Snem Slovenskej republiky 1944

1. volebné obdobie. 10. zasadanie.

Zpráva

o 127. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 27. januára 1944.

Obsah:		Strana
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia .................	3
Ospravedlnenie neprítomnosti ..............	3
Dovolenky	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač ....................	3
Oznámenie podpredsedu o budúcom zasadnutí ........	9
Zaklúčenie zasadnutia .................	9
Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestaní niektorých trestných činov, spáchaných za nepriateľských leteckých útokov alebo za využitia následkov spôsobených leteckou vojnou, a niektorých činov spáchaných v súvislosti s evakuáciou a o osobitnom trestnom pokračovaní pre tieto trestné činy .....................	4
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca ..............	4
Rozprava odpadá	6
Hlasovanie o návrhu .................	6
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	6
2. Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach týkajúcich sa ochrany živnostenského vlastníctva ......	6
Reč spravodajcu Klimku ................	6
Reč zpravodajcu Dr. Fundárka ..............	7
Rozprava odpadá ..................	8
Hlasovanie o návrhu .................	8
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	8
3. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o samosprávnej dávke k dani z liehu, všeobecnej daní nápojovej a dávke zo šumivého vína .................	8
Reč zpravodajcu Vl. Moravčíka ..............	8
Rozprava odpadá ..................	9
Hlasovanie o návrhu .................	9
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	9

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 27. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

52 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Člen vlády Dr. Gejza Fritz.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 127. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášat.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Štefan Haššík, Dr. Matej Huťka, Vojtech Husárek, Jozef Drobný, Andrej Germuška, Ing. Franz Karmasín, Dr. Adalbert Gabriel a Ján Petrovič.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som zdravotnú dovolenku pánu poslancovi Antonovi Moravčíkovi do 1. februára 1944 a pánu poslancovi Dr. Ing. Petrovi Zaťkovi do 31. marca 1944.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia a mocou zákona:

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

zo dňa 14. decembra 1943 číslo 167 Sl. z. o prechodnej úprave niektorých zmenkoprávnych lehôt,

zo dňa 22. decembra 1943 číslo 185 Sl. z, ktorým sa predlžuje platnosť nariadenia s mocou zákona o osobitných poplatkoch pri povoľovaní vývozu do cudziny,

zo dňa 22. decembra 1943 číslo 172 Sl. z. o predĺžení platnosti nariadenia s mocou zákona o finančných úľavách pri úprave niektorých pomerov peňažných ústavov a súkromných poisťovní,

zo dňa 6. decembra 1943 číslo 163 Sl. z. o splnomocnení Penzijného ústavu súkromných úradníkov na poskytnutie jednorázovej výpomoci svojim dôchodcom,

zo dňa 14. decembra 1943 číslo 166 Sl. z. o predĺžení zmenkoprávnych lehôt,

zo dňa 22, decembra 1943 číslo 181 Sl. z. o splnomocnení Robotníckej sociálnej poisťovne na poskytnutie jednorázovej drahotnej výpomoci niektorým dôchodcom a

zo dňa 22. decembra 1943 číslo 183 Sl. z. o zrušení vládneho nariadenia o dočasnom obmedzení výplat zo životných poistiek u súkromných poisťovní.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač:

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestaní niektorých trestných činov, spáchaných za nepriateľských leteckých útokov alebo za využitia následkov spôsobených leteckou vojnou, a niektorých trestných činov spáchaných v súvislosti s evakuáciou a o osobitnom trestnom pokračovaní pre tieto trestné činy.

Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach týkajúcich sa ochrany živnostenského vlastníctva.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o samosprávnej dávke k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej a dávke zo šumivého vína.

Interpelácia poslanca Dr. Jána Balku a spoločníkov ministrovi hospodárstva vo vecí účinkovania a hospodárenia Sväzu mliekárskych družstiev v Bratislave.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu slovensko-dánska výmena nôt o predbežnej Obchodnej dohode z 5. augusta 1941. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou ohľadom úradníkov, iných verejných zamestnancov a požívateľov odpočivných platov bývalej Česko-Slovenskej republiky. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o úprave užívania niektorých pastvín. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o úprave niektorých právnych pomerov podniku Krompašské závody na med, účastinná spoločnosť v Bratislave. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a výboru národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa predlžuje a rozširuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona o samosprávnej dávke k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej a dávke zo šumivého vína. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestaní niektorých trestných činov, spáchaných za nepriateľských leteckých útokov alebo za využitia následkov spôsobených leteckou vojnou, a niektorých trestných činov spáchaných v súvislosti s evakuáciou a o osobitnom trestnom pokračovaní pre tieto trestné činy.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Účelom predloženej osnovy je prísnejšou trestnou represiou postihnúť určité trestné činy, spáchané za nepriateľských leteckých útokov, alebo na miestach postihnutých následkami týchto útokov, prípadne na evakuovanom území alebo v priestoroch pre vojnové nebezpečenstvo opustených.

Prísnejšia trestnosť sa vzťahuje iba na niektoré zvlášť nebezpečné a odsúdeniahodné trestné činy, ktoré za spomenutých podmienok zvýšenou mierou ohrozujú právny poriadok a najdrahšie právne statky občanov. Účinná ochrana právneho poriadku vyžaduje skutočne čo najostrejší boj proti týmto zločinom.

K trestným činom, na ktoré sa má vzťahovať účinnosť navrhovaného zákona, patria najmä útoky na život, ako vražda, zabitie, ťažké poškodenie tela, ďalej útoky na majetok, ako podpaľačstvo, lúpež, vydieračstvo, krádež, zločiny s traskavinami, úmyselné poškodenie cudzích budov alebo cudzieho zariadenia a napokon nebezpečné útoky, smerujúce proti úradom a orgánom vrchností.

Sprísnenie tejto represie záleží:

1. v obmedzení zákonnej možnosti zmierniť trest a

2. vo zvýšení zákonnej trestnej sadzby, určenej na dotyčný trestný čin.

U najzávažnejších zločinov, ktoré aj ináč sa trescú najťažším trestom, t. j. smrťou, môže sprísnenie záležať výlučne v tom, že sa obmedzí možnosť zmiernenia trestu, takže namiesto trestu smrti nemožno uložiť miernejší trest ako doživotnú stratu slobody.

Toto sprísnenie trestnej sankcie uplatňuje sa paralelne v oblasti trestného súdnictva občianskeho i vojenského. So zreteľom na dualizmus trestného práva v týchto dvoch odvetviach justície upravujú uvedenú otázku osobitné ustanovenia pre trestné súdnictvo občianske a osobitné ustanovenia pre trestné súdnictvo vojenské.

Všetky navrhované ustanovenia o sprísnení trestu majú sa vzťahovať v rovnakej miere na dokonaný trestný čin i na pokus oň a platia rovnako pre všetkých účastníkov, ktorí sa v trestnom čine alebo v pokuse oň previnili. Touto zásadou vylučuje sa pre špeciálne prípady navrhovaným zákonom upravené jednak miernejšia trestnosť pokusu, jednak aj miernejšia tresnosť určitých foriem trestnej účasti v odvetví trestného súdnictva občianskeho i vojenského.

Ďalším sprísnením, ktoré navrhovaný zákon zavádza, je vylúčenie mimoriadneho zmiernenia trestu u osôb, ktoré trestný čin spáchaly vo vekovom medzidobí 18-20 rokov. Ustanovenia, platné pre trestné súdnictvo nad mládežou, ostávajú však novým zákonom nedotknuté, takže mladistvú osobu, ktorá nemá ešte normálnu trestnú zodpovednosť, nemožno vôbec stíhať podľa prísnejších ustanovení navrhovaného zákona. Ináč sú ustanovenia navrhovaného zákona subsidiárnej povahy a uplatnia sa iba tam, ak dotyčný trestný čin nepodlieha prísnejšej kvalifikácií podľa iných zákonných ustanovení.

Osnova sa obmedzuje iba na sprísnenie hlavných trestov, takže ohľadom vedľajších trestov, najmä aj ohľadom straty úradu a volebného práva, treba použiť všeobecné ustanovenia pre dotyčné delikty inak platné.

Okrem uvedených otázok materiálnej povahy obsahuje predložená osnova dôležité novoty aj o úprave trestného pokračovania, podľa ktorého sa má postupovať v prípade trestného stíhania zločinov, podliehajúcich ustanoveniam navrhovaného zákona.

Spôsob procesu je tu upravený v podstate podľa zásad, platných pre stanné pokračovanie. Základným cieľom je dosiahnuť žiadúcu rýchlosť pokračovania, aby potrestanie mohlo nasledovať bezprostredne za previnením a aby tak čo najúčinnejšie sa vyhovelo účelu generálnej prevencie, čiže odstrašeniu iných individuí, náklonných na páchanie podobných zločinov.

Trestné pokračovanie má prevádzať osobitný päťčlenný senát krajského súdu, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou o vecí. K odsúdeniu vinníka vyžaduje sa tu však jednomyseľnosť všetkých členov rozhodujúceho senátu. Ak nedôjde k oslobodzujúcemu rozsudku, ale na druhej strane nedocieli sa ani jednomyseľnosť, potrebná pre odsudzujúci rozsudok, prestáva pôsobnosť osobitného senátu a nastupuje trestné pokračovanie podľa ustanovení inak platných. Oproti rozsudku osobitného senátu sa nepripúšťa nijaký riadny opravný prostriedok. Takýto rozsudok možno napadnúť iba opravným prostriedkom mimoriadnym, a to opravným prostriedkom v záujme právnej jednotnosti alebo obnovou pokračovania.

Ústavnoprávny výbor previedol na vládnom návrhu potrebné zmeny formálnej povahy a v duchu uvedených zásad ho aj meritórne prepracoval.

Pri tomto prepracovaní dbal výbor v prvom rade na tieto vedúce smernice:

aby do okruhu trestných činov, podliehajúcich ustanoveniam navrhovaného zákona, boly pojaté iba tie trestné činy, u ktorých sprísnená trestnosť je odôvodnená praktickou potrebou a u ktorých skutočnosť, že boly spáchané za nepriateľských leteckých útokov alebo využitím následkov týchto útokov, nesporne nasvedčuje značnejšiemu stupňu zločinného rozhodnutia a je dôkazom väčšej asociálnosti vinníkovej;

aby sprísnená trestná sankcia bola primerane odstupňovaná podľa objektívnej závažnosti trestného činu;

aby sudca pri uložení trestu nebol viazaný výlučne na jediný absolútny trest, lebo i medzi trestnými činmi jednej a tej istej kategórie prejavujú sa značné rozdiely, najmä s hľadiska subjektívneho zavinenia a s hľadiska priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností.

Pri vymedzení okruhu trestných činov, kvalifikovaných podľa ustanovení navrhovaného zákona, mnoho závažných deliktov - najmä deliktov ohrozujúcich právne statky verejné - bolo možno vynechať z toho dôvodu, že ich prísnejšia trestnosť v čase brannej pohotovosti štátu je u? náležite zaistená ustanoveniami iných zákonov.

Vylúčenie miernejších ustanovení, platných pre osoby, ktoré sa previnilý vo veku medzi 18. a 20. rokom, vyviera z myšlienky, že za nepokojov a v čase všeobecného nebezpečenstva práve osoby v tomto vekovom medzidobí prejavujú vo zvýšenej miere náchylnosť k nerestiam ba aj k zločinnosti.

Prísnejšia trestnosť pokusu a rovnako prísna trestnosť všetkých foriem trestnej účasti je odôvodnená snahou čo najúčinnejšie chrániť právne statky občanov oproti živlom zločinným, ktoré svojou protiprávnou činnosťou - hoci aj len činnosťou pokusnou, alebo napomáhaním iných vinníkov - práve v čase všeobecného nebezpečenstva dávajú zrejme najavo svoje negatívne duševné zameranie oproti uznanému právnemu poriadku štátu.

Ústavnoprávny výbor odporúča predloženú osnovu slávnemu Snemu v upravenom znení na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o prísnejšom trestaní trestných činov, spáchaných za nepriateľských leteckých útokov alebo za využitia následkov spôsobených leteckou vojnou, a niektorých trestných činov spáchaných v súvislosti s evakuáciou a o osobitnom pokračovaní pre tieto trestné činy.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri diely, 30 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi dielmi, 30 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach týkajúcich sa ochrany živnostenského vlastníctva.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Michal Klimko a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Jozef Fundárek.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Klimkovi.

Zpravodajca Klimko:

Slávny Snem!

Doteraz vydanými zákonmi a nariadeniami z odboru živnostenského vlastníctva, ako aj pristúpením Slovenska k medzinárodným dohodám, boly utvorené predpoklady pravidelného: pokračovania príslušných úradov v oblasti ochrany živnostenského vlastníctva na základe platných predpisov. (Predsedania sa ujal podpredseda Snemu Dr. Opluštil.) Pri Ministerstve hospodárstva v Bratislave bol utvorený Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva, ktorému prislúcha v najväčšej časti rozhodovať o otázkach spadajúcich do tohto odboru. Ukázala sa však aj potreba rozličných prechodných opatrení v dôsledku mimoriadnych vojnových pomerov a tiež niekoľko zmien platných predpisov, najmä pokiaľ ide o tuzemského vynálezcu. Opatrenia prechodného rázu boly doteraz vydané len pre uplatnenie unijných priorít s účinnosťou do 31, decembra 1943. Pokračujúca vojna a postupujúce úradné pokračovanie vyžadujú, aby sa aj u nás bral ohľad na ťažkosti vznikajúce z vojnových pomerov. Z uvedeného dôvodu touto osnovou majú sa utvoriť predpoklady, aby majiteľom príslušných ochranných práv v tuzemsku, a v dôsledku vzájomnosti i v cudzine, nevznikly škody pre prerušený alebo zdĺhavý medzinárodný poštový a platobný styk, nedostatok personálu, ničenie listinného materiálu a pod.

Osnova prináša zjednodušenie patentového a známkového pokračovania a to tak pre tuzemských ako i pre cudzozemských vynálezcov.

Paragraf 6 vládneho návrhu vychádza v ústrety najmä domácim vynálezcom, lebo za terajšieho stavu sú títo vystavení nebezpečiu pri uplatňovaní svojich patentových práv pre neznalosť a neprístupnosť platných zákonov a nariadení.

Ďalej donáša návrh zákona predĺženie lehoty Ba uplatnenie priority podľa parížskej unijnej dohody, ku ktorej pristúpil i náš štát 10. mája 1941. Návrh ďalej obsahuje úľavy ohľadom trvania ochrany patentov a úľavy pri obnovovaní ochranných známok.

Národohospodársky výbor v § 8 ods. 1 osnovy zvýšil navrhované poplatky z 80 Ks na 100 Ks a z 50 Ks na 70 Ks. Túto zmenu výbor odôvodňuje zvýšením poštových trov a manipulačných poplatkov, spojených s vybavovaním známkovej agendy. Tieto poplatky v cudzine sú nepomerne vyššie.

V mene národohospodárskeho výboru odporúčam predložený návrh zákona slávnemu Snemu na uzákonenie. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil:

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Fundárkovi.

Zpravodajca Dr. Fundárek:

Slávny Snem!

Zákony a nariadenia, vydané doteraz v Slovenskej republike na ochranu živnostenského vlastníctva, môžeme rozdeliť na tri skupiny:

a) predovšetkým sú to normy, ktorými bola upravená pôsobnosť Úradu na ochranu živnostenského vlastníctva,

b) potom predpisy upravujúce účinnosť ochranných práv, v bývalom štáte zapísaných, udelených alebo prihlásených a konečne sú to

c) mimoriadne opatrenia vyplývajúce jednak zo štátoprávnej zmeny, jednak z vojnových pomerov.

Týmito predpismi sa vytvorily právne predpoklady na zaistenie všetkých legálne nadobudnutých práv.

Pri úradnom pokračovaní na základe uvedených právnych predpisov ukázala sa však potreba niektorých ďalších normatívnych úprav, a to jednak prechodných zmien v dôsledku mimoriadnych pomerov spôsobených vojnou, jednak niektorých trvalých zmien patentového zákona a známkového zákona, ktorými sa má zdokonaliť úradné pokračovanie a zaistiť náležitá ochrana oprávneným záujmom prihlasovateľov. Oprava týchto otázok je práve účelom predloženej osnovy, ktorej ustanovenia systematicky sa členia na

1. mimoriadne opatrenia,

2. zmeny patentového zákona,

3. zmeny známkového zákona a konečne na

4. prechodné a záverečné ustanovenia.

Mimoriadne opatrenia obsahujú predovšetkým predĺženie tzv. prioritného moratória, t. j. predĺženie lehoty na uplatnenie unijnej priority (§ 1), Túto lehotu vláda už predĺžila nariadením s mocou zákona č. 17/1942 a č. 244/1942 Sl. z., a to v obidvoch prípadoch na jeden rok. Teraz sa má táto lehota predĺžiť do dňa, ktorý urči vláda nariadením, prakticky teda do toho času, kedy skončia terajšie mimoriadne vojnové pomery.

Ustanovenia § 2 sú tiež dôsledkom voj nových pomerov a umožňujú predĺženie ochrannej doby patentov s ohľadom na to, že vojnové pomery značne obmedzujú možnosť náležitého využitkovania patentových ochranných práv. V druhom odseku tohto paragrafu previedol ústavnoprávny výbor zmenu vládneho návrhu. Podľa pozmeneného znenia, poskytuje sa majiteľom patentov v každom prípade dostatočná lehota na to, aby mohli uplatniť nárok na predĺženie patentovej ochrany podľa ods. 1 tohto paragrafu, a to jednak v prípade, ak ich patent bol uznaný pred účinnosťou navrhovaného zákona, jednak aj v tom prípade, ak sa tak stane po účinnosti zákona.

Ustanovenia § 3 majú umožniť navrátenie do predošlého stavu u ochranných známok, ktorých obnovovacia lehota bola premeškaná. Aj na túto okolnosť treba brať osobitný ohľad za terajších vojnových pomerov, pretože takéto zmeškanie môže ľahko vzniknúť v dôsledku vojnovej služby, straty spisového materiálu a z podobných príčin. Ako pri g 2, tak aj pri § 3 sa má náležite prizeral na dobromyseľne nadobudnuté práva tretích osôb.

Skončenie účinnosti mimoriadnych opatrení upravuje § 4 a zmocňuje k tomuto normatívnemu opatreniu vládu.

Záujmy slovenských štátnych príslušníkov v cudzine sú chránené ustanovením § 5, podľa ktorého výhody navrhovaných ustanovení sa vzťahujú na cudzozemcov len v prípade vzájomnosti.

Významná je zmena v posudzovaní novosti vynálezu podľa úpravy, navrhnutej v § 6 vládneho návrhu. Podľa návrhu skoršie uverejnenie takého prihláseného vynálezu, ktorý pochádza od prihlasovateľa alebo od jeho právneho predchodcu, prípadne jeho skoršie tuzemské zjavné užívanie, verejné vystavenie alebo predvádzanie má sa považovať za škodlivé s hľadiska novosti iba po uplynutí 6 mesiacov odo dňa, kedy došlo k príslušnému uverejneniu alebo užívaniu. Získava tým najmä slovenský vynálezca, ktorý nie je zbehlý ešte v predpisoch patentového práva, pretože odstraňuje sa tým častá prekážka patentovania, spočívajúca v tom, že vynálezca svoj vynález krátko pred prihlásením už uverejnil alebo záujemcom predvádzal. Aby potom všetky v Slovenskej republike podané patentové prihlášky mohly byť jednotne posudzované, nariaďuje § 10, že ustanovenie § 6 treba použiť na všetky patentové prihlášky podané po 14. marci 1939.

V § 7 navrhnuté ustanovenie, ktoré umožňuje predlžovanie lehoty na platenie tlačových trov, znamená síce trvalú zmenu patentového zákona, vyplýva však tiež zo skutočnej praktickej potreby. Týmto opatrením zjednodušuje sa úradné pokračovanie, pretože sa umožňuje určiť lehotu na platenie tlačových trov v shode s lehotou na platenie dodatočne sročných poplatkov podľa § 7 zákona č. 146/1942 Sl. z.

Zmeny známkového zákona týkajú sa zvýšenia známkového zápisného poplatku a dodatočného predkladania náležitostí známkových prihlášok. Zvýšenie zápisného poplatku pre ochranné známky je odôvodnené značne zvýšenými trovami uverejnenia. Navrhnutý spôsob platenia pre cudzozemských prihlasovateľov a úprava dodatočného predkladania náležitosti je v shode s ostatnými normami v oblastí ochrany živnostenského vlastníctva, čím sa učiní ďalší krok v zamýšľanom a postupne prevádzanom administratívnom sjednatení celej tejto agendy.

V § 11 zrušil výbor pôvodné ustanovenie, podľa ktorého navrhovaný zákon mal nadobudnúť účinnosť už dňom 1. januára 1944, takže o začiatku jeho účinnosti platia všeobecné ustanovenia publikačnej normy.

Výbor previedol ešte na texte vládneho návrhu nutné zmeny štylárnej povahy a odporúča osnovu v znení takto upravenom na uzákonenie. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o mimoriadnych opatreniach na ochranu živnostenského vlastníctva.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášat.

Osnova má štyri diely, 11 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Klimko: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Fundárek: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi dielmi, 11 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 2, bod programu. Nasleduje 3, bod, ktorým je:

3. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o samosprávnej dávke k dani z liehu, všeobecnej daní nápojovej a dávke zo šumivého vína.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Vl. Moravčík:

Slávny Snem!

Pri prejednávaní zákona o zmenách v samospráve obcí konštatovalo sa, že bude potrebné upraviť a do lepšieho stavu priviesť aj financie obcí. Preto bol pojatý do tohto zákona § 17, podľa ktorého z pálených liehových nápojov, vína, piva, mala sa vyberať samosprávna dávka vo výške 10% priemernej spotrebiteľskej ceny. Podrobnosti o spôsobe vyberania tejto prirážky malo určiť vládne nariadenie. Zistilo sa však, že lineárne 10%-né vyberanie samosprávnej dávky je veľmi ťažko prevediteľné a preto vláda prišla s novým návrhom zákona, ktorý obsahuje už podrobnejšie ustanovenia o samosprávnej dávke k daní z liehu, všeobecnej daní nápojovej a dávke zo šumivého vína. Tento návrh nepridržiava sa jednoznačne 10%-nej prirážky, ale číselne udáva výšku jednotlivých druhov liehovín. Podľa predbežných odhadov týmto spôsobom získa sa asi 150 miliónov korún, z ktorých polovica rozdelí sa obciam na ich priame úlohy a polovica bude použitá ako príspevok vo smysle ustanovenia § 11 zákona č. 77/1927 Sb. z. a n.

Niet pochybností o tom, že týmto spôsobom podstatne sa ozdravia obecné financie. Budú môcť takto riadne plniť nielen všetky tie úlohy, ktoré teraz majú pridelené, ale ešte aj úlohy nové, ktoré ich očakávajú.

Rozpočtový výbor po náležitom uvážení veci doplnil § 1 vládneho návrhu ustanovením, že aj z každého litra piva sa vyberá samosprávna dávka a to vo výške 25 halierov z každého litra. Cena ani kvalita piva v dôsledku zavedenia tejto samosprávnej prirážky nebude zmenená.

Naproti tomu upravil výbor § 13 vládneho návrhu zákona tak, že sa zrušujú ustanovenia o vyberaní obecnej dávky z piva ako aj dávka z piva, vyberaná na potravnej čiare.

Rozpočtový výbor navrhuje, aby slávny Snem vládny návrh zákona v upravenom znení uzákonil. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o samosprávnej dávke k dani z liehu, všeobecnej dani nápojovej, dani z piva a k dávke zo šumivého vína.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 14 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Vl. Moravčík: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 14 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 58. min.)