda uvažovať len o celkovej reforme priamych daní. A to vojnová doba sama o sebe iste nie je vhodná pre takúto reformu. Mohla by to byť len reformatio in peius, lebo však aký by to bol minister financií, ktorý by chcel snižovať dane vtedy, keď mu rastú výdavky.

Čo sa osnovy samej týka, má pravda predovšetkým cieľ úhradový. Vládny návrh vyčíslil očakávaný príjem na Ks 40 miliónov. Po korektúrach, ktoré učinily na osnove výbory, klesne snáď očakávaný príjem na 30, hádam aj na 20 miliónov Ks. Iste je to vzhľadom na výdajovú stránku nášho rozpočtu a na výdavky mimo rozpočtové prínos veľmi malý. Osnova má však vyšší morálny cieľ. Chce totiž odčerpať aspoň čiastku tých ziskov, ktoré jednotlivci a podniky získali vojnovou konjunktúrou, podniky najmä tým, že im štát poskytol veľmi účinnú finančnú pomoc zákonom č. 307/1940 Sl. z. o daňových úľavách pre investície. Tým, že osnova umožňuje aspoň čiastočne odčerpať prebytočnú kúpnu silu obyvateľstva, stane sa aj vhodným nástrojom menovej politiky. Širšia verejnosť naša často veľmi nekriticky uvažuje o kúpnej sile našej koruny a podľa toho sa potom aj chová. Samozrejme nemohla ostať kúpna sila koruny nezmenená vtedy, keď obeh bankoviek sa skoro zdvojnásobil. Pritom však ostáva naša mena i naďalej menou zdravou, menou dobre fundovanou. Kto bez rozmyslu a bez skutočnej potreby nakupuje za každú cenu všetko to, čo sa kúpiť dá, nerobí tak preto, že naša koruna nemá nijakú hodnotu, ale naopak preto, že má nadbytok peňazí, ku ktorým prišiel snadno a rýchle.

Osnova má platiť len na daňový rok 1943. I keď si nerobíme nijakých ilúzií o tom, že daň z vojnových ziskov by zanikla skôr ako sa skončí vojna, ba naopak, je odôvodnená nádej, že ju ešte prežije, má dočasný ráz osnovy výhodu v tom, že v budúcnosti bude ju možno upravovať na podklade praktických skúsenosti, získaných pri vyberaní dane z vojnových ziskov. Že pritom bude treba rešpektovať i hľadisko úhradové, je vec samozrejmá.

Menom ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru odporúčam osnovu slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má päť dielov, 19 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu. Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Fundárek: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej päť dielmi, 19 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby v roku 1943.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Vladimír Moravčík:

Slávny Snem!

Klesajúca tendencia priemerných výnosov pôdy je dnes európskym zjavom. Je viac príčin, pre ktoré všeobecne klesá hospodárska produkcia a na prvom mieste by azda bolo treba spomenúť priame zatiahnutie veľmi mnohých úrodných krajov do vojny, ďalej je to nedostatok pracovných síl a potom nedostatok rozličných iných prostriedkov všeobecne v časoch mieru užívaných na kultivovanie pôdy a na zaistenie väčších výnosov. Každý europský štát hľadá preto pre seba najvyhovujúcejšie prostriedky, aby zamedzil klesajúcu tendenciu poľnohospodárskej produkcie. Jeden štát s väčším, druhý s menším úspechom usiluje sa oddialiť príšeru hladu, keď sa muselo všeobecne konštatovať, že tzv. samostatnosť Európy patrí za dnešných čias k nedostižným ideálom, za predpokladu, že by sme chceli udržal životnú úroveň obyvateľstva na predvojnovej hladine.

Ani my sme nemohli zaostať v opatreniach na udržanie, prípadne pozdvihnutie produkcie poľnohospodárskej výroby. Minulý rok bol preto Snemom prijatý zákon, podľa ktorého sa poľnohospodárstvu poskytuje 100 miliónová pomoc, ktorá by mala slúžiť na pozdvihnutie roľníckej výroby. V smysle ustanovení tohto zákona bolo možné robiť ministrovi hospodárstva finančné opatrenia a s nimi súvisiace akcie do konca minulého roku. Vzhľadom na to, že tento zákon prišiel v účinnosť pomerne neskoro, nebolo možné urobiť všetky potrebné akcie, najmä nebolo možné všetky tieto akcie ukončiť. Z poskytnutej sumy zostalo v minulom roku nevyčerpaných v rozpočte Ks 9,100.000. Pretože tieto peniaze by ináč v smysle všeobecne platných rozpočtových zásad nebolo možné použiť pre určené ciele, treba nového zákonného opatrenia, aby nevyčerpaná suma mohla byť tohto roku použitá, na ciele, aké predvídal zákon č. 49/1942 Sl. z.

