Predne to bola myšlienka národnej slobody, ktorú v časoch bojoch neodlučne spájala s myšlienkou lepšej a dokonalejšej sociálnej spravodlivosti, než bola ona v republike prvej. Táto ich túžba a nádej bola z čiastky pojatá do Košického a neskoršie do Gottwaldoveho vládneho programu. Pripomínam len pojatá nie však úplne splnená. K splneniu tejto ich nádeje zdá sa mi byť jedinou možnosťou dvojročnica Gottwaldovej vlády. O tomto hovoria delegáti prvej celoslovenskej konferencie v rezolúcii vynesenej a schválenej toto:

"Delegáti domáceho či zahraničného odboja z celého Slovenska sišli sa, aby vyslovili svoju vôľu, odhodlanie splniť s celým elánom úlohu budovateľského programu Gottwaldovej vlády. V tom vidia zábezpeku výdobytkov ľudovej revolúcie a cestu k dosiahnutiu blahobytu celého národa. " Súčasne prerokovali o svojich sociálnych a existenčných ich organizačných otázkach s hľadiska podmienok úspešného prevedenia dvojročného plánu. Tak, ako sme sa hlásili k boju za národnú slobodu, hlásime sa do národnej mobilizácie práce. Zapojíme do nej kvalifikovaných pracovníkov, ako i našich príslušníkov so zmenšenou práceschopnosťou, aby mohli nahradiť postrádateľné produkčné sily, ktoré bude treba preradiť do výroby. Zapojíme sa do veľkorysého školenia a zacvičenia našich nekvalifikovaných síl a dorastu a aby sa stali užitočnými a nadšenými pracovníkmi nového života.

Náš nový štát vybudovaný krvou a obetiami najlepších synov a dcér vlasti považujeme za jednotný domov všetkých Čechov a Slovákov a preto žiadame spoločného budovania.

Slávna Slovenská národná rada! To hovoria zástupcovia Vašich spolubojovníkov o zapojení sa do výstavby našej zeme, ale v odseku prvom ktorý som citoval poznamenávajú tiež o niektorých podmienkach, ktoré musia byť splnené, aby bol zaistený úspech dvojročnice. Je to podmienka, aby princípy ľudovej demokracie boly uplatňované na Slovensku dôslednejšie ako je tomu dnes. Rozvediem v niektorých prípadoch príslušníkov odbojových organizácii, kde to nebolo. Zatiaľ uvediem len prípady invalidov našej zahraničnej armády, ktorých štyristo leží znechutených do tohto času v invalidovni v Bratislave a ich žiadosti o primeranú prácu, ktorá im právom patrí, váľajú sa na povereníctvach nepovšimnuté. Uvádzam dva konkrétne prípady. 80% invalida z československej zahraničnej armády Najman podal si žiadosť na Povereníctvo výživy a zásobovania o výkup hydiny na Slovensku a dodávku tejto do Čiech. Žiadosť mu do tohoto času vybavená nebola, naproti tomu, že iní robia v tomto obore čierny obchod, bohatnú a skladajú tučné zisky. Ďalej uvádzam rozdelenie pôdy na majetku Dobogo v obci Holča. Kde nevyhoveli žiadosť tam o pôdu pridelenia a pôdu pridelili osobám nezaslúžilým, podľa príslušnosti k jednej politickej strane ovládajúcej tento rezort. A predsa je všeobecne známe, že prednostné práva účastníkom Národného odboja boly zabezpečené zákonom č. 136. Motívom tohoto zákona bol ten fakt, že štátna správa chcela si zaistiť, aby mohla najmä v rozhodujúcich chvíľach oprieť sa o svoje výkonné orgány. Z toho vyplýva že nie je dnes mysliteľné, aby tí ľudia, ktorí za Tisovho režimu boli ako verní prisluhovači, často i nekvalifikovaní pribraní do štátneho aparátu, v tomto zostali. A keď znova citujem tú časť rezolúcie, kde o tom delegáti celoslovenskej konferencie hovoria nasledovné:

"Napriek tomu, že v zákone 136 Sb. z. a nar. máme zaručene polovinu uprázdnených miest od 18. VI. 1946, a to ako v štátnej správe tak i vo verejnej službe, tak aj v znárodnených podnikoch, živnostiach a pod. Žiadame Slovenskú národnú radu a Sbor povereníkov, aby sa tento zákon prevádzal aj prakticky. Nechceme nič iné, len čo sme si vybojovali. Trváme, aby miesta obsadené proti tomuto zákonu boly zrušené a zaplnené našimi príslušníkmi. Žiadame, aby bola vykonaná revízia prijatých zamestnancov po septembri 1944, podľa nar. č. 99/1946 Sb. n. SNR, ktorí nastúpili za Tisovho režimu a dosiaľ miesta držia tak, že ich naši príslušníci nemôžu dostať jedine preto, že sú zaplnené. Príslušníci odbojových organizácií jednomyseľne konštatovali, že základnou podmienkou nehateného a nesabotovaného prevádzaná dvojročného budovateľského plánu je znemožniť zradcom a kolaborantom vliv na fungovanie ľudovo-demokratickej verejnej správy, na tlač, na hospodárske inštitúcie a podobne. Dnes sa nám totiž bohužiaľ už tak zvrtnul problém očisty. Nielen že zradcovia a kolaboranti neboli vôbec odsúdení, ale aj tí odsúdení napríklad na 10 až 15 rokov chodia voľne po slobode. Zaveďme kategorický aspoň to, čo je v záujme bezpečnosti tohto štátu nutné, znemožniť vliv zradcov a kolaborantov vo verejnom živote. Všetky falošné modly z minulého Tiso-Tukovského režimu zválať. Rozpomeňte sa len na krásny čin našich legionárov, ktorí po minulej svetovej vojne zrútili v Bratislave sochu Márie Terézie, rozhádzali redakciu, Slováka', keď tento časopis ruhavo písal o Československej republike. Na túto tradíciu naväzujú aj príslušníci druhého odboja. Aj my chceme a budeme rúcať symboly minulého režimu a chceme zamedziť aké koľvek torpédovanie výdobytkov nášho národného a oslobodzovacieho boja. Ako som už zo začiatku spomenul, vidím vo vás vážení páni, účastníkov boja za slobodu. Uvedomte si aj vy, a to bez stranníckeho zafarbenia svoje povinnosti. Musíme si upevniť základňu na ktorej sa môžeme všetci sísť, sjednotiť sa a tou základňou je Národný front. Nemáme tu dnes také pomery, aby sme si mohli dovoliť ten luxus ťahať na dve strany pri riešení principielných otázok. Platforma Národného frontu bola vyskúšaná za odboja a za povstania. Bolo by bývalo katastrofálne, keby boly vtedy bývalý roztrieštené naše sily a snahy a my veru ešte dnes v oslobodenej Československej republike nedosiahli sme toho bodu, kedy si môžeme založiť ruky. Odbojové složky by videly celkom právom zradu na národných záujmoch v akomkoľvek pokuse rozbiť Národný front. My, Slováci sa musíme rozlúčiť z minulosťou, totiž z určitým úsekom našej minulosti. Rozlúčiť sa musíme s tou politickou minulosťou, ktorá priviedla Československú