Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                               10. zasadanie.

Zpráva

o 121. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 28. októbra 1943.

Obsah:	Strana:
Oznámenie predsedu:
Otvorenie zasadnutia	3
Oznámenie o skončení jarného zasadania a zvolaní jesenného zasadania Snemu	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Zmeny vo výboroch	3
Imunitnému výboru pridelené	3
Rozdaná tlač	3
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí	16
Zakľúčenie zasadnutia	16
Program:
1. Správa ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých organizačných otázok súdov a úradov verejnej obžaloby za brannej pohotovosti štátu	4
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	4
Rozprava odpadá	5
Hlasovanie o návrhu	5
Prijatie návrhu hlasovaním	5
2. Správa rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých právnych predpisov o poplatkoch Reč zpravodajcu Vl. Moravčíka	5
Rozprava odpadá	6
Hlasovanie o návrhu	6
Zpravodajca navrhuje opravu textu	6
Prijatie návrhu hlasovním	6
3. Správa rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa určujú vojnové prirážky k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva a ktorým sa menia, prípadne zrušujú niektoré ustanovenia zákona o dani z liehu	6
Reč zpravodajcu Hollého	7
Rozprava odpadá	7
Hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu hlasovním	7
4. Správa sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o všeobecnom drahotnom prídavku štátnym zamestnancom	7
Reč zpravodajcu Drobného	7
Rozprava odpadá	10
Hlasovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu hlasovaním	10
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý	10
5. Správa národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení o právnom postavení Židov	10
Reč zpravodajcu Klimku	10
Rozprava odpadá	12
Doplňovací návrh poslanca Dr. Vojtecha Tvrdého a spoločníkov	12
Zpravodajca s dopňovacím návrhom súhlasí	12
Prijatie doplňovacieho návrhu hlasovaním	12
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním....	12
6. Správa národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia nariadenia o mimoriadnej dávke zo židovského majetku	12
Reč zpravodajcu Klimku	12
Rozprava odpadá	16
Hlasovanie o návrhu	16
Prijatie návrhu hlasovaním	16

 

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 47. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

66 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický, Jozef Sivák a Július Stano.

Podpredseda Najvyššieho kontrolného dvora Ing. Alexander Kompánek.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 121. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Oznamujem, že pán prezident republiky podľa § 19 a 38 Ústavy rozhodnutím z 21. októbra 1943 vyhlásil jarné zasadanie Snemu za skončené dňom 27. októbra 1943 a zvolal jesenné zasadanie Snemu na deň 28. októbra 1943.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ing. Franz Karmasin, Anton Šalát, Ján Esterházy a Dr. Emil Boleslav Lukáč.

Zmeny vo výboroch.

Oznamujem, že podľa § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku Snemu určil som namiesto pána poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku za nového člena národohospodárskeho výboru pána poslanca Dr. Jána Balku a namiesto bývalého poslanca Morháča za nového člena technicko-dopravného výboru pána poslanca Pavla Krokavca.

Imunitnému výboru prideľujem:

Žiadosť Hlavného štátneho zastupiteľstva v Prešove z 23. októbra 1943 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Jána Esterházyho pre prečin podľa § 18 ods. 1 zákona č. 320/1940 Sl. z.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Správa o 120. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Správa ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých organizačných otázok súdov a úradov verejnej obžaloby za brannej pohotovosti štátu.

Správa rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých právnych predpisov o poplatkoch.

Správa rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa určujú vojnové prirážky k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a daní z piva a ktorým sa menia, prípadne zrušujú niektoré ustanovenia zákona o dani z liehu.

Správa sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o všeobecnom drahotnom prídavku štátnym zamestnancom.

Správa národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení o právnom postavení Židov.

Správa národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia nariadenia o mimoriadnej dávke zo židovského majetku.

Vládny návrh zákona o úprave niektorých právnych pomerov o advokátoch. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Dr. Františka Orlického a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o advokátoch a verejných notároch. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná dohoda medzi Slovenskom a Španielskom. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie o slovenskej mene. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a ústavnoprávnemu.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladajú na udelenie súhlasu slovensko-nemecké noty o dovoze takzvanej tvrdej tkaniny z 27. januára 1940. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o úplatkárstve a podplácaní. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh uznesenia o súhlase s niektorými výdavkami nezaistenými v štátnom rozpočte na rok 1943. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a národohospodárskemu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona, ktorým sa určujú vojnové prirážky k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva a ktorým sa menia prípadne zrušujú niektoré ustanovenia zákona o dani z liehu. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zmene niektorých právnych predpisov o poplatkoch. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o všeobecnom drahotnom prídavku štátnym zamestnancom. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému a sociálnemu a zdravotnému.

Vládny návrh zákona o stráži obrany štátu. Návrh som pridelil výboru brannému a ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Správa ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých organizačných otázok súdov a úradov verejnej obžaloby za brannej pohotovosti štátu.

Spravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu na zasadnutí 8. októbra 1943 a osvojil si stanovisko vlády, že za brannej pohotovosti štátu môžu nastať pomery, v ktorých by niektorý súd alebo úrad verejnej obžaloby nemohol riadne vykonávať svoju činnosť na doterajšom zákonnom mieste, takže je potrebné mať zákonné ustanovenia, ktoré by umožnily určiť za dočasné sídlo súdov a úradov verejnej obžaloby iné vhodné miesto, (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil.) Navrhnutý zákon dáva vláde právo určiť dočasné sídlo namiesto doterajšieho zákonného sídla súdu alebo úradu verejnej obžaloby. Výbor pozmenil § 1 ods. 1 tak, aby vláda nie uznesením ale nariadením určila dočasné sídlo súdov. Tým sa docieli, aby takéto opatrenie vlády zverejnené bolo aj v Slovenskom zákonníku, ako to verejný záujem vyžaduje.

Podobne zhodné stanovisko s vládou zaujal výbor aj v tom, že zaistenie nehateného výkonu súdnej moci vyžaduje, aby bolo umožnené za brannej pohotovosti štátu prideliť sudcu aj proti jeho vôli na iný súd alebo úrad verejnej obžaloby na čas potreby. Ustanovenie § 2 vládneho návrhu to umožňuje, čím sa §-om 40 ods. 2 zákona č. 112 z minulého roku požadovaný súhlas trvale ustanoveného sudcu k prideleniu na iné miesto na čas brannej pohotovosti stáva nepotrebným.

Za brannej pohotovosti štátu môže byť povolaný do činnej vojenskej služby aj sudca, ktorý je jediným sudcom na súde, takže by ostal súd bez sudcu. Takémuto stavu má odpomôcť ustanovenie § 2 vládneho návrhu.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem prijal tento zákon v predloženom znení. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o úprave niektorých organizačných otázok súdov a úradov verejnej obžaloby za brannej pohotovosti štátu.

Zisťujem, že snem je schopný sa uznášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborovej.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Správa rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých právnych predpisov o poplatkoch.

Spravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Vladimír Moravčík:

Slávny Snem!