Okrem toho pustilo sa ministerstvo do nových, s národohospodárskeho hľadiska nezbytne potrebných akcií. Išlo tu najmä - ako udáva dôvodová zpráva k vládnemu návrhu zákona - o dokončenie akcie výstavby 1.400 silážnych jám, výmeny rakovinou zamorených zemiakov za zemiaky nezamorené, potrebných na sadenie, dokončenie osivovej akcie na jar, jarnej krmovinárskej akcie, úpravy lúk a na dokončenie úzkokoľajnej železnice na svážanie repy v šuranskom kraji.

Celkove bude na to potrebná suma Ks 14,000.000, z ktorých Ks 10,400.000 má ísť na dokončenie zveľaďovacích prác poľnohospodárskych a Ks 3,600.000 na dokončenie stavby vyššie spomenutej poľnej železnice.

Keďže z minuloročných Ks 100,000.000 zostalo len Ks 9,100.000, treba nanovo zaopatriť ešte dalších Ks 4,900.000, ktorú sumu má opatriť minister financií úverom.

Hoci zákonom č. 49/1942 Sl. z. poskytnutá suma je dosť značná, nemôžeme si robiť ilúzie, že ňou sa dostalo podpory všeobecne poľnohospodárstvu. Aj pri najlepšej vôli nedá sa totiž pri takýchto, predsa len dosť narýchlo organizovaných akciách, zachytiť všetko, čo by potrebovalo pomoc verejnej ruky. Bolo dosť takých ľudí, ktorí o akcii nevedeli, a preto nemohli ani využiť jej dobrodenia. Predsa však treba konštatovať, že suma išla na poľnohospodárstvo, čo sa musí prejaviť aj v neskorších výnosoch. Pre posúdenie, čo bude znamenať táto akcia, bude nám dobre vedieť, čo sa doteraz podniklo za vynaložené peniaze.

V rámci osivovej akcie poskytla Roľnícka komora živelnými pohromami postihnutým roľníkom na jar 1942 7.000 q osiva, na jeseň 1942 31.100 q osiva za snížené ceny. Ostatným roľníkom poskytlo sa na jar 44.122 q a na jeseň 125.115 q osiva. Umelých hnojív bolo pridelené asi 17. 000 q, na

krmovinárske akcie bolo pridelených 842.000 kg semien. Bolo zriadených 104 čistiacich staníc a umožnené zadováženie asi 5.000 rozličných hospodárskych strojov.

Národohospodársky a rozpočtový výbor rokovaly o predloženej osnove na zasadnutí 1. júla 1943 a uznaly potrebu zvýšiť akciu pôvodne obmedzenú sumou Ks 100 miliónov o ďalších Ks 4,900.000, ako aj povoliť použitie sumy Ks 9,000.000. Toto svoje stanovisko odôvodňujú tým, že hoci nároky na štátnu pokladnicu sú mimoriadne veľké, skutočne je treba celú akciu úplne ukončiť, aby mala očkávaný úspech a aby boly prevedené všetky zámery, plánované Ministerstvom hospodárstva.

Výbory previedly zmenu len v § 2, ktorý sa upravil všeobecne v tom smysle, že minister financií sa zmocňuje, aby sumu na vykonanie zákona potrebnú zaopatril úverom.

Menom výborov navrhujem slávnemu Snemu prijať osnovu v úprave nimi prevedenej. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby v roku 1943.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Vl. Moravčík: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 4 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o vybudovaní čerpacích staníc v Garányi a na Kövesmolyve, stavidiel a príslušných hlavných odpadov Vodného družstva na Ondave a družstva Felsöbodrogi Vízszabályozó Társulat.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ján Ferenčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Ferenčík:

Slávny Snem!

Ide o dohodu z 1. júna 1913, ktorá je členená na hlavy A-H spolu s 36 článkami a o záverečný protokol toho istého dátumu. Dohoda podrobne upravuje všetky otázky, spojené s vybudovaním čerpacích staníc, ktoré majú zabezpečiť proti povodniam bývalé záujmové územie Vodného družstva na Ondave, preťaté novou štátnou hranicou.

Ustanovenia Dohody, jej príloh a Záverečnej zápisnice v náležitej miere za istujú chod prác na potrebných vodných dielach a vyhovujú tuzemským záujmom.

Zahraničný výbor odporúča slávnemu Snemu, aby s Dohodou vyslovil svoj súhlas. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Dr. Matej Huťka.

Dávam mu slovo.

Poslanec Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Rozsiahle rovinné územie Dolnej Ondavy a Tople začiatkom XIX. storočia tvorily vo veľkej miere močiare a bariny, ktoré len veľmi slabo mohly byť využité hospodársky. Len v polovici toto územie bolo obhospodárované extenzívne, ako pastviská. Pritom táto plocha bola využitá ešte na rybolov a poľovníctvo. Pastviny však boly veľmi bezcenné vplyvom častého a dlhotrvajúceho zaplavovania.

Príčinou tohto zaplavovania pozemkov a ich zbahňovania bola najmä tá okolnosť, že korytá rieky Ondavy a Tople boly veľmi plytké a ich smer v rovinatom položení sa stále zmeňoval. K tomuto tiež ešte prispievaly veľké spádové rozdiely medzi stredným a dolným tokom oboch riek, čoho následkom bolo rýchle svedenie všetkých vôd z hornatých krajín do rovinného územia, ktoré nemalo prirodzeného odpadu. Vplyvom tohto voda vystupovala už aj pri menších srážkach z koryta oboch riek a celé rozsiahle územie sa zaplavovalo.

Aby sa tomuto stavu odpomohlo, v roku 1827 bola vymenovaná zvláštna kráľovská komisia, ktorá mala za úlohu previesť všetky predbežné šetrenia ako aj potrebné merania pre úpravu Ondavy a Tople.

Táto komisia hneď na počiatku svojej činnosti zrušila všetky mlyny na oboch týchto riekach sa nachádzajúce, aby tieto neprekážaly plánovaným regulačným prácam. Týmto opatrením komisie však vodné pomery v dolnej trati oboch tokov sa ešte zhoršily, lebo následkom nerušeného odtoku vo vrchných tratiach záplavy sa ešte len zväčšovaly.

Preto sa majitelia zatopených pozemkov sdružili v družstvo, ktoré si dalo vypracovať projekt na prevedenie regulačných prác, ktorými by sa zamedzilo záplavám. Keď však toto družstvo už chcelo prikročiť k vypracovanému projektu, bol práve vymenovaný vládou pre veľké družstvo tisské vládny komisár, ktorý prinútil záujemníkov k tomu, aby sa pripojili k družstvu pre reguláciu rieky Tisy a jej prítokov, takže regulácia Ondavy a Tople sa mala previesť ako súčasť úpravy rieky Tisy v lone tohto tisského družstva. Takto vzniklé družstvo ,,Ondava-Topľa" ako člen tisského družstva v rokoch 1845-46 začalo s prevádzaním regulačných prác na oboch týchto riekach. Stavebný náklad bol pôvodne uhradzovaný zo záloh poskytovaných štátom. Pracovalo sa na podklade smerníc daných známym inžinierom. Paelocapom, keďže nebolo detailného projektu. Inžinier Paelocap mal v úmysle previesť odvodnenie dolného toku Ondavy a Tople spojením oboch riek v jedno koryto a ich ohradzovanie hrádzami na 100 siah od seba vzdialenými. V rokoch 1847-48 na základe týchto smerníc Paelocapa bol vypracovaný detailný projekt.

V roku 1850 družstvo Ondava-Topľa sa osamostatnilo následkom zastavenia činnosti tisského družstva a dňa 10. decembra tiež toho roku si zvolilo prvého predsedu.

Vyššie spomenutý detailný projekt medzitým niekoľko ráz bol prepracovaný. V roku 1858 družstvo bolo zreorganizované a jeho nové stanovy s projektom letných hrádz boly konečne schválené.

V roku 1860 družstvo usnieslo sa vyzdvihnúť prvú pôžičku na krytie stavebných nákladov pripravených stavieb.

V roku 1864 bol konečne schválený projekt na reguláciu nielen rieky Ondavy a Tople, ale aj ich prítokov, ako Trnavy, Čičavy a Helmeckého potoka. Stavebný náklad bol najprv ustálený na 500. 000 zlatých, ale po preskúšaní projektu tento rozpočet bol potom snížený na 215.000 zlatých, pričom bolo ustálené, že ak zamýšľané regulácie majú mať účinok, rieka Laborec musí byť prevedená do Latorice a má byť prevedené viacej prepichov na samotnej rieke Bodrogu, aby sa takto spád jeho toku zväčšil.

V rokoch 1865-67 na započatých prácach bolo veľmi intenzívne pracované. V roku 1867 následkom daždivého počasia veľká voda v oboch tokoch ukázala na nedostatočnosť projektovaných prác a preto projekt bol znova prepracovaný podľa získaných skúseností a v roku 1871 po schválení bol prijatý družstvom k prevedeniu. Avšak tento projekt nebol prevedený, keďže družstvo nedostalo pôžičku v roku 1860 odhlasovanú a tak nemalo dostatok finančných prostriedkov na jeho prevedenie. Medzitým sa tiež zmenily odtokové pomery nielen Ondavy a Tople, ale aj výšspomenutých troch ich prítokov. Stavebný náklad novoprepracovaného projektu činil 134.000 zlatých.

Na základe získaných skúseností pri nových veľkých zátopách v rokoch 187475 bol aj tento projekt znova prepracovaný a takzvaný systém letných hrádz bol definitívne zamietnutý. Taktiež na prevedenie tohto projektu družstvo rozhodlo sa uzavrieť pôžičku.

V roku 1875 družstvo si pozmenilo stanovy v smysle zák. čl. XXXIX. z roku 1871.

V tejto dobe nastaly však v družstve roztržky pre často sa opakujúce prietrže hrádz a pre pomalý postup regulačných prác. V dôsledku tohto v roku 1876 bol dosadený do družstva kráľovský komisár, ktorý mal viesť družstvo a usporiadať jeho rozhárané pomery.

Tento kráľovský komisár upravil jednak stanovy družstva, dal vypracovať družstevný imundačný kataster a požiadal Ministerstvo orby o vyslanie inžinierov za účelom zamerania prevedených už prác, konečného stanovenia pracovného programu a detailného projektu.

Úlohou touto bol poverený Riečny úrad v Tokaji, ktorý vyhotovený projekt v roku 1882 družstvu odovzdal.

Družstvo dostalo svoju samosprávu zpät v roku 1882. 13. marca tiež toho roku prijalo družstvo na svojom valnom shromaždení kráľovským komisárom vypracované nové stanovy a bolo pomenované "Hornobodrožské regulačné družstvo". Na tomto valnom shromaždení bolo usnesené, aby projekt vypracovaný Riečnym úradom v Tokaji bol ešte rozšírený a doplnený. Takto doplnený projekt bol schválený družstvom na valnom shromaždení dňa 19. decembra 1882, ktorý projekt bol schválený Ministerstvom orby s menšími zmenami až v roku 1884.

Na prevedenie tohto projektu družstvo na svojom valnom shromaždení dňa 5. januára 1885 usnieslo sa uzavrieť pôžičku v sume 1 milión zlatých.

Stavebný program bol rozpočítaný na 3 roky. Dňa 5. júla 1885 na základe ofertného pokračovania boly regulačné práce zadané podnikateľovi.

S prevedením prác bolo ihneď započaté. Nakoľko však podnikateľ zemné práce neskončil v stanovenom čase, boly mu odňaté a dokončené v režii družstva v roku 1888. Súčasne sa začalo aj s vyvlastňovaním pozemkov potrebných na prevedenie regulačných prác, ktoré sa skončily až v roku 1900.

Na základe zák. čl. XXIII z roku 1885 družstevné stanovy boly prepracované v smysle ustanovenia tohto zákonného článku. Na dokončenie prác družstvo si vyzdvihlo v roku 1886 ďalšiu sumu 88.100 zlatých.

V roku 1888 veľká voda pretrhla na 11. miestach ochranné hrádze, čo malo za následok zaplavenie cca 14.500 kat. jutár pôdy. Oprava takto poškodených hrádzí stála družstvo 12.000 zlatých. Táto katastrofa mala však nielen zhubné účinky na pozemky hospodárske a ich kultúry, ale ohrozila aj celé obce, čím sa zapríčinily družstvu veľké ťažkosti.

Naproti tomu však mala tú značná dôležitosť a význam, že dokázala správnosť podkladov technického riešenia regulačného, po celé desaťročia študovaného. Na základe týchto skúseností došlo sa totiž k poznaniu, že úplná bezpečnosť družstevných zariadení spočíva len na vybudovaných silných a neprepustných hrádzach a v ich dobrom udržovaní.

Na základe týchto regulačných prác v rokoch 80. minulého storočia previedly sa definitívne regulačné práce na rieke Ondave a Tople ako tiež aj na ich prítokoch Trnave, Čičavke a Helmeckého potoka. Dôležitým je, že Ondava a Topľa boly východne od obce Parchoviany svedené do jedného koryta a týmto svedené cez celé družstevné územie až do rieky Bodrogu, pri jeho sútoku s Latoricou.

Od tejto doby družstvo prevádza na svojom území zdokonaľovanie, rozširovanie už prevedených prác.

Družstevné územie rozprestiera sa na pravom a ľavom brehu rieku Ondavy a Tople, v okrese Trebišov, Michalovce a Vranov a zahrnuje katastrálne územie 40 obcí o ploche 40.000 kat. jutár.

Po Viedenskom rozhodnutí zo dňa 2. novembra 1938 5 obcí z tohto záujmového územia pripadlo k Maďarsku, ktoré územie činí zaokrúhlene do 4.000 kat. jutár, t. j. odpadla asi 1/10 celého družstevného územia do Maďarska.

Táto plocha je pôdou veľmi úrodnou, následkom už prevedených regulačných a melioračných prác. Pestuje sa na nej pšenica, cukrovka, kukurica, tabak atď. s priemerným ročným výnosom Ks 50 mil. Tvorí teda akúsi zásobárňu poľnohospodárskych plodín nášho východného Slovenska. Pre zaujímavosť uvádzam, že toto územie Maďari nazývajú "Szlovák kánaán", čo najlepšie svedčí o slovenskosti tohto kraja.

Pre zaistenie a zvýšenie výnosnosti tejto plochy družstvo sa staralo i v minulosti, a to jej chránením a systematickým odvodnením. Pre nastalé štátoprávne a hraničné zmeny nemohol byť realizovaný program družstva, vypracovaný v rokoch 1930-35. Následky toho sú veľmi citeľné, lebo v roku 1940 voda následkom pretrhnutia hrádz zaplavila cca 10.000 kat. jutár a v roku 1941 asi 5.000 kat. jutár prvotriednej pôdy a boly okrem toho zaplavené ešte 3 obce v okrese michalovskom: Malčice, Markovce a Petrikovce. Takto zapríčinená škoda činila niekoľko desiatok miliónov korún.

Tieto posledné udalosti vynútily posúrenie úplného prevedenia programu družstva na dokonalé odvodnenie záujmovej plochy.

Po regulácii rieky Ondavy a jej prítokov a po vybudovaní hrádz na nich, ktorých dĺžka je už nateraz až 150 km, voda týchto tokov sa už nerozlieva na zá ujmové územie družstva, ale namiesto tejto objavuje sa úrodu poškodzujúca voda vnútorná, ktorú treba s ohraničeného územia odviesť.

Za týmto účelom ešte koncom minulého storočia vybudovalo družstvo do hrádze potoka Trnavy jedno výpustné stavidlo s príslušným odpadom. Otvor stavidla by bol dostačujúci pre odvádzanie vnútornej vody, ktorá však pre vysoký stav hladiny potoka Trnavy nemohla dosť rýchle odtiecť do recipientu, t. j. do Trnavy, následkom čoho na pozemkoch stojacu úrodu zaplavovala a ničila a tým poškodzovala s roka na rok tiež aj úrodyschopnosť pozemkov.

Aby sa tomuto stavu odpomohlo, družstvo vybudovalo čerpaciu stanicu pri tomto stavidle v kat. území obce Garani s výkonnosťou 600 1/sec. Avšak výkonnosť tejto čerpacej stanice je malá a preto i naďalej sú zaplavované pozemky. Preto družstvo postavilo v kat. území obce Trebišov ďalšiu čerpaciu stanicu o výkonnosti 800 1/sec. a taktiež na tomže území ďalšiu čerpaciu stanicu o výkonnosti 1000 1/sec.

Podobne tomu bolo tak aj na ľavobrežnom území, kde boly vybudované dve čerpacie stanice s malou, nedostačujúcou výkonnosťou.

Tým, že čerpacie stanice neboly na najjužnejšej čiastke postavené, rozdelilo sa celé územie na niekoľko úsekov, situácia ohľadom odvodnenia vnútorných vôd sa nezlepšila, ale naopak, zhoršila. Kým pred vybudovaním týchto trpely od vnútornej vody iba pozemky ležiace na najjužnejšej čiastke družstevného územia, od vybudovania týchto celé územie bolo zaplavované vodou a tým ničená aj úroda.

Tieto škody vzniklé zaplavovaním vnútornej vody boly citlivejšie po roku 1918 po rozparcelovaní veľkostatkov a ich pridelení maloroľníkom. Títo totiž oveľa viacej cítili túto škodu, keďže boli aj na svojej existencii ohrožovaní. Sťažnosti na vnútornou vodou spôsobované škody sa stále opakovaly, keďže voda poškodzovala úrodu nielen pri mimoriadnych srážkach ale aj pri normálnych dážďoch.

Pri mimoriadnych dažďoch ako v roku 1940-41 objavovaly sa veľké množstvá vnútorných vôd, ktoré spomenuté 3 čerpacie stanice nestačily prečerpať do Ondavy, poťažne do Trnavy na pravom brehu a dve spomenuté čerpacie stanice na ľavom brehu, v krátkom čase, ale len za dobu 4-5 týždňov, keď voda už zničila oziminy na roliach a znemožnila previesť jarné poľnohospodárske práce.

Pri normálnych daždoch nashromaždená voda v odpadoch dosiahne iba takú výšku, že len za krátku dobu možno ju čerpať, po ktorú ale hladina vody už nedosiahne tej výšky, aby bolo možné v čerpaní pokračovať, pričom však sa znemožní odtok spodnej vody s pôdy a tým znemožní sa prístup vzduchu, bez ktorého vývin rastlín nie je možný.

