Snem Slovenskej republiky 1944

1. volebné obdobie. 10. zasadanie.

Zpráva

o 129. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 2. marca 1944.

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 26. min.

Prítomní:

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

53 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Člen vlády: Dr. Mikuláš Pružinský.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministersky radca Dr. Alexius Čelko.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Otváram 129. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti. Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Martin Sokol, Michal Klimko, Ján Danko, Eugen Guzikiewicz, Anton Simko, Ján Esterházy, Dr. František Orlický a Ján Jacko.

Vzdanie sa poslaneckého mandátu

Oznamujem, že pán poslanec Ferdinand Mondok oznámil písomne 29. januára 1944 Predsedníctvu Snemu Slovenskej republiky, že sa vzdáva poslaneckého mandátu.

Došlé nariadenie s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods 3 Ustavy predložil Snemu nariadenie s mocou zákerná zo dňa 9. februára 1944 číslo 15 Sl. z. o zmene sídla Štátnej slovenskej vojenskej reálky.

Toto nariadenia 3 mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o vydaní päťdesiatkorunových pamätných mincí.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu slovensko-dánska výmena nôt o predbežnej Obchodnej dohade z 5. augusta 1941.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou ohľadom úradníkov, iných verejných zamestnancov a požívateľov odpočivných platov bývalej Česko-Slovenskej republiky.

Návrh poslanca Jána Moru a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke lesných robotníkov pracujúcich za akordmi, dennú alebo hodinovú mzdu. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a ústavnoprávnemu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal túto tlač:

Vládny návrh zákona o splnomocnení ministra národnej obrany k prekladaniu dôstojníkov a rotmajstrov z povolania do výslužby. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu a brannému.

Vládny návrh zákona o mimoriadnom vojnovom prídavku pre slobodných poddôstojníkov z povolania. Návrh som pridelil výboru brannému, rozpočtovému a ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o vydaní päťdesiatkorunových pamätných mincí. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému.

Interpelácia poslanca Konštantína Čulena a spoločníkov vláde Slovenskej republiky vo veci odstránenia Dr. Izidora Kosu.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o vydaní päťdesiatkorunových pamätných mincí.

Zpravodajcom je pán poslanec Pavol Čarnogurský.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Čarnogurský:

Slávny Snem!

Päť rokov slovenskej samostatnosti, prežitých v najťažších časoch svetových i našich slovenských dejín, umožnilo nám prežiť tak veľké, významné, ale i ťažké a celou váhou mravnej zodpovednosti zťažené chvíle, ku ktorým budúce generácie sa budú stále vracať, aby vlastne len ony pochopily ich pravú veľkosť, ktorú si my žijúci a túto dobu prežívajúci pre nával starostí s udržaním národnej existencie a jej denných potrieb nemôžeme ani dostatočne a plne uvedomiť. Päť rokov slovenskej samostatnosti je dejinnou epochou, ktorá v podrobnom skúmaní znamená zázračné rozvinutie slovenských síl, schopností a tvorčieho ducha, ktorý umožnil národné prebudenie, kultúrny, hospodársky a sociálny rozvoj. V snahe vyrovnať sa so všetkými tými problémami, pre riešenie ktorých maly ostatné národy celé dlhé úseky pokojného vývoja, s odvahou a slovenskému človekovi príznačnou pracovitosťou práve tak ako i so zanietenou láskou k slovenskej veci vykonali sme za päť rokov slovenskej samostatnosti tak mnohostranné slovenské dielo, z ktorého sa už pevne rysuje nový slovenský život, ktorý nikto nezahatí, nech už tieto pohnuté chvíle svetových dejín sa prejavia akýmkoľvek osudovým rozuzlením. Lebo slovenský život ukázal toľko zdravej a samostatnej sily, že sám sebe, ale i celému kultúrnemu a na rešpektovaní prirodzených ľudských národných práv založenému svetu preukázal schopnosť v mierových časoch s ostatnými zdravými a pokoj milujúcimi národmi budovať nový zdravý život. My už zahynúť nemôžeme, lebo naša životaschopnosť je tak veľká, že môže len budovať v pokojných časoch na tom, čomu naša počiatočná samostatnosť prvých, piatich rokov dala tak pevné základy v najpohnutejších chvíľach svetovej kataklizmy.

Pretože sme si plne vedomí veľkosti a historickej dôležitosti prežitých piatich rokov slovenskej samostatnosti, chceme, aby najmä budúce generácie sa často a s pocitom hrdosti vracaly k týmto rokom. Kedykoľvek bude slovenský život postavený pred ťažší problém, musí vyjsť z poznania, že v najťažšej vojne, v ktorej hynuly veľké národy a padaly mocné štáty, Slováci riadili svoj život i v najkritickejších chvíľach nie podľa záľuby jednotlivcov, ale tak, aby slovenský národ sa udržal a vyťažil z okolností všetko to, čo slovenský záujem žiadal. Dokázali sme to dnes a musia to dokázať naši, a mať pevnú dôveru, že to dokážu i v budúcnosti.

Jedným zo vzácnych spôsobov, ktorým sa uchováva odkaz veľkých historických momentov v pamätí tých, ktorí z (tejto historickej veľkosti odvádzajú svoje požiadavky na právo, sú i pamätné mince.

Navrhnutý zákon zmocňuje ministra financií, aby z príležitosti piateho výročia vyhlásenia slovenského štátu vydal pamätné päťdesiatkorunové mince v rámci kontingentu, určeného vládnym nariadením č. 45/1939 Sl, z.; toto nariadenie pripúšťa možnosť vydať mince v množstve za 200 Ks na jedného obyvateľa, čiže dáva možnosť, aby v našom štáte bolo v obehu mincí za 540 miliónov Ks.

Pretože snahou tohto zákona bude, aby si každý súčasník prvých piatich rokov slovenskej samostatnosti uschoval pre seba a svojich potomkov tieto mince ako vzácny dokument slovenskej schopností, umožňuje § 2 tohto zákona obyvateľom zadovážiť a uschovať tieto pamätné päťdesiatkorunové mince i nad hospodársku potrebu zákonom o ochrane platidla povolenú. Je tendenciou tohto zákona, aby každý slovenský príbytok bol opatrovateľom týchto pamätných mincí, a aby sa tieto stály vzácnym záväzkom pre tých, ktorí budú i v ďalekej budúcnosti strážcami slovenského života.

Rozpočtový výbor na svojom zasadnutí 1. marca 1944 rokoval o tomto návrhu zákona a odporúča ho slávnemu Snemu prijať. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o vydaní päťdesiatkorunových pamätných mincí.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Čarnogurský: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu slovensko-dánska výmena nôt o predbežnej Obchodnej dohode z 5. augusta 1941.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ján Ferenčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Ferenčík:

Slávny Snem!

Zahraničný výbor zaoberal sa s návrhom, ktorým sa Snemu predkladá na udelenie súhlasu slovensko-dánska výmena nôt o predbežnej Obchodnej dohode zo dňa 5. augusta 1941, na svojom 24. zasadnutí dňa 17. februára 1944.

Výbor konštatuje, že tu ide o dočasnú úpravu obchodných stykov Slovenskej republiky s Dánskom vo forme nôt oboch vlád, kým bude uzavrela riadna obchodná smluva, ktorá sa pre terajšie politické a vojnové pomery nemohla dosiaľ uzavrieť v klasickej forme riadnej obchodnej smluvy. Spomenutými notami oba štáty prijaly za základ vzájomných hospodárskoobchodných stykov zásadu "najvyšších výhod".

Nota Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky má okrem úvodu a záverečných častí osem bodov. Tie rokujú o zásadách obchodných výhod, výsad, uľahčení a sláv, o účastinných a obchodných spoločnostiach smluvných strán, o vzájomnom obhajovaní práv, o dovozných clách, dávkach a dianiach, o prípadných zákazoch a obmedzeniach dovozu poťažne vývozu, ďalej o zákaze a obmedzeniach v záujme verejnej bezpečnosti, verejného zdravotníctva, ochrany zvierat alebo rastlín proti nemociam, hmyzu a škodlivým parazitom, o zákaze a obmedzeniach ohľadom obchodu zbraňami, strelivom a vojenským materiálom, o zákaze a obmedzeniach, týkajúcich sa tovarov, ktoré tvoria predmet štátneho monopolu.

Rovnaké zásady a obmedzenia obsahuje aj nota dánskeho Ministerstva zahraničných vecí.

Noty nerokujú o nijakých kontingentoch a predmetoch.

Radostné je, že máme priateľský obchodný styk s Dánskom. Slovenská republika dodáva Dánsku drevo a textilný tovar. Dánsko nám dodáva ryby a poľnohospodárske plodiny. Je nám prospešné predĺžiť a utvrdiť tento obchodný styk udelením súhlasu so slovensko-dánskou výmenou not o predbežnej Obchodnej dohode z 5. augusta 1941.

Zahraničný výbor preto odporúča Snemu prejaviť súhlas s návrhom vlády a schváliť uvedený medzištátny dohovor. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Ferenčík ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Týmto je vybavený 2. bod programu, nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou ohľadom úradníkov, iných verejných zamestnancov a požívateľov odpočivných platov bývalej Česko-Slovenskej republiky.

Spravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

Splnomocnení zástupcovia Slovenskej republiky a Nemeckej ríše uzavreli a dňa 6. decembra 1940 v Berlíne podpísali Dohodu, ktorá rieši všetky otázky, vyplývajúce zo štátneho a verejného zamestnania alebo z penzijného pomeru v bývalej ČeskoSlovenskej republike. Jej základnou myšlienkou je, aby nikto zo zamestnancov a penzistov neostal v dôsledku štátoprávnych zmien bez zaslúžených pôžitkov. Preto sa tu rieši definitívne otázka, ktorej zo smluvných strán pripadá na ťarchu tenktorý zamestnanec alebo požívateľ odpočivných (zaopatrovacích) platov.

Otázka prevzatia odpočivných (zaopatrovacích) platov riešená je na základe zásady štátneho občianstva podľa ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z. a smluvy medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o úprave štátnej príslušnosti národných príslušníkov obidvoch štátov č. 71/1940 Sl. z. Preto štátne občianstvo, získané iným spôsobom alebo na základe smluvy s inými štátmi, nemôže byť podkladom prevzatia odpočivných platov. V Dohode sa humánne pamätalo aj na takých penzistov, ktorí nemôžu dosiahnuť občianstvo v žiadnom štáte, - na takzvaných bezdomovcov. U tých rieši otázku prevzatia odpočivných platov na základe bydliska alebo trvalého pobytu. Tento predpoklad je ešte viazaný na bezpodmienečný preukaz, že dotyčný penzista dňa 25. septembra 1939 nemal ani štátnu príslušnosť iného štátu.

Dohoda rieši ďalej otázku prevzatia verejnoprávnych zamestnancov býv. ČSR natrvalo ponechaných v slovenských službách a článok 4 Dohody obsahuje zase ustanovenia o zamestnancoch dočasne ponechaných v službách Slovenskej republiky. Tento článok shoduje sa s uznesením slovenskej vlády zo dňa 17. mája 1939 o dočasných zamestnancoch českej národnosti v slovenských službách.

Článkom 5 Dohody Nemecká ríša preberá pre Protektorát všetky tie odpočivné a zaopatrovacie platy, ktoré nepripadajú podľa predchádzajúcich ustanovení na ťarchu Slovenskej republiky, pokiaľ je príjemca nemeckej, slovenskej alebo českej národnosti.

Podľa článku 11 Dohoda nerieši zamestnanecké a penzijné otázky medzi Slovenskom a Maďarským kráľovstvom; tieto sa musia riešiť osobitnou dohodou.

Pretože táto Dohoda rieši otázky súvisiace s našim osamostatnením, rieši ich v duchu humanity a spravodlivosti v prospech želateľnej konsolidácie zamestnaneckých pomerov v novom našom štáte, zahraničný výbor navrhuje slávnemu Snemu, aby s predloženou Dohodou vyslovil podľa § 24 písm. h) našej Ústavy svoj súhlas. (Potlesk.)

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Florek ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 47. min.)