Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                               10. zasadanie.

Zpráva

o 124. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 2. decembra 1943.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia	2
Ospravedlnenie neprítomnosti	2
Rozdaná tlač	2
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí	10
Zakľúčenie zasadnutia	10
Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy	2
Reč zpravodajcu Dr. Kočiša	2
Rozprava odpadá	3
Hlasovanie o návrhu	3
Prijatie návrhu hlasovním	3
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o scudzovaní a používaní domov vystavaných so štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu	3
Reč zpravodajcu Dr. Fundárka	3
Prikročenie k rozprave	5
Reč poslanca Moru	5
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova	S
Hlasovanie o návrhu	8
Zpravodajca navrhuje opravu textu	8
Prijatie opraveného návrhu hlasovaním	8
3. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o Lekárnickej komore	8
Reč zpravodajcu Dr. Rosivala	8
Rozprava odpadá	9
Hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu hlasovaním	10

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 44. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

60 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Dr. Gejza Fritz, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský, Jozef Sivák a Július Stano.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 124. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Štefan Danihel, Anton Šalát, Dr. Štefan Polyak, Eugen Guzikiewicz, Pavol Čarnogurský, Dr. Anton Hudec, Dr. František Orlický, Dr. Roman Fraštia, Andrej Tomko, Dr. Ján Balko a Ing. Franz Karmasin.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 123. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o scudzovaní a používaní domov vystavaných so štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu.

Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o Lekárnickej komore.

Vládny návrh zákona o zmocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého a na opatrenia s tým spojené. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o trestaní niektorých trestných činov, spáchaných za nepriateľských leteckých náletov alebo za využitia následkov spôsobených leteckou vojnou a niektorých trestných činov spáchaných v súvislosti s evakuáciou a o osobitnom trestnom pokračovaní pre tieto trestné činy. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy.

Spravodajcom je pán poslanec Dr. Aladár Kočiš.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Predložený iniciatívny návrh obsahuje zmenu ustanovení Ústavy v dvoch smeroch:

Článok I. pozmeňuje pôvodné ustanovenie § 17 ods. 1 Ústavy. Podľa tohto pôvodného ustanovenia štátnych a verejných zamestnancov, vyvolených za poslancov, treba dať vždy na dovolenú na celý čas trvania mandátu. Naproti tomu podľa navrhovaného nového znenia poslancovi, ktorý je štátnym alebo, verejným zamestnancom, treba udeliť platenú dovolenú iba na požiadanie predsedníctva Snemu.

Ako to z uvedeného vysvitá, pôvodné znenie § 17 Ústavy znemožňovalo poslancovi, ktorý je štátnym alebo verejným zamestnancom, aby aj za výkonu poslaneckého mandátu zastával službu v štátnom alebo verejnom úrade, i keď by to nebolo na úkor jeho poslaneckých povinností. Navrhované nové ustanovenie je pružnejšie a umožňuje, aby poslanec zároveň mohol vykonávať aj službu v svojom štátnom alebo verejnom úrade, nakoľko to nie je na úkor výkonu poslaneckých povinností. Otázku, či ďalší výkon služobných povinností je na ujmu poslaneckým povinnostiam, posúdi predsedníctvo Snemu. Ak by predsedníctvo Snemu dospelo k názoru, že výkon služobných povinností prekáža dotyčnému poslancovi v náležitej miere plniť povinnosti vyplývajúce z poslaneckej funkcie, požiada príslušný nadriadený úrad poslanca o to, aby takémuto poslancovi udelil platenú dovolenú, a to buď na určitý čas, alebo až do zániku jeho poslaneckého mandátu, poprípade členstva v Stálom výbore Snemu.

Výhodou navrhovaného nového ustanovenia je, že umožňuje viacstranné použitie pracovných síl a odborných schopností poslanca, čo je obzvlášť v terajšej budovateľskej práci na poli verejného života dôležité a žiadúce.

Navrhované nové ustanovenie článku II. predlžuje funkčné obdobie terajšieho ústavodarného Snemu až do 31. decembra 1946. Toto ustanovenie je v plnej miere odôvodnené snahou, aby vnútropolitický život nášho štátu nebol rozvírený voľbami práve v dnešných časoch, ktoré vyžadujú najväčšiu koncentráciu národných síl.

V mene ústavnoprávneho výboru odporúčam predložený ústavný zákon slávnemu Snemu na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy.

