Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 11. zasadanie.

Zpráva

o 134. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 1. júna 1944

Obsah:		Strana:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia.. ......	2
Ospravedlnenie neprítomnosti...........	2
Dovolenky....	2
Rozdaná tlač ............	2
Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí........	8
Zakľúčenie zasadnutia ........ ......	8
Program:
1. Zpráva branného, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o vojenských zaopatrovacích platoch a niektoré ustanovenia s týmto zákonom súvisiace ......	2
Reč zpravodajcu Schlossera ...............	2
Prikročenie k rozprave ................	3
Reč poslanca Moru ...... ..........	3
Koniec rozpravy .......... .........	6
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova .........	6
Hlasovanie o návrhu ............	6
Prijatie návrhu hlasovaním	6
2. Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane....	6
Reč zpravodajcu Horniša ..............	6
Rozprava odpadá ...............	7
Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Vojtecha Tvrdého a spoločníkov.	7
Zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí... .....	7
Hlasovanie o návrhu ........... .....	8
Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním.	8
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním.	8
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý ......	8

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 46. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

55 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Gejza Fritz, Alexander Mach a Jozef Sivák.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: ministerský radca Dr. Alexius Čelko a hl. odb. radca Dr. Vojtech Zubek.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 134. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Dr. Ernest Rosíval, Rudolf Čavojský, Dr. Anton Hudec, Ján Petrovič, Andrej Tomko a Dr. Ing. Peter Zaťko.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 30. júna 1944 dovolenku pánu poslancovi Antonovi Moravčíkovi.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 133. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva branného, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o vojenských zaopatrovacích platoch a niektoré ustanovenia s týmto zákonom súvisiace.

Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane.

Návrh poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o zdravotnej dovolenke robotníkov. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému, národohospodárskemu a výboru ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke robotníkov. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému, národohospodárskemu a výboru ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Pavla Čarnogurského a spoločníkov na vydanie zákona o zmene zákona č. 308/1940 Sl. z. o ľudových školách. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Návrh poslanca Pavla Čarnogurského a spoločníkov na vydanie zákona o zmene zákona číslo 288/1941 Sl. z, o služobných platoch opatrovateliek na niektorých neštátnych opatrovniach. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu, sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon o potravnej dani na čiare. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva branného, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o vojenských zaopatrovacích platoch a niektoré ustanovenia s týmto zákonom súvisiace.

Zpravodajcom je pán poslanec Andrej Schlosser.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Schlosser:

Slávny Snem!

Predložený návrh zákona má sociálne zameranie a vo viacerých podstatných smeroch zlepšuje doterajší právny stav v prospech vojenských - alebo bývalých vojenských - osôb, ako aj v prospech ich rodín.

Cieľom navrhovaného zákona je v podstate:

a) novelizovať ustanovenia zákona o vojenských zaopatrovacích platoch v prospech dôchodcov,

b) zlepšiť hmotné postavenie vojenských invalidov z počtu mužstva z čaša pred prvou svetovou vojnou,

c) výhodnejšie hodnotiť vojenskú činnú službu pre nárok na odpočivné resp. zaopatrovacie platy štátnych zamestnancov,

d) normatívne upraviť nárok vojenských gážistov ako aj pozostalých po nich na náhradu výdavkov, spojených s presťahovaním pri voľbe iného bydliska z príležitosti preloženia do výslužby resp. odumretia vojenského gážistu z povolania.

Väčšina ustanovení navrhovaného zákona je venovaná pozmeneniu pôvodného zákona č. 76/1922 Sb. z. a n. o vojenských zaopatrovacích požitkoch v prospech vojenských osôb v činnej službe alebo v zálohe, ktoré vykonávaly alebo vykonávajú vojenskú službu po 14. marci 1939, poťažne ich pozostalých rodinných príslušníkov. Novelizácia citovaného zákona je potrebná jednak preto, lebo tento zákon nepamätá náležitou mierou na najmladších a sociálne najslabších vojenských gážistov, jednak preto, lebo výška súm zaopatrovacích požitkov, ustanoveniami tohto zákona určených, so zreteľom na dnešné hospodárske a cenové pomery ani zďaleka nestačí na zaokrytie nutných výdavkov na živobytie. Zvýšenie pôvodných súm zaopatrovacích požitkov znamená podstatné zlepšenie hmotného postavenia vojenských osôb, odkázaných na tieto požitky, ako aj ich príslušníkov, najmä vdov, sirôt a rodičov, ktorým zákon priznáva právny nárok na takúto hmotnú podporu.

Dôležitou časťou osnovy je tiež zvýšenie doterajších peňažných prídavkov za zranenie, vo vojne utrpené.

Napokon značný význam má v prospech vojenských osôb aj výhodnejšie hodnotenie ich vojenskej služby s hľadiska započítania pre nárok a výmeru vojenského výslužného. Podľa zásad navrhovaného zákona má sa totiž v danom smere započítať služba v zápolí ako aj čas nezavineného zajatia dvojnásobkom, služba strávená v poli však až trojnásobkom. Tieto isté zásady sa uplatnia aj s hľadiska započítania vojenskej služby pre nárok a výmeru odpočivných platov štátnych zamestnancov. Výbory uvedomiac si praktickú potrebu a sociálny význam predloženého vládneho návrhu zaujaly k nemu zásadne kladné stanovisko a previedly na ňom iba žiadúce zmeny legislatívne-technickej povahy. Text niektorých paragrafov bol presnejšie a výstižnejšie štylizovaný.

Slávny Snem!

Celkový význam predloženého návrhu zákona môžeme charakterizovať tým, že tento zákon je verným odzrkadlením sociálneho zamerania nášho zákonodarstva. Okrem toho tento zákon podáva jasný dôkaz o tom, že štát - napriek ťažkým časom, v ktorých žijeme - neľutuje obetí v prospech tých svojich synov, ktorí podstúpením útrap a námah, spojených s výkonom vojenskej služby za vojny, a v mnohých prípadoch stratou svojho zdravia alebo práceschopnosti spečatili svoju rodolásku a vernosť k otčine.

Výbory branný, sociálny a zdravotný a rozpočtový odporúčajú slávnemu Snemu predloženú osnovu na prijatie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Ján Mora.

Dávam mu slovo.

Poslanec Mora:

Slávny Snem!

Svet je plný úzkosti a očakávania. Najväčšia vojna v dejinách ľudstva vyvrchoľuje. História si nás vybrala za jej svedkov a účastníkov. Nie je to viac niekdajší boj muža proti mužovi, ale boj strojov proti ľudom. Technika najkultúrnejšieho storočia stavia na obdiv svoju zhovädilosť. Najskvelejšie vynálezy ľudského umu, ktoré malý byť požehnaním ľudstva, stály sa jeho kliatbou. Rozhlas, ktorý mohol národy tak sblížovať ako nič iné, dôkladne ich proti sebe rozoštval a otrávil vzduch prudkým jedom nenávisti. Letectvo, ktoré malo premáhať diaľky a pomáhať ľudom budovať lepšie podmienky života, dnes vraždí, mrzačí a ničí spôsobom dosiaľ v dejinách neslýchaným. Krvou a dymom deň čo deň znova potvrdzovaná je stará pravda, že stroj je neutrálny, rovnako pripravený slúžiť dobru ako zlu.

Ak veríme, že ešte aj po tejto vojne národy sa musia smieriť a spolupracovať ak len ľudstvo nechce vlastnou rukou spáchať samovraždu, musíme veriť i v to, že nad touto vojnou raz sa ľudstvo s ustrnutím pozastaví. Predbežne však nevidieť takýchto znakov, naopak, treba mať obavy, či všetko to hrozné a kruté čo bolo a čo je, nie jen overtúrou toho. čo ešte príde...

Čím dlhšie vojna trvá a čím je ľútejšia, tým viac zabúda sa na príčiny jej vzniku i na pôvodné jej ciele. Toľko je isté, že neprišla odrazu ako epidémia, ale ukazovala svoj príšerný tieň dávno vopred. Svet príliš doslovne pochopil latinské porekadlo: "Keď" chceš mier, pripravuj vojnu" a pripravil ju tak dôkladne, že sa prípravami nakoniec nechal sám strhnúť. Márny bol výstražný hlas najväčšej mravnej autority sveta - Vatikánu. Svätému otcovi kresťanstva v Ríme národy sveta už dávno vypovedaly poslušnosť. Svet v prípravách na vojnu neustal ani vtedy, keď vznešený pápež Pius XI., ktorý neraz v živote dokázal, že osobne nevie čo je to strach, na bránu večnosti klopal slovami prosby, aby jeho život bol prijatý ako obeť za všetkých tých, čo majú zahynúť na bojiskách. Jeho srdce, milujúce ľudstvo Kristovou láskou, neodvážilo sa pripustiť myšlienku, že v tejto vojne rovnako ako vojaci na frontoch, ak nie ešte viac, budú v ďalekých zázemiach zabíjané nevinné deti, slabé ženy a neduživí starci. Po ňom na prestol sv. Petra zasadol Pápež Pius XII. Za heslo si zvolil: "Opus justitiae pax - Pokoj je dielom spravodlivosti" a za svoj znak prijal holubicu s ratolesťou mieru. Keď svet ani reči tohto výstižného symbolu nerozumel, adresoval mu vo svojom prvom prejave slová: "Volám všetkých ľudí dôrazne k mieru. Veď len on sám - mier, ktorý je založený na spravodlivosti a láske - spojuje a rozohňuje srdcia k spoločenstvu s Bohom. On tvorí a vedie v svätej láske Kristovej domáce spoločenstvo rodiny. Spojuje národy a kmene vzájomnou bratskou láskou. Tvorí v národoch tak veľkú a pokojnú obrodu, takže jednotlivé kmene sa usilujú vzájomnou dôverou, priateľskými sväzkami a ochotnou pomocnou prácou dosiahnuť s božím svetlom milosti a sily a blaha celej ľudskej rodiny".

Táto reč bola márna, svet jej nerozumel, preto sa musel naučiť rozumieť reči minometov, kanónov a lietadiel. Isteže táto reč ho desí a zraňuje jeho pýchu. Predvojnový svet bol predsa taký pyšný, že svoje storočie nazýval storočím svetla a teraz zo strachu musí sa zahaľovať do tmy. V mene boja proti zhubnému strachu viedol boj proti samotnému Bohu a teraz chvie sa v úkrytoch strachom pred traskavinami, ktoré vynašiel zbožňovaný rozum.

Svedomie sveta, rímsky biskup, sa zajtra pravdepodobne zase obráti k svetu s výzvou k mieru v spravodlivosti a láske. Daj Boh, aby jeho otcovský hlas v záujme celého ľudstva neostal hlasom volajúceho na púšti.

Pred krutosťou tejto vojny chvejú sa mestá, dediny a nie sú pred ňou bezpečné ani vzdialené samoty. Krídla lietadiel roznášajú ju všade. Priame zásahy bômb za vterinu zničia umelecké diela, ktoré cez stáročia boly pýchou kultúry a ktoré sú doslovne nenahraditeľné. Túto mravnú psotu precivilizovaného ľudstva výstižne nakreslil vo svojom článku švajčiarsky spisovateľ Pavol Chaponniére, ktorý napísal:

"Táto vojna nezasiahne každého človeka rovnakou krutosťou. Niektorí cítia veľmi bolestne jej žihadlo vo svojom tele, nakoľko stratili rodinu, dom a deti. Iní ich nasledujú v myšlienkach a sú pripravení, že to isté môže sa stať s nimi. Sú i takí, ktorí umierajú hladom a útrapami a iní sú zas stále znepokojovaní obavou neistej budúcnosti. Mnohí z nich sú v beznádejnom stave. Medzitým je i taká oblasť, kde žiaľ a bôľ dotýka sa rovnako každého. Je to ničenie a pustošenie veľkolepých diel umenia, ktoré je spoločným majetkom celého ľudstva. Verejná mienka sa pozastavuje menovite nad nesmyselným bombardovarím Ríma a Florencie, Istá americká komisia, ktorej členmi sú majitelia grafických podnikov, sa pohla na cestu do Európy a doniesla so sebou množstvo máp, na ktorých sú zakreslené historické diela a budovy európskych miest, ktoré treba na každý prípad zachrániť. Na druhej strane francúzski biskupi obrátili sa listom na biskupov Anglicka a Spojených štátov. Vo švajčiarskej tlači sa tiež všetko možné podniká, aby boly ušetrené všetky chýrne pamiatky Európy. Mimo toho sa zriadila spoločnosť, ktorá má na starosti ochranu umeleckých klenotov Európy. Poslúchne svet tieto hlasy? Dal by Boh!

Keď milióny zničených nevinných životov sú najväčšou hanbou tejto vojny, ničenie svetových hodnôt je znakom najväčšej otupelosti. A skutočne, či národy, ktoré sa ničia medzi sebou aby stvorily lepší svet, budú môcť tvoriť v budúcností medzinárodný pokoj? Čo ospravedlní zločiny, popáchané na spoločnom majetku ľudstva, ktoré svojou krásou a silou pretrvaly celé veky a teraz ich niet ? Či sa nájde prostriedok na obídenie ďalšej katastrofy ničenia ľudských hodnôt? Keď chcete nahovorí., jednotlivým rešpektovanie hodnôt, ktoré presahujú ich egoistické záujmy, začnite dobrým príkladom! Kostoly, fresky, historické pamiatky treba šetriť pre budúce generácie, lebo nik nemôže tvrdiť, že by ich zničenie malo byť prínosom kýženého pokoja. Tieto pamiatky ľudského umu a rúk nám rozprávajú živou rečou všeobecnej krásy a povzbudzujú nás chápať i večné hodnoty. Sú to pomníky venované zväčša sláve božej a sú svedkami kolektívnej viery, vedú nás aspoň teraz k tomu, aby sme zabudli na hrôzy vojny a povzbudzujú nás na život pozerať zpod zorného uhla večnosti. Týmto pomníkom môžeme ďakovať za aké-také bratské spolunažívanie národov, keď tieto zmiznú, nastane krutá nenávisť a národy sa budú medzi sebou ešte viac žrať ako dosiaľ. Či už nebolo dosť krviprelievania a ničenia na tomto svete?"

Slávny Snem! Boh, ktorý nášmu národu zjavne preukazuje svoju milosť, dosiaľ nedopustil, aby vojna priamo zasiahla našu vlasť. Je to iste viac pre utrpenie našich predkov ako pre naše vlastné zásluhy, A jednako i keď dosiaľ len tlmene, pociťujeme ju i my a často narážame na jej krutý zákon. Či chceme alebo nie, vojna do značnej miery ovplyvňuje i program prác Snemu Slovenskej republiky. Tu na tejto pôde sa prostredníctvom zákonov vyrovnávajú jej zhubné vplyvy a tejto práci treba ďakovať v značnej miere za to, že náš štát v ťažko skúšanej Európe je ešte vždy ostrovom pomerného pokoja. Rozzúrený svet toto nevládze pochopiť a strpieť, preto sa usiluje základy nášho štátu podmínovať besnou propagandou Táto však ostáva neúčinná, lebo myšlienka slovenskej samostatnosti je už nedobytná a svoje pevnosti má vybudované v srdciach ľudu. Malý národ možno síce bez väčších ťažkostí pozbaviť slobody robiť si na svojom území to, čo jeho záujmy vyžadujú a vydať ho na pospas inému, ale nemožno mu odtajiť už preukázané štátotvorné schopností a vziať túžbu mať vlastný osud vo vlastných rukách. Veľké národy i po tejto vojne, či už víťazné alebo porazené, budú naďalej veľkými a budú sledovať politiku moci, kým malým národom z dôvodov sebazáchovy nebude pozostávať iné ako ďalej sledovať politiku samostatnosti.

Pred rokom náš Snem prerokoval a prijal veľký zákon o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby. Zákon, o ktorý teraz ide, je vlastne len jeho logickým doplnkom. Vojenským gážistom, poťažne pozostalým po nich, priznáva nárok na také zaopatrenie zo štátnych prostriedkov, aby mohli slušne žiť. Je to v duchu našej sociálnej politiky.

Keď je reč o sociálnej politike, dovoľte mi napokon malú ale dôležitú poznámku Našou doterajšou sociálnou politikou dosiahli sme toho, že u nás nikto nehladuje, ani nechodí otrhaný alebo bosý. Keby sa to mohlo posudzoval podľa elegancie dám a pánov v mestách, mohlo by sa dokonca zdať, že žijeme v časoch najhlbšieho pokoja. Tak či tak, na vojnové časy je to veľký úspech. Týmto sa nesmieme dať pomýliť V oblasti sociálnej politiky najväčšie ťažkosti máme ešte len pred sebou. Vec je veľmi jednoducho. Sociálna otázka bola prelo tak ožehavá, lebo výroba tvrdila, že na jej riešenie nemá finančných prostriedkov. Slovom údajne nemala peňazí na stavanie slušných bytov pre robotníkov, na dostačujúce mzdy pre nich a na rôzne prepotrebné zariadenia. Teraz tá istá výroba musí mať peniaze na obrovské vojenské výdavky, lebo predsa niet pochybností, že financovanie tejto gigantickej vojny musí unášať výroba predovšetkým. Pracujúci ľud to vidí a vyvodzuje z toho dôsledky. Pochybujem, že by po tejto vojne ako po minulej dal sa do umele vyvolaných ideologických bojov medzi sebou, ktoré boly vypočítané na to, aby zabodol na svoje najvlastnejšie záujmy.

Otázka, pred ktorou budú hneď po ukončení tejto vojny stáť štátnici a národohospodári, bude formulovaná pravdepodobne v podstate takto: Keď ste vedeli nájsť prostriedky na ničenie, na vojnu, musíte ich nájsť i na výstavbu všeobecného blahobytu. Táto otázka bude lomcovať kontinentmi a štátmi, Pripravujme sa na jej riešenie už teraz. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má spravodajca pán poslanec Schlosser.

Zpravodajca Schlosser:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o vojenských zaopatrovacích platoch a ustanovenia s týmto zákonom súvisiace.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má šesť dielov, 21 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Schlosser: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej šesť dielmi, 21 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane.

Zpravodajcom je pán poslanec Koloman Horniš.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Horniš:

Slávny Snem!

Vyvrcholením dnešnej druhej svetovej vojny musí sa stupňovať aj starostlivosť o bezpečnosť obyvateľstva, najmä vo forme civilnej protileteckej ochrany, aby sa každému slovenskému občanovi mohla v čase leteckého útoku poskytnúť najistejšia ochrana, a tak sa zmenšily na najnižšiu mieru straty na ľudských životoch. Sme štátom pomerne malým a bolo by neodpustiteľným hriechom hazardovať čo len s jedným ľudským životom, lebo každý člen národa a štátu je nám rovnako drahý.

Je prirodzené, že zvýšená letecká vojna, v ktorej pre nepriateľa vojenské objekty nie sú jediným cieľom útoku a ktorú nepriateľ zvrhol na teroristickú, namierenú oproti civilnému obyvateľstvu, ako aj približovanie sa vojnového nebezpečenstva so všetkými jeho hrôzami, stupňujú aj pohrebné protiopatrenia, ktorých náklady dosť silno zasahujú do financií štátu a obcí. No i napriek tejto skutočnosti sme zajedno, že niet takých veľkých obeti v tomto smere, ktoré by nás mohly odstrašiť od vykonania potrebných ochranných opatrení.

Pre túto príčinu možno len uvítať predložený vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane.

Podľa pôvodného zákona o civilnej protileteckej ochrane výdavky, spojené s miestnou bezpečnostnou a pomocnou protileteckou ochrannou službou, majú znášať obce. Nakoľko však k spomenutým odvetviam civilnej protileteckej ochrany natri aj výstavba spôsobilých protileteckých krytov, je pochopiteľné, že znášanie týchto výdavkov uvaľuje na obce - najmä na obce väčšie - značné finančné bremeno. Verejným záujmom je, aby sa stavaly úkryty poskytujúce skutočne spoľahlivú ochranu oproti nepriateľským leteckým útokom, na druhej strane však účelnosť a hospodárska racionálnosť vyžaduje, aby sa úkryty budovaly tak, že by ich po vojne bolo možno použiť aj na iné všeužitočné ciele. Z tejto úvahy vyplýva najmä aj účelnosť urýchlenej stavby tunelov, ktoré na jednej strane poskytujú náležitú ochranu oproti bombovým útokom nepriateľských náletov, na druhej strane však môžu slúžiť v prítomnosti i v budúcnosti účelom komunikačným.

Uvedené dôvody zaiste v plnej miere odôvodňujú základný účel predloženej osnovy, aby totiž na výdavkoch obcí, spôsobených s vybudovaním takých zariadení civilnej protileteckej ochrany, ktoré majú slúžiť zároveň aj iným verejným účelom, najmä účelom komunikačným, - poprípade, ktoré majú zároveň slúžiť aj takým složkám civilnej protileteckej ochrany, ktorých výdavky pripadajú na ťarchu štátu -, primeraným podielom sa zúčastnil aj štát. Finančnou podporou štátu sa výstavba takýchto úkrytov predvídateľné urýchli a finančné bremeno obcí sa značne uľaví. Podiel štátu na predmetných výdavkoch pohybuje sa v pomere 20-50%, avšak vo výnimočných prípadoch, najmä ak ide o obec hospodársky slabšiu, môže dosiahnuť až 70%.

Výbory okrem žiadúcich zmien štylárnej a formálnej povahy uskutočnily na texte vládneho návrhu tieto meritórne zmeny:

V súvislosti so zásadou, podľa ktorej výdavky miestnej bezpečnostnej a pomocnej protileteckej ochrannej služby hradia obce, zároveň sa vyslovilo, že v prípadoch ak ide o výstavbu takého diela, ktorého náklad presahuje finančnú únosnosť obce, obec môže žiadať, aby k zamýšľanej stavbe dalo súhlas aj Ministerstvo vnútra. Predmetný doplnok má v prospech obcí značný význam, lebo takto v uvedených prípadoch budú mať možnosť opierať sa o rozhodnutie svojej najvyššej administratívnej vrchnosti.

Podľa vládneho návrhu finančná účasť štátu na vyšeuvedených výdavkoch obcí bola určená pomerom 20-70 %. Výbory s osobitným zreteľom na terajšie zvýšené finančné zaťaženie štátu, zapríčinené stavom brannej pohotovostí, snížily výšku štátneho príspevku na 20-50 % s osobitným zdôraznením toho, že vyššiu účasť štátu až do maximálneho pomeru 70 %, celkových výdavkov možno pripustiť iba v prípadoch výnimočných, a to v prospech obcí finančne slabších.

Verejný záujem vyžaduje, aby diela slúžiace civilnej protileteckej ochrane boly vybudované pod náležitým dozorom nielen vojenským, ale aj stavebno-technickým. Nakoľko doterajší stav - najmä pokiaľ ide o dozor stavebno-technický - nie je vyhovujúci, výbory sa usniesly osobitnou rezolúciou upozorniť vládu na dôležitosť veci a požiadať ju o primeranú nápravu.

So zreteľom na to, že predložená osnova nadväzuje na pôvodný zákon o civilnej protileteckej ochrane, ktorého výkon bol sverený v prvom rade ministrovi národnej obrany, ako aj so zreteľom na povahu ustanovení navrhovaného zákona, doložka o jeho vykonaní bola pozmenená tak, že zákon má vykonať minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.

Výbory branný, ústavnoprávny a rozpočtový súhlasne odporúčajú predloženú osnovu slávnemu Snemu na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.

Hl. odb. radca Dr. Zubek (číta):

Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Vojtecha Tvrdého a spoločníkov k zákonu, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane (tlač 915).

Podpísaní navrhujú z článku I. uvedeného návrhu zákona vylúčiť:

1. druhú vetu, ktorá znie: "Ak pritom ide o výstavbu takého diela, ktorého náklad presahuje finančnú únosnosť obce, obec môže žiadať, aby k zamýšľanej stavbe dalo súhlas aj Ministerstvo vnútra" a

2. z tretej vety tieto slová: "50% a výnimočne - ak ide o obec finančne slabšiu - až".

V Bratislave 1. júna 1944.

Podpísaní sú páni poslanci:

Dr. Vojtech Tvrdý v. r., Dr. Eugen Filkorn v. r., Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r., Vojtech Husárek v. r., Ján Liška v. r., Ján Hollý v. r., Vladimír Moravčík v. r., Andrej Martvoň v. r. a Dr. Pavol Opluštil v. r.

Predseda Dr. Sokol:

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Horniš.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasí.

Zpravodajca Horniš:

S navrhovanou zmenou súhlasím, zároveň upozorňujem, že vynechaním druhej vety § 1 osnovy zostáva v plnom znení v platnosti i v prípadoch tohoto zákona § 22 zákona o zmenách v samospráve obcí.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o civilnej protileteckej ochrane.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 články, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Vojtecha Tvrdého a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborov. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Vojtecha Tvrdého a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Horniš: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov so zmenou v čl. I.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za zprávou výborov.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 17. min.)