Pondělí 26. listopadu 1945

Pôdohospodárstvo naše potrebuje ďalej istotu. Potrebuje istotu proti plánovaniu a k vôli trvalým investíciám. Práve preto- že ide o plánovanie d'alekosiahle, musíme už vedieť z celkového štátneho hľadiska, ako máme tuná usmerňovať osev takých plodín, ktoré v Čechách a na Morave nie sú.

A okrem toho potrebujeme prevádzať už aj trvalé investície. Nielen tie prechodné, ktorými sme len tak akosi zalepili tú dieru na tom hospodárskom dvore toho roku, ale nechceme ju už tak zalepovať v budúcom roku. Chceme ju už trvalé podložiť, tak preto sú potrebné tieto trvalé investície. Popri momentálnom obstaraní všetkých nedostatkov, dobytka osiva atď., ktoré sú v prúde, je nám treba predovšetkým dobrý hospodársky plán. Dobrý hospodársky plán v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Pri Ministerstve zemedelstva bola už zriadená ústredná plánovacia komisia poľnohospodárska, ktorá z celoštátneho hľadiska tieto problémy rieši. My sme u nás už zriadili Slovenskú plánovaciu poľnohospodársku komisiu s rôznymi sub-komisiami, ktoré nám majú vypracovať a podať návrhy na dielčie plány, aby sme ich mohli pojať ptom do celkového štátneho hospodárskeho plánovania.

Okrem toho, ako som už uviedol, okrem výroby geonomickej, treba nám dobrú činnosť osvetovú a propagačnú v najbližšom zimnom období a intenzívne treba nám pokračovať vo vnútornej kolonizácii a vo všetkom tom, čo sa týka pôdy.

Dámy a pánovia, pôda je matka, ale aj macocha. Pôda, to je substrát, ktorý keď je dobre obrábaný, nesklame nás. A my nechcenie, aby táto pôda bola ochudobňovaná v budúcnosti, chceme sa pričiniť všemožne, aby bola obohacovaná, obhospodarovaná tými zdrojmi, ktoré budú hnacou silou k vybičovaniu lepších a istejších úrod. Dávni obyvatelia sveta už poznali tú pravdu, že za mečom má ísť pluh. Za mečom má prichádzať pluh. My Slovania, my sme nedobývali sveta, ale napadnutí vedeli sme sa obrániť a aj mečom víťaziť. Z toho aj pre nás plynie poučenie a skúsenosť vekov, že za mečom má prichádzať pluh a za pluhom šťastie národa. Snažme sa, aby sme toto šťastie zo slovenskej pôdy nášmu ľudu vykúzlili, tak, aby nás veky žehnaly.

Ja expozé pána predsedu Sboru povereníkov beriem za poľnohospárstvo na známosť a ho schvaľujem (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Slovo má pán člen Rady Ing. Takáč.

člen SNR Ing. Takáč:

Vážení, dovoľte mi, aby som v rámci rozpravy o vyhlásení predsedu Sboru povereníkov povedal niekoľko slov o aktuálnych otázkach v priemysle. Predovšetkým doba od podpísania dekrétov o zoštátnení priemyslu a bánk bola vyplnená veľmi pilnými poradmi o organizácii národných podnikov a pracovalo sa najmä tu v Bratislave a v Prahe na štatúte národných podnikov, ktorý je už tak ďaleko, že v najbližších dňoch má byť podpísaný a uverejnený. V súvislosti s tým boly porady, na ktorých sa debatovalo a na ktorých sa vypracovaly návrhy na menovanie riaditeľov ústrednej správy a riaditeľov oblastných správ. Generálni riaditelia ústrednej správy boli menovaní asi pred týždňom, z nich dvaja, Slováci. Námestníkovia ústredných správ boli menovaní v sobotu, medzi nimi štyria Slováci. Návrhy na menovanie oblastných správ sa teraz vypracuvávajú a podobne v najbližšej dobe sa prikročí k soskupeniu jednotlivých závodov do národných podnikov, ako aj k menovaniu riaditeľov týchto národných podnikov. O týchto rokovaniach treba zvlášť to povedať, že pri výbere ľudí zvlášť sa dbá na to, aby tí, ktorí budú riaditeľmi už či ústrednej správy, oblastnej správy alebo aj národných podnikov, majú byť predovšetkým odborníkmi, ktorí zaručia hladký chod novovytváraných našich priemyselných podnikov, v soskupení tak, ako sa vytvoria.

Všeobecne treba konštatovať, že na Slovensku máme krajný nedostatok odborníkov. A i z tohto dôvodu nemohli sme i do Prahy delegovať dostatočný počet zo Slovenska. Slovenský priemysel, ako je známe, je veľmi slabý a čo sa týka vedúcich technických síl, je to ešte horšie, pretože mnohí z vedúcich technikov boli Maďari, alebo Nemci a mnohí z nich m tiež v minulom režime kompromitovali. Takýchto ľudí ovšem na vedúce postavenia delegovať nemožno.

Tieto porady sa konaly za účasti predovšetkým Povereníctva pre priemysel a

obchod, potom ústredia odborových sväzov Slovenska, ktoré reprezentovali viac-, menej zástupcovia Slovenského technického sboru, potom Sväzu Slovenského priemyslu a štátneho plánovacieho a štatistického úradu.

Čo sa týka stavu nášho priemyslu, to bolo už vo vyhlásení predsedu Sboru povereníkov povedané, že náš priemysel je viac-menej pripravený, aby mohol pracovať a čiastočne že tiež pracuje. Predovšetkým bolo povedané, že čo sa týka zásobovania priemyslu surovinami, po tejto stránke je situácia skoro naprosto uspokojivá. Hoci toto bolo celkom jasne povedané, predsa zase v tlači sa objavily zmienky o tom, že náš priemysel suroviny nemá. A ku podivu stalo sa tak v čar sopise, ktorý sa volá "Budovateľ" a ktorý je hospodárskym časopisom a síce v súvise s úvahou o zvyšovaní výkonu. Situácia je všeobecne taká, že vo fabrikách spolčeným úsilím technických vedúcich i administratívnych vedúcich i robotníkov je všeobecná snaha zvyšovať výkon. Zaujímavé, že hospodársky časopis bez toho, aby sa informoval v jednotlivých závodoch, aká je situácia, moc teoreticky uvažuje a dochádza k takému závoru, že teraz snaha o zvýšenie výkonu nemá miesta, ba dokonca tvrdí sa, že je nebezpečné teraz zvyšovať výkon. My vieme veľmi dobre, že márne na Slovensku niekoľko závodov, kde výkon veľmi pekne stúpa a sme tedy radi, že práve spoluprácou robotníctva i vedúcich síl technických mohli sme docieliť takéto výsledky. Naproti tomu,, Budovateľ" zaujíma k tomuto naprosto opačné stanovisko. Ja nemám obavy o to, že by toto stanovisko mohlo ovplyvniť predovšetkým robotníkov. Ale mne samotnému sa sťažovali niekoľkí kolegovia zo závodov, jak je to možné, že v takomto časopise tak neinformované a tak nesprávne píšu. Neviem, či to mám charakterizovať ako priamo sabotáž, pretože neinformovanosť to je slabé slovo na to. V každom prípade treba opätovne žiadať, tak ako som to až minule robil, aby si naše časopisy zvlášť všímaly všetkých otázok, ktoré sa týkajú priemyslu. A špeciálne o časopise "Budovateľ" treba zvlášť podtrhnúť, že nie je toto prvý krát, kde redaktori a spolupracovníci tohto časopisu neprejavujú nijaké zvláštne pochopenie pre úlohy, ktoré pred nami stoja.

Snáď bude potom treba v budúcnosti prikročiť k iným opatreniam, aby tieto orgány, ktoré majú podporovať všeobecnú snahu, od ktorej koniec-koncov závisí zásobovanie obyvateľstva dnes a bude závisieť aj zajtra, aby takéto orgány neprekážaly, ale aby plnily svoju povinnosť a podporovaly tieto snahy.

Veľmi vážnou otázkou je ťažba uhlia. Vážení páni, uvažujeme o tom, že budeme musieť prikročiť, z dôvodov nedostatku uhlia k obmedzeniu železničnej dop. a vy, zatváraniu škôl, zastavovaniu fabrík, ktoré už bežia. Situácia je taká. že síce kontingenty, ktoré nám boly pridelené ústrednou vládou, sú dosť uspokojivé, ale revíry, ktoré tieto kontingenty majú dodať, ich nemôžu dodať, pretože ťažba je nedostačujúca. Situácia je potom taká, že Slovensko má k dispozícii len asi štvrtinu celkovej normálnej spotreby uhlia a táto štvrtina sa priblíži ešte k jednej pätine, pretože v zime špeciálne táto spotreba je veľmi vysoká.

Pokiaľ ide o Handlovú. Handlová stále ešte zápasí predovšetkým s ťažkosťami a s nedostatkom robotníkov. Potrebovali by sme ešte asi 1. 000 robotníkov. A ich ťažba dosahuje asi polovičku normálnej ťažby. Preto by som chcel zvlášť na to upozorniť: Keď vyjdú tieto opatrenia ku ktorým sme prinútení, aby tedy všetci ich vzali na vedomie a proti nim nereptali. žiaľbohu, vravím, i školy, sa budú musieť obmedziť i doprava i priemysel. My síce máme prísľuby, že kontingenty, ktoré dostávame z Moravskej Ostravy majú byť dodané, ale zase musíme s tým počítať, že ťažba v Moravskej Ostrave to zase znemožní.

V oblasti priemyslu je situácia dosť vážna a čakajú nás po tejto stránke ešte ťažšie týždne a mesiace. V otázke distribúcie priemyselných výrobkov v posledných týždňoch urobil sa značný pokrok a dúfame, že do Vianoc budeme tak ďaleko. že celá verejnosť bude môcť uspokojením konštatovať, že najmä v oblasti textilných výrobkov a kožených výrobkov budeme môcť uspokojiť všetky tie naliehavejšie potreby, ktoré naše občianstvo má (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Slovo má pán člen Rady Neckár. člen SNR Neckár:

Slávna Slovenská národná rada! Veľmi"

Ľutujem, že vyhlásenie pána predsedu Sboru povereníkov dostalo sa nám do rúk vlastne len po tieto dni, poťažne až teraz. Tak vlastne nebolo ani času dôkladne sa ním zaoberať a porobiť si na všetko poznámky. Druhá vec, ktorú vopred chcem ešte pripomenúť je, že pozvanie na zasadnutia Slovenskej národnej rady do. chádzajú na východné Slovensko veľmi neskoro. Ja som dostal pozvanie v nedeľu ráno, nech náhodou nevojdem do úradu, tak o tom neviem. A vidím, že ostatní členovia z východu ani nie sú tuná prítomní.

Prosil by som, aby v budúcnosti aspoň týždeň vopred boli uvedomení. Pošta nefunguje ešte tak presne, ako tu na západe. A konečne ešte o jedno by sme prosili my východniari, aby Povereníctvo pre dopravu zabezpečilo nám trošku príjemnejšie cestovanie. Je to nemožné, keď niekedy musíme cez obloky vychádzať z vozňov. Je to nemožný stav, keď musíme cez noc stáť. Snáď už by bolo možné zabezpečiť pre členov Slovenskej národnej rady aspoň jedno oddelenie?

čo sa týka vyhlásenia pána predsedu Sboru povereníkov, konštatujem, že pracovalo sa v Sbore povereníkov, nakoľko to bolo možné. A čo sa týka jednotlivých rezortov, pozorujem, že z niektorých rezortov máme zprávy veľmi obšírne skutočne, ale niektoré sú veľmi stručné, takže ten obraz nie je úplný. Ja sa tu dotknem len rezortu školského. Zpráva hovorí, že na poli školstva boly docielené pozoruhodné výsledky. Keď viem, aká je to namáhavá práca, predsa musím konštatovať, že tie výsledky nie sú všade také, jaké by sme očakávali. I keď uznám, že vyučovanie na školách je spojené dnes s veľkými ťažkosťami, menovite na východnom Slovensku, kde nemáme školských budov. V mnohých školách nemáme dostatok učiteľských síl. Predsa zdá sa mi, že v prvom rade tomuto bolo treba odpomôcť, totiž, aby sa školská správa postarala o učebne, o stánky kultúry, popri rekonštručkných prácach. V prvom rade, aby sane mali v obciach, kde sa už niekde dva, tri roky nevyučovalo, aby sme mali školu, i keď snáď len dočasne. Miesto toho stretáme sa s reformou školstva, o ktorej musím povedať, že je potrebná, ale zdá sa mi, že v prvom rade sme sa mali starať o to, aby sa deti naučily tam na východe to najpotrebnejšie

a nebolo potrebné ihneď prichádzať s reformou, ktorá prináša do východnej oblasti Slovenska skorej chaos. Ako to ide vlastne so stavbou i tých dočasných škôl, na to dovolím si Vám tu, slávna Slovenská národná rada, spomenúť jeden prípad. Bolo to hneď začiatkom júna, keď som videl školu zničenú, zbúranú a priniesol som na Povereníctvo plány, ovšem súkromné plány, aby sa tam stavalo, tým viac že Povereníctvo pre poľnohospodárstvo už povolilo aj pozemok. No, ale svätý byrokratizmus, tak sa zdá, že neprestal a od tých čias minulý 4 mesiace a v tejto veci sa nestalo nič okrem snáď nejakých papierových plánov. Pritom všetkom, že občania tejto obce prisľúbili tehlu, ktorá je veľmi blízko, prisľúbili vápno, prisľúbili kameň potrebný, drevo atď. Všetko je na blízku, ale vo veci sa nič nestalo, takže sa tam nevyučuje, hoci to bolo možné.

Posledné časy žiadala táto obec, aby dostala aspoň drevenú školu, tie školské pavilóny, ani tomuto nebolo vyhovené. By som prosil, aby skutočne po tejto stránke venovala sa väčšia pozornosť východnému Slovensku a aby, ak je to možné, a verím, že je to možné, aspoň tieto drevené budovy, tieto drevené školy boly tam poslané. Poťažne mohly by to byť aj tie príbytky drevené, tie baráky, z ktorých by sa školské učebne a príbytok pre učiteľov mohol iste opatriť.

Zpráva dotýka sa personálnych otáčok učiteľov. Personálne otázky to je tiež zaujímavá vec. Je nedostatok učiteľov, čítame v zpráve, ale expozitúra v Košiciach, keď išlo o ustanovenie učiteľov, vyhlásila mi, že je nadbytok učiteľských síl, takže všetky učiteľské sily, ktoré nemajú diplomy, nemôžu ani vyučovať. A k tomu zase konkrétny prípad. Je tomu dva mesiace, čo si absolventka učiteľskej akadémie podala žiadosť, chudobné dievča, ktoré ničoho nemá, o ustanovenie. Podnes to ustanovenie nedostala. Ja viem, kde vznikajú tieto ťažkosti. Ale ja myslím, že pri dobrej vôli a trošku menej toho byrokratizmu bolo by možné ju ustanoviť i vtedy, jestli snáď tie písomnosti, tie žiadosti ležia dakde ešte odložené a nebolo ich možno ešte zatriediť patričným referentom. Tomuto by sa dalo, myslím, veľmi ľahko vyhovieť.

Prekladanie učiteľov. Správa žiada si prekladanie učiteľov z východu na západ a naopak. Je to správne stanovisko, hlá-

sané snáď odkedy Československá republika jestvuje, ale žiaľbohu, ani tu sme sa nedostali veľmi ďalej, lebo každý sa akosi ťahá len domov. To má po stránke politickej, to má po stránke národnej velikánsky význam, aby východoslovanskí učitelia prešli na západ a naopak. Bližšie to vysvetlovať ani nemusím. I keď sa poukazuje dnes na to, že sú tu zase hospodárske a finančné ťažkosti, myslím, že sa táto akcia mala už dostať do prúdu a že by prekladanie učiteľov bolo aj uskutočnené. A to platí nielen o učiteľoch, profesoroch, to platí vlastne o všetkom úradníctve vôbec.

Učiteľské platy, to je tiež boľavá otázka. Naši kultúrni pracovníci sú platení veľmi zle. Zase musím spomínať učiteľov

3 profesorov v prvom rade. Viem, že v najkratšej dobe bude po tejto stránke zjednaná nejaká náprava. Ale nie je možné, aby učiteľ vyučoval pri doterajších dôchodkoch svojich, lebo keby šiel na tie rekonštrukčné práce, ktoré sa tam koná. ju, tak dostane rozhodne tri aj štyri razy väčší plat, ako požíva učiteľský plat. Ale najboľavejšia otázka pri týchto učiteľských platoch ani nie je to minimum, čo vlastne nás musí zahanbovať, ale je iné je to, zo skutočne naši učitelia tam na východe veľmi mnohí vôbec od 1. septembra platu nedostali. To je prosím niečo takého že je to hamba pre celé naše vedenie. Ja viem, že prečo sa to stalo. Ale myslím, že by sa tomu dalo odpomôcť preddavkom.

Spisy košické nie sú ešte roztriedené.

A následkom toho máme učiteľov, ktorí sú štyri mesiace bez platu. Počúvam práve, že má tomu byť odpomôžené po tieto dni že to dostanú všetci. Ale poviem, aj tu jeden konkrétny prípad, ktorý sa odohral pred týždňom. Do Košíc prišla jedna pani zo Šariša. Doniesla predávať košele učiteľa, keďže učiteľ a jeho manželka učiteľka za štyri mesiace nemajú platu a nemajú z čoho žiť. No, košele nemohla predať, lebo sa odrazu zjavili na trhu nejakí civilisti nevie sa presne či to boli z NRS alebo NB, a košele jej "rekvirovali. Bol som požiadaný, aby som za tým šiel a hľadal, ale košiel niet, a ani platu Ani ich nepredali a tá bieda trvá ďalej. Tak takéto prípady sú veľmi smutné a nemalo by sa to opakovať.

Preverovacie učiteľov a profesorov. To je tiež osobitná kapitola Zpráva hovorí

o tom, že toto preverovanie veľmi dobre dopadlo, lebo len asi 5% učiteľstva ostalo nepreverených podľa prvého stupňa a o. statní, že môžu vyučovať. Znám pomery, hovorím zase o východnom Slovensku a musím oproti ternu tvrdiť, že to preverovanie nebolo správne. Ta nedotýkam sa iných rezortov, ale jestli povážime, že v tých našich mestečkách, dedinách v prvom rado učitelia i keď z donútenia, boli vedúcimi HG-stických pohybov, - uznáme, že boli do toho nútení, - ale keď nielen, že chodili v tej uniforme, ale že popri tom ešte aj terorizovali ostatných, ja myslím, že ponad tieto veci nemožno prejsť tak ľahko, že bude potrebné, aby sa toto preverovanie obnovilo. Ba čo viac, vidím, že mnohí, ktorí vlastne nemali byť preverení, ale mali patriť pred ľudový súd, zaujímajú dneska v našej verejnej správe miesta lepšie, ako pred tým. Ja volám po revízii tohto preverovania a myslím, že nahliadneme v krátkej dobe, že to bude potrebné vykonať už aj preto, lebo jestli sa stretáme dnes s tými všelijakými letákmi a dopismi po našich mestách, jestli sa stretáme s propagandou, jestli sa stretáme s vychvaľovaním starého režimu, musíme hľadať duchovných pôvodcov v týchto kruhoch, ktorí sa aj vtedy exponovali tak, ako sa exponovať nemali. Dotazník, ktorý vypĺňali učitelia, zase myslím sa to vzťahuje aj na iné rezorty, nepostačí k tomu, aby centrálna revízna komisia mohla zrevidovať a preveriť niekoho, veď vlastne veľkú väčšinu z tých ľudí nepozná. S vďakou kvitujem, že vydávanie svedectiev o politickej spoľahlivosti bolo prevzaté národnými výbormi a že to neostáva v miestnych národných výboroch. Bude to iste lepšie. Ale, musím poznamenať, že som sa zadivil nad tým, že úradníci, ktorí boli preverení v týchto centrálnych preverovacích úradoch, tí už nemusia predkladať viac svedectvo o politickej a národnej spoľahlivosti. Myslím, že i tu by bolo treba od nich žiadať znova takéto svedectvo. Mnohí ho vôbec nepredložili, lebo boli preverení.

Toto by bolo čo sa týka samého škôl. stva a tu by som sa dotknul stredného Školstva, menovite reformy stredných škôl O tomto vyhlásenie pána predsedu Sboru povereníkov nehovorí ničoho. Toto, táto reforma stredného školstva vstupuje do života uprostred školského roku

v pomeroch ešte dosť rozháraných a ťažkých, a nestretá sa s porozumením, myslím ani u samých vychovávateľov. Ja viem, že tú reformu potrebujeme. My sme zažili za šesť rokov veľký úpadok školstva ľudového, ale ešte viac stredného, či táto reforma, ktorá má byť, tuším len nejakým pokusom, má priniesť obživenie školstva a mala by priniesť nejakú nápravu v školstve, o tom silne pochybujem. I keď sa samou reformou nezaoberám, tak myslím, že Slovenská národná rada o takejto vážnej otázke mala vedieť a mala sa ňou zaoberať a pevne verím, že sa ňou zaoberať bude a členovia Slovenskej národnej rady zaujmú k tejto reforme svoje stanovisko. Spomeniem len jedno: Podľa tejto reformy nebude vlastne možné, aby stredoškolský žiak mohol prejsť do Čiech alebo na Moravu za žiaka. Keďže tam je osnova celkom iná. Myslím že nie je naším cieľom, aby sme tu robili nejaký čínsky múr, naopak, je cieľom, aby sa to zbližovalo, lebo také prípady sa vyskytnú iste aj u nášho úradníctva, ktoré prechádza do Čiech a na Moravu a bude potrebné, aby si svoje žiactvo prenieslo tam. Tedy toto myslím neni ešte dopracované a je to len nejaký pokus, ktorý ale sa nedarí ani preto, lebo nemáme na tie reálne predmety, ktoré vlastne tvoria základňu celej osnovy, nemáme dostatočných síl.

Dnes vyučujú na stredných školách učitelia z ľudových škôl. uznám prosím, že môžu aj dobre učiť. Vyučujú skončení maturanti, z ktorých mnohí složili takzvanú expres maturitu, ale ja myslím, že týmto vlastne niveau školy nenapomáhame, naopak, týmto ono klesá.

Ja by som si dovolil upozorniť na túto veľmi vážnu vec. A ešte je tu aj starostlivosť o študujúcu mládež, ktorá prechádgft do štátnych internátov. Toto už bolo odhlasované, len toľko pripomínaní, že by bolo potrebné, aby internáty boly skutočne poštátnené nielen na papieri, ale aj v skutočnosti, aby na čele týchto internátov stáli ľudia pokrokoví, vzdelaní, ktorí by skutočne vychovávali našu mládež. Tiež postrádam tu zprávu o cirkevnom živote, poťažne o cirkvách, ktorých tento rezort sa rozhodne mal dotknúť a vy. kázať nám aspoň čo sa tu docielilo, aké sú ďalšie snahy, aké bude položenie cirkvi y budúcnosti, aký bude pomer cirkvi oproti Štátu. Táto zpráva to totiž postráda a myslím, že neskoršie budeme mať mož-

nosť i o tomto prehovoriť. Pri školstve vôbec prosím dbať o to, aby reformy, ktoré sa uvádzajú do života boly dostatočne premyslené, aby boly napred prejednané s patričnými vychovávateľmi a učiteľmi a len tak aby vstupovaly do života (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

K slovu sa prihlásil člen Rady pán Dr. Falťan.

Člen SNR Dr. Falťan:

Slávna Slovenská národná rada! Pri kladení základov novej československej republiky uvedomujeme si všetci, že sa nemôžeme vrátiť do predmníchovských pomerov. Uplatňujú sa a to navzájom z českej i slovenskej strany nové hľadiská na pomer česko-slovenský, na náš vnútropolitický život a najmä na našu hospodársku a sociálnu politiku. Sú to hľadiská a názory iné, než aké oficiálne vládly v prvej republike. Ak naša hospodárska politika má byť ozaj novou, tak to platí pre politiku poľnohospodársku jednako, ako pre politiku priemyselnú a obchodnú. Nie preto, že by sme za každú cenu chceli novoty, ale preto, že za to hovoria vážne dôvody. Ponajprv naša roľnícka politika musí byť národná. Nesmieme a nebudeme robiť agrárnu politiku spolu s maďarskými veľkostatkármi a nemeckými privandrovalcami, ako sa robila v minulosti. Záujmy maďarských zemepánov nikdy viac nespojíme a nestotožníme so záujmami slovenských roľníkov. Ďalej naša poľnohospodárska politika musí byť maloroľnícka a nie veľkostatkársku (potlesk). Musíme mať pred očami stále tú veľkú sociálnu mizériu malých roľníkov. Hospodárske a sociálne otázky roľníkov nesmú sa zakrývať všeobecným hľadiskom poľnohospodárskeho záujmu, pod ktorým sa v minulosti skrývaly záujmy veľkostatkov, cukrovarov, liehovarov a takzvaného roľníckeho veľkokapitálu a ktorým sa zabíjaly záujmy malých slovenských roľníkov Túto politiku charakterizovala nespravodlivá a záujmom malých roľníkov nevyhovujúca upravia pozemkovej držby, nespravodlivá cenová politika a to nielen v pomere k cenám priemyselných výrobkov, ale aj nespravodlivý cenový pomer medzi rastlinnou a živočišnou výrobou. Prečo sa nechránily ceny živočíšnej výroby aspoň tak ako ceny obilia? Návrat k hlavným zásadám tejto po-

letiky nie je v záujme malých a stredných roľníkov, ani v záujme pokroku poľnohospodárstva, aj keď tvrdíme, že za 20 rokov došlo k určitému rozvoju v slovenskom poľnohospodárstve, avšak nie k takému, aký by predpokladala plánovitá politika maloroľnícka. Skutočnosti, že 55% nášho národa žije z poľnohospodárstva, že životná úroveň roľníkom je v niektorých krajoch tak nízka, že sa trvalé pohybuje na hranici existenčného minima, nám kážu, aby sme roľnícku otázku mali stále pred očami. Nová a spravodlivejšia Poľnohospodárska politika predpokladá aj nový pohľad na roľníctvo a poľnohospodárske problémy. Hospodárske a sociálne pomery roľnícke vyznačujú sa veľkou rozmanitosťou. Do skupiny roľníckych otázok sa zahrnujú záujmy a problémy poľnohospodárskeho veľkopodniku i trpasličieho hospodárstva, záujmy a problémy veľkostatkára i chudobného domkára a drevorubača, záujmy roľníckej prvovýroby i roľníckeho priemyslu, záujmy bohatého liehovarníka i chudobného vareškára a košikára. Ak sa v minulosti táto majetková i sociálna členitosť prezerala a roľnícke záujmy sa traušalizovaly, ako záujmy poľnohospodárstva a poľnohospodárskej výroby, v politike ľudovej demokracie tomu už tak nebude a nesmie byť. Roľnícka otázka nemôže sa zakryť všeobecným a často prázdnym heslom poľnohospodárskych záujmov. Roľnícke problémy a záujmy - to sú konkrétne a živé záujmy - starosti malých a stredných roľníkov, to sú ich držobnostné, cenové sociálne a kultúrne potreby a požiadavky. Smer a charakter našej roľníckej politiky udávajú tieto skutočnosti: 1. Druh poľnohospodárskych kultúr, Len jedna tretina všetkej hospodárskej pôdy pripadá na role. Okrúhle jednu tretinu zaberá lesná plocha.. Máme veľkú výmeru pasienkov a lúk. Našou dôležitou plodinou nie je len pšenica, ale aj drevártsvo a dobytkárstvo má u nás rozhodujúce zástoj. 2. Roľnícke výnosy v rastlinnej a najmä živočíšnej výrobe sú veľmi nízke. 3. Náš roľník je na pôdu chudobný. Na jedného rol'níckeho obyvateľa pripadá na Slovensku len jeden ha ornej pôdy, kým na českého roľníka pripadá dvakrát toľko. 4. Stav pozemkovej držby. Dve tretiny všetkých poľnohospodárskych závodov na Slovensku nepresahujú výmeru 5 ha a celé štyri pätiny tvoria hospodárstvo do 10 ha.

to znamená, že naša pôdna držba je maloroľnícka.

Tieto skutočnosti musia oplyvňovať našu roľnícku politiku a udať jej jasne smer. Smer slovenskej roľníckej politiky je jednoznačný: politika maloroľnícka Na Slovensku nie je v tomto smere všetko v poriadku. Poľnohospodárska politika vyvoláva v nás obavu a veľké pochybnosti a to nielen v tom smere, že sa neplní dôsledne vládny program a odkaz nášho národného povstania, poľnohospodárska politika u nás vyvoláva hospodársky dualizmus a to najmä preto, že zoostala v plnení vládneho programu. Dokazuje nám to cenová roľnícka politika a roľnícka družstevná politika, pokusy zachrániť zbytky fašizmu danihelovčiny a turčokovštiny v Roľníckej komore Politika roľníckeho školstva a pokusy hatiť a spomaľovať pozemkovú reformu. Náš ľud privítal uzákonenie konfiškácie a rozdelenia nepriateľskej pôdy. Dnes je na pochybách i konfiškácia. Aj tu v Slovenskej národnej rade vo forme interpelácie doteraz, pravda, nezodpovedanej, boly vznesené určité námietky proti prevádzaniu pozemkovej reformy. Kto sleduje výkon pozemkovej reformy a stýka sa s roľníctvom, neubráni sa dojmu, že je viac činiteľov, ktorí sa cítia zodpovednými za právnu istotu pre maďarských veľkostatkárov, Nemcov a kolaborantov. ale málo tých, ktorí chcú si zastať istoty slovenských chudobných roľníkov, istoty, že konfiškácii podliehajúcu pôdu dostanú iste a bez zbytočných prieťahov. Naším úkolom je vyvolať istotu u drobných ľudí u malých a stredných roľníkov. Kde kto chce skúmať či konfiškácia je oprávnená, či predka len netreba počkať na námietky kolaboranta, maďarského veľkostatkára alebo Nemca proti konfiškácii, či preboha nie je občanom americkým alebo juhoafrickým i keď je známe, že bol fanatickým fašistom, alebo búrlivým maďarizátorom. Keby sa s takou ochotou zisťovali a pranierovali všetky švindle, ktoré používajú maďarskí a kolaborantskí veľkostatkári, s akou škodoradosťou sa poukazuje na nedostatky a chyby roľníckych komisií, bolo by viac istoty, poriadku i demokracie pri vykonávaní pozemkovej reformy. Návrh osnovy povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu o zákaze a scudzovaní nehnuteľností, vyvoláva v nás, nechtiac dojem že sa švindle a protizákonné činy nepri-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP