Niet najmenšej pochybnosti o tom, že národné výbory napriek spomínaným prekážkam sa osvedčily. Vyriešením otázky kompetencie orgánov a složiek NV v duchu ľudovodemokratickom, zvýšením disciplíny a vypestovaním vedomia zodpovednosti u členov a úradníkov NV, sústavným školením členov a funkcionárov NV a zainteresovaním verejnosti na verejnej správe vzniknú predpoklady pre nehatenú tvorivú prácu NV. Splnenie týchto predpokladov si vyžiada určitý čas a isté finančné obete, ktorých ovocím však bude moderná, dobre fungujúca, ľudovodemokratická správa.

VI.

Náhrada vojnových škôd.

Na poskytovanie preddavkov na náhradu vojnových škôd podľa zákona č. 161/1946 Sb. stojí Povereníctvu vnútra k dispozícii predbežne na I. štvrťrok 1947 suma Kčs 150,000.000.- t. j. mesačne Kčs 50,000.000.-, slovom: Päťdesiatmiliónov Kčs.

Túto predbežnú kontokorentnú zálohu pre Slovensko ustálilo Ministerstvo financií, o čom bolo Povereníctvo vnútra vyrozumené výnosom Ministerstva vnútra zo dňa 16. decembra 1946, č. G-7131-4/12-46-III/1.

Výnos Ministerstva vnútra zo dňa 16. XII. 1946 č. G-7131-4/12-46-III/1 zneje doslovne takto:

"Keďže zálohy na vojnové škody v budúcnosti majú byť hradené menovaným fondom, o zriadení ktorého sa prejednáva (osnova zákona), boly úvery na tieto zálohy pri prejednávaní štátneho rozpočtu na rok 1947 z rozpočtu vylúčené. Pretože však menovaný fond nebude podľa náhľadu Ministerstva financií k 1. januáru 1947 ešte schopný túto funkciu prevádzať, sdelilo sem toto ministerstvo, že je ochotné poskytnúť predbežne na I. štvrťrok 1947 Ministerstvu vnútra kontokorentnú zálohu na zálohovanie vojnových škôd a to pre Slovensko Kčs 50,000.000.- mesačne.

Keďže tento predbežne poskytnutý úver ani pri najúzkostlivejšej šetrnosti nepostačuje pre uspokojenie oprávnených nárokov uchádzačov o preddavky na náhradu vojnových škôd a keďže sa možno obávať, že nedostatočné poskytovanie preddavkov na náhradu vojnových škôd vyvolá nielen v radoch uchádzačov, ale i u politických strán všeobecnú nespokojnosť, požiadalo Povereníctvo vnútra podrobne odôvodneným prípisom zo dňa 11. II. 1947, číslo 200/2745/1-III/1-1947 povereníka financií o súrne zakročenie na Ministerstve financií, resp. Ministerstve) vnútra, aby pre Slovensko na I. štvrťrok poskytnutý úver bol z mesačných Kčs 50,000.000.- zvýšený aspoň na mesačných. Kčs 150,000.000.-, lebo ináč zákonné a oprávnené nároky uchádzačov uspokojiť nemožno.

Z toho predbežného úveru boly do dnešného dňa niektorým okresným narodným výborom poskytnuté zálohy v úhrnnej výške Kčs 21,000.000.- za tým účelom, aby z obdržaných záloh vyplatily v rámci zákonných predpisov preddavky na náhradu vojnových škôd tým uchádzačom, ktorí v smysle smluvy, uzavretej medzi ČSR a SSSR, a "Protokolu", spísaného v Moskve dňa 29. VI. 1945, uverejnených v Sbierke zákonov a nariadení pod číslom 186/1946 Sb. optovali pre SSSR a tieto dni odchádzajú do Zakarpatskej Ukrajiny.

Takéto zálohy obdržaly:
	Kčs
1. ONV Medzilaborce vo výške 3,000.000
2. ONV Snina vo výške 5,000.000
3. ONV Bardejov vo výške 1,000.000
4. ONV Stropkov vo výške 3,000.000
5. ONV Sabinov vo výške 2,000.000
6, ONV Humenné vo výške 500.000
7. ONV Prešov vo výške 500.000
8. ONV Kežmarok vo výške 100.000
9. ONV Spiš. St. Ves vo výške 200.000
10. ONV Poprad vo výške 100.000
11. ONV Levoča vo výške 100.000
12. ONV Spiš. N. Ves vo výške 100.000
13. ONV Gelnica vo výške 100.000
14. ONV St. Ľubovňa vo výške 1,000.000
15. ONV Svidník vo výške 3,000.000
16. ONV Giraltovce vo výške 500.000
17. ONV Sobrance vo výške 500.000
18. ONV Michalovce vo výške 100.000
19. ONV Kráľ. Chlumec vo výške 100.000
20. ONV Trebišov vo výške 100.000
Úhrnom Kčs 21.000.000

