Hospodárske výhľady na rok 1944 nie sú optimistické a nedá sa predpokladať, aby z jeho výsledku mohly sa uhradiť straty, ktoré vyvolajú okolnosti súvisiace s vývojom vojny.
Slovenské hospodárstvo naproti tomu, čo som uviedol, má málo reálnych rezerv, najmä na úhradu miezd, ktoré podniky prípadne budú musieť platiť pri prechode svojim zamestnancom, na odpis strát, ktoré vzniknú na náhražkových surovinách a tovaroch, na zamrznuté pohľadávky v clearingoch a i na mzdy, ktoré podniky musia platiť pri prípadných náletoch, po bombardovaní atď.
Dá sa očakávať, že pri prechode vojnového hospodárstva do mierového hospodárstva, ale už i predtým i za trvania vojny, najmä po bombardovaní nastane istá stagnácia vo výrobe a aj obchode. Nepriaznivý vplyv tohto stavu bude citlivý hlavne u zamestnancov tých podnikov, ktoré zastavia alebo obmedzia svoju výrobu alebo obchodnú činnosť, lebo podnik nebude môcť ich zamestnať, prípadne nebude mať dosť prostriedkov na výplatu platov a miezd.
Aby sa predišlo tomuto národohospodársky škodlivému zjavu a aby sociálne postavenie zamestnanectva u určitého podniku bolo aspoň čiastočne zachované, usilovaly sa výbory zákonným utvorením daneprostej rezervy vo výške trojmesačného priemeru platov a miezd vyplatených v roku 1943 a to na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1943/1944 zaistiť aspoň približne normálny chod hospodárskeho života,
Prostriedky rezervované na takéto neproduktívne mzdy malý byť uložené do štátnych pokladničných poukážok u Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky a týmto malo byť zaistené, že sa nepoužijú na iné ciele, než na čo boly určené.
Výbory po dôkladnom prerokovaní otázky zaujaly k riešeniu stanovisko kladné, avšak okolnosti rázu politického a finančného ukázaly sa silnejšie a výbory od vsunutia paragrafu, ktorý by riešil tento problém, upustily, najmä že dostaly od vlády uistenie, že s touto otázkou vláda sa už zaoberá a že tento problém má byť riešený osobitným zákonným ustanovením.
Po takomto prerokovaní výbory uznaly, že predložená osnova rieši uvedené otázky cieľuprimerané, - dbajúc náležitou mierou na finančné záujmy štátu, tak ako aj na oprávnené záujmy daňových subjektov a odporúčajú slávnemu Snemu návrh zákona prijať v tom znení ako je uvedený v zpráve výborov. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o úprave niektorých daňových pomerov vyplývajúcich z brannej pohotovostí štátu.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Hollý:
Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej zmene sídel úradov.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Hudec:
Slávny Snem!
Doterajší vývin vojnových udalostí zrejme dokazuje, že bojové prostriedky nepriateľského letectva ohrozujú aj život a majetok obyvateľstva, obývajúceho daleké zázemie. Z tohto dôvodu sú odôvodnené a potrebné určité preventívne opatrenia, ktorými sa má zabrániť nebezpečenstvu, ohrozujúcemu život a majetok obyvateľov, ako aj riadny a nerušený výkon úradnej právomoci príslušnými vrchnosťami. K týmto preventívnym bezpečnostným opatreniam patrí okrem odsunu obyvateľstva aj odsun úradov, ústavov a iných ustanovizní z miest zvýšenou mierou ohrozovaných na miesta iné.
V prípadoch, v ktorých sídla úradov sú určené zákonným ustanovením, treba nešiť aj dočasné pozmenenie sídla z dôvodu ohrozenia vojnovými udalosťami vo forme zákona. Nakoľko doterajšie zákonné predpisy v danom smere nevyhovujú celkom skutočnej potrebe, uzákonenie predloženej osnovy je právne odôvodnené. Cieľom úplnosti treba poznamenať, že o pozmenenie resp. o možnosť pozmenenia sídel súdov a úradov verejnej obžaloby za brannej pohotovostí štátu postaralo sa už naše zákonodarstvo osobitnými zákonnými predpismi.
Určenie dočasného sídla pre úrady alebo iné ustanovizne z dôvodov vyššie uvedených prikazuje predložený návrh zákona do pôsobnosti vlády.
Výkon navrhovaného zákona - totiž výkon opatrení plynúcich z ustanovení osnovy, ako aj zo všeobecného zákonného zmocnenia vlády podľa predošlého odseku - patrí podľa úpravy výborom prijatej do právomoci príslušných rezortov vlády.
Ústavnoprávny výbor odporúča predloženú osnovu na uzákonenie. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o dočasnej zmene sídel úradov.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:
5. Zpráva kultúrneho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Pavla Čarnogurského a spoločníkov na vydanie zákona o zmene zákona č. 308/1940 Sl. z. o ľudových školách.
Zpravodajcom je pán poslanec Anton Hancko.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Hancko:
Slávny Snem!
Výbory kultúrny, ústavnoprávny a rozpočtový zaujaly k predmetnému návrhu toto stanovisko:
K dielu prvému:
V zákone č. 308/1940 Sl. z., pokiaľ ide o rehoľné školy, vyskytuje sa istá medzera. Doterajšie rehoľné školy boly totiž ustanoveniami citovaného zákona v podstate nedotknute ponechané, ale zriaďovanie nových rehoľných škôl pre budúcnosť ustanovenia zákona už neumožňujú.
Rehoľné školy - ako je všeobecne známo - majú v dejinách rozvoja školstva na Slovensku starú, historickú, tradíciu. So zreteľom na to, že máme rehole s výslovným poslaním školským, je potrebné, aby sa tomuto, v národe tak osvedčenému, odvetviu školstva - rešpektovaním všetkých potrieb moderného školstva - ďalšie úspešné pôsobenie aj pre budúcnosť umožnilo. Tomuto cieľu slúži čenému, odvetviu školstva - rešpektovanovelizovanie § 5 zákona o ľudových školách.
Rehoľné školstvo, ako nás o tom sám život presviedča, osvedčuje sa hlavne v prostredí s ťažšími sociálnymi podmienkami.
Potrebu uzákonenia navrhovanej novelizácie prakticky odôvodňuje ešte aj tá okolnosť, že na viacerých cirkevných školách od účinnosti zákona č. 308/1940 Sl. z, rehoľné učiteľské sily už aj dosiaľ vyučujú, takže navrhovanou novelizáciou zaistí sa vlastne len právny podklad už jestvujúcemu, právne ale neriešenému, stavu.
K dielu druhému:
Podľa pôvodného ustanovenia § 8 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 308/1940 Sl. z. doterajší udržovatelia škôl bolí povinní príslušným obciam, znášajúcim vecné náklady škôl, jednak odvádzať čisté dôchodky zo všetkých základín (fondov) a nehnuteľností, určených na hradenie školských nákladov, okrem kantorských a 50% dosiaľ nedeliteľných kantorsko-učiteľských dôchodkov, jednak odovzdať za uznávací poplatok všetky nehnuteľnosti, určené pre potreby, školstva okrem kantorských a 50 % nedeliteľných kantorskoučiteľských dôchodkov. Uvedené riešenie nevyhovuje účelu preto, lebo pri dnešnom zaťažení učiteľstva v mnohých prípadoch je priamo žiadúce, aby učiteľ okrem svojich rýdze učiteľských povinností nebol zaťažený ešte aj povinnosťami kantorskými. Avšak pri terajšej normatívnej úprave cirkevné obce nemajú možnosť ustanoviť si osobitného kantora, lebo pre uvedené ustanovenia zákona č. 308/1940 Sl. z. na jeho honorovanie obyčajne nemajú už dostačujúce finančné prostriedky a pramene.
Vyššie citované ustanovenie zákona potrebné je preto tak novelizovať, aby všetky kantorské a kantorsko-učiteľské nehnuteľnosti, ako aj dôchodky boly ponechané cirkevným obciam ako nutné finančné zdroje na honorovanie kantorov.
Výbory kultúrny, ústavnoprávny a rozpočtový prerokovaly iniciatívny návrh na spoločnom zasadnutí a doplnily ho príslušnými ďalšími ustanoveniami tak, aby úmysel navrhovateľov osnovy získal normatívne ucelený základ.
Výbory kultúrny, ústavnoprávny a rozpočtový súhlasne odporúčajú aby slávny Snem predložený návrh uzákonil. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zmene zákona o ľudových školách.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má tri diéty, šesť článkov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Hancko: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, šesť článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:
6. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru vo vecí odpredaju nehnuteľností vo Vyšných Hágoch.
Zpravodajcom je pán poslanec Pavol Čarnogurský.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Čarnogurský:
Slávny Snem!
Oblasť Vysokých Tatier svojím klimatickým významom predstavuje v slovenskom živote hodnotu, ktorej so strany štátu sa musí venovať zvýšená pozornosť. Zvýšenie sociálnej úrovne obyvateľstva štátu vyžaduje úmernú starostlivosť zlepšovania zdravotných podmienok, lebo sociálna vyrovnanosť a hmotné zlepšenie prináša občanom radosť len vtedy, ak ich telesné sily im dovoľujú užiť hmotného zlepšenia. A naše Vysoké Tatry sú blahodarným darcom zdravotného posilňovania v takej miere, akú nemožno vidieť v celej strednej a východnej Európe. Tatry nie sú len obrazom romantickej krásy. Ony sú reálnou hodnotou, s ktorou národné hospodárstvo musí rátať ako so zdrojom, ktorého možnosti sú neohraničené a kde rozumné hospodárenie a spravovanie poskytuje možností, ktoré môžu podstatne ovplyvniť naše hospodárenie v základoch.
