Pondělí 24. února 1947

Po obnovení ČSR taktiež aj väzenstvo na Slovensku stálo pred ťažkými úlohami. Väzenské ústavy pri prechode frontu cez naše územie boly na budovách ako aj inventáre veľmi ťažko poškodené. Nápravu bolo treba zjednať rýchlo, lebo výkon trestného súdnictva bez možnosti výkonu trestov a zabezpečovacích opatrení nie je mysliteľný. Po oslobodení celého územia Slovenska sa postupne prevádzala reorganizácia väzenských ústavov, a to aj na území zpod okupácie zpäť prinavrátenom Do väzenských ústavov boly dodané najnutnejšie vecné potreby a súčasne boly väzenské ústavy obsadzované dostatočným počtom spoľahlivého dozoreckého personálu i úradníctva. Technické opravy väzenských budov zariaďuje postupne Povereníctvo techniky prostredníctvom štátnych stavebných úradov, a to v úzkej súčinnosti s príslušnými referentmi Povereníctva spravodlivosti.

Všetky počiatočné ťažkosti a nedostatky podarilo sa už nateraz aj v tomto sektore úspešne odstrániť a dnes možno povedať, že stav väzenstva na Slovensku je po vecnej stránke i personálneho obsadenia uspokojivý. Konsolidácia a odstraňovanie zbývajúcich menších nedostatkov pokračuje i v tomto odvetví ďalej a vykazuje zrejme viditeľné účinky.

Ako je známe, po viedenskom verdikte v novembri 1938 Komenského ústav z Košíc bol premiestený do Ilavy, kde sa znovu zriadil pod menom: Štátny výchovný ústav v Ilave. Po zreorganizovaní a obnovení budov Komenského ústavu v Košiciach v lete r. 1946 bol Štátny výchovný ústav z Ilavy zpäťpremiestený na pôvodné miesto, totiž do Košíc, kde je teraz už v plnej činnosti. V objektoch bývalého štátneho výchovného ústavu v Ilave bola zriadená Trestnica pre mužov, do ktorej sa prikazujú nepolepšiteľní recidivní trestanci. Súčasne bola do Ilavy premiestená aj robotárňa pre mužov z Leopoldova.

Úhrnom je na Slovensku 69 väzníc o kresných súdov, 10 väzníc krajských sú dov, 2 trestnice pre mužov, 1 trestnici pre ženy a 1 justičný výchovný ústav pre mladistvých previnilcov, - teda celkom podlieha správe Povereníctva spravodli vosti 83 väzenských ústavov.

Priemerný počet uväznených osôb v týchto ústavoch obnáša v r. 1945 od oslobodenia do konca decembra tohto roku denne 3.708 a v r. 1946 priemerne denne 2.945.

So zreteľom na určité vyskytnuvšie sa zprávy v súvislosti s útekom väzňov, na ktoré už Povereníctvo spravodlivosti aj osobitne a konkrétne reagovalo, považujem za vhodné iba vo všeobecnosti uviesť nasledovné:

Vo všetkých väzenských ústavoch sa vyskytlo podľa došlých zpráv od oslobodenia do konca roku 1945: 19 prípadov útekov väzňov politických, v roku 1946 však: 29 takýchto prípadov. V niekoľkých ďalších prípadoch útek bol vlastne celkom bezúspešný preto, lebo väzeň bezprostredne po čine bol dolapený a eskortovaný do väzenia, prípadne sa sám prihlásil. Z celkového počtu 48 útekov sa vyskytlo 10 prípadov na vonkajších prácach, 5 z dozoru členov NB, milície a vojska, 4 z verejných nemocníc, - zbytok t. j. 29 prípadov, však z väzenských ústavov.

Pri útekoch z dozoru NB, milície alebo vojska išlo o osoby zaistené Národnou bezpečnosťou, teda nie o väzňov patriacich do väzenských ústavov Povereníctva spravodlivosti, ktoré do justičných väzenských ústavov boly dodané len pre nedostatok miesta vo väzniciach NB, prípadne ONV, - teda z núdze. - K útekom z vonkajších prác a z verejných nemocníc došlo ešte v dobe, kedy administratívny dohľad nad okresnými ľudovými súdmi nebol ešte Povereníctvu spravodlivosti normatívne umožnený.

