V sociálnej politike čaká nás ďalej na vyriešenie najmä otázka podielu zamestnancov na čistom zisku podniku, úprava pracovného práva, úprava platenej dovolenej, zavedenie prídavku na deti súkromných úradníkov a sociálne poistenie remeselníkov a obchodníkov. A okrem toho bolo by dnes už zase potrebné, aby v sociálnom poistení boly alebo zvýšené dôchody, alebo aby boly dôchodcom poskytnuté aspoň jednorázové výpomoce.
Veľmi rád zisťujem, že aj na programe nášho dnešného zasadnutia máme osnovy, ktorými sa uplatňuje sociálna spravodlivosť. Je to najmä osnova o zvýšení drahotného prídavku pre štátnych penzistov a potom osnova, podľa ktorej sa zvyšuje nezdaniteľné minimum pre daň dôchodkovú.
Vážení páni! Včera večer mal som rozhovor s dvoma pánmi poslancami, ktorí mi pripomínali otázku sociálnej starostlivosti o mládež. Po výmene názorov sa zdalo, ako by sme si nerozumeli. Ja k otázke starostlivosti o mládež mám túto poznámku: Ak niekde je sociálna starostlivosť potrebná a samozrejmá, tak je to pri deťoch, ktoré sú otrhané, hladné alebo choré. Ale toto je len liečenie následkov. Správna sociálna politika lieči, odstraňuje príčiny. Nie to je sociálny štát, ktorý má množstvo rozličných sanatórií, plných nemocných na takzvané sociálne choroby, ale to je opravdivý sociálny štát, ktorý má zdravé bývanie i pre svojich chudobnejších občanov. Lebo keď dáme na rekreáciu, na liečenie či toho robotníka alebo jeho detí - ozdravie tam síce, ale vráti sa zase do nezdravého bývania, zase sa nedostatočne stravuje, zase sa nedostatočne odieva. Preto je potrebné ísť na koreň veci.
Snažme sa, aby naša hospodárska a sociálna politika bola preniknutá nefalšovanými kresťanskými zásadami. Nech je to skutočne tak, ako to povedal pán prezident vo svojej programovej reči na jubilejnom sjazde našej Strany, keď okrem iného vyhlásil doslovne: "Sme a zostaneme vyznavačmi kresťanského svetonáhľadu, ktorým sa riadiť a spravovať budeme nielen v kultúrnom, ale i v hospodárskom a sociálnom ohľade."
Takto je to jedine správne. Len možnosť takéhoto usporiadania našich vecí znamená opravdovú slobodu. Lebo žiť slobodne neznamená len možnosť hovoriť po slovensky, ale znamená aj možnosť zariadiť si po svojsky celý náš hospodársky a sociálny život. Môžeme sa učiť od iných aj hospodárskej a sociálnej politike, ale robme si vždy všetko tak, ako nám to najlepšie vyhovuje.
Rozličné národy rozličným spôsobom platia za svoju slobodu. Aj my dnes platíme za našu slobodu hospodárskymi hodnotami i krvou.
Treba uplatniť kresťanského ducha aj vo všetkých našich sociálnych ustanovizniach. Týka sa to najmä prevádzania nášho verejnoprávneho sociálneho poistenia. Lebo nestačí len to, keď sú zákony dobré, rovnako dôležité je, aby zákony boly aj správne prevádzané.
Ale nestačilo by ani to, keby sa kresťanský duch uplatnil v našej hospodárskej a sociálnej politike. Nevyhnutne je potrebné, aby sa kresťanský duch uplatnil aj v našich srdciach, v celom našom smýšľaní. Len takto zabezpečíme opravdovú spokojnosť pracujúcich vrstiev. Podmienkou spokojnosti je síce aj zabezpečenie patričnej životnej úrovne, ale to ešte nestačí. Spokojnosť sa nenosí v peňaženke, ale v srdci. Túto opravdovú spokojnosť nevie dať našim pracujúcim vrstvám žiadna cudzia nekresťanská ideológia. Opravdovú spokojnosť vie priniesť do našich sŕdc len kresťanstvo.
Tento duch udržuje človeka vyrovnaného i napriek rozličným neblahým zjavom. Lebo človekovi je niekedy trpko v duši, keď pokoruje ľudí a pomery.
Potrebné je, aby v každom z nás bolo dostatok dobrej vôle, ktorá je potrebná vždy, ale potrebná je najmä v terajších ťažkých a rozhodujúcich časoch, aké náš národ prežíva a do akých sa ešte dostaneme. Berúc na toto všetko zreteľ v tejto predvianočnej chvíli, úpenlivé volám: Nech sa v každom, z nás narodí Kristus! (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol:
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Moravčík.
Zpravodajca Moravčík:
Zriekam sa slova.
Predseda Dr. Sokol:
Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1944, v tomto poriadku:
Najprv budeme hlasovať o finančnom zákone a štátnom rozpočte na rok 1944, potom o vyhlásení pána ministra financií, ktoré predniesol na 125. zasadnutí Snemu 6. decembra 1943.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Moravčík: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Osnova finančného zákona má tri časti, XXX. článkov, nadpis a úvodnú formulu a štátny rozpočet ako prílohu,
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove a jej prílohe naraz pódia zprávy výborovej.
Kto súhlasí s osnovou finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1944 podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1944 podľa zprávy výborovej.
Teraz budeme hlasovať o vyhlásení pána ministra financií, ktoré predniesol na 125. zasadnutí Snemu 6. decembra 1943.
Kto súhlasí s vyhlásením pána ministra financií zo 6. decembra 1943, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem vyhlásenie pána ministra schválil.
Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:
2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovensko-nemeckého a na opatrenia s tým spojené.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Jozef Fundárek.
Dávam mu slovo.
Zpravadajca Dr. Fundárek:
Slávny Snem!
Po vzniku samostatného slovenského štátu jednou z najhlavnejších starostí jeho Vlády i Snemu bolo udržať v nerušenom chode hospodársky život Slovenska, lebo vyriešenie tejto otázky bolo popri správnom usporiadaní politických pomerov vnútroštátnych i zahraničných nevyhnuteľnym predpokladom jeho existencie. Bolo preto samozrejmým postulátom hospodárskej politiky slovenského štátu zachovať všetky obchodné spojenia s cudzinou, postaviť ich čo najskôr na samostatný normatívny základ, podľa možnosti ich prehlbiť, aby obchod a priemysel na Slovensku boly čo najviac zintenzívnené. Našim najprednejším partnerom na poli medzinárodného obchodu je od prvopočiatku Veľkonemecká ríša, s ktorou sme už 22. marca 1939 uzavreli platobnú dohodu a dňa 22. júna 1939 obchodmi smluvu. Tieto medzištátne dohovory sú dosiaľ základom našich hospodárskych stykov s Veľkonemeckou ríšou.
Na začiatku vyvíjal sa tak obchodný, ako i platobný styk s Nemeckom nerušene, i keď volumen vzájomnej výmeny tovaru rýchlo rástol. Ťažkostí sa dostavily na poli platobného styku v tej chvíli, keď Nemecko v záujme ďalšieho vedenia vojny muselo čim ďalej, tým väčšmi orientovať svoju výrobu k udržaniu a zvýšeniu svojej vojennej potencie a muselo zanedbávať tak výrobu statkov, určených pre vývoz. Konkrétne sa javily tieto ťažkosti v predlžovaní výplatnej lehoty pre slovenského vývozcu nad mieru pre neho ešte únosnú. Tieto ťažkosti odstraňovala pôvodne Slovenská národná banka tak, že počínajúc aprílom 1941 vyplácala slovenských exportérov čiastočne zo svojich prostriedkov preberaním ich markových pohľadávok na nostro. Keď v máji tohto roku dosiahla takto pohľadávka Slovenskej národnej banky z tohto titulu 700 miliónov Ks, zodpovedné miesta slovenské po dohode s nemeckými vládnymi miestami uznaly, že Slovenská národná banka nemôže ďalej pokračovať v tejto politike, ak nemá byť ňou ohrozená stálosť našej meny a že práve tento zreteľ vyžaduje, aby starostlivosť o ďalšie umožnenie hladkého priebehu slovensko-nemeckého obchodného platobného styku prevzal na seba štát, ktorý môže účinnejšie zmobilizovať na ten cieľ potrebné prostriedky. V dôsledku tejto dohody prijal Snem zákon č. 93/1943 Sl. z., ktorým bol minister financií zmocnený preberať ríšske marky až do výšky Ks 750 miliónov.
Cieľom osnovy zákona, ktorý sa predkladá Snemu na schválenie, je umožniť slovensko-nemecký tovarový a platobný styk na obdobie od 1. októbra 1943 do 30. septembra 1944. To sa má stať za súčinnosti ministra financií, Slovenskej národnej banky a tiež exportérov samých na slovenskej strane a nemeckého vládneho výboru na strane druhej. V akom pomere títo činitelia participujú na finančných obetiach k tomu potrebných, vidno z dôvodovej zprávy k vládnemu návrhu zákona. Tam uvedené číslice nechcem opakovať, chcem len opraviť tlačovú chybu v tom smysle, že suma 2 miliardy 380 miliónov Ks predstavuje podiel štátu a nie Slovenskej národnej banky.
Obete, ktoré sa žiadajú od štátu na uvedený cieľ, hľadiac na pomery nášho kapitálového trhu, sú vskutku značné. Štát ich bude môcť priniesť bez ohrozenia stálosti meny a prosperity nášho národného hospodárstva len vtedy, ak sa podarí zapojiť do tejto akcie celý náš kapitálový trh a usmerniť ho tak, aby súkromným záujmom nášho národného hospodárstva slúžil len v miere skutočnej potrebnej a aby sa vylúčili možnosti akéhokoľvek poskytovania úverov na ciele špekulačné.
Osnova dáva preto ministrovi financií ďalekosiahle plné moci tým cieľom, aby jednak mohol podrobiť dozoru poskytovanie úveru i tam, kde to nepodlieha právomoci Slovenskej národnej banky, ďalej môže dirigovať finančné prebytky kapitálových sberní, za ktoré sa popri peňažných podnikoch vyhlasujú i sociálne poisťujúce ústavy a súkromné poisťovne, buď do Poštovej sporiteľne alebo do Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky a konečne bude môcť minister financií predpísať týmto sberniam i to, akú sumu majú požičať štátu na ciele uvedené v osnove zákona. Pravda, aby minister financií mohol túto činnosť vykonávať, musí mať možnosť vykonávať revíziu i v tých kapitálových sberniach, ktoré dosial jeho revízii nepodliehaly.
Keď menom rozpočtového a národohospodárskeho výboru odporúčam osnovu slávnemu Snemu na prijatie, dávam výraz presvedčeniu, že jednak bude možno mimoriadne finančné obete, ktoré sa majú uložiť týmto zákonom štátu a národnému hospodárstvu slovenskému, pri účinnej a úprimnej spolupráci všetkých našich hospodárskych činiteľov priniesť bez toho, aby sa tým ohrozili zdravé základy a ďalší vývoj súkromného podnikania na Slovensku, jednak že pán minister financií bude nové bremeno rozdeľovať spravodlivo a úmerne, majúc vždy pred očami práve spomenutý postulát zachovania predpokladov existencie a vývoja nášho národného hospodárstva. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zmocnení ministra financií na preberanie pohľadávok z platobného styku slovenskonemeckého a na opatrenia s tým spojené.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 17 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú návrhy ma opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Fundárek: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 17 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých právnych pomerov advokátov.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Hudec:
Slávny Snem!
Verejný záujem a vývinom vyvolaná praktická potreba vyžaduje, aby zákonodarná moc v niektorých smeroch novou normatívnou úpravou zasiahla do právneho postavenia advokátov.
V predkladanom návrhu zákona ustanovenie § 1 poskytuje právomoc ministrovi pravosúdia, aby po vypočutí príslušnej advokátskej komory určil sídlo novozapisovanému advokátovi, kým ustanovenie § 2 viaže zápis neslovenského advokáta a či advokátskeho osnovníka do soznamu advokátov resp. advokátskych osnovníkov na právnu podmienku národnostnej reciprocity, o čom vydáva vyhlásenie minister pravosúdia. Pre nezachovávanie takejto národnostnej reciprocity v príslušnom štáte môže minister pravosúdia nariadiť i výmaz zapísaných advokátov alebo advokátskych osnovníkov zo soznamu advokátov prípadne advokátskych osnovníkov.
Na pôvodnom vládnom návrhu previedol výbor tieto zmeny:
Podľa pôvodných ustanovení § 1 nový zápis do soznamu advokátov mal byť viazaný na povolenie ministra pravosúdia, ktorý mal určiť i sídlo novozapisovanému advokátovi. Výbor priklonil sa k stanovisku, že v otázke samotného zápisu do soznamu advokátov niet dôvodu obmedzovať doterajšiu výlučnú pôsobnosť advokátskej komory, avšak so zreteľom na citeľný nedostatok advokátov v niektorých okresných mestách je skutočne potrebné zákonnou narmou poskytnúť možnosť ministrovi pravosúdia na to, aby mohol určovať sídlo novozapisovaným advokátom. Pritom sa zároveň vyslovuje, že takto prikázané sídlo môže si advokát zmeniť len zo závažných dôvodov a iba so súhlasom ministra pravosúdia.
Ustanovenie § 1 týka sa len nových zápisov do soznamu advokátov. Zápisy samotné, tak ako doteraz - teda so zachovaním doterajších opravných prostriedkov a lehôt - bude povoľovať a vykonávať výbor príslušnej advokátskej komory. Pred definitívnym zápisom výbor advokátskej komory predloží spisy so svojím návrhom ministrovi pravosúdia, aby tento určil pre novozapisovaného advokáta sídlo a to so zreteľom na skutočnú potrebu právneho zastupovania stránok v jednotlivých okresoch. K tomu sa poznamenáva, že ustanovenie § 1 Opatrenia Stáleho výboru č. 284/1938 Sb. z. a n. dávalo síce výboru advokátskej komory možnosť odoprieť zápis advokáta pre žiadané sídlo, ak by tým verejný záujem bol dotknutý, ale výbor advokátskej komory nebol podľa zákona oprávnený pozitívne určiť advokátovi sídlo v tom meste alebo v obci, kde práve advokátových služieb obyvateľstvo skutočne postrádalo. Tým je odôvodnená potreba novej legislatívnej úpravy v otázke pozitívneho určovania sídel novozapisovaným advokátom.
Zákaz zmeny sídla, vyslovený v druhej vete § 1, vzťahuje sa tiež len na nové zápisy, to jest na zápisy po účinnosti tohto zákona. Zmenu sídla iných advokátov usmerňuje § 2 Opatrenia Stáleho výboru č. 284/1938 Sb. z. a n. Podľa tohto ustanovenia zmena sídla sa povolí len, ak nie je tým dotknutý verejný záujem. Povolenie takejto zmeny patrí do pôsobnosti výboru advokátskej komory.
Ustanovenia pôvodného § 2 vládneho návrhu maly umožniť, aby advokátskych osnovníkov bolo možno zapísať do osobitného soznamu advokátov, ak už vykonali advokátsku skúšku a ináč vyhovujú predpísaným podmienkam, ale nevykazujú ešte právnu prax vyžadovanú podľa platných predpisov k zápisu do soznamu advokátov. Takto zapísaní advokáti boli by mohli v súdnom pokračovaní zastupovať stranu iba pred okresným súdom. Pred vyššou súdnou inštanciou boli by mohli vystupovať ako právni zástupcovia strany iba v pokračovaní o opravnom prostriedku, použitom v takej veci, v ktorej stranu už pred okresným súdom zastupovali. Podmet na tato ustanovenie vládneho návrhu zavdal citeľný nedostatok advokátov v sídlach niektorých okresných súdov. Výbor náležite uvážil závažnosť tohto dôvodu, ale dospel k tomu názoru, že ustanovenia § 2 s navrhovaným veľmi obmedzeným okruhom advokátskej pôsobnosti neznamenaly by v naznačenom smere výdatnú nápravu a pomoc, kým zase rozšírenie navrhovaného okruhu kompetencie so zreteľom na mnohostrannosť a zodpovednosť advokátskeho povolania nebolo by v súlade s verejným záujmom. Jednak z týchto dôvodov, jednak preto, lebo dôvodne možno očakávať, že nové ustanovenie § 1 predloženého návrhu o určovaní sídel novozapisovaným advokátom značne prispeje k zlepšeniu doterajšieho stavu v otázke nedostatku advokátov na niektorých miestach, výbor sa rozhodol pôvodné ustanovenia § 2 vládneho návrhu z predloženej osnovy vynechať.
Ústavnoprávny výbor odporúča predloženú osnovu slávnemu Snemu na uzákonenie. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o úprave niektorých právnych pomerov advokátov.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu. Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Františka Orlického a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o advokátoch a verejných notároch.
Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. Anton Hudec a za výbor rozpočtový pán poslanec Vladimír Moravčík.
Dávam slovo spravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Hudecovi.
Zpravodajca Dr. Hudec:
Slávny Snem!
Predložený návrh zákona má dva základné ciele:
jednak vyhovujúcimi ustanoveniami upraviť zriadenie a účinkovanie Penzijného pomocného fondu advokátov a verejných notárov a jednak normatívnou cestou zmocniť vládu na vydanie novej sadzby pre výkony advokátov a verejných notárov.
Zákonom č. 144/1936 Sb. z. a n. a opatrením Stáleho výboru č. 285/1938 Sb. z, a n. boly zmocnené advokátske a verejnonotárske komory usnášať sa o zaopatrení advokátov a kandidátov advokácie resp, verejných notárov a kandidátov verejného notárstva v invalidite a starobe, a to zriadením vlastného ústavu pre jednu alebo niekoľko komôr, alebo hromadným prístupom ku zriadenému už ústavu poisťovaciemu.
Praktická potreba vyžaduje novelizovať uvedené ustanovenia tak, aby spomenuté zákonné zmocnenie mohlo byť vykonané zriadením jednotného Penzijného pomocného fondu pre celé štátne územie, a to pre advokátov pri Advokátskej komore v Bratislave a pre verejných notárov pri Verejnonotárskej komore v Bratislave. Takto sa dosiahne vytýčený účel najjednoduchším a najúspornejším riešením. Sústredenie zaručuje väčšie finančné možnosti, jednotnosť a jednoduchú manipuláciu.
Ustanovenia navrhovaného zákona upravujú podmienky členstva v Penzijnom pomocnom fonde advokátov resp. verejných notárov a nároky plynúce z členstva rozdeľujú na štyri kategórie. Ide tu najmä o nárok na 1, dôchodok invalidný, 2. dôchodok starobný, 3. dôchodok vdovský a konečne 4. na dôchodok sirotský a na výchovné.
Príjmy Fondu plynú z pravidelných členských príspevkov, event. z dodatočných členských príspevkov a z iných príjmov (ako sú dary, odkazy, venovania, atď.).
Zriadenie Pomocného penzijného fondu advokátov a verejných notárov na právnom základe svojpomoci znamená značnú sociálnu vymoženosť pre príslušníkov advokátskeho a verejnonotárskeho povolania, ktorá v plnej miere vyhovuje aj sociálnej. tendencii nášho zákonodarstva. Preto ústavnopravný výbor s radosťou vítal predložený iniciatívny návrh ako celok a previedol na ňom iba opravy špeciálnej povahy.
Pôvodný § 8, ktorý mal za určitých podmienok zaistiť zákonný nárok na vdovský dôchodok aj rozlúčenej manželke, výbor vynechal so zreteľom na to, že takýto nárok ani v predpisoch platných pre penzijné poistenie (štátnych zamestnancov nie je uzákonený.
V novom § 8 podrobnejšími ustanoveniami sa vymedzily právne podmienky nároku na sirotský dôchodok a na výchovné, a to analogicky s právnymi predpismi platnými pre detí štátnych zamestnancov.
V novom § 18 sa vyslovily zásady, podľa ktorých rozhodujú spoločné výbory advokátskych komôr o niektorých otázkach v navrhovanom zákone uvedených. Podľa tohto nového ustanovenia výbory advokátskych komôr sa uznášajú na spoločnom zasadnutí, a to väčšinou hlasov porítomných. Na spoločnom zasadnutí predsedá a spoločné zasadnutie svoláva predseda Advokátskej komory v Bratislave.
Vydanie novej sadzby pre výkony advokátov a verejných notárov je odôvodnené v prvom rade skutočnosťou, že mnoho položiek doterajších sadzieb a ustanovení s nimi súvisiacich nie je v súlade s povahou a významom dotyčného advokátskeho resp. verejnonotárskeho úkonu. Preto už dávnejšie sa uvažovalo o príslušných legislatívnych zmenách. K ďalšej oprávnenej námietke oproti doterajšej sadzbe zavdávajú podnet terajšie hospodárske pomery a všeobecné zvýšenie cenovej hladiny životných potrieb.
Pôvodné ustanovenie iniciatívneho návrhu sverovalo vydanie novej sadzby do pôsobnosti ministra pravosúdia, avšak výbor považoval za účelnejšie neodchyľovať sa v danom smere od doterajšieho právneho stavu a preto ponechal vydanie sadzby v právomoci vlády.
Ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu predložený návrh zákona na prijatie. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol:
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Moravčíkovi.
Zpravodajca Moravčík:
Slávny Snem!
Rozpočtový výbor pri prerokovaní predloženého iniciatívneho návrhu obmedzil sa najmä na preskúmanie ustanovení § 16 resp. § 22, ktoré zaisťujú určité finančné výhody a úľavy Penzijnému, pomocnému fondu advokátov a verejných notárov.
Ustanovenia § 16 ods. 2 a 3 o poplatkových výhodách Penzijného pomocného fondu ponechal výbor nedotknuté, avšak škrtol v tomto paragrafe cely ods. 4 a prepracoval ods. 1 ako aj pôvodný ods. 5.
Škrtnutý ods. 4 mal zaručiť poplatkové oslobodenie pre prevody, odkazy a venovania v prospech Fondu. K vynechaniu tohto ustanovenia došlo z dôvodu zvýšenej ochrany finančných záujmov štátu, lebo doterajšie značné výdavky štátnej pokladnice, zapríčinené najmä stavom brannej pohotovosti štátu, vyžadujú čo najprísnejšie obmedzenie daňových a poplatkových výhod.
Pôvodné ustanovenie ods. 1 predmetného paragrafu v otázke úľav na priamych daniach odkazovalo na iné predpisy, v ktorých sú príslušné finančné úľavy špecializované. Rozpočtový výbor nahradil tento odkaz všeobecným a každú pochybnosť vylučujúcim ustanovením, podľa ktorého Penzijnému pomocnému fondu patria ohľadom priamych daní všetky výhody, úľavy a výnimky v tej miere, v akej ich priznávajú platné právne predpisy nositeľom verejnoprávneho sociálneho poistenia.
Pôvodné ustanovenie ods. 5 citovaného paragrafu malo zaistiť zaplateným pravidelným i dodatočným členským príspevkom ako aj zákupom každého druhu výhodu odpočítania od dane zárobkovej Rozpočtový výbor so zreteľom na právnu povahu všeobecnej zárobkovej dane, ktorá zpravildla nepripúšťa takéto srážky, priznal výhodu odpočítateľnosti iba pri dani dôchodkovej, avšak túto výhodu neobmedzil nijakou maximálnou hranicou. Nepovinné zákupy nárokov boly pritom - so zreteľom na finančné záujmy štátu - z predmetnej výhody vylúčené.