Snem Slovenskej republiky 1944

1. volebné obdobie. 11. zasadanie.

Zpráva

o 133. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 25. mája 1944.

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 30. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

42 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: ministerský radca Dr. Alexius Čelko a hl. odb. radca Dr. Ladislav Udvardy.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 133. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili pani poslanci Anton Šalát, Štefan Haššík, Štefan Danihel, Michal Boňko, Štefan Suroviak, Dr. Anton Hudec, Dr. Ing. Peter Zaťko, Anton Šimko, Július Maguth a Dr. Vojtech Tvrdý.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 2 júna 1944 dovolenku pánu poslancovi Alojzovi Mackovi a do 3. júna 1944 pánu poslancovi Dr. Františkovi Hrušovskému.

Došlé vládne nariadenie:

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy a § 2 ústavného zákona č. 35/1944 Sl. z. predložil Snemu toto vládne nariadenie:

Hl. odb. radca Dr. Udvardy (číta):

Vládne nariadenie zo dňa 3. mája 1944, č. 44 Sl. z. o prenesení pôsobnosti pozemnoknižnej agendy Okresného súdu v Bratislave na Okresný súd v Pezinku.

Predseda Dr. Sokol:

Toto vládne nariadenie prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 132. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Poštovej sporiteľni.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane. Návrh som pridelil výboru brannému, rozpočtovému a výboru ústavne právnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o vojenských zaopatrovacích platoch a niektoré ustanovenia s týmto zákonom súvisiace. Návrh som pridelil výboru brannému, rozpočtovému a výboru sociálnemu a zdravotnému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať. Na programe je:

Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Poštovej sporiteľni.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Jozef Fundárek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Fundárek:

Slávny Snem!

Potreba vydať nový zákon o Poštovej sporiteľni je odvodená predovšetkým hľadiskom formálnych, legislatívne-technickým, spočívajúcim v tom, že Poštová sporiteľňa bola zriadená vládnym nariadením č. 37/1939 Sl. z. tak, že boly pre ňu recipované ustanovenia zákona č. 143, 1930 Sb. z. a. n. o Poštovej sporiteľni v Prahe. Dôvod postaviť Poštovú sporiteľňu na nový zákonný podklad je však oveľa hlbší. Terajší systém finančného hospodárenia najmä v časoch vojnových, ktoré ukladajú ministrovi financií tak veľké a mnohostranné úlohy, vyžaduje od Poštovej sporiteľne také služby, ktoré ona s doterajšou svojou pôsobnosťou a organizáciou nemôže zdolať. Dnes Poštová sporiteľňa už nie je len miestom, kde sa shromažďujú úspory drobných vkladateľov a ktorá obstaráva v najširšom miestnom rozsahu platenie bez hotových peňazí a len občas dávala k dispozícii nashromaždené kapitály verejnej ruke na prechodný čas, ale dnešná Poslova sporiteľňa je plne zapojená, ba priam nepostrádateľná pri riešení finančnepolitickych problémov štátu a často tiež pri umožnení hladkého fungovania súkromného peňažníctva. Má byť popri Slovenskej národnej banke a Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke ďalším vedúcim ústavom reorganizovaného slovenského peňažníctva. Ak má Poštová sporiteľňa túto svoju úlohu riadne splniť, musí sa jej dostať primeranej ústrojnosti a pôsobností. To má práve umožniť zákon, ktorého osnova sa predkladá Snemu na schválenie.

Osnovu prerokovaly rozpočtový a ústavnoprávny výbor na spoločných zasadnutiach v dňoch 10. a 11. mája 1944. Podrobily ju zovrubnému rozboru po stránke formálnej i obsahovej. Okrem štylárnych úprav vykonaly výbory vo vládnom návrhu tieto dôležitejšie zmeny:

Paragraf 4 bol zaradený ako § 3, keďže sa týka charakteru Poštovej sporiteľne, pričom ods. 1 bol skrátený na jedinú vetu, kvalifikujúcu Poštovú sporiteľňu za právnickú osobu; ďalší obsah tohto odseku bol vynechaný, lebo obsahoval výpočet atribútov, ktoré sa nesporne podávajú z kvalifikácie právnickej osoby.

