ho aparátu, ktorý, pokiaľ potrebný je, má funkciu podradnú a nie funkciu rozhodujúcu. A tak, ako aj v tejto otázke, ktorú teraz novou normou znova petrifikujeme, aj v otázkach ostatných má a nesporne musí mať demokratické chápanie spoločenského a štátneho zriadenia úplne nový politický a sociálny obsah. Ďalšie časti obidvoch osnov v Národnej rade predložených majú závažné politické ustanovenia ohľadne výberu kandidátov, ohľadne ich preverovania a vyberania a ohľadom tiež politickej alebo národnej spoľahlivosti. Je toto treba zvlášť vítať a uviesť tiež dôvody, prečo toto potrebné je. Nemôžme povedať, žeby posledné mesiace vývoja na Slovensku malý zvlášť pozitívny charakter politickej konsolidovanosti. Naopak, každý objektívny pozorovateľ musí vidieť, že z tých koľají, na ktorých Slovensko od 1944 roku jednotne šlo, sa veľmi vážne vybočilo politicky a v dôsledku toho bola politická hladina u nás rozbúrená a ešte celkom konsolidovaná nie je. Vieme, že Slovenská národná rada i miestne a okresné národné výbory budú mať veľké pracovné úkoly pred sebou, vieme, že koľko práce, koľko obetavosti ešte u nás je treba len do reštitúcie hospodárskeho stavu predvojnového, resp. pred prechodom frontu. Ale aby mohly všetky tieto orgány nerušene sa sústrediť na prácu, sú potrebné k tomu tiež politické predpoklady, predpoklady politickej konsolidácie, predpoklady politického vyrovnania a nájdenia spoločnej línie v rozhodujúcich politických snahách v našom živote. A toto pravé bolo vážne narušené v posledných mesiacoch. Treba sa zmieniť o tej otázke, lebo zástupca veľkej politickej strany tu staval otázku tak, ako by za posledné mesiace na Slovensku politicky nič sa nebolo stalo a Slovensko nadšene a jednomyseľne, stopercentne, až na mizivé, ani necelé percento, prihlásilo sa radostne k republike; ja tomu rozumiem tak, že prihlásenie k republike znamená, že sa prihlasujú k tým princípom, na ktorých bola republika obnovená, to je princípom, pre ktoré sa robilo povstanie, princípom Košického vládneho programu. Ja sa domnievam, že neni možno v politickom živote zaujať také stanovisko, že si zakryjem oči a uši, nevidím veci a tvrdím, že sú všetky udalosti krásne a nádherné. To, čo sme videli posledné mesiace, sa politicky "nazýva aktivizácia ľudáckych síl. Hlavné dve politiké strany slovenské našly svoju poli-

tickú platformu v ilegalite pred povstaním na zásadách protifašistickej demokracie a hovorené v slovenských pojmoch, na zásadách protiľudáckej demokracie. Na týchto zásadách bola spolupráca týchto strán pevne fundovaná a bola dobrá a lojálna, kým sa tieto zásady obojstranne

pevne držaly. Nemôžem súhlasiť s tým

názorom, že je veľkým ziskom pre republiku, že veľká časť týchto hlasov vyslovila sa pre tú alebo onú politickú stranu, ak súčasne neskúmame, za akých okolností a za akých podmienok sa tak stalo. Bolo tu vyslovené stanovisko, že sa nikto nepýta, akými hlasmi poslanci KSČ boli zvolení, a že táto strana je najväčšia v republike a rozhodujúca v českých krajinách, že sa to berie na vedomie a že nie je podobná situácia na Slovensku, pokiaľ ide o Demokratickú stranu. Na tomto jednom prípade je vidieť nielen mechanické srovnávanie, ale na tomto prípade je aj vidieť nesprávne politické uzávery. Predovšetkým dôležité je, na aký program, za akých podmienok jednotlivé skupiny občianstva tú alebo onú stranu volily, čo od nich žiadaly, čo im sľubovala a kam politicky tieto skupiny sa chcú dostať. Mys-

lím, že bude medzi nami jednomyseľný názor, že v Čechách povolebná situácia neskytá absolútne žiadne nebezpečie oživenia nielen bývalých politických strán ale oživenia i ideológie ktorejkoľvek z bývalých rozpustených českých politických strán. A zase by bolo strkaním hlavy do plesku tvrdiť, že je tá istá situácia na Slovensku. Spomínam tú záležitosť preto, že pán poslanec Lukačovič situáciu postavil tak, že tu ktosi urobil obrovskú škodu Slovensku a republike tým, že poukazoval na nebezpečie oživenia ľudáckych politických síl. Ja sa domnievam, že je veľkou zásluhou a veľkým politickým prínosom vedieť včas poukázať na politické nebezpečenstvo, ktoré sa rysuje u nás. A že je toto povinnosťou každej politickej strany, ktorá princípy, na ktorých sa sama založila a na ktorých štát tento sa obnovil, drží a za všetkých okolností chce držať. (Potlesk). Nebudem uvádzať jednotlivé detailné prípady. Sú verejnosti známe, či už z tlače, či z iných jednotlivé pretraktovaných prípadov, proste sumárne konštatovať to treba, že tu boly prinajmenej oživené ilúzie veľkých ľudáckych expenentov, oživené v tom smysle, že je možné na ich politickej platforme, že je možné na ich ideologických požiadavkoch, eventuel-

ne aj štátne politických, že je možné u nás pracovať, a keď nie dnes, keď dnes skromnejšie, tak zajtra uvidíme. To je jedna záležitosť. Druhá je, že či už v priebehu predvolebnej kampane, alebo aj po nej, sa u nás legalizuje ideológia, ktorú tisovský režim u nás zaviedol a legalizuje sa dokonca ľuďmi na vysokých miestach štátnych alebo zákonodarných orgánov postavených. V tomto je to vážne nebezpečie. Ľudáctvo politicky ako celok vzalo po oslobodení na vedomie situáciu, ktorá tu bola. Veľká časť týchto ľudí videla, že politicky boli vedení po veľmi nebezpečnej a hazardnej ceste nielen osobne, ale i národne a z toho vyvodzovali svoje dôsledky. Iná čiastka musela vziať na vedomie, že tuná neboly, nie sú a nebudú ani podmienky pre akúkoľvek politickú reštitúciu tejto strany a jej ideológie. V tých posledných mesiacoch práve tu vytvárala sa situácia buď nedostatkom opatrnosti, alebo politickým oportunizmom a u istej častí ľudí zámerne, že raz tu bude možné tieto tendencie oživiť. Toto možno bez uvádzania i konkrétnych prípadov veľmi dokumentárne ukázať na celej línii, po akej to tu šlo. Je to línia protikomunistického boja a je to úplne goebelsovský antiseminizmus, ktorý sa tu pestoval a je to postoj k jednotlivým výdobytkom revolučným, ktoré v našom štáte boly, poštátnenie priemyslu, ľudové orgány atď. Na celej línii i pomer voči Čechom u jednej časti, na tejto sa ukázalo, že sa umele oživuje a že sa budujú ilúzie u ľudákov, že návrat tuná je možný. Ja myslím, že ani Tiso si pred dvoma rokmi nepredstavoval, že môže za poldruha roka oslobodenia v republike, ktorá vznikla v boji proti nemu, na Slovensku, ktoré povstanie proti nemu robilo, dosiahnuť viacej ako niekoľko poslancov. A v tom stave my, vážení páni, dnes sme. Preto je o tom potrebné hovoriť. Celá politická koncepcia Slovenska a republiky bola protifašistická. Chápanie demokracie jasne protifašistické. A len preto bola možná spolupráca politických strán a len preto bol spoločný postup, že tu bol aj spoločný nepriateľ. A od tejto línie sa u nás veľmi nebezpečne vybočilo. Preto, keď obidve tieto osnovy kladú podmienky práve z tohto hľadiska, vyradiť z politického života ľudí, kompromitovaných v minulom režime politicky, a priamo alebo nepriamo zodpovedných za tento režim, je to hlavne dôsledok tejto situácie a je to vážnym mementom pre všet-

kých politických činiteľov u nás, aby po tejto ceste sa nešlo a aby sa i tieto ustanovenia neobchádzaly. Komunistická strana Slovenska v priateľskej a neskoršie v lojálnej spolupráci, najmä s Demokratickou stranou zúčastnila sa, a to vážnym prínosom všetkých bojových i pracovných úkolov, ktoré u nás boly. Jasne však musela svoje stanovisko vyhlásiť vtedy, keď podľa svojho pevného presvedčenia sa spoločná platforma opúšťala. To je vysvetlenie toho, čo sa nazýva kampaň proti DS, to je vysvetlenie toho, čo tu bolo charakterizované, ako smutná kapitola dejín Slovenska. Ja súhlasím, že je tu posledné mesiace smutná kapitola našich dejín v tom smere, že len dva roky, ani nie dva roky od Slovenského národného povstania zabúdame na základnú politickú líniu tohto národného povstania, že zabúdame, že nie je možné s politicky nepriateľskými silami robiť pakt proti silám, s Ktorými sme spojenecký do nedávna stáli a ak je pravda, čo tu dnes tiež bolo zdôraznené, že sa štáty udržujú myšlienkami, na ktorých vzniklý, tak je pravda, že aj inštitúcie a politický režim sa udržuje myšlienkami, na ktorých vnikol a platí to práve tak o Slovenskej národnej rade, ako aj o možnej politickej konštelácii na Slovensku. (Potlesk). A nebude medzi nami sporu o tom, že Slovenská národná rada, práve inštitúcia, ktorú ideme obnovovať, vznikla na revolučných, protiľudáckych, protigardistických, protinemeckých a protikompromistických politických základoch, že takto celú svoju politiku viedla a takto tiež do našej histórie najkrajšiu kapitolu zapísala. Nemá smyslu formálnu inštitúciu vychvaľovať a držať, keď jej obsah i personálny i politický dávame do celkom inej súvislosti. Nebola by to tá Národná rada, keď si predstavíme a veľmi mnoho vážených členov tohto shromaždenia zúčastnilo sa priamo a aktívne udalostí Slovenkého národného povstania, žeby také články, také reči, také prečiny sa boly stály na povstaleckom území, a budeme si vedieť aj predstaviť, jak by Slovenská národná rada, ako predstaviteľka tohto národa a ako politický vodca tohto národa, bola v Banskej Bystrici reagovala. Že by tu neboly bývalý diskusie, ale žeby bolo bývalo iné zakročenie. A nedomnievajme sa, že politická ostrosť problémov sa nejak dvoma rokmi otupila. V tom musí byť kontinuita právna i politická, aby tie základné myšlienky, ktoré

túto inštitúciu na nohy postavily, tie základné myšlienky, ktoré umožnily cez Slovensko obnovovať tento štát a ktoré nám všetkým umožnily v podstate zúčastniť sa politického verejného života a nášmu národu slobodne si veci utvárať, že tieto nemožno kľudne z akýchkoľvek i z oportunistických alebo kšeftárskych, alebo z akýchkoľvek dôvodov odkladať nabok a do koša, keď sa to hodí z akýchkoľvek dôvodov. Že je treba i v politike mať stanovisko zásadné, stanovisko morálne, stanovisko cestné a nekupčiť s princípmi a nepripúšťať kompromisy tam, kde sa ohrožujú samé základy budovania, samé základy stavania.

Toto je základ toho povolebného ovzdušia, ktoré u nás bolo a dalo ráz formuláciám predpokladaných osnov, dalo ráz istým formuláciám v novom vládnom programe, a politickým dohodám v Národnom fronte, že v Národnom fronte a v našich vládnych a ostatných inštitúciách zúčastňujú sa politické strany, ktoré jasne prehlasujú, že všetky princípy protifašistickej demokracie, protiľudácke a protigardistické si osvojujú a vo všetkých svojich orgánoch budú prevádzať. Ja vítam v tomto smere prejav pána kolegu predrečníka, ktorý tu mal. Chcem však upozorniť len na jedno, že u nás na Slovensku taký zvyk sa zabehal, že máme často rozdielne reči a rozdielne činy. Že najmä často sa spokojujeme s deklaráciami, s krásnymi manifestáciami a dohodami a celá naša prax je potom troška ostatná. Teda práve v tomto období, ktoré pre Slovensko bude veľa znamenať a v ktorom Slovenská národná rada môže sa rozhodujúcim spôsobom osvedčiť alebo neosvedčiť, je takáto dôslednosť osobná i politická, myslím prvoradou záležitosťou u každej politickej strany. Chcel by som ešte slovom sa zmieniť v tejto súvislosti o niektorých náboženských otázkach. Predovšetkým, je nám všetkým jasné, aké problémy pred Slovenskom stoja, že sú to problémy predovšetkým rázu hospodárskeho, organizačného, sociálneho, kultúrneho. Že sú to problémy pracovné. A predsa to, čo sa u nás v posledných mesiacoch robilo s náboženstvom, vážení páni, história pozná len v Argentíne, v Brazílii alebo v južnom Španielsku. Že sa tu robil jeden bohapustý kšeft s vecami, ktoré každému veriacemu alebo neveriacemu človekovi sú posvätné, s citmi ľudí, s presvedčením ľudí, s pozemskými vecami atď. Že boly tie-

to veci u nás vystupňované tak, že priamo náboženský teror bol vyvíjaný na ľudí a že o slobode rozhodovania tisícov žien, starších ľudí a mnohých iných nedá sa u nás v tomto smere vôbec hovoriť. Chcel by som preto tu stanovisko našej strany k tejto otázke veľmi jasne a nedvojmyselne postaviť. Od začiatku a dávno naša strana jasne nielen hlásila, ale aj plnila zásadu náboženskej slobody, tolerancie, lojality voči cirkvám a voči poslaniu, ktoré náboženstvo u nás má. Ceníme si veľmi mravné poslanie a duchovné poslanie, ktoré náboženstvo a cirkev majú. A všemožne toto úsilie budeme podporovať. Ale v žiadnom prípade, vážení páni, v žiadnom prípade nedovolíme, aby náboženské presvedčenie ľudí stalo sa politickým inštrumentom k reakčným protidemokratickým, protisovietskym a v iných dôsledkoch aj protištátnym rejdom. Nám je známe a bude to známe skoro aj verejnosti, akými silami boly zmobilizované náboženské inštitúcie. A môžme povedať dnes toľko, že to neboly záujmy ani štátne, ani národné. Slovensko trpelo tým dávno, že bolo tu umožnené politickému klerikarizmu, aby zneužíval hlboké náboženské cítenie našich ľudí a aby z toho robil politickú baštu, bez výnimky doteraz v každom prípade reakčnú. Bez výnimky. A toto sme sa domnievali, s hlbokým kompromitovaním mnohých ľudí v minulom režime, že skončilo a nášmu človekovi že bude skutočne daná možnosť slobodného rozhodovania podľa pracovného a politického programu, že mu bude daná možnosť, aby vo veciach svetských, ak už mám o tom cisárovi a Bohu hovoriť, aby si rozhodoval skutočne podľa svojho chápania a usporiadania našich pomerov. Tieto záležitosti nemajú domáce pramene. Nie sú len vecou slovenskou, sú vecou rakúskou, maďarskou, francúzskou, talianskou a inde. Za nebezpečné politicky považujem, že sa u nás z týchto kruhov verejne hlása názor, že každý občan je predovšetkým, povedané, katolík, že v každej otázke predovšetkým počúva svojich nadriadených a až potom všetko ostatné. Asi 700 rokov je tomu, čo Európa tento princíp v štátnom zriadení porazila. Sú tomu celé stáročia, čo štáty žiadajú, aby občan akéhokoľvek vyznania predovšetkým si vybavil svoje stanovisko k štátu a bol najprv v našom prípade Slovákom, bol najprv občanom tejto republiky a potom nech sa hlási k akej chce svojej religii. To-

to má veľký význam v tom, že nemôžeme sa kľudne na to dívať, aby občan jedného štátu, povedzme Talianska, keby mal akékoľvek vysoké cirkevné postavenie, zasahoval s dobrým, alebo menej dobrým úmyslom do našich politických pomerov a používal štátom platený aparát, štátom podporované a udržované, privilegované inštitúcie, v podstate k politickej a inej práci, ktorá je v rozpore z intenciami politickými tohto štátu. Toto je isté nóvum, ktoré nám posledné mesiace priniesly a z toho budeme musieť i my, i táto inštitúcia - Slovenská národná rada, vyvodiť dôsledky a zaujať k nemu veľmi jasné stanovisko. My musíme žiadať od každého nášho občana, aby veci slovenské, veci československé, riešil z hľadiska a záujmov výlučne slovenských a československých a žiadne iné zahraničné interesy či sú mu známe, či sú mu neznáme, tuná v úvahu nebral. Pokiaľ ide o konkrétne ustanovenie obidvoch predkladaných osnov, za komunistických poslancov Slovenskej národnej rady vítam tie jasné formulácie, ktoré sú, pokiaľ ide o výber osôb tuná dlane. Vítam, že členom tejto inštitúcie, ktorá veľmi krásne sa do našej histórie zapísala, môžu byť len ľudia štátu a národu oddaní, ľudia, proti ktorým niet nielen politických námietok, ale ktorí sa môžu vykázať politicky a pozitívne prácou v domácom alebo zahraničnom odboji, ktorí môžu vykázať sa činnosťou v Slovenskom národnom povstaní, partizánskych bojoch, ktorí sa pozitívne zaslúžili o obranu republiky a ktorí majú plnú morálnu legitimáciu jediní, aby sa do tejto inštitúcie dostali. (Potlesk). Práve tým, že sa obnovuje Slovenská národná rada nie tajnými voľbami, ale v podstate politickou dohodou, je veľmi želateľné, aby v záujme spolupráce jednotlivých politických složiek i v záujme jednotnej, povedal by som, morálne politickej línie Slovenskej národnej rady,, aby boli vybraní ľudia skutočne, ktorí v odboji pracovali, skutočne ľudia, ktorí pozitívne prispeli k utvoreniu vôbec tejto inštitúcie a k obnoveniu nášho štátu. I pokiaľ ide o miestne a okresné národné výbory, je presne povedané, akí ľudia a aké sily majú byť vylúčené. Ja by som si len želal aj v tomto prípade, pokiaľ ide o obnovu Národnej rady, bude zákonom, že má sa do Národnej rady dostať len aktívny účastník povstania, alebo odboja, aby bolo nepísaným zákonom na Slovensku, že do všetkých in-

štitúcií, i do politických strán, na vedúce miesta do hospodárskeho života, majú sa dostať ľudia, u ktorých je garancia správnej politickej orientácie, a táto garancia dnes u nás v ničom inom neni, ako účasť v bojoch povstania a v odboji. (Potlesk). O čo dôslednejšie takýto zákon v našich vlastných stranách všetkých prevedieme,

o to menej sporov bude, o to jednoduchšie budú politické pomery u nás, a o to podľa môjho názoru, správnejšia cesta všetkých inštitúcií bude. Vniesli sme do Slovenska isté chápanie politických pojmov. Vniesli sme chápanie v tom smere, že človek, ktorý si zaslúži úcty z hľadiska politického, je len ten, kto po siedmich rokoch vernosť republike a vernosť myšlienkam demokratickým a pokrokovým zadržal a kto v nich isté obete priniesol. Je podľa môjho názoru veľmi vítané, že táto zásada dostáva zákonné formulovanie; lebo nemôžme žiadať od občana, aby mal úctu k človekovi, ktorý sa dostane na vysoké štátne miesto, s ktorého odišli predstavitelia domáceho odboja, ak takýto človek prepadne pri preverovacej komisii vo svojej hospodárskej inštitúcii. Nemôžme žiadať od malých a drobných ľudí, aby držali túto líniu, keď na najzodpovednejšie miesta v štátnom aparáte sú dávaní ľudia, politicky, podľa pojmov povstaleckých a podľa pojmov, ktoré táto Národná rada určila, ľudia ktorí kvalifikáciu mravnú a politickú k tomu nemajú. (Potlesk). Ja sa domnievam, že takéto extempore,

i keď sa dejú zatiaľ skôr výnimkami, že nemôžu zaviesť do našich pomerov ozdravujúci moment a že nemôžu presvedčiť o správnosti a čestnosti konania a chápania našich politických strán. Vážení priatelia, náš drobný občan, myslím, že si pokazil svoju predstavu o politike znova, že s istým dešpektom sa znova k tomu obracia, že zisťuje z mnohých politických zásad i z mnohej politickej praxe, že sa iné hlása a iné robí, ďalej, že zisťuje to, že sa stáva znovu politický život u nás aspoň v niektorých odvetviach vecou politického prakticizmu, do vysokej miery oportunizmu, alebo často aj rôzneho kšeftárskeho zabezpečovania, osobných, alebo skupinových, alebo iných mocenských pozícií. Toto, ten vysoký morálny fond, ktorý sme do slovenských pomerov vniesli bojom a povstaním, ten vysoký morálny fond, ktorý si môže získať len človek, ktorý v najťažších pomeroch sa vedel odriekať, vedel riskovať, vedel pre myšlienku voľačo pri-

nášať, tento by sme rozbili a zopsili, keby sme vnášali dnes takéto prakticistické, oportunistické a konjunkturálne momenty do vedenia a do zodpovedných kruhov nášho politického života. To, bohužiaľ, tiež možno v poslednej dobe pozorovať. Práve preto je krajne vítané, že má táto inštitúcia byť z osvedčených, odbojových a povstaleckých pracovníkov. Chcel by som sa v tejto súvislosti dotknúť jednej veci tiež, ktorá tu už diskutovaná bola, to je postavenie Národnej rady v súvislosti s pomerom československým, a to len v dvochtroch stručných poznámkach.

Začnem zprávou, ktorú som tu dnes počul. Mám dojem, že sa alebo mylne chápe, alebo správne chápe a mylne vykladá národnostná otázka a nacionálne inštitúcie. Rozumel som z prejavu zástupcu Demokratickej strany, že musíme sa vystríhať v našom pomere k českému národu momentov, ktoré by mohly viesť tam, kam 1938. roku sme sa dostali, že sa musíme vystríhať toho, aby sa tu neobnovily podobné pomery. Politicky je táto formulácia nielen nesprávna, pretože je každému z nás jasné, že to nebol československý, ktorý rozbil túto republiku, že to nebolo nesprávne riešenie otázky národnostnej v ČSR, ale že to bola krajná benevolencia fašistickým elementom u nás i v medzinárodnom merítku, na ktorú sme

doplatili my v Československu a na ktorú

doplatily všetky národy v Europe. Ak sa teraz chceme učiť z udalostí pred rokom 1938 a chceme sa im vyhnúť v budúcnosti, káže nám to práve, aby sme mali tvrdosť voči fašistickým a rozvracačským a takýmto elementom. Ovsení tak boly stavané otázky Slovenského národného povstania a výdobytkov jeho, ako by celý smysel tohto povstania bol spočíval v tom,

že Slováci zabezpečili si národnú inštitú-

ciu zrejme proti Čechom, a teda toto musia si za všetkých okolností držať. Už hovoril tu o tom pán povereník Novomeský. Ja by som bol veľmi rád, aby sme v tomto urobili dokonale jasno. Prečítal som si zámerne viaceré časopisy a niektoré knižky z pred roku 1938. Mnohé formulácie, ako ich dnes vidíme v našich novinách o slovenskej otázke, alebo aj v prejavoch, sa skoro doslova podobajú ľudáckym formuláciám pred rokom 1938. Nechcem tým nikoho diskriminovať, ani urážať, len upozorniť na scestie, ktoré v tejto veci je. Takisto sa hovorilo o republike, o všetkom možnom, a takto sa tiež nacionálna otáz-

ka stavala. Musíme jasne vziať na vedomie, že v slovenskej nacionálnej otázke dnes základné otázky, ako otázka svojbytnosti národa, ktorá základná otázka má vždy nutné svoje dôsledky a je principtelná v tomto, sú vyriešené jednoznačné a navždy v náš prospech a v ostatných otázkach je vecou jednak praxe a je vecou najmä ale hospodárskeho a sociálneho obsahu, kam tieto slovenské nacionálne inštitúcie isť chcú a čo urobiť vedia. Chcel by som v tejto veci dotknúť sa jedného momentu, ktorý v tlači jednej politickej strany falošne sa vykladá. Preto by som ho ešte nespomínal, ale tiež niektorí zodpovední činitelia kolportujú ho vo veľmi pomýlenej forme. V novinách som to čítal asi v takejto forme: "Že v Banskej Bystrici za povstania mnohí naši druhí politickí partneri nemali jasný cieľ povstania, pokiaľ ide o republiku, tam sa viacerí komunisti videli byť ľudákmi, prívržencami samostatnej republiky, ktorú chceli len reálnejšie zabezpečiť, pričleniť do Sovietskeho sväzu. " Hovorím o tej otázke preto, že snáď niektorí ľudia i dobromyseľne takto veci kolportujú. Nech je jasne prehlásené: celé vedenie Komunistickej strany Slovenska, dnes, i v povstaní malo jednoznačný a jasný kurz za obnovenie Československej republiky a nebolo ani jedného vedúceho a zodpovedného člena tejto strany, ktorý by bol inaké názory hlásal a v praxi prevádzal. Kto chce mať dôkazy, nech si prečíta Deklaráciu z decembra 1943, o ktorej bola už reč, a ktorá mimochodom bola formulovaná komunistami. Nech si precitá ostatné dokumenty a nech o tejto záležitosti potom svoj názor si urobí. Ovšem v druhej veci sa tu títo historickí vykladači mýlia. Práve tak jasne, ako naša strana vo svojej zodpovednosti v ilegálnej práci za obnovenie republiky sa stavala, práve tak jasne odmietala koncepciu čechoslovakizmu, pokiaľ ide o národnú otázku a práve taktiež ostro kritizovala mnohé sociálne názory, názory na

Úpravu vnútornú tejto obnovenej republi-

ky, tak boly jednou časťou, londýn-

skej emigrácie nám tlmočené, v tomto

sme nesúhlasili s predstaviteľmi jednej časti londýnskej emigrácie a jasné sme svoje stanovisko v tej veci hovorili. A v tejto pravé otázke mnohí naši politickí protivníci zase sa veľmi dovolávali a veľmi tesne spolupracovali s týmito skupinami. V tom sme jednotné názory nemali. Teda, pokiaľ ide o obsahovú náplň repu-

bliky, pokiaľ ide o centralistický čechoslovakizmus, v tomto kto hodnotí výsledok posledných dvoch - troch rokov, musí uznať, že to bola práve Komunistická strana, ktorá celou svojou váhou jasno v nacionálnej otázke slovenskej privodila a že to bola aj ona tiež, ktorá práve nový obsah i politicky i sociálny v tejto republike presadzovala a spolu s ostatnými stranami dohovorila. Spomínam tu vec preto, že po takomto vyhlásení, treba nazvať za historického podvodníka toho, kto v otázke postoja Komunistickej strany Slovenska k republike v jej ilegálnej práci bude tvrdiť iné a ak tvrdí, musí tieto záležitosti vedieť verejne dokázať, ak nechce do toho svetla sa postaviť. Hovorím to preto, že sa v nacionálnej otázke dvojaká farba hrá. Jeden deň čítame v novinách o tom, že jedna strana háji slovenské národné práva a druhá je centralistická a druhý deň v tých istých novinách hlásime, že tá druhá strana má separatistické úmysly, alebo celá je separatistická a my sami sme centralistickí a že sa v základnej otázke, od ktorej závisí konsolidácia tohto štátu a pomerov na Slovensku, veľmi nechutným spôsobom sa špekuluje a veľmi demagogickým spôsobom sa táto otázka širokým vrstvám nášho obyvateľstva predkladá. Preto myslím, že i o tejto otázke musí Slovenská národná rada jasné stanovisko politických zástupcov mať, servírovať otázku čestne našim ľuďom, aby potom po tom hecovaní a po tom štvaní celých bývalých 7 alebo aj 27 rokov, aby náš človek mal už pevnú vieru, že jeho národné práva sú dobre zabezpečené, sú správne formulované a nikto mu na ne dnes siahať nechce, ani nebude, ani nemôže. Toto ukľudnenie, toto vysvetlenie sme všetci povinní dať širokým vrstvám nášho národa, lebo taký je skutočný stav. Pokiaľ ide o prácu Slovenskej národnej rady, myslím, že v našom politickom živote veľmi táto inštitúcia stratila na svojej priebojnosti a povedal by som, neni tým, čím svojho času bola a čím by sme ju všetci chceli mať. Uvažujme o tejto záležitosti. V Slovenskej národnej rade isté nové formy parlamentarizmu, aby som tak povedal, sa vytvorily. Nie tak formálne, formalistické ale pružnejšie, povedal by som demokratickejšie, než to v mnohých parlamentoch vidíme. Úprimnejšie, a tak lepšie na spoluprácu idúce. Ale na druhej strane zase celková politická situácia túto inštitúciu troška i v očiach slo-

venského obyvateľstva snížila. Myslím, že my musíme dosiahnuť toho stavu, aby Slovenská národná rada, i svojím složením, o ktorom som už hovoril, najmä ale svojou prácou dosiahla takej vážnosti a takého postavenia v našom národe, akú vážnosť mala v rozhodujúcich chvíľach tohto národa. Aby tak, ako s láskou bola budovaná a jej činnosť sledovaná širokými vrstvami nášho národa, aby s takými nádejami tiež dívaly sa široké vrstvy na túto inštitúciu, keď svoju prácu koná, a aby maly vieru, že problémy, ktoré slovenský človek už dlhé desaťročia, alebo aj storočia mal nevyriešené, že práve ľudoví zástupcovia dnes budú tu vedieť vyriešiť. Tento problém tu medzi nami je. Práve preto, že môže Slovenská národná rada v najbližších rokoch alebo sa pracovne osvedčiť, môže táto inštitúcia stať sa veľkým prínosom do nášho vývoja hospodárskeho i politického, ale práve taká možnosť je, že sa stane, a poviem otvorene, čo si myslím, záležitosťou dekoratívnou v tom prípade, ak svoju funkciu plnenia tých sociálnych, hospodárskych a kultúrnych požiadavkov v progresívnom smysle, ako to povstanie nastolilo, nebude plniť. Pokiaľ ide o Slovensko, vážení páni, i z prejavu, ktorý som počul, mám taký dojení, ako by sme sa domnievali, že je Slovensko samostatnou záležitosťou buď na Madagaskare, lebo niekde v ďalekej krajine. Nechápeme dosť reálne súvislosti, v ktorých celá politika na Slovensku sa prevádza a prevádzať musí. A aké úlohy nám toto dáva? Z toho sú tie nedorozumenia, ktoré medzi našimi politickými stranami vznikajú a ktoré i mnoho nechutí a nedôvery k politike do širokých vrstiev vnášajú. Zas by som sa vrátil k tým základom Slovenskej národnej rady. Kam sme sa všetci dívali a čo sme očakávali v tých dobách, keď táto inštitúcia bola složená a do praxe potom uvedená. Prečítajme znovu tie deklarácie a tie dohody, a bude nám veľmi jasne naznačené, kam i dnes táto inštitúcia ísť musí. Slovensko má svoje veľké poslanie štátne u nás v československom smysle. Práve tým, že je susedom najväčších slovanských národov, že je susedom toho obrovského štátu, ktorý na tomto kontinente má rozhodujúcu pozíciu a ktorý hospodársky, kultúrne i inak je dnes strediskom, jedným z mála stredísk sveta. A práve v tejto otázke, otázke sbližovania kultúry, v otázke prehlbovania stykov, v otázke hospo-