Snem Slovenskej republiky 1943

1. volebné obdobie. 10. zasadanie.

Zpráva

o 126. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 22. decembra 1943.

Zasadnutie otvorené o 9. hod. 17. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

66 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Gejza Fritz, Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský, Jozef Sivák a Július Stano.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Guvernér Slovenskej národnej banky Dr. Imrich Karvaš.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 126. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ferdinand Mondok, Dr. František Hrušovský, Štefan Haššík, Anton Simko a Dr. František Orlický.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 17. novembra 1943 číslo 157 Sl. z. o povinnosti uvoľňovať zamestnancov pre Ústredný hospodársky úrad a

zo dňa 30. novembra 1943 číslo 158 Sl. z., ktorým sa menia stanovy Obilnej spoločnosti pre Slovensko, úč. spol. v Bratislave.

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zprávy o 124. a 125. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1944, s upozornením podľa § 15 ods. 4 rokovacieho poriadku.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého a na opatrenia s tým spojené.

Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Františka Orlického a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o advokátoch a verejných notároch.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých služobných a platových pomerov zamestnancov Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu.

Zpráva národohospodárskeho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmenenie ktorých ustanovení zákona o priamych daniach.

Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o zmenách v samospráve obcí.

Zpráva ústavnoprávneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení drahotného prídavku pre penzistov, o predĺžení platnosti niektorých ustanovení zákona č. 102/1943 Sl. z. a o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona č. 139/1943 Sl. z.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o použití zvyšku výnosu srážok z textílií zavedených, podľa § 1 vládneho nariadenia č. 195/1939 Sl. z.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o príročí pre pohľadávky proti bývalému česko-slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru.

Zpráva predsedu úsporného a kontrolného výboru Snemu Slovenskej republiky o súhlase k vneseniu štátnych nehnuteľností ako prínosu do istej účastinnej spoločnosti.

Interpelácia poslanca Konštantína Čulena a spoločníkov vláde Slovenskej republiky vo veci odpustenia daní veľkostatkárovi J. Pálffymu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal túto tlač:

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o príročí pre pohľadávky proti bývalému československému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach týkajúcich sa ochrany živnostenského vlastníctva. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu a výboru národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o zvýšení drahotného prídavku pre penzistov, o predĺžení platnosti niektorých ustanovení zákona č. 102 /1943 Sl. z. a o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona č. 139/1943 Sl. z. Návrh som pridelil výboru sociálnemu a zdravotnému, rozpočtovému a ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o zmenách v samospráve obcí. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu a výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zmene niektorých ustanovení zákona o priamych daniach. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu, sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1944.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Vl. Moravčík:

Slávny Snem!

Kto sledoval v jednotlivých štátoch Európy rozpravy o štátnych rozpočtoch na budúci rok, mal možnosť zistiť vo všetkých prejavoch zodpovedných činiteľov spoločný spodný tón. Všade si kládli otázku, čí sa skončí vojna už behom budúceho roku a či tým pominú vrcholiace ťažkosti, spojené s vojnou. Ľudia, ktorí majú na starosti hospodárstva a výživu štátov, pýtali sa skoro jednotne, či v súhrne rôznych starostí, aké môžeme aj budúceho roku očakávať, má ešte nejakú hodnotu sostavenie rozpočtu na celý rok, ktorý môže byť tak bohatý na udalosti. Je faktom totiž, že za terajších pomerov vtesnať a do rámca číslic shrnúť všetky štátne potreby, vyčísliť predvídané príjmy a výdavky predstavuje úlohu, ktorá sa vymyká z rámca bežného plánovania, keď vieme, že aj nás čakajú úlohy, s ktorými nik nemôže rátať. Keď predkladáme teda plénu Snemu štátny rozpočet na rok 1944, dávame si tiež otázku, či je on už posledný vo vojnových časoch a skúmame, akú má on hodnotu, keďže ani my nevieme, či nepríde niečo nepredvídaného do našich rozpočtových plánov.

Z prejavu pána ministra financií Dr. Pružinského mal slávny Snem možnosť zistiť problémy nášho štátneho hospodárenia a dozvedieť sa o rozsahu príjmov a výdavkov na budúci rok. Vládou predložený návrh rozpočtu bol vypracovaný za spolupráce úsporného a kontrolného výboru Snemu, ale aj tak rozpočtový výbor previedol na ňom isté, potrebné zmeny. Po prevedení týchto zmien celkové číslice javia sa nám takto:

Percentuálne vyjadrené, lanského roku bolo nekryté 13% výdavkov štátneho rozpočtu, kým tohto roku nekryté výdavky stúply na 19% celkového štátneho rozpočtu.

Pre ďalšie posúdenie štátneho rozpočtu je zaujímavé uviesť, akými percentami participujú jednotlivé rezorty na príjmoch a na výdavkoch:

Na výdavkoch participuje v percentách:

Z uvedeného sostavenia môžeme vidieť, že najväčší podiel na výdavkoch vlastnej štátnej správy majú Ministerstvo vnútra, Ministerstvo národnej obrany, Ministerstvo školstva a národnej osvety a kapitola Všeobecná pokladničná správa. Pri podrobnejšom rozbore týchto výdavkov zistili by sme, že ide zväčša o personálne výdavky, čo je ostatne typickým zjavom celého nášho rozpočtu vlastnej štátnej správy, kde prevládajú výdavky personálne.

V porovnaní k minulému roku, v percentách vyjadrené, zvýšil sa rozpočet kapitoly 15, t. j. Všeobecná pokladničná správa, a to o 60%, rozpočet Ministerstva národnej obrany o 37%, Ministerstva zahraničných vecí o 32% a Predsedníctva vlády tiež o 32%, kým priemerné zvýšenie rozpočtu v porovnaní s rokom 1943 činí 26%.

Toto značné zvýšenie je zapríčinené stále vzrastajúcim povinnosťami Ministerstva národnej obrany, vzrastom cien potrieb armády, zvýšením náležitostí mužstva, v kapitole Ministerstva zahraničných vecí stúpajúcou drahotou v cudzine, novými vecnými potrebami, a pri kapitole Predsedníctva vlády novými potrebami povahy vnútorno-štátnej.

Naproti tomu zisk, ktorý majú odviesť podniky štátnej pokladnici, zvyšuje sa v roku 1944 o 183,163.440 Ks.

Rozpočtový výbor previedol na vládnom návrhu zákona niektoré zmeny, podrobne uvedené vo výborovej zpráve rozpočtového výboru. Pri rozbore jednotlivých výdavkových položkách došiel rozpočtový výbor znovu, tak ako po minulé roky, k poznaniu, že ani tohto roku pri sostavovaní rozpočtu nedodržiavala sa zásada najvyššej úspornosti. Jednotlivé rezorty pravdepodobne vo vedomí, že úsporný a kontrolný výbor a potom aj rozpočtový výbor budú snižovať nimi preliminované výdavky, prichádzajú vždy s vysokými nárokmi. Táto ich snaha zaistiť si pre svoj rezort čo najviac príjmov, plynie síce čiastočne z dobrého úmyslu: vykonať čo najviac vo svojom rezorte, ale naproti tomu nereálne zvyšovanie výdavkov zapríčiňuje skoro nezdolateľné ťažkosti štátnej pokladnici. Ak chceme, aby počínanie vrcholných orgánov, či už ministerstiev, alebo iných ústredných orgánov, mohlo sa brať za základ rozhodovania a určovania nových potrieb, treba ich sústavne upravovať na tú cestu myslenia a konania, aby nebolo vôbec potrebné v nimi preliminovaných výdavkoch robiť škrty. Lebo len tam, kde je záruka, že všetko sa robí podľa spoločnej smernice čo najväčšej úspornosti, môžu mať dôveru aj snemové výbory a nemusia prikročovať k nepopulárnym obmedzeniam, i proti, vôli vedúcich jednotlivých rezortov. Doteraz toto poznanie nepreniklo všetkých spolupracovníkov na našom rozpočte a rovnaký sklon k nehospodárnosti a často k nie celkom odôvodneným výdavkom možno pozorovať aj v iných úsekoch verejnej správy.