republiku k Mníchovu a náš národ k 14. marcu 1939. A k najsmutnejšej kapitole Slovenska Tiso-Tukovskému režimu, ktorý sa snažil postaviť Slovákov do protikladu, do boja proti kultúrnej a pokrokovej Európe. My sa musíme dnes manifestačné priznať k pokrokovej a demokratickej Európe. K tomuto priznaniu budú od nás vyžadovať legitimácie. Legitimáciou nám bude iba čin a nie slová. My musíme urobiť to, čo urobila Francia, Juhoslávia a iné národy. Musíme odsúdiť tých, ktorí menom slovenského národa, boli V jednej kompánii Lavalom, Pétainom, Par veličom, Nedičom, Quisslingom, Horthym a Hitlerom. Len keď takto definitívne vytreme škvrnu na našej národnej minulosti, uverí nám pokroková a demokratická Európa. Odbojové organizácie však upozorňujú aj na vnútroštátny význam odsúdenia bývalého Slovenského štátu. Protičeskoslovenské a protidemokratické živly stratia v tom morálnu oporu. Takýmto spôsobom sa aj príslušníkom odbojových organizácií dostane uznania, že bojovali proti skutočným zradcom národa a nie proti veterným mlynom. Ďalej odbojové organizácie z rozhorčením konštatovaly, že pri stíhaní a väznení či už skutočných alebo domnelých viníkov nie je motívom opravdová snaha po spravodlivosti, ale uplatňujú sa tu tendencie, postaviť najmä partizánov do čierneho svetla ako zločincov. Nezachováva sa tu zákon čís. 115/ 1946 Sb. My sme za spravodlivé potrestanie a vylúčenie zo svojich radov takých členov, ktorí páchali určité činy z pohnútok nízkych a nečestných, ale staviame sa rozhodne proti tomu, aby sa robila spravodlivosť podľa určitého partajného kľúča. Netreba o tom diskutovať, že pre bezpečnosť Československej republiky je omnoho dôležitejšie, aby boli potrestaní tí, čo dnes páchajú trestné činy. Rozhadzujú letáky proti Československej republike, chystajú sabotáže, tvoria protištátne organizácie. Bohužiaľ v časopisoch nenájdeme ani slova, ani len zmienky, nikto nepranieruje takýchto otvorených, či zakuklených nepriateľov Československej republiky. Zato však čítame v časopisoch falošné rozhorčovanie proti tým ľuďom, ktorí nekompromisne bojovali a bojujú proti ľudáckej reakcii. U týchto ľudí sa vidí smeť v očiach. Tu sa prevádza nevyberavá kampaň a jej cieľ je priezračný. Je trápne, rafinovaný pokus diskreditovať s nekompromisnou časťou odbojových organizácií. Lebo takýchto ľudí sa celkom oprávnene gardisti bojá a preto sa ich snažia i odstrániť. My preto voláme obrátiť pozornosť proti tým, čo teraz skutočne vážne páchajú očivedomé zločiny proti štátu, proti jeho jednotnosti, proti jeho ľudovodemokratickej forme. Len tak sa dáme presvedčiť, že je to pokus vážny a spravodlivý záujem o očistu a nielen partajné záujmy slúžiace vskutočnosti nepriateľskému štátu.

Končiac svoj prejav chcel by som uistiť slávnu Slovenskú národnú radu, že príslušníci odbojových organizácií s tým elánom s ktorým v časoch ťažkých pre národ bojovali, zapoja sa do budovateľskej práce a zároveň vznášajú, ale svoj varovný hlas proti tým, ktorí by im chceli prácu hatiť. (Potlesk).

Predsedníctva sa ujíma podpredseda SNR kan. Andrej Cvinček.

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Ďalším rečníkom je pán člen Slovenskej národnej rady p. Dočkal.

Člen SNR Jozef Dočkal:

Slávna Slovenská národná rada! Slovenská verejnosť bola v poslednom čase znepokojená polemikou, ktorá sa rozvinula pri rokovaní o osnove zákona o dočasnej úprave niektorých pomerov v tlači. A skutočne zdá sa, ako by pri tomto rokovaní sa uplatňovaly viac vášne, než kladná rozvaha, ktorá jedine môže zaručiť úpravu pomerov v tlači takým spôsobom, aby uspokojovala celú našu verejnosť. Aby slávna Slovenská národná rada bola informovaná o celom prípade, dovolím si o priebehu rokovania o tomto zákone ako i o terajšom stave podať toto vysvetlenie:

Ministerstvo informácii vypracovalo návrh zákona o dočasnej úprave niektorých pomerov v tlači Návrh mal byť prirodzene vypracovaný za účasti kompetentných činiteľov, predovšetkým novinárskych organizácií českých i slovenských, lebo vec sa týka zamestnancov v tlači. Objektívne treba však konštatovať, že pri sostavovaní tohto zákona, sa nepostupovalo tak, ako by to vyhovovalo a ako si to dnešné pomery aj vyžadujú. Lebo ani "Sväz českých novinářu", ani Sväz slovenských novinárov neboly podrobne informované o návrhu, ktorý z poverenia ministra informácii sostavil redaktor Hrabánek. Keď potom Ministerstvo informácii návrh predložilo na schválenie Sväzu slovenských novinárov, tento z prekvapením zistil, že veru sa v ňom nijako nebraly do úvahy špeciálne pomery panujúce nielen na Slovensku, ale v celej Československej republike vôbec. Len príkladne chcem uviesť, že v pôvodnom návrhu bolo neobvyklé ustanovenie, že inzeráty do novín môžu sa dávať výlučne len cestou ČTK. V § 1 v návrhu sa hovorí, že nakladateľom, respektíve vydavateľom periodického tlačiva môžu byť len ústredné výbory politických strán, jednotné odborové organizácie a iné zariadenia celonárodného významu. Jednotlivci nemôžu byť vydavateľmi časopisov, iba ak im Ministerstvo informácii výnimočne povolí vydávanie hodnotných vedeckých alebo umeleckých periodických tlačív. Už v 1. paragrafe je medzera, ktorá doteraz nebola odstránená, lebo veď právny stav strán nebol ešte ani ústavne vyriešený. V návrhu sa ďalej na miesto zodpovedného redaktora predpisuje zavedenie zodpovedného správcu časopisu. V tejto veci tak Sväz slovenských novinárov, ako Sväz českých novinářů zaujímajú stanovisko, že len novinár z povolania môže byť redaktorom a v dôsledku toho aj zodpovedný redaktor môže byť len novinár z povolenia. Podobných medzier bolo v zákone niekoľko, najviac však zaráža skutočnosť, že povolovanie všetkých vydaní sa podľa návrhu sústreďuje v rukách ministra informácii, pričom povereník informácii sa ani len nespomína, ako by v tejto veci ani nijakú právomoc nemal. Stanovisko Sväzu slovenských novinárov v tejto otázke je jednotné - zásadne odmietavé -. No, v súlade do tlače nemôže byť ani tá požiadavka informácií, že všetky tlačivá pred vydaním majú podliehať cenzúre. Lebo veď podľa návrhu pod túto cenzúru majú spadať i úplne bezvýznamné tlačivá. Významnejšie však je, že minister informácii má napríklad do 8 dní rozhodnúť, či povolí alebo nepovolí plakát. Nuž toto je predpis aký nejestvuje v nijakom štáte na svete. V návrhu sú však i také ustanovenia ktoré sa citeľne dotýkajú slovenských záujmov. Takým faktom je napríklad, že pri Ministerstve informácii má sa zriadiť poradný sbor a štátna publikačná komisia, do ktorého poradného sboru a publikačnej komisie pôvodne nebol pojatý ani jediný zástupca slovenských kultúrnych inštitúcií, napríklad univerzita, Matica slovenská atď. V nijakom prípade nemožno schvaľovať ani to ustanovenie, že Ministerstvo informácií môže vydávanie určitých publikácii zastaviť, veď aj v tom tzv. Slovenskom štáte bolo treba súdneho výroku na toto zastavenie. A nemožno prijať ani ten paragraf, podľa ktorého na Slovensku minister informácií vykonáva pôsobnosť danú mu zákonom "po vypočutí príslušných povereníkov". Nemožno však ani prijať zákon o sväzoch novinárov v tej forme ako bol podaný. Tento návrh bol sostavený tak, aby Ministerstvu informácií vyhradil neobmedzený vplyv na novinárske sväzy. To je základný omyl návrhu, lebo novinárske sväzy sú a majú byť predovšetkým stavovskými odborovými organizáciami novinárskymi, bez rozdieľu príslušnosti k jednotlivým stranám. Preto nie je nijako odôvodnené, aby Ministerstvo informáci vykonávalo vplyv na činnosť týchto sväzov. Novinársky sväz musí byť natoľko nezávislý od politických tendencií, aby sa mohol plne venovať k zveľaďovaniu novinárov na poli sociálnom a kultúrnom. Pre celú Československú republiku má sa utvoriť Ústredný sväz československých novinárov, v ktorom majú byť zastúpené Sväz českých Sväz slovenských novinárov. Pôvodný návrh predpokladal, že jednotlivé sväzy budú zastúpené podľa počtu členstva, čo je pravda nemysliteľné a neodôvodnené. Keď členmi Ústredného sväzu sú jednotlivé sväzy, tak nemožno v ústrednom sväzu predpokladať složenie deväťčlenného výboru na podklade počtu členstva.

Keďže v Českých krajinách je aspoň desaťráz toľko novinárov ako na Slovensku., znamenalo by to prakticky znemožnenie slovenského vplyvu pri rozhodovaní o novinárskych otázkach.

V návrhu o Sväzoch novinárov je však ďalší paragraf, z ktorého jasne vysvitá nedemokratičnosť chystaného zákona. Podľa návrhu volia síce odbočky novinárskych sväzov, či už v Českých krajinách a či už na Slovensku, samostatne svoje predsedníctvo, no voľbu predsedu schvaľuje minister informácií. Toto schvaľovanie nemá ďaleko do menovania, ako sa praktikovalo za tzv. Slovenského štátu, napr. v Tlačovej komore. Možno hádam súhlasiť so schvaľovaním predsedu Ústredného sväzu, keďže ide často o reprezentáciu v zahraničí no pro domo neobstojí.

Pre tieto medzery protestoval Sväz, novinárov proti vydaniu zákona a k jeho protestu k prevážnej väčšine bodov pripojil sa i Sväz českých novinářů. Požiadavky Sväzu slovenských novinárov treba s vďakou kvitovať, podporuje v každom ohľade Povereníctvo informácií. Žiaľ, tieto požiadavky boly honorované len natoľko, že príslušné paragrafy boly na poradách Sväzu českých novinárov a Sväzu slovenských novinárov podľa želania novinárov pozmenené, no Ministerstvo informácií v podstate ponecháva návrh takmer v pôvodnom znení. Je len samozrejmé, že takýto postup vyvoláva odpor nielen u novinárov, ktorí sú ním priamo dotknutí, ale i u politikov, ktorí chcú i v tomto najdôležitejšom sektore nášho politického života, na poli tlače, zabezpečiť plnú demokraciu a skutočnú tlačovú slobodu.

Zákon sa práve pojednáva v Prahe. Možno len dúfať, že napokon jednako len zvíťazí rozvaha a budeme mať tlačový zákon taký, aký mať si želá celá československá verejnosť.

Záverom prosím slávnu Slovenskú národnú radu, aby mi dovolila pripojiť sa k žiadosti o častejšie svolávanie pléna SNR. Dlhá nečinnosť Slovenskej národnej rady vyvoláva zbytočné kombinácie verejnosti, ktoré nijako nemôžu prispieť konsolidácii, tak potrebnej nášmu štátu. (Potlesk).

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi pánu členovi Slovenskej národnej rady Bečkovi.

Člen SNR Ján Bečko:

Slávna Slovenská národná rada!

Debata je o rozpočte na rok 1947 a o expozé pána povereníka financií k tomuto rozpočtu. Ovšem Predsedníctvo Slovenskej národnej rady alebo Povereníctvo financií - pán povereník nám nepredložil rozpočet pre Slovensko, ten je obsažený v celoštátnom rozpočte, ktorý nám bol daný dnes každému alebo niektorým a vzhľadom na obsiahlosť rozpočtu nemôže nikto chcieť, aby bolo možné vecne posúdiť celý tento obsah tak ako je v tom vládnom návrhu finančného zákona na rok 1947 obsažený. Predsa však považujem za potrebné niekoľko slov pripojiť, jednak k samotnému postupu po stránke praktickej celého vedenia Slovenskej národnej rady, celého jednania tzv. Národného životu, poneváč mám za to, že Národný front na Slovensku aspoň nejestvuje. To je veľká chyba. Rečníci hovoria na oficiálnych prejavoch i na verejných shromaždeniach a dokazujú, že Národný front je najvyšší činiteľ, ktorý je tým tmelom, kde sa všetky problémy i tie najťažšie riešia velikou a rozšafnou dohodou. Tak to neni. Bolo sľúbené zvlášť vtedy, keď sa menil Sbor povereníkov, práve pánom predsedom Národného frontu Slovákov, že strany malé, ku ktorým patrím aj ja - k Sociálnej demokracií na Slovensku, budú informované o závažných problémoch a zvlášť o otázkach personálnych, keď príde k jednotlivým zmenám alebo k úprave postupových pomerov, včas. Boly dané iné závažné sľuby v tej dobe, že bude rešpektované stanovisko zástupcov malých strán. Nedeje sa tak. Všetko bolo sľúbené za cenu zachovania Národného frontu. Nato, aby Národný front trval, dáva sa váha, a pomery v ktorých sme toho vyžadujú. Zásada je správna,, ale je nemožné, aby len preto, že Demokratická strana je tak silná, že môže trebárs vziať zodpovednosť za vedenie vecí na Slovensku sama, mohli tí druhí za každých okolností všetko prijímať tak, jak sa objaví prípadne v novinách, alebo jak sa o ňom získa informácia spôsobom iným. Keď Demokratická strana na Slovensku tohoto víťazstva dosiahla, povedali sme, že sa dá počítať, že bude počínať si múdre a že nebude všetko robiť to, čo podľa svojej moci a sily môže, ale že sa bude deliť o moc vzhľadom na mimoriadnosť pomerov, vzhľadom na to, že sme práve v dobe obnovenia hospodárskeho života a nielen hospodárskeho, ale tak i politického, že sme v dobe budovania republiky Československej po stránke politickej i administratívne správnej. A nemôžem inak, opakujem znovu, že všetkým týmto potrebám, ktoré v Národnom fronte majú byť, i keby tu len jeden člen z tej-ktorej strany sedel a keď sa uznáva princíp potreby Národnej fronty, tak toto sa vysloví ako princíp, má byť nielen vážené, ctené ale tiež rešpektované a dodržované. Poneváč tu sa práve začína otázka, či je možné počítať s objektívnym postupom o jednaní, či je možné očakávať, že bude mať možnosť i zástupca malej strany k jednotlivým problémom práve v Národnej fronte zaujať svoje stanovisko alebo nie. Ja prosím, musím na toto upozorniť a položiť na to dôraz, že je nemožné, aby Národný front Slovákov pokračoval v tom praktickom počínaní i naďalej ako dosiaľ. Môže sa tak robiť, máte k tomu moc, ale prosím, nehovorte potom, že Národný front trvá.

Keď sledujeme vývoj hospodárskych pomerov, vidíme, že vláda aj Sbor povereníkov majú snahu, aby radšej ceny odbúravali, ako platy a mzdy zvyšovali. Prosím, táto zásada v dnešnej dobe, pri tej politike menovanej, ktorej sa cesta nastúpila, je správna. Ale prosím, myslím, že je potrebné i na tomto mieste zvlášť na území Slovenska dbať trochu viacej poriadku a správnosti a spravodlivosti určitého druhu. Ja si dovolím tu poukázať na jedon konkrétny prípad:

Fa Kolenko a spol. je doterajším distributérom životných potrieb pre celú tatranskú oblasť, Penzijný ústav súkromných úradníkov-zamestnancov podal sťažnosť na túto firmu, že predražuje natoľko, že len tento ústav doplatil za letnú sezónu tohto roku 156.000 Kčs. Všetky liečebné ústavy, sanatória a ozdravovne v Tatrách, doplatily celkove 2,000.000 Kčs. Veľkonákupné družstvo podtatranských obchodníkov a živnostníkov v Poprade podalo žiadosť na Povereníctvo výživy a zásobovania, aby bolo poverené funkciou distributéra v oblasti tatranskej a predložilo menovanému Povereníctvu cenové podmienky, pri ktorých spotrebitelia si mohli ušetriť na Kčs 2,000.000.-. Tomuto družstvu je predsedom odborník s 25-ročnou praxou. Na základe tohto návrhu Povereníctvo výživy a zásobovania vydalo výmer, ktorým sa menované družstvo poveruje funkciou distributéra. Pán poslanec Ústavodarného národného shromaždenia Linczényi na to intervenoval u povereníka výživy a zásobovania v prospech firmy Kolenko s tým výsledkom, že pán povereník Ing. Filo zrušil výmer pre družstvo a opätovne je distributérom v tatranskej oblasti firma Kolenko. Sbor povereníkov jednal na základe zprávy povereníka vnútra pána generála Ferjenčíka o korupcii v našej verejnej správe a usniesol sa na príslušných opatreniach. Pýtam sa pána predsedu Sboru Dr. Husáka a pána Ing. Filu, povereníka výživy a zásobovania, aké opatrenie hodlajú vykonať v prípade, ktorý práve prednášam?

