Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                               10. zasadanie.

Zpráva

o 122. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 11. novembra 1943.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Dovolenky	3
Rozdaná tlač	3
Tretí bod sňatý s programu	6
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí	10
Zakľúčenie zasadnutia	10
Program:
1. Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o stráži obrany štátu	3
Reč zpravodajcu Magica	4
Rozprava odpadá	4
Doplňovací návrh poslanca Vladimíra Moravčíka a spoločníkov	4
Zpravodajca s doplňovacím návrhom súhlasí	4
Prijatie doplňovacieho návrhu hlasovaním.	5
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním...	5
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o úplatkárstve a podplácaní	5
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	5
Rozprava odpadá	6
Hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu hlasovaním	6
4. Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie o slovenskej mene	6
Reč zpravodajcu Dr. Huťku	7
Reč zpravodajcu Moru	7
Rozprava odpadá	7
Doplňovací návrh poslanca Dr. Jozefa Fundárka a spoločníkov.	7
Zpravodajcovia s navrhovaným doplnkom súhlasia	8
Prijatie doplňovacieho návrhu hlasovaním	8
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním	8
5. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o verejnoprávnom úrazovom poistení niektorých zaistených osôb	8
Reč zpravodajcu Moru.	8
Rozprava odpadá	9
Hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu hlasovaním	9
6. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu uznesenia o súhlase s niektorými výdavkami nezaistenými v štátnom rozpočte na rok 1943
Reč zpravodajcu Čavojského	9
Rozprava odpadá	10
Hlasovanie o návrhu.................	10
Prijatie návrhu hlasovaním..........	10
7. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Prešove, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Jána Esterházyho	10
Reč zpravodajcu Dr. Huťku	10
Rozprava odpadá	10
Hlasovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu hlasovaním	10

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 53. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

65 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický a Július Stano.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora: Štefan Šebej.

Za sekretariát Snemu: ministerský radca Dr. Alexius Čelko a hlavný odborový radca Dr. Vojtech Zubek.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 122. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ján Liška, Anton Simko a Anton Hancko.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som dovolenku pánu poslancovi Dr. Vojtechovi Tvrdému od 10. do 17. novembra 1943.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 121. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o stráži obrany štátu.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o úplatkárstve a podplácaní.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých právnych pomerov advokátov.

Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie o slovenskej mene.

Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o verejnoprávnom úrazovom poistení niektorých zaistených osôb.

Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu uznesenia o súhlase s niektorými výdavkami nezaistenými v štátnom rozpočte na rok 1943.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Prešove, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Jána Esterházyho.

Vládny návrh zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd nimi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému, sociálnemu a zdravotnému a ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o Lekárnickej komore. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a sociálnemu a zdravotnému.

Návrh poslanca Dr. Aladára Kočiša a spoločníkov na vydanie zákona o Tlačovej komore. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o stráži obrany štátu.

Spravodajcom je pán poslanec Viktor Magic.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Magic:

Slávny Snem!

Vláda predložila Snemu návrh zákona, podľa ktorého sa na čas brannej pohotovosti štátu zriaďuje stráž obrany štátu. Táto stráž bude povolaná k tomu, aby chránila neporušiteľnosť štátnych hraníc a nedotknuteľnosť územia našej republiky a aby spolupôsobila pri ochrane verejného poriadku, pokoja a bezpečnosti.

Už z toho vidieť, že máme tu utvoriť inštitúciu, ktorá je v najvyššom záujme nášho štátu, lebo sa jej ochrane zveruje územná bezpečnosť a vnútorný kľud štátu. Ak sa pritom uváži, že na osvedčenosť tejto ustanovizne poukazuje jej praktické použitie v minulosti, je pochopiteľné stanovisko všetkých troch výborov, že v súhlase s vládou uznaly aj ony odôvodlnenost' tohto vládneho návrhu a potrebu jeho uzákonenia. Zdôrazniť treba, že sa v (tomto prípade nejedná o ďalšie komplikácie štátneho aparátu, naopak, volí sa tu správna forma, aby pre splnenie určitých vysoko dôležitých úloh zaistila sa spolupráca všetkých do úvahy prichodiacich štátnych a verejných orgánov, ktoré v tomto postavení podliehať majú jedinej vrchnosti: Ministerstvu národnej obrany. Toto ministerstvo svojou povahou je nesporne najpovolanejšie, aby sa v jeho rukách sústredila všetka právomoc, týkajúca sa stráže obrany štátu.

