Československom a Maďarskom má určité termíny, ktoré treba zachovať, aby výmena obyvateľstva bola úspešná. Preto je treba túto otázku okamžite normatívne upraviť, aby sa mohlo hneď prikročiť k presťahovaniu a návratu našich rodákov z Maďarska.

Sbor povereníkov práve so zreteľom na neodkladnosť tejto veci predložil Slovenskej národnej rade návrh nariadenia. Matériu však treba upraviť normou celoštátnou, pretože ona rieši veci celoštát. povahy. Tento návrh Sboru povereníkov nech je podkladom pre rokovania vo vláde, pričom treba riešiť aj otázku štátneho občianstva a vojenských osôb, ktoré do osnovy neboly pojaté. Do tých čias, kým nebudú medzištátnymi smluvami riešené majetkové otázky týchto osôb, má sa táto úprava vzťahovať len na reemigrantov z Maďarska. "

Slávna Slovenská národná rada! Toto bol návrh rezolúcie, ktorú navrhujeme plénu vyniesť, aby naši najbližší už na túto jeseň boli v Československej republike presídlení a mohli už s našej zeme sberať do svojich stodôl zlaté klasy.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Počuli ste formálny návrh, aby osnova nariadenia o úprave právnych pomerov osôb, ktoré reemigrovaly do Československej republiky, bola stiahnutá s programu a podaný bol návrh na rezolúciu. Dávam hlasovať o tejto otázke. Kto je za návrh a za prijatie tejto rezolúcie, nech zdvihne ruku. Je to jednomyseľné, vyhlasujem návrh a rezolúciu za prijaté.

K slovu sa prihlásil pán povereník pre informácie Dr. Samuel Belluš.

Povereník pre informácie Dr. Samuel Belluš:

Slávna Slovenská národná rada! Ako je Vám známe, dnes došlo k podpísaniu dohody medzi vládou Československej republiky a Maďarskom o výmene obyvateľstva národnosti slovenskej a českej z Maďarska za obyvateľstvo národnosti maďarskej z Československej republiky.

Dovoľte mi, aby vzhľadom na veľmi významnú túto okolnosť mohol som tento významný akt po stránke politickej a mravnej príslušným spôsobom shodnotiť.

Dnes zaiste prvý raz obraciame svoje

tváre si nádejou a rozžiareným úsmevom

k Budapešti, k mestu, ktoré bolo tak ne-

žičlivé pre náš národ v minulosti a ktoré je dejiskom podpísania tohto historického aktu v prítomnosti, podpísania smluvy o vzájomnej výmene svojich menšín medzi Československou republikou a Maďarskom. Výmena menšín zaraďuje sa takto medzi najdôležitejšie historické udalosti nášho národného života. Predstavuje ona, a to zaiste plným právom, splnenie túžob slovenských generácií, ktorým osud slovenskej menšiny v Maďarsku nikdy nebol ľahostajný. Tento akt je symbolickým splnením túžob nášho národa, za záchranu ktorého viedly oslobodzovací boj štyri slovenské generácie - Štúrovci, Hurbanovi dobrovoľníci v rokoch meruvôsmich, Matičiari, legionári a ktorý vyvrcholil napokon v našom Národnom povstaní.

Samotný akt výmeny obyvateľstva môžeme zaradiť medzi tie činy národa, ktoré ostanú y jeho dejinách zapísané natrvalo. Idea národnej spolupatričnosti Slovákov doma vo vlasti so Slovákmi mimo hraníc, ako aj idea myšlienky slavianskej, ktorej víťazná vojna dala svoju novú náplň, prichádza takto k praktickému uplatneniu. Práve uvedená dohoda československomaďarská o výmene menšín je s maďarskej strany formálnou kapituláciou celej tej storočnej maďarizačnej politiky, založenej na ideológii jednotného štátneho národa uhorského a tým aj na princípoch negovania existencie nášho národa, ako samostatného etnického celku. Podpísaním tejto významnej dohody vláda Maďarskej republiky, ako zákonitá predstaviteľka vôle maďarského ľudu formálne sa zrieka tejto ideológie jednotného štátu Svätoštefanskej koruny a zrieka sa svojho vodcovského a výlučne dominantného postavenia v dunajskej kotline a prijíma nové usporiadanie v stredoeurópskej oblasti, v ktorej, ako spolurozhodujúci, či samostatný činiteľ vystupuje etnicky ucelený slovenský národ, ako nositeľ československej suverenity v pôvodných našich hraniciach od hrebeňov Karpát až k rovinám dunajským. Tohto uznania a rehabilitácie tisícročných dejín s maďarskej strany dostáva sa nášmu národu preto, že si vedel svoje práva čestne vydobyť a obhájiť v dvoch svetových vojnách, čím podal myšlienke svojej samostatnosti najskvelejší dôkaz, keďže v jednej generácii dva razy jej uhájil uplatnenie sa, slobodu a štátnu samostatnosť. V tejto skutočnosti tkvie obrovský mravný význam dneš-

nej dejinnej udalosti. Hodno pripomenúť, že hoci Československá republika je už druhý raz štátom víťazným a Maďarsko štátom porazeným, nikdy sa neuchýlila k Spojeneckým veľmociam so žiadosťou o arbitráž, alebo veľmocenský diktát, ale svoje otázky snažila sa i s porazeným Maďarskom riešiť demokratickou cestou vzájomnej dohody. Pri tejto príležitosti neváham vysloviť svoju nádej, že ak si aj naďalej túto skutočnosť na maďarskej strane uvedomia, tak po čestnom, spravodlivom a korektnom uskutočnení výmeny slovenského a maďarského obyvateľstva nič nebude prekážať k ďalšiemu dobrému susedskému a hádam aj priateľskému pomeru medzi Československou republikou a Maďarskom.

Otázka zahraničných Slovákov je vôbec jedným z najbolestnejších našich problémov, ktorý sa bude musieť vyriešiť i napriek všetkým ťažkostiam, ktorých sme si vedomí. Za dobrú predzvesť a šťastlivý začiatok tejto našej celonárodnej akcie treba považovať práve tú skutočnosť, že začíname s repatriáciou Slovákov z Maďarska, teda tej časti našej zahraničnej národnej pospolitosti, ktorá doteraz žila v najneprajnejšom kultúrnom prostredí a u ktorej aj nebezpečenstvo odnárodnenia bolo najakútnejšie. Celé kompaktné územie s dnes už odnárodneným obyvateľstvom, kde iba slovenské mená dokazujú pôvod z našej krvi, sú veľmi smutnou bilanciou nášho národného vzrastu. Máme dnes jedinečnú príležitosť zachrániť tie posledné slovenské ostrovy. Vydobyli sme si možnosť urobiť Slovensko šťastným domovom len Slovákov, možnosť, ktorej opakovanie dejiny nepoznajú, musíme ju preto priniesť k víťaznému koncu. Uvedomujeme si hneď na začiatku, že ťažkosti budú iste veľké. Veď podobné podujatie má len ojedinelé príklady v svetových dejinách. Veľkosť ťažkostí je stupňovaná vedomím, že výmenou obyvateľstva problém reslovakizácie Slovenska nie je riešený. Je len jej prvou etapou. Túto etapu, ale i ďalšie, musíme zvládnuť tak, aby sine na toto dejinné podujatie mohli byť hrdí nielen pred zrakmi zahraničia v prítomnosti, ale aj pred mravným svedomím národa v budúcnosti. Sme preto presvedčení, že tak ako Slovenská národná rada, Sbor povereníkov, ústredné úrady, tak i politické strany, cirkve, rôzne kultúrne inštitúcie a spolky, ako aj celé občianstvo vynaloží

všetky svoje sily a schopnosti k zdarilému vykonaniu akcie, ktorá stojí pred nami.

Zpod zorného uhla zdaní akcie musíme usmerniť všetko naše konanie, žiada sa upustiť od politických hádok a stranníckych trenie a vykonávať prípravy na zaistenie osobného blaha navrátivších sa krajanov. Treba spoľahlivo a čestne zaistiť majetok po odsunutých Maďaroch a tento nezmenšený v smysle vykonávacích nariadení kompetentných úradov odovzdať prichádzajúcim Slovákom, voči ktorým sme mravne zaviazaní vychádzať im v ústrety s bratskou pomocou pri ich počiatočných ťažkostiach a snažiť sa vytvoriť im útulné životné prostredie. Túto svoju vlasteneckú povinnosť musí rovnako chápať a plniť každý Slovák, bez rozdielu politického a náboženského presvedčenia.

V snahe, aby sa toto krásne dielo návrat našich bratov z Maďarska do ich slobodnej vlasti - úspešne previedlo, dovoľujem si požiadať Vás o spontánne jedL nomyseľné prijatie tohto ohlasu Slovenskej národnej rady k Slovákom, žijúcim doma i v zahraničí.

Ohlas Slovenskej Národnej rady k Slovákom v Maďarsku:

"Slovenská národná rada, vyzdvihujúc slávnostne možnosť návratu príslušníkov Slovenského národa z Maďarska medzí svojeť, do vlastného štátu - demokratickej Československej republiky - na priestor a majetky po Maďaroch, ktorí majú opustiť naše štátne územie, víta túto historickú chvíľu a v mene celého národa doma pozdravuje a pohnutím dosiaľ odtrhnutú jeho časť v Maďarsku.

Krajania v Maďarsku! Prijmite tento náš pozdrav ako radostnú zvesť a posolstvo o tom, že: Vlasť volá! Áno, vlasť Vaša, krvná domovina, volá Vás všetkých opäť na rodnú hrudu medzi svojich. Po ťažkých utrpeniach, strádaní a obetiach na majetku a krvi doprial nám milostivý osud jedinečný dar: Žiť všetci pod jednou rodnou strechou. Vzácne sú také chvíle v živote národa a v jeho histórii opakujú sa len veľmi zriedkavo! Tým väčšia je zodpovednosť všetkých, ktorým šťastlivý osud kynie a na pleciach ktorých leží síce ťažké, ale vo svojich dôsledkoch bezmedzné šťastlivé rozhodovanie o návrate do lona vlasti. Nech nie je ani jedinej slovenskej duše medzi Vami, ktorá by nepočula radostne volajúci hlas matky vlasti, hlas slovenského národa. Slovenská národná

rada, ako vrcholná ustanovizeň národa a národ sám postará sa, aby nikto z Vás pri návrate do vlasti neutrpel ani duchovnej, ani majetkovej ujmy. Pri svojom rozhodovaní nezabúdajte ani na okolnosť, že Váš terajší postoj k danej otázke je v skutočnosti len začiatočným základným kameňom na s jednotenie celého národa v pravlasti Slovákov od Tatier až po Dunaj. Nech niet medzi Vami od nás dosiaľ odlúčených ani jediného, ktorý by mal uši a nepočul, mal oči a nevidel! Čakáme od Vás všetkých, že pomôžete spolubudovať našu spoločnú domovinu, čakáme, že Vám všetkým budeme môcť už v najbližšom čase stisnúť na rodnej zemi Vaše pravice.

Národ doma! Od Teba očakávame, že privinieš s láskou dosiaľ odlúčených a navrátivších sa synov a dcéry na vlastnom srdci, ako najdrahších svojich. Buďte im bratsky radou i živou pomocou nápomocní v každom ich počínaní. Nech nie je ani jediného prípadu, o ktorom by právom platilo, že medzi svojich prišiel a oni ho neprijali.

Neporozumenie na oboch stranách muselo by sa označiť za kliatbu a nešťastie národa, ktorého sa zo všetkých síl vystríhajme!

Rodáci, príďte! Vráťte sa! Vlasť doma sa na Vás teší a čaká Vás! (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu sa prihlásil pán predseda Osídľovacieho úradu Dr. Čech.

Člen SNR Dr. Ján Čech:

Slávna Národná rada! Je príznačné a samozrejmé, že Slovenská národná rada, ako reprezentantka slovenského národa bezprostredne musí riešiť dôsledky, vyplývajúce z ujednania dohody o výmene obyvateľstva a z nej pre náš národ a štát vyplývajúce povinnosti, to je upraviť a zaručiť prijateľným spôsobom lepší život a existenciu našich krajanov z Maďarska a to formou navrhovanej rezolúcie, adresovanej vláde, ktorou sa majú riešiť a usporiadať záležitosti súvisiace s reemigráciou našich krajanov z Maďarska. Toto svedčí o tom, že Slovenská národná rada prikladá k priaznivému priebehu celej tejto akcie a jej úspechu mimoriadny význam. Iste tlmočím tým živelnú túžbu Slovákov doma i v zahraničí, spoločne žiť v oslobodenej Československej republike všetci spolu a šťastne. Úspešné prevedenie vý-

meny Maďarov z československej republiky za Slovákov a Čechov z Maďarska je z hľadiska celoštátneho povoradou záležitosťou. Tento významný čin je počiatok riešenia otázky maďarskej menšiny vôbec Ja vyplýva z vládneho Košického programu, v ktorom vláda proklamuje, že Československá republika má byť budovaná ako národný štát Čechov a Slovákov, bez menšín, ktoré sa voči nášmu štátu a národom tak ťažko previnilý. Dohoda o výmene obyvateľstva, sjednaná medzi Československou vládou a Maďarskom je dôsledkom zásady vo vládnom programe vyjadrenej a dôsledkom tejto dohody bude v podstatnej miere vyriešená u nás maďarská otázka. Dohoda o výmene neznamená však úplné vyriešenie maďarskej otázky. V Maďarsku doteraz je ešte niekoľkostotisíc Slovákov, značná čiastka ktorých nielen, že je národne uvedomelá, ale túži, aby sa vrátila do oslobodenej vlasti, Československej republiky, kde chce ďalej žiť vzhľadom na skvelé perspektívy hospodárskej prosperity republiky. Sledujúc vládny program, Slovenská národná rada, ako aj vláda trvá na úplnom vyriešení i zbytku Maďarov, ktorí by po prevedení výmeny na našom území ostali. Sama dohoda o výmene nevylučuje úplné riešenie takým spôsobom, aby sa dosiahlo uskutočnenie vládneho programu v plnom znení. Je pritom žiadúce, aby sa zachovala a sledovala správna politická línia, konsolidácia pomerov a priateľské a dobré styky s Maďarskom a jeho demokratickými silami.

Problém Maďarov na Slovensku je zo sociografického a sociálneho hľadiska zaujímavý. Je určený politickými, hospodárskymi a kultúrnymi činiteľmi, uplatňujúcimi sa v strednej Európe v posledných storočiach. Slováci v bývalom Uhorsku boli sociálne utláčaní a odnárodňovaní. Proces odnárodňovania Slovákov v bývalom Uhorsku bol niekde intenzívnejší, niekde menej intenzívny, niekde bol dokonaný, niekde bol prvou Československou republikou zastavený. Môžem povedať, že i tí, ktorí za prvej Republiky v pásme styku Slovákov a Maďarov hlásili sa ešte za Maďarov, boli pôvodu slovenského, tým viac, že mnohí z nich ovládali ešte i svoju pôvodnú slovenskú reč.

Prvá Republika maďarizačný proces zastavila, ale národné uvedomovanie, odmaďarčovanie našich bratov neprebiehalo tak

rýchlo, ako by bolo žiadúce, a to najmä preto, že Slováci boli kultúrne, hospodársky a sociálne v nevýhode voči Maďarom v dôsledku práve ťažších hospodárskych a sociálnych pomerov bývalého Uhorska.

Uvedomovací proces Slovákov na rozhraní živlu slovenského a maďarského, ako aj Slovákov v Maďarsku samotnom bol omnoho silnejší a rýchlejší až následkom historického prelomu udalostí po porážke Nemecka a Maďarska, čo týmto spôsobom došlo k výrazu.

Pri prihliadaní na obyvateľstvo, na ktoré sa bude vzťahovať reslovakizačný proces, v Republike zostane 370 až 400 tisíc Maďarov, ktorých problém je treba riešiť predovšetkým v rámci dohody o výmene, potom i ďalším spôsobom. Slovákov v Maďarsku je podľa našich štatistík a odhadov cez 300 tisíc, z ktorých 250 tisíc je národne plne uvedomelých, z ktorých môžeme čakať, že sa značná čiastka prihlási a presťahuje do vlasti. Približný odhad je asi okolo 120 až 180 tisíc Slovákov, ktorí sa môžu prinavrátiť zpät do vlasti. Keď presťahujeme taký istý počet Maďarov z Československej republiky do Maďarska, ba i keď nad tento počet odsťahujeme a odsunieme tých, ktorí boli vo vojne politicky kompromitovaní a previnili sa, môžeme predpokladať, že v Republike po prevedení výmeny a odsunu, Maďarov nezostane viac ako 200 tisíc. Pre zvládnutie úloh, súvisiacich s presídlením a výmenou obyvateľstva je žiadaný predovšetkým Osídľovací úrad. Je žiadúce, aby Osídľovací úrad vzhľadom na úlohy, ktoré sú časové a terminované, bol vybavený osobne aj vecne tak, aby tieto úlohy mohol uspokojivo vykonávať. Dúfame, že nájdeme u kompetentných činiteľov pre tieto naše požiadavky porozumenie a pochopenie. Podľa dohody o výmene obyvateľstva bola zriadená Československá presídľovacia komisia v Budapešti, ktorá má previesť nábor našich rodákov z Maďarska. Československá presídľovacia komisia bude mať svoje ústredie v Budapešti. Pre prácu na vidieku budú zriadené oblastné ústavy a expozitúry. Na čele Presídľovacej komisie je vládny zmocnenec v osobe Dr. Daniela Okáliho. Samotné práce nábor a propagáciu - budú prevádzať jednotlivé oblastné ústavy. Do práce na týchto oblastných ústavoch budú zapojení profesori, učitelia, študenti, robotnici aj roľníci

Podľa dohody o výmene obyvateľstva presťahované z Maďarska môžu byť osoby slovenskej, alebo českej národnosti, pôvodu slovenského, alebo českého. Prihlásenie k presťahovaniu je záväzné i voči maďarskej vláde. Každý môže prihlásiť seba, manžel môže prihlásiť aj svoju manželku a deti do 18 rokov. Prihláška k presťahovaniu je neodvolateľná Osoby, ktoré sa prihlásia, stanú sa československými štátnymi občanmi. Prihlasovať sa možno u Presídľovacej komisie a jej orgánov po dobu troch mesiacov od podpísania dohody. V odôvodnených prípadoch možno sa prihlásiť ešte do jedného mesiaca od stanoveného termínu, - troch mesiacov.

Československá presídľovacia komisia a jej orgány behom šiestich týždňov po podpísaní smluvy môžu robiť propagandu, rozširovať tlač, môžu zorganizovať v každej obci dva verejné prejavy a použiť k tomuto účelu akýchkoľvek propagačných prostriedkov, ba aj budapeštianskeho rozhlasu. Pre styk s úradmi v Maďarsku je zriadený styčný úrad, ktorý má zaručiť Presídľovacej komisii nehatený postup pri vykonávaní jej práce.

Všetky závady treba hlásiť Ústrediu Československej presídľovacej komisie. Orgánom Presídľovacej komisie a jej členom je dané právo voľne sa pohybovať na území Maďarska.

Na propagáciu môže sa použiť všetkých prostriedkov, plagátov, tlače, výziev v novinách, schôdzí atď. Mimo verejných prejavov, propagácií, môžu byť konané aj divadelné predstavenia, spevácke súbory atď. Všetci títo činitelia, ktorí budú propagandu prevádzať, musia sa vyvarovať počinov, ktoré sa nesrovnávajú so suverenitou Maďarskej republiky, a ktoré by boly proti cti maďarského ľudu.

Podľa dohody o výmene obyvateľstva je povolené, aby presídlenci vzali so sebou všetok svoj movitý majetok, vyjmúc umeleckých a starožitných predmetov. Nemovitý majetok pripadne v prospech štátu.

Naši krajania majú nárok na refundovanie všetkého nemovitého majetku, ktorý im ostal v Maďarsku.

Presťahovalcom z dôvodu presťahovania nebudú ukladané žiadne dávky a obe vlády sa zaväzujú vzájomne im vypomáhať. Majetok osôb po presťahovaní sa, týchto bude vzájomne kompenzovaný a prevyšujúca kvóta bude sa likvidovať v rámci všetkých vzájomných pohľadávok,

plynúcich z nárokov na náhradu reparácii vojnových škôd.

Dohoda o výmene sa nevzťahuje na osoby maďarskej národnosti, ktoré prišly na územie Československej republiky až po 2. novembri 1938, ani v ničom nemení smluvu o prímerí medzi víťaznými spojencami a Maďarskom.

Pre riešenie sporných otázok zriadi sa Smiešaná komisia, ktorá bude riešiť otázky hospodárskeho a technického rázu, na čele ktorej bude predseda na základe súhlasnej shody oboch štátov. Mimo rámec výmenu môžu byť odsunutí z Českoslov. tí politickí a vojnoví previnilci maďarskej národnosti, ktorí sú obvinení z trestných činov proti Republike, alebo proti slovenskému národu podľa §§ 1-4 nariadenia č. 33/1945 Sb. nar. SNR, ako aj určitý počet osôb, ktoré sa previnilý podľa § 5. cit. nar. Určovanie osôb maďarskej národnosti k odsunu z nášho územia v rámci dohody, patrí výlučne do pôsobnosti československej vlády a jej orgánov. Veríme, že volená cesta prinesie uspokojivé riešenie tejto otázky, ozdravenie a nový pomer najmä po úplnom riešení maďarskej otázky medzi československou republikou a Maďarskom.

Demokratické sily Maďarska úprimne hľadajú nové politické smery spolupráce so svojimi susedmi. Je našou povinnosťou, nielen usporiadať náš štát podľa nášho vládneho programu a vyriešiť pre nás spletitú otázku maďarskej menšiny, ale aj snažiť sa o podporu demokratických síl maďarských.

Dohoda o výmene je počiatočným krokom k riešeniu tejto otázky. Je to skvelá perspektíva pre náš štát a národ, že po vyriešení problému menšiny nemeckej prikročuje k riešeniu maďarskej menšiny. Znamená to zaistenie rozvoja národného i hospodárskeho života, znamená prospech nášmu národnému celku v novej oslobodenej Republike a zabezpečenie ďalšieho nášho rozvoja. Ak prvá Republika znamená obrodenie slovenského národa, tak v prvom roku po oslobodení Republiky stojí pred nami riešenie vysťahovania Maďarov od nás, po výmene ktorého obyvateľstva snáď dospejeme úplne k riešeniu maďarskej otázky, k utešenému rozvoju všetkých našich síl.

Riešenie maďarskej otázky dáva skvelú perspektívu v oslobodenej Republike, kde

v bratskom sväzku s českým národom budujeme nový hospodársky a sociálny život a dvíhame úroveň a pokrok nášho ľudu, aby sme mohli závodiť v pokroku a vývoji s ostatnými demokratickými národmi k vyšším métam nášho života. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu sa prihlásil ďalej pán člen Rady Žiak.

Člen SNR Dr. Andrej Žiak:

Slávna Slovenská Národná rada! V živote jednotlivca bývajú vážne dve chvíle. Jedna z nich je vtedy, keď sa na dlhý čas lúči so svojimi najdrahšími a podniká cestu do neznámeho sveta za chlebom, za existenciou a druhá, keď sa vracia nazpäť medzi svojich s dobrými alebo zlými výsledkami cesty a s bohatými skúsenosťami. Oveľa vážnejšie sú chvíle v živote národa, keď tento celé desaťtisíce svojich vystrája do sveta, pretože im nemôže zaistiť najnutnejšie životné podmienky. A tým tragickejšie je lúčenie, keď niet výhľadu na návrat vlastných milých rodákov.

Slovenský národ v minulosti štátne a politicky, hospodársky a sociálne biedny, vystrojil do cudziny od začiatku 18. storočia toľko svojich príslušníkov, že s tými, ktorí v cudzine prijali cudziu reč, bolo by mimo hraníc Československej republiky viac ako polovica Slovákov, ako ich žije na Slovensku. Smutné, tklivé bolo lúčenie našich rodákov, keď v tisíckach opúšťali rodnú zem a nevzali si okrem biblie, Tranoscia, katolíckeho modlitebníka, len drahocenný poklad - materinskú slovenskú reč, usilovné ruky a povedomie, že zanechávajú svoju rodnú zem pod Tatrami a že patria k slovenskej rodine. Sťahovanie Slovákov z vlasti začiatkom 18. až do konca 19. storočia bolo dôsledkom hospodárskej biedy, sociálnej poníženosti a neutešených národných a náboženských pomerov. Slovensko v bývalom Uhorsku bolo živiteľom privilegovaných pánov, feudálov, Slovák bol poníženým sluhom, otrokom. Životné pomery poddaného na Slovensku neboly lepšie, ako pomery hospodárskeho zvieraťa. Hrozná sociálna úroveň, národná a náboženská nesloboda, hospodárske vykorisťovanie slovenského ľudu, priam do zúfalstva hnalv našich predkov. Pochopíme túžbu Slovákov dostať sa z ťažkého položenia, keď došlý

zvesti, že na dolnozemských rovinách, Turkami vydrancovaných, je úrodný priestor, kde usilovná slovenská ruka môže stvoriť šťastnejšie podmienky pre život. Nie menej závažné boly i skutočnosti, že na týchto miestach ľahšie sa dýchalo nábožensky a národne, nakoľko severná časť Uhorska, obhájená pred tureckými výbojmi, bola administratívne a mocensky v rukách šľachty, ktorá si osvojovala myšlienku maďarskej štátnosti a maďarskej reči. Za desaťtisícmi Slovákov, sťahujúcich sa do Báčky, Baňatú, Sriemu a Zadunajská, odchádzali ďalší v neprestajných prúdoch do Ameriky a za obchodom do Poľska a Ruska. V časoch memorandových v r. 1861, Jozef Miroslav Hurban, bojovník a vodca Slovákov za národné slovenské práva, keď videl beznádejné položenie slovenského národa, na tomto Martinskom memorandovom shromaždení vyhlásil: "Naše slovenské položenie je také, že nám nezbýva iné, ako vziať do ruky pútnickú palicu a odsťahovať sa z celým slovenským národom ta, kde nám zaručia božské a ľudské práva". Myslel na slovanský priestor v Rusku, na Ukrajine.

Slováci sa dokázali byť v cudzine ľuďmi tvorivými, usilovnými. Svojou mravnosťou, zakotvenou v kresťanstve, ľuďmi statočnými a čestnými. Vybudovali vzorné poľnohospodárske usadlosti na Dolnej zemi v Uhorsku, produktívne farmy v Amerike, boli svedomitými robotníkmi v továrni. Jeden znateľ pomerov povedal, že polovicu maďarského hlavného mesta Budapešti postavily usilovné slovenské ruky liptovských a gemerských murárov. Produkty slovenských umov a mozoľov obohacovaly cudzinu, nám neraz nepriateľskú, a slovenský domov hospodársky klesal. Vedľa škôd hospodárskych, vzniklý tu hrozné škody duchovné, mravné a národné. Uhorské režimy postavily sa do služieb maďarizácie a zapojily do nich všetko, čo malo slúžiť duchovnému povzneseniu človeka. Školy, kostoly, spolky, noviny, všetko malo slúžiť maďarizácii, a slúžilo jej všetko. Režim odnárodňoval, maďarizoval Slovákov v takom rozsahu, že sa to už týkalo koreňov slovenského národa. Bjőrnson, priateľ Slovákov napísal: "Maďarizácia je najväčší priemysel Maďarov", Seton Watson zaznamenal, že Slováci v ohľade školskom, správnom, súdnom, spolčovacom, shromažďovacom, volebnom a ľudovom, musia trpieť také politické nsilie,

akého niet inde vo vzdelanej Európe. Slovenskí výtečníci mohli svoje národné povedomie uplatniť len na poli kultúrnom, - Memorandum, Matica a slovenské stredné školy, - a na poli cirkve, kde ako tak priebojnosťou a borbou Slovákov udržal sa cit slovenského povedomia, na poli národa burcovali ľud, prebúdzali ho k národnému životu. Naši bratia na Dolnej zemi, v maďarskom mori, okrem roduverných učiteľov a farárov nemali nikoho, kto by ich bol zastal. Neskôr maďarský šovinizmus zachvátil aj posledné pole slovenskej pôsobnosti - fóra cirkevné, a slovenské duše hynuly.

Čo nevykonala maďarizácia priamo, konala maďarská štatistika. Ale nech už bol maďarizačný nápor akýchkoľvek, nech aj uschla nie jedna slovenská ratolesť, kmeň slovenského vedomia ostal u našich bratov zdravý, slovenský. Vynikajúci bádateľ pomerov Slovákov, žijúcich v Maďarsku, píše o pomeroch, v ktorých žijú Slováci po oslobodení Maďarska červenou armádou: Dolnozemskí Slováci, hlásime sa k životu. Za pomoci Červenej armády sme si utvorili antifašistický slaviansky front, ktorý zasahuje až na cirkevné pole. Zavádzajú sa slovenské služby božie. Rokovacia reč na konventoch je slovenská, do škôl sa zavádza slovenčina. Najväčšou túžbou Slovákov v Maďarsku je návrat do vlasti, do Československej republiky. Pre tento ťažký úkol mobilizujeme všetky sily, robíme súpisové akcie, aby svet videl, že ešte Slováci v Maďarsku majú toľko povedomia, že sa chcú vrátiť sami pod Tatry. A tento samý dopisovateľ píše: "Kým sa nám podarí repatriácia, prosíme Vás, drahí rodáci, doma v Československej republike o pomoc v prvom rade duševnú, choďte po Slovensku a hlásajte, v akom položení sme boli a v akom sa nachádzame teraz. Pripravujte ľudí, ktorí by azda počas vysťahovania sem prišli pôsobiť, poučovať a vzdelávať náš ľud. Voláme najmä učiteľov a farárov. Pripravujte sa doma na náš príchod, aby sme sa mohli zapojiť do tela národa a necítili sa tam ako cudzinci. Uvedomte si, že nás delí hranica a že za hranicou to znamená celkom iný svet. Podporujte nás a burcujte širokú československú verejnosť pre prípravu nášho návratu domov, lebo hynieme. Dnes máme k tomu možnosť, poslednú príležitosť".

Dnes skutočne je tá príležitosť, slávna Slovenská národná rada! Potešil by sa

dnes veľký Jozef Miloslav Hurban. Dnes slobodný slovenský národ v znovuvzkriesenej Československej republike nejde sa lúčiť, ale radostne sa chystá privítať svojich najdrahších bratov Slovákov a to úfajme v takom poradí, v akom odchádzali, najprv Slovákov z Maďarka, potom azda z Juhoslávie, z Rumunska a napokon i z Ameriky. Bez sentimentality pokladám toto zasadnutie Slovenskej národnej rady za zvlášť slávnostné, keď máme my, predstavitelia slovenskej politickej a národnej vôle vyhlásiť spôsob presídlenia, uistiť o pomoci, všemožnej pomoci pri prevádzaní tejto akcie a vyhlásiť alebo usniesť sa na ohlase, ktorý tu bol prečítaný. Áno, ukazujeme odtiaľto našim bratom, že ich rodná mať, slovenská zem, volá, Československá republika, jediný šťastný domov Slovákov a Čechov, otvára náručie, aby privinula všetky svoje deti. Státisíce Slovákov, krv z krvi našej, kosť z kosti slovenskej, majú možnosť vrátiť sa na Slovensko. Nebolo v histórii slovenského národa takej príležitosti, ako je dnes. Svitol deň s novým slnkom, deň skutočnej slobody. Po hroznej vojne, ktorá sa skončila víťazstvom pravdy, víťazstvom demokracie nad podlým fašizmom, víťazstvom spojeneckej a najmä červenej armády a tak víťazstvom Slovanstva, podľa hlasu krvi, slovenskej reči a slovenského pôvodu, slovenské svedomie núti každého Slováka presídliť z maďarského mora na ostrov slovenskej slobody, do Československej republiky. A toto presídlenie je umožnené práve dohodou, ktorá sa dnes podpisuje medzi vládami československou a maďarskou.

Ešte niečo: dohoda o presídlení medzi Československou republikou a Maďarskom a tak samotné presídlenie podmienené je veľkou vecou.

Priatelia, uvedomte si, bez osloboditeľského diela nášho ruského brata, bez nesmiernych ľudských a hmotných obetí Sväzu Sovietskych republík, nerokoval by dnes žiaden snem, žiadna Slovenská národná rada o návrate Slovákov do vlasti. (Potlesk).

Pokladám túto príležitosť za vhodnú po-

vedať, že Slovanstvo, slavianska idea, nie je už programom hmlistým, vzdialeným, ale prejavuje sa skutočným obsahom a náplňou. Dnes veľké Rusko je stelesňovateľom Slavianstva a jemu patrí zo srdca naša vďaka, že sa to malé Slovensko dostalo k oslobodenému životu v lone slobodných demokratických štátov. (Potlesk).

Je len prirodzené, že je povinnosťou nás všetkých, bez rozdielu politickej príslušnosti, tento pomer udržať v takom vzťahu k Sovietskemu sväzu, že sa vedomie slavianskej spolupatričnosti bude stále prehlbovať a zosilňovať.

Nemožno nespomenúť predpoklad, že dnešné Maďarsko, ktoré sa prebudovalo na demokratickú republiku, je partnerom v zásade iným v kladnom slova smysle, ako bolo Maďarsko v minulosti. Dohoda o presídlení dopomôže nám, že náš štát bude mať povahu národného štátu a zaručí lepšie susedské vzťahy a tak i pokoj medzi nami a Maďarskom. Chystáme sa na prácu, ktorá bude mať dejinný význam a veríme, že sa tento veľkorysý podnik podarí. Nesmú nás odstrašiť prekážky. Prosím, ako vedúci propagačného oddelenia Československej presídľovacej komisie v Maďarsku i Vás, členov Slovenskej národnej rady, ktorým zdar tejto otázky leží na srdci a ktorým zdravie a možnosti dovolia zúčastniť sa na týchto prácach, na prednáškach, zájazdoch medzi našimi rodákmi v Maďarsku, aby ste sa prihlásili k týmto prácam.

Napokon prosím, aby Slovenská národná rada ohlas zahraničným Slovákom, prednesený pánom povereníkom Dr. Bellušom, jednomyseľným usnesením schválila. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Dávam hlasovať o ohlase zahraničným Slovákom, ktorý prečítal pán povereník Dr. Belluš. Kto je za jeho prijatie? Je to jednomyseľné. Vyhlasujem usnesenie, že ohlas je prijatý.

Nakoľko je program vyčerpaný, zakľučujem dnešné zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady.