Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Posledním řečníkem je dnes p. posl. Čulen. Dávám mu slovo.

Posl. Čulen (uvítaný potleskom): Slávny snem! V rozprave o vládnom programe chcem menom komunistickej strany Slovenska i pracujúcich slovenských roľníkov uviesť niekoľko poznámok k roľníckej politike v novej republike i k roľníckym otázkam vôbec.

Malí a strední slovenskí roľníci boli nespokojní s roľníckou politikou, ktorú v predmníchovskej republike robila skupina agrárnych veľkostatkárov. Bolo tu viac príčin. Mala sa previesť pozemková reforma. Za 20 rokov nerozparcelovala sa však ani polovica zákonom zabranej veľkostatkárskej pôdy. Stotisíce hektárov najúrodnejšej slovenskej pôdy vlastnili maďarskí grófi a cudzí páni. Tisíce chudobných slovenských roľníkov muselo hľadať chlieb za hranicami. Tisíce slovenských zemerobotníkov hrdlačilo na veľkostatkoch maďarských pánov. Malí a strední roľníci boli natoľko zadlžení, že ich majetky prichádzaly na bubon. Slovenskí roľníci boli ukrátení aj na nižších cenách obilia, k vôli dopravnej disparite. V tom samom čase veľkostatkárski zbohatlíci vládli v cukrovaroch, lihovaroch, špekulovali na burzách, v bankách a často aj v družstvách. Spojovali sa s henleinovcami a veľmi dobre si rozumeli s maďarskými veľkostatkármi. A tu začína nielen zrada na roľníckych záujmoch, ale aj priama velezrada na národe a republike. Udalosti okolo roku 1938-1939 túto ich zradu úplne odhalily. Je teda viac dôvodov, prečo sa slovenské a české roľníctvo nechce a nevráti k beranovskej veľkostatkárskej politike.

Slovenské roľníctvo svedené Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou čoskoro spoznalo, aké a čie záujmy chráni Tiso, Tuka a Mach. Sľubovali roľníkom okrem iného aj pozemkovú reformu. Avšak namiesto parcelácie pôdy maďarských veľkostatkárov rozparcelovali so svojimi nemeckými a maďarskými spojencami Československú republiku. Tisíce roľníkov bolo hodených do maďarského jarma. Na tisíce ich bolo vyhnaných zo svojich majetkov. Tisová vláda nedotkla sa však ani prstom maďarských veľkostatkov.

Slovenský roľník neprestal však veriť v lepšiu budúcnosť. Išiel odhodlane aj do povstania s nádejou, že jeho staré požiadavky a túžby budú v novej republike splnené.

Sme len na začiatku nového štátu Čechov a Slovákov a slovenskí a českí roľníci sa už presvedčujú, že politika ľudovo-demokratického režimu je politikou v prospech malých a stredných roľníkov. S radosťou kvitujeme konfiškáciu nepriatelskej pôdy a to nielen preto, že veľká čiastka veľkostatkárskej pôdy dostáva sa do rúk tých, ktorým právom patrí, ale aj preto, že zo slovenskej a českej zeme vyháňajú sa zradcovia a nepriateľia ľudu a republiky.

Čo znamená pozemková reforma pre slovenské roľníctvo, hovoria nám najlepšie čísla. Dve tretiny pôdy hospodárskych závodov na Slovensku nepresahuje výmeru 5 ha a celé štyri pätiny tvoria hospodárstva do 10 ha. Náš roľník je teda na pôdu veľmi chudobný.

Prieťahy s pozemkovou reformou, ktoré sa kde tu vyskytnú, treba v záujme roľníkov a v záujme urýchlenej konsolidácie nášho hospodárstva odstrániť. Pozemková reforma sa nesmie prevádzať 20 rokov. Slovenské a české roľníctvo nestrpí, aby zradca, nemecký alebo maďarský veľkostatkár vlastnil slobodnú pôdu republiky.

Veľkú pozornosť treba venovať urýchlenému osídleniu južného Slovenska Slovákmi z chudobných krajov. Chceme, aby Slováci dostali pôdu doma, aby nemuseli chodiť za ňou do českého pohraničia. To znamená, že nám s hľadiska celoštátneho treba energicky riešiť otázku vysťahovania nepriateľského maďarského živlu z republiky. V záujme národa a republiky považujeme za potrebné pristúpiť aj ku konfiškácii maďarských cirkevných veľkostatkov. (Potlesk komunistických poslancov.) Táto požiadavka nemá nič spoločného s náboženstvom a nie je namierená ani proti cirkvi. Maďarské cirkevné veľkostatky na Slovensku boly hniezdami maďarizátorov a protištátnych úkladov a preto musia byť konfiškované a pridelené slovenským roľníkom. (Potlesk.)

Pozemková reforma a kolonizácia sama o sebe nestačí. Prídelci a presídlenci potrebujú pomoc finančnú i materiálnu. Táto otázka je ožehavá najmä na Slovensku, kde poľnohospodárstvo utrpelo veľké škody. Pomoc prídelcom a presídlencom treba riešiť s hľadiska celoštátneho.

Menom komunistickej strany Československa chcem tu znovu zdôrazniť, že sme za súkromné roľnícke vlastníctvo. Roľnícke družstvá dobrovoľne vytvorené na konfiškovaných veľkostatkoch chceme však podporovať tak, ako roľnícke družstevníctvo vôbec.

V duchu národne demokratickej revolúcie chce roľnícky ľud dovršiť pozemkovú reformu podľa zásady, že pôda patrí tomu, kto na nej pracuje. Preto po prevedení konfiškácie nepriateľskej pôdy musí byť pozemková držba upravená v prospech maloroľníkov a bezzemkov, ako sa o tom zmienil aj pán prezident. Rýchla a za účasti roľníckeho ľudu prevádzaná pozemková reforma je najlepším dôkazom, že vláda robí novú a správnu roľnícku politiku. (Potlesk.)

Z najdôležitejších roľníckych požiadavôk okrem pozemkovej reformy je spravodlivá cenová politika. Komunistická strana Československa sa stavia plne za uplatnenie zásad maloroľníckej politiky, ktorú prevádza vláda a ministerstvo pôdohospodárstva aj pri cenách roľníckych výrobkov. Sme presvedčení, že odstupňované ceny sú v záujme malých a stredných roľníkov, teda v záujme ohromnej väčšiny roľníckeho ľudu. Požiadavka odstupňovaných cien je podložená ak nákladovými, tak sociálnymi dôvodmi. Je všeobecne známe, že výrobný náklad u malého roľníka je väčší ako u veľkostatkára. Väčšie podniky pracujú racionálnejšie, používajú viac a dokonalejšie stroje, majú ucelenejšie pozemky, lepšie využívajú pracovné sily, majú väčšiu účasť v poľnohospodárskom priemysle a pod. Malý roľník nenesie však vinu na tom, že nemal možnosť odborného školenia a že nemal účasť na technickom pokroku poľnohospodárskom. Príčinou toho bola práve nesprávna politika v minulosti. Keď dnes ešte nie je možné plne honorovať prácu roľníka, je iste spravodlivé pomôcť odstupňovanými cenami tomu, ktorý bol dosiaľ jednotnými cenami ukrivdený. Preto je k pochvale ústrednej vlády, že sa riadila zásadou pomoci malému a strednému roľníctvu. Z týchto dôvodov, ako aj z nútnosti jednotnej cenovej politiky v celom štáte je žiaducé, aby v súvise s menovou reformou boly zavedené odstupňované ceny aj na Slovensku. Len zvýšením cien raži na cenu pšenice dostane slovenské roľníctvo o niekoľko miliónov korún viacej, a to sú práve naši malí a strední roľníci v chudobných hornatých krajoch.

Pri tejto príležitosti treba podotknúť, že je potrebné urobiť poriadok pri výkupe roľníckych výrobkov, najmä pri výkupe dobytka. Nie je možné, aby na výkupe roľníckych výrobkov ešte aj dnes keťasili jednotlivci alebo výkupné spoločnosti. Výkup roľníckych výrobkov mali by prevádzať roľníci pomocou svojich roľníckych družstiev.

Zásobovacia situácia najmä na Slovensku nie je utešená. Hlavnou príčinou toho je neúroda, ktorou bolo Slovensko postihnuté. Apelujeme na vlastenecký cit našich roľníkov, aby dobrovoľne plnili svoje povinnosti voči národu a štátu riadnym odovzdávaním svojich prebytkov. Pripomíname roľníkom, aby si uvedomili, že pracujúce robotníctvo a úradníctvo v závodoch, na železnici, v doloch a úradoch, pri výstavbe vojnou zničených mostov a fabrík, nepracuje len pre seba, ale že je táto výstavba nášho priemyslu a konsolidácia hospodárstva práve tak potrebná pre roľníka ako pre robotníka. Keďže je tomu tak, vtedy je roľníkovou morálnou povinnosťou venovať prebytky svojej produkcie a odpredať tým, ktorí preň pracujú. Pritom však je treba pre roľníkov zaistiť primeraný počet priemyselných výrobkov, hlavne obuvi, textilu, strojov, stavebného materiálu a umelých hnojív. Slovenský priemysel je však rozbitý a preto je treba pomoci z krajov českých. Sme povďační ústrednej vláde a ministerstvu zemedelstva za doteraz poskytnutú pomoc slovenskému roľníctvu v dobytku a náradí a očakávame ďalšiu bratskú pomoc.

Velmi boľastnou otázkou slovenského poľnohospodárstva sú vojnové škody poľnohospodárske. Je treba čím skôr začať s výstavbou vojnou poškodených dedín. Je treba riešiť otázku vojnových škôd a už dnes poskytovať roľníkom vojnou postihnutým zálohy na náhrady vojnových škôd.

Vítame uistenie vlády o podpore roľníckeho družstevníctva. Schvaľujeme sjednocovanie a demokratizáciu družstevníctva, ktoré sa uskutočňujú už v zemiach českých.

Vítame iniciatívu ústrednej vlády v otázke národného poistenia, lebo je v záujme roľníkov, vybudovať pre nich úplné sociálne poistenie.

Pre pozdvihnutie všeobecnej kultúrnej úrovne a vzdelania malých a stredných roľníkov je treba rozširovať roľnícke škoľstvo tak, aby v každom okrese bola roľnícka škola. Vítame otvorenie vysokej poľnohospodárskej a lesníckej školy na Slovensku. Sme za uskutočnenie vládneho programu, podľa ktorého má sa školstvo sjednotiť aj na Slovensku tak, ako je tomu v zemiach českých.

Slovenské roľníctvo víta poštátnenie veľkého priemyslu, bánk a poisťovní, a to z tých dôvodov, že sa dáva možnosť plánovitému a urýchlenému spriemyselneniu Slovenska. V priemysle bude možno umiestovať naše populačné prebytky z vidieku, bude daná zárobková možnosť mnohým rodinám malých roľníkov a vytvoria sa dobré odbytištia pre roľnícke výrobky. Poštátnenie bánk bude znamenať sjednotenie peňažníctva a tým aj zlacnenie roľníckeho úveru. Dostatočne vybudovaný priemysel na Slovensku zastaví vysťahovanie nášho ľudu do cudziny.

Nová roľnícka politika by nebola novou, keby sa prevádzala bez účasti širokých roľníckych vrstiev. Jednotný sväz slovenských roľníkov a Jednotný svaz českých zemědělců sú orgánmi roľníckej odborovej samosprávy. Sú orgánmi, cez ktoré sa má uplatniť iniciatíva a tvorčie sily našich roľníkov nielen na správe vlastných vecí, ale i na správe veci verejných. V záujme jednoty českých a slovenských roľníkov a v záujme jednoty štátu treba jednotné sväzy budovať na rovnakých zásadách a preto je treba vytvoriť Ústrednú radu čs. zemedelcov. Zvyšky fašistických a protidemokratických ustanovizní treba odstrániť aj v roľníckej odborovej samospráve.

Pokroková zemedelská politika je v záujme nielen roľníctva, ale i v záujme našich národov a republiky. Zdôrazňujeme však potrebu jednotnej pokrokovej zemedelskej politiky pre celú Československú republiku. Slovenské roľníctvo má veľa dohánať, aby sa vyrovnalo zemedelstvu českému. Nesmie preto v ničom zaostávať, čo znamená pokrok a čo prináša rozvoj do poľnohospodárstva.

Treba nakoniec ešte vyzdvihnúť skutočnosť, že ku splneniu najzákladnejších požiadavôk roľníckeho ľudu, t. j. k pozemkovej reforme, k spravodlivejšej cenovej politike, k priamej účasti roľníkov na správe verejných a najmä vlastných vecí dochádza vtedy, keď sa splňujú najzákladnejšie požiadavky aj pre robotníkov a ostatné pracujúce vrstvy. To znamená toľko, že záujmy roľníkov a robotníkov sú úzko sopäté a že aj pre budúcnosť je treba úplnej jednoty roľníkov a robotníkov. Je to záujem aj republiky, lebo sa dokázalo, že pracujúci ľud, najmä roľník a robotník, je najlepšou oporou štátu. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Přerušuji projednávání pořadu.

Interpelace tisk 9.

Vládní návrh tisk 6 - přikázán výborům živnostenskému, průmyslu, obchodu.

Vládní návrh tisk 7 - přikázán výboru rozpočtovému.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná oznámila, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala ve čtvrtek dne 15. listopadu 1945 o půl 10. hod.

1. Rozprava o prohlášení pana předsedy vlády, učiněném v 5. schůzi Prozatímního Národního shromáždění dne 9. listopadu 1945.

2. Rozhodnutí o návrhu na zřízení výboru inkompatibilitního a jeho volba.