Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Dalším řečníkem je pan posl. Mjartan.

Posl. Mjartan: Keď mám hovoriť k vládnemu programovému vyhláseniu, a to k jeho časti hospodársko-politickej, je treba zdôrazniť vopred jeden významný moment, ktorý nie je snáď z formálne programového stanoviska pre vládu lichotivý, ale je tým dôležitejší s hľadiska svojej časovosti a vhodnosti. Je to totiž zdôraznenie, že v pracovnom programe vlády nedochádza k ohláseniu žiadnych zmien, že sa neohlasujú pre náš finančný, hospodársky a podnikateľský život žiadne novoty. Pán predseda vlády sa celkom správne vyslovil v tom smere, že košický vládny program bude ďalej rozvíjaný a dopĺňaný úkolmi, ktoré vyplývajú z prevedených alebo prevádzaných jeho postulátov. Priznanie sa k tomuto je nielen vhodné, ale prináša aj určité vyjasnenie, povedal by som i ukľudnenie pre našu verejnosť, pre náš národohospodársky život.

Pre vládu však i v poňatí takto stanoveného programu nevznikajú o nič menšie úkoly, než aké mala dosiaľ. Ba chcem tvrdiť, že sú to úkoly ešte väčšie a významnejšie ako dosiaľ. Ako už bolo spomenuté predsedom Slovenskej národnej rady a demokratickej strany dr Lettrichom v rozprave o vládnom vyhlásení k dosiaľ vykonanej práci, vykonala vláda veľa plánovacích zásahov a opatrení pre novú organizáciu nášho národohospodárskeho života. Vykonala však svoj úkol len po stránke zákonodarných úprav košického programu, ba ho i prekročila. Zákon však není všetko. Sebelepší zákon v praxi môže zle poslúžiť, ak nebude v praxi správne prevádzaný. A o to ide. Ide teraz o praktické prevádzanie poštátňovacích dekrétov, priemyslu, bánk a poisťovní. Je veľká úloha najsť správne cesty pre praktické prevádzanie týchto zásahov. Bolo tiež pánom predsedom vlády spomenuté, že v tomto smere sa už vyskytujú kritické hlasy. K tomu je treba podotknúť len toľko: Dekréty, o ktorých má ešte Národný front slovenský jednať, boly vypracované aj za súčinnosti demokratickej strany. Keď sa pracovaly, mali sme určité výhrady, pripomienky, upozornenia a pozmeňovacie návrhy. Keď sme teda na tejto práci boli účastní, chceme aj praktické prevádzanie prevádzať a niesť za ne zodpovednosť. Mám však povinnosť menom demokratickej strany zdôrazniť, že i za praktické prevádzanie týchto významných zákonodarných úprav pre naše národné hospodárstvo ponesieme zodpovednosť len vtedy, keď naše návrhy budú vypočuté, povšimnuté a splnené k zdarnému vývoju hospodárskeho podnikania. V tomto smeru žiadam, aby bola predovšetkým zdôraznená tá skutočnosť, že pri prevádzaní všetkých týchto dekrétov v praxi musí v prvom rade byť vzatá v úvahu odborná kvalifikovanosť a národohospodárska účelnosť v personálnej a organizačnej práci.

Preberme teda stručne jednotlivé složky nášho hospodárskeho života. Predne ide o finančné hospodárstvo. Jedna z najvážnejších národohospodárskych úloh je úprava menová. Úmyselne hovorím o nej v prvom rade v rámci svojich pripomienok národohospodárskej povahy. Prečo? Hlavne preto, že si musíme byť vedomí, že sebalepšie prevedená menová reforma by nič neznamenala, ak by nebola podopretá štabilitou tvorby národohospodárskych hodnôt vo výrobnom procese. (Potlesk.) Naša koruna, to je diel práce, práce poctivej a produktívnej, a čím bude viac takejto práce a jej výsledkov, tým bude naša koruna lepšia pre vnútorný i medzinárodný trh. Vychádzajúc z tohoto, chcem pripomenúť, že menová úprava nemá byť len spravodlivá po stránke sociálnej, ale i účelná pre výrobný hospodársky život. Keď by sme sebe spravodlivejšie a sociálnejšie rozložili bremeno, ktoré musí každý z nás niesť, ale nebolo by toto účelné pre náš výrobný proces, neprinieslo by to štabilitu nasej meny, akú chceme dosiahnuť, a mohli by sme sa velmi skoro octnúť v tej samej situácii, v akej sme dnes. Po tejto stránke očakávalo sa, že vládne vyhlásenie i napriek chúlostivosti problému predsa len aspoň náznakove najzodpovednejšiemu fóru nášho národa - Národnému shromaždeniu, predostre celý proces úpravy menovej a že sa neobmedzí len na konštatovanie chystaného súboru noriem, týkajúcich sa majetkových dávok pre obnovu našej meny pripravovaných. Pokladám za veľmi dôležité všetko toto pripomenúť už aj preto, že máme v tomto smere skúsenosť z prvej úpravy meny po r. 1918, kedy sme sa dopustili chyby tým, že sme celý problém menovej reformy riešili princípom dávok z majetku a neopierali sa o potreby národohospodárskeho života a jeho výsledkov, ktoré nám mohly byť ďaleko lepším a znesiteľnejším príspevkom pre obnovu meny. Aj vtedy sme celý rad opatrení rozhodili len na dávku z majetku a jej zachytenie, a tak v niektorých prípadoch sme podviazali možnosti hospodárskeho podnikania, v iných prípadoch nám tvoriace sa hospodárske hodnoty nekontrolovateľne unikly a neúčastnily sa reformného procesu.

Demokratická strana si je vedomá, že nová reforma menová, ktorá má obnoviť zdravú povesť československej meny doma i v cudzine a zaručiť tým dobré meno Československej republike, môže byť prevedená len za prispenia nás všetkých sociálnymi obeťami. Nesmejú však byť tieto obete takého druhu, aby podstatne postihly nášho drobného výrobcu a podnikateľa a aby sme tak nerobili nových žobrákov v rodine našich národov. Už v prvej menovej reforme v r. 1918 boly predpísané dávky drobnému robotníctvu a živnostníctvu takého druhu, že to proste táto vrstva občianstva nezniesla, alebo znášala len veľmi ťažko. Ak potom došlo k tomu zlopovestnému zadlženiu roľníctva a drobných podnikateľov, tak počiatky tohto neblahého stavu treba hľadať už tu. Táto úprava až dodnes zanechala veľmi neblahé spomienky u tejto vrstvy nášho občianstva. Demokratická strana preto rozhodne upozorňuje, že k takémuto riešeniu menovej reformy by nemohla dať súhlas a preto upozorňuje už teraz slávne Národné shromaždenie na sociálne psychologické i hospodárske dôsledky takéhoto riešenia.

V celom súbore hospodárskych problémov nesmieme zabúdať na veľký prínos do národného majetku konfiškovaním majetkov Nemcov, Maďarov, zrádcov a kolaborantov. Tento majetok doteraz nebol vyčíslený a zdá sa ani štátnou správou zachytený. Pýtame sa, prečo sa tak nestalo? Či toto vláda nepokladala za veľkú úlohu? Preto nevieme tiež ako s týmto majetkom kalkulovať. Nechcem povedať, že by tento majetok stačil sám na hradenie reforiem finančného plánu, aký si on bude vyžadovať, ale už z povahy, ako k tomuto majetku národ prišiel, by sa malo s ním aspoň v obmedzenom rozsahu počítať. Naše národy porazily odvekého svojho nepriateľa. Vypäly k tomu všetky mravné i materiálne svoje sily. Musia preto pri obrode týchto využiť i tohoto víťazstva, a to i po stránke čisto materiálnej. V tomto ohľade pomlčanie v tejto veci vo vládnom vyhlásení nás veľmi zaráža. Sme toho názoru, že osídlovanie a nová pozemková reforma je nielen vecou prídelu pôdy, ale i veľkým sociálnym úkolom v tom smere, že nových prídelcov treba všetkými prostriedkami podporovať, ale predsa len bolo by nespravodlivé a nemorálné, dávať tieto hodnoty, teraz už národného majetku takmer zadarmo, a to v tej dobe, keď ideme pri menovej reforme tak citelne stíhať sociálnymi bremenami všetkých tích, ktorí tiež utrpeli vojnové a sociálne škody. Konkrétne k tej prípadnej konštrukcii dávok z majetku chcem pripomenúť len toľko, aby toto sociálne bremeno bolo uložené predovšetkým tým, ktorí z tejto vojny a z ľudskej biedy v nej získali určité hmotné statky (Potlesk.), aby najviac postihnuté boly vojnové zisky, pretože to je morálne i sociálne nielen spravodlivé, ale aj únosné, a pritom by šlo predovšetkým, ba výlučne len o zisky osôb fyzických, pretože o ziskoch osôb právnických dotýkali by sme sa v materiálnej úprave dosiaľ vydaných dekrétov. Ide predsa o zisky ľudí, ktorí bohatli vtedy, keď ostatní poctiví Česi a Slováci pochodovali pod šibenicou.

K spriemyselneniu Slovenska vláda sa síce vyslovila zásadne kladne, že chce podporovať spriemyselnenie Slovenska, ale vyslovila to len všeobecne, bez konkrétnych ciest a návrhov, čo pokladáme za nepostačujúce práve dnes, keď sme pred veľkou úpravou usporiadania priemyslu, ktorá vznikla porážkou nemeckého fašizmu a tým aj vytvorenia nielen politického, ale i hospodárskeho života Nemcov i Maďarov z republiky.

Demokratická strana v tomto smere už v rozprave ku košickému vládnemu vyhláseniu jasne formulovala svoje stanovisko. Od tej doby nielen v rámci strany, ale aj v orgánoch Slovenskej národnej rady, predovšetkým vo Sbore povereníkov, sa táto otázka znovu pretriasala v tom smere, že porážka nemeckého fašizmu v republike bola spoločnou vecou Čechov a Slovákov a že Slováci veľmi podstatne prispeli k tejto porážke takým podielom, ktorý im dáva právo nárokovať si pri znárodnení a vylučovaní nemeckého fašizmu z nášho hospodárskeho života na podiel z tohoto priemyslu. Preto sa žiada, aby vláda čím skôr previedla úplnú registráciu všetkých nemeckých a zradcovských podnikov a aby ihneď zasadla komisia odborníkov, ktorá by potom rozdelila tento priemysel územne spravodlive i vzhľadom na prirodzené možnosti rozvoja priemyslu v celoštátnom plánovaní. (Potlesk.)

Roľnícka politika v našom novom štáte je mimoriadne závažná vec. Iste bude mnoho príležitostí poukázať na možnosti a cieľe tejto politiky. Všeobecne však len toľko: Už pri rozprave k prvému vládnemu vyhláseniu v Národnom shromaždení bolo spomenuté, že v roľníckej politike možno badať dva zjavy, jeden protiroľnícky, druhý sabotérsky. Škoda, že rečník nerozviedol toto svoje odpozorovanie. Neviem, či tieto dva zjavy boly odpozorované dosť správne, ale zásadne možno tento postreh brať tak, že naše české a slovenské roľníctvo má určitý, nie dosť výrazný vzťah k našej novej politickej práci. A v tomto smere bude treba veľmi mnoho pozorovania a úsilia, aby sme zistili, ako naša dedina dnes myslí, uvažuje, ako prijíma určité opatrenia štátnej politiky a ako si ona tieto zásahy vysvetluje.

V tejto súvislosti chcem upozorniť len na jednu neobozretnosť vo vládnom vyhlásení, ktorá môže byť veľmi zle chápaná naším roľníctvom. Pán predseda vlády totiž spomenul v súvislosti s roľnickými otázkami neblahý zjav v našom verejnom živote - čierny trh. Aka toto bude chápať naša dedina? Je čierny obchod len v roľníckom živote? Má sa proti nemu len na tejto línii bojovať? Podotýkam, že za čierny obchod sú zvláštne tresty. Za čierny obchod sa tresce každý, ktorý kupuje mimo úradnú cenu. Ale, vážené dámy a pánovia, pýtam sa vás, či niekto bol trestaný vtedy, keď pod úradnú cenu kupoval od roľníka za minulých čias, keď bola nadprodukcia?

Podívajme sa na vec myslením českého alebo slovenského roľníka: Keď budeme robiť akékoľvek úpravy cien, alebo iné opatrenie v prospech roľníctva, nemôžeme ho za dnešného stavu poskytovania jeho životných potrieb nijako presvedčiť o spravodlivej miere aj pre roľníctvo. Náš roľník na všetky naše vábenia alebo aj výtky je veľmi presne ozbrojený tou nezvratnou početnou úvahou o tých bagančoch. Konkrétne vec prednáša takto: rok 1936 - jeden pár bagančí 35 kg pšenice. Píše sa rok 1945 - jeden pár bagančí 5 metrákov pšenice i viac. Tento pomer cien nie je taký len na čiernom trhu, ale i pri srovnaní úradných cien.

Preto, keď chceme robiť správnu politiku roľnícku, musíme vychádzať zo zásadného kľúča celej sociálne-politickej problematiky, z ľudí na pôde pracujúcich; totiž, musíme sa za každú cenu usilovať o rovnoprávne hodnotenie práce vo všetkých úsekoch hospodárskeho podnikania. Táto vec sa žiada upraviť spravodlivým vyrovnaním pomeru cien produktov priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie. Pomer cien v týchto dvoch sektoroch výroby nebol spravodlivý a treba ho za každú cenu vyrovnať. V tom spočíva úspech celej našej novej roľníckej politiky, a keby sme tohoto nedosiahli, toto nevykonali, je každé naše usilovanie o zlepšenie života roľníkov marné. (Potlesk.) Myslím, ani robotník, ani živnostník, ani úradník nesúhlasí s tým, aby roľník len vtedy bol podporovaný, keď je chorý alebo pôda chorá.

V úprave cien poľnohospodárskych výrobkov zdôraznil pán predseda vlády potom ešte jeden významný moment, že totiž táto práca musí byť vedená tak, aby podnietila čo najväčší rozsah výroby. Musíme produkovať za každú cenu a musíme urobiť všetky opatrenia, aby sme poľnohospodársku produkciu čo najviac zväčšili. Musíme urobiť tak preto, že od nej závisí naša vyživovacia základňa národa a že my dnes nenajdeme nikde určité statky a články výroby, ktoré nútne potrebujeme a ktoré si môžeme zadovážiť len vlastnou poľnohospodárskou výrobou. V tomto smere je treba, aby to bolo správne porozumené a hlavne vládou aj prevádzané. Je nemožné hovoriť o možnosti a úsilí čo najväčšej výrobnej tvorby poľnohospodárskej a pritom v cenovej politike prevádzať experimenty, ktoré nie sú ani sociálne, ani hospodársky odôvodnené a ktoré môžu doniesť len rozvrat miesto konsolidácie v roľníckej výrobe. Musíme si uvedomiť, že roľnícky stav je najcitlivejším stavom v našom občianstve a že u neho každá novota sa ho veľmi citeľne dotýka. Očakávame preto, že sa vláda bude snažiť prispieť všetkými prostriedkami - cenovou politikou, roľníckou osvetou, plánovaním - všemožne podoprieť poľnohospodársku výrobu, a to v celom jej rozsahu tak, aby ani kúsok našej zeme nezostalo ľadom, ale bolo využité v najväčšom vypätí výrobných potrieb.

Roľníctvo má svoje sociálne problémy. Tieto však nedajú sa žiadnym experimentom vyriešit. Roľníctvo samo musí dostať možnosť tieto svoje sociálne problémy nastoliť a verejne ich tlmočiť. Spomeniem len veľké sociálne úkoly v daňovej reforme, po ktorej roľníctvo už dávno volá a ktoré môžu skutočne v spravodlivom slova smysle priniesť pre roľníctvo zlepšenie jeho sociálneho stavu. V tomto ohľade chcem konkrétne poukázať na spravodlivú reformu dane pozemkovej a ešte viac dane dôchodkovej, ktorá by priniesla uľahčenie a zlepšenie pomerov drobného a stredného roľníctva, a to nielen v rámci veľkostných skupín poľnohospodárskych podnikov, ale predovšetkým tiež v rámci daňových povinností iných úsekov hospodárskeho života. Musíme sa s touto otázkou zaoberať a musíme najsť uľahčajúce a sociálne spravodlivé riešenie, pretože všetci veľmi dobre vieme, čo pre naše roľníctvo otázka daní a verejných bremien znamená.

Keď spomíname sociálnu problematiku nášho roľníctva, nesmieme zabudnúť na cestu, ktorá je najšťastlivejšia a najbezpečnejšia aj pre roľníctvo samé; totiž cestu roľníckej svojpomoci, podporovanej štátnou rukou a budovanej na všetkých úsekoch roľníckeho podnikania. Roľníctvo zvlášť dnes čaká od vlády, keď urobilo tak ďalekosiahle zásahy do nášho hospodárskeho života poštátňovacími dekrétmi, aká bude možnosť rozvíjať túto družstevnú pomoc roľnícku na všetkých úsekoch jeho výrobného procesu i sociálneho života a práve tak v oblasti svojpomoci finančnej, výrobnej, skladištnej a speňažovacej. Myslím, že je nedostatkom vládneho vyhlásenia, že po tej stránke jasne neubezpečilo naše roľníctvo, že všetky možnosti roľníckej svojpomoci bude za každých okolností podporovať.

Národohospodársky program vlády je jeden z najprednejších úsilí vlády o konsolidáciu pomerov a tým o vytvorenie blahobytu u nás. Vláda vytvorila zákonné úpravy, ktorými sa toto má uberať. Stojí teraz pred praktickými úkoľmi, o ktorých som sa zmienil; úsilie veľké a pre štát tak významné. Naznačil som pripomienky aspoň k niektorým otázkam národohospodárskym, ako si demokratická strana predstavuje toto praktické riešenie, a úfam, že budú správne pochopené. Demokratická strana chce vládu v jej veľkom úsilí všestranne podporovať, pretože si uvedomuje, že je vládnou stranou tohto štátu, a je si vedomá toho, že len zmobilizovaním všetkých našich síl, vzájomnou svornosťou a spoluprácou všetkých složiek národa zdoláme veľký úkol národohospodárskej obrody k rozkvetu, blahobytu i šťastiu našich národov v našej drahej Československej republike.

Keď chceme splniť vládny program a jeho pripomienky, buďme si vedomí toho, že sme nie príslušníkmi politických strán a národov tento štát tvoriacich, ale rodní bratia. (Potlesk.) Sľubovali sme si všetci, že akonáhle skončí utrpenie, stretneme sa a budeme objímať jeden druhého s radosťou a slzami v očiach.

Po 14. a 15. marci 1939 sme si všetci verní uvedomili veľkých výdobytkov Masaryka, Štefánika, terajšieho pána prezidenta Beneša (Potlesk.) a našich legionárov dnes už šedivých alebo mrtvých, čo sme ztratili s našou demokratickou republikou r. 1939.

Vážená snemovňa! S tohoto miesta ako Slovák a roľník k vám bratom Čechom tvrdím, že vaše tak hrozné utrpenie bolo aj naším utrpením a Lidice a Ležáky nás bolely tak ako aj vás. (Potlesk.)

Slovenské národné povstanie a hlasy ranených a umierajúcich z našich hôr a brehov, kde boj proti presile trval a vysoko vyzdvihol prápor našej drahej Československej republiky, ste počuli aj vy, a vedeli sme, že ste mu porozumeli a v duchu ste nám žehnali v našom boji. Až zvolajú naše siroty k vám o pomoc, my vieme, že vaše zvolajú k nám. My im pomoc chceme dať, veď sú to siroty našej spoločnej a nerozlučnej vlasti, za ktorú ich otcovia položili životy, aby sme my mohli žiť. (Potlesk.) Dnes, keď máme utrpenie za sebou, vážme si slobody, za ktorú tak mnoho krvi vytieklo. Splňujme vládny program vo vedomí bratskej shody a porozumení. Naša spoločná práca pre blaho národa a republiky nech je zdarom a šťastím korunovaná. (Potlesk.)