Snem Slovenskej republiky 1943

1. volebné obdobie.                                                                               10. zasadanie

Zpráva

o 125. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v pondelok 6. decembra 1943.

Obsah:	Strana
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia	2
Ospravedlnenie neprítomnosti	2
Rozdaná tlač	2
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí	14
Zakľúčenie zasadnutia	14
Program:
Expozé ministra financií k štátnemu rozpočtu na rok 1944	2

 

Zasadnutie otvorené o 17. hod. 19. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

46 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Vojtech Tuka, generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Dr. Gejza Fritz, Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský a Július Stano.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 125. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Andrej Germuška, Rudolf Čavojský, Jozef Vaňo, Konštantín Čulen, Ferdinand Mondok, Dr. Jozef Fundárek, Dr. František Hrušovský a Július Maguth.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Vládny návrh finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1944. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Na programe dnešného zasadnutia je expozé pána ministra financií Dr. Mikuláša Pružinského k štátnemu rozpočtu na rok 1944.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. (Potlesk.)

Minister financií Dr. Pružinský:

Slávna Snemovňa!

Z doterajších rozpočtov Slovenskej republiky tri posledné vykazujú známky vojnových pomerov. Sprievodný zjav týchto pomerov prejavuje sa, najmä následkom ubúdania tovarov na trhu a reglementovaním ich distribúcie, aj tlakom na kúpnu silu peňazí. Tieto okolnosti, majúce svoj reflex aj na hospodárenie štátu, čím ďalej tým väčšie starosti robia štátnej správe pri vyhotovení štátneho rozpočtu. keďže v záujme udržania stability štátneho hospodárstva je vedená snahou, aby štátny rozpočet čím viac zodpovedal realite. Pri tomto úsilí vládu vo výdatnej miere podporoval Úsporný a kontrolný výbor Snemu, ktorý svoje spolupôsobenie uplatnil aj pri vyhotovení návrhu štátneho rozpočtu na správny rok 1944. Za jeho námahu aj s tohto miesta vyslovujem srdečnú vďaku.

Charakteristické známky vojnových hospodárskych pomerov objavujú sa v bežnom hospodárskom roku ešte vo zvýšenej miere a sú čím ďalej tým viac pociťované. Sú to najmä: nedostatok surovín, polotovarov, pohonných látok, ťažkosti o pracovné sily, najmä odborne kvalifikované, ťažkosti z platobného styku s cudzinou, zúženia hospodárskej oblasti pre zahraničnú výmenu tovarov, uplatnenie sa zásady regulovaného hospodárstva zvyšujúcou sa mierou a to ako na poli kontroly cenovej, tak v distribúcii zásob a v obmedzení nežiadúceho konzumu. Aj na vyrovnávanie cien, aby konzument nebol obťažený neúnosnou cenou, štát obetuje značné verejné prostriedky.

Čo sa jednotlivých odvetví výroby týka, poznamenávam:

V poľnohospodárstve obilná úroda bola priemerná, vcelku taká, ako v minulom roku; naproti tomu ale úroda okopanín a to najmä zemiakov a krmovín pre veľké sucho bola zlá. V oblastiach postihnutých zlou úrodou zemiakov bolo treba urobiť osobitné opatrenia na doplnenie potrebného množstva zásob a musela sa zamedziť výroba liehu zo zemiakov. Akcia na podporu poľnohospodárstva, začatá v roku 1942 na základe zákona č. 49/1942 Sl. z. sa v tomto roku doplnila ďalšími finančnými prostriedkami a dokončila. Poskytovaly sa - obdobne ako v roku minulom - príplatky na ceny poľnonospodárskych produktov. Nedostatok umelých hnojív sa tiež začína pociťovať, čo môže mať vplyv na výšku budúcej úrody. Štátna správa sa vynasnažuje, aby zásobovanie obyvateľstva hospodárskymi produktami dialo sa so zretelom na vojnové pomery bez porúch, čo však možno docieliť len u tých predmetov, ktoré sú pre rovnomerné rozdelenie v dostatočnom množstve k dispozícii.

Priemysel, ktorý v posledných rokoch bol dobre zamestnaný, zápasí tiež so zvýšenými vojnovými ťažkosťami. Výroba a odbyt sa zmenšuje aj politickými udalosťami ako je napr. odpadnutie talianskeho trhu, ďalej platobnými ťažkosťami so zahraničím, pre ktorú okolnosť bol štát nútený prispieť domácim exportným podnikom prevzatím záväzku financovať zahraničný platobný styk. Čo sa týka nášho zahraničného obchodu, tento je i naďalej najväčší s Nemeckou ríšou včetne Protektorátu, potom nasledujú Maďarsko, Švajčiarsko, Turecko a Rumunsko. S ostatnými štátmi obchodujeme v menšom rozsahu.

Čo sa našej cenovej hladiny týka, vláda sa vynasnažuje hamovať prudké stúpanie cien ich vyrovnávaním pri niektorých predmetoch z verejných prostriedkov a ich úradným reglementovaním, aby cenová hladina bola pokiaľ možno v súlade s mzdovou hladinou. Podľa ukazujúcich sa známok môžeme konštatovať, že vývoj našej cenovej hladiny nahor sa značne spomalil, ba u niektorých tovarov sa objavil aj pokles. Zamestnanosť po celý rok bola dobrá a u nás niet nezamestnaných, lebo do pracovného procesu boly zapojené aj osoby, ktoré v normálnych pomeroch nie sú v ňom zapojené.

Otázka menová úzko súvisí so štátnymi financiami. Len pri zdravej mene môžu jestvovať zdravé štátne financie. Úsilie vlády všemožne smerovalo k tomu - ako aj v minulosti - aby naša mena, slovenská koruna, sa zdravo udržala. Okolnosť, že si cudzina našu korunu vysoko váži, hovorí nadovšetko jasnejšie. Usilujeme sa všemožne, aby naša mena i napriek ťažkostiam a finančným potrebám, ktoré sa vynorujú v súvislosti s vojnovým stavom ostala i naďalej v svojich základoch neotrasená a pevná.

Čo sa týka vlastných platidiel, v bežnom roku bola sústava mincí úplne dobudovaná doplnením 2-korunových mincí a reglementácia papierových platidiel bola prispôsobená potrebe. Boly vydané už nové 20 a 50 halierové mince a vo vydávaní nového 20 korunového platidla sa pokračuje.

O peňažníctve poznamenávam:

Vývoj vkladov v peňažných ústavoch, ako v minulom roku, tak aj v tomto roku zaznamenáva značné prírastky a dá sa očakávať, že tieto prírastky prevýšia vkladové prírastky minulého roku.

Táto okolnosť priaznive pôsobila na uspokojenie nárokov súkromnej i verejnej ruky. Ministerstvu financií podarilo sa takto umiestiť tretiu štátnu pôžičku vo výške 500 miliónov Ks, ktorá bola preznačená o 46 miliónov viac.

Plynulosť na peňažnom a kapitálovom trhu v prvom polroku bola pomerne dobbrá. Iba na začiatku druhého polroku v dôsledku inkasa úpisov tretej štátnej pôžičky nastalo na peňažnom a kapitálovom trhu určité napätie, ktoré však postupne povoľovalo.

Pokiaľ ide o koncentráciu peňažníctva, uvádzam, že Tatra banka a Union banka dokončily preberanie statusu slovenského koncernu Česko-moravskej banky v Prahe, to je bývalá Legio banka, podľa príkazu Ministerstva financií. Výsledok preberania vykazuje určité aktívne saldo, takže odpadlo plnenie záväzku podľa článku 20, ods. 2 finančného zákona na rok 1943.

Podľa prevedenej revízie dá sa očakávať, že aj ďalšia etapa likvidácie uvedeného koncernu vykáže priaznivý výsledok, takže aj účastinári prídu - aspoň v istej miere - na svoje.

Podľa slovensko-nemeckých ujednaní do konca roku zaniknú dve protektorátne filiálky (Prumka a Pražská úverná), takže budú naďalej účinkovať len dve protektorátne filiálky, ktoré sa premenily na reprezentácie.

Na poli úverného družstevníctva boly prevedené fúzie niektorých úverných družstevných ústavov a iným bolo prikázané aby likvidovaly.

Rozšírenie sieti komunálnych sporiteľní aj v tomto roku pokračuje. V tomto roku dve nové sporiteľne zahájily svoju činnosť a dá sa očakávať, že ďalšie dve nové sporiteľne zahája činnosť do konca tohto roku.

Burza ako inštrument kapitálového trhu vyvíjala sa v rámci vojnových pomerov.

Na trhu účastín pre stále väčší dopyt a menšiu ponuku ukazuje sa mierny vzostup kurzov.

Inkasom tretej štátnej pôžičky nastalo určité napätie na trhu ukladacích papierov. Možno uzatvárať, že náš kapitálový trh vydaním dlhopisov tejto pôžičky už bude štátnymi papiermi presýtený, čomu nasvedčujú aj isté špekulačné zjavy s krátkodobým štátnym dlhom na úkor dlhodobých pôžičiek.

O priebehu tohtoročného štátneho finančného hospodárenia poznamenávam toto:

Aj v tomto roku pridržiavali sme sa zásady, že štátne výdavky sa majú aj v dobe vojnovej zásadne kryť z bežných príjmov. Ukutočňujúc túto zásadu, z bežných štátnych príjmov sme zaokryli nielen rozpočet vlastnej štátnej správy, ale aj čiastku investičných výdavkov. Štátne financie sú postavené pred zvlášť ťažkú úlohu, lebo na štátnu správu pripadajú nové povinnosti finančného rázu, znamenajúce krajné vypätie v sektore štátnych príjmov a všetkých úverových zdrojov. Z tej okolnosti, že štátne príjmy sú vyššie, ako ich predvídal rozpočet, nemožno mýlne uzatvárať, že v zaokrývaní štátnych výdavkov sa nevyskytujú žiadne ťažkosti a že štátne príjmy sú v rozpočte úmyselne nízko preliminované. Vyššie príjmy sú následkom zmien v hospodárskom živote, s ktorými sa pri vyhotovení rozpočtu nemôže počítať. Tak zvýšením hospodárskych čísel na niektoré pružné štátne príjmy automaticky zvyšujú; platí to najmä o dani z obratu a prepychovej, ktorej výnos sa napriek tomu, že daňové sadzby neboly vôbec zvyšované, od roku 1939 zvýšil skoro na trojnásobok. Ďalej musíme vziať do ohľadu, že štátne príjmy sa zvyšujú behom rozpočtového roku aj na základe uzákonených nových noriem, s čím sa pri vyhotovení štátneho rozpočtu nepočítalo a ani počítať nemohlo.

Docielené vyššie príjmy však nepredstavujú dajaký zvláštny voľný prebytok, ale slúžia na zaokrytie iných, rozpočtove nezaistených potrieb. Tak predovšetkým idú na hradenie schodku vlastnej štátnej správy, keďže v posledných rokoch aj rozpočet vlastnej štátnej správy vykazuje schodok, takže prípadný vyšší výsledok na štátnych príjmoch je predovšetkým určený na zaokrytie schodku štátneho rozpočtu. Taktiež treba do povahy vziať, že investičný rozpočet nemá skoro žiadneho zaokrytia.

Rubom zvyšovania hospodárskych čísel pre štátnu správu je automatické zvyšovanie výdavkov na vecné potreby štátnej správy, ktoré sú odvislé od pohybu cenovej hladiny. Toto dôsledné automatické zvyšovanie vecných potrieb štátnej správy dosahuje už značnej výšky, menovite pokiaľ ide o vecné potreby pre vojsko a nemocnice. Ďalej si treba uvedomiť, že štátna pokladnica musí uskutočňovať aj také výdavky, ktorých číselná výška vôbec nie je uvedená a zaistená v štátnom rozpočte, ale na ktoré obsahuje finančný zákon len všeobecné zmocnenie. Zmocnenie tohto druhu sa vzťahuje na financovanie transferu robotníckych úspor, ktorý zaťažuje štátnu pokladnicu ročite výdavkom do 400 miliónov Ks. Osobitné zákony a to číslo 53 a 93 Slovenského zákonníka z roku 1943 obsahujú zmocnenie na odkup markových pohľadávok od Slovenskej národnej banky a návrh na nový zákon tohto druhu je práve podaný a je už v Sneme; ďalej sa uhradzujú výdavky spojené s brannou pohotovosťou štátu, ktoré sa uskutočňujú na základe zákona č. 131/1936 Zb. z. a n. o obrane štátu a ktoré rozpočtove vôbec nie sú zaistené. Keď berieme do úvahy všetky tieto okolnosti, tak prídeme k záveru, že väčší príjem v rozpočtovom roku neznamená pre ministra financií bezstarostnosť a ani zďaleka nedostačuje na hradenie práve uvedených, rozpočtove nekrytých veľkých potrieb. Dôsledok trvania takýchto výdavkov je, že v terajšej dobe ťažisko finančných starostí štátnej správy neväzí tak v uhradzovaní riadnych, pravidelne sa vyskytujúcich výdavkov, by som povedal mierových, ale sa presunúva na mimoriadne výdavky, ktoré vojnový stav sebou prináša.

Významným medzníkom v bežnom roku je prvý jún, ako deň prechodu k inému systému financovania slovensko-nemeckého clearingu. Od tohto dáta pripadla štátu mimoriadne ťažká úloha: starať sa o získanie prostriedkov na financovanie clearingu.

Na dokreslenie úplného obrazu o finančných potrebách štátu, ako sa ukazujú z priebehu tohtoročného hospodárenia, sa ešte musím zmieniť o výdavkoch, vzniklých následkom zákonitých opatrení, vydaných behom tohto roku. Niektoré z týchto výdavkov sú značného finančného dosahu, menovite kde šlo o osobné náležitosti, ktorých zvýšenie bolo s hľadiska sociálneho nevyhnuteľné. Nové výdavky znamenajú najmä tieto normy: Zákon č. 31 Sl. z. o brannej výchove a zmene niektorých predpisov o civilnej protileteckej ochrane - výdavok 2 a polmilióna Ks, zákon č. 40 Sl. z., ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o podpore stavebného podnikania - výdavok 8 miliónov Ks, zákon č. 43 Sl. z. o druhotnom prídavku k žoldu vojenských osôb z počtu mužstva - výdavok 33 miliónov Ks, zákon č. 65 Sl. z. o Sbore poddôstojníkov z povolania - výdavok 6 miliónov tristotisíc Ks, zákon č. 80 Sl. z. o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby, v dôsledku ktorého sú výdavky na vojenskú rentu 5 miliónov Ks, na zvýšenie vyživovacích príspevkov rodinných príslušníkov osôb narukovaných 90 miliónov Ks a na započítanie vojenskej služby 5 miliónov Ks. Ďalej nové výdavky znamená zákon č. 99 Sl. z. o zvýšení odmien za vyučovanie náboženstva, nepovinných predmetov a za nadpočetné hodiny na národných školách a o rozšírení nároku na cestovné - výdavok 3 milióny štyristotisíc Ks, zákon č. 102 Sl. z. o druhotnom prídavku pre penzistov a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych - výdavok 25 miliónov Ks, zákon č. 104 Sl. z. o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby v roku 1943 - 14 miliónov Ks, vládne nariadenie č. 136 Sl. z. o náhrade služobných výdavkov štátnych zamestnancov znamená proti terajšiemu stavu zvýšenie výdavkov na úradné cesty asi o 15% a konečne zákon č. 139 Sl. z. o všeobecnom druhotnom prídavku štátnych zamestnancov - znamená pre štátnu pokladnicu viac náklad o 246 miliónov sedemstotisíc Ks ročite.

Štátnym zamestnancom, ktorí - ako ostatné vrstvy, odkázané na pevné peňažné platy - terajšími pomerami sú najviac postihnutí, bolo treba pomôcť ďalším poskytnutím drahotného prídavku. Toto sociálne hľadisko štátu sa žiaľbohu z nedostatku finančných prostriedkov nemohlo plne uplatniť aj voči štátnym penzistom. na ktorých je však tiež pamätané zvýšením ich doterajšieho a poskytnutím nového lineárneho drahotného prídavku od 1. januára budúceho roku, náklad ktorého bude činiť 36 miliónov Ks.

Z predneseného si slávna Snemovňa môže utvoriť prehľadný obraz o stave a úlohách, ktoré čakajú na štátnu pokladnicu; tento obraz nie je nijako ružový, ale verný a je treba, aby si túto skutočnosť a z nej plynúce dôsledky čo do krajnej úspornosti so štátnymi prostriedkami všetky príslušné orgány uvedomily.

Finančné príjmy sa aj v bežnom roku z dôvodov, ktoré som už predtým spomenul, vyvíjaly priaznivo a maly stúpajúcu tendenciu. Prebytky ukazujúce sa podľa rozpočtu sú značné, ale sú úplne skonzumované.

Vcelku vyniesly štátne finančné príjmy

do konca októbra bežného roku... 2.635,000.0000 Ks,

za tú istú dobu v roku minulom.... 2.000,000.000 Ks,

teda proti roku minulému viac o... 635,000.000 Ks.

Bežnoročný preliminár na finančných príjmoch do konca októbra činí zaokrúhlene 1.447,000.000 Ks,

je teda úhrn štátnych príjmov proti rozpočtu väčší za túto dobu o.....1.188,000.000 Ks,

Okrem stúpania finančných príjmov, plynúceho zo zvýšenia hospodárskych čísel, čo sa javí najmä u dane z obratu a prepychovej a u niektorých poplatkov, vyššie príjmy pochádzajú aj z nových zákonných opatrení, vydaných na zvýšenie príjmov štátnej pokladnice. Tak zvýšenie príjmov znamenajú tieto finančné normy: Zákon č. 17 Sl. z. o vojnových prirážkach k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, k dávke zo šumivého vína a k dani z piva a ďalšie zvýšenie týchto prirážok k uvedeným daniam obsahuje zákon č. 140 Sl. z. - ďalej zákon č. 107 Sl. z. o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej - zákon č. 138 Sl. z. o zmene niektorých právnych predpisov o poplatkoch. Okrem týchto zákonitých predpisov sa niektoré štátne príjmy zvýšily administratívnym opatrením, najmä v obore štátnych monopolov.

Podľa jednotlivých druhov sa štátne príjmy vyvíjaly takto:

Priame dane vyniesly do konca októbra bežného roku... 824,500.000 Ks

a za tú istú dobu roka predchádzajúceho 534,900.000 Ks,

vyniesly teda viac proti minulému roku o 289,600.000 Ks.

Všetky výnosové dane sú oproti roku predošlému vyššie čiastočne následkom vyšších daňových základov a čiastočne ako je to u dane pozemkovej a domovej následkom zavedenia vojnovej prirážky k týmto daniam. Najväčší prírastok je na dani dôchodkovej, ktorá v tomto roku vyniesla viac oproti minulému roku o 149 miliónov Ks. Daň z vojnových ziskov podľa zákona č. 107 Sl. z. vyniesla do konca októbra 28 a pol milióna Ks.

Príjem z dane obratovej do konca októbra bežného roku činil 637,400.000 Ks,

za tú istú dobu roku predchádzajúceho 514,000.000 Ks,

stúpol teda výnos dane za túto dobu proti roku minulému o 123,400.000 Ks.

Vyšší výnos bol docielený automaticky následkom zvyšovania hospodárskych čísel a cenovej hladiny.

Príjem z cla do konca októbra bežného roku činí.... 127,200.000 Ks,

za tú istú dobu roku minulého .... 145,000.000 Ks,

je teda príjem za túto dobu menší o .... 17,800.000 Ks.

Na pokles výnosu účinkujú znížené colné sadzby a povolené colné úľavy. Znižovaním dovozu možno očakávať ďalší pokles. Je to všeobecný zjav vo všetkých štátoch.

Spotrebné dane vyniesly do konca októbra bežného roku... 600,500.000 Ks,

za tú istú dobu roka minulého..... 484,500.000 Ks,

teda v bežnom roku viac o....... 116,000.000 Ks.

Najväčšie zvýšenie o 96 miliónov pripadá na daň z liehu, následkom zvýšenia daňovej sadzby dvakrát, na všeobecnú daň nápojovú o 6 miliónov a na daň z piva o 14 miliónov Ks. Naproti tomu daň z cukru a z mäsa vykazuje proti roku predošlému pokles.

Výnos poplatkov do konca októbra bežného roku činil... 403,191.000 Ks,

čo je oproti výsledku.. 262,000.000 Ks za tú istú dobu v roku predošlom viac o.. 141,191.000 Ks.

Väčšia čiastka zvýšeného príjmu pochádza z dane z jazdných lístkov o 29 miliónov Ks, z dane prepravnej o 69 miliónov a z dávky z jazdného o 15 miliónov Ks. Zbytok zvýšenia pripadá na nové poplatkové príjmy zavedené v poslednom čase, teda najmä z účteniek.

Výnos štátnych monopolov - bez Tabakovej réžie - oproti predošlému roku poklesol; do konca októbra bežného roku činil 38 miliónov Ks, čo je menej o 17 miliónov Ks, ako za tú istú dobu roku predošlého. Výnos zo štátnej lotérie činil 2 milióny šesťstotisíc Ks a nedosiahol ani rozpočtovej kvóty za túto dobu predpokladanej.

Trvajúci priaznivý vývoj finančných príjmov je závislý od vývoja hospodárskych a nie menej aj politických pomerov a preto k tomu, aby štát vedel plniť naň kladené veľké úlohy, je potrebná súčinnosť všetkých občanov štátu, ktorí plnením svojich daňových povinností najlepšie preukážu svoju príchylnosť k štátu.

Ako dôležitejšie normatívne opatrenia môjho rezortu z tohto roku, okrem už spomenutých zákonov o zvýšení finančných príjmov, spomeniem ešte tieto:

Zákon č. 5 Sl. z., ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach, zákon č. 6 Sl. z. o daňových úľavách na opravy domov, zákon č. 9 Sl. z., ktorým sa predlžuje platnosť niektorých ustanovení zákona o colných sadzbách a menia niektoré ustanovenia colného sadzobníka. Vyhláška ministra financií č. 39 Sl. z. o paušalizovaní dane z obratu u malých poľnohospodárov, zákon č. 135 Sl. z., ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach, vládne nariadenie č. 143 Sl. z., ktorým sa vykonáva zákon o zmene niektorých právnych predpisov o poplatkoch a vyhláška ministra financií č. 144 Sl. z. o účtenkách.                                

Okrem toho sú pripravované osnovy zákonov na zvýšenie dane prostého existenčného minima u dane dôchodkovej, zákon o Poštovej sporiteľni, devízový zákon, formálne poplatkové právo a zákon o štátnych zárukách.

Štátny rozpočet na správny rok 1944 po stránke jeho štruktúry nevykazuje žiadne zvláštne odchýlky, až na to, že všetky výdavky investičného rázu boly z rozpočtu vlastnej štátnej správy presunuté do investičného rozpočtu. Ani teraz nie sú v rozpočte zachytené výdavky spojené s brannou pohotovosťou štátu a ostatné mimorozpočtové výdavky, najmä výdavky spojené s financovaním clearingu.

Na príjmoch vlastnej štátnej správy sa preliminuje 3.127,206.300 Ks a na výdavkoch 3.734,495.924 Ks, ukazuje sa teda rozpočtový schodok 657,489.624 Ks, ktorý je oproti schodku za rok 1943 väčší o 298,957.119 Ks. Príjmy sú oproti rozpočtu na bežný rok vyššie o 542,540.140. - Ks a výdavky o 841,497.259 Ks.

Investičný rozpočet vlastnej štátnej správy a štátnych podnikov činí 1.216,828.300 Ks a po odpočítaní príjmov 3,680.000 Ks, 1.213,148.300 Ks. Celý investičný rozpočet je odkázaný na krytie úverom. Ako som už spomenul, finančné a úverové zdroje štátu budú v roku 1944 natoľko zaťažené mimorozpočtovými výdavkami v súvislostí s financovaním clearingu, že sa predpokladaný investičný program nebude môcť z nedostatku finančných prostriedkov v celom rozsahu uskutočniť ani vtedy, keď by boly na jeho realizovanie k dispozícii potrebné materiálie a pracovné sily. S tohto zorného hľadiska bude teda treba celý investičný program usmerniť a uspôsobiť a ak bude treba, urobiť potrebné opatrenia aj na prerušenie niektorých už započatých prác.

Zo štátnych príjmov pripadá suma 2.013,518.800 Ks na výsostné finančné príjmy a suma 1.123,687.500 Ks na vlastné administratívne príjmy štátnej správy, sem zahrňujúc aj aktívne saldo štátnych podnikov.

Na finančných príjmoch sa oproti roku predchádzajúcemu preliminuje o 276 miliónov 602.900 Ks viac. Na jednotlivých zložkách sa preliminuje takto:

na priame dane... 626,650.000 Ks,

na daň z obratu a prepychovú ..... 568,010.000 Ks,

na clo...... 125,032.000 Ks,

na spotrebné dane.. 376,780.000 Ks,

na poplatky.... 254,373.400 Ks,

na kartelový poplatok 1,200.000 Ks,

na monopoly.... 55,465.000 Ks,

a na štátnu lotériu.. 5,998.400 Ks.

spolu teda... 2.013,508.800 Ks.

Vyšší preliminár na štátnych príjmoch je odôvodnený docieleným výsledkom a stúpajúcimi daňovými predpismi. Keďže stav a pohyb daňových nedoplatkov má tiež vplyv na výšku daňového príjmu, pre informáciu uvádzam, že daňové nedoplatky podľa stavu dňa 1. januára bežného roku činily:

Na priamych daniach okrem prirážok pre samosprávne zväzky..... 203,737.369 Ks,

na dani z obratu a prepychovej ..... 64,371.605 Ks,

a na poplatkoch... 84,519.942 Ks,

spolu činily všetky nedoplatky na priamych daniach a poplatkoch. 352,628.916 Ks.

Podľa stavu 1. januára roku predchádzajúceho činily nedoplatky.. 284,992.923 Ks,

zvýšil sa teda od minulého roka stav nedoplatkov o..... 67,635.993 Ks.

Z vykázaných daňových nedoplatkov pripadá asi jedna tretina na daňové nedoplatky Židov, ktorých zlikvidovanie naráža na ťažkosti. Stúpnutie nedoplatkov sa odôvodňuje vyššími daňovými predpismi.

Vykázané daňové nedoplatky robia približne jednu štvrtinu ročitého predpisu priamych daní a dare z obratu, ktorý činil za rok 1943 okrúhle 1 miliardu 350 miliónov Ks. Daňové nedoplatky v pomere k výške daňových predpisov sú teda relatívne menšie.

Finančná správa sa vynasnažuje daňové nedoplatky čím prv zlikvidovať a zabrániť ich stúpaniu, lebo si je vedomá, že oneskoreným inkasom sa zvyšuje nebezpečie nedobytností daňového dlhu.

Rozvrhom preliminovaných štátnych finančných príjmov na obyvateľstvo slovenského štátu, na jedného občana pripadá 732 Ks z výsostných štátnych príjmov, okrem zaťaženia prirážkami a dávkami pre územnú samosprávu a príspevkami pre iné verejné korporácie, ako sú cirkevné dane, príspevky pre stranu, na záujmové organizácie a podobné. Stúplo teda zaťaženie z titulu štátnych finančných príjmov okrúhle o 100 Ks na jedného obyvateľa.

Výdavky vlastnej štátnej správy preliminujú sa sumou 3.784,495.924 Ks a sú vyššie proti výdavkom preliminovaným na rok 1943 o 841,497.259 Ks, to je o 28.6% proti výdavkom preliminovaným na rok 1942 o 1.396,534.448 Ks, to je o 58.48% a proti výdavkom preliminovaným na rok 1941 o 1.957,579.950 Ks, to je o 107.15%. Teda na rok 1944 máme o 107% viac preliminované, ako v roku 1941.

Tento silný vzostup výdavkov štátnej správy zapríčinený je nielen zvyšovaním sústavy hospodárskych čísel, ale je aj dôsledkom rozšírenia doterajších úloh štátnych a prevzatia úloh nových podľa noriem vydaných v roku 1943, o ktorých som sa už zmienil pri nakreslení stavu bežnoročného štátneho hospodárenia. Tieto nové výdavky čiastočne zaťažujú už rozpočtové hospodárenie na bežný rok a plne sa prejavujú v rozpočte na rok 1944.

Z úhrnu výdavkov vlastnej štátnej správy pripadá na osobné výdavky 1.554,126.900 Ks a na vecné výdavky Ks 2.230,369.024. V porovnaní s výdavkami určerými štátnym rozpočtom na rok 1943 ukazuje sa zvýšenie pri osobných výdavkoch o 302,671.800 Ks, to je o 24.19% a pri vecných výdavkoch o 538,825.459 Ks, čiže o 31.85%. Pomer medzi osobnými a vecnými výdavkami proti roku 1943 u osobných výdavkov sa znižuje na 41% a u vecných výdavkov sa zvyšuje na 59%.

Na výdavkoch pre rok 1944 participujú jednotlivé zložky štátnej správy takto:

		Výdavky
		r. 1944	r. 1943	v %
1	Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky	4,278.500	3,308.500	0.11
2	Snem Slovenskej republiky	5,992.500	4,913.500	0.16
3	Predsedníctvo vlády	29,464.200	21,861.300	0.78
4	Ministerstvo zahraničných vecí	36,886.700	27,737.000	0.97
5	Ministerstvo národnej obrany	639,269.000	463,125.200	16.89
6	Ministerstvo vnútra	900,054.900	717,196.500	23.78
7	Ministerstvo pravosúdia a Najvyšší súd	82,862.300	70,460.900	2.19
8	Najvyšší správny súd	2,217.000	1,854.100	0.06
9	Ministerstvo školstva a národnej osvety	565,248.800	469,718.400	14.94
10	Ministerstvo hospodárstva	217,179.500	126,230.000	5.74
11	Najvyšší úrad pre zásobovanie	238,631.600	252,950.000	6.31
12	Štátny pozemkový úrad	9,122.900	7,675.900	0.24
13	Ministerstvo dopravy a verejných prác	180,354.000	142,830.200	4.77
14	Ministerstvo financií	251,482.600	206,834.400	6.65
15	Všeobecná pokladničná správa	461,821.624	287,160.865	12.20
16	Penzie	155,284.300	135,686.600	4.10
17	Najvyšší kontrolný dvor	4,345.500	3,454.600	0.11

Z uvedeného rozčlenenia štátnych výdavkov na jednotlivé kapitoly je zrejmé, že najviac výdavkov vykazuje Ministerstvo vnútra, za ním nasleduje Ministerstvo národnej obrany, na treťom mieste je Ministerstvo školstva a národnej osvety, potom Všeobecná pokladničná správa, Ministerstvo financií, Najvyšší úrad pre zásobovanie, Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo dopravy a verejných prác atď.

Na zvýšení štátnych výdavkov participujú všetky kapitoly okrem Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktorý vykazuje proti bežnému rozpočtovému roku nižšie výdavky.

Zvýšenie výdavkov ukazuje sa v kapitole Ministerstva vnútra proti roku bežnému o 182,858.400 Ks. Toto zvýšenie nastalo - okrem skutočností, ktoré som už prv uviedol - najmä doplnením zmluvných síl, ktoré si vyžaduje zásobovacia agenda u administratívnych úradov, rozšírenie Slovenskej pracovnej služby, čo znamená zvýšenie výdavkov okrúhle o 14 mimiliónov Sk. Vyššia suma preliminuje sa aj na náhradu nedobytného liečebného štátnym a verejným nemocniciam o 30 miliónov Ks a na štátny príspevok, na deti robotníkov podľa zákona č. 217/ 41 Sl. z. o 15 miliónov Ks. V dôsledku stúpnutia cenovej hladiny zvýšil sa aj náklad na prevádzku štátnych nemocníc, ktoré sa rozširujú o ďalšie 2 nemocnice, kde sa preliminuje okrúhle o 35 miliónov Ks viac, ako v bežnom rozpočtovom roku.

Kapitola Ministerstva národnej obrany proti bežnému rozpočtu sa zvyštuje o 176,143.800 Ks, pri čom treba podotknúť, že výdavky spojené s brannou pohotovosťou štátu nie sú pojaté do rozpočtu a sú odkázané, ako som už predtým spomenul, na osobitnú úhradu. Odhliadnuc od rozmnoženia a zdraženia vecných potrieb národnej obrany má na vzostup výdavkom najväčší vplyv zvýšenie osobného nákladu v dôsledku zákonov č. 43/1943, 65/1913 a 139/43 Sl. z.

V kapitole Ministerstva školstva a národnej osvety sa preliminuje o 95.530.400 Ks viac ako v roku 1943. Z tohto zvýšenia najväčšia čiastka pripadá na osobné výdavky, ktoré sa zvýšili oproti bežnému rozpočtu o 72,540.900 Ks jednak v dôsledku pravidelných platových postupov a zákona o všeobecnom druhotnom prídavku štátnym zamestnancom a jednak obsadením systemizovaných miest úradníckych, profesorských a učiteľských.

Všeobecná pokladničná, správa vykazuje zvýšenie proti rozpočtu na rok 1943 o 174,660.759 Ks a dôsledku zaistením potreby na škody spôsobené bojovými činmi.

Ministerstvo hospodárstva vykazuje zvýšenie rozpočtu o 90,949.509 Ks, ktoré zvýšenie je v skutočnosti ešte vyššie následkom toho, že do rozpočtovej čiastky na rok 1944 nie sú zahrnuté výdavky na štátne vodné stavby, ktoré v minuloročnom rozpočte boly prelimnované medzi riadnymi výdavkami tejto kapitoly. Toto podstatné zvýšenie nastalo tým, že do kapitoly bol zaradený výdavok 120 miliónov Ks na započatie systematickej akcie na zveľadenie poľnohospodárskej výroby.

Zvýšenia výdavkov v ostatných kapitolách pochádzajú z okolností, o ktorých som sa zmienil na začiatku rozboru štátnych výdavkov, to je zo zvýšenia osobných výdavkov a zo zdraženia vecných potrieb.

Aj teraz môžem len dôrazne prizvukovať, že je nemožné výdavky štátnej správy zvyšovať bez určitej rozvahy a konkrétneho plánu na poslanie a racionalizáciu verejnej správy, lebo tu každé experimentovanie je spojené so zbytočnými výdavkami. Preto aj v štátnej správe sa musia peniaze účelne vydávať v súhlase s postulátmi, ktoré si štát pre svoje poslanie vytýčiť.

Štátne podniky v roku 1943 vykazujú dobrú prosperitu. Aktívnosť štátnych podnikov a to okrem Tabakovej réžie i železníc, pošty, štátnych kúpeľov a štátnych banských a hutníckych závodov umožnila nerušené prevádzanie investičného rozpočtu skoro v celom rozsahu, lebo tieto podniky skoro celý investičný program financovali z vlastných prostriedkov a neboly odkázané na financovanie zo strany štátnej pokladnice a tým nezaťažovaly priamo úverové zdroje štátnej správy.

Tabaková réžia ako najvýnosnejší štátny podnik musela prekonať isté ťažkosti, ktoré sa vyskytujú pri zadovážení surovín na cudzozemských trhoch. Preto i v roku 1943 pokračovala v rozširovaní plochy na pestovanie tabaku v tuzemsku v takej miere, aby zabezpečila potrebu hlavných druhov tabakových výrobkov pre fajčiarov. V roku 1943 pestuje sa tabak na ploche 2.174 ha, na čom participuje 697 pestovateľov tabaku. Oproti roku 1942 znamená to zvýšenie o 1.038 ha.

Po úspešných výsledkoch, ktoré boly získané pri pokusnom pestovaní viržínskych tabakov v tuzemsku, povolila Slovenská tabaková réžia v bežnom roku väčšiu plochu pre pestovanie tohto druhu tabaku až do výmery 194 ha.

Z úrody tuzemských tabakov v roku 1942 bolo tohto roku vykúpené celkové množstvo 18.675 q za nákupnú cenu 28,997.955 Ks. Priemerná cena za 1 kg tabaku tuzemských odrôd činí 14.99 Ks a u odrody viržíndkeho tabaku 24.33 Ks. Priemerná úroda na 1 ha plochy bola 1.643 kg tabaku priemernej hodnote 25.508.65 Ks.

V cudzine bolo celkom nakúpené 544.184 kg tabaku v cene 38.220.623 Ks. Okrem toho zaistila Slovenská tabaková réžia 500.000 kg tabaku v Taliansku, ktorý pre nastalé politické zmeny nemohol byť dosiaľ dovezený. Ináč pre dohľadnú dobu máme potrebné suroviny riadne zaistené a môžme očakávať, že v zásobovaní tabakovými výrobkami nenastanú žiadne poruchy.

Z tržby tabakových výrobkov odviedla Tabaková réžia štátnej pokladnici do konca októbra bežného roku 384 miliónov Ks, takže celkový odvod v tomto roku dosiahne sumy 400 miliónov Ks. Na rok 1944 sa následkom zvýšenia cien tabakových výrobkov počíta so ziskom 560,549.400 Ks, čo je o 163.6 miliónov Ks viac, ako podľa rozpočtu na rok bežný.

Štátna mincovňa v Kremnici počíta so ziskom 3,073.800 Ks, z ktorého sa má odviesť štátnej pokladnici 1,383.800 Ks; zbytok podnik použije na investície.

Slovenská pošta oproti roku predošlému docieľuje zvýšené prevádzkové výsledky. Mesačne dopravuje priemerne 300 tisíc balíkov, 380 tisíc doporučených listov a vybavuje priemerne 3 milióny telefónnych rozhovorov. Počet poslucháčov rádia od 1. januára sa zvýšil v tomto roku o 13.167 nových platiacich poslucháčov. Na rok 1944 počíta sa so ziskom 7,106. 300 Ks, ktorý sa má v celosti obrátiť na splátky investičných dlhov podľa zákona č. 48/1942 Sl. z.

S ohľadom na to, že náklady podniku najmä platovou úpravou značne stúpli, v uvedenom zisku sa už počíta so zvýšením telefónnych a telegrafných poplatkov, ktorých sadzby neboli vôbec dnešným pomerom prispôsobené. Bez tohto zvýšenia by bol podnik pasívny a odkázaný na značnú dotáciu zo štátnej pokladnice.

Poštová sporiteľňa svoju činnosť naďalej úspešne prehlbuje. Počet šekových účtov behom roka stúpol na 6962, teda skoro o tisíc viac. Aj ako vkladateľské miesto vykazuje postup, lebo za bežný rok jej pribudlo 6445 vkladateľov, čím výška vkladov dostúpila r. a 65,051.553 Ks. Jej účasť pri udržovaní trhu štátnych papierov bola tiež výdatná. Na rok 1944 počíta sa so ziskom 6,595.900 Ks, z ktorého 1,351.200 Ks pripadá na odvod do štátnej pokladnice. Zbytok sa venuje na dotáciu fondu a na investície.

Slovenské železnice to očakávanie, ktoré bolo vyjadrené v rozpočte na rok 1943, po prvý raz vo forme prevádzkového zisku v plnej miere spĺňajú. Na podklade doterajších definitívnych výsledkov hospodárenia v tomto roku možno právom očakávať, že konečný výsledok hospodárenia podniku "Slovenské železnice" za obchodný rok, 1943 bude aj oproti rozpočtu značne priaznivejší. Tieto priaznivé prevádzkové výsledky možno pripísať i naďalej stúpajúcej tendencii príjmov z prepravy osobnej a tovarovej a najmä z tranzitu. Na rozsah nákladnej dopravy uvádzam, že v čase od 1. januára do konca septembra bežného roku bolo naložené 573 tisíc vozňov, čo je proti roku predošlému za túto dobu viac o 45 tisíc vozňov. Slovenské železnice následkom získania značnejších prevádzkových príjmov z vyúčtovania zahraničnej prepravy boli v stave si hradiť celé trištvrtiny svojho investičného programu z vlastných prostriedkov. Tento priaznivý výsledok slovenských železníc s hľadiska celkového štátneho hospodárenia má tú nepriaznivú stránku, že na preplácanie príjmu zo zahraničia musí štátna správa zaopatrovať potrebné slovenské koruny. To isté platí aj o podniku Štátne lesy a majetky. Teda slovenské železnice majú pekný príjem v markách, ktoré ale štát musí preplácať. To je jediná stínna stránka.

Na rok 1944 počíta sa so ziskom 75,073.600.- Ks; k tomu treba poznamenať, že sa do výnosu podniku započítava výnos prepravnej dane v sume 102.000.000 Ks. Zisk sa má obrátiť na splátky investičných dlhov a na podnikové investície. Zasluhuje si poznámky tá skutočnosť, že dňa 5. septembra t. r. bola otvorená premávka na novej železnici Strážske-Prešov, vybudovanej za trvania Slovenského štátu. Táto nová trať dlhá 62 km, spojuje východ so strednými a západnými oblasťami štátu a podstatne obmedzuje bežnú premávku cez Maďarsko.

Štátne lesy a majetky následkom trvania dobrých odbytových možností a cien dreva vykazujú prosperitu približne v rovnakom rozsahu ako roku minulého. Do konca októbra bežného roku dosahuje odpredaj dreva sumu 354,376.000 Ks, čo je o 4% viac, ako za tuto dobu roku minulého. Štátne lesy v bežnom roku skoro úplne dokončili spracovanie kalamitného dreva v rozsahu cca 2 mil. kubických metrov, pochádzajúcich zo živelnej pohromy v roku 1941. Podľa rozpočtu sa preliminuje zisk 98,932.500 Ks, z čoho do štátnej pokladnice sa má odviesť 42,232.500 Ks. Rozdiel sa použije na investicíe a najmä na nákup lesov.

Štátne banské a hutné závody pracujú približne v nezmenenom rozsahu. V bežnom roku vyrobia asi 350 kg zlata a 8400 kg striebra. Štátna rafinéria v Dubovej doteraz má dobrú zamestnanosť následkom dostatku domácej i zahraničnej suroviny a dobrého odbytu naftových výrobkov. Počíta sa však s poklesom suroviny. Predpokladaný zisk je 150.400 Ks, ktorý sa má obrátiť na splátku investičných dlhov. Pokles výnosu podniku je zapríčinený stratovými banskými závodmi v Banskej Štiavnici a Kremnici.

Štátne kúpele behom roku bežného boli v dôsledku dobrej kúpeľnej sezóny sebestačné a neboli odkázané na pomoc so strany štátnej pokladnice. Na rok 1944 sa predpokladá čistý zisk 586.900 Ks, ktorý sa má obrátiť na splátku investičného dlhu.

Aktívne sú ďalej podniky: Štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov so ziskom 234.100.- Ks, Vojenské lesné podniky so ziskom 7,644.100 Ks, Ústav pre školský a osvetový film so ziskom 185.000 Ks a Štátne tlačiarne so ziskom 609.700 Ks.

Trvale pasívnym podnikom je Riaditeľstvo pre cestovný ruch so stratou 850.700 Ks, Visutá lanovka na Lomnický štít so stratou 2,220.400 Ks a Slovenská tlačová kancelária ako štátny podnik, toho času s najväčšou stratou vo výške 3,654.900 Ks. Tento podnik nemá žiadne predpoklady, aby bol organizovaný na základe podnikateľskom.

Úhrn ťažieb u všetkých štátnych podnikov činí podľa rozpočtu 3.623,952.100 Ks, naproti tomu náklady činia Ks 2.869,836.400. -. Porovnajúc s rozpočtom na bežný rok úhrn ťažieb podnikov stúpol o 803,287.800 Ks a úhrn nákladov o 573.623.410 Ks. V nákladoch sú výdavky osobné vo výške 1.178,000.400 Ks a výdavky vecné 1,691,836.000 Ks. Proti roku predchádzajúcemu osobné výdavky sa zvyšujú najmä následkom úprav platových o 230,992.060 Ks a vecné výdavky, najmä následkom zdraženia surovín a vecných potrieb o 342,631.350 Ks. Čistý zisk podnikov - po odpočítaní sald stratových podnikov - činí 754,115.700 Ks, z ktorého po odpočítaní podnikových dotácií fondom a čiastočnej úhrady nákladov na pravé investície má sa odviesť pokladničnej správe 578,390.700 Ks. Odvod štátnej pokladnici proti rozpočtu na rok bežný je vyšší o 182,408.540 Ks.

Zmieňujúc sa o investičnom programe štátnej správy a štátnych podnikov na rok 1944, musím znova opakovať, čo som zdôraznil, že náš investičný program je predimenzovaný; za uplynulé roky sme pekne pokračovali na výstavbe Slovenska a vznikli technické diela, ktoré nám robia česť. Nesmieme však zabudnúť, že štát sa nemôže venovať súčasne nerušenej výstavbe štátu a starať sa o potreby vyvolané terajšími pomermi. Tieto dve činnosti sa vzájomne vytláčajú. Investičný rozpočet musíme preto považovať len za maximálny program, z ktorého sa bude môcť uskutočniť len čiastka podľa finančných prostriedkov, a to hlavne pokiaľ ide o investície už započaté, v ktorých bude treba pokračovať.

Investičný rozpočet štátnej správy a štátnych podnikov na rok 1944 preliminuje sa sumou 1.216,828.300 Ks, okrem investícií hradených štátnymi podnikmi z ich vlastných prostriedkov. Porovnaním s investičným rozpočtom na rok 1943 je investičný rozpočet väčší o sumu 194,373.150 Ks.

Z investičného rozpočtu pripadá na vlastnú štátnu správu 694,513.000 Ks a na štátne podniky 522.315.300 Ks.

V rámci investičnej činnosti vlastnej Štátnej správy sa preliminuje pri Ministerstve hospodárstva suma 170,000.000 Ks na vodohospodárske investície, regulačné a melioračné, pri Ministerstve národnej obrany 100,318.000 Ks, zbytok 424,195.000 Ks sa preliminuje v rezorte Ministerstva dopravy a verejných prác, a to na cestné komunikácie suma 141,960.000 Ks, na vodné stavby 196.800.000 Ks, a to najmä na reguláciu Váhu 41,000.000 Ks, na reguláciu rieky Moravy 11,300.000 Ks. Ďalej sa preliminuje na pokračovanie stavieb hydrocentrál na Váhu v Ilave suma 6,000.000 Ks, v Dubnici suma 30,000.000 Ks a na pokračovanie v stavbe priehrady a hydrocentrály na Orave suma 42,000.000 Ks, v úseku Trenčín-Piešťany na započatú už stavbu troch dalších hydrocentrál sa preliminuje suma 60,000.000 Ks.

Na pozemné stavby sa preliminuje suma 85,435.000.- Ks, hlavne na zakončenie a pokračovanie v započatých stavbách. Nové stavby sa započnú len v neodkladných prípadoch, hlavne len na nemocničné a bytové ciele.

V rámci investícií štátnych podnikov Slovenská pošta obmedzuje sa len na dokončenie už započatých stavieb. Dokončuje budovu poštového úradu v Banskej Štiavnici a v Žiline, ďalej budovu zosilňovacej stanice v Poprade a v Ružomberku a pokračuje na stavbe budovy poštového úradu v Prešove a vysielača v Prešove. Započalo sa tiež so stavbou budovy pre rozhlasový vysielač v Prešove. Na výstavbu kábelového vedenia sa pamätá výdavkom 40 miliónov Ks. Pravé investície Slovenskej pošty preliminujú sa sumou 99,144.000 Ks, z ktorej 47 miliónov Ks uhradí podnik zo svojich vlastných prostriedkov a zostatok 52,144.000 Ks pôžičkou alebo preddavkom zo štátnej pokladnice.

Pre Slovenské železnice sa preliminuje na investície 425,540.000 Ks. Z tejto sumy pripadá hlavne na hradenie zbytku, nákladu druhej koľaje Račištorf-Leopoldov 6,760.000 Ks, na stavbu druhej koľaje na trati Kysak-Vrútky 60 miliónov Ks, na prestavbu trate Dúbrava-Banská Štiavnica 33 miliónov Ks, na stavbu zriaďovacej stanice v Žilina 12,890.000 Ks, na stavbu stanice v Banskej Bystrici 5,900.000 Ks, na stavbu stanice v Trenčíne 1,255.000 Ks, na elektrizáciu trate Spišská Nová Ves-Liptovský Svätý Mikuláš 24 miliónov Ks ako počiatočný náklad, na ukončenie práce pri stavbách tratí Zlaté Moravce-Zbehy, Banská Bystrica-Dolná Štubňa a Strážske-Prešov spolu 40 miliónov Ks, na pokračovanie v stavbe trate Slavošovce-Lubeník a Revúca-Tisovec 99 miliónov Ks a na stavbu nových tratí Jablonica-Plavecký Svätý Mikuláš, Podolinec-Orlov preliminuje sa ako počiatočný výdavok 50 miliónov Ks. Okrem toho pamätá sa tiež preliminárom na projekčné práce dalších nových železníc, a to: Myjava-Brezová pod Bradlom, Tisovec-Polhora, Nižná Slaná-Štítnik, Ulmanka-Dol. Kubín a Púchov n/Váh.-Lednické Rovne v úhrnnej sume 2 milióny Ks.

Z ostatných štátnych podnikov sa preliminuje:

Na štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov investičný výdavok 15,000.000 Ks, hlavne na kúpu pozemkov a budov, pre štátne banské a hutné závody sa preliminuje 13,197.000 Ks, hlavne na zdokonalenie a rozšírenie podniku a pre štátne kúpele sa počíta s investičným rozpočtom 15,588.100 Ks, najmä na najpotrebnejšie podnikové investície v Tatranskej Lomnici, na Štrbskom Plese, na Sliači a v Piešťanoch. Konečne investičný náklad pri visutej lanovke na Lomnicky štít činí 900.000 Ks a Slovenskej tlačovej kancelárie 20.000 Ks.

Záverom ešte podám prehľad slávnej Snemovni o stave štátneho dlhu. Tu sme pokračovali a prakticky aj dokončili konsolidáciu štátneho dlhu, prevzatého po bývalej republike Česko-slovenskej podľa dohody s Nemeckou ríšou zo dňa 13. apríla 1940, premenou jeho na dlh slovenského štátu.

Na základe splnomocnenia, daného mi paragrafom 17 zákona č. 22/1942 Sl. z. boli prevzaté a usporiadané záväzky z neemisného štátneho dlhu bývalej Československej republiky, započítaného do slovenského územného bloku. Pohľadávky tohto neemisného dlhu v sume 143,116.017 Ks i s prislušnými úrokmi do 31. decembra 1941 konvertoval som za 4 1/2 % dlhopisy štátnej konverznej pôžičky vydaním dlhopisov v menovitej hodnote 163,085.200 Ks. Okrem toho podľa splnomocnenia udeleného mi zákonom č. 59/1941 Sl. z. použil som dodatočne 4 1/2 % dlhopisy štátnej konverznej pôžičky v menovitej hodnote sto miliónov Ks na splnenie zahraničných záväzkov vzniklých v súvislosti s prevedením slovensko-nemeckej dohody zo dňa 13. apríla 1940. Nevyriešenou otázkou ostáva v tejto súvislosti participácia štátnych podnikov na prevzatom štátnom dlhu, ktorej riešenie je už tiež pripravené.

Na zadĺžení slovenského štátu, povstalom z dlžôb kontrahovaných v bežnom roku podľa splnomocnenia zákona č. 93/1943 Sl. z. povstal prírastok na 4 1/2% Tretej štátnej pôžičke, vypísanej vyhláškou "ministra financií č. 299/1943 Úr. n., v nominálnej hodnote 500 miliónov Ks, ktorá bola v krátkom čase po jej vypísaní plne prepísaná a preto jej úpis zvýšený na 550 miliónov Ks. Ďalej sa štátny dlh zvyšuje o prevzatý rezortný dlh v sume 1,678.614 Ks berúc však do ohľadu úbytky povstalé splatením, činí prírastok na rezortnom dlhu 1,177.041 Ks.

Štátny dlh zvyšuje sa teda voči stavu predchádzajúceho roku o 262 milióny Ks na 4 1/2% štátnej konverznej pôžičke, o 139 a pol milióna Ks na 3% štátnej konverznej pôžičke, o 550 miliónov Ks na Tretej štátnej pôžičke a o 1,177.041 Ks na prevzatom rezortnom dlhu; úhrnom teda o 952,677.041 Ks.

Naproti tomu sa v roku 1943 znižuje štátny dlh splatením pôžičiek prevzatých od bývalej Krajiny o 5,054.141 Ks, splatením cudzích prevzatých pôžičiek o 124.759 Ks, splatením pôžičky bývalého štátneho bytového fondu o 390.290 Ks, konvertovaním neemisného dlhu bývalej Česko-Slovenskej republiky o 143,116.017 Ks. Ďalej sa štátny dlh znižuje použitím 3 1/2 % štátnych exportných pokladničných poukážok na platenie výnosových daní, dane z obratu a dane prepychovej podľa § 5 nariadenia s mocou zákona č. 60/1941 Slov. zákonníka o 15 miliónov Ks. Na štátovkový dlh zaplatili sme 7 miliónov Ks, úhrnom činí teda úbytok 170,685.207 Ks. Po odpočítaní uvedeného úbytku od prírastku činí skutočný prírastok na štátnom dlhu behom roka 1943 - 380.008.034 Ks; úhrn štátneho dlhu koncom roku 1943 činí takto 5.220.805.252 Ks. Okrem toho som v bežnom roku doteraz vyzdvihol priechodný dlh vo výške 224,324.011 Ks, ktorý bude treba usporiadať. Ako vidieť, aj v bežnom roku - napriek vysokým príjmom z verejných daní a dávok - došlo k značnému zadĺženiu štátu, ktoré stúpanie bolo by na trvale neudržateľné, lebo nie je v pomere k našim úverovým možnostiam a je odôvodnené len vojnovým stavom.

Potreba na dlhovú službu na rok 1944 sa preliminuje sumou 272,902.018 Ks, čo je oproti rozpočtu na bežný rok viac o 34,795.072 Ks. Vyššia potreba sa ukazuje zo zvýšenia pasívneho kapitálu.

Poznamenávam ešte, že do rámca finančnej potreby štátneho rozpočtu na rok 1944 nie sú pojaté a v súvislosti s finančnou potrebou štátnej správy som sa ani nezmienil o finančných prostriedkoch, potrebných na splatenie 3 1/2% _ pokladničných poukážok, splatných dňa 1. marca 1944 v menovitej hodnote 200 miliónov Ks a na splatenie 3% pokladničných poukážok splatných dňa 16. decembra 1944 v menovitej hodnote 500 miliónov Ks; ide teda o potrebu na splatenie 700 miliónov Ks krátkodobého štátneho dlhu.

Na úhradu štátneho dlhu majú prispieť:

štátne podniky sumou.. 136,958.281 Ks,

samosprávne sväzky.. 965.087 Ks,

osobitné príjmové pramene 1,002.226 Ks,

Slovenská národná banka na umorenie štátovkového dlhu.....3,000.000 Ks

a štátna správa sumou.. 130,876.424 Ks.

V príspevku štátnych podnikov je zahrnutá suma 82,410.000 Ks, ktorú sú štátne podniky povinné nahradiť štátnej správe za investičné nákupy, vykonané pre jednotlivé podniky za ríšske marky v Nemeckej ríši podľa zákona č. 48/1942 Sl. z. poznamenávam, že rokom 1944 začína poprvý ráz umorovanie slovernských dlhodobých pôžičiek, a to pôžičky hospodárskej obrody Slovenska.

Z náčrtu, ktorý som podal o štátnom hospodárení, o finančných povinnostiach štátu a o nedostatkoch, ktoré sa v rámci spomenutých veľkých potrieb rysujú, je viditeľné, že úlohou štátnej správy v terajšej dobe je nielen starosť o beh vlastnej štátnej správy, ale že štátnej starostlivosti pripadá širšia úloha: starať s o udržanie rovnováhy celého národného hospodárstva následkom platobných ťažkostí. Verejná ruka musí v záujme verejnom prispieť na pomoc tam, kde v kladených úlohách súkromný hospodársky život už nevystačuje vlastnými silami a prostriedkami. Sledovaním verejného záujmu napomáha štát aj záujmy súkromné. Preto naše spoločné úsilie musí byť zamerané na to, aby sme preklenuli terajšie mimoriadne časy, čo vyžaduje súčinnosť a zvýšené obete od nás všetkých.

Odporúčam slávnemu Snemu, aby vládou predložený rozpočet ráčil schváliť. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 18. hod. 40. min.)