Podľa § 21 ods. 2 Ústavy k uzneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má tri články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Sprarodajca Dr. Kočiš: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Správa ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o scudzovaní a používaní domov vystavaných so štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu.

Spravodajcom je pán poslanec Dr. Jozef Fundárek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Fundárek:

Slávny Snem!

Ustanovenia zákonov o stavebnom ruchu, týkajúce sa stavby rodinných domov so štátnou podporou, maly na zreteli sociálny cieľ: umožniť kapitálove slabým vrstvám obyvateľstva, najmä štátnym a verejným zamestnancom postavenie vlastného domu určeného na bývanie pre stavebníka a jeho rodinu. Na Slovensku boly, v porovnaní s ostatnými územnými celkami býv. republiky Česko-slovenskej, spomenuté zákonné ustanovenia použité v miere nepatrnej, vystavalo sa tu len 922 takýchto domov. Je preto pochopiteľné, že keď po 14. marci 1939 mnohí z vlastníkov rodinných domov, postavených na Slovensku so štátnou podporou, stali sa cudzími štátnymi príslušníkmi, slovenská verejnosť so značným záujmom sledovala ďalší osud týchto domov. Bolo vydané vládne nariadenie č. 97/1939 Sl. z., ktoré umožnilo prevod týchto domov do rúk slovenských štátnych občanov aj proti vôli vlastníka, a to za cenu veľmi nízku, totiž za cenu vymienenú pre štát na prípad uplatnenia predkupného práva. Takto odpredalo Ministerstvo vnútra 197 domov postavených so štátnou podporou.

Vládne nariadenie č. 97/1939, vydané napochytre v časoch pre slovenskú legislatívu naozaj revolučných, nemá ustanovení, ktorými by sa boly zabezpečily intencie zákonodarstva o stavbe rodinných domov so štátnou podporou. Toto vládne nariadenie nepostaralo sa o to, aby domy, postavené so štátnou podporou, dostaly sa skutočne do rúk tých, ktorí ich potrebovali, na bývanie pre seba a pre svoju rodinu a nemali dosť finančných prostriedkov, aby si sami takýto dom postavili. Konkrétnejšie: spomenuté vládne nariadenie č. 97/1939 nemá ustanovení, ktorými by sa bolo zamedzilo kupovanie domov postavených so štátnou podporou na ciele špekulačné, ani ustanovení, ktorými by sa bolo zabezpečilo, že takýto dom bude nadobúdateľ používať len na bývanie a len pre seba a svojich najbližších. Tak sa mohlo stať, že niektorí jednotlivci domy, získané od Ministerstva vnútra za lacný peniaz, obratom ruky odpredali so ziskom, ktorý dakedy činí až viacnásobok ceny nimi zaplatenej, druhí zase sami v dome nebývajú, ale ho prenajali za vysoké nájomné, a to často i na ciele živnostenské. Je zbytočné dodávať, že takéto nepekné zjavy vyvolaly v obciach, kde sa staly, ale aj v širšom okruhu pohoršenie medzi uchádzačmi, ktorí boli na rozpredané domy odkázaní.

Osnova zákona, ktorú ústavnoprávny výbor predkladá slávnemu Snemu na schválenie, chce predovšetkým zamedziť, aby domy nadobudnuté podľa vládneho nariadenia č. 97/1939 mohly sa stať predmetom špekulácie. Tento úmysel sa má dosiahnuť ustanoveniami §§ 2 a 3, ktoré majú znemožniť, aby vlastník takéhoto domu mohol ho odpredať hocikomu a za hocakú cenu, alebo aby ho smel používať na iný cieľ, ako na bývanie pre seba a svojich príbuzných. Ústavnoprávny výbor musel si však osvojiť stanovisko navrhovateľov zákona, že uskutočnením práve spomenutého úmyslu by bol problém správneho nadobúdania a používania rodinných domov, vystavaných so štátnou podporou, vyriešený len pre budúcnosť a neboli by ním postihnutí tí, ktorí odpredajom takéhoto domu sa nespravodlivo obohatili na úkor národného celku. Správne však podstata a význam osnovy spočíva práve vo vyriešení tejto s hľadiska právneho nesporne chúlostivej otázky. Chúlostivej preto, - ba ako som už spomenul - nieto zákonnej normy, ktorá by bola takýmto nadobúdateľom zakazovala odpredávať rodinné domy so ziskom, zakazovalo im to len vlastné svedomie a slušný ohľad na záujem svojich sociálne slabších spoluobčanov. Ak si niekto vymohol pridelenie rodinného domu s úmyslom, aby na ňom zarobil, zneužil zákon a je s hľadiska verejného záujmu spravodlivé, aby zisk takto nadobudnutý vrátil. Ústavnoprávny výbor je si plne vedomý svojho poslania byť pri legislatívnej práci nekompromisným uskutočňovateľom snáh Snemu o zachovanie legality a právnej bezpečnosti. No, pri tom všetkom nemohol neuznať odôvodnenú potrebu tak radikálneho normatívneho zásahu. Nemohol ju neuznať najmä v terajších časoch, keď v dôsledku sprievodných zjavov vojnových verejná morálka dostáva sa do úpadku a keď je nanajvýš na čase, aby sa podľa možnosti zamedzilo obohacovanie sa jednotlivcov na úkor celku. V tejto snahe, vyjadrenej v § 1 osnovy, spočíva jej mravný a politický význam.

Okrem štylárnych zmien vykonal ústavnoprávny výbor v iniciatívnom návrhu aj niektoré vecné zmeny, i keď nie podstatného rázu.

Tak v § 1 vyriekol, že nielen ďalší odpredaj nadobudnutého rodinného domu spadá sem, ale aj iné scudzovania za oplatu (najmä zámenná smluva) a že pri zisťovaní zisku treba odpočítať všetky zaplatené poplatky a dávky z prevodu, prirodzene tiež obecnú dávku z prírastku hodnoty nehnuteľnosti; pravda, výšku zaplatených dávok a poplatkov bude musieť dokázať scudziteľ.

§ 2 ods. 3 bol doplnený vetou ,,a možno ho poznačiť v pozemkovej knihe".

§ 3 ods. 3 bol prepracovaný tak, že Ministerstvo vnútra prevezme dom od doterajšieho vlastníka a predá ho novému uchádzačovi. To sa, pravda, môže stať súčasne jediným správnym aktom, ktorý bude potom podkladom pre zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Prevzatie domu štátom samozrejme nepodlieha poplatkom a dávkam, s hľadiska poplatkového práva je "prevedom" len odpredaj domu novému uchádzačovi. Kto nadobudne rodinný dom podľa tohto ustanovenia, podlieha tiež obmedzeniu stanovenému v § 2 po dobu tam určenú.

§ 4 ods. 2 nemá spätnú účinnosť na prevody uskutočnené podľa vládneho nariadenia č. 97/1939 Sl. z.

K § 5 sa podotýka, že ak chce vlastník rodinného domu používať ho na iný cieľ, ako v § 3 ods. 1 uvedený, musí si podať žiadosť o výnimku podľa ods. 2 práve citovaného paragrafu, inak by ho stihly následky, určené v § 5 ods. 3.

Menom ústavnoprávneho výboru odporúčam osnovu slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Mora.

Dávam mu slovo.

Poslanec Mora:

Slávny Snem!

Európa sa motá v sieti nebezpečných dní. Všetci preciťujeme tragickú veľkosť terajšieho času. Milióny očí uprené je na oponu, ktorá zakrýva budúcnosť. Uvedomujeme si, že ide o osud národov a štátov práve tak, ako o osobný osud každého jednotlivca. Veľkým dôkazom našej vnútornej istoty je, že za týchto pomerov neochvejne a cieľavedome pokračujeme vo výstavbe vlastného štátu. Kým sa inde rúca, u nás sa buduje, a to tempom, aké táto zem dosiaľ nevidela. Hľadíme s dôverou v ústrety budúcnosti. Niet štátu na svete, ktorý by bol vznikol legálnejšie, ako vznikla Slovenská republika. Svoj prevrat sme previedli ako Európania bez preliatia jedinej kvapky krvi. Dokázali sme, že nám o nič inšie nejde, len o to, aby sme boli pánmi svojho národného osudu a svojho národného územia. V najťažších vojnových rokoch s nepodvrátiteľným úspechom zložili sme skúšku našej národnej životaschopnosti a vyspelosti. Práve tí, ktorí sa nám dnes vyhrážajú, v minulosti nás dôkladne poučili o tom, že v politike nejde o city, ale o záujmy. A keď je reč o záujmoch, každý musí priznať, že slovenskému národu nikto na svete nemôže dať viac, ako mu dáva jeho vlastný štát. (Potlesk.)