Predložená osnova systematicky a prehľadne usporiadúva v sebe všetky predpisy, týkajúce sa zriadenia a úspešného účinkovania stráže obrany štátu, preto výbory nemaly príčiny okrem štylárnej úpravy meniť niečo na texte osnovy po stránke vecnej. Len v poslednom, t. j. 16. paragrafe vynechaly ako deň nadobudnutia účinnosti zákona 1. november 1943. Stalo sa to potrebným, lebo sa osnova dostala na prerokovanie v Sneme neskoršie, než sa pôvodne myslelo.

Pokiaľ ide o finančný náklad spojený s vykonaním navrhnutého zákona, vláda poukazuje na to, že tento náklad ide na ťarchu rozpočtu Ministerstva národnej obrany, a to na ťarchu mimoriadnych výdavkov vyplývajúcich z brannej pohotovosti štátu. Preto niet námietok proti osnove ani z rozpočtového hľadiska.

Výbory branný, ústavnoprávny a rozpočtový s poukazom na tieto svoje dôvody predkladajú tento vládny návrh slávnemu Snemu na uzákonenie v znení, ako nasleduje za výborovou správou. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať doplňovací návrh.

Hlavný odborový radca Dr. Zubek (číta):

Doplňovací návrh

poslanca Vladimíra Moravčíka a spoločníkov k osnove zákona o stráži obrany štátu (tlač 830).

Navrhujeme § 11 ods. 1 doplniť takto:

"(1) Odborných poradcov pre stráž podľa povahy pridelí na žiadosť Ministerstva národnej obrany ministerstvo vnútra, financií, dopravy a verejných prác zo svojich zamestnancov, a to po dohode s Ministerstvom národnej obrany."

V Bratislave 11. novembra 1943.

Podpísaní sú:

Vladimír Moravčík, Horák, Horniš, Dr. Mušák, Dr. Opluštil, Dr. Rosival, Šrobár, Anton Moravčík, Dr. Ferenčík, Guzikiewicz, Tomko, Hajdúček.

Predseda Dr. Sokol:

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Magic.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom súhlasí.

Zpravodajca Magic:

S navrhovaným doplnkom súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovaným doplnkom súhlasí.

Budeme hlasovať o osnove zákona o stráži obrany štátu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má 16 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Kedže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslanca Vladimíra Moravčíka a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa správy výborov. Ak sa však doplňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa správy výborov.

Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Vladimíra Moravčíka a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Magic: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom, a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborov so zmenou v § 11, ods. 1.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o úplatkárstve a podplácaní.

Spravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Vojnové pomery účinkujú, vždy škodlivo na utváranie a konsolidáciu pomerov hospodárskych a tým nepriamo podrývajú morálku. Pokles všeobecnej morálky sa prejavuje aj zvýšením zločinnosti, najmä v oblasti majetkových deliktov.

Tieto skutočnosti daly podnet na to, aby sa podrobily náležitej revízii aj doterajšie zákonné ustanovenia o podplácaní a o úplatkárstve verejných orgánov a aby sa tieto ustanovenia nahradily takými novými normami, ktoré účinnejšou trestnoprávnou ochranou zabezpečia bezúhonnú čistotu verejného života. Výsledkom tejto práce je predložená osnova, ktorá doterajšiu trestnoprávnu ochranu oprosti tejto kategórii trestných činov účinne posilňuje.

Nedostatok doterajších noriem o podplácaní a úplatkárstve prejavil sa najmä v nevyhovujúcom pojmovom okruhu trestných ustanovení a v nedostatočnom rozpätí trestných sadzieb. Predložená osnova preto formou úplne nového a prehľadného spracovania látky jednak primerane rozširuje pojmové znaky zákonných skutkových podstát o aktívnom a pasívnom podplácaní, jednak primerane, sprísňuje hlavné i vedľajšie tresty, určené na tieto delikty.

Osnova plní dôležité poslanie i tým, že obsahuje rovnaké ustanovenia pre trestné súdnictvo občianske i vojenské a tak uskutočňuje potrebnú unifikáciu v tomto úseku trestného práva.

Navrhovaný zákon obsahuje ustanovenia jednak

1. o aktívnom podplácaní verejných orgánov, ktoré označuje za "podplácanie", jednak

2. o pasívnom podplácaní verejných orgánov, ktoré z dôvodu markantnejšieho rozlišovania označuje za "úplatkárstvo".

Pojem "verejného orgánu" definuje § 5 osnovy. Cieľom účinnej ochrany verejného záujmu ustanovenia tohto zákona, o trestných činoch verejných orgánov majú sa vzťahovať primerane aj na subjekty, uvedené v ods. 2 citovaného paragrafu, avšak u subjektov uvedených pod písm. b) iba vtedy, ak dotyčnou trestnou činnosťou bol dotknutý verejný záujem. Pojem "verejného záujmu", ktorý sa v ustanoveniach navrhovaného zákona častejšie vyskytuje, je v doterajšej súdnej judikatúre vyhovujúcim a pritom pružným spôsobom vysvetľovaný.

Trestné činy, uvedené v navrhovanom zákone, rozdeľujú sa podľa ich závažnosti na tieto tri skupiny:

1. podplácanie a úplatkárstvo za zneužitie verejnej právomoci (§ 3),

2. podplácanie a úplatkárstvo za výkon alebo opominutie úkonu, patriaceho do kompetencie verejného orgánu, i keď čin nesúvisí so zneužitím verejnej právomoci (§ 2),

3. podplácanie a úplatkárstvo za použitie vplyvu na verejné orgány pri vykonávaní úradnej právomoci (§ 4).

Trestné činy uvedené v § 2 a 3 podliehajú ťažšej kvalifikácii, ak ide o podplácanie alebo úplatkárstvo za úkon patriaci k výkonu právomoci sudcovskej alebo k rozhodovaniu o veciach verejných.

Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že trestné sadzby sú značne prísne. Je to odôvodnené verejným záujmom a snahou čo najúčinnejšie zamedziť takéto delikty. Okrem hlavného trestu na slobode treba v odsudzujúcom rozsudku vysloviť aj zhabanie získaného úplatku, ktorý prepadá v prospech štátu. Pri odsúdení za zločin ďalším vedľajším trestom je strata úradu a volebného práva.

Okrem zmien formálnej povahy uskutočnil výbor na predloženom iniciatívnom návrhu tieto zmeny:

V § 2 ods. 5 vsuvkou "ak nejde o prípady kvalifikované podľa ods. 4" sa zdôraznilo, že výhoda beztrestnosti, vyplývajúca z tohto ustanovenia, vzťahuje sa výlučne na prečiny uvedené v ods. 1 a 2, ale nikdy sa neuplatní ohľadom závažnejších zločinov, kvalifikovaných podľa ods. 4, t. j. vtedy, ak sa podplácanie alebo úplatkárstvo týka výkonu právomoci sudcovskej alebo rozhodovania o veciach verejných.