Poukázanie týchto záloh bolo odôvodnené tou skutočnosťou, že opčná komisia, ktorá určovala dobu odchodu jednotlivých transportov optantov, Povereníctvo vnútra o odchode transportov vôbec neinformovala. Povereníctvo vnútra sa dozvedelo o odchode transportov len z telefónnych a telegrafných hlásení jednotlivých ONV tesne 3-5 dní pred odchodom transportu, kedy pre krátkosť času už nebolo možné previesť individuálne poukazovanie preddavkov a tým menej, že Povereníctvo vnútra nemalo po ruke ani patričný spisový materiál, ktorý sa ešte i dnes nachádza na príslušných ONV. Poznamenáva sa, že opatrenie Povereníctva vnútra, ktorým boly ONV celkom výnimočne zmocnené výplatu preddavkov prevádzať, spočíva na ustanoveniach § 6 ods. 2 zák. čís. 161/1946 Sb. a čl. G ods. 1 smerníc Ministerstva vnútra zo dňa 6. novembra 1946 č G-8330-1/II-46-III/1, uverejnených v č. 90 úradného vestníka zo dňa 28. decembra 1946, podľa ktorých Povereníctvo vnútra je zmocnené výplatou preddavkov poveriť i iný orgán.

Ináč sa však podotýka, že i samé Ministerstvo vnútra dalo telefónny súhlas k takejto výplate preddavkov vzhľadom na súrnosť a nutnosť vyplácania preddavkov odchádzajúcim optantom.

ONV boly dopodrobna a náležite upozornené na zákonné ustanovenia, podľa ktorých majú preddavky poskytovať a vyplácať. ONV sú povinné poukazované zálohy vyúčtovať do 15 dní po odchode posledného transportu z okresu.

Ďalšie preddavky zo zálohy, poskytnutej Ministerstvám financií, doposiaľ neboly vyplácené, takže na tento čas sa javí na kontokorentnej zálohe nevyčerpaný úver Kčs 129,000.000.-.

Dôvod, pre ktorý sa ďalšie výplaty preddavkov doposiaľ nemohly prevádzať, je ten, že spisové elaboráty, na podklade ktorých by bolo možno preddavky jednotlivcom poukazovať, sú zadržané na okresných národných výboroch.

ONV totiž sú povinné ešte na podklade predpisov nar. č. 130/1945 Sb. n. SNR podané žiadosti a prípadne už i spracovaný materiál prispôsobovať predpisom zák. č. 161/1946 Sb. a smerníc Ministerstva vnútra zo dňa 6. novembra 1946, č. G-8330-1/11-46-III/1.

Tento veľmi rozsiahly materiál prepracovať a zákonným spôsobom prejednať môžu okresné národné výbory len pomocou vzorcových tlačív, sostavených III/1 oddelením Povereníctva vnútra a podľa podrobných pokynov obežníka Povereníctva vnútra zo dňa 25. II. 1947 číslo 200-1569/2/III/1-1947.

Tieto tlačivá, potrebné jednak pre ONV jednak pre Povereníctvo vnútra, budú Štátnou kníhtlačiarňou dodané do 2-3 dní a tlačivá potrebné pre ONV budú Okresným národným výborom okamžite rozoslané. Možno počítať s tým, že po uplynutí 2-4 týždňov budú spracované elaboráty húfne dochádzať na Povereníctvo vnútra a k dispozícii stojace prostriedky nijako nebudú postačovať na uspokojenie nárokov uchádzačov.

Povereníctvo vnútra na tento čas prejednáva tie žiadosti kolonistov, v ktorých je vojnová škodia udaná sumou vyššou ako Kčs 250. 000. Ináč všetky ostatné žiadosti a elaboráty, bez ohľadu na výšku utrpenej škody vracia príslušným ONV na vyšetrenie podľa predpisov zákona a smerníc prípadne na kompetentné rozhodnutie podľa § 6 zák. č. 161/1946 Sb.

Takýchto, čiastočne stránkami bezprostredne, čiastočne okresnými národnými výbormi predložených alebo Povereníctvom financií odstúpených žiadostí je mnoho tisíc, takže patriční referenti sú touto prácou popri inej agende (škody spôsobené živelnou pohromou, súpis majetku čsl. št. občanov na Zakarpatskej Ukrajine, húfne návštevy stránok a dávanie informácií) plne zamestnaní.

Revízie doposiaľ poskytnutých preddavkov sa už prevádzajú s prípadu na prípad na podklade podaných oznámení, alebo sťažností a proti vinníkom sa zakročuje podľa predpisov § 11 zák. č. 161/1946 Sb. Pokiaľ sa týka verejnej kontroly priznaných alebo poukázať sa majúcich preddavkov, poukazuje sa na obsah tunajšieho obežnika zo dňa 25. II. 1947 č. 200/1569/2-III/1-1947. podľa ktorého ONV boly vyzvané, aby uverejňovaly v mieste bydliska žiadateľa spôsobom v mieste obvyklým všetky doposiaľ už vyplatené preddavky, ako aj s prípadu na prípad poskytnuté preddavky s upozornením, že každý občan je oprávnený podať na MNV sťažnosť proti nároku žiadateľa na preddavok a proti výške priznaného preddavku. Podrobnejšia úprava o spôsobe vyšetrovania takýchto sťažností a o predkladanie vyšetrovacieho materiálu Povereníctvu vnútra je uvedená v príslušnej časti obežníka.

Zprávu o vyplatených už preddavkoch za rok 1946 tunajšie oddelenie podať nemôže, keďže Povereníctvo financií, ktoré výplatu preddavkov v roku 1946 prevádzalo, na tunajšie dožiadanie oznámilo, že vyúčtovanie týchto preddavkov ešte nie je sostavené, stane sa tak asi behom 4-5 týždňov.

Predbežne bolo zistené iba toľko, že z úveru, poskytnutého Povereníctvu financií na rok 1946 boly jednotlivým okresným národným výborom, poťažne miestnym národným výborom poskytnuté v smysle rozhodnutia Povereníctva financií č. 2363/46-VII/20, č. 2488/46-VII/20 a č. 2534/46-VII/20 tieto zálohy:

	Kčs
1. MNV Bardejov 500.000.-,
2. ONV Bardejov 1,000.000.-,
3. ONV Giraltovce 1,000.000.-,
4. MNV Humenné 500.000.-,
5. ONV Humenné 1,500.000.-,
6. ONV Košice 2,000.000.-,
7. ONV Medzilaborce 4,000.000.-,
8. MNV Michalovce 500.000.-,
9. ONV Michalovce 1,500.000.-,
10. MNV Moldava n/Bodvou 1,800.000.-,
11. ONV Moldava 200.000.-,
12 MNV Prešov 600.000.-,
13. ONV Prešov 900.000.-,
14. MNV Sabinov 200.000.-,
15. ONV Sabinov 800.000.-,
16. ONV Snina 4,000.000.-,
17. ONV Sobrance 2,500.000.-,
18. ONV Stropkov 4,000.000.-,
19. ONV Svidník 4,000.000.-,
20. ONV Trebišov 4,000.000.-,
21. MNV Veľ. Kapušany 1,000.000.-,
22. ONV Veľ. Kapušany 1.000.000.-,
23. MNV Vranov 500.000.-,
24. ONV Vranov 2,500.000.-,
Spolu: Kčs 40,500.000.-.

Povereníctvo financií disponovalo v roku 1946 v súvislosti s prevádzaním agendy vojnových škôd úverom vo výške 1,750,000.000.- Kčs, slovom: jedna miliarda, sedemstopäťdesiatmiliónov korún čsl., ktorý úver bol do konca roku 1946 na spomenuté ciele úplne vyčerpaný. Podrobné vyúčtovanie tohto úveru bude predložené, len čo učtáreň Povereníctva financií vyúčtovanie sostaví.

Náhrada za osobné úkony a vecné plnenia podľa zákona na obranu štátu č. 131/1936 Sb.

Právnym podkladom pre uplatňovanie nárokov na náhradu za osobné úkony a za poskytnutie vecných prostriedkov, ako aj škôd, spôsobených prechodným ubytovaním vojska, sú ustanovenia hlavy VII. zákona číslo 131/1936 Sb. o obrane štátu. Ide o nároky na náhradu za tie vecné prostriedky, ktoré počas vojny a pri prechode frontu požadovaly pre seba jednotky sovietskej armády, rumunskej armády, československej armády a uznaných partizánskych útvarov, ako aj ostatných spojeneckých armád. Tieto nároky podľa ustanovení § 156 cit. zákona mohly byť uplatnené najneskoršie do 31. decembra 1946.

Prejednanie a zistenie nároku a rozhodnutie o povinností k náhrade prislúcha komisiám, zriadeným podľa ods. 2 - 4 § 155 zák. č 131/1936 Sb. na obranu štátu.

Vecná príslušnosť komisií pri priamom rozhodovaní o nároku na náhradu je upravená takto:

a) do 2.500.- Kčs výšky uplatneného nároku rozhodujú okresné komisie, zriadené u ONV,

b) do 10.000.- Kčs výšky uplatneného nároku rozhoduje krajinská komisia zriadená u Povereníctva vnútra a

c) nad 10.000.- Kčs výšky uplatneného nároku rozhoduje ministerská komisia, zriadená u Ministerstva národnej obrany v Prahe.

V komisiách sú, okrem zástupcu verejnej správy vnútornej ako predsedy, zástupcovia vojenskej a finančnej správy a znalci s hlasom poradným.

Na základe návrhov I. stupňových komisií, zriadených u ONV prejednala II. stupňová komisia, zriadená u Povereníctva vnútra do 10. marca 1947 žiadosti strán o preplatenie nárokov v úhrnnom obnose Kčs 315, 616. 970. -. Zápisnice o prejednávaných nárekoch spolu s návrhom II. stupňovej komisie zaslalo Povereníctvo vnútra ministerskej komisii, zriadenej u MNO na meritórne rozhodnutie. Preddavky na žiadosti strán poskytuje vojenský útvar 2143 v Bratislave, ktorý taktiež likviduje stranám celkovú náhradu podľa rozhodnutí ministerskej komisie v Prahe.

VII.

Finančný a hospodársky stav obcí.

Ani pred vojnou nebol celkom priaznivý a teraz poslednými vojnovými udalosťami sa natoľko zhoršil, že máme na 90 až 95% obcí finančne slabých a odkázaných na štátny príspevok k úhrade rozpočtových schodkov podľa § 11 ods. 2 zákona č. 77/1927 Sb. v znení zákonov č. 169/ 1930 a 69/1935 Sb. A keď zákonom číslo 30/1946 Sb. o novej úprave československého práva y obore nepriamych daní a štátnych finančných monopolov bola zrušená ešte i samosprávna dávka liehová, vyberaná na Slovensku podľa zákona č. 11/1944 Sl. z., ktorej výnos bol výdatným finančným zdrojom, slúžiacim na uhradzovanie rozpočtových potrieb, baly samosprávne financie obcí veľmi vážne ohrozené. Ozdravenie samosprávnych financií sleduje zákon číslo 249/1946 Sb. o dočasnej úprave finančného hospodárstva sväzkov územnej samosprávy a niektorých iných osôb verejného práva, ktorého prevádzanie je teraz v priebehu.

VIII.

Finančný a hospodársky stav okresov.

Do 30. júna 1945 výdavky okresných samospráv boly uhradzované z finančných prostriedkov, poskytovaných ONV Povereníctvom financií.

Od 1. júla 1945 hospodárily už okresné samosprávy s prídelami, poskytovanými im Povereníctvom vnútra z prostriedkov samosprávneho fondu a to len na osobné a vecné výdavky podľa výkazov za II. polrok 1945, ktoré nahradzovaly v tej dobe rozpočet.

Vlastné hospodárenie okresných samospráv započalo 1. januárom 1946 na základe nar. č. 10/1946 Sb. n. SNR, od ktorej doby malý právo okresné samosprávy vyberať okresné prirážky. Vydané boly smernice na sostavenie okresných rozpočtov a rozpočty na r. 1946 boly sostavené už podľa týchto smerníc a schválené Povereníctvom vnútra s týmito sumárnymi výsledkami:

A) Bežné hospodárenie.

Potreba 175,310.000.- Kčs

úhrada 36,939.000.- Kčs

Schodok 138,371.000.- Kčs

Schodky bežného hospodárenia boly uhradené výnosom okresných prirážok, ktoré boly povolené v maximálnych výškach (70% a 180%) okrem okresov Ilava, Kežmarok a Spišská Nová Ves (po 150%) a Ružomberok (160%). Smernice na sostavenie rozpočtov na r. 1946 vydané Povereníctvom vnútra obsahovaly pokyny v tom smysle, že zásadne sa nebude poskytovať príspevok na riadne rozpočtové schodky 12 okresom v celkovej výške Kčs 4,801.640.-. V týchto prípadoch išlo o okresy vojnou najviac poškodené, ktoré z vlastných prostriedkov nemohly uhradiť ani tie najnutnejšie výdavky.

Rozpočty okresov na r. 1947 neboly ešte schválené, lebo neboly ešte vydané pokyny k prevedeniu zákona, č. 249/46 Sb.

Záverečné účty okresných samospráv za rok 1945 predložilo 54 okresov, z čoho zo 42 okresov záverečné účty boly už schválené a z 12 vrátené na doplnenie.

Finančný stav okresov na rok 1947 dá sa posúdiť z rozpočtov, kde na vyrovnanie rozpočtového schodku žiada príspevok skoro každý okres. Dosiaľ predložilo rozpočty 60 okresov a tieto žiadajú celkovú sumu Kčs 208,756.585.-.

Sväzky územnej samosprávy majú podľa schválených operatívnych plánov previesť v roku 1947 v rámci dvojročnice tieto verejné stavby:

	Kčs
uradov ONV nákladom	16,900.000.-
úradov MNV nákladom	87,848.000.-
bitúnkov nákladom	28,175.000.-
tržníc nákladom	22,030.000.-
nemocníc (mestských) nákladom	30,000.000.-
sociálne zdravotných
ustanovizní nákladom	37,960.000.-
iných stavieb v záujme verejnom nákladom	85,962.000.-
obecných ciest nákladom	60,680.000.-
vodohospodárskych stavieb nákladom	128,500.000.-
vicinálnych ciest nákladom	124,610.000.-
400 bytov nákladom	72,000.000.-
Dovedna nákladom	693.665.000.-

IX.

Hospodárenie s finančnými prostriedkami UNRRA.

Z prostriedkov UNRRA malo v roku 1946 Povereníctvo vnútra k dispozícii 190,000.000.- Kčs. Z tejto sumy bolo priznaných príspevkov dovedna 122,150.000 Kčs, a to na:

	Kčs
zariadenie sociálne	13,081.000.-
zariadenie zdravotné	11,436.000.-
vodovody, elektrizáciu a kanalizáciu	15,897.000.-
cesty a mosty	81,736.000.-

Z roku 1946 nevyčerpané finanč.prostriedky UNRRA, ako aj tieto prostriedky, pridelené tunajšiemu povereníctvu na r. 1947/ 31 (v obnose 195.000. Kčs), budú použité na podporovanie investícií, ktoré budú samosprávne sväzky prevádzať v bežnom roku v rámci dvojročného plánu a v rámci akcie investícii z miestnych zdrojov materiálu a pracovných síl (tzv. 2 M), pokiaľ. pravda, pôjde o také investície, ktorých podporovanie dohoda so spoločnosťou UNRRA pripúšťa.

Keďže len v posledných dňoch boly prevedené detailné rozpisy operatívnych plánov dvojročnice a teda nebolo ešte známe, ktorý samosprávny sväzok a s akými investíciami zostane v schválených plánoch a keďže o investíciách z miestnych zdrojov materiálu a pracovných síl (akcia 2 M) nebolo ešte rozhodnuté, (príslušné výkazy sa už spracúvajú a budú predložené Ministerstvu vnútra v najbližších dňoch), považoval som za neúčelné priznávať príspevky UNRRA, kým nebolo, poťažne nie je rozhodnuté o pojatí tej ktorej investície, na ktorú sa príspevok žiada, do dvojročného plánu, poprípade do 2 M. Bude dozaista správnejšie, keď budú výdatnejšie podporené tie akcie, ktoré budú môcť byť aj realizované, než aby boly priznávané príspevky na investície, ktoré v najbližších dvoch rokoch nebudú môcť byť prevedené (lebo neboly pojaté do schváleného plánu, poťažne 2 M).

X.

Konfiškácia nepriateľského majetku podľa dekrétu prezidenta Republiky zo dňa 25. X. 1945 č. 108 Sb.

Konfiškácia má dve fázy:

Prvou fázou je zistenie a deklarovanie nepriateľského majetku za konfiškovaný.

Druhou fázou je disponovanie s konfiškátmi.

Agenda Povereníctva vnútra v prvej fáze pozostáva:

1. Vydávanie pokynov ohľadne započatia konfiškačného pokračovania, spôsobu jeho prevádzania a intimovanie úprav a pokynov príslušných ústredných úradov (Ministerstva vnútra Ministerstva zahraničných vecí).

2. Rozhodovanie v prvom stupni o tom, či sú splnené podmienky pre konfiškáciu, pokiaľ si to podľa, vety 4. odst. 4 § 1 dekr. vyhradilo.

3. Rozhodovanie v druhom stupni v prípade odvolania (veta 3 ods. 4 § 1 dekr.).

Predovšetkým treba zdôrazniť toto:

O tom, či sú splnené podmienky pre konfiškáciu majetku podľa tohto dekrétu, rozhoduje podľa vety prvej, ods. 4 § 1 dekr. v prvom stupni príslušný okresný národný výbor, v Bratislave a v Košiciach národný výbor, prípadne podľa vety 4 ods. 4. § 1 dekr. Povereníctva vnútra. Spôsob rozhodovania upravený je smer, nicami ministra vnútra uverejnenými vyhláškou Povereníctva vnútra zo dňa 8. apríla 1946 číslo 7. 491/2-IV/4-1946 v Úradom vestníku zo dňa 27. apríla 1946 číslo 31 pod číslom 1. 009. Dľa usnesenie Stáleho poradného sboru, zriadeného podľa § 4 dekr. č. 108/45 Sb. u Fondu národnej obnovy v Bratislave, má Povereníctvo vnútra v I. stupni rozhodovať len v celkom výnimočných prípadoch, t. j. v prípadoch, keď je to mimoriadnymi okolnosťami odôvodnené.

Podkladom pre zahájenie konfiškačného pokračovania, správne rozhodovanie o tom, či u tej-ktorej osoby splnené sú podmienky pre konfiškáciu, je zistenie a zahlásenie nepriateľského majetku príslušnému okresnému národnému výboru, podľa článku 2 Smerníc č. 1009/1946 Úr. v.

Zistiť konfiškovaný majetok prislúcha podľa § 5 dekr. č. 108 Sb. Fondu národnej obnovy, čo treba pod tým rozumieť, o tom má bližšie ustanovenie článok 9 Smerníc č. 1009/46 Úr. v., ktorý hovorí: "Pokiaľ v pokračovaní, smerujúcom k rozhodnutiu prichádza do úvahy súpis konfiškovaného majetku (§ 5. cit. dekrétu) alebo prípravné práce pre tento súpis, sú národné výbery v záujme jednotnosti a účelnosti povinné riadiť sa pokynmi príslušného Osídľovacieho úradu a Fondu národnej obnovy, týkajúcimi sa technického prevedenia tohto súpisu."

Z toho je zjavné, že zistiť konfiškovaný majetok je úlohou Fondu národnej obnovy, ktorý mal príslušné národné výbory upraviť, akým spôsobom má byť ten súpis prevedený.

Na prevedenie tohto súpisu vydal Osídlovací úrad pre Slovensko s Fondom národnej obnovy dňa 25. júna 1946 pod číslom 4615 prez. 1946 všetkým miestnym národným výborom pokyny.

Na podklade tohto súpisu sú ONV povinné v každom jednotlivom prípade vyniesť rozhodnutie podľa § 1 ods. 4 cit. dekr., t. j. rozhodnúť, či sú u tej-ktorej osoby podmienky pre konfiškáciu splnené alebo nie.

Vecou Fondu národnej obnovy bolo zistiť, či jednotlivé národné výbory tento im nariadený súpis majetku aj previedly a tento príslušnému okresnému národnému výboru aj predložily, a či okresné národné výbory v každom prípade o konfiškácii majetku aj rozhodly. O tomto sa Fond národnej obnovy mohol presvedčiť, lebo podľa ods. 2 čl. 8 smerníc 1009/46 Úr. v. sú národné výbory povinné zaslať opisy právoplatných rozhodnutí jednak príslušnému Osídľovaciemu úradu, jednak Fondu národnej obnovy.

Rozhodnutie o tom, že u určitých osôb nie, sú splnené podmienky pre konfiškáciu, povinné sú národné výbory doručiť Fondu národnej obnovy, ktorý môže proti nim podať odvolanie. Takéto odvolania Fondom boly už i podané. Okrem tejto smernicami uloženej povinnosti, bolo národným výborom. Osídľovacím úradom a Fondom národnej obnovy uložené predkladať každé rozhodnutie, a to hneď po jeho vynesení, tak Osídľovaciemu úradu, ako aj Fondu národnej obnovy. Toto sa aj prevádza.

O tom, že by súpis nepriateľského majetku alebo konfiškačné výmery maly byť predložené Povereníctvu vnútra, ani dekrét č. 108/45 Sb., ani smernice č 1009/46 Úr. v. žiaden predpis neobsahujú.