V tejto vojne pred inými národmi, menovite po hospodárskej stránke máme značný náskok. Čím dlhšie však vojna trvá, tým zreteľnejšie sa jej sprievodné zjavy začínajú prejavovať i u nás. Nám to nemôže byť ľahostajné pre veľa príčin a hlavne nie preto, lebo my i za vojny máme ctižiadosť byť kresťanským štátom. Charakteristikou kresťanského štátu nie je to, či na stenách kancelárií jeho úradov visí kríž Ukrižovaného, ale to, či sú v ňom kresťanské zásady dodržiavané v úradoch, vo fabrikách, na poli, slovom v celom jeho verejnom a súkromnom živote. (Hlas: Tak je!) Každý národ má svoju perifériu a ani malé národy nie sú celkom bez nej. Aj v našom národe vyskytujú sa jednotlivci, ktorých morálka záleží v tom, že žiadnej nemajú. Títo sa nazdajú, že vojna, ktorá iných zabíja, kaličí a vynáša na mizinu, je pre nich príležitosťou, aby bez námahy a nečestne zbohatli. Ak náš národ nechce vyjsť z tejto vojny mravne rozvrátený, je našou povinnosťou vojnové zbohatlíctvo v zárodkoch dusiť. (Hlasy: Správne!) Poctivou prácou dovolené je u nás každému zarábať, nikomu však nesmie byť dovolené bohatnúť z krvi a utrpenia iných. Každého, kto by sa o to pokúsil, bude stíhať nielen naše opovrhnutie, ale i trestné sankcie našich zákonov. Chceme mať náš verejný i súkromný život čistý. V Slovenskej republike nesmú byť aféry, nesmie sa prevaľovať bahno korupcie. Zlé príklady kazia dobré mravy. Slovensko je tak malé, že každý, kto tu žije a pracuje, žije a pracuje pod kontrolou takmer celej verejnosti. Čo sa dnes nesprávneho stane v Bratislave, ešte dnes večer - často skreslene a zveličene - dozvedia sa v Medzilaborciach. Snem je povolaný na to, aby bol strážcom čistoty nášho verejného života. Preto obstriháva a bude ďalej nemilosrdnou rukou obstrihávať divé výhonky zvrátenej vojnovej morálky. Nedávno sme uzákonili návrh pána predsedu Snemu Dr. Sokola o úplatkárstve a podplácaní. Deklarovali sme v ňom prípadných korupčníkov za národných vyvrheľov, pre ktorých máme miesto len v žalároch medzi vrahmi a zločincami. Keby sa u nás vyskytol korupčník v ktorejkoľvek oblasti života, stratí majetok, slobodu i česť. K tomu je potrebné len jedno: predložiť dôkaz o jeho korupčníctve úradom. Tým však, ktorí by z ľahkomyseľnosti alebo dokonca zo zlomyseľnosti bez dôkazov pochybovali o bezúhonnosti niekoho, treba pripomenúť Shakespearove slová: "Kto mi vezme peňaženku, nevezme mi nič, kto ma však pripraví o dobré meno, olúpi ma o vec, z ktorej on sám nezbohatne a zo mňa spraví úbohého bedára."

Pomery a okolnosti nikoho u nás ku korupcii nedonucujú. Kto vie a chce pracovať, zarobí si na živobytie. Všetci sme vyšli zo skromných pomerov, len to je rozdiel medzi nami, že niektorí na to často myslíme a iní zase vedome zabúdame. V Slovenskej republike možno byť so všetkou cťou vysokým úradníkom a miesto vo vile bývať v 3-izbovom byte. Možno byť úspešným podnikateľom bez toho, aby človek musel mať milióny na osobnom konte. Ináč je nepodvratiteľnou skutočnosťou, že preukázaných korupcií dosiaľ u nás vyskytlo sa nepomerne menej ako vo veľmi mnohých iných štátoch.

My však chceme vyhubiť nielen korupčníkov, ale odstrániť i majetkových špekulantov. Podnikaví ľudia u nás mali toľko možností, ako nikdy dosiaľ. Bohužiaľ, niektorým sa z toho začala krútiť hlava a stratili zmysel pre úmernosť. Chyba bola aj v tom, že istý čas sa u nás obchádzal Snem a dôležité hospodárske otázky sa riešily nie vždy dosť náležite uváženými nariadeniami. Isté je, že keby sme niektoré veci mali ešte raz robiť, po získaných skúsenostiach, museli by sme ich robiť jednoducho ináč.

Tak napríklad, keby všetko bolo šlo v poriadku, nemusela tu byť ani potreba zákona o scudzovaní a používaní domov, vystavaných so štátnou podporou. Našly sa však chamtivé ruky, ktoré i túto príležitosť zneužily na vlastné obohatenie sa. Zákon, o ktorom rokujeme, nie je nič inšie, ako prostriedok, ktorým sa z týchto rúk vyráža nezaslúžene zhrabnutý zisk. Bytová otázka si zaslúži dve-tri slová. Po tejto stránke je pán tvorstva, človek, horšie na tom, ako nebeské vtáctvo. Každý vták má svoje hniezdo, nie každému človekovi je dovolené mať vlastnú strechu nad hlavou. Úsilie moderných štátov smeruje k tomu, aby čím viac občanom bolo umožnené mať vlastný príbytok. Na terajšom území Slovenska, ako spomenul už pán zpravodajca priamou štátnou podporou pred rokom 1939 bolo postavené 922 rodinných domov. Na niektoré z nich stavebníci dostali štátnu podporu až do výšky 85% stavebných nákladov. Majitelia 306 týchto domov stali sa po 14. marci 1939 cudzincami. 109 z týchto domov bolo odpredaných slovenským štátnym občanom z voľnej ruky so schválením Ministerstva vnútra. Ďalších 197 domov odpredalo toto Ministerstvo, poťažne malo odpredať podľa ustanovení vládneho nariadenia číslo 97/1939 Sl. z. Toto nariadenie je síce dosť obšírne, napriek tomu má značné medzery. Neobsahuje napríklad žiadne ustanovenie o tom, dokedy noví majitelia takto nadobudnuté domy nesmú predať. Preto nie je div, že sa našli jednotlivci, ktorí tieto domy nekupovali preto, aby zaistili prístrešie sebe a svojej rodine, ale na zárobok. Prvý paragraf zmieneného vládneho nariadenia má síce ustanovenie, že pri kúpe týchto domov štátni zamestnanci majú prednosť pred inými uchádzačmi. V mnohých prípadoch toto ustanovenie nebolo jednoducho dodržané. Domy dostali aj majetní súkromníci na úkor štátnych zamestnancov. Dostali ich aj slobodní, na úkor otcov početných rodín. A čo je najhoršie, práve tí, ktorí tieto domy dostať nemali, väčšinou sa ich poponáhľali odpredať so závratným ziskom. Títo obratom ruky zarobili toľko peňazí, koľko poctivou prácou sotva možno zarobiť behom jedného roka a zisky dosiahli bez toho, aby väčšinou boli do nich niečo investovali. Mám po ruke prípady, čo sa s niektorými z týchto domov stalo v samotnej Bratislave. Štyria dobre situovaní občania, skutočne nie na priekupníctvo odkázaní, na domoch, postavených so štátnou podporou, zarobili dovedna. 474.953 Ks, čo je viac, ako ich tieto domy vôbec stály. Či je to zisk mravne opodstatnený, ponechávam každému na jeho úsudok. (Poslanec Hancko: Chytiť ich za uši.)

Vec odpredaju domov cudzincov, postavených so štátnou podporou, vyvolala veľa zlej krvi i vo Zvolene. Tu týchto domov bolo 41 a prideľovalo ich bytové stavebné družstvo. Vo Zvolene tiež nebola dodržaná zásada, že štátni zamestnanci, na domy postavené s podporou štátu, majú prednosť pred inými uchádzačmi. Inde by to tak nebolo snáď ani kričalo, ako vo Zvolene, kde je mnoho železničiarov. Nejdem sa podrobne zaoberať s tými prípadmi, v ktorých domy boly odkúpené z voľnej ruky so schválením Ministerstva vnútra, hoci by sa aj o tých dalo povedať veľa zaujímavého a pozoruhodného. Konštatujem však, že už za platnosti vládneho nariadenia číslo 97/1939 Sl. z. napriek tomu, že bol dostatok uchádzačov z radov štátnych zamestnancov vo Zvolene, tieto domy v niektorých prípadoch boly odpredané ľuďom, ktorí štátnymi zamestnancami neboli a nie sú. Ďalej ani medzi samotnými štátnymi zamestnancami nebol prevedený náležitý výber. Len tak sa mohlo stať, že v niektorých prípadoch zase bola daná prednosť slobodným pred ženatými, bezdetným pred otcami početných rodín. Staly sa aj iné veci. Dva domy kúpili štátni zamestnanci, ktorí požívajú byty in natúra. Človek sa nemôže zbaviť dojmu, že predávanie domov vo Zvolene dialo sa podľa zásady: raz ja, raz ty a raz naša Anka. (Veselosť.)

Niektorí uchádzači kupovali domy s myšlienkou na zárobok. Istý slobodný štátny zamestnanec, pôsobiaci nateraz v Spišskej Novej Vsi, kúpil jeden zo spomenutých domov vo Zvolene za 29.000 a predal ho ďalej za 140.000 Ks. Vo Zvolene podobné prípady staly sa tri. Istý prokurista v Žiline na takomto dome zarobil jeho odpredajom 114.360 Ks. Bankový úradník v Banskej Bystrici rovnakým spôsobom zarobil 52.580 Ks. Nariadenie číslo 97/1939 Sl. z. takúto manipuláciu s domami postavenými so štátnou podporou síce nezakazuje, ale aj keď odpredaj týchto domov neprieči sa právu, rozhodne sa prieči morálke. (Hlas: Tak je!) Prejednávaný zákon donúti špekulantov dosiahnuté zisky vrátiť štátu, ktorý ich použije na výstavbu nových rodinných domov pre chudobných v rámci známej tehlovej akcie. (Hlučný potlesk.)

Niekto azda namietne, že toto je silný zásah do zásady súkromného vlastníctva. Áno je, lenže súkromné vlastníctvo u nás podľa Ústavy má sociálnu funkciu a čo sa s niektorými z týchto domov dialo, bolo naprosté poprenie tejto zásady. V štáte, kde úrad stanovuje výšku mzdy robotníkovi a cenu roľníkovi za jeho výrobok je jednoducho neznesiteľné, aby sa ktokoľvek obohacoval nemravnou špekuláciou. A aby sa takéto špekulácie do budúcnosti znemožnily, nový zákon obsahuje ustanovenie, že kto nadobudol rodinný dom podľa vládneho nariadenia č. 97/1939 Sl. z., do 10 rokov bude ho môcť odpredať len osobe, ktorú označí Ministerstvo vnútra a za cenu, určenú týmto ministerstvom.

Pod ostrie kritiky žiadalo by sa položiť aj arizácu. Tu sa tiež vyskytujú zjavy, ktoré často značia úder morálky medzi oči. Ak tieto neprestanú, bude musieť prísť čoskoro tvrdý zásah.

Na ilustráciu uvediem tento prípad: Ako známo, naša železničná správa prevádza veľké stavebné práce. Medziiným prevádza aj stavbu druhej koľaje na železničnej trati Račištorf-Leopoldov. Na tento cieľ musela žiadať o vyvlastnenie určitých nehnuteľností. Tak požiadala o vyvlastnenie nehnuteľností v Trnave, patriace Mikulášovi Michaltzovi. Tento nehnuteľnosti arizoval spolu so židovským drevoskladom a nehnuteľnosti mu boly pridelené rozhodnutím Ústredného hospodárskeho úradu zo dňa 3. apríla 1942 za 96.371 Ks. Železničná správa potrebovala asi tretinu týchto nehnuteľností na svoje ciele. Župný úrad v Bratislave na jej žiadosť túto tretinu arizovaných nehnuteľností výmerom zo dňa 19. júla t. r. vyvlastnil a za túto tretinu arizátorovi Mikulášovi Michaltzovi priznal náhradu vo výške 419.559 Ks. (Ruch.) Pánu arizátorovi ostal teda arizovaný podnik, ostaly mu 2/3 arizovaných nehnuteľností a k tomu všetkému štátny podnik má mu ešte zaplatiť vyše 400.000 Ks. Inými slovami: štát pánu Michaltzovi predal lacno židovský prevzatý majetok a za tretinu toho istého majetku má mu štát po poldruha roku zaplatiť skoro štyri razy toľko, ako on zaplatil za celú arizovanú nehnuteľnosť. Toto je typický prípad obohacovania sa na úkor štátu. (Vrava.)