Ustanovenie § 5 ods. 2 rozšíril výbor tak, že orgány uvedené v tomto ustanovení aj ohľadom zločinov kvalifikovaných podľa § 3 majú rovnakú trestnú zodpovednosť s verejnými orgánmi. Osnovatelia pôvodného návrhu vychádzali tu totiž z toho - inak správneho - predpokladu, že orgány uvedené v § 5 ods. 2 - na rozdiel od verejných orgánov - nevykonávajú "verejnú právomoc", o ktorej je v § 3 reč, a preto ich trestná zodpovednosť mala byť odchýlna od trestnej zodpovednosti verejných orgánov potiaľ, že okruh zločinov, definovaných v § 3, mal byť obmedzený iba na verejné orgány. Okruh ustanovení § 2 pre subjekty uvedené v § 5 ods. 2 mal byť tedy podľa pôvodného zámeru širší, než pre verejné orgány, nakoľko u činiteľov, uvedených v § 5 ods. 2, aj prípadné zneužitie úradnej právomoci malo byť kvalifikované podľa ustanovení § 2, ako podľa ustanovení širšieho pojmového rozsahu, než sú prísnejšie a špeciálnejšie ustanovenia § 3. Výbor - v snahe čo najostrejšie chrániť verejný záujem - priklonil sa tu k zásade celkom rovnakej trestnoprávnej zodpovednosti verejných orgánov i všetkých činiteľov, uvedených v § 5 ods. 2, a to bez výnimky ohľadom všetkých trestných činov, uvedených v navrhovanom zákone. Pritom výbor uznal správnosť argumentácie, že u činiteľov, uvedených v § 5 ods. 2, nemožno hovoriť o výkone "verejnej právomoci" a preto zároveň doplnil § 5 novým odsekom, podľa ktorého namiesto "verejnej právomoci" u orgánov uvedených v ods. 2 tohto paragrafu treba rozumieť ich "úradnú právomoc".

Ústavnoprávny výbor odporúča predloženú osnovu slávnemu Snemu na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o úplatkárstve a podplácaní.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má 11 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 11 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2, bod programu. Tretí bod programu snímam s denného poriadku. Nasleduje 4. bod programu, ktorým je:

4. Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskebo výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie o slovenskej mene.

Spravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. Matej Huťka a za výbor národohospodársky pán poslanec Ján Mora.

Dávam slovo spravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Huťkovi.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Podľa predloženého vládneho návrhu majú byť zmenené ustanovenia § 3 vládneho nariadenia č. 45/1939 Sl. z. o drobných minciach a má byť zrušené vládne nariadenie č. 120/1939 Sl. z., ktorým sa minister financií splnomocnil vydať papierové 10 a 20 korunové peniaze v úhrnnej hodnote 100,000.000 Ks.

Návrh sa týka zvýšenia kontingentu papierových peňazí na 200,000.000 Ks a zavedenia dvojkorunovej mince.

Ústavnoprávny výbor na zasadnutí 4. novembra 1943 plne si osvojil dôvody vládneho návrhu, ponechal na uváženie národohospodárskemu výboru, či 5 halierové mince pri dnešných bežných, cenách sú praktické a potrebné, a uzniesol sa navrhnúť slávnemu Snemu, aby výbormi upravenú osnovu uzákonil. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Slovo má ďalej pán poslanec Mora.

Zpravodajca Mora:

Slávny Snem!

Vláda predložila Snemu návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie o slovenskej mene. Navrhovaná zmena sa týka takzvaných obmedzených zákonných platidiel, t, j. drobných mincí. Podľa vládneho nariadenia č. 45/1939 Sl. z. úhrnná suma vydaných drobných mincí nesmie byť vyššia ako 200 Ks na jedného obyvateľa štátu. Podľa tohto primerane k počtu obyvateľov by malo byť u nás v obehu drobných mincí okrúhle za 540 miliónov Ks. V skutočnosti ich je však len niečo vyše 211 miliónov Ks. Ministerstvo financií vypomáhalo si tým, že na základe vládneho nariadenia č. 120/1939 Sl. z. udržiavalo v obehu drobné papierové peniaze v hodnote 100 miliónov Ks. Z technických príčin nie je možno v potrebnej miere zvýšiť množstvo mincí tak, ako to vyžaduje hospodárska potreba. Preto prišla vláda s návrhom na zvýšenie kontingentu papierových drobných platidiel. Keď sa tento zvýši z doterajších 100 miliónov na 200 miliónov Ks, podľa zásady, že na jedného obyvateľa má pripadať drobných peňazí za 200 Ks - a táto zásada bude platiť i naďalej -, ostane pre drobné mince ešte vždy 340 miliónov Ks. Vydaním drobných papierových peňazí vo výške 200 miliónov Ks vo forme 10- a 20korunoviek štát nezíska vlastne nič, lebo naproti tomu z obehu bolo stiahnutých 10-, 20- a 50-korunoviek v hodnote 303,123.450 korún a bývalých česko-slovenských mincí v hodnote 54,832.109 korún, spolu teda 357,955.559 korún. Kedže v obehu je drobných mincí a platidiel za 211,616.000 Ks, je tu rozdiel 146,339.559 Ks, ktorý vyjadruje dlh štátu voči Slovenskej národnej banke. Súčasne vláda navrhla doplnenie sústavy drobných mincí o dvojkorunovú mincu.

Národohospodársky výbor prerokoval vládny návrh zákona na zasadnutí 5. novembra t. r. Vychádzal zo stanoviska, že peniaz je síce predovšetkým vecou svojej vlastnej hodnoty, ale nie v poslednej miere i vecou dôvery. Napriek všetkému podarilo sa nám dosiaľ kúpyschopnosť našej koruny udržať a je príkazom rozumu túto zbytočne neohrozovať. Národohospodársky výbor preto vládny návrh zákona v celom rozsahu akceptoval s jedinou výnimkou: nedal súhlas so zavedením dvojkorunových mincí. V terajších pomeroch táto ináč praktická zmena zo psychologických príčin javila sa mu ako nežiadúca. Z technicko-účtovníckych dôvodov nemohol akceptovať námet ústavnoprávneho výboru, či by 5-halierové mince ako nepraktické a zbytočné nemaly byť vôbec odstránené.

V mene národohospodárskeho výboru odporúčam, aby vládny návrh, ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenia o slovenskej mene v znení, ako ho výbor upravil, bol prijatý. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať doplňovací návrh.

Hl. odb. radca Dr. Zubek (číta):

Doplňovací návrh

poslanca Dr. Jozefa Fundárka a spoločníkov k osnove zákona, ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie o slovenskej mene (tlač 828).

Navrhujeme doplniť výpočet mincí, uvedený v čl. 1 tak, aby aj dvojkorunová minca bola zákonným platidlom.

V dôsledku tohto návrhu čl. 1 ods. 1 znel by takto:

"(1) Zákonným platidlom sú tiež drobné mince. Tieto sa vydávajú v kusoch, znejúcich na 20, 10, 5, 2 a 1 Ks a 50, 20, 10 a 5 halierov."

V Bratislave 8. novembra 1943, Podpísaní sú:

Dr. Fundárek, Dr. Ing. Zaťko, Dr. Opluštil, Dr. Rosival, Dr. Kočiš, Dr. Ferenčík, Hollý, Čarnogurský, Dr. Mederly, Šrobár, Dr. Mušák, Anton Moravčík.

Predseda Dr. Sokol:

Záverečné slovo majú spravodajcovia páni poslanci Dr. Huťka a Mora.

Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom súhlasia.

Zpravodajca Dr. Huťka:

S navrhovaným doplnkom súhlasím.

Zpravodajca Mora:

S navrhovaným doplnkom súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni spravodajcovia s navrhovaným doplnkom súhlasia.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie o slovenskej mene.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má tri články, nadpis a úvodná formulu.

Keďže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslanca Dr. Jozefa Fundárka a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa sprav výborových. Ak sa však doplňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa správ výborových.

Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Jozefa Fundárka a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.

Zpravodajca Mora: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa správ výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správ výborových so zmenou v ods. 1 článku prvého.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o verejnoprávnom úrazovom poistení niektorých zaistených osôb.

Spravodajcom je pán poslanec Ján Mora.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Mora:

Slávny Snem!

Vláda predložila Snemu návrh zákona o verejnoprávnom úrazovom poistení niektorých zaistených osôb. Čiastka týchto osôb zamestnávaná je totiž aj vykonávaním úžitočných prác pri ktorých možnosť úrazu nie je vylúčená. Dosiaľ rizika týchto úrazov voči postihnutým a ich rodinným príslušníkom znášal štát. Predloženým vládnym návrhom zákona sa toto riziko presunuje na Robotnícku sociálnu poisťovňu ako nositeľku povinného úrazového poistenia.

Nie je to v podstate novota, lebo už podľa doterajších predpisov Robotnícka sociálna poisťovňa na prípad úrazu poisťovala podniky, zamestnávajúce chovancov polepšovni väzenských ústavov, a podľa zákona č. 211/1942 Sl. z. aj niektoré iné kategórie osôb vykonávajúcich pracovnú povinnosť. Ináč na osoby zaistené podľa vládneho nariadenia č. 32/1939 Sl. z. majú sa zákony o úrazovom poistení obchodných a priemyselných zamestnancov vzťahovať v celom rozsahu s odchýlkou v minimalizovaní ich zárobku ako vyrubného základu a základu pre odškodnenie.

Sociálny a zdravotný výbor ako aj výbor ústavnoprávny predložený návrh zákona prerokovaly na spoločnom zasadnutí 27. októbra t. r. Výbory sa pri tejto, príležitosti vedome nezaoberaly otázkou, či je možno vládnym nariadením v určitých prípadoch suspendovať osobnú slobodu občana, ani tým, či toto vládne nariadenie s ohľadom na znenie jeho § 1 má účinnosť aj po 24. marci 1939, lebo tieto otázky nie sú predmetom vládneho návrhu. Vydanie zákona považujú obidva výbory za potrebné. Okrem štylárnych zmien urobily na ňom aj vecnú zmenu v § 4. Podľa vládneho návrhu základom pri výpočte poistného a poistných dávok mala byť suma 4.050 Ks polročne a 8.100 Ks ročne. Toto maximum bolo zmenené na minimum vsunutím slova "najmenej", podobne ako je to i v zákone č. 214/1942 Sl. z. Nie je totiž možné, aby na podklade vládneho nariadenia č. 32/1939 Sl. z. zaistení boli v ohľade úrazového poistenia na tom horšie, ako sú asociálne živly.

Sociálny a zdravotný výbor a podobne i ústavnoprávny odporúčajú, aby predložený návrh slávny Snem uzákonil v predloženom znení. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o verejnoprávnom úrazovom poistení niektorých zaistených osôb.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má 5 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborov.

Sú návrhy ma opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Mora: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 5 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijali osnovu zákona podľa správy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu uznesenia o súhlase s niektorými výdavkami nezaistenými v štátnom rozpočte na rok 1943.

Spravodajcom je pán poslanec Rudolf Čavojský.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Čavojský:

Slávny Snem!

O predmetnom vládnom návrhu rokovaly výbory rozpočtový a národohospodársky na zasadnutí 5. novembra 1943. Výbory na základe svojho uznesenia prerokovaly na spoločnom zasadnutí len bod 2. vládneho návrhu, kdežto bod 1. prerokoval rozpočtový výbor na samostatnom zasadnutí.