Je známe, že vada i Sbor povereníkov majú snahu ceny snižovať, z čoho by sa dalo predpokladať, že obchodníci a distributéri pracujúci v intenciách vlády a Sboru povereníkov budú čo najúčinnejšie podporovaní. Prípad, ktorý som predniesol nie je jediný a preto je na mieste otázka, ako chce pán predseda Sboru povereníkov a pán povereník Ing. Filo sjednať patričnú nápravu?

Toto sú zjavy, keby ich bolo času všetky zachytiť a všetky zverejniť, ktoré by nás opravdu priamo uchvátili do nejakého histerického stavu a preto je potrebné v tomto smere jednať rýchle.

A teraz by chcel venovať niekoľko slov tzv. Najvyššiemu kontrolnému dvoru.

Prosím, tzv. Protektorát skončil svoj život tým, že je vydaná veľmi obsiahla zpráva o hospodárstve tohto po celú jeho dobu, po celú dobu jeho trvania. Môžte sa dozvedieť z tejto zprávy o všetkých výsledkoch hospodárenia a máte tam veľmi pekne dokázané, akým spôsobom Nemci využívali všetky sily zemí Českých k napomôženiu svojich vojenských snáh a cieľov.

Čo urobil v tomto smere Najvyšší kontrolný dvor, vybudovaný tzv. Slovenským štátom, ktorý vznikol po Mníchove zo zrady na svrchovanosti Československej republiky, v tomto smere jaké čísla dal verejnosti, jak sa hospodárilo? Kde bolo to hospodárstvo zneužité a využité a akým spôsobom Nemcami a akým spôsobom nebolo využité? A kto sa o to, aby využité nebolo alebo zneužívané a využívané toto hospodárstvo na Slovensku Nemcami v dobe vojny zaslúžil? Ja o tom neviem, ja som to nevidel.

Čítal som jednu vec zaujímavú a hneď predom hovorím veľmi odvážnu, až príliš opovážlivú na vážneho činiteľa a zodpovedného verejného činiteľa. Čítal som článok v "Čase", v ktorom bol uverejnený výkaz za celú dobu trvania tzv. Slovenského štátu, pokladničných obratov tohoto. Prosím, áno, tieto pokladničné obraty, pokiaľ sa môžem pamätať, dokonca vypadaly ako aktívne a myslím, nemôže to inak človek brať, poneváč to nestačí, pokladničný obrat jeho výsledok za ten-ktorý rok alebo za niekoľko rokov akým spôsobom celkové hospodárstvo prebiehalo a jeho výsledky, že pán Dr. Thurzo, ktorý stojí na čele Najvyššieho kontrolného dvora počíta predovšetkým so zábudlivosťou ľudí. A v tomto prípade myslím, že budeme mať ešte viacej príležitosti veľmi meritórne o tomto hovoriť. Ak sa mi nezdá, že počínanie práve v obore, kontroly štátu, ktoré reprezentuje pán Dr. Thurzo ako vedúci tohto úradu je úplne správne. Jestli berieme funkciu kontroly, najmä dnes v dnešnej dobe pritom spoločenskom zriadení, ktoré budujeme, tak ja mám za to, že chceme mať republiku Československú tak usporiadanú hospodársky, tak vedenú, aby opravdu to bol štát jednotný a nosný, v každom smere odolný a jestli môže tu niekto robiť dobré služby, tak zaiste je to správna kontrola hospodárstva štátneho, verejného a je správne, že táto kontrola nemá byť prevádzaná len výlučne tam, kde hospodári štát ako taký, ale že vo všetkých verejných sväzkoch a inštitúciách, ale metóda, ktorou sa postupuje tu na Slovensku, je mne opravdu veľmi zaujímavá práve s hľadiska účelnosti a s hľadiska možnosti drobných praktických výsledkov v dobe tejto. Kontrola nemá byť len sama o sebe bičom, ktorý seje hrúzu a jedovatosť na tých, kde kontroluje. Kontrola musí byť predovšetkým takým v určitom smysle modernom spoločenskom zriadení štátna kontrola vychovávateľom a určitým vedúcim činiteľom, radcom, napomáhateľom, kontrola dodatočná, kde v určitom smysle slova v otázkach verejných, štátnych, merítko musí bežne ísť s hospodárskym životom a musí tu práve v dobe prevádzania určitých akcií a vedenia hospodárstva radiť, pomáhať a zabraňovať nepotrebným stratám. O tomto nie sú ani známky na Slovensku. Sú známky niečoho iného, nejakéhosi negativizmu, o ktorom v tejto chvíli nebudem hovoriť. Ešte bude dosť času.

Vládny návrh finančného zákona je podrobený kritike veľmi ostrej i rozpočtového výboru. Z tohoto domu to je moc zaujímavé. Jeho rezolúcia podľa jej obsahu je veľmi tvrdá, málo, veľmi málo argumentov, málo vecnosti je v nej a kam mieri táto rezolúcia. Čo chce a čo chce vôbec táto politická línia, aby bolo treba vedieť a počuť. Keď ja mám za to pánovia, že je nemožné fúkať i studené i horúce súčasne. Načo to inak povedať. (Potlesk). Načo to inak nazvať.

Podívajte sa, máme vládu republiky československej. Myslíte, že je to správne tlumočiť pozdravy svrchovanej Československej republiky a extra národa v zahraničí. Prosím ráčte skúmať túto líniu a prídete k určitému poznaniu, nakoľko to je zdravé. (Hlasy: "To je právo Národnej rady"). Ja neviem o tom, to v zákone nikde neni. Jestli to je právo Národnej rady, prosím tak je to právo Národnej rady na pôde domácej, ale nie v obore zahraničnej politiky. To neviem o tom. To mi známe nie je, prosím. Budete vidieť koľko bude z toho škôd a to sa pozná už hneď, to vidíme, a keď pôjde to tak ďalej, tak opravdu je potrebné videť čo je obsažené vo finančnom zákone vo vládnom návrhu finančného zákona, za ktorý prosím hlasovali všetcia slovenskí ministri a členovia vlády v Prahe, prvý krok k uzdraveniu pomerov na Slovensku, nemôžem sa na to inak dívať a s tohto hľadiska, keď posudzujeme tieto pomery a zasedanie dnešnej Národnej rady a podľa rečí, ktoré sa tu prednášajú nikto o rozpočte nehovorí, ja nehovorím, že hovorím ja, to mi ani nenapadne (smiech). Tak to je, tak vyzeráme a preto prosím, hovorí sa o rôznych žiadostiach o rôznych podporách atď., ale rozpočet sám ostáva vedľa, čo je prosím potrebné do značnej miery pripísať na vrub toho, že sme ešte nie hotoví v budovaní politickej správy, veď Ústavodárne shromaždenie sotva začalo, zahájilo činnosť na novej Ústave, tak samozrejme, že vtedy, keď sú veci takto nehotove, keď sa má vytvárať z vôli ľudu určitý zákon, určité usporiadania ústavné štát. vecí, tak mám zato, že vedenie Národnej rady by si malo počínať trochu obratnejšie. Poneváč to je vizitka tam, tomu jednaniu centrálnemu. (Hlasy: "poradiť ako"). Prosím vás je veľa, musíte to vedieť, máte moc a kto má moc ten má vládu a má vedieť ako to robiť. (Smiech). Neni možné ináč. A preto prosím, jestli dnes takto plénum Slovenskej národnej rady zasedá a prejednáva návrh finančného zákona a rozpočtu na rok 1947, tak myslím, že je to z dôvodov agitačných a to je práve veľmi zlá známka, to je ohromná slabina toho čo chceme v budúcnosti mať a čo chceme a jak chceme ústavnopolitické pomery v Československej republike mať usporiadané. Prosím, je možné aj takto predpokladať, že sa dôjdek cieľu, ale skúsenosť býva matkou múdrosti, že to neni cesta k úspechu, mám zato, že cesty, ktoré možno nazvať pokusom je treba značne korigovať, zvlášť v politickom vedení Slovenskej národnej rady. Je toho treba v záujme slovenského hospodárskeho, politického i kultúrneho života. (Potlesk).