Pána arizátora však ani žičlivé rozhodnutie Župného úradu v Bratislave neuspokojilo. Stodvadsaťpäť Ks za štvorcovú siahu vyvlastnenej nehnuteľnosti bolo mu málo. Žiadal 200 Ks plus 100.000 Ks odškodného za znehodnotenie. Neviem však, čo by pán arizátor povedal, keby štát dodatočne ocenil svoj bývalý majetok tak, ako si ho voči štátu ocenil pán arizátor sám. (Hlasy: Tak je! Tak treba!)

Vyvlastňovací výmer Župného úradu v Bratislave nemohol pochopiteľne uspokojiť ani železničnú správu. Podala proti nemu odvolanie na Ministerstvo vnútra. Odvolanie bolo zamietnuté s kurióznym odôvodnením, že odvolávateľ si nepovšimol tej veľmi dôležitej okolnosti, že arizácia a vyvlastnenie sú dva celkom odlišné právne pojmy. Úradník, ktorý takto úraduje, dokazuje, že pri najmenšom odvykol myslieť na záujmy štátu, ktorý mu dáva hodnosť a plat. (Hlas: Tak je!)

S najvyššieho miesta u nás bolo niekoľko ráz zdôraznené, že je žiadúce, aby sa jednotlivci hospodársky zmáhali, lebo keď budú mať jednotlivci, bude mať i národ a štát. Lenže s toho istého miesta bolo súčasne veľmi jasne i to pripomínané, že toto bohatnutie nesmie sa diať bez ohľadu a na úkor poplatníctva alebo chudobných. A mnohí na toto zabudli.

Nikomu nerobí radosť, keď musí rezať do vlastného tela. Konkrétne prípady, ktoré som uviedol, uviedol som pre výstrahu. Slovenská republika nebude trpieť korupčníkov ani chamtivých špekulantov. Prerokovávaný zákon je dokladom toho, že Snem si vždy nájde možnosť, ako chrániť štátne a verejné záujmy a čistotu nášho verejného a hospodárskeho života. (Búrlivý potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Fundárek.

Zpravodajca Dr. Fundárek.

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o scudzovaní a používaní domov postavených so štátnou podporou podľa zákonov o stavebnom ruchu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášat.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Fundárek:

Navrhujem opraviť text § 1 ods. 2, kde miesto slova "dielu" má byť slovo "článku".

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca navrhuje opravu tlačovej chyby v § 1 ods. 2. Slovo "dielu" má byť nahradené slovom "článku".

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborovej s opravou ako ju navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o Lekárnickej komore.

Spravodajcom je pán poslanec Dr. Ernest Rosival.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Rosival:

Slávny Snem!

Lekárnický stav na Slovensku mal vždy vysokú úroveň. Pomocou svojich stavovských spolkových organizácií vždy staral sa o to, aby mladší dorast kráčal v šľapajách osvedčených starších generácií, aby sa vzdelával a držal krok s vývojom farmakológie a príbuzných vedeckých disciplín, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenaly nikdy netušený rozvoj. Stavovské spolky lekárnické staraly sa najmä o to, aby morálka tohto stavu ostala nenaštrbená. Bolo to zaiste správne vzhľadom na dôležitosť, akú lekárnictvo vo verejnom zdravotníctve nesporne zastáva.

I pri týchto dobrých organizačných snahách lekárnikov sa vždy zreteľnejšie ukazovalo, že ich spolkové ustanovizne nestačia na ochranu záujmov tohto stavu a vôbec na úlohy, aké im život postupne ukladal. Preto bolo pochopiteľné, že sa aj z radov lekárnikov vždy hlasnejšie volalo po stavovskej verejnoprávnej ustanovizni, a to najmä preto, že s takýmito verejnoprávnymi ustanovizňami (komorami) u iných stavov, najmä u lekárov, zverolekárov, advokátov atp. boly tie najlepšie skúsenosti.

Treba preto úprimne vítať, že vláda prišla s návrhom zákona o Lekárnickej komore, o ktorom treba všeobecne konštatovať, že pri jeho štylizovaní boly zdravo použité všetky skúsenosti s inými stavovskými komorami a preto sociálny a zdravotný výbor spolu s výborom ústavnoprávnym nielen že ho s najväčšou ochotou prijal za základ rokovania, ale vzhľadom na jeho dokonalosť nemal ani príležitosti prevádzať na návrhu vecné zmeny vo väčšom rozsahu. Návrh uznaly výbory za vyhovujúci aj po stránke systematičnosti látky, ktorú pojíma.

Počas rokovania výbory previedly na vládnom návrhu tieto vecné zmeny:

V § 2 ods. 1 vynechaly sa slová, alebo židovskými miešancami", lebo terajší právny stav nezabraňuje židovským miešancom byť členmi Komory.

Podobne bol vynechaný celý ods. 3, podľa ktorého lekárnici vojenskej správy vykonávajúci prezenčnú službu nemali byť členmi Komory. V rozprave sa totiž dospelo k presvedčeniu, že aj títo vojenskí lekárnici patria do Lekárnickej komory, lebo nie sú oslobodení od povinnosti, aby v prípade potreby slúžili i civilnému obyvateľstvu, takže je správne, aby sa aj oni mohli dovolávať ochrany Komory. Predpisy vojenskej služby a Komory sa v tomto ohľade nekrižujú, ba naopak, vzájomne sa doplňujú. Poukázať treba aj na analógiu v Lekárskej komore, pokiaľ ide o členstvo vojenských lekárov v nej.

V § 6 bol ods. 3 pozmenený v tom zmysle, že iba predseda Komory je za výkon svojej funkcie zodpovedný ministrovi vnútra. Táto zodpovednosť u podpredsedu, keď predsedu zastupuje, vyplýva už z povahy veci.

V § 10 boly za slová ,,...z radu majiteľov lekární" vsunuté slová "prípadne zamestnávateľov", aby zahrnuté boly aj prípady, kedy lekárnik nie je síce majiteľom lekárne, ale je predsa zamestnávateľom.

V § 11 v ods. 1 bolo bližšie vypovedané, koho má minister vnútra vymenovať do poradného zboru, že totiž 10 členov má byť z radu majiteľov, lekární prípadne zamestnávateľov a 6 členov z radu zamestnancov. Doplnenie bolo potrebné, aby ochrana záujmov zamestnávateľov i zamestnancov bola primerane zabezpečená ich zaručenou účasťou v poradnom zbore Komory.

V § 33 bol ods. 1 doplnený ďalším bodom d) v tom zmysle, že najťažším trestom má byť zákaz lekárnického povolania najvýš na 1 rok. Dala sa teda Komore právomoc suspendovať svojho člena od vykonávania lekárnického povolania, lebo takéto opatrenie sa dobre osvedčilo v príbuznej Lekárskej komore. Už sám fakt, že pri tejto komore je táto možnosť disciplinárnym orgánom daná, značne prispela k tomu, že sa k jej aplikovaniu doteraz ani siahnuť nemuselo. Možno preto dôvodne predpokladať, že sa tak stane aj pri Lekárnickej komore.

Do ods. 2 tohto paragrafu sa vsunulo, že trest podľa nového bodu d) vzhľadom na jeho ťažkosť treba vždy uverejniť v tlačovom orgáne Komory.

Podľa posledného § 55 dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona zanikne doterajší Sväz lekárnikov-Slovákov, ako aj spolky sledujúce výlučne záujmy lekárnického stavu. Tým sa dáva možnosť, aby sa v rámci Komory vybudovaly všetky orgány, ktoré majú slúžiť rozličným záujmom stavu. Je to tým potrebnejšie, lebo pri malom počte lekárnikov nesústredenosť stavovského podnikania by bola len škodlivou roztrieštenosťou. Je logické, že pri zrušení uvedených korporácií má podľa nového zákona prejsť ich majetok s pohľadávkami na Komoru, ale rovnako je prirodzené, že záväzky týchto korporácií prevezme Komora len po výšku skutočne prevzatého majetku.

Výbory sociálny a zdravotný ako aj ústavnoprávny si úprimne želajú, aby navrhnutý zákon bol ďalším článkom v dobudovaní siete našej pracujúcej pospolitosti a prispel k rozvoju slovenského lekárnictva i nášho verejného zdravotníctva. Preto osnovu v upravenom znení predkladajú slávnemu Snemu s odporúčaním na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o Lekárnickej komore.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má tri diely, 56 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Rosival: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, 56 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu zvolám písomne.

Zakončujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 23. min.)