Približujúce sa vyvrcholenie a koniec tejto druhej svetovej vojny vytvoril takmer nevyriešiteľný problém uzdraviť telesne do krajnosti vyčerpanú spoločnosť európsku. A v riešení tohto ťažkého problému zaiste Tatry budú mať svoj veľký podiel a tak nevídané hospodárske možnosti pre náš štát. Ale využitie týchto možností kladie na nás povinnosti, ktoré pri úprave klimatickej oblasti Vysokých Tatier vyžadujú, aby riešenie niektorých naliehavých otázok stalo sa neodkladným. A tu v súlade s dávnejšie vyslovenou požiadavkou, ktorú si osvojil i rozpočtový výbor, na prvom mieste treba vyriešiť otázku samostatnej tatranskej obce. Súkromno-podnikateľské záujmy v oblasti Vysokých Tatier, v jej rôznorodých katastrálnych čiastkach pôsobí neblaho na úpravu a rozdelenie celej oblasti Vysokých Tatier s jednotného vyššieho celonárodného hľadiska, ktorému sa musí bezpodmienečne podrobiť súkromno-podnikateľský záujem ako i záujem jednotlivých obcí, ktoré dosiaľ participujú na tatranskej oblasti. Ide o to, aby oblasti, ktoré sú venované starostlivosti o pľúcne chorých, tvorily jednotný celok, oddelený od čiastky Tatier, venovanej rekonvalescencii a rekreácii. Ale takéto účelné a žiadúcne hospodárenie v Tatrách môže sa uskutočniť len tak, keď budú tvoriť samostatnú administratívnu a hospodársku jednotu s pevným regulačným a zdravotným plánom.
Moderné sanatórium pre pľúcne chorých vo Vyšných Hágoch, ktoré dalo Tatrám reálny európsky význam, si vyžaduje, aby jeho okolie sa stalo stredom tej oblasti Tatier, ktorá je vyznačená pre liečenie pľúcnych chorôb. Preto bolo treba uvítať snahu Robotníckej sociálnej poisťovne ako majiteľky sanatória vo Vyšných Hágoch odkúpiť celý komplex pozemkov a budov ležiacich v blízkosti sanatória a patriacich dosiaľ štátnym lesom a majetkom. Predloženým usnesením táto snaha má sa uskutočniť. Rozpočtový výbor túto snahu uvítal ako jedno z potrebných opatrení v rade toho, čo sa musí urýchlene v Tatrách vykonať.
Prezídium Ministerstva financií predostretím zo dňa 16. júna 1944 požiadalo predsedníctvo Snemu Slovenskej republiky rozhodnúť o návrhu Ministerstva hospodárstva na predaj štátnych budov a priľahlých nehnuteľností v katastrálnom území obce Stola, zapísaných v pozemnoknižnej vložke pod č. 66 ako parcely číslo 676/a/2, 676/b/5, 812, čiastky označené v geometrickom (polohopisnom) pláne zo dňa 3. decembra 1942 ako parcely číslo 676/a/2/2, 676/a/2/3, 676/a/2/4, 676/a/2/5, 676/a/2/6, 676/a/2/7, 676/a/2/8, 676/a/2/9, 676/a/2/10, 676/a/2/11, 676/a/2/12, 676/a/2/13, 676/a/2/14, 676/a/2/15, 676/a/2/16, 676/b/5/2, 676/b/5/3, 812/1, 812/2, 814 a 816.
O tomto predostretí rokoval úsporný a kontrolný výbor na zasadnutí dňa 28. júna 1944 a usniesol sa navrhnúť, aby Snem vyslovil súhlas s odpredajom týchto nehnuteľností.
Rozpočtový výbor konštatoval, že ani Najvyšší kontrolný dvor nemá námietok proti predaju a že Robotnícka sociálna poisťovňa, ktorá je kupiteľkou, potrebuje nehnuteľnosti pre prevádzku sanatória vo Vyšných Hágoch.
Rozpočtový výbor osvojil si odôvodnenie odpredaja Ministerstvom hospodárstva, uznal odhadnú cenu za primeranú, preto navrhuje slávnemu Snemu, aby odhlasoval návrh usnesenia, ktorý nasleduje za výborovou zprávou. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, nasleduje hlasovanie.
Pán poslanec Čarnogurský ako zpravodajca rozpočtového výboru navrhuje, aby Snem prijal osnovu usnesenia, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu bude zajtra, t. j. 20. júla 1944 o 11. hodine predpoludním s týmto programom:
1. Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd týmito činmi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane.
2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o štátnych zárukách pri obchode so zahraničím a záručných vkladoch pri medzištátnom platobnom styku.
3. Zpráva kultúrneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia živnostenského zákona o učňovských školách.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Zakľučujem dnešné zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 17. hod. 45. min.)