lim, nie je dosť precízne formulovaná a môže zapríčiniť snáď obavy z dajakých prípadných nedorozumení. Predpokladám, že toto ustanovenie má na zreteli veci celkom výnimočné a nie pravidelné, lebo by mohla nastať duplicita eventuelných expozitúr rezortných ministerstiev na Slovensku, čo by bolo v protivenstve k ustanoveniu Sboru povereníkov a zavdalo by príčiny k ostrým a povedzme si oprávneným kritikám a sťažnostiam našej slovenskej verejnosti. Bude našou povinnosťou, aby eventuelný centralizmus si tu nepripravoval cestu k ukracovaniu Slovákov, menovite v otázke drahou slovenskou krvou vykúpených výdobytkov Slovanského národného povstania. Dúfam však, že tento bod nebol vsunutý do dohody dajakým zámerom a bude slúžiť jedine eventuelnej pružnosti spolupráce, ak to okolnosti vyžadujú medzi rezortným ministrom a patričným povereníkom. Toľko v krátkosti o dohode.

Keď konštatujeme potrebu tejto dohody, nemôžem sa nezmieniť o politickom ovzduší, v ktorom bola dohoda Národným frontom prejednaná. Boly to týždne po voľbách, z ktorých vyšla Demokratická strana ako víťazná politická strana na Slovensku, ktorá reprezentuje 62% voličov celého slovenského národa. V politických dejinách slovenského národa je to také volebné víťazstvo, ktoré nemá páru v našich dejinách. Tých 12. 000 prázdnych hlasovacích lístkov dokázalo, že mizivý zlomok, nedosahujúci ani 1% odovzdaných hlasov, žalostne reprezentuje prípadnú opozíciu na Slovensku. Volebný efekt je skvelým dôkazom štátotvornosti slovenského národa, a jeho lásky k obnovenej Československej republike. Neprajní emigrantskí činitelia nijak sa nemôžu odvolávať na prípadný neprajný postoj nášho ľudu voči obnovenej republike. Týmto volebným efektom boly definitívne rozprášené všetky domnienky tajnej konšpirácie, pochybnosti o láske a postoji slovenského národa voči znovuvzkriesenej republike. Na tomto tak skvelom štátotvornom akte má hlavný podiel hlavne Demokratická strana, lebo ako jedna z vládnych strán oslobodeného Slovenska, vedela zapojiť do úprimnej budovateľskej práce všetky složky národa v tak presvedčivej sile a posilnila zahraničnú reputáciu celej Československej republiky. Márne sú kuvičie hlasy poblúdených politických emigrantov, márne kalkulovali eventuelnou

mátohou neslávne zapadlej a politickým totalizmom diskreditovanej slovenskej štátnej samostatnosti, národ pod Tatrami v slobodných, demokratických, tajných voľbách jednoznačne sa postavil na základ nedeliteľnej a jednotnej našej Československej štátnosti (potlesk). Kto zná predchádzajúcu etapu slovenských dejín počas takzvaného Slovenského štátu, musí tu uznať nepopierateľné zásluhy Demokratickej strany v prospech obnovenej republiky. V každom demokratickom štáte, kde sa rešpektuje vôľa ľudu, musia sa rešpektovať samozrejme aj volebné výsledky, lebo sú zrejmým zrkadlom skutočnej vôle ľudu. Čo sa však stalo u nás? Zdrcujúce volebné víťazstvo Demokratickej strany nijak nemohli zniesť politickí protivníci Demokratickej strany. Začala sa kampaň proti Demokratickej strane takým spôsobom, že to vzbudilo mimoriadnu pozornosť aj za hranicami štátu. Nechcem tu rikriminovať udalosti, chcem iba konštatovať, že v demokratickom štáte musí sa jednať vždy a pri každých okolnostiach len a jedine demokraticky. To sa musí vzťahovať aj na volebné výsledky. V českých krajinách vyhrala KSČ, vyhrala voľby so 40% volebným efektom, to znamená, že Komunistická strana Československa stala sa takým dôležitým politickým faktorom, s ktorým musí sa počítať pri každom politickom podujatí. Je to objektívne konštatovanie, márne by sa pokúšal niekto uprieť a diskvalifikovať tento volebný efekt s odvolaním sa na to, že koľko percent hlasov odovzdali na KSČ v českých krajinách bývalí politickí príslušníci rozpustených českých politických strán. Skutok ostáva skutkom, KSČ je najsilnejšou politickou složkou tamojšieho politického vedenia, to treba objektívne konštatovať a uznať, následkom čoho bol poverený pán Klement Gottwald, ako prominentný predák KSČ sostavením novej vlády. Podobné objektívne závery a konštatovanie právom očakávame aj na Slovensku po týchto voľbách. Slovenský ľud poctil dôverou Demokratickú stranu, teda ona je v prvom rade oprávnená vystupovať dnes v mene väčšiny slovenského národa. Sme stranou povstania, stranou, ktorá spoluobnovila Československú republiku, stranou, ktorá neotrasiteľnou dôverou stojí po boku nášho veľkého prezidenta Dr. Eduarda Beneša. (Potlesk). Košický vládny program, výdobytky povstania Slovenskej národnej rady a Sboru po-

vereníkov, to všetko je naším politickým programom a jednotnosť a nedeliteľnosť Československej republiky je naším životným krédom. (Potlesk). Toto sme vždy hlásali a z tohto neustúpime, nech nik nepochybuje o úprimnosti našej lásky voči republike a bratom Čechom. Že naša strannícka štruktúra sa líši od iných politických strán, že stojíme na základe kresťanského individualistického svetonázoru, to nijak nemôže byť prekážkou, ani nesmie byť prekážkou, za ktorú by sme mohli byť len upodozrievaní a kolektívne vyradení zo zodpovednej spolupráce pri upevňovaní a budovaní republiky. My si želáme a uplatňujeme tu pokrok a rozvoj ľudovej spoločnosti spôsobom evolučným, nerevolučným. V dobe ilegality spájal nás jeden spoločný cieľ: porážka fašizmu; tomu sme venovali naše spoločné úsilie a ten nedovolíme vzkriesiť v žiadnej forme a žiadnym spôsobom. Nesmieme pozerať na strannícke ciele, z ktorých by sme mohli len ťažiť, ale našou povinnosťou je niesť zodpovednosť pred národom za každú nám sverenú moc. Nie sme zástancami politickej oportunity, nemeníme heslovite náš program. Čo Strana hlásila v povstaní, začo krvácali a umierali naši partizáni a vojaci, to bude vždy naším postulátom. (Potlesk).

V mesiaci auguste bude druhé výročie slávneho Slovenského národného povstania, pôjdeme do Bystrice a složíme účty národu a národ sa presvedčí, že to, čo sme hlásali v roku 1944 a pri prvom výročí povstania v roku 1945, to neboly len heslá, ale tomu sme aj verní zostali v roku 1946. Bolí nás to a smutne musíme konštatovať, že našli sa v našej republike politickí činitelia, ktorí po volebnom víťazstve Demokratickej strany začali pochybnosť rozosievať o štátotvornosti Demokratickej strany. Bola nadhodená otázka a pochybnosti, či Slovensko po víťazstve Demokratickej strany neupadne do tých politických chýb, ktoré kalily spolužitie Čechov a Slovákov v predmníchovskej republike. Táto pochybnosť bola nápadným spôsobom zdôraznená a v určitej čiastke našej tlače, bohužiaľ, dosiahla takých rozmerov, že bola predmetom nielen novinárskych článkov, ale aj vážnych a nemilých scén v československej vláde. Pri čítaní týchto tendenčných článkov situácia na Slovensku bola tak podávaná, ako by Slovensko po volebnom víťazstve Demokratickej strany pripravo-

valo tu niečo škodlivého proti československej štátnej jednote. Nervozita sa stupňovala deň čo deň, v Prahe kolovaly zprávy, že na Slovensku reakcia pripravuje sa na revolúciu, nijak sa nemožno diviť tomu, že pod dojmom týchto nezodpovedných článkov nastala neprajná atmosféra voči Demokratickej strane a voči väčšine slovenského ľudu u našich takto informovaných českých bratov. Hádam nikdy nebola taká nevraživosť proti Slovákom v Čechách, ako po týchto písačkách a po týchto tendenčných zprávach. Naši neprajníci vytvorili týmto divnú psychózu u tých, ktorí nemali možnosti overiť si skutkový stav o situácii na Slovensku. Že to nijak neprospelo našej spoločnej reputácii v zahraničí, o tom nechcem hovoriť. Jedno je isté, táto kampaň nasadila našej vzájomnej konsolidácii nesmierne rany, tu sa spáchal nezodpovedný zločin na československej vzájomnosti, my sme tieto útoky trpezlivé a mužne znášali, ale bolelo nás to, keď týmto nezodpovedným písaním kalil sa dobrý pomer medzi Čechmi a Slovákmi. Verili sme a pevne veríme, že čas dokáže, kto je verným zástancom československej štátnosti a že dejiny dokážu aj v tomto smere úplnú rehabilitáciu Demokratickej strany pred československou verejnosťou. Bude záležať na nás, aby to súžitie medzi Čechmi a Slovákmi bolo úprimné a bratské, my v tejto proti nám namierenej kampani objektívne posudzujeme celú záležitosť. Tu sa neprevinil český národ proti Slovákom, ale previnili sa horkokrvní politickí činitelia, ktorí dali podnet k tejto smutnej kapitole našich povojnových politických dejín. Máme dosť problémov hospodárskych a rekonštrukčných, máme tu problém odsunu Nemcov a Maďarov, bolo by žalostné, keby aj na naše pomery boly platné slová istého anglického generála, adresované francúzskym politikom po vypuknutí svetovej vojny, ktorý povedal,,, sú natoľko zamestnaní porážaním druh druha, že nemajú kedy viesť vojny proti Nemcom". To platí i na naše slovenské politické pomery. Tešme sa tomu, že zbavili sme sa Henleina, Karmasina a ostatných ich pomáhačov, nedovoľme roztržku medzi dvoma bratskými národmi, ktoré sa navzájom tak veľmi potrebujú. (Výkrik s radov členov KSS: takéto veci sem prosím nepatria!) Zlikvidujeme každú nezákonnosť a násilnosť, v legálnej dobe nedovoľme žiadnu ilegalitu, postarajme sa o to, aby zákon bol

pre každého rovnaký, aby tu panovala skutočná sloboda, aby naša obnovená republika bola spoločným domovom všetkých nás bez rozdielu náboženstva, vzdelania, povolania, aby každý mal slobodu vysloviť svoje myšlienky, kým nekáže rozbitie štátu, ktorý mu dáva túto slobodu, a nebuďme úzkoprsí a nedôverčiví voči tým slovenským spolubratom, ktorí majú inú politickú legitimáciu, ktorí sa nijak neprevinili tým, že hlasovali na Demokratickú stranu a nezazlievajme im to, že tiež milujú ten náš malý národ pod Tatrami, že stoja pevne za našou Národnou radou a Sborom povereníkov a pritom všetkom v tej istej miere a láske sú skalopevnými a oddanými vyznavačmi našej československej štátnej jednoty, našej milovanej republiky Československej, spoločného to nedeliteľného domova všetkých Čechov a Slovákov. Nezabúdajme, že politické strany sú spolucestujúcimi na tej istej lodi, keď ju nechajú prevrhnúť sa, všetci spolu sa potopia, hovorí francúzsky spisovateľ Maurois. Pevne verím, že i nám záleží na tom, aby loď našej republiky po prežitom búrlivom období konečne sa dostala do prístavu tak prepotrebného pokoja, kde močme hojiť rany po tejto tak katastrofálnej vojne. Rozbité mosty a rozvrátené domovy očakávajú našu pomocnú ruku. Na zodpovedných miestach zodpovedných ľudí a zodpovedné skutky, toto čaká národ, a nie politické hašterenie a nezodpovedné písačky. Dosť bolo už rečí, podozrievania a nesvárov. Dodoha znamená krok do predu, lebo upravuje pomery medzi ústrednou vládou a Slovenskom. Všetci musíme mať záujem na tom, aby táto prax upevnila jasnosť v Slovenskej otázke a upevnila českoslovenkú štátnosť. To je jedine tak mysliteľné, ak práva Slovákov nebudú nijak naštrbené, ak bedlivo sa budeme vystríhať takých opatrení, ktoré zavdaly v nemalej miere príčiny k predmníchovskej politickej opozícii, bezohľadnej kampani proti všetkému, čo prichádzalo zo západnej časti našej republiky. Pevne veríme, že dohoda bude so strany českej verejností, pochopená ako úprimné gesto so strany Slovenska, a bude v danom a vhodnom prípade aj honorovaná. Ak zásada, rovný s rovným bude trvalé platiť a ak veci sa budú riešiť skutočne bratsky, spokojné bude Slovensko a upevni sa štátnosť republiky Československej, čo dúfam, je úprimným želaním, každého zodpovedného činiteľa nášho štátu. Predpokla-

dám, že týmto účelom má slúžiť predložená dohoda, preto ju vítam a budem za ňu hlasovať. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu povereníkovi pre školstvo Lacovi Novomeskému.

Povereník pre školstvo a osvetu Laco Novomeský:

Slávna Slovenská národná rada! Pripadá mi čestná úloha vysloviť sa pred plénom Slovenskej národnej rady k tretej Pražskej dohode, určujúcej nové vzťahy medzi vládou a našou legislatívou i exekutívou. Ak obe predchodiace dohody o Slovenskej národnej rade ako slovenskej moci zákonodarnej a Sbore povereníkov ako domácej moci vládnej prijímaly sa ako logický dôsledok našich, spoločných úsilí o sjednotenie všetkej správy v republike, iste nie je nijaký dôvod ponímať smysel tretej Pražskej dohody inakšie. Prvé dve pražské dohody, ako i táto tretia, opierajú sa o jeden z hlavných postulátov našej národnej revolúcie, o spoločné želanie všetkých jej složiek, mať Československú republiku ako nedeliteľný a jednotný štát národa slovenského a národa českého. Naše orgány zákonodarné i vládne, to je Národná rada a Sbor povereníkov, sú politickým výrazom svojbytnej existencie nášho národa, ktorú uznať a rešpektovať žiadalo naše povstanie predovšetkým, lebo dohody o pôsobnosti nášho zákonodarného sboru a našej národnej exekutívy, fixované naposledy v dohovore, ktorý tu dnes pred nami leží, sú samozrejmým dôsledkom úsilí, za ktoré Slováci tiež povstali, aby totiž bezpečne mohli žiť v jednotnej a nedeliteľnej republike Čechov a Slovákov. Prečo je treba s istou naliehavosťou zdôrazňovať, že úsilia našej revolúcie smerovaly k vybudovaniu nedeliteľnej a jednotnej republiky, ktorým výrazom je i táto dohoda o postavení Národnej rady a Sboru povereníkov? Preto, lebo najmä v súvislosti s touto tretou Pražskou dohodou ozývajú sa hlasy, ako by výdobytky nasej revolúcie boly oslabované, obmedzované, ako by sa z nich najmä v tejto dohode išlo niečo popúšťať a niečoho sme sa šli vídavať. Dovoľte mi, panie a pani, povedať v tejto súvislosti niekoľko slov tak úprimne a otvorene, ako sme hovorievali so spoluzakladateľmi tejto ustanovíme pred dvoma a troma nimi, keď sme formovati a formulovati tak

hlavné ciele nášho povstania, ako aj určenie a pôsobnosť tejto váženej inštitúcie. Výdobytky nášho národného povstania môže vidieť ohrozené touto dohodou a vývojom k nej i po nej, len ten, kto si predstavoval, že heslom našej revolúcie je uchovanie a prenesenie Slovenského štátu do Československej republiky, alebo nacistickej Európy, snáď bez jeho hlavných zakladateľov a vodcov, bez Tisu, bez Tuku, bez uniformovanej gardy, bez ľudí gašparovského typu, ale bezpodmienečne s jeho náplňou (potlesk), s jeho obmedzeným provincionálnym nacionalizmom, s jeho izolovaným ponímaním slovenskej národnej myšlienky, s jeho živelným protičeským odporom, ba i jeho antisemitizmom, arizáciami a arizátormi, s jeho kastovnickou sociálnou politikou, ba i dokonca s jeho necnosťami náboženskej nesnášanlivosti a nezodpovedného zahaľovania proti pokrokových i proti socialistických, ba i proti sovietskych úsilí do konfesionálneho rúcha. Boli u nás ľudia, bola u nás dokonca mocná politická strana, ktorá tieto črty označovala za najpodstatnejšie vlastnosti slovenského národa a sú u nás ľudia, ktorí zabezpečenie slovenských národných práv radi by stotožnili so zaistením možnosti pokračovať v pestovaní takýchto možností v našom živote. Ja myslím, že nehovorím iba za seba, a za Komunistickú stranu Slovenska, ktorá ma do debaty o tretej Pražskej dohode na túto tribúnu poslala, myslím, že tlmočím názor aj tých mnohých Slovákov, s ktorými sme počas vojny spoločne tŕpli nad našou národnou budúcnosťou pre tieto ohavné vlastnosti tehdajšej slovenskej politiky myslím, že v súlade so všetkými, komunistami i nekomunistami, pripravujúcimi a usilujúcimi o úspech nášho povstania môžem smelo povedať, že o zachovanie týchto vlastností sa naša revolúcia neusilovala, naopak, jej dielom bolo a je, rozmetať a vykoreniť z nášho národného života všetky tieto zahanbujúce vlastnosti, túto nezodpovednú špekuláciu, s neinformovanosťou, s neuvedomelosťou a nevedomosťou, čoho je u nás stále ešte dosť a dosť. (Potlesk).

Aké sú vlastne skutočné výdobytky nášho Národného povstania? Prvý z nich je, že slovenský národ dostal sa cestou svojej revolúcie medzi národy spojenecké, demokratické, napriek tomu, že ho samozvaná reakčná reprezentácia po 6 rokov usilovne a nie bez úspechu včleňovala do

falangy fašistických mocností, do tábora veľkorysého vojnového sprisahania. Nejde o výdobytok podružného charakteru, veď si len uvedomme, že pod vplyvom oficiálnej propagandy Slovenského štátu a ešte viac pod vplyvom jeho skutkov aj sám svet si navykol vyslovovať meno nášho národa tým istým dychom, ktorým vyslovoval meno Nemcov, Maďarov, Talianov, Španielov a tých, proti armádam a zámerom ktorých viedol túto vojnu. Prvým základným výdobytkom nášho národného povstania teda je, že po totálnej porážke nemeckého nacizmu a jeho totalizmu slovenský národ nie je medzi porazenými národmi, ale pospolu s českým národom má

možnosť zaujímať čestné miesto v plejáde

víťazných národov. (Potlesk).

Druhým výdobytkom nášho národného povstania je obnovenie Československej republiky, znovu utvorenie, republiky, ako spoločného štátu národa slovenského a národa českého. Mohlo sa tak stať, pravda, zavrhnutím starého politického a národného centralizmu, ale rozhodnosť a odhodlanie, ktoré prejavili Slováci v zápase za tento cieľ, boly tiež triumfom nad separatizmom, nad slovenským izolaciolizmom, nad snahami uzavierať náš národný život politický, kultúrny, hospodársky, spoločenský, do svojráznej obmedzenosti. Slováci povstali za Československú republiku preto tiež, lebo separácia a separatistická skúsenosť ukázala, ako sme ochudobňovaní, koľké nevýhody má pre nás samotných život bez inorodého vzťahu k ostatným, najmä nám najbližším - k Čechom, pomocou ktorých a s ktorými v spolupráci sa slovenský národný život v tomto storočí vlastne zrodil. Naša revolúcia teda nevybojovávala voči Čechom nejaké slovenské práva, naša revolúcia nenastolovala slovenské národné inštitúcie ako orgány protičeské, alebo také, ktoré nič spoločného s Čechmi mať nechcú. Iba ľudia, ktorí neprestali žiť v atmosfére hesiel z roku 1938, môžu ponímať rok 1944, smysel a cieľ nášho povstania tak, že nám zaisťujú oddelenosť od českého života. V tomto práve je podstatný rozdiel medzi ľudáckym pojatím slovenskej národnej otázky a pojatím povstaleckým. V tomto vzťahu, vo vzťahu k českému národu a republike. Ľudácka reakcia nevyhnutne musela ponímať ideu svojbytnosti slovenského národa protičesky, i za cenu republiky, jednoducho preto, lebo tento spôsob jej zabezpečoval nekontrolovanú a ni-

čím nekomplikovanú nadvládu nad Slovenskom. Naše povstanie však zas úspešne sa usilovalo priviesť slovenský národ ako aj jeho myšlienku svojbytnosti k víťazstvu na podklade družby s českým národom, po línii harmonickej a jednotnej spolupráce s ním a to preto, lebo v takomto spôsobe videli jeho vodcovia, všetci vodcovia, komunisti i nekomunisti, zábezpeku demokracie, pokroku a osvietenosti pre slovenský národný život. (Potlesk). Tieto poňatia vytvárajú podstatný rozdiel medzi našim národným víťazstvom za tejto vojny a po nej a medzi fikciou Slovenského národného víťazstva v roku 1938. Neinformovaní ľudia v Čechách nazdávajú sa, že dnešná slovenská národne politická pozícia je potvrdením ľudáckej koncepcie slovenskej otázky a môžu sa tak nazdávať najmä, keď majú príležitosť počuť kovaných ľudáckych exponentov, ktorí dnes berú republiku na milosť a sú dokonca ochotní smieriť sa i s povstaním, pretože vymohlo také postavenie pre Slovákov, o aké oni vraj sa za prvej republiky usilovali. Radi uvidíme v našom živote bývalých ľudákov v činorodej práci. No, musí byť jasné jedno: dnešná pozícia nášho národa bola vydobytá v odpore proti reakčnej koncepcii ľudáckej, v zápase za Československo, za družný život nášho národa s národom českým a hlavne v boji o pokrok a demokraciu politickú i spoločenskú. (Potlesk). Naproti tomu úspechu, s ktorým sa môže pochváliť ľudácke vodcovstvo pred naším národom, dosiahlo sa opustením, zatratením, zradou a bojom proti týmto atribútom, a to je, prosím, rozdiel. Výdobytkom nášho národného povstania je predovšetkým obnovenie republiky ako jednotného a nedeliteľného štátu slovanských národov a obnovenie družnej spolupráce Slovákov s Čechmi, a nie pravo na odlúčený život, právo na separatizmus a vonkoncom nie na legálnu konzerváciu toho životného štýlu dokonca v rámci republiky a v Európe, nacizmu pozbavenej, ktorý sa tu za režimu ľudáckych vodcov rozvinul.

A konečne tretím a najvýznamnejším výdobytkom nášho národného povstania bol princíp protifašistický, princíp hospodárskej, politickej a spoločenskej demokracie, ktorý je vtelený do programu správy celej republiky a ktorý sa postupne i do nášho života vteľuje. Sme pyšní nato, že tieto princípy na domácej pôde vyslovilo povstanie slovenského národa,

pyšní sme na to, že ich naša revolúcia začínala uskutočňovať. Vernosť k ideálom našej revolúcie nás prísno zaväzuje, aby sme neustali v úsilí o ich úplný úspech v celom našom národnom a štátnom živote. Lebo tak sme presvedčení, že len dôsledné uskutočňovanie týchto princípov je v stave výdobytky nášho povstania tiež udržať, a zaistiť miesto slovenského národa ako člena svojbytného rovnoprávneho i rovnocenného v sdružení ostatných slobodných národov na kontinente. Postavenie slovenského národa nie je podľa mojej skromnej mienky ohrozené odnikiaľ. leda od Slovákov samotných. Kľúč k našej situácii je v našich rukách, nikto iný ho nemá. Dohoda, ktorá čaká na naše vyjadrenie nič nemení na našej národnej svrchovanosti, na slovenskej pozícii v republike a našej národnej slobode. Isteže jej interpretácia bude vyžadovať často i j taktičnosti, aby veci administratívno-politického charakteru neurčovaly v konečnom efekte charakter národa. Avšak slovenská národná svrchovanosť, šírka i hĺbka našej národnej slobody vždy budú závislé od toho, do akej miery bude náš národný život pokročilý a demokratický. Náš význam v republike a vo svete bude veľký, alebo malý podľa toho, či sa bude náš život správať veľkými, alebo malými, naničhodnými ideálmi. (Potlesk). Naše národné povstanie je dobrým východiskom k tomu, aby sme tak republike, ako aj v družine slobodných národov Európy mali i do ďalekej budúcnosti primerané a čestné miesto. Niektoré zjavy, redukujúce alebo ignorujúce význam nášho povstania, s ktorými sme sa v poslednom čase stretli, sú schopné a jedine tie sú schopné naše povstanie ohroziť.

Svet okolo nás sa rýchle lieči z rán, ktoré mu vojna spôsobila. Uplynie rok, dva a v plnej schopnosti budú stáť v Európe víťazné štáty a národy tejto vojny. Je našou úlohou nabádať náš národ k usilovnej práci, aby nás táto blízka budúcnosť nenašla nepripravených. Ťažisko súčasnej slovenskej národnej politicky treba vidieť predovšetkým: v tejto práci, nie v úvahách, či smluvy zaručujú väčšie, či menšie množstvo práv pre našu exekutívu, ale opakujem, v disciplinovanej práci, zladenej s obdobnými úsiliami českými. Rámec i smer je daný v dvojročnom budovateľskom programe vlády. Uskutočniť tento program na Slovensku môžme len sami. Ale od uskutočnenia tohto programu zá-

visí nielen zlepšenie života nášho národa, ale i všetky výrazy jeho samobytného života. Tretia Pražská dohoda môže nám v tomto úsilí značne pomôcť. Preto tiež odporúčam, aby ju Národná rada schválila. Dnes - zajtra začne sa v Ústavodarnom národnom shromaždení pracovať na redakcii novej ústavy. Niektoré formulácie starej ústavy, ktoré nám nevyhovovaly, alebo ktoré postupom času sa stály priúzke pre plnotvorný slovenský život a jeho rozvoj, sú už nepochybne zvrátené. Mám na mysli ideu politického etnického centralizmu československého. Legitimáciu k suspendovaniu týchto princípov dal národ svojím povstaním. Pôjde však aj o ďalšie zásady a slovenský národ musí sa ukázať schopným a hodným slobôd i práv, ktoré bude chcieť mať v Ústave zabezpečené. Svedectvom tejto schopnosti však môže byť len práca a energia, s akou rieši vláda úlohy, kupiace sa pred nami všetkými. Prosím vás, aby ste takto ponímali našu situáciu a vrelé sa prihováram zato, aby i pričinením našej Národnej rady, zmocnilo sa celého nášho života energické pracovné a budovateľské tempo, pretože len a len produktivita našich počínaní je garantom našich národných práv, našej národnej svrchovanosti a pri uvážení všetkých dôsledkov i našej bezpečnosti i našej existencie. (Potlesk)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo členovi Národnej rady pánu Kapišovskému.

Člen SNR Vasil Kapišovský:

(Úvodné slová povedané v ukrajinskom jazyku. )

Poslednú dohodu, uzavretú medzi slovenskou a českou Národnou frontou v mene členov Klubu SNR za Ukrajinskú národnú radu vítam a vyjadrujem radosť celého nášho ukrajinského národa, lebo je to dôkazom upevnenia jednotnosti našej republiky a to na vzájomnej dôvere dvoch sebe najbližších národov Čechov a Slovákov. Máme radosť aj z toho, že sa nesplnily nádeje nepriateľov našej novej ľudovo-demokratickej republiky, ktorí tvrdili a verili, že Slováci a Česi nebudú spolunažívať a na vzájomnej dôvere budovať novú republiku. Dohoda je tu dôkazom aj toho, že v našej republike už nevládne starý buržoázny kapitalistický systém, ktorý sa snaží vykorisťovať slabšieho a

tak aj menej početné národy, ale že výdobytky Slovenského národného povstania čím ďalej, tým viac sa uskutočňujú. Keď sa však stále a všade zdôrazňuje, že Československá republika je štátom Slovákov a Čechov, dovoľujem si poznamenať, že v našej republike žije aj ľud ukrajinsko-ruskej národnosti v počte viac ako 150 tisíc, zvlášť na východnom Slovensku, ktorého opominúť nemožno, lebo tento ľud bol vždy za jednotnosť Československej republiky, nezradil ani počas takzvaného Slovenského štátu, členovia nášho ukrajinského národa boli medzi prvými účastníkmi Slovenského národného povstania, tvorili prevážnu Časť prvej československej brigády v SSSR a prvé partizánske jednotky boly organizované práve na východbom Slovensku za výdatnej podpory celého ukrajinského národa, za čo nemeckí tyrani pomstili sa ukrajinskému ľudu pomerne vo väčšej miere, než na ostatnej časti našej republiky. Temer neni ukrajinskej dediny na "Prjaševčine", ktorá by nemala príslušníkov československej zahraničnej armády, alebo v Červenej armáde, a neni dediny, kde by nezostaly vdovy a siroty po padlých za našu republiku, alebo dediny, do ktorej by sa nevrátili bojovníci-invalidi. A preto, keď vyjadrujeme radosť nad konečnou dohodou Čechov a Slovákov, náš ľud právom očakáva a my, ako zástupcovia toho ľudu požadujeme, aby čo v najkratšej dobe došlo k zákonitej úprave pomeru Slovenskej národnej rady a Ukrajinskej národnej rady, poťažne k pomeru Čechov a Slovákov na jednej strane s Ukrajincami, žijúcimi na území ČSR na strane druhej. My Ukrajinci, ktorí sme spolu s Čechmi a Slovákmi bojovali za našu republiku a teraz ju spoločne budujeme, necítime sa byť národnostnou menšinou, ale chceme byť rovnoprávni. Ďaleko sme od toho, aby ukrajinský ľud, žijúci v ČSR, osvojoval si nejaké zvláštne postavenie podľa vzoru nemeckej menšiny v bývalom Slovenskom štáte, ako si to vykladali niektorí nepriatelia slovenskej myšlienky. Nie, chceme len, aby sme ruka v ruke, ako rovní v boji a utrpení, slovenskí bratia, Česi a Ukrajinci na vzájomnej úprimnej dôvere budovali si svoj ľudovo demokratický štát, nám všetkým drahú Československú republiku. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu sa prihlásil ešte pán člen Rady Škodáček.