Povereníctvu vnútra majú okresné výbory hlásiť len to, keď zamýšľajú rozhodnúť, že u určitých osôb nie sú splnené podmienky pre konfiškáciu (ods. 1 čl. 7 smerníc č. 1009/46 Úr. v. ). Nemalo teda ani nemá Povereníctvo vnútra k dispozícii taký spisový materiál, z ktorého by mohlo zistiť osoby, ktoré konfiškácii podliehajú. V každom prípade však, keď sa akýmkoľvek spôsobom dozvedela, či už o právnickej alebo fyzickej osobe, o ktorej možno predpokladať, že jej majetok má, alebo môže byť konfiškovaný, upravil príslušný národný výbor, aby so všetkým urýchlením previedol konfiškačné pokračovanie.

Doterajšia činnosť Povereníctva vnútra.

Povereníctvo vnútra vydalo tieto obežníky:

1. zo dňa 15. mája 1946 č. 16.615/1-IV/4-1946 o zahájení konfiškačného pokračovania,

2. zo dňa 25. mája 1946 číslo 14773/1-IV/4-1946 o konfiškácii priemyselných podnikov,

3. zo dňa 7. júna 1946 č. 14076/1-IV/4-46 o konfiškácii majetku cudzích štátnych občanov,

4. zo dňa 8. novembra 1946 č. 43546/1-IV/4-1946 o konfiškačnom pokračovaní,

5. zo dňa 16. novembra 1946 č. 37873/1-IV/4-1946 o konfiškácii majetku fyzických osôb maďarskej národnosti. Tento obežník doplnený bol obežníkom zo dňa 10. decembra 1946 číslo 37873/1-IV/4-1946,

6. zo dňa 4. januára 1947 č. 51658/1-IV/4-1946 o konfiškácii majetku nemeckej ev. a. v. cirkve.

V obežníku uvedenom pod 1 bolo národným výborom uložené, aby ihneď zahájily konfiškačné pokračovanie dľa platných predpisov a dľa pokynov vydaných im priamo Osídľovacím úradom a Fondom národnej obnovy.

K obežníku uvedenému pod číslom 5 sa poznamenáva, že tento vydaný bol v dôsledku zakročenia Ministerstva zahraničných vecí u Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Obežník zaslaný bol dňa 26. novembra 1946 medzi iným úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady k číslu 17775/46 adm., úradu Predsedníctvu Sboru povereníkov, Ministerstvu zahraničných vecí v Prahe k číslu 150.325/VI-3/46, Ministerstvu vnútra v Prahe.

Keďže proti tomuto obežníku so strany uvedených úradov do dnešného dňa ničoho namietané nebolo, treba mať za tože tento je v súľade v Dohodou o výmene obyvateľstva s Maďarskom. Na telegrafický pokyn Ministerstva Zahraničných vecí vyžiadal si tento obežník zo dňa 30. novembri 1946 zástupca Československej vlády pri Československo - maďarskej Smiešanej komisii Dr. Winkler, ktorý ho na rokovaní Smiešanej komisie v Bratislave aj použil.

Okrem uvedených obežníkov vyhotovená bola príslušným oddelením Povereníctva vnútra aj obsiahla prednáška, ktorá bola činiteľom okresných národných výborov v rámci informatívnej školy národných výborov zadržanej na Sliači v dňoch 11.-18. novembra 1946 prednesená a neskoršie aj publikovaná.

Pokiaľ jednotlivé národné výbory predkladajú spisy na udelenie pokynov v konkrétnych prípadoch sa tieto bezokladne vybavujú.

Povereníctvo vnútra v prvom stupni rozhodlo o konfiškácii majetku 128 nemeckých a 482 maďarských právnických osôb. Táto konfiškácia prevedená bola týmito rozhodnutiami:

a) rozhodnutím zo dňa 12. augusta 1946 číslo 28104/1-IV/4-1946 uverejneným v Úr. v. zo dňa 17. augusta 1946 číslo 56 vyhláškou číslo 1491, konfiškovaný bol majetok 128 nemeckých právnických osôb, hlavne rôznych nemeckých družstiev,

b) rozhodnutím zo dňa 12. augusta 1946 28.234/1-IV/4-1946 uverejneným v Úradnom vestníku zo dňa 17. augusta 1946 číslo 56 vyhláškou číslo 1492, konfiškovaný bol majetok 474 maďarských právnických osôb. Tieto právnické osoby rozdeľujú sa takto:

Potravné a speňažujúce družstvá 312,

Potravné družstvá 11,

Úverné družstvá 132,

Rôzne družstvá 19.,

c) Rozhodnutím zo dňa 24. januára 1947 č. 3854/1-VI/3-1947 uverejneným v Úradnom vestníku zo dňa 8. februára 1947 číslo 7. vyhláškou čís. 106 konfiškovaný bol majetok 8 ma ďarských právnických osôb majúcich sídlo v Maďarsku.

Dovoľujem si poznamenať, že rozhodnutia, uvedené pod a-b vydané boly bez toho, že by bolo prevedené šetrenie, či dotyčné právnické osoby treba považovať za nemecké alebo maďarské právnické osoby, ktorých majetok je podľa, čís. 1 odst. 1 § 1 dekr. konfiškovaný.

Takto sa stalo, že rozhodnutím uvedeným pod b) konfiškované boly aj majetky takých družstiev, ktoré nie je možné za maďarské právnické osoby považovať, lebo majú sídlo čisté alebo prevážne v slovenských obciach, ich členmi sú výlučne, alebo prevážne osoby slovenskej národnosti a slúžily výlučne, alebo prevážne záujmom osôb Slovenskej národnosti. Za maďarské právnické osoby udané boly Fondom národnej obnovy len preto, lebo ich sídlo sa nachádza na, území, ktoré na základe viedenského rozhodnutia zo dňa 2. novembra 1938 pripadlo k Maďarsku a počas okupácie musely sa dať ako maďarské družstvá registrovať.

Z toho dôvodu bude potrebné v niektorých takýchto prípadoch konfiškáciu majetku zrušiť.

V prípadoch, keď o konfiškácii rozhoduje v prvom stupni Okresný národný výbor, odvolacou inštanciou je podľa vety 3 ods. 4 § 1. dekr. Povereníctvo vnútra. Na druhostupňové rozhodnutie predložily okresné národné výbory do dňa 28 februára 1947 spolu 566 odvolaní.

Z týchto bolo vybavených 563.

Spôsob vybavenia bol tento:

Odvolanie bolo zamietnuté v 12 prípadoch, čím, sa stala konfiškácia právoplatná.

Odvolaniu bolo vyhovené v 6 prípadoch, čím bola konfiškácia zrušená.

Prvostupňový výmer zrušený bol pre vady v pokračovaní a pod. v 5 prípadoch. V týchto prípadoch musí I. stupňový úrad znovu rozhodovať. Ostatné odvolania počtom 540 musely byť príslušným okresným národným výborom na doplnenie, prevedenie vyšetrenia, zaujatie stanoviska k dôvodom odvolania, atď. vrátené.

Povereníctvo vnútra považuje konfiškáciu majetku za vec veľmi dôležitú a vážnu; následkom toho dbá na to, aby v konfiškačnom pokračovaní boly prísne dodržiavané všetky platné predpisy a zachovaná objektivita.

Okresné národné výbory resp. národné výbory pri rozhodovaní, či sú splnené podmienky pre konfiškáciu, pokračujú veľmi povrchne. Výmery, ani po stránke formálnej, ani po stránke materiálnej neobstoja. Je badateľné, že pri rozhodovaní často hrajú úlohu dôvody len osobne zamerané, ale vecne ničím nepodložené. Časté sú prípady, že v rozhodnutiach o konfiškácii majetku označujú za politicky nespoľahlivé také osoby, ktorým samy vydaly a to krátko pred konfiškáciou majetku alebo po nej, svedectvo o národnej, politickej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti. Konfiškujú majetky osôb nemeckej a maďarskej národnosti, ktoré si podaly podľa § 2 dekr. prez rep. č. 33/45 Sb. žiadosť o zachovanie československého štátneho občianstva a ktorým samy vydaly osvedčenie "B" o tom, že sú u nich splnené podmienky pre zachovanie československého štátneho občianstva podľa ods. 1 § 2 dekr. č. 33/45 Sb. Keďže podmienky pre zachovanie československého štátneho občianstva sú totožné s podmienkami, za existencie ktorých sa majetok fyzických osôb nemeckej a maďarskej národnosti podľa č. 2 ods. 1 § 1 dekr. č. 108/45 Sb. nekonfiškujú, národné výbory musia si byť vedomé toho, že v prípade zachovania československého štátneho občianstva určitej osobe ani jej majetok konfiškovaný byť nemôže. Nie je možné, aby u jednej a tej samej osoby inakšie bolo posudzované splnenie tých samých podmienok vo veci zachovania československého štátneho občianstva a inakšie vo veci konfiškácie majetku. Ďalej neberú ohľad na majetky, ktoré sa podľa odst. 3 § 2 dekr. nekonfiškujú (reštitučné majetky).