Snem Slovenskej republiky 1944

1. volebné obdobie. 10. zasadanie.

Zpráva

o 128. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 17. februára 1944.

Obsah:		Strana
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Dovolenky,	3
Rozdaná tlač	3
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí	9
Zakľúčenie zasadnutia	9
Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho a branného výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa doplňuje zákon o obrane štátu	3
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	3
Reč zpravodajcu Horniša	4
Prikročenie k rozprave	4
Reč poslanca Esterházyho	5
Záverečné slovo zpravodajcu Dr. Orlického	5
Hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu hlasovaním.	6
2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o úprave užívania niektorých pastvín	6
Reč zpravodajcu Petroviča	6
Rozprava odpadá	7
Hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu hlasovaním	7
3. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje a rozširuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách	7
Reč zpravodajcu Klimky........	7
Rozprava odpadá.........	8
Hlasovanie o návrhu.......	8
Prijatie návrhu hlasovaním......	9
4. Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o úprave niektorých právnych pomerov podniku Krompašské závody na meď, účastinná spoločnosť v Bratislave....	9
Reč zpravodajcu Dr. Orlického .......	9
Rozprava odpadá........	9
Hlasovanie o návrhu.. .....	9
Prijatie návrhu hlasovaním.	9
Príloha	10

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 26. min.

Prítomní:

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

54 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: ministerský radca Dr. Alexius Čelko a hl. odb. radca Dr. Vojtech Zubek.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Otváram 128. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Martin Sokol, Dr. František Hrušovský, Jozef Drobný, František Slameň, Dr. Štefan Mušak, Ján S. Vančo, Dr. Ján Balko a Vladimír Moravčík.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som pánu poslancovi Jánovi Hollému dovolenku do 28. februára 1944 a pánu poslancovi Dr. Jozefovi Fundárkovi do 5. marca 1944.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zprávy o 126. a 127. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho a branného výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa doplňuje zákon o obrane štátu.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o úprave užívania niektorých pastvín.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje a rozširuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách.

Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o úprave niektorých právnych pomerov podniku Krompašské závody na meď, účastinná spoločnosť v Bratislave.

Vládny návrh ústavného zákona o osobitných ustanoveniach v konaní pred súdmi a úradmi za brannej pohotovosti štátu. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Oznamujem, že poštou bol rozoslaný:

vládny návrh zákona, ktorým sa doplňuje zákon o obrane štátu. Návrh bol pridelený výboru ústavnoprávnemu a brannému.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho a branného výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa doplňuje zákon o obrane štátu.

Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. František Orlický a za výbor branný pán poslanec Koloman Horniš.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí 10. februára 1944 a priklonil sa k stanovisku návrhu, že zvýšená ochrana štátu, najmä zvýšená ostražitosť na hraniciach, vyžadujú, aby špeciálne ustanovenia §§ 49 až 51 zákona o obrane štátu, ktoré obmedzujú nadobudnutie práv k nehnuteľnostiam v pohraničnom pásme, ako aj v obvode opevnených a iných pre obranu štátu dôležitých miest, platily nielen pre cudzincov, ale aj pre všetkých slovenských štátnych občanov. Je nevyhnutne potrebné, aby obyvateľstvo týchto miest bolo čo najspoľahlivejšie a vyžadovanú úplnú spoľahlivosť samotné štátne občianstvo ešte nezaručuje.

Ustanovenie poslednej vety článku I. zamedzí možnosť prípadného obchádzania oznamovacej povinnosti.

Článok II. doplňuje § 116 ods. 4 zákona o obrane štátu ustanovením, podľa ktorého nielen pri nútenej, ale aj pri dobrovoľnej evakuácii obyvateľstva z ohrozovaného územia hradí štát náklady, a to v rozsahu, ktorý má určiť vládne nariadenie. Toto ustanovenie uľahčuje odsun obyvateľstva a jeho majetku z miest vojnovými udalosťami ohrozovaných a prispeje k sníženiu i zjednodušeniu úradnej práce, spojenej s takýmto odsunom.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem prijal osnovu v predloženom znení. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Mederly:

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor branný pánu poslancovi Hornišovi.

Zpravodajca Horniš:

Slávny Snem!

Predstaviteľom nášho národa a štátu ako aj všetkým súčasným pokoleniam slovenského národa pripadá v dnešných krutých vojnových časoch ťažká zodpovednosť za všetko, čo konajú a čo majú konať. Stavaní sú pred riešenie úloh nielen s chvíľkovým, časovým zameraním, ale žiada sa od nich dochviľné vybavenie všetkých naliehavých otázok, od dobrého vyriešenia ktorých bude závisieť náš budúci národný život a trvalá existencia nášho slovenského štátu.

Ak sme teda postavení na čelo národa v časoch vojnových, keď vojna silno dolieha i na náš každodenný život, v popredí nášho záujmu musia byť otázky, ktoré súvisia s brannosťou národa a s obranou nášho štátu. Pri riešení tak dôležitých otázok neobstojí improvizácia, ale sú potrebné trestné normy, ktoré systematicky upravujú všetko, čo je k obrane našej vlasti potrebné.

Takouto predlohou je aj vládny návrh zákona, ktorým sa doplňuje zákon o obrane štátu. Skutočnosť, že sa táto predloha dostala na prerokovanie do nášho Snemu, je presvedčivým dôkazom, že sa branné otázky v našom štáte úzkostlivo sledujú a prispôsobujú nášmu životu i jeho potrebám.

Čo je potrebné k obrane štátu, a to predovšetkým vo vojnových pomeroch, podrobne a sústavne upravuje zákon o obrane štátu, - zákon č. 131 z roku 1936. Nakoľko práve vo vojnových časoch je potrebná zvýšená ostražitosť, smerujúca k včasnej a účelnej príprave, je naliehavé, aby sme preskúmali tento už jestvujúci súbor noriem a prispôsobili ho dnešným našim potrebám.

Ide tu najmä o zmenu ustanovenia §§ 49 a 116 zákona o obrane štátu.

Predložený vládny návrh zákona vo svojom čl. I. doplňuje § 49 ďalším odsekom (štvrtým), v ktorom sa rozširuje oznamovacia povinnosť aj na slovenských štátnych občanov, ak po účinnosti tohto zákona chcú nadobudnúť nehnuteľnosti a práva k nim v pohraničnom pásme alebo v obvode opevnených a iných pre obranu štátu dôležitých miest. Podľa doterajšieho právneho stavu vzťahovala sa táto oznamovacia povinnosť len na cudzincov, ďalej na právnické osoby alebo iné sdruženia osôb bez zreteľa na štátnu príslušnosť.

Toto doplnenie je potrebné vzhľadom na veľkú dôležitosť pohraničného pásma a obvodu opevnených miest najmä s hľadiska spravodajskej činnosti cudzích štátov, aby obyvateľstvo týchto bolo čo najspoľahlivejšie. Ak sa teda sprísňuje doterajšie znenie zákona v tejto jeho časti i vo vzťahu k slovenským štátnym občanom, robí sa to s hľadiska branného a v súlade s požiadavkami vyhovujúcej obrany štátu.

Ustanovenie § 116 pozmeňuje sa článkom II. vládneho návrhu v prospech obyvateľstva, keďže povinnosť štátu hradiť náklady za evakuáciu určitých miest rozširuje sa aj na dobrovoľné odsunutie obyvateľstva a jeho majetku. Doterajšie znenie zákona pamätalo totiž len na nútené odsunutie (evakuáciu) obyvateľstva. Touto zmenou sleduje sa ten cieľ, aby sa poskytovaním náhrad podnietil a uľahčil dobrovoľný odsun obyvateľstva z miest zvýšenou mierou ohrozovaných.

Nakoľko predložený vládny návrh zákona sleduje eminentný záujem obrany štátu a bezpečnosti, obyvateľstva, navrhujem v mene branného výboru, aby slávny Snem predložený vládny návrh prijal v takom znení, ako ho upravily ústavnoprávny a branný výbor. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Esterházy.

Dávam slovo pánu poslancovi Esterházymu.

Poslanec Esterházy (po maďarsky):

Ctená Snemovňa!

V týchto ťažkých vojnových časoch chceme Samozrejme každým prostriedkom prispieť k tomu, aby bezpečnosť štátu spočívaná na pevných a čim solidnejších základoch. Napriek tomu ráčte mi dovoliť, aby som na predo mnou ležiaci vládny návrh pozeral do určitej miery s obavou. S obavou sa pozerám naň preto, lebo niektoré záležitosti, ktoré majú tu slúžiť bezpečnosti štátu, snáď nie sú dostatočne vyjadrené a preto som nútený tu prehovoriť.

Nevysvitá totiž z návrhu zákona, či získania objektov v blízkosti štátnych hraníc, teda v pohraničnom pásme, vzťahuje sa len na kúpu a predaj alebo či sa vzťahuje napríklad aj na dedičstvo? Som toho náhľadu, že tento zákon sa vzťahuje aj na dedičstvo, čo je veľmi nebezpečné, lebo tak môže nastať vlastne taký prípad, že dedič ktoréhokoľvek človeka - povedzme - Maďara, ktorý žije v tom pohraničnom pásme, bude raz postavený pred tú okolnosť, že bude musieť vyhľadávať rozličné úrady, aby sa dostal k dedičstvu.

Veľavážená Snemovňa, ale rád by som ešte vedieť, kto a aký orgán bude určovať spoľahlivosť? Ja s úctou sa podrobím, prosím, pred každým zákonným opatrením, ale nútený som vysloviť svoju obavu, lebo nie som si celkom istý, či vo všetkých prípadoch objektívne ustália spoľahlivosť alebo nespoľahlivosť, kto to bude, či nebude prípadne pod vplyvom politickým, povedzme vo vleku určitej idey a či bude môcť skutočne rozhodovať s takou vecnosťou, ktorá by mohla zodpovedať pravde a preto ráčte mi dovoliť, aby som poprosil oboch pánov zpravodajcov, aby ma v tomto ohľade uspokojili, lebo nerád by som ako Maďar neodhlasovať takýto dôležitý návrh zákona, rád by som bol aj tomu, keby ma páni v tomto ohľade ukľudnili.

Podpredseda Dr. Mederly:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Dr. Orlický a Horniš.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Priloženou osnovou sa nemení nič na dosavádnom právnom stave, len rozširuje sa kontrola nadobúdania práv v pohraničnom pásme aj na tunajších štátnych občanov, a plne súhlasím s výkladom, ktorý pán poslanec Esterházy povedal, že sa to vzťahuje aj na dedičstvo. Dôvody, ktoré pohly vládu podať tento návrh a tiež dôvody ústavnoprávneho aj branného výboru, prečo sa priklonily k tomuto vládnemu návrhu, som uviedol ja, aj pán poslanec Horniš. Samé štátne občianstvo nezaručuje ešte štátnu spoľahlivosť a preto je potrebné preskúmať, či môže aj štátny občan nadobúdať nehnuteľnosti a práva k nehnuteľnostiam v ochnannom pásme. Priznám sa, nie je mi známa prax a neviem stanovisko príslušných - čí už správnych alebo súdnych - orgánov, ale sa domnievam, že keď pán posl. Esterházy mal dôveru k dosavádnemu právnemu stavu a k dosavádnemu právnemu pokračovaniu, iste túto dôveru musí mať aj voči slovenským orgánom v samostatnom slovenskom štáte, lebo my smelo môžeme povedať, že zaobchádzame s maďarskou menšinou v samostatnom slovenskom štarte s veľkou toleranciou a podľa kresťanských zásad a prajeme si (hlučný potlesk, výkrik: Tak je!), aby sa s takou toleranciou a liberálnosťou zaobchodilo aj so slovenskou menšinou v Maďarsku (hlučný potlesk, výkrik: Tak je!).

Myslím, že toto bude stačiť pánu poslancovi Esterházymu na uspokojenie jeho a skupiny pánom poslancom zastupovanej. My máme dôveru k našim orgánom, máme dôveru v objektívne a spravodlivé pokračovanie a ja s istou hrdosťou s tohto miesta môžem vyhlásiť, že budúcnosť nám dá za pravdu, že sme poslanie ako národ zasluhujúci svoj štát veľmi pekne plnili, lebo sme boli na výške kultúrnych, civilizovaných a vzdelaných národov (potlesk), a takto chceme aj v budúcnosti pokračovať. Po tomto uistení pán poslanec Esterházy môže mať dôveru i v tieto nové ustanovenia a najmä dôveru v tom smere, že nebudú zneužívané voči nikomu, kto sa lojálne a kladne stavia k slovenskému štátu (potlesk), lebo lojálnosť požadovať musíme od každého obyvateľa tohto štátu bez chladu na to, či je Slovák, či je Nemec, či je Maďar. Toto je naša spoločná vlasť, náš štát a každý si svoje povinnosti voči tomuto štátu musí plniť. My sme stále zdôrazňovali, že individuálny vývoj, a teda uplatňovanie sa národných, kultúrnych snažení ani jednému národu v tomto štáte nezabraňujeme a ako vidieť ani nebránime, veď kultúrny vývoj aj hospodársky vývoj má každá národná skupina v našom štáte veľmi pekne zaručený nielen právnymi predpismi, ale aj skutočným vládnutím.

Toto som považoval za potrebné odpovedať pánu poslancovi Esterházymu na vysvetlenie. (Hlučný potlesk.)

Zpravodajca Horniš:

Pripojujem sa k vývodom pána zpravodajcu Dr. Orlického.

Podpredseda Dr. Mederly:

Po záverečných slovách pánov zpravodajcov nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa doplňuje zákon, obrane štátu.

Zisťujem, že Snení je schopný sa usnášať.

Osnova má tri články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Zpravodajca Horniš: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o úprave užívania niektorých pastvín.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Petrovič.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

Jednou z najboľavejších otázok našich hornatých krajov bolia a ostáva aj naďalej otázka pastvín. Predložený vládny návrh dotýka sa jedného úseku tejto otázky: užívania pastvín podľa nariadenia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 68 zo dňa 11. apríla 1919 o úprave a užívaní pastvín.

Na Slovensku aj po oddelení sedliackych majetkov od panských javil sa nedostatok vhodných pastvín. Aj tie, ktoré patrily ľudu, neprinášaly tomuto temer žiaden úžitok pre svoju neupravenosť. Zákonný článok X/1913 prevádzaný nebol, ostal iba na papieri aj so všetkými jeho dobrými ustanoveniami. Preto je pochopiteľné, že keď bývalá čs. vláda, vyvolila za svoje sídlo na Slovensku Žilinu, tento charakteristický pastvinársky kraj, ľudia domáhali sa nápravy v pastvinárskej otázke, aby mali zabezpečený hlavný zdroj svojich príjmov v hornatých krajinách: chov dobytka.

Toto tzv. Šrobárovské nariadenie malo mať len provizorný ráz. Malo platiť do tých čias, kým si ľudia od vlastníkov užívané pastviny neodkúpia, alebo kým si svoje vlastné pastviny nezmeliorujú natoľko, že nebudú potrebovať cudzie pastviny.

Nariadenie toto bolo premenené v zákon č. 43 zo dňa 27. marca 1930 Sb. z. a n. a zákon tento niekoľko ráz bolo treba predĺžiť, lebo užívané pastviny neprešly do vlastníctva užívateľov, a rozsah úpravy pastvín tiež nebol taký, aby užívatelia podľa Šrobárovského nariadenia do užívania pridelené im pastviny mohli postrádať.

Zákon č. 90/1940 Sl. z. o úprave pastvín zmárnená značný krok vopred. Vojnové pomery však účinky tohto opatrenia značne obmedzily. Úprava v predpokladom rozsahu sa prevádzať nedá pre nedostatok umelých hnojív a potrebných strojov.

Tieto okolnosti vynucujú, aby zákon o užívaní pastvín bol znovu predĺžený, aby počas tohto predĺženia mohla sa previesť likvidácia užívaných pastvín k spokojnosti vlastníkov i užívateľov.

Celková výmera uživených pastvín podľa súpisu oblastných úradovní Roľníckych komôr činí 29.971 ha. Najvyšším podielom participujú na tejto ploche župy Pohronská a Tatranská. Je to menovite oblatsť štátnych lesov. Je preto v rukách štátnych činiteľov, aby likvidácia prevedená bola tak, aby tisíce chudobných rodín nebolo poškodených tým, že by stratily pastviny. Na pôde Táborovej treba previesť pozemkovú reformu, na pôde štátnej vhodné plochy na pasenie treba prideliť do vlastníctva, a nevhodné zameniť za vhodné. Kde sa nedá pokračovať podľa zákona o pozemkovej reforme, nech sa nadviaže jednanie s vlastníkmi o zámenu plôch, alebo o výkupe. Jedine týmto spôsobom bude možno likvidovať užívané pastviny a nebude potrebné prísť znovu s návrhom predlžovať tento zákon.

Národohospodársky výbor uznal provizórny ráz tohto opatrenia a preto postavil sa na stanovisko, že zákon č. 43/1930 Sb. z. a n. treba predĺžiť v pôvodnom znení, na základe čoho čl. II a III vládneho návrhu vypustil.

Národohospodársky výbor odporúča slávmemu Snemu, aby vládny návrh uzákonil v znení, ako ho výbor upravil na svojom zasadnutí dňa 10. februára 1944. (Hlučný potlesk.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, predo rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa predlžuje platnosť zákona o úprave užívania niektorých pastvín.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má dva články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej dvoma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je.

3. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje a rozširuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách.

Zpravodajcom je pán poslanec Michal Klimko.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Klimko:

Slávny Snem!

Hneď po osamostatnení slovenského štátu bolo zjavné, že starý česko-slovenský colný režim pre hospodársku štruktúru Slovenska nebude vyhovovať. Preto už v roku 1940 sa začaly práce na sostavenie nového colného sadzobníka, ktorých výsledok bol zákon č 258/1941 SL. z. o všeobecných colných sadzbách s colným sadzobníkom. Vzhľadom na vojnové pomery, v ktorých clá nemajú takého významu ako v mieri, nedalo sa ešte dosiaľ do všetkých dôsledkov zistiť, ako vyhovuje nový colný sadzobník našim hospodárskym pomerom, možno však konštatovať, že nové colné sadzby vcelku nezaťažily dovoz takým vysokým percentom, že by boly preto nastaly škodlivé poruchy. Pri tom všetkom bolo treba priznať aj určité colné výhody buďto v záujme úspešnej novej výroby, alebo cieľom zadováženia potrebnej suroviny pre jestvujúce priemyslové odvetvia. Tieto výhody zabezpečovaly sa najmä sníženou colnou sadzbou na určité obdobie, bez toho že by dovoz dotknutého tovaru bol podliehal nejakej kontrole.

Predložený vládny návrh má dva za kladné účely:

1. zrušiť časové obmedzenie, vyslovene v § 2 ods. 4 zákona č. 258/1941 Sl. z., takže minister financií v dohode s ministrom hospodárstva pro futuro bez časového obmedzenia bude oprávnený primerane snížiť, prípadne aj úplne zrušiť clo na dovoz polotovarov a hotových priemyselných výrobkov, ktoré sa v tuzemsku nevyrábajú v dostatočnom množstve a ktorých dovoz v hospodárskom záujme štátu je nevyhnutne potrebný;

2. predĺžiť určité, už zákonom priznane, ale časové obmedzené colné výhody, ktoré z dôležitých hospodárskych dôvodov aj pre budúcnosť sú odôvodnené, a tú až do konca tohto roku a pritom zároveň aj zmocniť vládu na prípadné ďalšie predĺženie týchto colných výhod, nakoľko by to praktická potreba vyžadovala.

V rámci predĺženia účinnosti colných výhod už normatívne priznaných ide najmä o zvýhodnenie týchto tovarov:

1. "Degras s obsahom minerálneho oleja"; túto látku dovážajú výlučne továrne na výrobu kože na potvrdenie príslušnej Obchodnej a priemyselnej komory. - Degras sa vyrába väčšinou z rybých tukov. Slovensko potrebuje ročne podľa odhadu asi 1000 ton degrasu a nakoľko sa v tuzemsku tento tovar nevyrába, musí sa dovážať. Pôvodne sa dovážal z Protektorátu, ale po čase bol vývoz pre jeho tamojší nedostatok obmedzený, takže dnes asi polovica spotreby sa musí dovážať z Maďarska. Cena tovaru je asi 800 až 1.100 Ks za 100 kg; cena pri ustaľovaní terajšej colnej sadzby s poznámkou bola asi 700 až 1.000 Ks za 100 kg. Dnešné colné zaťaženie je asi 7%-né, ktoré pri stálom vzostupe cien možno pokladať za primerané.

2. "Nátronová buničina", ktorú dovážajú továrne na výrobu nátronového papiera na osvedčenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Nátronová celulóza (buničina) sa v tuzemsku nevyrába a je nevyhnutne potrebná na výrobu nátronového papiera, ktorý sa používa na rozličné špeciálne účely.

3. "Dechtovaná lepenka" na výrobu pokrývok na podlahu sa dováža s povolením Ministerstva financií. Ide tu o špeciálnu látku, ktorá sa v tuzemsku nevyrába. Tuzemská výroba by bola možná, ale len v malom a nedostačujúcom množstve.

4. "Papier z nátronovej buničiny", ktorý sa u nás nevyrába a je veľmi dôležitým článkom v rozličných odvetviach priemyslu, najmä v priemysle elektrotechnickom, kde musí mať určité predpísané vlastnosti. Taktiež potrebuje túto látku aj chemický priemysel na výrobu zápalníc a konečne z nátronového papiera sa vyrábajú aj vrecia na cement, na umelé hnojivá, na cukor a na iné látky, pre ktoré účely sa vyžaduje obzvláštna pevnosť. Nakoľko v tuzemsku sú dané podmienky na výrobu nátronového papiera, možno očakávať, že tento druh tovaru úspešne a v dostatočnom množstve sa bude vyrábať aj na území nášho štátu, čím potom ďalšia potreba colnej výhody pre budúcnosť odpadne.

5. "Nekonečné tkaniny z fosforobronzového alebo medeného drôtu" dovážajú továrne na papier a lepenku, ako aj továrne na celulózu a azbestocementovú škridlicu na potvrdenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Drôtené tkaniny vyrába síce v tuzemsku firma Coburg, nie však uvedené špeciálne tkaniny, ktoré na filtračné účely nevyhnutne potrebujú továrne na celulózu, papier, lepenku a azbestocementovú škridlicu.

6. "Kazein na priemyselné účely" sa dováža na osvedčenie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Táto látka je potrebná na výrobu studeného gleja, potrebného v najrozličnejších priemyselných odvetviach.

Z uvedeného prehľadu vysvitá, že predĺženie doterajších normatívne priznaných colných výhod sa vzťahuje skutočne na také tovary, ktorých dovážanie je eminentným záujmom nášho priemyslu, takže colné zvýhodnenie je tu s hľadiska národohospodárskeho v plnej miere odôvodnené.

Národohospodársky výbor odporúča slávnemu Snemu predložený návrh zákona na uzákonenie. (Hlučný potlesk.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa predlžuje a rozširuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má tri články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám prelo hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Klimko: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4, bod, ktorým je:

4. Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o úprave niektorých právnych pomerov podniku Krompašské závody na meď, účastinné spoločnosť v Bratislave.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny a národohospodársky výbor na spoločnom zasadnutí 10. februára 1944 osvojily si stanovisko vládneho návrhu, podľa ktorého nehatene budovanie a zdravý hospodársky vzrast Krompažských závodov na meď vyžaduje, aby zákonom č. 19/1942 Sl. z. v prospech tohto podniku poskytnuté príročie opätovne sa predĺžilo až do 30. júna 1944.

Rozvoj tohto podniku, najmä značne pokročilé usporiadanie záväzkov spoločnosti po vydaní zákona č. 19/1942 Sl. z. nasvedčujú tomu, že citovaným zákonom poskytnuté právne výhody splnily svoje národohospodárske poslanie, lebo značne prispely ku skonsolidovaniu pomerov tohto podniku.

Poskytnutie príročia na čas ďalších šiestich mesiacov nepoškodzuje vážne oprávnené záujmy veriteľov, no napriek tomu výbory považujú za potrebné zdôrazniť, že snahou spoločnosti musí byť, aby si v tomto ďalšom príročí úplne usporiadala svoje záväzky, lebo ďalšie predĺženie príročia narážalo by už na ťažkosti. Snahou našej legislatívy je vystríhať sa priznávania špeciálnych právnych výhod jednotlivcom, lebo takéto špeciálne výhody rušivé zasahujú do právneho poriadku a nie sú v súlade so základnými zásadami, ktoré usmerňujú jeho vývoj.

Ústavnoprávny a národohospodársky výbor navrhujú, aby Snem osnovu v predloženom znení prijal. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa menia ustanovenia zákona o úprave niektorých právnych pomerov podniku Krompašské závody na med, účastinné spoločnosť v Bratislave.

Zisťujem, že Snem je schopný sa nanášať.

Osnova má dva články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej dvoma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod.)