Každý deň stavia naše štátne hospodárstvo pred nové a nové zaťažkávacie skúšky. Usilujeme sa ako je to len možné, aby sme zachovali cenovú hladinu čo najnižšie, keď už vieme, že sme ďaleko od čias spred vojny, chceme rôznymi opatreniami udržať životnú úroveň, aby aspoň trochu bola znesiteľná, ale tak sa zdá, že všetko toto je sisyfovská práca, ktorej koniec je nedozierny a výsledok nie celkom úmerný k vynaloženej činnosti. Niet azda nepopulárnejšej veci, ako je odôvodňovať zvýšenie daní a poplatkov. Pri takejto príležitosti sa síce utišujeme, že to alebo ono zvýšenie nie je také veľké, aby bolo neznesiteľné, ale keď si uvedomíme, že k podobným odôvodnením prichádzame viac razy, ba dosť často, vieme veriť, že sme už na dne vrecka pokladníkovho. A pre dsa nedá sa nič iné urobiť, len znovu a znovu ísť cestou, ktorou kráčalo už toľko správcov k štátnej pokladnice, totiž k občanovi-poplatníkovi. Musíme znovu prichádzať, žiadať, apelovať, odôvodňovať, aby sme mohli prejsť aspoň trochu so zdravou kožou cez ťažké časy nášho hospodárstva.

A predložený vládny návrh zákona o zmene niektorých právnych predpisov o poplatkoch treba zariadiť do série osnov zákonov, ktoré majú zaokryť rozpočtový schodok, vzniklý novými, nepredvídanými výdavkami a novými úlohami, ktoré sa štátu ukladajú.

Rozpočtový výbor, ktorý rokoval o osnove zákona na zasadnutí dňa 19. októbra t. r., zaoberal sa predovšetkým otázkou, či vládnym návrhom predvídané zvýšenie niektorých poplatkov nebude mať odraz aj v cenovej hladine.

Návrh zákona predvída úpravu sadzieb týchto poplatkov:

1. nákladných listov, prepravných lístkov, návestí, odberných lístkov a pri prijímacích a skladištných zásielkových listoch, poštových sprievodkách a plnomocenstvách v súdnom pokračovaní,

2. úpravu vydávania a sadzieb účteniek,

3. úpravu sadzieb kolkových poplatkov a dobytčích pasov,

4. zmenu sadzieb poplatkov pri prevode nehnuteľností.

Návrh prispôsobuje sadzby nákladných listov a pod. všeobecne na úroveň ostatných kolkových poplatkov. Pre zvýšenie bol rozhodujúcim fakt, že doteraz sú platné sadzby, ktoré platily od roku 1925. Zvýšenie týchto poplatkov zdraží čiastočne dopravu, ale percento o ktoré sa zvýši náklad na dopravu, nie je tak vysoké, aby bolo dôvodom pre zvyšovanie cien dopravovaných tovarov. Rovnako je to aj pri poštových sprievodkách.

Podľa vládneho návrhu mal sa zvýšiť kolkový poplatok pri plnomocenstvách v súdnom pokračovaní so 7.50 Ks na 8.- Ks. Výbory uznaly za potrebné zjednotiť výšku týchto poplatkov s výškou poplatkov v administratívnom pokračovaní a so zreteľom na potrebu zvýšenia štátnych príjmov určily výšku oboch druhov týchto poplatkov na 10 korún.

V minulom roku zavedené účtenky do hostincov a reštaurácií neznamenaly ten finančný efekt, aký sa od ich zavedenia očakával. Poskytnutá výnimka, ktorou boly oslobodené od vydávania účteniek tie hostince a výčapy, ktoré nepodávaly prevažne teplé jedlá, zavdávala príčinu k nejasnostiam a nabádala mnohých hostinských, aby si žiadali obmedzenú koncesiu. Okrem toho hostince s výnimkou boly schopné konkurovať tým hostincom, ktoré účtenky vydávaly.

Na základe získaných skúseností rozširuje sa všeobecne povinnosť vydávať účtenky na všetky hostince, reštaurácie, výčapy a pod., bez ohľadu na to, či podávajú jedlá alebo nie a bez ohľadu na to, či ide o hostince v malých obciach alebo v mestách. Rozpočtový výbor bol si vedomý ťažkostí, ktoré tým vzniknú pre menšie podniky, najmä na dedinách, uspokojil sa však uistením ministra financií, že pre takéto prípady bude vyhláškou ministra umožnené paušalizovanie poplatkov z účteniek v obciach do 1000 obyvateľov.

Zvýšenie sadzieb proti doterajšiemu stavu pokladá sa za celkom prijateľné, lebo práve tu je možno získať pre štátnu pokladnicu istý príjem bez toho, aby takéto opatrenie išlo na úkor vrstiev sociálne slabých.

Sadzba kolkových poplatkov z dobytčích pasov, ktorú rozpočtový výbor zvýšil aj proti vládnemu návrhu zákona, bola tiež prispôsobená všeobecnej hladine kolkových sadzieb. Pritom sa braly do úvahy ceny dobytka a úmerne k ním sa stanovily aj sadzby. Netreba azda ani pripomenúť, že aj takto zvýšená sadzba je v takom nepomere k dnešným cenám dobytka, že na tieto ceny nemôže mať vplyvu.

Rozpočtový výbor neprijal vládnym návrhom predvídané zrušenie § 1 zákona č. 178/1937 Sb. z. a n. Pri rokovaní o tejto otázke bolo síce konštatované, že teraz platný veľký počet sadzieb poplatkov pri prevodoch nehnuteľností sťažuje veľmi poplatkovú agendu, ale vážne hospodárske dôvody hovoria stále v prospech ponechania výhodnejšej sadzby pre poľnohospodárstvo. Ide totiž pritom o sadzby, ktoré boly zavedené najmä pre malých roľníkov, keď sa ukázalo, že staré sadzby boly hospodársky neúnosné.

Podľa vládneho návrhu zákon mal nadobudnúť účinnosť dňom 1. novembra 1943. So zreteľom na to, že osnova prerokováva sa koncom októbra a že finančná správa potrebuje čas na prípravu prevedenia zákona, navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 15. dňom po vyhlásení.

V zmysle uvedených dôvodov výbor vecne pozmenil články I., III., V., a VI. osnovy a previedol aj potrebné štylárne zmeny.

Rozpočtový výbor s poukazom na tieto dôvody navrhuje slávnemu Snemu, aby tento návrh zákona uzákonil v znení, ako nasleduje za výborovou správou. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o zmene niektorých právnych predpisov o poplatkoch.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má šesť článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Vladimír Moravčík:

Slávny Snem!

Navrhujem, aby so zreteľom na ustanovenia publikačnej normy text článku VI. znel takto:

"Tento zákon vykoná minister financií so zúčastnenými ministrami."

Podpredseda Dr. Opluštil:

Pán zpravodajca navrhuje opraviť text článku VI.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej šesť článkami nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborovej s opravou, ako ju navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborovej s opravou textu článku VI.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Správa rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa určujú vojnové prirážky k daní z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva a ktorým sa menia, prípadne zrušujú niektoré ustanovenia zákona o dani z liehu.

Spravodajcom je pán poslanec Ján Hollý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Vojnové časy v najvyššej miere vplývajú na hospodárske pomery jednotlivých štátov. Vojnou zapríčinené poruchy v medzištátnych hospodárskych vzťahoch, ďalekosiahle hospodárske obete, ktoré vojna od jednotlivých štátov vyžaduje, musia viesť k včasným a dobre uváženým zákrokom so strany štátneho vedenia, aby štátny organizmus pocítil otrasy vojny čo najmenej a mohol čo najlepšie plniť svoje povinnosti či už do vnútra, voči svojmu občianstvu, či na vonok, v medzinárodnom živote.

Preto slovenské zákonodarstvo aj v uplynulých rokoch vojny vynášalo normy, ktoré vedenie štátu považovalo za potrebné najmä v záujme hospodárskeho zaistenia štátu v terajšej svetovej vojne. Je len prirodzené, že starostlivosť zákonodarstva sústredila sa predovšetkým na potreby štátnych financií, ktoré stále rastú a ak nemá finančné hospodárstvo štátu dospieť k vážnym otrasom, musí sa zákonodarstvo včas postarať o zabezpečenie nových príjmov na krytie zvyšujúcich sa výdavkov.

Medzi takéto potrebné kroky patrí aj návrh tohto zákona, ktorý vyplýva tiež zo skutočnosti, že na štátnu pokladnicu kladú sa nové požiadavky, takže treba hľadať na ne úhradu zvýšením tých verejných dávok, ktoré takéto zvýšenie znesú, lebo ono neznamená zhoršenie existenčnej úrovne občianskych vrstiev. Liehové nápoje nepatria medzi nutné články ľudskej potreby a ak sú v ťažkých časoch požívané dokonca vo zvýšenej miere, je plne odôvodnené ich zvýšené zdanenie. To platí aj o opatreniach, ktoré osnova v súvise s týmto zvýšeným zdanením prináša, aby sa zvýšil príjem finančnej správy. Je správne, že sa volí forma vojnovej prirážky, aby i navonok bolo zrejmé, že ide o zákonodarný krok vynútený mimoriadnymi časmi.

Daň z liehu, všeobecnú daň nápojovú, dávku zo šumivého vína a daň z piva Snem aj v minulosti v tomto zmysle upravoval a i navrhnutý zákon je odôvodnený v tej miere, ako predošlé úpravy.

So zreteľom na tieto dôvody rozpočtový výbor v celom rozsahu prijal predložený vládny návrh zákona na svojom zazasadnutí dňa 20. októbra 1943 a uzniesol sa bez podstatných zmien predložiť ho slávnemu Snemu s návrhom na uzákonenie. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa určujú vojnové prirážky k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva a ktorým sa menia, prípadne zrušujú niektoré ustanovenia zákona o dani z liehu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má pätnásť článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborovej.

Sú návrhu na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Hollý: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej pätnásť článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborovej.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Správa sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o všeobecnom drahotnom prídavku štátnym zamestnancom.

Spravodajcom je pán poslanec Jozef Drobný.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Drobný:

Slávny Snem!

Je známou národohospodárskou pravdou, že časy pohyblivej cenovej hladiny najťažšie znášajú zamestnanci s pevnými platmi, lebo kým napríklad v časoch vojny ceny spravidla stúpajú, či už zvoľna alebo prudšie, za ten čas úprava pevných platov mešká a obyčajne ju vynucuje to, že po určitom čase je zrejmý nepomer medzi zvýšenými cenami a nezvýšenými platmi.

V terajšej vojne, ktorá má i pri všetkých vhodných opatreniach štátu za následok stúpanie cenovej hladiny, zdraženie životných potrieb postihuje existenčne v prvom rade štátnych a verejných zamestnancov, ktorí žijú so svojimi rodinami výlučne zo svojich pevných platov. V dôsledku toho, ale vo veľkej miere aj pod vplyvom osvedčených a prijatých novodobých sociálnych názorov slovenský štát snaží sa prispôsobovať platy svojich zamestnancov stúpajúcej cenovej hladine. Robil to najprv odbúraním úsporných zrážok, neskôr poskytovaním drahotných prídavkov, pričom sa dbalo na zásadu našej Ústavy, aby pri úprave bol vzatý zreteľ na rodinné pomery zamestnanca, lepšie rečeno, aby sme sa priblížili zásade rodinných platov.

Je prirodzené, že čím dlhšie trvá vojna, tým odôvodnenejšie a zreteľnejšie stúpajú ceny. To platí najmä pre obdobie od roku 1942 - to jest od poslednej úpravy platov našich štátnych zamestnancov po dnes. Len súhlasiť možno preto s vládou, že následkom nového nepomeru, ktorý vznikol medzi dnešnými cenami životných potrieb a terajšími platmi štátnych zamestnancov, považovala za nevyhnutné opäť siahnuť k úprave ich platov, a to tým viac, že vzostup cien bol v poslednom čase prudší, ako predtým.

Osobitne treba zdôrazniť, že ako predošlé úpravy platov, tak aj túto úpravu si vynútilo stúpnutie cien životných potrieb, teda že najprv stúpnu ceny a potom nasleduje prispôsobenie platov týmto zvýšeným cenám, pokiaľ je to pravda v možnostiach štátnych financií. Treba to vyzdvihnúť preto, lebo sme často svedkami názoru v obchodných kruhoch, že zvýšenie platov štátnych zamestnancov je dôvodom pre ďalšie zvýšenie cenovej hladiny. Takýto názor je úmyselne nelogický a špekulačný a ako taký treba ho odmietnuť. Zvýšenie cien po úprave platov, s odôvodnením, že sa tak deje v dôsledku zvýšenia týchto platov, má nevyhnutne ten následok, že sa zamestnanci dostanú do tej istej situácie, v akej boli pred úpravou a účinok zlepšenia platov štátnych zamestnancov sa tým prakticky anuluje.

Kvôli jasnosti treba tiež poznamenať, že sa navrhnutým zákonom prichádza štátnym zamestnancom na pomoc tým, že k ich slušnému priznáva sa im drahotný prídavok vo výške 20-25 % ich služného, teda odstupňovane podľa výšky služného. Pre toto zvýšenie slúži teda za základ služné zamestnanca (základný plat), nie však všetky služobné požitky, najmä nie činovné, výchovné a doterajšie drahotné prídavky.

Pri rokovaní o vládnom návrhu bolo potrebné vyriešiť štyri zásadné otázky:

1. Či majú štátni zamestnanci dostať drahotný prídavok každý v rovnakej výške alebo rovnaké percento zo základného platu?

2. Či drahotný prídavok má podliehať dani dôchodkovej?

3. Či aj z drahotného prídavku má sa platiť poistné podľa predpisov o verejnoprávnom poistení?

4. Či majú dostať drahotný prídavok aj požívatelia odpočivných a zaopatrovacích platov?

Výbory si osvojily stanovisko vlády, že zhoršenie pomerov postihuje štátnych zamestnancov v takom pomere, v akom sú ich životné štandardy, platovým zákonom predpokladané, a že na rodinné a iné pomery zamestnancove bol vzatý zreteľ už pri predchádzajúcich platových úpravách v takom rozsahu, že nastala istá nivelizácia platov. Avšak so zreteľom na to, že drahotný prídavok nemá podliehať dani dôchodkovej, výbory navrhujú v § 1 ods. 1 odstupňovanie všeobecného drahotného prídavku tak, že pri služnom do 30.600 Ks patrí drahotný prídavok vo výške 25 % služného, do 42.600 Ks vo výške 22 % a pri služnom nad 42.600 Ks vo výške 20 % služného ročne, a nie v rovnakej výške 30 % služného, ako navrhovala vláda. Výšku minimálneho drahotného prídavku u zamestnancov so stredoškolským a vyšším vzdelaním znížily výbory z tých istých dôvodov na 3.200 Ks. U ostatných zamestnancov ponechaly minimálnu výšku drahotného prídavku tak, ako znel vládny návrh. Aby pri prevádzaní zákona nenastaly nezrovnalosti na úkor niektorých jednotlivých zamestnancov, vyslovily výbory zásadu, že drahotný prídavok pri služnom nad 30.600 Ks resp. nad 42.600 Ks nesmie byť nižší, než činí drahotný prídavok pripadajúci na najbližší nižší stupeň služného.

Výbory vylúčily z osnovy ustanovenie ods. 2 § 1 z toho dôvodu, že zamestnaná manželka zaslúži si za svoju prácu spravodlivé uznanie rovnako, ako ktorýkoľvek iný zamestnanec. Vylúčenie citovaného ustanovenia znamená len to, že vydatá štátna zamestnankyňa má dostať drahotný prídavok aj v tom prípade, ak hrubý služobný príjem obidvoch manželov presahuje čiastku 48.000 Ks ročne.

V § 2 osnovy bola znížená navrhovaná výška drahotného prídavku duchovným z tých istých dôvodov, ako u štátnych zamestnancov.

Novým § 5 navrhujú výbory všeobecný drahotný prídavok vo výške mesačných 1.000 Ks k náhradám poberaným podľa § 60 ods. 1 zákona č. 248/1941 Sl. z.

Do § 6 bolo prevzaté ustanovenie § 4 vládneho návrhu s tým rozdielom, že prídavky podľa navrhovaného zákona nemajú podliehať dani dôchodkovej a nemajú byť platmi podľa ustanovení § 5 zákona č. 110/1940 Sl. z.

S ohľadom na ťažký finančný stav Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov navrhujú výbory doplnok, že z drahotného prídavku podľa teraz pojednávaného zákona ako aj z drahotných prídavkov podľa predošlých zákonov č. 129/1942, 232/1942 a 102/1943 Sl. z. má sa zrážať poistné podľa predpisov o verejnoprávnom poistení, ale len odo dňa 1. novembra 1943.

Do § 7 boly pojaté ustanovenia ods. 4 až 6 § 1 vládneho návrhu so zmenou, že drahotný prídavok prislúcha počnúc dňom 1. júla 1943 a že sumy už sročné treba vyplatiť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

V dôsledku zrušenia ustanovenia § 6 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a nastaly prípady, že štátny zamestnanec - manžel stratil nárok na poberanie mimoriadneho príspevku podľa § 2 ods. 2 zákona č. 40/1941 Sl. z. Keďže úmyslom zákonodarcu pri odhlasovaní zákona č. 102/1943 Sl. z. nebolo to, aby manželské dvojice maly zo štátnej pokladnice menší príjem ako pred vydaním zákona č. 102/ 1943 Sl. z., navrhujú výbory v § 8 predloženej osnovy doplnok, podľa ktorého počínajúc 1. augustom 1943 má sa mimoriadny príspevok znovu vyplácať, ak bol následkom zrušenia ustanovenia § 6 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. prípadne zastavený.

So zreteľom na to, že platnosť zákona č. 232/1942 Sl. z. sa končí 31. decembra 1943 a od konca roku nás delia už len dva mesiace, výbory navrhujú predĺžiť tento zákon ako aj ustanovenie čl. IV. zákona č. 102/1943 Sl. z. Budú sa teda poskytovať doterajšie prídavky štátnym zamestnancom podľa uvedeného zákona aj v roku 1944.

Výbory jednohlasne konštatovaly, že prudší vzostup cenovej hladiny dotýka sa nielen aktívnych štátnych zamestnancov, ale aj požívateľov odpočivných a zaopatrovacích platov. Vláda do svojho návrhu nepojala otázku nových drahotných prídavkov pre poberateľov odpočivných a zaopatrovacích platov. Výbory rokovaly však aj o tejto otázke, lebo považujú za bezpodmienečne potrebné popri aktívnych zamestnancoch pomôcť aj penzistom, keďže starostlivosť štátu musí sa rozprestierať aj na jeho bývalých zamestnancov a ich príslušníkov a úhrada na to sa musí v štátnom hospodárstve nájsť.

Pretože vyriešeniu nových drahotných prídavkov pre penzistov musí predchádzať príslušné skúmanie predpokladov a dát, ktoré výbory pri rokovaní nemaly k dispozícii, nenavrhujú predĺženie doterajších drahotných prídavkov penzistom, ale sa uzniesly navrhnúť Snemu rezolúciu, v ktorej sa vláda vyzýva, aby čím prv podala návrh zákona na úpravu drahotných prídavkov pre požívateľov odpočivných a zaopatrovacích platov, nakoľko platnosť terajšej úpravy končí 31. decembra 1943.

Výbory sociálny a zdravotný a rozpočtový navrhujú slávnemu Snemu, aby upravenú osnovu spolu s rezolúciou v predloženom znení odhlasoval. (Hlučný potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o všeobecnom drahotnom prídavku a doplnení zákona č. 102/1943 Sl. z.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má tri diely, 10 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Drobný: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, 10 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborov.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za zprávou výborov.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Správa národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení o právnom postavení Židov.

Spravodajcom je pán poslanec Michal Klimko.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Klimko:

Slávny Snem!

Vyradenie Židov z hospodárskeho života a prechod ich majetku do rúk nežidov má značný dosah hospodársky a zasahuje aj do hospodárenia štátu. Preto je odôvodnená zvýšená starostlivosť, aby týmito opatreniami nenastaly škodlivé hospodárske výkyvy.

Uzákonenie predloženej osnovy dáva možnosť lepšieho uspokojenia veriteľov bývalého židovského majiteľa prevedených podnikov a domov. Osnova účelne usmerňuje scudzenie prevzatých nehnuteľností a užšie zapína do hospodárskeho života miešancov.

Ohľadom bývalých židovských podnikov upravila sa matéria tak, že Ústredný hospodársky úrad má vykonávať kontrolu nad prevedenými podnikmi až do splnenia všetkých záväzkov vyplývajúcich z prevodu a je oprávnený previesť aj revíziu a zaistiť nápravu všade tam, kde prejímateľ svojím záväzkom z prevodu plynúcim bezdôvodne nevyhovie, alebo vo všeobecnosti poruší povinnosti riadneho obchodníka pri vedení podniku. Tým nijako nebude naštrbená právna istota, lebo budú vyradení len nesvedomití alebo neschopní prejímatelia, ktorí veci škodia a porušujú hospodárske záujmy štátu. Poctiví a schopní prejímatelia budú môcť teda, nerušene prevodzovať prevzatý podnik, a získajú tým, že ich kolektívum bude pozbavené škodlivého bremena jedincov nespôsobilých alebo dokonca nepoctivých, ktorých všeobecné odsúdenie vo verejnej kritike zapríčinilo už mnoho morálnych škôd aj arizátorom statočným a schopným. Pritom sa zdôrazňuje, že odňatím podniku prejímateľovi, ktorý nie je spôsobilý alebo hodný na ďalšie vedenie prevzatého podniku, zachránia sa hospodársky dôležité statky a umožní sa uspokojenie oprávnených veriteľských pohľadávok.

Otázka určovania obecnej hodnoty prevedeného podniku upravuje sa tak, aby táto hodnota nebola zaťažovaná dlžobami, vyplývajúcimi z neplatných titulov alebo záväzkami, znemožňujúcimi ďalšiu úspešnú prevádzku prevzatého podniku. Pri scudzení bývalých židovských budov majú sa uplatniť určité vopred vyslovené zásady. Osnova umožňuje, aby tento majetok prešiel definitívne do rúk nežidov podľa podrobných smerníc vlády. Správa tohto majetku štátom nebola hospodársky užitočná. Naproti tomu prechod tohto majetku do súkromných rúk odčerpáva prebytočný kapitál a prináša upevnenie na kapitálovom trhu. Volený spôsob scudzenia podľa odhadnej hodnoty, ktorú má určiť odborná komisia, pre tento účel zriadená, umožňuje, aby sa prizeralo na finančné záujmy štátu, ako aj na oprávnené hospodárske záujmy jednotlivcov, najmä veriteľov.

Predložený vládny návrh bol po formálnej stránke prepracovaný. Pôvodný vládny návrh totiž po stránke formálnej bol iba novelizáciou nariadenia č. 198/1941 Sl. z. a všade priamo nadväzoval na ustanovenia citovaného nariadenia. Forma, ktorou výbory upravily osnovu, je legislatívne oveľa vhodnejšia a účelnejšia, lebo navrhovaný zákon obsahuje mnoho celkom nových ustanovení a skutočným účelom vládneho návrhu nie je vlastne len prispôsobenie (zmena alebo doplnenie) pôvodných ustanovení citovaného nariadenia praktickým požiadavkám, ale predovšetkým nové normatívne riešenie niektorých dôležitých a naliehavých otázok finančnej a hospodárskej povahy.

V jednotlivých ustanoveniach vládneho návrhu uskutočnily výbory tieto zmeny:

Pôvodný článok 2, ktorým sa mal rozšíriť záväzok skladať určité platby na viazaný účet, bol vynechaný, lebo ďalšie rozširovanie doterajšieho okruhu tých platieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť ukladania na viazaný účet, nie je ani s hľadiska právneho, ani s hľadiska praktického odôvodnené.

V súvislosti s § 8 ods. 4 výbory považovaly za potrebné vo výborovej správe zdôrazniť, že predmetné ustanovenia neobmedzujú nežidovského spoločníka vo vykonávaní jeho práv, ktoré mu zaručuje spoločenská zmluva, uzavretá so Židom.

Nový § 9 obsahuje ustanovenia paralelné s pôvodným článkom 11. Rozdiel je tu v tom, že pôvodný článok 11 (terajší § 10) vzťahuje sa na pozemnoknižný prevod budov, ktoré sa staly vlastníctvom štátu podľa § 191 nar. č. 198/1941 Sl. z., kým nový § 9 upravuje otázku pozemnoknižného prevodu ohľadom poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré sa staly vlastníctvom štátu podľa § 150 nar. č. 198/1941 Sl. z. V súvislosti s týmto doplnkom aj okruh zrušených noriem sa rozširuje o takto nahradený § 152 citovaného nariadenia.

Doterajšia 60-dňová lehota, určená v § 12 ods. 2 písm. g), ako najdlhšia lehota na zaplatenie dražobnej kúpnej ceny, ako aj 60-dňová lehota, určená v § 13 ods. 3 na rozvrh náhrady, bola predĺžená na 90 dní. Predĺženie prvej lehoty zaisťuje dlhší čas na zaplatenie kúpnej ceny kupiteľovi bývalej židovskej nehnuteľnosti, kým predĺženie druhej lehoty zaisťuje možnosť dôkladnejšej prípravy súdneho rozvrhového pojednávania i vo veciach komplikovaných a slúži aj k prospechu veriteľov. V súvislosti s ods. 5 § 13 sa zdôrazňuje, že tento spôsob uspokojenia nie je jediným a výlučným zdrojom pre úhradu pohľadávok veriteľov.

Ustanovenia § 16 o zákaze vyvlastnenia bývalých židovských nehnuteľností v súlade so všeobecnými zásadami o vyvlastnení - boly zmiernené v tom zmysle, že

1. bývalé židovské nehnuteľnosti možno vyvlastniť podľa § 1 zákona č. 177/1940 Sl. z.,

2. inak ich možno vyvlastniť iba so zvolením Ústredného hospodárskeho úradu.

Na vyvlastňovacom pokračovaní, ktoré sa týka bývalých židovských nehnuteľností v zastúpení štátu zúčastní sa Finančná prokuratúra.

Ustanovenia § 17 boly výstižnejšie a jasnejšie formulované. Z novej úpravy tohto paragrafu jasne vyplýva, že ide tu jednak o pozemnoknižné zápisy na židovské poľnohospodárske nehnuteľnosti, vyvlastnené podľa § 150, jednak o zápisy, týkajúce sa židovských budov, vyvlastnených podľa § 191 nar. č. 198/1941 Sl. z. V súvislosti s týmto paragrafom výbory pokladaly za potrebné zdôrazniť, že predmetné ustanovenia nezabraňujú tomu, aby postihnuté osoby mohly sporom uplatňovať svoje platne nadobudnuté vlastnícke alebo iné vecné práva proti slovenskému štátu, zastúpenému Štátnym pozemkovým úradom, resp. Ústredným hospodárskym úradom.

Ustanovenia § 18, ktoré pôvodne upravovaly skutkovú podstatu ťažkých dôchodkových prečinov, sa úplne prepracovaly Výbory nepovažovaly za odôvodnené podrobiť dôchodkovému trestnému stíhaniu previnenia v pôvodných ustanoveniach definované, ale so zreteľom na povahu a skutkové znaky týchto deliktov považovaly za vhodnejšie postihnúť ich pojmovou podstatou prečinu súdom stíhaného. Skutkové znaky tohto prečinu boly pritom, všeobecnejšie určené a trestná sadzba sa prispôsobila k povahe deliktu. Na základe všeobecnej zásady zákazu spiatočnej účinnosti trestných noriem osobitne sa zdôraznilo, že stíhaniu podľa tohto paragrafu podliehajú iba trestné činy, spáchané po účinnosti tohto zákona. Výhoda účinnej ľútosti, formulovaná v ods. 2, má za účel umožniť osobám, ktoré by inak podliehaly trestnému stíhaniu podľa ustanovenia ods. 1, aby mohly získať beztrestnosť, ak dobrovoľne a pred odhalením trestného skutku oznámia na Ústrednom hospodárskom úrade alebo na hociktorom bezpečnostnom úrade skutočnosti, zakladajúce trestný čin.

V okruhu § 20 o zrušených ustanoveniach pamätalo sa na zmiernenie určitých obmedzení, týkajúcich sa židovských miešancov. Ide tu najmä o úplný zánik doterajšej nespôsobilosti miešancov na výkon povolania lekárskeho, zverolekárskeho, lekárnického a advokátskeho.

Výbory navrhujú, aby slávny Snem návrh zákona v predloženom znení uzákonil. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať doplňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Doplňovací návrh

poslanca Dr. Vojtecha Tvrdého a spoločníkov k osnove zákona o úprave niektorých otázok, súvisiacich s právnym postavením Židov a prejímateľov židovských podnikov (tlač 812).

Navrhujeme § 13 ods. 5 doplniť touto vetou:

"Z tohto zvyšku sa môžu uspokojiť nežidovskí veritelia majiteľa účtu, ktorí neboli uspokojení z náhrady, ale najdlhšie do troch rokov, počítajúc odo dňa keď zvyšok obdržal Fond od súdu."

V Bratislave 28. októbra l943.

Podpísaní sú:

Dr. Tvrdý, Dr. Fundárek, Dr. Vančo, Dr. Hudec, Dr. Huťka, Dr. Mederly, Dr. Ferenčík, Šrobár, Slameň, Mondok, Maguth a Bošňák.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Klimko.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom súhlasí.

Zpravodajca Klimko:

S navrhovaným doplnkom súhlasím.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovaným doplnkom súhlasí.

Budeme hlasovať o osnove zákona o úprave niektorých otázok, súvisiacich s právnym postavením Židov a prejímateľov židovských podnikov.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má dva diely, 21 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Kedže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať o doplňovacom návrhu poslanca Dr. Vojtecha Tvrdého a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa správy výborov. Ak sa však doplňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa správy výborov.

Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Vojtecha Tvrdého a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Klimko: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Opravy nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborov s doplnkom v § 13 ods. 5.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Zpráva národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia nariadenia o mimoriadnej dávke zo židovského majetku.

Zpravodajca je pán poslanec Michal Klimko.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Klimko:

Slávny Snem!

Následkom zmien, ktoré nastaly v majetko-právnom postavení Židov na základe normatívnych opatrení, vydaných po uzákonení nariadenia č. 199/1941 Sl. z., javí sa potreba likvidovať mimoriadnu dávku zo židovského majetku. Tomuto cieľu slúži predložená osnova.

Smernice, ktorými má byť táto likvidácia vedená, sú: jednak vyčerpať zdroje, určené na hradenie dávky, jednak čo najúspornejším spôsobom previesť odpisy tých súm, ktoré sa z uvedených zdrojov uhradiť nedajú.

Nariadenie č. 199/1941 Sl. z. predvídalo uhradenie mimoriadnej dávky tak priamymi platbami dávkou povinných osôb, ako aj zabraním hodnôt, uvedených v § 5 citovaného nariadenia (určitá časť vkladov, šperky, účastiny atď. ), pričom počítalo tiež s možnosťou zaťaženia židovských nehnuteľností hypotekárnym záložným právom po výšku nedoplatku dávky.

Židovský majetok určený za základ a zároveň za zdroj mimoriadnej dávky sa už tesne po vydaní nariadenia č. 199/1941 Sl. z., podstatne zmenil a stále zmenšovanie tohto majetku viedlo k tomu, že zvyšok už nebol v stave plniť svoje pôvodné určenie. Na základe § 207 nariadenia č. 198/1941 Sl. z. Ústredný hospodársky úrad zaistil najcennejšie časti hnuteľného majetku, najmä všetok nábytok, kožušiny, rádiové aparáty, fotografické aparáty, lovecké pušky, strieborné vecí, textílie, a pod. Podľa vyhlášky č. 238/1941 Sl. z. dňom 1. XI. 1941 prešly do vlastníctva štátu domy a mestské pozemky. Podľa vyhlášky č. 231/1942 Úr. nov. dňom 16. mája 1942 prešly do vlastníctva štátu všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti, pokiaľ už neboly vlastníctvom štátu na základe predošlých právnych predpisov. Tento vývoj na poli poľnohospodárskom bol dokončený vyhlásením zákona č. 108/1942 Sl. z., podľa ktorého aj živý a mŕtvy inventár poľnohospodárskych statkov nadobudol štát. Arizačné pokračovanie ohľadom podnikov, ktoré bolo v behu už v čase vyhlásenia nariadenia č. 199/1941 Sl. z., bolo taktiež dokončené, takže aj táto cenná súčiastka židovského majetku prešla do kresťanských rúk.

Súbežne s týmito opatreniami treba poukázať na ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. o vysťahovaní Židov, ktorým všetok majetok vysťahovaných Židov, ako aj Židov, ktorí opustili hranice štátu, prešiel do vlastníctva štátu.

Uvedenými opatreniami temer celý židovský majetok prešiel do kresťanských rúk, ale zároveň sa aj znemožnilo úspešné vymáhanie mimoriadnej dávky. Jej úhrada pri danom skutkovom a právnom stave obmedzovala sa len na odvedenie hodnôt, zaistených na úhradu dávky.

Finančnými zákonmi v rokoch 1942 a 1943 bola mimoriadna dávka zaťažená rozličnými rozpočtovými úlohami, ktoré sa musely splniť. Tak došľo k tomu, že Ministerstvo financií cieľom splnenia týchto úloh vypožičalo si na konto mimoriadnej dávky asi 200,000.000 Ks, nakoľko účet mimoriadnej dávky až do 31. júla 1942 vykazoval iba niekoľko miliónové príjmy a najväčšia časť zaistených hodnôt - ako účastiny a šperky - neznamenala likvidné peňažné prostriedky.

Následkom uvedeného bolo treba v medziach platných právnych predpisov vyčerpať všetky možnosti na zaopatrenie ďalších zdrojov na úhradu mimoriadnej dávky a to likvidnými prostriedkami. Takúto možnosť poskytly najmä ustanovenia § 176 nariadenia č. 198/1941 Sl. z., ktoré určily, že pri rozvrhu likvidačných hodnôt arizovaných podnikov majú sa uhradiť štátne dane, dávky a poplatky, a to podľa ustanovenia § 186 citovaného nariadenia v prednostnom poradí. Hoci tento postup bol i súdnou judikatúrou sankcionovaný, vyskytly sa hlasy, ktoré v tomto postupe, videly nebezpečenstvo poškodenia nežidovských veriteľov. Vláda sa preto rozhodla podať osnovu, ktorou mienila znovu upraviť predpisy o mimoriadnej dávke. Avšak táto osnova neriešila všetky nejasnosti a nezrovnalosti, ktoré sa vyskytly v praxi.

Preto sa stalo potrebné formulovať také ustanovenia, ktoré by umožnily konečnú likvidáciu mimoriadnej dávky a súčasne by odstránily nezrovnalosti a pochybnosti, vyplývajúce zo stavu vyššie načrtnutého. Pre riešenie bolo možno voliť dve cesty. Buď zo základu mimoriadnej dávky, zisteného súpisom, odpočítať všetky hodnoty, ktoré už nie sú majetkom Židov, takto zistiť terajší skutočný majetok Židov, z tohto skutočného majetku znovu vyrubiť 20 % dávku a túto po započítaní prípadných priamych platieb aj exekučnými prostriedkami vymáhať; alebo zaúčtovať len hodnoty zaistené na úhradu mimoriadnej dávky, ktoré prešly na štát, takto znížiť nedoplatok dávky a pritom zároveň určiť nové zdroje na vyrovnanie nedoplatkov dávky.

Spomenutá prvá cesta nie je vhodná z dvoch príčin. Okrem hodnôt zaistených podľa § 5 nariadenia č. 199/1941 Sl. z., ktoré sú priamo spojené s dávkou a vedené v presnej evidencii na Ministerstve financií, nie je technicky možné zistiť, ktoré majetkové objekty Židov prešly do nežidovských rúk. Pre roztrieštenosť noriem, vydaných v otázke prevodu židovského majetku, nemožno vlastne nájsť ani určitý úrad alebo vyhovujúci jednotný postup, ktorého pomocou by bolo možno tieto majetkové objekty zistiť, nehovoriac o tom, že u vysťahovaných Židov dnes sa už ani identita osôb a majetku zistiť nedá. Postup tento je teda technicky nevyriešiteľný. Avšak aj v tom prípade, ak by sa táto otázka nejakým spôsobom predsa len vyriešila, exekučné vymáhanie v praxi za dnešného stavu sotva by bolo úspešné. Majetkové časti, ktoré sú dnes ešte vo vlastníctve Židov, sú najmä tieto: vklady, nábytok, životné poistky a pohľadávky. Vklady pozostávajú väčšinou z hyperoch likvidačných hodnôt a v týchto prípadoch mimoriadna dávka bola už v rozvrhovom pokračovaní úplne vyrovnaná. Nábytok činí dnes už len mizivú časť pôvodného, pri súpise soznaného, keďže práve najcennejšie predmety boly už zaistené a odpredané. Zvyšok nábytku, ktorý by ostal po vvlúčení nezabaviteľných kusov, neposkytol by žiadaný efekt, ako to jasne ukazujú skúsenosti nadobudnuté so speňažením židovských hnuteľností. Pritom treba rátať aj s nepomerne veľkou réžiou, spojenou s týmto spôsobom speňaženia. Životné poistky hromadne sa speňažiť nedajú. Bráni tomu likvidita poisťujúcich spoločností, ktoré - aj keby chcely vyhovieť takýmto hromadným požiadavkám - musely by sa obrátiť cieľom finančnej pomoci priamo na štát alebo na ústavy, ktoré by štátu samému na tento účel poskytly úver. Pohľadávky jestvujú alebo voči Židom alebo voči osobám nežidovským. Voči Židom sa tieto z dôvodov vyššie uvedených úspešne uplatniť nedajú, kým voči árijcom ich uplatnenie nie je žiadúce preto, lebo takýmto spôsobom musely by vlastne dávku bezprostredne zaplatiť široké vrstvy nežidovské, čo by vyvolalo neľúbosť a bolo by spojené zaiste s rozličnými komplikáciami (námietky vecnej alebo formálnej povahy, uplatňovanie protipohľadávok a pod. ). Nastal by teda ten istý bezúspešný stav, ako pri vymáhaní židovských advokátskych pohľadávok.

Pre uvedené dôvody predložená osnova zvolila druhú cestu, ktorá umožňuje hladké a úspešné likvidovanie mimoriadnej dávky, navrhujúc, aby hodnoty zaistené na jej úhradu boly osobitne zaúčtované ako platby na účtoch jednotlivých dávke podliehajúcich osôb. Pritom sa treba starať o to, aby nedoplatky mimoriadnej dávky boly pre plnenie rozpočtových úloh štátu čo najskôr vyrovnané a na druhej strane zaobstarať likvidné prostriedky na úhradu preplatkov, ktoré vzniknú následkom individuálneho zaúčtovania zaistených hodnôt.

Prvým úhradovým zdrojom mimoriadnej dávky zo židovského majetku budú hodnoty, zaistené jednak podľa nariadenia č. 199/1941 Sl. z., jednak podľa vyhlášky ministra financií č. 139/1942 Sl. z. Nakoľko z týchto zdrojov v mnohých prípadoch nebude možno uhradiť celú vyrubenú dávku jednotlivých dávke podliehajúcich osôb, bolo treba určiť aj ďalšie - druhoradé - zdroje. U týchto druhoradých zdrojov treba prizerať predovšetkým na to, že následkom vysťahovania Židov prevažná časť náhrad, ktoré sa majú získať za bývalé židovské nehnuteľnosti, je beztak vlastníctvom štátu podľa ustanovení ústavného zákona č. 68/1942 Sl. z. Treba sa preto zaoberať s otázkou, či sa mimoriadna dávka má uhradiť aj z týchto nehnuteľností, u ktorých štát aspoň zdanlivé platil by z vlastného majetku.

Osnova vyslovuje požiadavku uhradiť dávku zo všetkých nehnuteľností, bez ohľadu na to, či bývalý majiteľ bol vysťahovaný alebo nie, to jest bez ohľadu na to, či náhrada získaná za nehnuteľnosti, tvorí vlastníctvo štátu podľa citovaného ústavného zákona, alebo či sa má - po uhradení pohľadávok veriteľov - pripísať k dobru bývalého židovského majiteľa.

Odhliadnuc od toho, že zistenie okolnosti, či ide o osobu vysťahovanú alebo o takú ktorá opustila hranice štátu, robí v praxi dosť značné ťažkosti, najmä so zreteľom na pomerne krátky termín, ktorý súd, podľa platných predpisov určuje na prihlásenie dávkového nedoplatku, možno predpokladať, že asi len 22-25 % domov je takých, ktorých bývalý majiteľ sa zdržuje ešte v tuzemsku. Po odpočítaní prednostných položiek a pohľadávok veriteľov zvyšujúca suma nestačila by teda na získanie takých peňažných prostriedkov pre mimoriadnu dávku, ktoré by vystačily na úhradu prevzatých finančných záväzkov štátu.

Pritom treba presne rozlišovať prípad, kde vystupuje štát ako finančný erár, od prípadu, kde štát vystupuje ako súkromný vlastník určitých majetkových podstát. Príjmy štátu ako finančného eráru majú svoje rozpočtové určenie, ktorého splnenie je dôležitým záujmom príslušného odvetvia štátnej správy, a sú úplne oddelené od príjmov, ktoré plynú štátu ako vlastníkovi určitej majetkovej podstaty. Tento názor pokračovaniach, normovaných v nariadení č. 198/1941 Sl. z., najmä v ustanoveniach, podľa ktorých z náhrad za majetkové podstaty prevedené na štát majú sa, oddelene a predovšetkým uspokojiť štátne dane, dávky a poplatky.

Na základe uvedených úvah dospela osnova k tomu riešeniu, že nedoplatky dávky z židovského majetku, ktoré nebolo možno uhradiť z hodnôt, zaistených podľa § 5 nariadenia č. 199/1941 Sl. z. a vyhlášky č. 139/1942 Sl. z., treba uhradiť z výťažku

a) podnikov,

b) budov,

c) poľnohospodárskych hnuteľností a nehnuteľností, ktoré patrily predtým Židovi, podliehajúcemu súpisu, a to po uspokojení pohľadávok prednostných, ako aj pohľadávok iných.

Vlastná likvidácia mimoriadnej dávky uskutočnila by sa tým spôsobom, že prípadné nedoplatky, ukazujúce sa po vyčerpaní všetkých vyššie uvedených zdrojov, by sa odpísaly. Presný termín likvidačnej lehoty nemožno určiť. Ukončenie likvidácie závisí od trvania, resp. dokončenia rozvrhových pokračovaní o bývalých židovských podnikoch, budovách, ako aj poľnohospodárskych hnuteľnostiach a nehnuteľnostiach.

Nedoplatky dávky, ktoré z uvedených zdrojov nemožno uhradiť, treba odpísať. Na prvý pohľad mohla by sa vzniesť proti odpisu nedoplatkov na dávke námietka, že ide tu o akési odmenenie liknavých dlžníkov oproti tým subjektom, ktorí mimoriadnu dávku už (prípadne aj priamymi platbami) vyrovnali. Tento názor je však mýlny. Hnuteľnosti zaistené a odobrané Židom bez faktického poskytnutia náhrady slúžia predovšetkým za základ vyrubenia mimoriadnej dávky a dávka z nich bola skutočne vyrubená. Ocenenie podnikov Ústredným hospodárskym úradom oproti oceneniu osoby, podliehajúcej dávke, vykazuje v súpise značné rozdiely, z ktorých dávka bola taktiež vyrubená. Vo väčšine prípadov ide teda iba o odpis tých súm, ktorých základom maly byť zdroje iného druhu, najmä nehnuteľnosti alebo hnuteľnosti, ktoré prešly do vlastníctva štátu, resp. ktoré štát podľa príslušných právnych predpisov vyvlastnil.

Výbory podľa uvedených základných zásad na viacerých spoločných zasadnutiach úplne prepracovaly predložený vládny návrh. Osnova takto pripravená bola zaslaná vláde na vyjadrenie a vláda učinila k nej svoje pripomienky. Tieto pripomienky nedotýkaly sa zásadných otázok alebo podstaty veci a bolo im v plnom rozsahu vyhovené.

Paragraf 1 prenáša celú doterajšiu pôsobnosť Ústredne Židov vo veci mimoriadnej dávky zo židovského majetku na Ministerstvo financií.

Ustanovením § 2 sa zrušuje solidárne ručenie Židov za mimoriadnu dávku zo židovského majetku. Praktický dôsledok tejto zásady ohľadom hodnôt, ktoré boly už zaistené na úhradu dávky, vyplýva z ustanovení § 5.

Paragraf 3 v súlade s požiadavkami medzinárodného práva ako aj s pôvodnými predpismi o súpisovej povinnosti, vyslovuje, že mimoriadnej dávke zo židovského majetku nepodliehajú osoby, ktoré hodnoverne preukážu, že v deň, ku ktorému bol súpis majetku nariadený, maly bydlisko v cudzine a boly príslušníkmi cudzieho štátu. Osoby, ktoré neboly štátnymi občanmi žiadneho štátu a súpisovej povinnosti podliehaly, zrejme nie sú teda vyňaté z povinnosti platiť dávku. Prirodzeným dôsledkom uvedenej výnimky o cudzích štátnych občanoch je, že zaistené hodnoty týchto subjektov treba im po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona vrátiť. Tento právny nárok za uvedených podmienok vyplýva zrejme z výnimky, určenej v tomto paragrafe a preto výbory nepokladaly za potrebné tento právny následok osobitne zdôrazniť v texte zákona. Iba z tohto dôvodu sa nevyhovelo návrhu vlády, ktorý smeroval v danom prípade k doplneniu § 3.

V § 4 rozširuje sa zásada uznania práv nežidovských tretích osôb ohľadom všetkých hodnôt, zaistených na úhradu dávky zo židovského majetku. Podľa pôvodného ustanovenia, formulovaného v rámci nariadenia č. 199/1941, zostaly totiž nedotknuté tieto práva iba na určitých (nie všetkých) zaistených hodnotách. Predpokladom uznania týchto práv je, že dotyčná oprávnená osoba svoj právny nárok ohlási v lehote, ktorú určí Ministerstvo financií, resp., že už tak učinila podľa doterajšieho právneho stavu. Určenie tejto formálnej podmienky je odôvodnené preto, lebo ináč konečná likvidácia dávky značne by sa predĺžila.

Ustanovenia § 5 a 6 na základe princípu individuálneho ručenia určujú zdroje, z ktorých sa má uhradiť mimoriadna dávka zo židovského majetku, predpísaná na vrub jednotlivcov dávke podliehajúcich. Predovšetkým slúžia tu za zdroj hodnoty zaistené podľa § 5 nariadenia č. 199/1941 a podľa vyhlášky č. 139/1942. Ak by dávku nebolo možno uhradiť zo spomenutého zdroja na úhradu event. nedoplatkov má slúžiť výťažok, získaný na základe prevodu, resp. odpredaja bývalých židovských podnikov, budov, ako aj poľnohospodárskych hnuteľností a nehnuteľností, avšak len po uspokojení všetkých prednostných pohľadávok a všetkých pohľadávok inej povahy.

Preplatky, ktoré prípadne vzniknú individuálnym zaúčtovaním hodnôt, zaistených na úhradu dávky, má viesť v evidencii na konte dávkou povinnej osoby Ministerstvo financií, a to až do osobitnej zákonnej úpravy tohto právneho pomeru.

Nedoplatky na dávke, ktoré by nebolo možno uhradiť z vyššie uvedených zdrojov, má Ministerstvo financií podľa § 7 odpísať.

Paragraf 8 pamätá na úhradu dávky pre prípad, ak osoba podliehajúca súpisu umrela. Rozhodujúce je tu, či smrť nastala pred dňom účinnosti nariadenia č. 199/1941 o mimoriadnej dávke zo židovského majetku (t. j. pred 10. septembrom 1943), alebo neskoršie. V druhom prípade pozostalostný súd nariadi odvedenie hodnôt, zaistených na úhradu dávky, Ministerstvu financií, kým v prvom prípade sa má dávka odpísať.

Podľa všeobecnej zásady "lex posterior derogat priori" doterajšie predpisy, ktoré upravujú matériu navrhovaným zákonom znova upravovanú, sa účinnosťou nového zákona zrušujú.

Výbory národohospodársky, ústavnoprávny a rozpočtový súhlasne odporúčajú slávnemu Snemu uzákoniť predloženú osnovu, v znení nimi pripravenom. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o likvidácii mimoriadnej dávky zo židovského majetku.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Klimko: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborov.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený dnešný program.

Oznamujem, že najbližšie, zasadnutie Snemu zvolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 59. min.)