Pozoruhodné je, že z celého počtu útekov politických väzňov 48, bolo 30 útekov z väzníc okresaných súdov a len zbytok - 18 - z väzníc krajských súdov a trestníc, teda nepomerne viac útekov pripadá na väznice okresných súdov, než na ostatné väzenské ústavy. Príčinu treba hľadať v tom, že väznice okresných súdov nie sú zariadené na tak vysoký stav uväznených osôb, aký sa v nich nachádzať, poťažne niekde sa ešte i nachádza následkom výkonu ľudového súdnictva a nie sú ani vystrojené na uväznenie ťažkých vinníkov, ktorí očakávajú vysoké tresty.

Justičná správa následkom uvedeného urobila opatrenia, aby dozorom vo väzniciach okresných súdov boli poverení len najschopnejší a najspoľahlivejší súdni zriadenci, ktorí majú byť vpáde potreby od iných prác na súde celkom oslobodení a aby pri vyššom stave väzňov bol počet dozorcov primerane rozmnožený. Prednostom súdov sa zároveň uložila povinnosť dbať na to, aby dozorný personál bol dokonale oboznámený s väzenskou službou a s predpismi na ňu sa vzťahujúcimi. Taktiež sa nariadilo, aby prednostovia súdov čo najčastejšími prehliadkami pod osobnou zodpovednosťou sa presvedčovali, či dozorecká služba sa riadne vykonáva. Keďže určitá časť útekov sa diala z príležitosti vonkajšej práce, zakázané bolo vo väzniciach okresných súdov používať týchto väzňov na vonkajšie práce, hoci je to s hľadiska pracovného prevozu na škodu. - Okrem toho sa nariadilo aj viac iných cieľuprimeraných opatrení na zamedzenie nebezpečia útekov.

Prípady útekov väzňov z väzníc krajských súdov, prípadne z trestníc, - ako bolo už uvedené, - sú zriedkavejšie, avšak i tu boly urobené opatrenia, obdobne ako vo väzniciach okresných súdov, menovite v tom smere, aby prokurátori a správcovia väzníc, poťažne trestníc presne dbali na disciplínu a oproti previnivšiemu sa dozorčiemu personálu ihneď s plnou prísnosťou zakročili.

Skutočnosť dokazuje, že spomenuté opatrenia Povereníctva spravodlivosti boly úspešne, od nich zavedenia totiž žiaden ďalší prípad úteku sa nevyskytol.

Povereníctvo spravodlivosti vydalo viac zásadných úprav pre väzenské ústavy za účelom zvýšenia pracovnej morálky, utuženia disciplíny u dozoreckého personálu, ako aj svedomitého dodržiavania predpisov služobných a domácich poriadkov. Proti previnivším sa členom väzenskej stráže postupuje sa podľa platných disciplinárnych predpisov. Zriadené boly vo všetkých väzenských ústavoch kurzy pre dozorcov väzňov cieľom ich odborného vyškolenia pre ťažkú a zodpovednú dozoreckú službu. Pre usilovných zamestnancov väzenských ústavov, ba aj pre trestancov, ktorí sa zaslúžia docielením vyššieho príjmu z pracovného provozu, zavedené boly mimoriadne odmeny.

Zreorganizované boly väzenské knižnice, z ktorých sa vyradily všetky knihy závadného obsahu.

Z legislatívnej činnosti tohto odvetvia justičnej správy si zasluhuje zmienku účasť na príprave osnovy vládneho nariadenia, ktorým sa vykonáva dekrét prezidenta Republiky č. 94/1945 Sb. o úprave niektorých otázok organizácie a služobných i platových pomerov Sboru uniformovanej väzenskej stráže.

Plánom Povereníctva spravodlivosti vo väzenstve v nasledujúcich dvoch rokoch je:

1. Venovať zvýšenú pozornosť individuálnej výchove väzňov, najmä mladistvých, a to po stránke všeobecného vzdelania zvýšením vyučovacích hodín, ako aj zväčšením a doplnením väzenských knižníc poučnými knihami novšieho vydania.

2. Cieľom výučby a intenzívneho zapojenia trestancov do remeselných prác rozmnožiť a zdokonaliť ústavné dielne, obzvlášť obuvnícke, stolárske, krajčírske, klampiarske, knihárske, tkalcovské a iné, - ako aj zapojiť trestancov do poľnohospodárskej práce.

3. Doplniť inventárne predmety, najmä pokiaľ ide o ošatenie väzňov (prádlo, šatstvo, obuv, posteľné prádlo atď.), ako aj výstroj a výzbroj stráže, - čo doteraz narážalo na ťažkosti z dôvodov distribučných -, a to tak, aby sa v tomto ohľade dosiahol stav ešte lepší než bol v roku 1938.

4. Zdokonaliť väzenské ústavy po stránke zdravotnej zriadením ústavných nemocníc, resp. ošetrovní a doplnení lekárskych nástrojov ako aj liečiv, a to i vo väzniciach krajského súdu.

5. Venovať zvýšenú pozornosť zlepšeniu pracovnej morálky zamestnanectva, menovite vzornej kázni členov tohto zboru, ako aj ich všeobecnému a odbornému vzdelaniu zriaďovaním špeciálnych kurzov.

6. Znovu zorganizovať na celom území Slovenska výkon trestov zavretia nad mladistvými previnilcami, a to obzvlášť dodržaním zásady ich náležitého separonia, totiž zriadením samostatných oddelení pre tento účel vo vhodných väzniciach krajských súdov a taktiež určením vhodných väzníc okresných súdov pre výkon trestov nad mladistvými.

7. Zaviesť opäť občianske kontroly aspoň vo väčších väzenských a justičných výchovných ústavov, aby takto aj verejnosť mohla byť informovaná o zásadách a spôsobe vykonávania trestov i ochranných opatrení a konečne.

8. Doplniť chýbajúci väzenský personál, menovite aj úradnícky, a to tak v ústredí ako aj v jednotlivých ústavoch, aby sa všetky dané úkoly mohly bezúhonné zvládnuť.

Dovoľte, vážení pánovia, aby som Vám podal ešte krátky nástin o činnosti ľudového súdnictva.

S hľadiska normatívneho je dôležité konštatovať, že obšírna novela základného nariadenia o ľudovom súdnictve, uverejnená v Sbierke nariadení Slovenskej národnej rady pod číslom 57/1946, v mnohých smeroch priniesla zlepšenie právneho stavu.

Personálne a organizačné otázky okresných ľudových súdov boly sverené úplne do rúk Povereníctvu spravodlivosti. Služobná podriadenosť obžalobcov okresných ľudových súdov Povereníctvu spravodlivosti umožňuje lepšiu kontrolu a prehľad nad ľudovým súdnictvom. V rámci administratívneho dozoru nad okresnými ľudovými súdmi boly zavedené dozorné prehliadky i na týchto súdoch. Sporné otázky právne, najmä vo veciach zásadných, boly v primeranej forme vysvetlené a tak nejednotnosti v praxi odstránené alebo aspoň zmiernené. Boly zavedené presné štatistiky o počte a stave trestných vecí ako aj periodické zprávy obžalobcov a súdov. Takto bol zaistený stály prehľad o pracovnej výkonnosti tohoktorého predsedu, alebo obžalobcu okresného ľudového súdu za tým účelom, aby v prípade zistenia, že niektorý z týchto buď s hľadiska pracovnej výkonnosti alebo s hľadiska právnických kvalít prípadne inak - nevyhovuje, bezodkladne bol dotyčný funkcionár nahradený inou spôsobilou osobou.

Značný význam má aj zákonné zmocnenie pre Povereníctvo spravodlivosti rozšíriť miestnu príslušnosť jedného okresného ľudového súdu na viac okresov, čo dáva možnosť odbremeniť niektoré súdy pre výkon riadnej justičnej agendy, ktorá bohužiaľ práve pre výkon ľudového súdnictva niekde značne zaostala.

Z mnohých sťažností, prednesených Povereníctvu spravodlivosti, sa zistilo, že vo viacerých prípadoch došlo k prieťahom v trestnom konaní pred okresnými ľudovými súdmi pre liknavosť a nezáujem niektorých prísediacich. Z uvedeného dôvodu bolo v plnej miere opodstatnené, že ustanovenia predmetnej novely daly predsedovi senátu zákonnú právomoc na donucovanie prísediacich k výkonu ich zákonných povinností možnosťou uloženia primeranej peňažnej pokuty, čo v značnej miere prispelo k rýchlejšiemu postupu vo veciach ľudového súdnictva, hoci ešte aj dnes dochádzajú sťažností, že pojednávanie práve pre nedostavenie sa prísediacich muselo byť odročené.

Pripustením trestného pokračovania proti neprítomným osobám bola daná možnosť vyšetriť a odsúdiť aj trestnú činnosť takých osôb, ktoré sa zdržujú na neznámom mieste, najmä v cudzine, vo väčšine prípadov práve z toho dôvodu, aby sa vyhly trestnému pokračovaniu.

Mimoriadny opravný prostriedok, zavedený predmetnou novelou, umožňuje preskúmanie takých rozsudkov ľudových súdov, na vynesenie ktorých mal vplyv trestný čin inej osoby, alebo po vynesení ktorých sa objavily nové závažné dôkazy alebo skutočnosti, odôvodňujúce zmenu pôvodného súdneho rozsudku v prospech a či neprospech obvineného. Možnosť nového pokračovania sa pripúšťa aj vtedy, ak ľudový súd rozhodol o takej veci, ktorá nepatri do jeho pôsobnosti, totiž ak prekročil hranicu svojej zákonnej pôsobnosti.

Agendu ľudového súdnictva vykonáva Národný súd, 77 okresných ľudových súdov a miestne ľudové súdy.

Personálne sú Národný súd a okresné ľudové súdy obsadené takto:

Na Národnom súde a úrade obžaloby pri ňom je pridelených 13 sudcov, 3 auskultanti a 1 justičný dôstojník. Kancelársku agendu vybavuje 16 súdnych kancelárskych zamestnancov a zriadencov.

Na OĽS a u obžalobcov je pridelených 213 sudcovských úradníkov, 15 advokátov a 17 zamestnancov verejnej správy vnútornej. - Podľa tohto agendu ľudového súdnictva z valnej väčšiny vykonávajú justiční zamestnanci. - Niet pochybnosti o tom, že výkon ľudového súdnictva vyžaduje od justičného rezortu veľmi ťažké obete. Pri doterajšom katastrofálnom nedostatku sudcovských síl uspokojivé dotovať sudcovskými silami aj ľudové súdy je úlohou nadmierne ťažko splniteľnou. Ide to zrejme na úkor vybavovania riadnej agendy občianskeho i trestného súdnictva a má to v zápätí mimoriadne pracovné zaťaženie sudcov i ostatného justičného personálu.

Na otázku, či ľudové súdnictvo úspešne plní svoje poslanie, nech dajú odpoveď nasledovné štatistické údaje:

Od začiatku činnosti okresných ľudových súdov a Národného súdu do 31. januára 1947 stav agendy je tento:

 

u obžalobcov

na súdoch

napadlo vecí

28.739

22.632

vybavilo sa

27.083 t. j. 94 %

19.274 t. j. 85 %

z toho obžalobou

12.255 z toho rozsudkom

8.631

odoprením stíhania a

 

s odstúpením

14.828

10.643

zostalo nevybavené

1.656 t. j. 6 %

3.358 t. j. 15 %

Následkom obžaloby pred Národný súd a okresne ľudové súdy do 31. januára 1947

sa dostalo úhrnom ......

... 14.338 osôb

z ktorých odsúdených bolo

5.967 osôb t. j. 42 %

oslobodených .......

... 8.371 osôb t. i. 58 %

Národnosť uvedených osôb bola takáto:

   
 

z odsúdených bolo

z oslobodených bolo

slovenskej národnosti

1.609

26.9 %

1.649

19.7 %

maďarskej národnosti

3.722

62.- %

6.389

76.3 %

nemeckej národnosti

559

9.8 %

243

2.3 %

inej národnosti

77

1.3 %

90

1.7 %

 

5.967

 

8.371

.

Trest smrti bol vyslovený u 34 osôb........0.57 %

(poprava vykonaná v 17 prípadoch)

Okrem toho vo februári 1947 boly ďalšie dva rozsudky smrtí s vykonanou popravou.

Trest na slobode do 30 rokov

71 osôb t. j.

.. 1.20 %

20 rokov

139 " t. j.

.. 2.40 %

" 10 rokov....

211 " t. j.

.. 3.70 %

" 5 rokov....

379 " t. j.

.. 6.60 %

" 2 rokov....

448 " t. j.

.. 7.30 %

" 1 roku....

2.404 " t. j.

.. 40.60 %

odsúdených bolo na

   

verejné pokarhanie

2.105 " t. j.

.. 35.- %

na konfiškáciu majetku..

103 " t. j.

.. 1.63 %

len na stratu občianskych práv...

43 " t. j.

.. 0.50 %

upustilo sa od potrestania u.....

30 " t. j.

.. 0.50 %

Úhrnné bol uložený trest na slobode 9.096 rokov, 10 mes., 13 dní. Priemerný trest na slobode je 2 roky, 5 mesiacov a 27 dní.

Osobitnou kapitolou výkonu ľud. súdnictva sú trestné pokračovania vedené proti obvineným maďarskej národnosti. Dňa 27 februára 1946 bola podpísaná medzi ČSR a Maďarskom Dohoda o výmene obyvateľstva, podľa ktorej výmena sa má prevádzať v pomere 1: 1. Nad tento rámec podľa čl. VIII. má sa uskutočniť odsun osôb, ktoré sa dopustily trestných činov podľa §§1-4 nar. č. 33/1945 Sb. n. SNR, kým zase u vinníkov, ktorí sa previnili iba podľa § 5 cit. nariadenia, odsun je limitovaný na počet 1000. Smiešaná komisia čsl. -maďarská doteraz neustálila výklad čl. VIII. Dohody v tom smere, či pre odsun vinníkov sa vyžaduje rozsudok, alebo či stačí obžaloba (trestné oznámenie), preto o postupe a stave tejto agendy so zreteľom na jej medzinárodný dosah nemôžem podať nateraz presnejšiu zprávu.

Hoci miestne ľudové súdy podľa nariadenia o ľudovom súdnictve nie sú pod administratívnym dohľadom Povereníctva spravodlivosti, cieľom podania ucelenejšieho obrazu zadovážil som si najpodstatnejšie údaje i z oblasti súdenia týchto súdov:

Miestne ľudové súdy sú toho času zriadené v 238 obciach.

Tieto súdy vyniesly rozsudky proti 890 osobám, z ktorých oslobodené bolo.. 203 a odsúdených......687 osôb.

Odsúdené osoby boly potrestané takto:

na pracovný tábor.... 409 osôb, úhrnom na 307 rokov, 10 mesiacov a 22 dní,

na verejné pokarhanie.. 183 osôb,

na stratu občianskych práv. 95 osôb.

687 osôb.

Priemerný trest odsúdených 687 osôb je 5 mesiacov a 11 dní pracovného útvaru.

Z porovnania činnosti týchto súdov s účinkovaním okresných ľudových súdov zrejme vychádza na javo, že pôsobenie miestnych ľudových súdov - ktorých počet ďaleko prevyšuje počet okresných ľudových súdov - značne zaostáva čo do výsledkov za pôsobením okresných ľudových súdov. Základné príčiny treba tu hľadať jednak v skutočnosti, že vo väčšine obcí vôbec ani nedošlo k zriadeniu, totiž k započatiu činnosti miestnych ľudových súdov, ako aj v nedostatku potrebných odborných znalostí predsedov i obžalobcov týchto súdov.

Je odôvodnené niekoľko slov venovať aj agende, súvisiacej s podávaním návrhov na milosť.

Veci závažnejšie a pochybné vybavujú sa na Povereníctve v trojčlenných senátoch, složených z trestných odborníkov. V prípadoch, v ktorých bol uložený trest smrti, preskúma podmienky event. udelenia milosti štyrčlenný senát, složený z konceptných úradníkov povereníctva Týmto spôsobom sa dáva zvýšená záruka pre spravodlivé, objektívne a s každého hľadiska naprosto vyhovujúce posúdenie trestného prípadu.

Po dohode s Povereníctvom vnútra boly vydané podrobné predpisy aj o výkone trestu smrti zastrelením a povrazom.

V otázke prerušenia výkonu trestov na slobode je právny stav nasledujúci:

Podľa všeobecných procesných predpisov právoplatne uložený trest na slobode má byť zpravidla ihneď vykonaný. Je samozrejmé, že tresty sa neukladajú iba na papieri, ale preto, aby boly bez prerušenia vykonané. Život však prináša, že nastanú či už u odsúdeného alebo jeho najbližších príbuzných také okolnosti, s ktorými už aj sám zákon počíta a pripúšťa so zreteľom na ne z uvedeného všeobecného pravidla určité výnimky. Konkrétne prípady, sem spadajúce, musia byť skutočne výnimočné a odôvodnené. Je vecou kompetentných úradov tieto výnimky starostlivo skúmať, najmä pokiaľ ide o dostatočnosť zákonných podmienok.

Platné právo pripúšťa, aby výkon trestu na slobode bol odložený pre choromyseľnosť, ťažkú chorobu, nákazlivú chorobu a tehotnosť, na čas uvádzaný v lekárskych posudkoch. Ďalej pripúšťa trestný poriadok odklad výkonu trestu, ak sa preukáže, že bezodkladným výkonom trestu odsúdený alebo jeho rodina by utrpeli ťažkú škodu, vymykajúcu sa účelu trestu a netreba sa obávať úteku, alebo za iných okolností povšimnutia hodných. O týchto prípadoch rozhoduje štátne zastupiteľstvo resp. hlavné štátne zastupiteľstvo. Odklad trestov, prevyšujúcich 2 roky, môže povoliť len Povereníctvo spravodlivosti. Odloženie výkonu trestu, uloženého ľudovým súdom, môže povoliť v prípade podania žiadosti o milosť súd, Povereníctvo spravodlivosti, Predsedníctvo SNR, vláda a prezident Republiky až do meritórneho vybavenia žiadosti o milosť.

Ináč je upravená právomoc a postup pri prerušení už nastúpeného trestu. Štátny zástupca z vážnych dôvodov na čas 8 dní môže povoliť prerušenie výkonu akéhokoľvek trestu na slobode. Povereníctvo spravodlivosti môže zo závažných dôvodov prerušiť každý trest na slobode aj na čas dlhší než 8 dní. Konečne prerušenie výkonu trestu môžu povoliť pri pokračovaní o milosť aj všetci spomenutí ústavní činitelia, a to až do meritórneho vybavenia žiadosti.

V tejto súvislosti pokladám za potrebné dôrazne pripomenúť, že Povereníctvo spravodlivosti dôvody a predpoklady odkladu výkonu trestu alebo jeho prerušenia skúmalo zásadne a vždy veľmi starostlivo. Zo zdravotných dôvodov sa tresty prerušovaly len na lekárske svedectvá úradných lekárov, a to najmä v tých prípadoch, kde lekár potvrdil, že ďalší výkon trestu ohrozuje odsúdeného priamo na živote. Vo viacerých prípadoch povereníctvo sa neuspokojilo s posudkom jedného lekára, ale vyžiadalo si aj posudok iného lekára. Prax Povereníctva spravodlivosti so zreteľom na zákonný údel trestu striktne sa drží prísnych ustanovení zákona a konkrétne prípady rozhodnutí podliehajú tu svedomitému posúdeniu, ako aj všestrannému preskúmaniu. Úradom verejnej obžaloby, trestným ústavom, ako aj všetkým okresným ľudovým súdom a ich obžalobcom vydalo Povereníctvo spravodlivosti (pod čís. 47. 670/ 1946-13) podrobnú úpravu o nutnosti presného zachovávania zákonných podmienok odkladu i prerušenia trestu, ako aj o presnej evidencii takýchto výnimočných prípadov, pričom obzvlášť sa zdôraznila aj osobná zodpovednosť všetkých úradných orgánov, vykonávajúcich tresty na slobode, za dôsledné a bezvýhradné dodržiavanie predmetnej úpravy. Kritiky, smerujúce v tejto súvislosti proti samotnému Povereníctvu spravodlivosti, zpravidla neberú vôbec v úvahu skutočnosť, že rozhodovať o odklade a prerušení trestu nepatrí do výlučnej pôsobnosti povereníctva, ale je zároveň zákonným právom rozhodujúceho ľudového súdu, ako aj všetkých ústavných učiteľov výšspomenutých, na rozhodovanie ktorých povereníctvo nijakú ingerenciu nemá.

Nariadenie o ľudovom súdnictve bolo uzákonené na základe súhlasnej vôle oboch onoho času účinkujúcich politických strán celého Slovenska. Základným účelom tohto významného zákonodarného diela bolo očistiť náš verejný život od zbytkov fašistickej ideológie a spravodlivé potrestať všetkých tých vinníkov, ktorí sa v službách tejto ideológie a jej politického ovzdušia proti národu, proti Republike alebo proti demokratickým zásadám previnili. Keďže ľudové súdnictvo má slúžiť prospechu celého národa a štátu, a to aj so zreteľom na zdarný vývoj jeho medzinárodných vzťahov, považoval som sa samozrejmé, že každý občan a každá zákonná korporácia voľne môže svojimi podnetmi, návrhmi, prípadne upozorneniami prispieť k zdokonaleniu jeho výkonu. Pod zorným uhlom tohto názoru som sa díval vždy aj v rámci svojej vlastnej pôsobnosti na došlé námety a na uplatnené kritiky. Vítam každú objektívnu a konštruktívnu kritiku. Túto povereníctvo bedlivo sleduje a všetky zistené závady čo najrýchlejšie odstraňuje. Treba však v tejto súvislosti poznamenať, že kritika - obzvlášť aj kritika uverejňovaná tlačou - v mnohých prípadoch postráda bázu pravdivosti a objektívností a operuje s tvrdeniami bezzákladnými. Kritika v našom ľudovo-demokratickom režime je prirodzeným dôsledkom a požiadavkou našich základných politických zásad. Avšak verejnému záujmu slúži doopravdy len kritika konštruktívna a vecná, vychádzajúca zo zistených skutočností, ktorá subjektívne vyviera z úmyslu chrániť verejný záujem - nie však kritika, zakladajúca sa na nepravdivých údajoch, polopravde, insinuáciách alebo rýdze osobných útokoch. Ľudové súdnictvo je vecou celého národa - preto záujem každého občana o jeho výkon je umožnený, opodstatnený, ba s našej strany priamo aj vítaný. Nepovažujem za vhodné, že práve pod touto zámienkou sa kujú často aj útoky, postrádajúce skutkové i etické oprávnenie, ktoré škodia veci, zovšeobecňovaním osočujú všetkých statočných vykonávateľov ľudového súdnictva, ubierajú im ambíciu k práci, kazia dobré meno ľudového súdnictva na Slovensku vo vnútroštátnych i zahraničných reláciách a rušivo zasahujú do konsolidácie našich právnych pomerov. Markantným prípadom neobjektívneho výkonu kritiky je najmä tvrdenie, že údajne Povereníctvo spravodlivosti pomalým vybavovaním zdržuje veci, v ktorých bol uložený trest smrti. Presným a podrobným vyšetrením skutkového stavu z úradných spisov som zistil, že povereníctvo v každom takomto prípade čo s najväčším urýchlením vybavuje veci. Predmetné tvrdenie zrejme neprihliada k tomu, že v prípadoch, ak už samotný súd navrhuje udeliť milosť obžalovanému, na smrť odsúdenému, v smysle § 19 nariadenia o ľudovom súdnictve musí sa vždy vyčkať rozhodnutie prezidenta Republiky o milosti a že právo udeliť odkladný účinok žiadosti o milosť prináleží okrem súdu a Povereníctva spravodlivosti aj Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, vláde a prezidentovi Republiky, rozhodovanie ktorých nemôže byť Povereníctvom ani meritórne ani časové ovlyvňované.

Ako potešitelný zjav konštatujem, že vybavenie agendy na mnohých okresných ľudových súdoch sa blíži k ukončeniu. V blízkej budúcnosti bude možné prikročiť k ďalším slúčeniam okresných ľudových súdov a k zvýšenej koncentrácii pôsobností v sídlach krajských súdov. Účinne urýchľujú skončenie agendy aj inšpekčné cesty referentov Povereníctva, ku ktorým sa už plánovité prikročilo.

Vo všeobecnosti možno vysloviť, že ľudové súdnictvo vykonalo značnú úlohu v záujme dosiahnutia svojho poslania. Rozsudky okresných ľudových súdov, ktoré administratívne podliehajú Povereníctvu spravodlivosti, - až na malé výnimky, vyhovujú požiadavkám spravodlivosti a právnemu citu. Pri kritike týchto rozsudkov treba ovšem uvážiť, že ide o výkon neodvislej sudcovskej právomoci a že hlas predsedu-sudcu v žiadnom prípade nemôže byť rozhodujúci oproti prevážnej väčšine štyroch laických prísediacich, zvolených z ľudu. Treba si tiež uvedomiť, že s ojedinelými mylnými rozhodnutiami sa aj v rámci výkonu riadneho trestného súdnictva, resp. výkonu verejnej správy stretneme a že nejednotnosť v praxi ľudových súdov - totiž skutočnosť, že v podstate totožnú skutkovú podstatu posudzuje jeden súd miernejšie, druhý však prísnejšie - je samozrejmým následkom nedostatku riadneho opravného prostriedku, - vzniká totiž nedostatkom možnosti jednotného usmerňovania súdnej praxe vyššou súdnou inštanciou. - Posudzovať primeranosť uloženého trestu výlučne na základe úryvkov rozsudku alebo kusých informácií o súdených deliktoch nie je objektívne možné. Základnou podmienkou k tomu je podrobná znalosť celého priebehu hlavného pojednávania, ktoré je podľa zákona jediným prameňom meritórneho rozhodnutia súdu, ďalej presná znalosť i právnicky bezúhonné hodnotenie všetkých usvedčujúcich, ale aj vývodných dôkazov, ako aj všetkých priťažujúcich, ale aj poľahčujúcich okolností. Z celkového skutkového stavu náhodilé vytrhnuté fragmenty, laické odhady a. citové momenty nepovedú iste v tomto smere nikoho k možnosti správneho úsudku.

Povereníctvo spravodlivosti v rámci normatívnych a technických možnosti vynaložilo plné úsilie na to, aby budoval svoj cieľ. - Dúfam, že pri terajšom zvýšenom napätí síl a s náležitým využitím doterajších skúseností podarí sa nám za krátky čas úplne zdolať nevybavenú agendu okresných ľudových súdov, takže po ukončení účinnosti ľudového súdnictva s vedomím úspešného dovŕšenia zákonom danej úlohy budeme môcť podať konečnú zprávu o výsledkoch činnosti okresných ľudových súdov.

Najťažšou úlohou justičného rezortu bude po skončení ľudového súdnictva urýchlene spracovať nedodelkovú agendu, ktorá na niektorých súdoch a úradoch verejnej obžaloby práce následkom zapojenia sudcov a justičného kancelárskeho personálu do ľudového súdnictva sa nahromadila. Situáciu pritom zhoršuje už zdôraznený nedostatok sudcov a malé výhľady na získanie počtom i kvalitami vyhovujúceho nového dorastu. - Do úvahy berúc všetky tieto momenty, je isté, že rezort justície aj naďalej iba s doterajším zvýšeným napätím všetkých síl bude môcť uskutočňovať svoje pracovné úkoly a tak čestne vyhovieť požiadavkám naň kladeným. - Avšak pri objektívnej retrospektíve na organizačné a budovateľské úsilie, so strany vykonávateľov justície doteraz vynaložené, s oprávnenými nádejami sa môžeme dívať aj do budúcnosti a veriť v to, že slovenská justícia s neochabujúcim elánom splní všetko, čo od nej celkové poslanie výkonu spravodlivosti a záujem Republiky vyžaduje. (Potlesk.)

Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Karol Šmidke.

Podpredseda SNR Karol Šmidke:

Podľa usnesenia Predsedníctva rozprava o tomto expozé bude na najbližšom zasadnutí pléna SNR začiatkom marca. Nasleduje piaty bod programu, ktorým je expozé p. povereníka pôšt prof. Jozefa Lukačoviča. Prosím pána povereníka, aby sa ujal slova. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP