Podpredseda Dr. Opluštil:

Slovo má pán poslanec Esterházy.

Poslanec Esterházy (po maďarsky):

Ctená Snemovňa!

Rád by som krátko prehovoriť k rozpočtu na rok 1944. Nemienim sa zaoberať so samým rozpočtom, lebo v dnešných vojnových časoch ťažko je podať vecne posudok o tom, kedy je návrh rozpočtu reálny, alebo kedy prestáva byť reálnym.

Vojna a s ňou spojené okolnosti takmer znemožňujú, aby niekto hoci aj súkromný človek, vypracoval reálne na jeden štvrťrok budžet svojej domácnosti. Tým menej sa môže žiadať, aby sa rozpočet štátnej domácnosti na celý rok tak sostavil, aby zodpovedal na konci roku.

Po tomto konštatovaní sa snáď mimovoľne nadhodí otázka, že vlastne prečo sa ozývam. Odpoveď na to je celkom ľahká. Odhlasovať štátny rozpočet toľko znamená, že príslušný poslanec prechováva dôveru voči vláde, ktorá rozpočet navrhla. Cieľom dnešnej mojej rečí je, aby som v mene tu žijúceho maďarstva priklincoval pred Snemom naše stanovisko.

Tunajšie maďarstvo od okamihu utvorenia slovenského štátu svojím chovaním a každým svojím činom rukolapne dokazovalo, že prechováva dôveru a priateľstvo voči slovenskému národu a voči jeho vedúcim všetkých čias. Túto dôveru som zálohoval aj ja, ako tunajší zákonný zástupca maďarstva, keď som sa pri každej príležitosti osvedčoval v pozitívnom smere, keď som mohol v mene maďarstva prehovoriť. Dnes, keď hovorím k rozpočtu, nútený som dať na vedomie ctenému Snemu, že tunajšie maliarstvo v najplnšej miere preciťuje ťažké položenie zapríčinené svetovou vojnou, a preto, lebo vie, aká ťažká je situácia a nevie, ako sa táto v budúcností ešte zhorší, alebo kedy sa stane priamo katastrofálnou, dá rozpočet mojím prostredníctvom odhlasovať. Robím to tým radšej, lebo je mojím presvedčením, že hospodárski ministri vlády na čele s pánom ministrom financií a s pánom ministrom verejného zásobovania Karvašom konajú nadľudskú prácu, aby zachovali hospodársku rovnováhu Slovenska. Mne vrodená vecnosť mi súčasne káže, aby som priklincoval, že snaženie pánov hospodárskych ministrov doteraz chvalabohu nie je bezvýsledné. Aj hospodárske položenie Slovenska v mnohom ohľade nie je ružové, ale všetci vieme, že následkom vojny nastalý mimoriadny stav znemožňuje, aby páni hospodárski ministri stvorili tu také hospodárske pomery, aké by radi a vedeli utvoriť, keby sme žili v mieri. Preto nech akýkoľvek ťažký stav prinesie vojnový rozpočet na rok 1944 na jednotlivca samého, nech bude akékoľvek ťažké znášanie bremien s týmto rozpočtom spojených, s mojej strany ho disciplinovane príjmem.

Už som bol tak smelý vyhlásiť, že odhlasovanie rozpočtu je najlepším príkladom dôvery voči vláde. Naproti tomu túto dôveru môže vláda od poslanca len vtedy požívať, keď nielen čisté hospodárske príčiny hovoria za to, ale keď sú dané aj politické predpoklady. A tu nech mi je dovolené poukázať na to, že práve tak, ako dôveru prechovávame voči pánom hospodárskym ministrom, lebo vidíme, že za ťažkých okolností snažia sa podľa možnosti k všeobecnej spokojnosti usmerňovať veci krajiny, nemôžeme bohužiaľ prechovávať dôveru voči politickým ministrom vlády. Viem a v plnej miere preciťujem, že žijeme v búrlivých časoch. Toho najlepším dôkazom je, že som viac ako rok neprehovoril v Sneme, lebo som nepokladal za časuprimerané, aby som pred tvárou Snemu naše krivdy a ponosy rozoberal. Oveľa radšej som sa snažil vybaviť naše ponosy administratívnou cestou, ticho, pri úplnom vylúčení verejnosti, lebo aj tým som chcel dokázať našu politickú vyspelosť a tú skutočnosť, podľa ktorej v takýchto časoch plných nebezpečenstva treba sa vyhýbať každému takému kroku, ktorý príslušníkov rozličných jazykov od seba odďaľuje. Dúfal som a veril som v to, že naše politické chovanie budú príslušní činitelia vlády honorovať tým, že aj oni svojou váhou a autoritou zabránia, aby často denne sa opakujúce sekatúry prestaly. Žiaľbohu museli sme sa sklamať. Moje mlčanie a skutočnosť, že som s našimi ponosami nepredstúpil pred Snem, tak sa zdá pokladali za slabosť a preto namiesto toho, aby sekatúry prestaly, sa bohužiaľ so dňa na deň stupňujú.

Najmä do pôsobnosti a právomoci pána ministra vnútra patriaca ÚŠB svojím chovaním najlepšie dokazuje, že tí páni, ktorí tam sedia a ktorí robia určité opatrenia, vôbec nevedia pochopiť ťažkosť dnešných časov. Je ozaj nepochopiteľné, ako ľahkomyseľne disponuje tento úrad nad bytím alebo nebytím jednotlivých ľudí. Mohol by som na účet ÚŠB a vnútornej správy uviesť nesmierne mnoho anomálií. Nerobím to preto, lebo dúfam, že pán minister vnútra pochopí tú moju snahu, že nie rečniť chcem a neželám si vidieť na štipcoch novín veľké reči so senzačnými podtitulmi, ktoré by naše ponosy odkryly, ale bol by som rád, keby pán minister vnútra moje takmer mlčanlivé protestovanie proti týmto pokračovaniam uvážil a presadil, aby tieto veksatúry, ktoré maďarstvo urážajú, a tieto anomálie prestaly. Dúfam a verím, že to bude aj nasledovať, lebo by som úprimne a hlboko ľutoval, keby rozplynutím sa mojich nádeji bol som prinútený všetky naše ponosy raz zase sem priniesť.

Vstúpili sme do piateho roku vojny, nikto z nás nevie, čo prinesie zajtrajšok. Je nepopierateľným faktom, že sme na tejto zemi vedľa seba tisíc rokov žili. Počas histórie boly dobré a šťastné doby, ale boly aj katastrofy, ktoré rovnako postihovaly obyvateľstvo krajiny bez ohľadu na to, k akej národnosti patrilo. Kto chodí s otvorenými očami, vie, v koľkých krajinách Európy žijú dnes rozličné národy dobu najväčších katastróf. Čo sme tu spolu v tomto Sneme, nikto z nás nevie, čo stojí v knihe osudu a čo nás čaká. Jedno však viem pozitívne. My, čo sme v tomto Sneme, sme bez výnimky kresťania a verím, že veľká väčšina je vážne bohabojná. Prosím vás teda, a predovšetkým na to povolaných členov vlády, nech tu inaugurujú také politické ovzdušie, ktoré uspokojí všetkých obyvateľov krajiny. Ak to vláda vie uskutočniť, urobí nesmierne veľkú službu nielen svojej vlasti, ale aj všeobecnej európskej civilizácii, dnes až veľmi ohrozenej. Tak chápem a myslím, že je tu každý zajedno so mnou v nasledovnom: v súkromnom živote, ale aj politickom zameraní, žime takým životom a tak sa zachovajme, aby sme boli hodní toho, aby Boh našu krajinu a v nej žijúce národy ušetril od hrôz a utrpení vojny.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Slovo má pán poslanec Turček.

Poslanec Turček:

Slávny Snem!

Blížime sa k Vianočným sviatkom. V ovzduší rozsvietenia večnej lásky prichodia mi na um kraje nášho Slovenska, V údoliach rozhosťuje sa velebné ticho a zimné olovené šero nebadane sa mení v tmavú noc. Z okien domčekov našich dediniek do neprehľadnej tmy zablinkocú svetlá, akoby svätojánske mušky za sparného letného večera. Vonku je zima, ktorá zmrazuje až po kosti. V izbách malých učupených chalúpok je ale tým teplejšie. Nie je to teplo kozuba, ale i teplo zohrievané radosťou nad očakávaním toho, ktorý má pre každého svoj nekonečný dar, veď je On večná láska. Symbol jeho príchodu vianočný stromček sa rozžiari a otec s láskou vinie svoje dietky, akoby v Jeho zastúpení rozdával darčeky na dôkaz prítomnosti jeho štedrosti. Niet azda ani jednej rodinky, ktorá by v tento posvätný okamih nebola spútaná najväčšou hybnou silou ľudstva, láskou.

Tak mi teraz prichodí, akoby toto povznášajúce vianočné ovzdušie vtiahlo do tohto slávneho sboru, do Snemu nášho štátu. Stojíme pred vznešenou úlohou, máme splniť povinnosť otca večných Vianoc na sklonku roku ako stelesnená štátna svrchovanosť, aby sme aj živým skutkom dokázali, že samostatný štát slovenský stojí v službách svojho národa. Veď čo znamená odhlasovanie štátneho rozpočtu pre pospolitosť národa? Je to dar národu, jeho žijúcim príslušníkom, ktorý pre nich znamená život, život istoty, možnosť tvorivej práce, vnútornej vyrovnanosti, blaženej spokojnosti a najmä národnej hrdosti, veď si to sami robíme, pre seba, a nadovšetko pre naše budúce pokolenia. V tomto má hlboký smysel náš štátny rozpočet.

Štátny rozpočet na rok 1944 vykazuje vzostup tak na strane príjmovej ako aj výdavkovej. Je pravdou, že sa hodnota zvyšuje, ale táto obojstranná vzostupná tendencia znamená rozmach nášho hospodárstva a tým i väčšiu skyvu chleba pre každého príslušníka nášho štátu. Štátny rozpočet preliminuje na výdavkoch vlastnej štátnej správy 3. 724 miliónov a na investičnom rozpočte vlastnej štátnej správy a štátnych podnikov 1. 215 miliónov. Táto suma okrúhle 5 miliardová má svoj rub, ale má aj svoje líce. Neznamená ona len ťarchu pre daňovníkov, ale súčasne umožňuje väčšie zamestnanie a zvyšuje životnú úroveň pracujúcej pospolitosti. Pán minister financií vo svojom expozé vyhlásil, že finančné a úverové zdroje štátu sú v roku 1944 natoľko zaťažené mimorozpočtovými výdavkami v súvislosti s financovaním clearingu, že sa predpokladaný investičný program nebude môcť pre nedostatok finančných prostriedkov v celom rozsahu uskutočniť ani vtedy, keby boly na jeho realizovanie k dispozícii potrebné materiálie a pracovné sily. Ďalej . oznámil, že z tohto zorného hľadiska bude treba celý investičný program usmerniť, uspôsobiť a ak bude treba urobiť potrebné opatrenia aj na prerušenie niektorých už započatých prác. Táto stať expozé pána ministra financií vrhá na budúce investície nepriaznivý predpoklad. Je len otázkou, či tento predpoklad dá sa odstrániť tak, aby naše investičné práce neutrpely ujmu. Musíme rod zorným uhlom potreby posúdiť, či záujem národného celku vyžaduje pokračovanie investičných prác, áno alebo nie. Treba teda skúmať, aké práce sa tu prevádzaly a či je únosné, aby sme v ich pokračovaní vôbec prestali alebo ich intenzitu zmenšili. Mnoho je tu prípadov, V rámci investičných prác regulovaly sa rieky, stavaly hydrocentrály, dobudovávať sa nedostatočné komunikácie, či už cestné alebo železničné, aby tie kraje, ktoré viedenským verdiktom komunikačné boly poškodené, mohly byť opäť úzko zapojené do celistvosti nášho štátu. Mimo tohto v rámci investičných prác odstraňovaly sa tie nedostatky a škody, ktoré v minulosti zapríčinily Slovensku neprajné režimy, Ostáva otvorenou otázkou, či sa tieto práce majú obmedzovať alebo zastaviť. Podľa môjho názoru je nutné ustáliť určitú hierarchiu investičných prác podľa ich dôležitosti a tie, ktoré budú nezbytne nutné, budeme musieť i ďalej uskutočňovať. Ja v plnej miere uznávam ťažkosti štátnych financií. Obraz, ktorý nám predstavil pán minister financií nie je v ružovom svetle. Nechcem s týmto stanoviskom pána ministra financií polemizovať, považujem ale za časové, aby som poukázal na skutočnosť, vyplývajúcu z tohtoročného štátneho rozpočtu.

Na rok 1943 rozpočet preliminoval na príjmoch vlastnej štátnej správy 2.585 miliónov. Do konca októbra t. r. prijala štátna pokladnica 2.635 miliónov, teda o 50 miliónov korún viacej, než činil celoročný predpokladaný príjem a podľa prelimináru štátna pokladnica do konca ruka predvídala príjem len 1447 miliónov. Tento poznatok minuloročného rozpočtu dáva nám predpoklad, že i tohtoročný preliminovaný príjem je opatrne kalkulovaný a pravdepodobne konečný výsledok bude pre nás tak príjemným prekvapením, ako sme boli toho svedkami pri doterajších štátnych rozpočtoch. Keď berieme do úvahy, že financovanie clearingu, robotníckych úspor a výdavky spojené s brannou pohotovosťou štátu nie sú rozpočtové zaistené, a tieto položky isteže budú zaťažkávacou skúškou pre finančnú správu, môžeme ustáliť, že stanovisko pána ministra financií na štátne financie je výstrahou na opatrnosť.

S radosťou sme vzali na vedomie, oznámenie pána ministra financií, že otázka menová je udržovaná na zdravých základoch, ako aj to, aby politika menová i v budúcnosti úsilím vlády bola zpevnená, lebo otázka menová úzko súvisí so štátnymi financiami, a len, pri zdravej mene môžu jestvovať zdravé financie. Hodnota meny sa nám javí v jej kúpnej sile, letora nám vlastne má predstavovať jej zdravotný stav. Dobre bude, keď sa pri tejto otázke vrátime do minulosti, k počiatkom nášho samostatného štátneho života. Väčšina nášho obyvateľstva so značnou obavou očakávala riešenie našej meny. Potajomky sa spytovala medzi sebou, koľko vlastne máme zlata na Slovensku na krytie slovenskej koruny, aby jej kúpna sila neklesla. Previedla sa hneď na začiatku veľká akcia na zlatý poklad, a to dobrovoľným odovzdávaním zlata obyvateľstvom nášho štátu. Ešte i dnes nosíme pamiatku tejto akcie v podobe snubného prsteňa, na ktorom je nápis "Slovenský štát ďakuje". Neviem, koľko mala naša Slovenská národná banka v trezoroch zlatého pokladu, neviem ani to, koľko vyniesla táto dobrovoľná sbierka, vieme ale všetci, že kúpna sila našej meny neklesla a môžeme s radosťou všetci s pánom ministrom financií ustáliť, že si cudzina našu korunu vysoko váži a toto veľmi jasne hovorí za všetko. Treba si Však pritom všetkom uvedomiť, že kúpna sila našej koruny nekorení len v predpisoch riadeného hospodárstva, ale v značnej miere aj v disciplinovanosti súkromných hospodárskych jednotiek. Pán predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie na našej pracovnej schôdzke Pôdohospodárskeho sdruženia a Roľníckej komory vyhlásil, že sa mu podarilo aj bez drakonických zásahov udržať úradné ceny. Toto vyhlásenie pána predsedu NÚZ-u isteže musí nás všetkých naplniť sebadôverou a hrdosťou, súčasne si však