Snem Slovenskej republiky 1944

1. volebné obdobie. 11. zasadanie.

Zpráva

o 135. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 15. júna 1944.

Obsah:	Strana
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia ..............	2
Ospravedlnenie neprítomnosti ...........	2
Rozdaná tlač ................	2
Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí .......	6
Zakľúčenie zasadnutia .............	6
Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Aladára Kočiša a spoločníkov na vydanie zákona o Tlačovej komore .................	2
Reč zpravodajcu Vl. Moravčíka ...........	2
Prikročenie k rozprave .............	4
Reč poslanca Dr. Kočiša ............	4
Hlasovanie o návrhu ..............	6
Prijatie návrhu hlasovaním .........	6
2. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon o potravnej dani na čiare .......	6
Reč zpravodajcu Husárka ............	6
Rozprava odpadá ...............	6
Hlasovanie o návrhu ..............	6
Prijatie návrhu hlasovaním .........	6
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý...	6

 

Zasadnutie otvorené o 11 hod. 32 min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

56 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Jozef Sivák a Július Stano.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 135. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Koloman Horniš, František Slameň, Rudolf Čavojský, Štefan Haššík, Ján S. Vančo, Július Maguth a Anton Simko.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 134. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Aladára Kočiša a spoločníkov na vydanie zákona o Tlačovej komore.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon o potravnej dani na čiare.

Odpoveď vlády Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Konštantína Čulena a spoločníkov vo veci odpustenia daní veľkostatkárovi J. Pálfymu.

Odpoveď ministra hospodárstva na interpeláciu poslanca Dr. Jána Balku a spoločníkov vo veci účinkovania a hospodárenia Sväzu mliekárskych družstiev v Bratislave.

Vládny návrh zákona o tovarovom záložnom liste. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o kontrole úžitkovosti a dedičnosti hovädzieho dobytka a o kontrolnom zveľaďovacom fonde. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o Ústave pre výskum hospodárstva. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa predlžuje platnosť právnych predpisov o kartelovom poplatku. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Aladára Kočiša o spoločníkov na vydanie zákona o Tlačovej komore.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Vl. Moravčík:

Slávny Snem!

Rokujeme o zákone, ktorý sa má priamo dotýkať azda ani nie celých 300 novinárov a asi 30 vydavateľov, možno povedať v tieni diel až vo vojnovej vrave. Istotne každému z nás, kto srovnáva a pozoruje, naskytne sa otázka, či slovenský verejný život je už natoľko konsolidovaný, že si môžeme dovoliť prepych zaoberať sa týmto, na prvý pohľad detailom a či azda už niet dôležitejších problémov.

Keby sme chceli hodnotiť predložený zákonný návrh len zo zorného uhla, koľko bude v Tlačovej komore organizovaných ľudí, nedostali by sme sa veru veľmi ďaleko v posudzovaní vecí. Je síce pravda, že zákonom chceme dať organizačný základ pracovníkom našej tlače, či ju už redigujú alebo vydávajú, ale v konečných dôsledkom nerobíme to len preto, aby sme organizovali redaktorov a vydavateľov, keďže očakávame, že novým zákonným opatrením dostane sa do našich novín znovu otvorenejší postreh, viac čerstvých zpráv, čoho teraz v nich niet. Nová úprava má sa týkať všetkej tlače na Slovensku, ale istotne nám nik nebude zazlievať, ak v prvom rade máme na mysli svoju slovenskú tlač. V tom pevnom presvedčení, že prijatím zákona dávame jej nové možnosti a predpoklady rozvoja, patrilo by sa spomenúť na výrazné profily slovenskej novinárskej minulosti. Nebolo by od veci povedať, aká žiara ducha nútila drobných slovenských rozsievačov národnej viery a povedomia tlačeným slovom udržovať svojský národný krb. Poukázať, ako z kňazov, učiteľov, úradníkov a z rôznych drobných propagátorov tlačeného slova stávali sa novinári a potom aj tvorcovia slovenského politického programu. Slovenská tlač v minulosti, hoci ubíjaná a hospodársky živoriaca, bola neoddeliteľnou složkou politického zápasu. Ona sa šírila tam, kde sa nemohlo dostať živé slovo, pomáhala tvoriť národné povedomie, ako sa ono pod vplyvom nových ideí v minulom storočí formulovalo v západnej Európe. Vláda pravdy, sila ducha, politická realita prejavujúca sa v ľudovosti, boly tými základnými znakmi, ktorými sa slovenská tlač riadila. Aj keď v malých pomeroch jestvujúca, nemala tých výhonkov ako tlač v iných štátoch, nebolo tu služobníctva kapitálu, záujmovým koncernom alebo obohacujúcim sa jednotlivcom.

Zaiste, že ako sa menily politické pomery a svetom vírily nové myšlienkové prúdy, menil sa názor na funkciu tlače vôbec. Ale ak posudzovanie chápe sa aj z rôznych brehov politického sveta a preto aj s rôznym názorovým zameraním, predsa u všetkých novín, či už hája demokraciu alebo systém autoritatívny, zostáva spoločný znak, a to je úsilie slúžiť verejnosti. Noviny a verejnosť sú dva neoddeliteľné pojmy, z ktorých prvý je odkázaný na druhý. Bez podpory a bez dôvery verejnosti strácajú noviny svoje poslanie. Noviny závisia veľmi na verejnej priazni, lebo doteraz sa nepodarilo nájsť donucovací prostriedok čítať noviny, ku ktorým nemá čitateľ vzťahu, no tým menej donútiť čitateľa, aby veril. Je mnoho mienok o tom, ako sa priblížiť k čitateľovi, aby sa stal objektom novinárskeho vplyvu, ako ho získavať a nútiť odoberať noviny. Posudzovatelia sa veľmi rozchádzajú vo svojich názoroch a čo môžme k ním dodať je poznanie, že ak daktoré noviny prekročia svoj kulminačný bod len ťažko sa zachraňujú. História novinárstva je bohatá na vzrast, popularitu a získavanie autority časopisov, ale rovnako bohatá na ich pády a neslávne zanikávanie.

Či sledujeme výroky štátnikov autoritatívnych alebo demokratických, všetci sa shodujú v tom, že noviny nemajú diktovať, ale slúžiť verejným záujmom. Podľa názoru nemeckého autora diela "Publicistika" profesora H. Münstera, "publicisti majú byť služobníkmi celku, nie konkurentmi vlády, alebo dokonca akýmisi silami proti štálnemu vedeniu. Predstaviteľ demokracie, i keď s kritickými výhradami, dramatik Shaw, dodáva k tomuto: "Vecou novinára sú zprávy a nie politická filozofia. Ľudia nemajú radi okázalé rečnenia, povrchnosť a nafúknuté hrady".

Po tomto náčrtku funkcie novín, ako sa na ňu dívajú v krajinách s velikou časopiseckou tradíciou, môžme azda povedať pár slov o našom terajšom novinárstve. Pri jeho hodnotení z dnešného hľadiska je potrebné vráriť sa do roku 1918, znamenajúceho pre nás veľký vývojový medzník. Po tomto roku pozorujeme rozmach slovenského tlačeného slova, ktorý má svoje prednosti ale aj nedostatky. Stranícke noviny, ako ich vytvorila ČSR, boly zpočialku viac filozoficko-straníckymi lexikónmi, zrkadlom politickej periférie, ale nesledovaly službu verejnosti. Ak si dnes prelistujeme svoje staré časopisy bez rozdielu politického zafarbenia z čias ČSR, pozorujeme, že bolo v nich mnoho mudrlanslva, ale málo zpráv a málo odbornosti. Verejnosť postupne otupovala voči takejto tzv. službe, čo správne vystihly skoro všetky redakcie a tak vidíme ako postupne miesto nadávok dostávajú sa na stĺpce časopisov zprávy agentúr, prejavy odborníkov, literatúra, šport ap. Lenže vývoj v roku 1938 nedospel tak ďaleko, že by sme mohli povedať, že už máme slovenské noviny svetovej úrovne. Nemilé dedičstvo cítime ešte aj dnes. Sú novinári, čo aj teraz môžu žiť len z polemiky, zo sváru a pretože nenachodia ozveny, keďže niet novín iného politického smeru, vedú polemické monológy. Azda netreba ani povedať, že dnes nie je vhodný čas pestovať takéto prežitky.

Prijatím iniciatívneho návrhu zákona Dr. Kočiša a spoločníkov za podklad rokovania, nechceli sme riešiť len stavovskú stránku veci. Chceli sme niečo viac, a to dať zákonný podklad pre zvýšenie úrovne slovenskej tlače, prípadne tlače na Slovensku, keďže vieme, že terajšia úroveň, zavedená aj vplyvom pomerov, ktoré znemožňujú tvoriť lak akoby dávaly možnosti a schopnosti, nás neuspokojuje.

Podľa návrhu zákona, predloženého plénu slávneho Snemu, má sa dostať novinárskemu menu zákonnej ochrany, aby sa predišlo zneužívaniu, ktorého sme boli doteraz tak častými svedkami. Závažnejšie zmeny boly prevedené v § 1, 2 a 7 a najďalekosiahlejšie v §§ 8 až 15, zaoberajúcimi sa ústrojnosťou Komory. Tu výbory prijaly zásadu, aby o veciach novinárov nerozhodoval jednotlivec, ale kolégium, čo sa zdá vyhovujúcejším riešením vzhľadom na povahu veci. Štátny dozor bol sverený Ministerstvu vnútra a nie ako osnova predvídala Predsedníctvu vlády, pretože dozor nad podobnými inštitúciami patrí do pôsobnosti tohto ministerstva.

Podľa terajšieho stavu je penzijné poistených 121 novinárov a noviny vydáva 30 zamestnávateľov ale z povahy novinárskeho zamestnania vysvitá, že bolo viac mienok, ako riešiť stavovskú vec novinárov. Daktoré z týchto návrhov azda zabudly, že žijeme vo vojnových časoch, ktoré nie sú vhodné na radikálne výkyvy. Bez ohľadu na to, či hľadali jedni také, druhí iné riešenie, chcel by som uistiť slovenskú žurnalistiku, že sme volili taký text zákona, ktorý by najviac zodpovedal. Ide v našom živote o nóvum, ktoré sa uplatní podľa toho, ako sa k veci zachovajú samotní novinári. A konečne, ak bude treba opráv, zmien alebo doplnkov, čo len prax ukáže, nik sa pred nimi neuzaviera.

Doporučujem preto prijať osnovu zákona v znení výbormi upravenom, čo zaiste plénum slávneho Snemu aj učiní, aby sa aj týmto dokumentoval záujem na spoločnej veci nás všetkých, na slovenskom novinárstve. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Dr. Aladár Kočiš.

Dávam mu slovo.

Poslanec Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Návrh zákona o Tlačovej komore je plodom viacročného úsilia somknúť novinárov a vydavateľov periodickej tlače do jednotnej stavovskej organizácie, v ktorej by tieto dve divergentné složky ruka v ruke pracovaly na zveľadení tlače a na zabezpečení slušných životných podmienok pre pracovníkov tlače a ich rodiny. Toto úsilie nie je nové. Pochádza ešte z čias bývalej republiky a už vtedy bola pre Snem pripravená osnova zákona o Tlačovej komore. Vtedajšie politické pomery tejto osnove však nežičily a osnova sdieľala osud tých mnohých zákonných osnov, ktoré sa za vtedajšieho systému stály predmetom vyjednávania medzi politickými stranami. Prvou veľkou prekážkou uzákonenia osnovy bolo vtedajšie liberalistické chápanie pomeru zamestnávateľa a zamestnanca, ktoré stavalo novinára a priori ostro oproti vydavateľovi. Druhou prekážkou jej uzákonenia bola úžasná rozbitosť strannícka. Tlač ovládaly vtedy temer výlučne politické strany a novinári i vydavatelia boli slepými prisluhovačmi svojich strán. Za takýchto okolností bolo holou nemožnosťou nájsť platformu pre stavovskú spoluprácu novinárov a vydavateľov toľkých a tak bojovne proti sebe stojacich politických strán, odhliadnuc od novinárov a vydavateľov národnostných menšín. Prelo osnova sa nedostala ani na program snemového rokovania a nikdy sa nestala zákonom.