Rozdeľovacími stavidlami vzdutá voda v odpadoch prekáža tiež odtekaniu vôd z jestvujúcej a v budúcnosti vybudovať sa majúcej drenážnej siete, dôsledkom čoho drenáž nemá nijaké účinky, následkom čoho celý vložený kapitál do nej investovaný môže sa nateraz považovať za stratený.

Následkom dlhoročných skúseností možno ustáliť, že ani zväčšením výkonnosti 5 už spomenutých čerpacích staníc by sa neodpomohlo zaplavovaniu družstevného územia vnútornými vodami.

Následkom takéhoto stavu družstvo vypracovalo projekt pre odvodnenie vnútorných vôd. Pre rozsiahlosť tohto projektu tento bol rozdelený na viac etáp. V roku 1925 započalo sa s úpravou odpadov pre zvedenie vnútornej vody, nachádzajúcej sa medzi hrádzami Ondavy a jej prítokov, najmä Trnavy. Boly prevedené odpady na strednej a hornej čiastke záujmového územia, a to preto, že mohly byť prevedené s voľným výtokom do recipientu - Ondavy, Trnavy, Helmeckého potoka - t. j. bez čerpania.

Po dokončení týchto úprav bola uskutočnená prvá stavebná etapa generálneho projektu a prikročilo sa k stavbe druhej stavebnej etapy. Najvážnejšou čiastkou tejto druhej etapy odvodnenia vnútorných vôd na ľavom a pravom brehu Ondavy boly stavby čerpacích staníc. Po viacročnom štúdiu družstva a jeho nadriadených vrchností rozhodlo sa družstvo vybudovať čerpaciu stanicu na pravom brehu rieky Ondavy v Garani a na ľavom brehu na Kamennej Moľve, každá s výkonnosťou po 10. 000 1/sec. t. j. za 1/sec. prečerpajú 10 m3 vody.

Stavba čerpacej stanice v Garani započatá bola v roku 1938. Do marca 1939, kedy nedobudovaná čerpacia stanica následkom práce Slovensko-maďarskej delimitačnej komisie pri ustálení štátnej hranice pripadla do Maďarska, dokončená bola základná doska budovy Čerpacej stanice a výpustného stavidla so železobetónovou pilotážou v počte 280 pilót. Vlastná budova a stavidlo vystavené boly do výšky suterénu. Dokončená bola tiež budova obytného domu pre strojníka s hospodárskou budovou. Tým bola najťažšia čiastka stavby, ktorá vyžadovala najviac práce, hotová. Doposiaľ na stavbu sa vydalo 1,800.000 Ks.

Dobudovanie prízemia a poschodia tejto čerpacej stanice môže sa uskutočniť behom 3-4 mesiacov, t. j, do konca tohto roku môže byť uskutočnená celá stavba. Strojné zariadenie pre túto čerpaciu stanicu je už objednané a čiastka z neho je už aj dodaná. Zbytok môže byť dodaný do konca tohto roku.

Na dokončenie tejto čerpacej stanice je potrebný ešte náklad 8,000.000 Ks, a na postavenie čerpacej stanice ľavobrežnej v Kamennej Moľve počíta sa s nákladom Ks 10-12 mil., na ktoré náklady štát prispeje 80%. Zbytok hradí družstvo pôžičkou, splácanie ktorej je už v tohtoročnom rozpočte družstva zabezpečené.

Niektorí povolaní a nepovolaní činitelia boli proti dobudovaniu čerpacej stanice v Garani a vybudovaniu čerpacej stanice v Kamennej Moľve. Svoje stanovisko odôvodňovali tým, že prečo vraj my, Slováci, budujeme Maďarom čerpacie stanice. Na vyvrátenie tohto ich stanoviska dovolím si uviesť toto:

Prvá čerpacia stanica na území družstva bola tiež vybudovaná na najjužnejšej čiastke záujmového územia. Toto miesto vyznačila sama príroda, lebo sklon jak pravobrežného tak aj ľavobrežného územia od severu na juh núti vody stiekať na toto miesto, následkom čoho bola zaplavená jedna pätina záujmového územia, kdežto štyri pätiny boly ušetrené od škodlivej vnútornej vody. Aj táto jedna pätina záujmovej plochy bola len preto postihnutá vodou, lebo záujemci nevystavali čerpaciu stanicu s dostatočnou výkonnosťou. Odborníci obe tieto miesta uznali za najvýhodnejšie, a to po mnohoročnom odbornom štúdiu. Obe čerpacie stanice budú spojené so stavidlom pre voľný výtok, nakoľko na tomto mieste hladina vody rieky Ondavy dovolí vytiekanie vnútornej vody za dlhšiu dobu voľne bez čerpania. Týmto sa ušetrí značná suma na čerpaní, ak sa uskutoční odpad pre horné vody, ktorý bude mať za účelom zvýšenia hladiny vnútornej vody zvýšené hrádzky, najväčšia čiastka hornej vody vytečie cez stavidlo voľným výtokom. Po vybudovaní týchto čerpacích staníc bude možné na celom území, a to jak na pravom tak aj na ľavom pobreží previesť úpravy toľkých odpadov, koľko to bude potrebné. Tým, že odpady budú prázdne následkom činnosti čerpacích staníc aj v dobe dažďov, spodná voda bude môcť v každej dobe s pôdy voľne odtekať, čím sa naplní vzduchom a tým bude rastlinám dodaná jedna z najdôležitejších vegetačných podmienok. Týmto opatrením aj drenážna sieť bude môcť správne účinkovať a môže byť ďalej rozširovaná, čo má veľký význam, lebo celé záujmové územie družstva môže byť takto, t. j. odvedením povrchovej i spodnej vody, dokonale meliorované.

Avšak následkom vybudovania čerpacích staníc a k nim patriacich odpadových sietí bude možné v suchých rokoch previesť aj záplavu lúk, pastvín, rolí a to najmä rieky Tople na pravom brehu Ondavy, ktorú možno pomocou jazu na Topli privádzať kanálom Manou do hlavného pravobežného odpadu, z ktorého po jej použití pri závlahe hociktorej časti územia bude sa môcť prečerpať do Ondavy.

Vybudovaním čerpacej stanice v Garani odpomôže sa aj obciam Trebišov a Hardište, ktoré sú každoročne zatopované vodou pritiekajúcou s kopcov, ktorá nemôže sa dostať do potoka Trnavy pre vysoký stav vody. Táto čerpacia stanica umožní aj vybudovanie kanalizácie mestečka Trebišov.

Ako vysvitá z predloženej medzištátnej dohody, čerpaciu stanicu v Garani vybuduje vodné družstvo na Ondave v Trebišove a čerpaciu stanicu v Kamennej Moľve vybuduje maďarské družstvo, pričom obe družstvá a ich nadriadené vrchnosti majú zabezpečenú vzájomnú spoluúčasť. Náklad na obe čerpacie stanice znáša slovenské družstvo v 9/10 čiastke a maďarské družstvo v 1/10 čiastke, keďže záujmová plocha slovenského a maďarského družstva je v pomere 9:1.

Slávny Snem!

Uskutočnením týchto dvoch čerpacích staníc pomôže sa našim zemplínskym slovenským roľníkom, ktorí po dlhé desaťročia za bývalých nám nežičlivých režimov daromne sa domáhali svojich práv. Slovenský štát behom niekoľko rokov aj tu uskutočňuje dielo, ktoré napraví krivdy, páchané na našom ľude za bývalého maďarského a česko-slovenského režimu.

V mene tohto ľudu ubezpečujem slávny Snem, našu vysokú vládu, že vedomý si je výdobytku a významu slovenského štátu, v lone ktorého budú splnené všetky jeho oprávnené túžby, a že s vernosťou k slovenskej hrude bude odplácať dobrodenie, ktoré mu dáva samostatný slovenský štát. (Potlesk.)

Náš zemplínsky roľník vždy bol verný svojej slovenskej hrude a túto vernosť v budúcnosti chce dokázať a dokáže tým, že bude ju obrábať ešte starostlivejšie a s väčšou láskou, než doposiaľ, aby vyrobil nielen pre seba a svoju rodinu viacej chleba, ale pre celú slovenskú pracujúcu vospolnosť. Dokáže, že dolný Zemplín stane sa východnou obilninovou zásobárňou nášho štátu.

Ďakujem pri tejto príležitosti nášmu Vodcovi a prezidentovi Republiky Dr. Jozefovi Tisovi (potlesk) za jeho veľké porozumenie pri uzavretí prejednávanej dohody. Tiež aj pánu ministrovi hospodárstva Dr. Gejzovi Medrickému ďakujem za to, že sa všemožne staral o to, aby Dohoda čím skôr bola uzavretá a schválená a tak čím skôr sa uskutočnila túžba nášho slovenského dolného Zemplína.

Slávny Snem!

Na základe výšuvedených dát s radosťou prehlasujem, že za predloženú Dohodu budem hlasovať. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Ferenčík.

Zpravodajca Dr. Ferenčík:

Zriekam sa slova.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Ferenčík ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Vojtecha Husárka a spoločníkov na vydanie zákona o drahotnom prídavku pre penzistov a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych, platového zákona a zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň.

Zpravodajcom je poslanec Jozef Drobný.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Drobný:

Slávny Snem!

Sociálny a zdravotný a rozpočtový výbor na spoločnom zasadnutí 2. júla 1943 plne si osvojil iniciatívny návrh poslanca Vojtecha Husárka.

(Predsedania sa ujal predseda Snemu Dr. Sokol.)

Ministerstvo financií síce pripravilo osnovu, podľa ktorej sa zvyšujú doterajšie drahotné prídavky penzistom a zrušujú niektoré ustanovenia vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n., ale zástupcovia Mininisterstva financií na zasadnutí výboru poukázali na to, že návrh je ešte len predmetom medzirezortného rokovania. So zreteľom na nutnosť pomoci penzistom a preto, že iniciatívny návrh obsahuje aj všetky ustanovenia osnovy Ministerstva financií, výbory Snemu sa usniesly nevyčkať iniciatívu vlády, a to tým viac, že ustanovenia iniciatívneho návrhu o zvýšení drahotného prídavku penzistom majú platiť len do konca tohto roku.

Navrhovanou osnovou zlepšuje sa ďalej ustanovenie zákona č. 232/1942 Sl, z. o drahotnom prídavku vydatým štátnym zamestnankyniam, ktoré majú deti, a riešia sa aj určité otázky o vydatých štátnych zamestnankyniach, ktorých služobný pomer bol alebo má byť rozviazaný podľa zákona č. 246/1939 resp. 150/1940 Sl. z.

Výbory doplnily prvý odsek článku IV., aby intencii navrhovateľov bolo úplne vyhovené, snížily hranicu príjmu v článku VIL, rozhodnú pre možnosť rozviazania služobného pomeru vydatej štátnej zamestnankyne v budúcnosti a pozmenily dátum účinnosti zákona, aby nenastala zpätná účinnosť.

Realizácia osnovy zákona vyžiada si v tomto roku náklad približne 15,000.000 Ks, ktorý možno uhradiť až do výšky 10,000.000 Ks z úspor a zbytok z vyšších príjmov.

Výbory navrhujú, aby Snem takto upravenú osnovu uzákonil. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Eugena Filkorna a spoločníkov na zmenu článku II. návrhu zákona o drahotnom prídavku pre penzistov a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych, platového zákona a zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň (tlač 788).

Podpísaní navrhujú, aby článok II. znel takto:

"(1) Ak má alebo ak nadobudne niekto niekoľko nárokov na štátne odpočivné alebo zaopatrovacie platy alebo na oba tieto platy, vypláca sa neskrátene plat najvyšší a výplata ostatných platov sa snižuje na polovicu. Ak sú oba alebo všetky prislúchajúce platy rovnakej výšky, vypláca sa neskrátené štátny odpočivný plat, ak ide o dva štátne odpočivné platy rovnakej výšky, plat posledne vymeraný.

(2) Ak má požívateľ (požívateľka) štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu vedia týchto platov ešte

1. aktívny plat štátny alebo neštátny verejný alebo

2. neštátny verejný odpočivný (zaopatrovací) plat, alebo

3. niekoľko platov uvedených pod č. 1 a 2 toho istého alebo rôzneho druhu,

snižuje sa výplata štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu:

a) v prípadoch uvedených pod č. 1 a 2 o polovicu nižšieho platu (ak sú rovnakej výšky, o polovicu ktoréhokoľvek),

b) v prípadoch uvedených pod č. 3 spôsobom určeným pod písm. a) toľkokrát, koľko má požívateľ uvedených platov.

(3) Snížením štátnych odpočivných alebo zaopatrovacích platov podľa ustanovenia ods. 1 a 2 nesmie úhrn všetkých prislúchájúcich platov neskrátených i snížených klesnúť pod čiastku 20.000 Ks ročne; ak však činí po tomto snížení úhrn platov viac než 30.000 Ks ročne, snižuje sa výplata štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu ešte o čiastku, ktorá uvedenú hranicu prevyšuje, najviac však celkom o čiastku nižšieho platu.

(4) Štátnymi aktívnymi, odpočivnými (zaopatrovacími) ako aj neštátnymi verejnými aktívnymi, odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa ods. 1 a 2 sa rozumejú platy v smysle § 34 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n."

V Bratislave 8. júla 1943.

Dr. Eugen Filkorn, Dr. František Hrušovský, Ferdinand Mondok, Ján Liška, Vladimír Moravčík, Michal Klimko, Dr. Roman Fraštia, Štefan Hajduček, Július Maguth, Ján S. Vančo a Anton Hancko.

Predseda Dr. Sokol:

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Drobný.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasí:

Zpravodajca Drobný:

S navrhovanou zmenou súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.

Budeme hlasovať o osnove zákona o drahotnom prídavku pre penzistov a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych, platového zákona a zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má osem článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Kedže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Eugena Filkorna a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborov.

Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Eugena Filkorna a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Drobný: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov so zmenou článku druhého.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 6. bod programu. 7. bod snímam s denného programu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie a želám pánom poslancom príjemné letné prázdniny. (Potlesk.)

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 20. min.)