V bode 1. vládneho návrhu sa žiada, aby v štátnom rozpočte na rok 1943 v kapitole 3 (Predsedníctvo vlády), zaistený úver na Fond na nepredvídané výdavky vlády a fond B v sume 6,700.000 Ks bol zvýšený o 6,000.000 Ks. Rozpočtový výbor pri prerokovaní tohto 1. bodu vládneho návrhu uznal za potrebné zvýšenie požadovanej sumy len o 4,800.000 Ks, teda požadovaný ďalší úver znížil o 1,200.000 Ks, takže na uvedený cieľ navrhuje výbor povoliť na rok 1943 dovedna. 11,500.000 Ks miesto požadovaných 12,700.000 Ks. Uvedený ďalší výdavok v sume 4,800.000 Ks povoľuje sa na zvýšenú propagačnú činnosť v zahraničí, ktorá sa koná hlavne knižným šírením znalostí o našom hospodárskom, sociálnom a kultúrnom stave.

Na spoločnom rokovaní výborov rozpočtového a národohospodárskeho bol upravený bod 2. vládneho návrhu tak, že sa požadované zvýšenie o sumu 34,500.000 Ks upravilo na 32,000.000 Ks, t. j. povolilo sa o 2,500.000 Ks menšie zvýšenie, než bolo požadované. Takto sa výdavky investičného rozpočtu hlavy II. oddelenie 1 (vodohospodárske meliorácie) upravily v roku 1943 na 132,000.000 Ks. Zvýšením týchto výdavkov má sa zabezpečiť nehatená práca na zregulovaní slovenských tokov a zmeliorovaní pôdy. Takto si to vyžaduje náš hospodársky záujem. Takéto stanovisko zásadne zaujímaly obidva výbory jednomyseľne. Keď predsa výbory o niečo málo znížily požadovaný nový úver, robily tak preto, aby sa v štátnom rozpočte neurčovaly na uvedený cieľ väčšie výdavky, ako by ich bolo možné v roku 1943 rozumne použiť.

Výbory rozpočtový a národohospodársky navrhujú, aby Snem schválil vládny návrh tak, ako ho výbory upravily (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Pán poslanec Čavojský ako spravodajca rozpočtového aj národohospodárskeho výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za správou výborov.

Kto súhlasí s osnovou uznesenia podľa správy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa správy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 6. bod programu. Nasleduje 7. bod, ktorým je:

7. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Prešove, aby Snem Slovanskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Jána Esterházyho.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Matej Huťka.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Hlavné štátne zastupiteľstvo v Prešove žiadalo podaním z 23. októbra 1943 č. 3152/43 o súhlas Snemu s trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho pre prečin podľa § 18 ods. 1 zákona č. 320/1940 Sl. z., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 22. augusta 1943, keď nastupoval v Poprade do Tatranského expresu, ktorého súprava však bola v oprave a namiesto tejto išiel motorový rýchlik, hlasne mal verejne hovoriť v maďarskej reči toto: ,,Mi ez kérem, ez egy közönséges harmadosztályu kocsi és erre mondják, hogy Tátrai express. Ez egy közönséges svindli, mint minden ebben az országbain." (Hluk. Výkriky.)

Tieto výroky opakoval asi šesťkrát a to jak vo vozni veľmi rozhorčene, tak aj z obloka von vyklonený. Tieto výroky poslanca Esterházyho vyvolaly pohoršenie cestujúceho obecenstva najmä slovenskej národnosti, keďže poslanec Ján Esterházy ako zástupca a reprezentant maďarskej strany a poslanec slovenského Snemu sa takto o slovenskom štáte vyjadril.

Imunitný výbor 10. novembra 1943 uzniesol sa navrhnúť Snemu, aby dal súhlas s trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho (hlučný potlesk), lebo výrok, ktorý podľa trestného oznámenia mal použiť, vyčerpáva skutkové znaky prečinu hanobenia Republiky podľa § 18 ods. 1 zákona o trestných činoch proti štátu. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Pán poslanec Dr. Huťka ako zpravodajca imunitného výboru navrhuje, aby Snem súhlasil so súdnym trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho pre prečin podľa § 18 ods. 1 zákona č. 320/1940 Sl. z.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem sa jednohlasne uzniesol súhlasiť so súdnym trestným stíhaním poslanca Jána Esternázyho.

Predseda Dr. Martin Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu zvolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 26. min.)