Po vyskúšaní 4 až 5 rôznych systémov zahraničných, ktoré dáme namontovať a v rôznych staniciach (po jednom prístroji), zavedieme potom ten systém, ktorý sa najlepšie osvedčí.
Veľmi dôležitou složkou vedia spomenutých už složiek je v našej doprave aj služba prepravná, komerčná. Dôležitou preto, lebo práve ona pretvára dopravu v tú hospodársku službu, akou má doprava byť v národnom živote.
V službe prepravnej, pri spomenutom už významnom podiele tejto našej služby pri celoštátnych vnútorných i medzinárodných úpravách a ujednaniach prepravných, - dnes prepravná služba smaží sa odstrániť organizačnými opatreniami nedostatky, zavinené vojnou v zariadeniach prepravnej služby, aby mohla slúžiť verejnosti presne, dochvílne, lacno a bezpečne.
Pripravuje radiálnu prepravu kusového tovaru (z domu do domu), aby vyhovela širokým vrstvám a obchodnému podnikaniu. Pracuje sa na zhospodárnení výkonu prepravnej služby, vykonávanej v staniciach, ako i prepravnej služby cestnej (vlakovej). Vzhľadom na to, že chystané zmeny nemôžu byť uvedené v život náhle, podrobuje sa postupne každý druh služby skúmaniu podľa nových ekonomickejších hľadísk, a len potom ich uvádza v život. Vzhľadom na to, že celé naše hospodárstvo je riadené, táto skutočnosť sa odráža v službe komerčných zamestnancov najmarkantnejšie tým, že celá preprava je regulovaná mnohými opatreniami štátnych, hospodárskych, plánovacích a iných správnych orgánov, ktoré komerční zamestnanci musia sledovať, aby súhra týchto na poli dopravníctva bola zaistená.
Výsledky prvých mesiacov toho roku, napriek prekážkam v preprave, znamenajú vzostup proti prvým mesiacom v roku 1946, čo sa javí v hrubých príjmoch prepravných stúpnutím o 25-30%, proti príjmom z roku 1946. Problémov a ťažkostí, ktoré sa stavajú do cesty, je mnoho.
Jednou z nich je prekážka pri plnení snahy o zvýšení obehu vozňov pri vykládke tovaru do vozňov, podľa dekrétu prezidenta Republiky č. 77/1945. Najmä preto, že aktivovanie brigád na vykladanie zásielok prichádza v úvahu po väčšine len pre niektoré druhy tovarov, uhlie, drevo a pod. ONV zakročujú proti oneskorenému vykladaniu trestne. Nemá to však veľkého významu, lebo prepravcovia ani za zvýšené mzdy v nedeľu v niektorých staniciach nesoženú robotníkov.
V cestnej doprave
bola v prvých štyroch mesiacoch t. r. aktivovaná doprava na 11 nových automobilových tratiach a zavedením nového nového cestovného poriadku podstatne rozšírená na dosavádnych automobilových tratiach.
Za prvé mesiace v tomto roku vplyvom krajne nepriaznivých poveternostných podmienok nedosiahlo sa v automobilovej doprave ČSD plánovaných výkonov. Taktiež priemyselný sektor nesplnil plánované dodávky nových motorových vozidiel. Tak napr. za prvé dva mesiace malo byť dodané 20 nových autobusov tuzemskej výroby, bolo dodaných len 15 kusov. Nákladné autá z tuzemskej výroby pre ČSD na Slovensku neboly dodané žiadne. V dôsledku toho bol splnený plán v osobnej doprave iba na 79% a v nákladnej doprave na 72%, čo do počtu ubehnutých kilometrov, prepravených osôb a tovaru v tonách.
Očakávame, že v blízkej budúcnosti nielen že dosiahneme predpokladaných a plánovaných výkonov, ale tieto budú aj prekročené. