Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                               10. zasadanie.

Zpráva

o 123. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 25. novembra 1943.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Dovolenky	3
Zmeny vo výboroch	3
Rozdaná tlač	3
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí	7
Zakľúčenie zasadnutia	7
Program:
1. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd nimi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane	3
Reč zpravodajcu Dr. Fraštiu	4
Rozprava odpadá	6
Hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu hlasovaním	6
2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladajú na udelenie súhlasu slovensko-nemecké noty z 27. januára 1940 o dovoze takzvanej tvrdej tkaniny	6
Reč zpravodajcu Dr. Ferenčíka	6
Rozprava odpadá	6
Hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu hlasovaním	6
3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná dohoda medzi Slovenskom a Španielskom	6
Reč zpravodajcu Dr. Floreka	6
Rozprava odpadá	7
Hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu hlasovaním	7

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 42. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

52 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Člen vlády Alexander Mach.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 123. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Štefan Polyak, Anton Šalát, Michal Klimko, Dr. Ing. Peter Zaťko, Josef Steinhübl, Dr. Štefan Mušák, Vojtech Husárek a Dr. František Hrušovský.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som od 23. novembra do 15. decembra 1943 dovolenku pánu poslancovi Štefanovi Suroviakovi.

Zmeny vo výboroch.

Oznamujem, že národohospodársky výbor na zasadnutí 5. novembra 1943 vyvolil za podpredsedu výboru poslanca Dr. Jána Balku.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 122. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd nimi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladajú na udelenie súhlasu slovensko-nemecké noty z 27. januára 1940 o dovoze takzvanej tvrdej tkaniny.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná dohoda medzi Slovenskom a Španielskom.

Vládny návrh zákona o použití zvyšku výnosu zrážok z textílií zavedených podľa § 1 vládneho nariadenia č. 195/1939 Sl. z. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o scudzovaní a používaní domov vystavaných so štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Interpeláciu poslanca Jána Hollého a spoločníkov vláde Slovenskej republiky vo veci stanovenia počtu úradných automobilov v jednotlivých rezortoch štátnej správy.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd nimi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Roman Fraštia.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Fraštia:

Slávny Snem!

V súčasnej svetovej vojne - ako vo vojne totálnej - sú vystavení nebezpečenstvu nepriateľských, najmä leteckých útokov nielen členovia bojujúcej armády, ale aj nebojujúce domáce obyvateľstvo. Hroziace nebezpečenstvo môže ich postihnúť jednak usmrtením alebo poškodením na tele, jednak zničením alebo poškodením hmotných statkov. Letecké a iné nepriateľské útoky môžu vyžadovať za obeť aj život príslušníkov domáceho obyvateľstva, môžu pozbaviť rodiny svojho živiteľa, alebo môžu zničením majetkovej podstate znemožniť hmotnú existenciu jednotlivcov i celých rodín.

Z uvedených dôvodov je spravodlivou požiadavkou, aby sa primeranou normatívnou úpravou zaistily opatrenia, ktorými naznačenému nebezpečenstvu čo najúčelnejšie možno čeliť a ktorými následky takýchto škôd čo najúčinnejšie možno zmierniť alebo odčiniť. Týmto základným účelom slúži predložená osnova.

Navrhovaný zákon sa skladá z troch častí. Z týchto prvá časť pojednáva o opatreniach po nepriateľských bojových činoch a o náhrade škôd týmito činmi spôsobených. Predmetom druhej časti je doplnenie niektorých doteraz platných ustanovení o civilnej protileteckej ochrane novými normami, ktoré zvýšenou mierou uľahčia vykonať opatrenia, smerujúce k účinnej ochrane civilného obyvateľstva, ako aj brannosti štátu pred škodami hroziacimi v leteckej vojne. Časť tretia obsahuje okrem záverečných ustanovení niektoré spoločné ustanovenia všeobecnej povahy.

V rámci časti prvej pamätá osnova zákonnou úpravou na nutné opatrenia po nepriateľských bojových činoch, najmä na opatrenia, ktoré sa majú vykonať na poškodených alebo zničených budovách, na ošetrovanie a liečenie postihnutých osôb, na ubytovanie a ošatenie obyvateľov poškodených a zničených budov, na ubytovanie bezprístrešných osôb a na umiestenie hnuteľného majetku týchto osôb. Kapitola o náhrade škôd zahŕňa v sebe okrem úpravy všeobecných otázok aj špeciálne ustanovenia o starostlivosti o telesne poškodených a o osoby pozostalé po usmrtených. V rámci tejto časti nachádzame najmä úpravu zákonných podmienok nároku na invalidný dôchodok a dôchodok pozostalých. V ďalších ustanoveniach tejto časti sú formulované právne predpoklady a spôsob poskytovania náhrady vecných škôd, nepriateľskými bojovými činmi zapríčinených. Nepriateľské bojové činy a nimi zapríčinené škody rušive môžu zasahovať aj do súkromných práv inej povahy než je právo vlastnícke. Preto obsahuje osnova podrobné predpisy aj ohľadom pomerov nájomných, árendálnych a ohľadom služobností, ako aj ohľadom vdovského a požívacieho práva a napokon o veriteľských požiadavkách, zaistených hypotekárnym záložným právom.

Medzi ustanoveniami časti druhej vystupuje do popredia zákonná úprava otázky úplnej alebo čiastočnej evakuácie veľkých miest a dôležitých výrobných alebo dopravných stredísk.

Ustanovenia časti tretej zaisťujú najmä nutnú spoluprácu štátnych úradov, obcí a verejnoprávnych korporácií v záujme cieľov, sledovaných navrhovaným zákonom, vyslovujú osobnú zodpovednosť starostu resp. vládneho komisára za výkon úloh, ktoré navrhovaný zákon prikazuje do pôsobnosti obce a poskytujú poplatkové výhody na uplatnenie nárokov podľa tohto zákona.

Výbory sociálny a zdravotný, ústavnoprávny a rozpočtový na spoločnom zasadnutí prejavily v zásade súhlas s uzákonením vládneho návrhu.

Okrem potrebných zmien štylárnej a formálnej povahy uskutočnily výbory na texte vládneho návrhu tieto podstatné zmeny:

V § 40 bol škrtnutý pôvodný ods. 3. Podľa tohto škrtnutého odseku dôchodok, poukazovaný zo štátnej pokladnice titulom náhrady škôd, utrpených následkom nepriateľských bojových činov, mal byť znížený o základnú čiastku, ktorú štát uhradzuje verejnoprávnej poisťovni. Výbory po uvážení dosahu tohto ustanovenia dospely k týmto úvahám:

Ak konkurujú požitky poškodenej osoby podľa zákona č. 80/1943 Sl. z. s inými jej príjmami, - najmä s jej zaopatrovacími požitkami, dôchodkami z verejnoprávnych poisťovní, príjmami z jej zamestnania alebo majetku, - tieto konkurenčné nároky v štruktúre zákona č. 80/1943 Sl. z. sú vyriešené príjmovou hranicou 18.000 Ks, uvedenou v § 168 citovaného zákona. Znamená to, že iba tie dôchodky, plynúce od verejnoprávnych poisťovní, vylučujú poškodenú osobu z nárokov na požitky z titulu vojenského poškodenia, ktoré prevyšujú ročných 18.000 Ks. Po výšku uvedenej príjmovej hranice dôchodky (renty) vojenských poškodencov a dôchodky z verejnoprávnych poisťovní poukazujú sa rovnobežne, - bez vzájomného skracovania.

Z uvedeného vysvitá, že srážaním základnej čiastky dôchodku, poskytovaného verejnoprávnymi poisťovňami, z dôchodkov vyplácaných podľa zákona č. 80/1943 Sl. z. bola by narušená základná štruktúra tohto zákona. Súvislosť medzi zákonom č. 80/1943 Sl. z. a medzi predmetnou osnovou je daná tým, že podľa predloženej osnovy ustanovenia zákona č. 80/1943 Sl. z. o príjmovej hranici majú platiť obdobne aj na osoby, poškodené nepriateľskými bojovými činmi. Ak teda navrhovaný zákon vychádza z tejto zásady, je dôsledné, aby príjmová hranica určená v zákone č. 80/ 1943 Sl. s nijakým špeciálnym ustanovením nebola na úkor dôchodcu znižovaná. Zrážanie základnej čiastky dôchodku, poskytovaného verejnoprávnymi poisťovňami, - ako to ustanovil § 40 ods. 3, prakticky by znamenalo, že invalidi do 45 % a pozostalí (vdovy, siroty, rodičia), ktorí sú poistení u Penzijného ústavu súkromných úradníkov, nedostali by vlastne vôbec rentu z titulu poškodenia nepriateľskými bojovými činmi, lebo základná čiastka dôchodku u Penzijného ústavu súkromných úradníkov činí ročne 3. 600 Ks a renty uvedených vojenských poškodencov nedosahujú túto sumu. Verejnoprávnym poisťovniam štát uhradí zvýšené riziko vyrovnaním základnej čiastky dôchodkov nimi poskytnutých, ale dôchodok poškodenej osoby nemá byť preto skracovaný. Sociálny ohľad, zásada rovnomernej starostlivosti a spravodlivosť diktujú, aby uvedená vyššia príjmová hranica v každom smere a nezmenene bola zachovaná aj u osôb, poškodených nepriateľskými bojovými činmi, - ináč by tieto osoby boly v nevýhode voči ostatným poškodencom. Nakoľko v danom prípade ide iba o takých poškodencov, ktorí sú poistencami verejnoprávnych poisťovní, preto okruh osôb do úvahy prichádzajúcich nie je tak veľký, žeby bolo možno sa obávať po stránke finančnej, značnejšieho zaťaženia štátnych výdavkov, kým na druhej strane sociálna spravodlivosť zrejme vyžaduje, aby sa s osobami, ktoré utrpely poškodenie následkom nepriateľských bojových činov v zmysle navrhovaného zákona, nezachádzalo horšie, ako s ostatnými vojenskými poškodencami. Podľa ustanovení § 48 v určitých prípadoch má štát poskytnúť náhradu vecnej škody, utrpenej následkom nepriateľských bojových činov, už za brannej pohotovosti štátu. Jedným takýmto ustanovením citovaného paragrafu je, že sa má poškodenému poskytnúť už za brannej pohotovosti tá časť ustálenej náhrady, ktorá je potrebná na udržanie jeho existencie. Výbory cieľom účinnejšej ochrany práv poškodeného pokladaly za potrebné v tomto ustanovení vysloviť, že sa v uvedenom prípade má poskytnúť náhrada v lehote 3 mesiacov. Táto lehota počíta sa od vzniku škody a bola určená už aj so zreteľom na ustanovenia § 42 osnovy.

Taktiež v záujme účinnejšej ochrany poškodených znížily výbory v § 50 ods. 4 pôvodnú šesťmesačnú lehotu, behom ktorej treba škodu zistiť, na lehotu trojmesačnú. Cieľom ďalšieho urýchlenia pokračovania, smerujúceho k zisteniu škôd, sa v ods. 2 tohto paragrafu osobitne zdôraznilo, že odvolanie zástupcu finančnej správy, podané proti rozhodnutiu okresného úradu o zistení škody, nemá odkladný účinok.

Ustanovenie § 59 ods. 1 dáva šéfovi civilnej protileteckej ochrany zákonné zmocnenie na to, aby mohol určiť obce, ktoré sú povinné na svoj náklad postarať sa o prechodné núdzové ubytovanie určitých osôb z evakuovaných obcí. So zreteľom na to, že takéto opatrenia šéfa civilnej protileteckej ochrany môžu znamenať veľmi citeľné finančné zaťaženie obcí, výbory považovaly za potrebné toto ustanovenie doplniť v tom smere, že šéf civilnej protileteckej ochrany vydáva príkazy tohto druhu po dohode s ministrom vnútra.

Výbory sociálny a zdravotný, ústavnoprávny a rozpočtový odporúčajú slávnemu Snemu predložená osnovu na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd týmito činmi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má tri časti, 66 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Fraštia: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma časťami, 66 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladajú na udelenie súhlasu slovensko-nemecké noty z 27. januára 1940 o dovoze takzvanej tvrdej tkaniny.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ján Ferenčík.

Dávam mu slovo.

Spravodajca Dr. Ferenčík:

Slávny Snem!

Cieľom predloženého vládneho návrhu je, aby Snem Slovenskej republiky udelil súhlas so slovensko-nemeckými notami o dovoze takzvanej tvrdej tkaniny. Spomenuté slovensko-nemecké noty sú datované dňom 27. januára 1940. Od týchto čias sú noty už aj v predbežnom používaní.

Podľa uvedeného medzištátneho ujednania Slovenská republika udeľuje Veľkonemeckej ríši určitý kontingent platní z vrstiev tkanín, napustených tvrdnúcou umelou živicou, a to za výhodnú colnú sadzbu.

Náš svetový obchod je vojnovými pomermi značne prekážaný. Sme odkázaní na seba a na svojich susedov, najmä na tých, s ktorými žijeme v spojenectve. Toto medzištátne ujednanie je tiež jedným krokom k rozmnoženiu našich doterajších hospodárskych stykov s cudzinou.

Slovensko-nemecké noty, ktoré sú predmetom schválenia, v náležitej miere dbaly na to, aby vyhovovaly aj s hľadiska politiky cenovej a aby ceny dodávaného tovaru ostaly v súlade so zásadami domácej cenovej úpravy zmluvných partnerov.

Nakoľko slovensko-nemecké noty z 27. januára 1940 vyhovujú hospodárskym záujmom nášho štátu, menon zahraničného výboru odporúčam, aby slávny Snem udelil s nimi súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Pán poslanec Dr. Ferenčík ako spravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal uznesenie, ktoré nasleduje za výborovou správou.

Kto súhlasí s osnovou uznesenia podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu uznesenia podľa správy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Obchodná dohoda medzi Slovenskom a Španielskom.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

Slovensky štát od roku 1939 postupne uzavieral s cudzími štátmi, ktoré Slovensko oficielne uznaly, rámcové, platobné a kontingentné dohody, aby si takto zaručil na poli medzinárodne-hospodárskom nerušený rozvoj obchodný. Španielsko je pre Slovensko následkom dopravných pomerov síce vzdialené, avšak pre slovenský priemysel je významné svojím bohatstvom surovinovým a samo má zase záujem na našich priemyselných výrobkoch.

Právny podklad slovensko-španielskych obchodných stykov bol od roku 1939 v určitom provizóriu na základe zákona č. 2/1939 Sl. z., ktorým sa uznala obojstranne kontinuita bývalej česko-slovenskej Obchodnej zmluvy zo dňa 29. júla 1925 a Dodatkovej dohody z 13. decembra 1928.

Toto provizórium umožňovalo obchody iba na podklade kompenzačnom, čo zapríčinilo, že výmenný obchod bol ťažkopádny a výmena tovarov nebola primeraná hospodárskej kapacite obidvoch štátov. Ako zo štatistiky zahraničného obchodu Slovenskej republiky je vidno, vzájomná výmena tovarov činila: v roku 1939 1,370.000 Ks, v roku 1940 - 1,798.000 Ks, v roku 1941 - 5,393.000 Ks a v roku 1942 - 9,731.000 Ks.

Aby sa hospodárske styky prehĺbily, slovenská vláda vyslala v máji tohto roku obchodne-politickú delegáciu do Madridu. Výsledkom rokovania bola rámcová Obchodná dohoda, ktorú so španielskej strany podpísal sám minister zahraničných vecí Jordana.

Obchodná dohoda je klasickou formou obchodných dohôd s doložkou o najväčších výhodách. V 6. článkoch sú vzájomne zabezpečené jednak práva osôb prevádzajúcich obchod, jednak nakladanie s tovarmi, pochádzajúcimi z oboch zmluvných štátov, na poli colnom a poplatkovom a jednak výnimky v colnom odbavovaní z určitých referenčných území. Súčasne sa vyriešil platobný styk medzi oboma zmluvnými stranami na podklade clearingovom a upravený bol prepočítací kurz Ks k pesetas v párite 2.70:1. Kontingentná listina obsahuje výmenu tovarov v okrúhlom rámci 84 miliónov Ks, čo by znamenalo osemnásobné zvýšenie obratu proti roku 1942. Slovensko bude dovážať zo Španielska hlavne olovo, síru, ovčie kože, korok a zátky, rybie konzervy, vína, olejové esencie, kolofóniu, terpentínový olej, naproti tomu Slovensko dodá zase Španielsku celulózu, papier, magnezit, dubové dýhy, rezivo, žiarovky, chemické výrobky, technické tuky, kábele.

Uzavretím tejto rámcovej dohody zakľúčila sa reťaz rámcových obchodných zmlúv so všetkými štátmi strednej Európy, s ktorými Slovensko t. č. môže vstúpiť v priamy obchodný styk.

Zahraničný výbor v sprievode týchto svojich dôvodov navrhuje, aby slávny Snem s Obchodnou dohodou medzi Slovenskom a Španielskom vyslovil súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Pán poslanec Dr. Florek ako spravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal unesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou uznesenia podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu uznesenia podľa správy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu zvolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 06. min.)