Paragraf 3 bol zaradený ako § 4, V ods. 1 tohto paragrafu boly na začiatku vsunuté slová "podľa ustanovení tohto zákona" naznačujúce, že svoju pôsobnosť môže Poštová sporiteľňa vykonávať len v rámci §§ 6 až 27 návrhu. V písm. c) "správa vlastného majetku a sverených peňazí ako aj iná hospodárska a obchodná činnosť" sa nahradila výrazom "iná banková služba" z toho dôvodu, že Poštová sporiteľňa je tiež peňažným podnikom, uzavierajúcim po živnostenský bankové úkony podľa § 259 č. 2 Obch. z., naproti tomu šeková a sporiteľničná služba pozostáva len z určitých druhov týchto bankových úkonov. V písm. d) sa poznamenalo, že službu finančnej povahy môže vykonávať Poštová sporiteľňa aj pre štát. V ods. 2 tohto paragrafu sa vláda zmocňuje, aby "s prípadu na prípad" mohla poveriť Poštovú sporiteľňu aj inými finančnými úlohami. Pravda, môže sa stať tak len v rámci predpisov, upravujúcich súkromné peňažné podnikanie v Slovenskej republike a pri rešpektovaní oprávnených záujmov tohto peňažníctva, najmä po stránke súťažnej.

Paragraf 9 bol úplne prepracovaný so zreteľom na ustanovenie nového Šekového zákona č. 256/1941 Sl. z. V ods. 2 sa ustanovuje, že šek, splatný na Poštovom úrade, môže znieť len na majiteľa a nie je indosovateľný. Dôvodom tohto je skutočnosť, že od úradníkov Poštovej správy nemožno požadovať znalosť zmenkového a šekového práva pri manipulovaní a vyplácaní šekov. V ods. 4 bolo priznané Poštovej sporiteľni právo vystaviť šek, v ktorom sama seba označí za šekovníka. Je to výnimka z ustanovenia § 6 ods. 3 Šekového zákona odôvodnená dôvodmi praktickej účelnosti.

V § 11 bol vynechaný ods. 2, lebo otázku oslobodenia niektorých hotových platieb od poplatkov bude možno upraviť v stanovách. Miesto toho bolo pojaté do návrhu ustanovenie, že tarify poplatkov schvaľuje minister financií, aby takto boly chránené záujmy verejnosti.

V § 12 ods. 1 bola pripojená veta,, ak len oneskorenie nebolo zapríčinené zavinenou nedbalosťou jej zamestnanca". Tým sa chce vyjadriť, že Poštová sporiteľňa nie je síce zodpovedná za škodu vzniklú z oneskorenia, ktorá súvisí s poštovou dopravou, ale je zodpovedná podľa všeobecných pravidiel súkromného práva za ľudí, ktorých zamestnáva

Paragraf 16 bolo treba upraviť tak, že úrokovú sadzbu z Vkladov na knižkách Poštovej Sporiteľne určuje vláda podľa zákona č. 135/1941 Sl z. Touto zmenou, pravda, bol nepriamo pozmenený aj § 9 citovaného zákona, ktorý úrokové sadzby Poštovej sporiteľne vynímal z úradnej regulácie vládou. Dôvodom toho bolo najmä to, aby pred úpravou úrokových sadzieb z vkladov na knižky Poštovej sporiteľne bola vypočutá peňažná rada, aby táto sa mohla vysloviť o tom, či zamýšľaná sadzba je v súlade najmä so sadzbami platnými pre ľudové peňažníctvo a tiež so zreteľom na § 45 ods 4 návrhu, ktorý priznáva Poštovej sporiteľni prednostné postavenie pri platení rentovej dane.

V § 21 písm. f) vynechané boly slová "podliehajúce verejnému dozoru", lebo dnes všetky peňažné ústavy sú podrobené tomuto dozoru. V úvode ods. 2 tohto paragrafu vynechaná bola veta "ak to nie je na ujmu pohotovostí jej peňažných prostriedkov".

V § 22 písm. a) bolo vynechané ustanovenie o kúpe a predaji cenných papierov, ktoré nepožívajú sirotskej istoty; v písm. b) vynechaná bola veta "znejúce na Ks a splatné v sídle Poštovej sporiteľne".

V § 24 ods. 1 vynechaná bola posledná veta, miesto toho bolo v ods. 1 slovo "náleží" nahradené slovom "môže". V ods. 2 tohto paragrafu bola vynechaná veta "najmä, ak ide o hodnoty, ktoré patria štátu alebo iným verejnoprávnym subjektom alebo ktoré sú nimi spravované".

Paragraf 25 ods. 2 bol pozmenený tak, že bolo vynechané ustanovenie o tom, že Poštová sporiteľňa môže prijímať vklady na bežný účet od samosprávnych sväzkov; stalo sa tak so zreteľom na oprávnený záujem mestských sporiteľní, ktoré sú v určitom smysle komunálnymi ústavmi. Ods. 3 tohto paragrafu bol vynechaný ako samozrejmý.

Paragraf 27 bol úplne prepracovaný, a to so zreteľom na príslušné ustanovenia Obeh. z, najmä na §§ 299 a 306 tohto zákona ako i na § 8 ods. 2 vlád. nar. o Slovenskej národnej banke.

Paragrafy 28 a 30 návrhu o ústrojnosti Poštovej sporiteľne boly prepracovaní jednak v tom smere, že miesto "sporiteľnej" rady prijatý bol pre správny orgán Poštovej sporiteľne názov "správna" rada a jej složenie bolo upravené tak, že predsedom má byť, nie ako sa navrhovalo, generálny riaditeľ Poštovej sporiteľne, ale iný úradník Ministerstva financií, menovaný vládou, a podpredsedom zase úradník Poštovej správy; generálny riaditeľ Poštovej sporiteľne zostáva len členom správnej rady s tým, že v tejto funkcii ho zastupuje riaditeľ, ktorý v tejto relácii nie je tedy len náhradníkom v smysle účastinného práva, ale plnoprávnym zástupcom. Dôvodom zmeny v složení správnej rady je zásadne stanovisko výborov, podľa ktorého v záujme správneho vyváženia podnikateľských záujmov a záujmov verejnosti má byť nielen v súkromných podnikoch, ale i v podnikoch štátu a sväzkov verejnej; a záujmovej samosprávy osoba predsedu správnej rady odlišná od osoby generálneho riaditeľa. Pri Poštovej sporiteľni je to odôvodnené i úvahou, že podlieha Ministerstvu financií, konkrétne bankovému odboru tohto ministerstva a na druhej strane, že je odkázaná na spolučinnosť Ministerstva dopravy a verejných prác - rezort poštový. Výbory sa domnievajú, že touto úpravou budú najlepšie zabezpečené záujmy štátu v oboch reláciách.

Generálneho riaditeľa a jeho námestníka bude ustanovovať minister financií, ktorý s ním dojedná služobné smluvy v zastúpení Poštovej sporiteľne. V tejto smluve bude treba tiež určiť, či a pri akých podmienkach môže byť generálny riaditeľ resp. jeho námestník funkcionárom v iných peňažných ústavoch alebo účastinných spoločnostiach vôbec. Vynechaný bol preto posledný odsek § 29.

V § 30 vynechané bolo v ods. 2 ustanovenie písm. b) a ods. 4 ako samozrejmý.

Paragraf 41 ods. 1 bol vynechaný so zreteľom na to, že opakoval v podstate ustanovenia § 25 Obch. z. o vedení obchodných kníh.

Ustanovenie § 44 ods. 3 bolo vynechané, lebo sa rozumie samo sebou, že i Poštová sporiteľňa je pri výkone svojej činnosti viazaná platnými devízovými predpismi.

Výbory rozpočtový a ústavnoprávny odporúčajú slávnemu Snemu, aby vládny návrh uzákonil v upravenom znení. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Poslanec Vl. Moravčík:

Slávny Snem!

Ak sa rozhliadneme po našich hospodárskych reformách, môžme ich zhruba zaradiť do dvoch kategórií. Do kategórie opatrení prechodnej povahy, diktovanými vojnovými pomerami a do kategórie opatrení javiacich sa nám s dnešného hľadiska ako veci trvalej povahy lebo o nich predpokladáme, že môžu byť základom hospodárskej organizácie pre mierové časy. Nerozoznávali by sme však správne, keby sme tieto dve kategórie delili od seba a keby sme si mysleli, že hospodárske opatrenia dnes diktované potrebami vojny, nebudú mať vplyv na ďalší hospodársky vývoj. Jestvuje totiž istá vývojová zákonitosť a aj také hospodárske opatrenia, ktoré majú len vojnovú, leda dočasnú povahu nakoniec sa stávajú nezbytnou súčiastkou budúcej hospodárskej organizácie. Takto vlastne hospodárstvo dostáva takú tvárnosť, akú nik neplánoval ani nepredvídal, ktorá však sa preberá ako nutný pozostatok minulých čias.

Hoci sa všeobecne súdi, že s tymito danosťami treba rátať, predsa čím väčšmi vyvrcholuje vojna, tým častejšie vynorujú sa plány o tom, ako má byť organizovaný povojnový svet. Jednotlivé štáty usilujú sa vytvoriť doktrínu, vyhovujúcu ich vlastnej štruktúre, ktorej sa majú po vojne podrobiť aj iné štáty hospodársky slabšie alebo politicky závislé.

Ešte nedoznela vrava vojny a už pozorujeme rozdielnosť v názoroch medzi jednotlivými štátmi, pokiaľ ide o povojnové hospodárstvo a sociálny poriadok, bez ohľadu na to, či momentálne bojujú spoločne alebo sú proti sebe. Z tohto stále na meniaceho postoja svetových veľmocí a ich predstaviteľov vidíme akej labilnej povahy sú všetky p1ány o novom povojnovom svete ako často môžu sa ešte meniť. Nech však už zvíťazí tá alebo oná doktrina, zostane faktom, že ani v hospodárstve ale ani v sociálnych štruktúrach štátov nie sú možné žiadne náhle premeny, ale že je všetko odkázané na evolucionizmus, ktorý síce môže byť raz náhlejší inokedy zasa pomalší, je však usmerňovaný jestvujúcimi pomerami krajín alebo štátov. Keď teda robíme aj u nás nejaké opatrenia, o ktorých si myslíme, že majú trvalú hodnotu, je potrebné, aby sme tak robili s istou rezervou, pretože nevieme čo bude mať po povojnových sociálnych zmenách hodnotu a čo nie.

Pri organizovaní nášho hospodárskeho života vidíme totiž veľmi často, že sa hodnoty preceňujú a dáva sa im mylne zamerenie. Bez toho aby sme sa chceli podceňovať, treba pripomenúť, že naše hlavné mesto nebude asi ústredňou nových myšlienok, plánov a opatrení, teda reči o tvorbe trvalých hospodárskych hodnôt môžu vyznieť nahlucho Nepochybíme, ak si povieme, že všetko naše snaženie v hospodárskom živote, ktoré teraz podnikáme, deje sa s jediného zorného uhla, prebrodiť sa cez vojnové ťažkostí s čo najmenšími stratami a ak toto úsilie bude nakoniec korunované so zdarom v tom smysle, že môže byť ono pevnou základňou mierovej hospodárskej výstavby, bude to pre nás len zisk a príjemné prekvapenie.

Za posledných 5 rokov sme previedli niekoľko väčších hospodárskych reorganizácií, z ktorých na predné miesto treba zaradiť tzv. reorganizáciu slovenského peňažníctva, do roku 1938 nezdravo sa vyvíjajúceho pod vplyvom politických pomerov. Aj keď ešte zjednodušenie nemalo náležitý efekt, lebo treba stále zápasiť s detskými chorobami vyplývajúcimi z reorganizácie, predsa slovenská verejnosť s pocitom uspokojenia prijala zjednodušenie pomerov v bankovníctve. Dobudovanie bankovníctva vyhovujúceho našim pomerom a rozsahu nášho hospodárskeho života predpokladalo však vytvorenie troch vrcholných útvarov peňažníctva, a to Slovenskej národnej banky, Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky a konečne Poštovej sporiteľne.

Kým zákonné opatrenia, týkajúce sa prvých dvoch vrcholných ústavov boly už učinené roku 1939, organizácia Poštovej sporiteľne bola upravená v tomto istom roku len dočasne vládnym nariadením, predvídajúcim neskoršie zákonné opatrenie, na základe ktorého potom malo sa dostať Poštovej sporiteľni definitívneho začlenenia v slovenskom peňažníctve a organizačnej štruktúry.

Proti zriadeniu Poštovej sporiteľne, tak ako ju často mienili zreorganizovať predstavitelia našej finančnej politiky, vyslovovaly sa zásadné námietky. Hovorilo sa, že zriadením Poštovej sporiteľne a rozšírením jej kompetencie v porovnaní s Poštovou sporiteľňou v Prahe, odoberie sa jestvujúcim už peňažným ľudovým ústavom ako sú sporiteľne, družstvá, pomocnice a pod. klientela, rozšírením možnosti vykonávať transakcie, ktoré doteraz vykonávajú banky, odníme sa zasa časť činnosti obchodným bankám a naším vrcholným bankovým ústavom, najmä však Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke. Z radov peňažných odborníkov namietalo sa ďalej, že Poštová sporiteľňa dostane prednostné postavenia a výhody, ktorých nemajú iné banky, takže týmto spôsobom centralizuje sa finančný potenciál do hlavného mesta, čo bude na úkor úverového potenciálu, najmä ľudového peňažníctva, rozloženého pravidelne po Slovensku.

Na tomto mieste netreba jednostranne robiť obhajcu Poštovej sporiteľne, pretože len prax ukáže, či obavy boly vyslovované oprávnene alebo nie. V tom prípade, ak vedenie Poštovej sporiteľne na základe zákona, ktorý máme pred sebou, správne vystihne svoju funkciu, obavy budú azda zbytočné. Treba však pritom veľmi veľkej obozretnosti. Peňažníctvo v hospodárstve môžeme totiž prirovnať ku krvnému obehu človeka. Tento obeh môže byť do istej miery regulovaný, nie však celkom zmenený. V tom prípade, keby sme sústredili hlavnú pozornosť na Poštovú sporiteľňu, mohlo by sa stať, že iné orgány peňažníctva by začaly živoriť. Zákon sám, aj keď vyčerpáva matériu, nemôže predvídať všetky možné eventuality, preto väčší dôraz treba klásť na porozumenie tých ľudí, ktorí budú postavení na čelo reorganizovanej Poštovej sporiteľne.

Pri prechode do nových pomerov nebude od veci povedať si, akú prácu vykonala Poštová sporiteľňa za svojej doterajšej činnosti odvtedy, ako začala dňa 1. decembra 1938 na základe usnesenia autonómnej slovenskej vlády svoju činnosť v Turč. Sv. Martine, najprv ako oddelenie Poštovej sporiteľne v Prahe a po 14. marci ako samostatná Poštová sporiteľňa.

Pri svojom vzniku musela otvoriť do 5.000 šekových účtov pre obchodníkov a podnikateľov, pretože títo boli zvyklí na transakcie cez sporiteľňu a nemohli sa bez nej zaobísť. V prevratových časoch musela zariadiť výplaty niekoľko tisíc sociálnych dôchodkov šekovými poukážkami, čo sa do štátneho prevratu dialo u Poštovej sporiteľne v Prahe alebo v Brne. Dnes má vybudovaný aparát s 278 zamestnancami, sa 110 elektrickými počítacími strojmi. Ku 31. decembru 1943 mala Poštová sporiteľňa celkom 7.028 šekových účtov a najvyššiu pohľadávku 589,057.165 Ks, pričom len na šekových účtoch činil obrat v minulom roku viac ako 63 miliardy Ks, Poštová sporiteľňa vykonávala tiež poukazy úspor slovenských robotníkov z Nemecka a do konca r. 1943 vyplatila celkom 1.669,336.437.45 Ks s 3,409.428 položkami.

K 31. decembru 1939 činila pohľadávka na šekových účtoch 404,517,266.- Ks a k 31. decembru 1943 stúpla na 560,193.521.70 Ks. Rovnako možno zaznamenať vzrast v sporiteľničnej službe, kde na vkladných knižkách 31. decembra 1940 bolo 52,511.360.40 Ks a k 31. decembru 1943 už 105,262,251.- Ks. Z rozboru výšky vkladov a výplatových položiek môžeme zistiť, že vkladajú takí ľudia, ktorí potrebujú isté hotovostné prostriedky najmä ku koncu mesiaca, tu ide zväčša o väčších vkladateľov, kdežto častejšie menší vkladatelia nepravidelne disponujú so svojimi prostriedkami podľa vlastnej potreby. Poštová sporiteľňa poskytla finančnej správe ku koncu roku 1943 na prechodných preddavkoch vyše 1 miliardy Ks a peňažným ústavom do konca roku 1943 vyše 2,5 miliardy Ks.

S neočakávanou pohotovosťou zvládla Poštová sporiteľňa prevod pohľadávok z vkladných knižiek Poštovej sporiteľne v Prahe. Sporiteľničná služba bola totiž u Poštovej sporiteľne v Bratislave zavedená len od 1. júla 1940 a tí vkladatelia, čo mali svoje vklady u Poštovej sporiteľne v Prahe, stali sa, nechtiac, majiteľmi pohľadávok voči cudzozemskému ústavu.

Ani nie za pol roka slovenskí majitelia vkladných knižiek Pražskej poštovej sporiteľne, ak prihlásili svoje pohľadávky včas, dostali ich prevedené na vkladnú knižku Poštovej sporiteľne v Bratislave, Takto bolo prevedené úhrnné 63, 415, 028. 45 Ks. Ak si uvedomíme, že pohľadávky z vkladných knižiek rakúsko-uhorskej poštovej sporiteľne trvaly v Československu celých 10 rakov kým sa previedly, musíme uznať, že tuná ukázala administratíva našej sporiteľne svoju pohotovosť.

Z týchto niekoľkých číslic je vidieť, že pre naše národné hospodárstvo má Poštová sporiteľňa veľkú dôležitosť. Má ona ešte aj teraz svoje veľké ťažkosti, najmä v tom, že nemá potrebného a vyhovujúceho umiestenia, čo má vplyv na výkon a zdravie zamestnanectva. Pri prechode dá nových pomerov je zaiste preto potrebné vysloviť poďakovanie zamestnanectvu za velkú službu s prianím, aby ešte zdokonaľovali svoju vnútornú organizáciu.

Novým zákonom dáva sa možnosť rozšíriť činnosť Poštovej sporiteľne najmä v tom smere, že použije sa jej služieb na sústredenie peňazí potrebných pre štát v v rámci už prijatých zákonných opatrení Aj tuná, tak ako v predchádzajúcich prípadoch, bude potrebné vždy vopred uvážiť, či finančné transakcie, ktoré by takéto opatrenia predvídaly, budú únosne a za každých pomerov nezbytne potrebné Samotny zákon, ako som už uviedol, je len rámec, dúfajme preto, že vhodným jeho upotrebuvaním a rozumnou spoluprácou so Slovenskou národnou bankou, so Sloven skou hypotečnou a komunálnou bankou ako aj ostatnými peňažnými ústavmi na stane taká delba práce, ktorá nebude škodiť nikomu.

Záverom by som si dovolil k predloženej vládnej osnove povedať toľko, že nejde tu azda o nejaké revolučne dielo hospodárskeho života, ktoré by sa vymykalo z rámca bežných opatrení Ak však nenastanú nepredvídane zmeny, môže byť ono jednou z platných súčiastok nášho celkového hospodárskeho organizmu. Z tejto príčiny pokladám za potrebné zdôrazniť, že sa vyslovujem za osnovu v tom znení ako bola predložená plenu Snemu. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Fundárek.

Zpravodajca Dr. Fundárek:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca Dr. Fundárek zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o Poštovej sporiteľni.

Zistujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova ma 4 časti, 48 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Fundárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 4 časťami, 48 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijať osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod 00. min.)