Je samozrejmé, že toto memorandum sa dostalo i do rúk našich neprajníkov vo Spojených štátoch severoamerických. Istý úradný orgán predložil odpis spomínaného memoranda dňa 2. III. 1946 Povereníctvu vnútra v Bratislave, po čom bolo povinnosťou Povereníctva vnútra, VII. odb. informovať pána predsedu Slovenskej národnej rady Dr. Lettricha najmä vtedy, keď vedel o jeho pripravovanej ceste do Ameriky. Pán predseda Dr. Lettrich však nedostal žiadnu zprávu. Toto urobil VII. odbor vnútra buď úmyselne, alebo z neschopnosti.

V minulých dobách, najmä za fašistického režimu boly niektoré triedy občanov prenasledované pre ich politické presvedčenie, triednu a rasovú príslušnosť. Kým nedošlo k otvorenému boju, na príklad proti Komunistom, viedly policajné úrady a orgány ich presnú evidenciu a bedlivé sledovaly každú ich činnosť a každý ich pohyb. Toto bol fašistický spôsob naháňania strachu a obmedzovania volného vykonávania politickej činnosti.

Pýtam sa, za čo považuje VII. odbor Povereníctva vnútra svoju terajšiu činnosť, ktorú vyvíja proti náboženským cirkvám, najmä proti cirkvi rímsko-katolickej? (Potlesk.) Či neni nezákonným zásahom do práv zaručených ústavou občanom štátu, keď sa nariadi celému bezpečnostnému aparátu na Slovensku, aby všemožným spôsobom, ako napr. použitím konfidentov, fotografovaním, sledovaním bohoslužieb, kázní, špehovaním duchovných, ako aj osôb nábožensky založených, zamedzoval slobodné sa rozvíjanie cirkvi? Či je správne náboženské cirkve, duchovných a masy veriacich paušálne obviňovať z protištátnych činov i keď sa sem tam nájdu jednotlivci, ktorí sa ich dopustili? (Výkriky.)

Napokon konštatujem, že v mnohých prípadoch zprávy o protištátnej činnosti duchovných boly vymyslené, nepravdivé a učinené z pomsty alebo zo stranníckopolitickej zaslepenosti. Ako príklad uvádzam zprávu z bezpečnostného buletína Povereníctva vnútra č. 39 zo dňa 17. III. 1947, kde prednosta VII. odboru udáva falošné informácie o priebehu bohoslužieb, konaných dňa 14. III. 1947 v rím. kat. kostole v Lednickom Rovnom. Jeho tvrdenia boly dôkazmi vyvrátené a krivo obvinený rím. kat. farár Beňuš stíha udavačov, ako podvratných a zlomyselných rušiteľov pokoja a poriadku.

Metódy surového bitia a mučenia si osvojujú len tí ľudia z radov bezpečnostných orgánov, ktorí sú buď úplne neschopní docieliť úspechu pre svoju odbornú a intelektuálnu neschopnosť, alebo sú napáchnutí fašizmom, ktorému boly gestapácke metódy obvyklým vyšetrovacím prostriedkom. Nechcem sa tu zmieňovať o prípadoch surového nakladania s vyšetrovancami, ktorých sa dopustili príslušníci VII. odboru Povereníctva vnútra a to bez rozdielu, či boly vyšetrované osoby vinné alebo nevinné. Mám dôkazy, že napríklad mjr. Baláž, npr. Večeral a iní, surovo bili a mučili i nevinných ľudí, za čo neboli braní dosiaľ na zodpovednosť. (Výkriky, hluk.)

Je protizákonné i predvolávanie a vypočúvanie podozrivých osôb na VII. odbore Povereníctva vnútra preto, že tu neni k tomu oprávneného podkladu. Za prvé, neni tu zákonitej normy, podl'a ktorej by mal byť tento aparát ustanovený a za druhé, tí zamestnanci, aktívni príslušníci Sboru národnej bezpečnosti, nemajú právomoc policajného úradu, ale len policajného organa, ktorý podľa zákona nesmie vypočúvať na stanici, alebo inej úradovni bez prítomnosti úradných osôb správnych úradov. Najsmutnejšie je i to, že VII. odbor používa výsledkov vyšetrovania vyložene k straníckopolitickým cieľom.

Musím však objektívne konštatovať i to, že složka štátnej bezpečnosti vykonala i kus práce a dosiahla pozoruhodných výsledkov, za čo môžeme ďakovať p. gen. Dr. Ferjenčíkovi a príslušníkom uniformovaného sboru NB, ktorí boli zaradení v tejto složke a ktorí si už priniesli so sebou určité odborné vedomosti a smysel pre rešpektovanie právneho poriadku a zákonov.

Sbor NB má veľké ťažkosti nielen s umiestením útvarov, ale i s ubytovaním ženatých príslušníkov. Okrem vybudovania, modernej školskej budovy pre NB je potrebné uvažovať i o tom, či by nebolo účelné, keby štát postavil v sídlach útvarov NB primerané budovy, kde by sa okrem útvaru poskytly rodinné byty ženatým príslušníkom, čím by sa uvoľnilo veľa bytových jednotiek pre civilné obyvateľstvo a budovy NB by sa po niekoľkých rokoch amortizovaly. Veľmi dôležitá je tiež otázka ubytovania príslušníkov oblastného veliteľstva NB I. v Bratislave, kde je nielen nemožné, ale aj nehygienické bývanie slobodných členov v nevyhovujúcich miestnostiach.

Sociálne pomery príslušníkov NB sú zlé a to pre veľmi nízke platové podmienky. Okrem toho boli príslušníci NB ukrátení oproti vojenským gážistom usnesením vlády zo dňa 8. nov. 1945, ktorým boly stanovené príspevky na výstroj vojenským gážistom a gážistom sboru Národnej bezpečnosti. Toto ukrátenie vyplýva z tej skutočnosti, že vojenským gážistom bola poskytnutá suma 5.000.- Kčs len na pozmenenie rovnošaty, t. j. na otvorenie golierov, naproti tomu gážistom národnej bezpečnosti boly tie isté sumy vyplatené za účelom zaopatrenia úplne nových rovnošiat, farby khaki. Za túto čiastku si príslušníci NB môžu zaopatriť sotva jednu uniformu, bez ktorej sa nemôžu obísť, pretože bezpodmienečne potrebujú aj uniformu vychádzkovú. Je preto nutné uvažovať o tom, aby bol spomenutý príspevok príslušníkov NB zvýšený o 5.000 Kčs, čím by bolo docielené spravodlivosti oproti vojenským gážistom a zaslúženej sociálnej podpory.

Pán povereník vnútra sa vo svojom expozé zmienil i o činnosti KRIUS. V poslednom čase sa veľmi rozvírila na kompetentných miestach otázka kriminálnej služby na Slovensku. Stalo sa to hlavne tým, že nariadením SNR č. 7/1946 bol na celom území Slovenska vytvorený z bývalých bezpečnostných sborov jednotný sbor NB a nariadením SNR č. 28/1945 bol preň vydaný organizačný poriadok.

Vydaním týchto nariadení sa urobil určitý zásah do štruktúry bývalých policajných úradov a ich uniformovaných sborov, keďže tieto sa staly súčiastkou HV NB, čo do služobnej podriadenosti. Týmto riešením stalo sa tedy vedenie bezpečnostnej služby na celom Slovensku jednotné.

V rámci tohoto riešenia boly usmerňované i kriminálne složky NB na celom Slovensku, a že boly usmerňované účelne, vidno už i z toho, že zločinnosť všetkého druhu bola ihneď po oslobodení veľmi dobre podchytená a vo zvýšenej miere jak preventívne tak i represívne potlačovaná, n čom svedčí tá skutočnosť, že za rok 1948 bolo zo všetkých spáchaných trestných činov vyše 80% vystopovaných.

Príčinou toho, že na Slovensku je zločinnosť potlačovaná účinnejšie než v zemiach českých je tá skutočnosť, že na Slovensku kriminálne složky NB, t. j. stopovacie stanice, veľmi úzko spolupracujú so stanicami NB, zatiaľ čo spolupráca tzv. kriminálnych úradovieň so stanicami NB v zemiach českých nie je na žiadúcom stupni.

Aby mohla byť zločinnosť jednotne a účinne potlačovaná ako na vidieku tak i y mestách, hlavne v Bratislave a v Košiciach, vydalo Povereníctvo vnútra na návrh HVNB výnos, ktorým sa kriminálne oddelenia oblastných veliteľstiev NB I. v Bratislave a v Košiciach podriaďujú po stránke služobnej kriminálnej ústrední, ako najvyššej kriminálnej inštitúcii na Slovensku.

Proti tomuto riešeniu sa ozývajú hlasy, hlavne z radov bývalej polície, že právne neobstojí, aby časť vrchnostenského úradu bola podriadená veliteľstvu, resp. útvaru NB, ktorý je len orgánom. Aby vyššie spomenutá organizácia obstála i právne, navrhujem, aby až do vyriešenia, schválenia nového zákona o sboru NB, HVNB v Bratislave stalo sa súčiastkou Povereníctva vnútra, ako samostatný odbor, tak ako je to zaradené u Ministerstva vnútra v Prahe. Takto by sa kriminálna ústredňa, ktorá je podriadená HVNB, stala časťou najvyššieho správneho úradu a potom by jej mohly byť podriadené kriminálne oddelenia v Bratislave i v Košiciach. Týmto riešením by prestaly polemiky o organizácii kriminálnej služby na Slovensku, ktoré doteraz len brzdia riadny chod kriminálnej služby.

Zistil som, že začiatkom tohoto mesiaca konalo sa plenárne shromaždenie medzinárodnej policajnej komisie v Paríži, ktoré sa koná každoročne. Na toto shromaždenie bola odoslaná niekoľkočlenná delegácia vyberaná len z príslušníkov Kriminálnej ústredne v Prahe. Z príslušníkov slovenskej kriminálnej služby nebol v delegácii zastúpený ani jediný člen, hoci o písomný príspevok na toto shromaždenie bola bratislav. KRIUS požiadaná pražskou kriminálnou ústredňou. Je preto z odborného stanoviska neúnosné, aby takto v budúcnosti Praha obchádzala pri medzinárodných kriminálnych podujatiach slovenských kriminalistov, ktorí prejavujú záujem pracovať v kriminálnych veciach i na poli medzinárodnom.

Stanice NB vykázaly veľmi peknú činnosť a podľa štatistiky je zistené, že sa spáchalo najviac trestných činov proti ľudskému životu a majetku Nevyšetrená ostala asi 1/5 trestných činov a dá sa predpokladať, že i toto číslo sa zmenší, preto-že sústavným školením jak veliteľov staníc tak i členov NB na skúšku značne stúpne výkon príslušníkov sboru.

Snáď nič tak demoralizačne nespôsobilo na zreorganizovaný Sbor NB, ako nespravodlivé povyšovanie v začiatkoch, keď bolo povýšených asi 180 príslušníkov sboru do dôstojníckych hodnosti bez predbežného vyškolenia a mnohokrát i bez zvláštnych a mimoriadnych zásluh. Na návrh býv. VI. odboru Povereníctva vnútra bolo prijatých veľa príslušníkov v dôstojníckych hodnostiach, alebo hneď po prijatí boli povýšení do týchto hodností, bez toho, že by boli mali akékoľvek teoretické alebo praktické vedomosti o službe. Týmto sa stalo, že dnes vzhľadom na preplnený systemizovaný stav nemôžu byť už povyšovaní do dôstojníckych hodností starší služobníci a plne kvalifikovaní vrchní strážmajstri, hoci sú schopní zastávať i tie najdôležitejšie funkcie. Je len samozrejmé, že pri takomto opatrení, keď nemajú možnosti sa ani len dostať do školy pre výcvik dôstojníkov, ani výhľad na povýšenie, neprejavuje sa u nich taký záujem a taká chuť k práci, ako to vyžaduje služba. Povýšenia v minulosti nielen, že boly uskutočnené ukvapene a nespravodlivé, ale i po stránke formálnej boly vykonané protizákonne, čo znamená, že Povereníctvo vnútra jednoducho povýšilo svojich zamestnancov, vydalo im dekréty a to bez predchádzajúceho schválenia Povereníctva financií. Dnes stojíme, prosím, pred tým faktom, že už mesiace desiatky a desiatky ľudí poberajú vyššie služobné požitky neoprávnene, preto že schválenie ich návrhov si nemôže nik vziať na zodpovednosť, pretože neobsahujú dostatočné podmienky podľa platového zákona. (Výkriky. ) Toto nespravodlivé povýšenie nie je len na ťarchu štátnej pokladnice, ale i na úkor asi 300 príslušníkov sboru NB, ktorí sa plne zapojili do oslobodzovacieho boja, obetovali všetko, zachovali si nielen vlastenecké cítenie, ale i čistý štít po stránke mravnej a i odbornú kvalifikáciu. Týmto sa dnes už dá ťažko pomôcť, i keď sa na kompetentných miestach uznáva, že majú podľa zákona nárok na odmenu. (Výkriky.)

(Karol Šmidke, ktorý sa ujal predsedníctva: "Prosím nevyrušovať!")

Demokratická strana mala snahu čiastočne odčiniť spomínané krivdy, v dôsledku čoho predložila z vlastnej iniciatívy Povereníctvu vnútra návrh na povýšenie asi 260 príslušníkov sboru NB. Toto bolo uskutočnené asi pred pol rokom. A aký je výsledok? Iba ten, že celý spisový materiál i s návrhmi sa stratil a že v obžalobe, ktorá bola prednesená proti Demokratickej strane v poslednom zasedaní NF Čechov a Slovákov v Prahe je uvedené, že Demokratická strana žiada povýšiť asi 500 príslušníkov NB kolaborantov, fašistov, atď. Myslím, že je našou snahou a povinnosťou, aby sme našli spôsob, akým by sme odčinili krivdy, ktoré boly spáchané na týchto ľuďoch v minulosti, pretože hlavne im môžeme ďakovať za poriadok a bezpečnosť, aké u nás dnes existujú.

S uspokojením konštatujem, že v prítomnej dobe sa robí povyšovanie podľa platných predpisov a zákonov, mám však dojem, že pán povereník vnútra je niektorými složkami obchádzaný, alebo nesprávne informovaný, čoho výsledkom sú zase protizákonné opatrenia vo veciach povyšovania a povyšovaní sú i takí príslušníci sboru, ktorí na to nemajú právny nárok, pretože sa dopustili trestných činov v minulosti, ale prípady nie sú doteraz ešte vyriešené. Ako napríklad svojho času bol Dr. Eduard Švenda z Bratislavy falošne označený za Nemca, na základe čoho bol odvezený do tábora v Petržalke. Páni Matej Bel a Viliam Zábojník, zamestnanci VI. odboru Povereníctva vnútra, namiesto toho, aby kľúče od bytu Dr. Švendu odovzdali príslušnému úradu MNV, nechali si ich, čím spôsobili škodu 600.000 Kčs. Vyšetrovanie sa proti ním konalo u oblastného veliteľstva NB I. v Bratislave už od septembra 1945 a trestné oznámenie bolo zaslané vojenskému prokurátorovi a štátnemu zastupiteľstvu v Bratislave dňa 7. III. 1946. Vojenský prokurátor dňa 23. III. 1947 shľadal v čine obžalovaných zločin krádeže. Druhý prípad sa stal tak, že koncom marca 1946 bol dodaný do tábora v Petržalke Dr. Pongrác, Maďar. Ten istý deň sa do jeho bytu nasťahovala istá Etela Karkušová, ktorej vydal kľúče od bytu npor. Zábojník. zamestnanec VI., odboru Povereníctva vnútra neoprávnene, pretože ich mal odovzdať na Národný výbor. V dôsledku toho vznikla škoda 350.000 Kčs. Zamestnamci Národného výboru, nábytkové oddelenie Karol Bednár, Jozef Lošovský a Jozef Roman dostali koncom augusta m. r. od prednostu nábytkového oddelenia Kuksa príkaz, aby spísali inventár tohoto zariadenia v byte Dr. Pongráca. Keď sa o tom dozvedel npor. Zábojník, telefonicky vyzval spomenuté orgány MNV, že keď neupustia od tohoto služobného úkonu, tak ich nechá zaistiť. Dňa 16. VII. 1916 MNV uvoľnil nábytok Dr. Pongrácovi pod číslom tým a tým a dm 10. I. 1947 zaslalo oblastné veliteľstvo NB I. v Bratislave pod číslom x odboru Povereníctva vnútra odpis zprávy zaslanej št. zastupiteľstvu za účelom podania trestného oznámenia a vykonania domovej prehliadky. Toto zapríčinily osoby, proti ktorým, keby sa mierne pokračovalo, maly byť prinajmenšom pozbavené služby, avšak na veľké prekvapenie boly tieto v dobe, keď sa viedlo proti ním trestné pokračovanie, povýšené do vyšších hodností, napríklad npor. Zábojník bol dňa 23. III. 1947 povýšený a preradený do funkcie aktuárskeho tajomníka a boly mu udelené vraceré úchylky Sborom povereníkov pod číslom 4971/1947. (Výkrik: "V ktorej strane je!") Kto mal tu záujem, aby sa obišly zákonné pravidlá? Či predstavení prednostovia obžalovaných nemali vedomie o tom, že keď sa proti niekomu vedie vyšetrovanie pre podozrenie z trestného činu, nesmie byť predkladaný návrh na povýšenie? Napokon je mi to známe, áno, že pán Zábojník bol ilegálnym pracovníkom la že bol odsúdený na smrť, čo mu bolo potom pozmenené na 12 rokov žalára, avšak práve ako taký má byť príkladom a nie špiniť čistý štít bojovníkov za slobodu Československej republiky. (Potlesk).

Som zásadne proti tomu, aby pri povyšovaní príslušníkov NB bol potrebný suhlas VII. odboru Povereníctva vnútra a ROHu. Odôvodňujem to tým, že každý príslušník sboru NB, ktorý koná službu, je už preverený, čiže má politickú spoľahlivosť. Každý kto vykonáva svedomite svoje povinnosti a vyhovuje i po stránke intelektuálnej, má podľa zákona po určitých rokoch nárok na povýšenie. Či ten-ktorý príslušník sboru NB sa choval počas svojej čakateľskej alebo služobnej doby na povýšenie lojálne voči štátu a či je po stránke politickej a mravnej spoľahlivý, musí vedieť najlepšie jeho priamy predstavený, ako aj vyššie veliteľstva, ktoré vedú o ňom záznamy a ho dokonale poznajú. Pripúšťam spoluprácu VII. odboru Povereníctva vnútra s príslušnými veliteľmi útvaru NB, avšak i pri tomto som rozhodne proti tomu, aby mal posledné slovo VII. odbor Povereníctva vnútra. VII. odbor Povereníctva vnútra má sverené iné ťažké úkoly, na ktoré sotvá stačí a nie sledovať oveľa schopnejších a nadanejších členov uniformovaného sboru NB. Týmto opatrením vzniká medzi oboma složkami, t. j. príslušníkmi VII. odboru Povereníctva vnútra a uniformovaným sborom NB nedôveru, nenávisť a nepriateľstvo, čo je len na škodu bezpečnostnej služby. (Potlesk.)

Vyžadovať si posudok zamestnaneckej rady pri povyšovaní príslušníkov Sboru NB nepovažujem tiež za správne a síce z toho dôvodu, že odborová organizácia nemá možnosť poznať schopnosti každého jednotlivca. Okrem toho väčšina príslušníkov NB nie je dosiaľ organizovaná v ROH-u a napokon sbor NB je vojenským organizovaným sborom a platí preň vojenský služobný poriadok, vojenský trestný zákon a podlieha vojenským súdom. Keďže čsl. armáda nepripúšťa organizovať zamestnanecké rady, platí toto i pre sbor NB. (Potlesk).

Veľmi chúlostivá u sboru NB je i otázka týkajúca sa vyznamenania príslušníkov. Poukazuje sa s rozhorčením na to, že u štábu HVNB sú vyznamenaní aj takí, ktorí na to nemajú vôbec nárok alebo si to nezasluhujú, keďže príslušníci NB, vykonávajúci službu mimo Bratislavy, sú úplne nepovšimnutí. Neviem, či pán povereník má vedomosť o tom, že doteraz skoro žiaden príslušník sboru, ktorý koná službu na vidieku, nebol vyznamenaný, i keď si to plne zaslúži. Približne asi tritisíc návrhov na vyznamenanie niekde zaspalo, avšak opačne, niektorým osobám u štábu Hlavného veliteľstva sa vyznamenania len tak sypú. (Hlas: "Vražda!")

Pri prijímaní do sboru NB je nielen uchádzač, ale i jeho široké príbuzenstvo Podrobené dokonalému vyšetrovaniu, aby sa, zistila politická i mravná bezúhonnosť žiadateľa a jeho príbuzných. Celé toto komplikované pokračovanie sa končí psychotechnickou skúškou. Týmto zákon sleduje, aby sa do Sboru dostaly osoby politicky a mravne bezúhonné.

Pán povereník vnútra vo svojom expozé uviedol, že do sboru boli prijímaní okrem z radov partizánov, vojakov povstania a ilegálnych pracovníkov aj iní, podmienkam vyhovujúci. Nezmienil sa však o tom, že do sboru NB sa v minulosti vlúdily aj osoby, ktoré tam nepatria. To to sa stalo pričinením určitých kompetentných osôb. Nie je predsa možné, aby sa obišly všetky zákonné ustanovenia a aby bolo do sboru takrečeno nakomandovaných 169 osôb trebárs aj proti ich vlastnej vôli. Toto sa uskutočnilo tak, že bývalý predseda, ONV v Ružomberku Rudolf Strechaj napísal dňa 31. VII. 1946 súkromný list Hlavnému veliteľstvu NB, do rúk p. majora Vraždu, kde uviedol, že sa obracia na neho s prosbou, aby zariadil okamžité prijatie tých a tých osôb na základe dohody, ktorú počas stretnutia sa s povereníkom vnútra ústne dojednal. Uchádzačov i s listinou doručil na Hlavné veliteľstvo NB, ktoré okamžite nariadilo, aby boli títo lekársky prehliadnutí, vystrojení, vyzbrojení a odoslaní na útvary. Toto bolo urobené viackrát bez všetkých týchto procedúr, ktoré vyžaduje zákon a život v demokraticky zriadenom štáte. HVNB dňa 2. VIII. 1946 hlásilo na Povereníctvo vnútra, že 1. VIII. 1946 bola vykonaná mimoriadna lekárska prehliadka a že odvedení členovia boli zaradení. Všetkým boly vyplatené náležitosti dopredu na jeden mesiac, boli oblečení a vystrojení a až potom dostali rozkaz, aby si predložili prosby o prijatie do sboru NB. Z týchto mužov doteraz dobrovoľne vystúpilo 7 a 38 ich bolo prepustených podľa § 22 ods. 1 služ. inštrukcie, pretože sa behom služby na skúšku ukázalo, že sú k službám NB nespôsobilí. U šiestich členov takmer po roku ešte ani doteraz neboly ich žiadosti vyšetrené. Vrchol protizákonného opatrenia boly však tie prípady, keď HVNB pod číslom tým a tým prepustilo z týchto mužov podľa zákona Vasila Micaja preto, že bol Krajským súdom v Michalovciach odsúdený na 6 mesiacov väzenia pod číslom tým a tým, Michala Kuracinu, ktorý nemal žiadnych zásluh, chybovala mu výška, školské vzdelanie a bol trestaný, atď. (Výkriky, hluk. ) Ďalej je odsúdenia hodný prípad npr. Večeru, ktorého prijal VII. odbor Povereníctva vnútra do svojich služieb a nevadilo mu ani to, že bol trestaný Divíznym súdom v Bratislave pod číslom tým a tým na tri mesiace žalára pre poburovanie, ďalej že bol gardistom a nevojakom. Nielen, že ho VII. odbor prijal do služieb, ale povýšil ho na nadporučíka i napriek tomu, že jeho formálne prijatie nebolo uskutočnené. Odsúdenia hodným jednaním je to, že v tom čase, keď sa proti Večerovi zaviedlo súdne pokračovanie u Krajského súdu v Bratislave pre trestné činy, ktorých sa dopustil vo svojej novej funkcii, nie že by ho bol VII. odbor pozbavil služby a bral ho k zodpovednosti, ale ho dal k dispozícii Hlavnému veliteľstvu NB, kde si tento horlivé vybavoval svoje prijatie do sboru a konal službu až do minulého týždňa, keď bol služby pozbavený, pretože ho HKS prichytila pri nákupe 6 ošípaných za účelom vykonávania čierneho obchodu. (Smiech. Výkrik: "Vy ste mazanejší!") Týmito predchádzajúcimi opatreniami boly štátu zapríčinené zbytočné miliónové škody, ku ktorým by nebolo došlo, keby sa bolo pri prijímaní uchádzačov postupovalo podľa zákonných ustanovení.

Premiesťovanie príslušníkov NB sa v minulosti dialo zásadne len na nátlak a intervenciu politických strán, čo bolo na škodu nielen samej bezpečnostnej službe, ale i skonsolidovaniu bezpečnostných pomerov a štátnej pokladnici. Teraz je tento nešvár odstránený. Mám však jednu prosbu na pána povereníka vnútra, aby keď to služobné pomery dovoľujú, láskave vyhovoval čo najviac prosbám príslušníkov sboru o promiesťovanie a síce z tých príčin, že keď niekto koná službu s chuťou a radosťou, tak jej výkon o 100% stúpne.

K stati expozé "Prepúšťanie zo sboru" musím poznamenať, že nemáme ešte úplný dostatok kvalifikovaných odborníkov v bezpečnostnej službe, ani prebytok financií v štátnej pokladnici, aby sme mohli hazardovať prepúšťaním, penzionovaním a ponechávaním v neistom pomere mnohých príslušníkov sboru, tak ako sa to stalo v minulosti a náprava nebola ani doteraz urobená. Takrečeno vyštvaný bol do výslužby generál Bodický, (potlesk) ktorého úradný lekár Povereníctva vnútra uznal za chorého, avšak vojenský odborník zistil, že je úplne zdravý. Generál Bodický je len 49 ročný, na slovo vzatý odborník, pučista z roku 1939, vojak Slovenského národného povstania, veliteľ čsl. četníctva za povstania, partizán a ilegálny pracovník, a pre túto všetku činnosť bol slovenskou vládou odsúdený na smrť. Proti svojmu penzionovaniu podal odvolanie. (Výkrik: "Mal vstúpiť do KSS!") Ďalej plukovník Slezák, 55 ročný, vojak Slovenského národného povstania, starý ilegálny pracovník, vždy sa hlásil k československej myšlienke a je starým odborníkom. Tento dostáva plný plat, nič nerobí a ako dobrého odborníka ho Slovensko nepotrebuje? (Výkrik: "Neni v strane!") Jeden z najlepších znalcov predpisov a starý odborník plukovník Čobrda je 52 ročný, bol ilegálnym pracovníkom, vojakom Slovenského národného povstania, bol tiež penzionovaný, ačkoľvek má ešte sto chutí pracovať na budovaní nášho bezpečnostného sboru. (Výkrik: "Neni v strane!") Ďalej plukovník Karol Hajdóci, ktorého služobný pomer je dosiaľ nevyriešený, poberá plný plat, službu nekoná, vzdor tomu, že sa plne zapojil do Slovenského národného povstania, bol vojakom slovenského národného povstania, partizánom a je jedným z najlepších odborníkov. (Výkrik: "Neni v strane!") A ďalší dôstojník, ktorého pomer je nevyjasnený a dostáva normálne plné služobné požitky, je 49 ročný pplk. Košera, ktorý sa zapojil do povstania a po dobu 6 mesiacov vydržal u partizánov v horách. Prosím p. povereníka, aby láskavé konečne ich veci boly urýchlene a spravodlivo vyriešené, už vzhľadom k tomu, že na HVNB takmer od začiatku chýbajú ešte štábni dôstojníci s odbornými vedomosťami a s dlhoročnými skúsenosťami. Treba ich zapojiť do budovania Republiky a nie nechať ich odpočívať, pretože neboli sympatickí niekomu z býv. III. odboru alebo VI. odboru Povereníctva vnútra v minulosti. (Potlesk.)

Dobré vyškolenie sboru zaručuje jeho dobrú morálku a disciplínu, ako aj správne vykonávanie svojich povinností. Pán generál Ferjenčík sa pečlive stará o školenie sboru. Najdôležitejšia je výchova veliteľov staníc, ktorí sú dušou bezpečnostnej služby najmä na vidieku. Chválihodné je aj to, že veliteľ školstva sa nepridržiava len starých zkostnatelých predpisov, ale postupuje súčasne s dobou a najmä budúcich veliteľov staníc pripravuje vo všetkých smeroch, ako to vyžaduje dnešný život.

V krátkej budúcnosti sa uskutoční škola pre výkonných dôstojníkov, kde budú mať prednostné právo tiež zaslúžilí členovia sboru.

Okrem tých, proti ktorým sa vedie trestné pokračovanie a niekoľkým Nemcom, bol už celý sbor preverený. Preverovanie v minulosti bolo strannícky vykonávané a až po zákroku niektorých politických činiteľov bola urobená náprava. Čaká nás však ešte jedna chúlostivá vec Vraví sa veľa o očiste verejného života. Myslím, že v prvom rade by sa mala vykonať očista u tej inštitúcie, ktorej poslaním je očistu vykonávať, teda u VII. odboru Povereníctva vnútra. (Potlesk. Výkriky, hluk. ) Mám tým na mysli odstrániť osoby mravne nezachovalé a v niektorých prípadoch i politicky nespoľahlivé. Mám dôkazy, že u VII. odb. Povereníctva vnútra sa nachádzajú i také osoby, u ktorých je doteraz neznámy ich pôvod a národnosť. Ukrývajú sa pod rôznymi menami a páchajú to najväčšie zlo. Malo by sa však urobiť pevné a konečné rozhodnutie, či platí, alebo neplatí pre všetky politické strany tá zásada, že keď bol niekto exponentom HG, domobrany, HSĽS, atď. a nevadí mu toto ani pri preverení ani pri povyšovaní, alebo pri prijatí do služieb, pretože je očistený na základe potvrdenia, ktoré obdržal buď od politickej strany, alebo od niektorého politického činiteľa, v ktorom sa dokazuje, že tam, alebo oznam bol vyslaný. (Výkriky, hluk.)

Pán povereník vnútra spomenul i to, že ešte sú niektorí priedušnici NB internovaní v Sovietskom Sväze. Mám vedomosť, že sa do Sovietskeho Sväzu dostali aj také osoby, ktoré boly za Slovenského štátu odsúdené na smrť pre povstaleckú a partizánsku činnosť. Mám vedomosť o tom, že sA tam dostali partizáni, ako aj takí, ktorí všemožne pomáhali partizánskemu hnutiu. Preto je našou svätou povinnosťou týchto ľudí sa ujať, pretože je dokázané, že boli odsúdení vo väčšine prípadoch na základe falošných udaní alebo pomsty. Nejde tu len o nich, ale musíme mať na zreteli aj ich rodiny, ktoré nevine trpia a o ktoré nie je dosiaľ postarané.