musíme uvedomiť, že toto je veľké uznanie pre súkromné hospodárske jednotky Tak ako štátne financie prežívajú stále väčšie ťažkosti s roka na rok trvajúcou vojnou, podobne ich prežíva aj súkromné hospodárstvo. Veď máme tu nedostatky surovín, polotovarov, pohonných látok, ťažkostí sú o pracovné sily. Ako je zrejmé z platobného styku s cudzinou, zužujú s, a hospodárske oblasti pre zahraničnú výmenu tovarov. Ďalej je tu lákadlo využitia dnešnej konjunktúry pre osobné obohatenie. To všetko sú neprajné zásahy do súkromného hospodárstva. Keď sa pri tom všetkom dodržiavajú úradné ceny bez drakonických zásahov, je to pre súkromné hospodárstvo najlepšie vysvedčenie o jeho disciplíne. Teraz, keď žijeme v zriadenom hospodárstve, pri ktorom sa vrchnostenským zásahom ustaľujú tak ceny ako mzdy v jednotlivých výrobných odvetviach, vyžaduje sa zvýšená dômyseľnosť a spravodlivosť, aby nenastaly poruchy v hospodárskej rovnováhe. Toto je tým potrebnejšie, aby normatívne opatrenia nevzbudily dojem v tom, lebo onom výrobnom odvetví, že sa im nespravodlivé meria, lebo najťažšie sa znáša nespravodlivosť pod rúškom zákona. Takáto nespravodlivosť by mohla zapríčiniť poruchy nášho súkromného hospodárstva, čo by malo odraz aj na samotnú menu. A v konečných dôsledkoch len zdravé súkromné hospodárstvo môže zaistiť zdravé štátne financie. Složitosť jednotlivých výrobných odvetví a ich vzájomná odvislosť prikazuje spravodlivé riešenie pomerov medzi nimi a to najmä teraz.

Ak by som mal obrazne znázorniť výstavbu národného hospodárstva, tak považujem za účelné porovnať ho s pyramídou, ktorej základná složka je prvovýroba, to jest pôdohospodárstvo, ktoré zahrňuje v sebe poľné a lesné hospodárstvo. Za touto základnou složkou je baníctvo, potom priemysel, za týmito nasledujú remeslá, ľudový priemysel, ďalej obchod, peňažníctvo, doprava a napokon služby. Keď si takto obrazne predstavíme výstavbu nášho národného hospodárstva, logika káže, aby sila spodných vrstiev bola tak veľká, žeby ony nepraskly pod tlakom horných vrstiev. Z tohto vyplýva, že zdravé národné hospodárstvo môže byť udržané na zdravom pôdohospodárstve, ako na základnej vrstve celkovej výstavby Sú teórie, ktoré tvrdia, že najproduktívnejšie sa práca využije v priemysle. Ďalej sa tvrdí, že v priemysle sa 10 až 15 násobne zväčší, väčšmi zhodnotí práca ako v poľnohospodárstve. Z tohto vyvodzujú, že pre blahobyt narodia ďalekosiahlejší význam má priemysel ako poľnohospodárstvo, a preto v záujme zvýšenia blahobytu treba všemožne podporovať industrializovanie. Toto stanovisko má však aj svoj tieň. Priemyselný štát odkázaný na vývoz vystavený je veľkým cenovým výkyvom a značným hospodárskym poruchám.

Každé výrobné odvetvie má najistejšie odbytište na domácom trhu, či už je to poľnohosoodárstvo alebo priemysel. Vzhľadom na to, že poľnohospodárstvo je najväčším odberateľom priemyselných článkov, treba jeho kúpnu silu uspôsobiť na odber priemyselných článkov. Uprednostniť priemysel na úkor poľnohospodárstva znamená v konečných dôsledkoch ochudobnenie národného celku. Tento tendencie boli sme svedkami za bývalej Česko-Slovenskej republiky. Bývalá republika bola silne prepriemyselnená. Len aby mohla nájsť pre svoje články odbytište v zahraničí, zavádzala prísne obmedzovanie poľnohospodárskej výroby, aby miestopoľnohospodárskych článkov mohla vyvážať priemyselné výrobky. Výsledok tejto politiky bol, že roľníctvo sa zadĺžilo, produkcia klesala a samotný priemysel pre zahraničnú konkurenciu napokon zastavoval prácu, čím do nevídaných výšok stúpla nezamestnanosť. S tohto hľadiska jedine správnym je stanovisko profesora Brišku, ktorý považuje za najvýhodnejšiu štruktúru agrárno-priemyselnú, ktorá spojuje výhody obidvoch foriem a dáva možnosť odstraňovať ťažkosti. Spravodlivým riešením vzájomnej súvislosti medzi priemyslom a pôdohospodárstvom zabezpečuje sa prirodzená hospodárska rovnováha, ktorá má svoj prvotriedny význam politický. Či je výnos a hospodárska rovnováha zaistená zásahmi regulovaného hospodárstva, môžeme ustáliť z vývoju jednotlivých národných dôchodkov v jednotlivých výrobných odvetviach. Podľa výpočtu Ústavu pre výskum hospodárskej konjunktúry bol národný dôchodok na Slovensku v roku 1939 10. 909 miliónov, v roku 1940 12. 700 miliónov a v roku 1941 16. 300 miliónov. Roľníctvo na tomto dôchodku participovalo v roku 1939 25%, 1940 20% a 1941 19%. Z tohto je vidno, že pri stúpaní celkového národného dôchodku dôchodok roľníctva klesol o 5%. Podľa jednotlivých výrobných odvetví percentuálne stúpol národný dôchodok takto: u roľníctva o 13 a 1/2 percenta, u lesníctva o 41%, u priemyslu o 47%, u remesiel o 85%, u dopravy o 64%, u obchodu o 82%, u služieb o 45%. Reálny národný dôchodok Slovenska bol nižší od nominálneho národného dôchodku v 1940. roku okrúhle o poldruhej miliardy a v roku 1941 o 4 miliardy. Rozdiel medzi nominálnym a reálnym národným dôchodkom ukazuje na klesnutie kúpnej sily slovenskej koruny, ktorá podľa týchto čísel klesla o 48% do konca roku 1941. Keď uvažujeme, že nominálny dôchodok roľníctva stúpol do konca roku 1941 len o 13 a 1/2 percenta pri sníženej kúpnej sile koruny o 48%, musíme z tohto vyvodiť, že sa tu narušuje hospodárska rovnováha. Už som porovnal výstavbu nášho národného hospodárstva s pyramídou a z tohto krátkeho číselného prehľadu vysvitá, že základná vrstva pyramídy sa soslabuje, že je mementom snažiť sa ju zosilniť, aby pod tlakom vrchných vrstiev nepraskla. Na zosilnenie poľnohospodárstva máme dve možnosti, ktoré sú súbežné a veľmi úzko spojené a to sú:

1. zvýšenie poľnohospodárskej výroby,

2. spravodlivá relácia medzi cenami poľnohospodárstva a druhovýrobou.

Ako je neodlučiteľný roľník od pôdy, tak isto je neodlučiteľný produkčný problém od cenového problému. Otázka produkčná môže byť riešená týmito cestami:

1. Pokračovaním a prehlbovaním zveľaďovacích akcií:

Prvý základný krok sme už urobili, keď slávny Snem v roku 1942 odhlasoval sto miliónov korún na podporu poľnohospodárskej výroby. V nezasvätených a nezainteresovaných kruhoch je viac tendenčných úsudkov o prevedení tohto zákona, ako ochota veriť číselným výkazom o prevedení rôznych akcií. Pomocou týchto sto miliónov korún sa vymenilo 3636 vagónov osiva a to tým spôsobom, že roľník za svoje merkantilné obilie dostal uznané osivo. Týmto množstvom obilia sa zaistilo vyše štvrtiny celkovej osevnej plochy obilovín. Keď k tomuto dodáme, že na Slovensku najmä v úrodných údoliach malo roľníctvo už pred touto akciou akostné osivo, môžeme vyvodiť, že dnes na Slovensku nemusí byť ani jedno jutro, kde by roľník nemohol zasiať dobrú odrodu bársktorého obilia. Pomocou tejto akcie rozšírili sme sieť špeciálnych staníc na čistenie a morenie osiva na počet 172, takže roľníci za výhodné podmienky majú možnosť svoje obilie nielen vyčistiť, ale aj účinným morením chrániť proti rastlinným škodcom. Výsledok tejto akcie sa rukolapne prejavuje na výstavkách obilia, ktoré po tieto dni vydržiavame na Slovensku, na ktorých klasifikačné komisie jednoznačne ustaľujú vysokú kvalitu vystaveného obilia nášho roľníctva. Pri tejto príležitosti všetkým pochybovačom odporúčam, aby si prezreli niektorú z týchto výstavok a takto mohli sa presvedčiť o účinkoch zákona v úsekoch obilovín. Ďalej sa previedla veľká výmena zemiakov a najmä do tých krajov sa pridelily rakovinovzdorné zemiaky, kde sa roľníkom pre túto zhubnú nemoc v úrode nevracala ani sadba. Táto akcia si vyžiadala 5 miliónového nákladu. So starostlivosťou opatrného hospodára prideľovaly sa za prístupné ceny roľníkom, aj na množenie tieto zemiaky, aby sme si budúcu potrebu v prevážnej väčšine mohli kryť z Vlastnej úrody, s dobrými kvalitnými zemiakmi.

Snáď žiadne podnikanie nie je tak vystavené rôznym rizikám, ako je práve poľnohospodárstvo. Tohoročná abnormálna šuchotá, ktorá od polovice júla až do neskorej jesene trvala, tieto naše dobre mienené úmysly prekazila. Pýtam sa, či máme v tejto akcii pokračovať, áno alebo nie? Ak by som dostal na túto otázku zápornú odpoveď, musel by som pred týmto slávnym sborom oznámiť, že ako predseda Roľníckej komory bol by som nútený zakázať sadiť zemiaky v krajoch, ktoré sú rakovinou zamorené a tieto kraje sú súčasne najchudobnejšie, kde je zemiak vlastne každodenným chlebíkom ľudu a pýtam sa, kto by si mohol túto zodpovednosť na seba sobrať? Všeobecne je veľká sťažnosť sú strany konzumentov na nedostatok mlieka. I na tomto poli usilujeme sa tento nedostatok odstrániť nákupom dobrých plemenníkov a plemenníc a odpredajom tohto plemenného materiálu za prístupné ceny roľníkom a udeľovaním podpôr pre chudobnejšie obce pri nákupe verejných plemenníkov. Túto akciu robila už predchodkyňa Roľníckej komory Zemedelská rada za podpory Slovpolu. Slovpol už dávno na tomto úseku vykonáva veľmi činorodú prácu, za čo mu patrí verejné uzná. nie a vďaka celého roľníctva. Ale prostriedky Slovpolu samotného sú nedostačujúce a ak chcenie medzeru v chove hospodárskeho zvieractva vyplniť, tak k tomu sú potrebné ďalšie prostriedky. Znovu sa preto musím pýtať, či môžeme žiadať od našich chovateľov, aby si kúpili na Osvieženie krvi z cudziny plemenníka až za 30, 000 Ks per kus vtedy, keď u nás verejná ruka ustálila cenu tohto najakostnejšieho jatočného dobytka 11 Ks za živú váhu. Kto tu má vyrovnávať? Odpoveď je jasná, Tieto medzery mohly sa vyplniť len zo stomiliónovej akcie. A takto rad-radom by som mohol vypočítať všetky úseky poľnohosnodárstva, v ktorých stomiliónová akcia bola použitá a len by som prosil, aby každý, kto chce kritizovať prevádzanie zákona o stomiliónovej podpore pre poľnohospodárstvo, prv, než vynesie o nej predčasný úsudok, presvedčil sa, akým spôsobom sa akcia previedla.

2. Poučnými prednáškami, ktoré sú spojené s putovnými výstavkami, predvádzaním odborných filmov. Dostalo sa mi do uší, že sa povráva, že zo stomiliónovej akcie sa veľká suma venovala na osevne a vecné výdavky, ako aj na propagáciu zveľaďovania poľnohospodárskej výroby. Vyhotovenie materiálu putovných výstavok na rôzne heslá, ako napríklad prirodzené hnojenie, výzva na mliečnu produkciu atď. vyžadujú zväčšeného nákladu. Zpracované len jedného hesla vyžiada si nákladu až 150. 000 Ks. Kto má potom zaplatiť cestovné výlohy prednášateľov, ako aj predvedenie odborných filmov? Na tieto výdavky nemá úhradu vo svojom rozpočte ani Ministerstvo hospodárstva, ani Roľnícka komora a zas len pomocou zákona č 49 mohlo sa to realizovať. Aj v budúcnosti budeme musieť nájsť na tento účel úhradu ako na prepotrebnú vec.

3. Krajovými výstavkami, na ktorých sa vydržiavajú odborné prednášky a predvádzajú odborné filmy. Výdavky spojené s týmito výstavkami nám uhradzuje teraz Obilná spoločnosť pre Slovensko, aby sme verejnú ruku nezaťažovali keď nemusíme a nie je to potrebné. Toto je našou snahou aj v budúcnosti, aby sme postupne na všetky zveľaďovacie akcie našli uhradu v záujmovej sfére poľnohospodárstva,. Pri tomto našom snažení prekonávame práve v tomto čase značné ťažkosti, ba by som povedal, až príkoria. Zdržanlivosť so strany predstaviteľov priemyslu a obchodu znemožňuje nám odpútať sa od pomoci verejnej ruky.

4. Napokon zriaďovaním príkladných hospodárstiev. Podľa nášho presvedčenia absolventi odborných škôl hospodárskych, účastníci poučných prednášok, krajských výstavok roľníckych len vtedy sa budú vedieť v plnom rozsahu uplatniť v okruhu svojej pôsobnosti, keď budú mať možnosť v príkladných hospodárstvách prakticky ukázať dobrodenia: najnovších možností ekonómie. Zriadenie príkladných hospodárstiev opätovne vyžaduje investície a prvý inpulz k tomuto musí dať verejná ruka. I tohoročný rozpočet zaraďuje v rezorte Ministerstva hospodárstva na tieto ciele sumu 80,000.000 Ks. V tejto sume najmä so strany Ministerstva financií bolo zaujaté krajne zamietavé stanovisko. A keby som sa len tak príkladmo spýtal, kto má miest celkovú ťarchu ceny jednotného chleba, ktorá nebola od roku 1938 zvýšená? Je pravdou, že už z úrody v roku 1942 dostali sme na obilie produkčné príplatky a tieto sa vyplácajú aj tohto roku. Jedine tento program umožnil rozšíriť a prehĺbiť poľnohospodársku výrobu tak, aby sme na jednotke plochy produkovali čo najviac a čím akostnejších výrobkov.