Náš politický systém v tomto smere priniesol radikálnu zmenu. Nové pojatie záujmového organizovania našej pospolitosti sotrelo ostrie pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom a postavilo aj novinára a vydavateľa vedľa seba do jednotného frontu slovenskej pracujúcej pospolitostí. Cesty novinárov a vydavateľov nemajú sa križovať, ale smerovať majú k spolupráci a k vzájomnej pomoci. Jedine táto spolupráca zaručí - ako v každom inom podnikaní - prosperitu, rozvoj a zveľadenie našej tlače, čo je iste úprimným želaním a snahou obidvoch týchto složiek.

Zmenil sa však aj celkový náhľad na poslanie tlače. Pri všeobecnom duchovnom prerode, ktorý sme prekonali v rokoch prelomu, prekonalo sa aj stranícky úzkoprsé zameranie našej tlače. Spontánne a bez akéhokoľvek vonkajšieho nátlaku preorientovala sa slovenská tlač od rozvratného a deštruktívneho stranníctva k pozitívnej práci za slovenský štát a stala sa význačným činiteľom jeho budovania. Slovenská tlač dnes neslúži jednotlivcom alebo rodinám, nepodporuje dynastické alebo kapitalistické záujmy niektorých spoločenských skupín, neprisluhuje nejakým stranám alebo frakciám, ale stojí bezvýhradne a neochvejne v službách myšlienky samostatného slovenského štátu. Tento štát predstavuje inkarnáciu všetkých odvekých slovenských túžob a žiadostí, v slovenskom štáte sú najlepšie zabezpečené všetky práva slovenského národa a teda práca za slovenský štát je dnes aj najlepšou službou národu slovenskému. Ničím nemožno lepšie pomáhať slovenskému národu v jeho dnešnej ťažkej borbe, nijako nemožno lepšie zabezpečiť jeho budúcnosť a vytvoriť v ňom duchovnú jednotu, ako prácou za slovenský štát. Toto plne chápe slovenská tlač a preto v práci za slovenský štát vidí dnes svoje poslanie a čestnú úlohu, ku ktorej sa s hrdosťou hlási. Zameniac úzky horizont stranníckej politiky za široký obzor obrany záujmov celonárodných je tlač v samostatnom slovenskom štáte nie nástrojom brutálneho stranníckeho egoizmu, ale podporovateľom všeobecného národného dobra, nie rozsievačom triednej nenávisti, ale hlásateľom súdržností, nie prostriedkom bezuzdnosti a rozkladu, ale faktorom spolupráce, disciplíny a jednoty národa. Slovenská tlač je a ostane činiteľom pozitívnej práce a konštruktívnej kritiky, činiteľom poriadku a konsolidácie. Toto je v dnešných časoch jedine správna a možná orientácia tlače slovenskej a v danom prípade aj tlače národných skupín, ktoré v rámci slovenského štátu majú všetky možnosti slúžiť svojmu národu.

Len pri takomto chápaní poslania tlače u nás a pri zmenenom zameraní aj na pomer medzi novinárom a vydavateľom bolo možné uskutočniť to, čo v bývalej republike ostalo len plánom, prísť totiž pred plénum Snemu s osnovou zákona o Tlačovej komore. Schválením tejto osnovy novinári a vydavatelia tlače slovenskej a tlače našich národných skupín dostanú zákonitú bázu pre svoju stavovskú prácu. Toto je nielen z úzkeho hľadiska stavovského, ale aj s hľadiska celoštátneho významným momentom, lebo vytvorenie Tlačovej komory je ďalším kladným prínosom v budovaní nášho štátneho ústrojenstva. Tlačová komora nechce byť a nebude politickým alebo dokonca mocenským činiteľom. Jej ambíciou je stať sa stánkom tichej a usilovnej práce za povznesenie úrovne našej tlače, za pozdvihnutie novinárskeho stavu a za zabezpečenie takých pracovných podmienok pre novinárov, aké si vyžaduje ich úmorná, vyčerpávajúca a nadmieru zodpovedná práca. Toto bude cieľom jej snaženia ä týmto bude chcieť prispieť svojím skromným podielom k nášmu budovateľskému dielu.

Skromná novinárska obec Slovenska má dnes pamätný deň. Dostáva na prahu šiesteho roku samostatnosti od slovenského štátu veľký dar v podobe Tlačovej komory. Novinár už svojím povolaním je náchylný starať sa viac o veci verejné, než o svoj osobný alebo stavovský záujem. Slúži verejnosti, dáva štedro národnej pospolitosti z darov svojho ducha a nestihne pamätať na seba. Preto si naši novinári tým viac vedia ceniť takýto dar a s povdačnosťou hľadia k všetkým tým činiteľom Slovenského štátu, ktorí umožnili dovŕšenie úsilia o uzákonenie Tlačovej komory a tým dokázali, že si práce novinárov nielen všímajú, ale ju aj oceňujú a honorujú. Takto Tlačová komora stane sa putom, ktoré ešte užšie spojí našich novinárov s myšlienkou samostatného Slovenského štátu a znásobí ich odhodlanosť pracovať a bojovať za tento štát ešte uvedomelejšie a húževnatejšie, než doteraz. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Vladimír Moravčík.

Zpravodajca Vl. Moravčík:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o Tlačovej komore.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri diely.

23 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Vl. Moravčík: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi dielmi, 23 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon o potravnej dani na čiare.

Zpravodajcom je pán poslanec Vojtech Husárek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 1944 rozpočtový výbor sa podrobne zaoberal aj otázkou vyberania poplatkov na čiare. Jednomyselný úsudok bol, že zastavovanie každého vozidla a jednotlivca na čiare a na stanici je príliš zastaralý spôsob vyberania poplatkov alebo dane. Okrem toho medzi občanmi narobí to mnoho nepríjemností a pred cudzinou sa zle reprezentujeme, lebo podobné vyberanie daní a poplatkov bolo už takmer všade zrušené.

Prítomný návrh zákona, najmä jeho dôvodová zpráva dosvedčuje, že vláda plne súhlasí s názorom rozpočtového výboru.

Výbor prejednal vládny návrh na zasadnutí dňa 1. júna tohto roku, prijal ho lak, ako ho vláda predložila, ale zároveň zistil, že zrušením potravnej dane na čiare ostáva nedotknuté ešte vyberanie dlažobného.

Aby prestalo každé zastavovanie vozidiel pred bránami miest, ktoré nám pripomína mýto, zrušené už vo všetkých mestách, rozpočtový výbor pripojenou rezolúciou navrhuje žiadať patričný rezort, aby vo svojej pôsobnosti súčasne so zrušením potravnej dane na čiare odstránil aj vyberanie dlažobného.

Rozpočtový výbor si neželá žiadneho titulu, pod ktorým by sa mala "čiara" aj naďalej udržať a vozidlá pravidelne a povinne zastavovať.

Zrušením potravnej dane na čiare štát nestratí takmer nič. Odstránením dlažobného príde mesto asi o Ks 1,000.000.-, ktorý bude možno mestu vynahradiť zo štátnych prostriedkov.

Rozpočtový výbor odporúča slávnemu Snemu, aby vládny návrh zákona aj s pripojenou rezolúciou ráčil odhlasovať. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa zrušuje zákon o potravnej dani na čiare.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám prelo hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 50 min.)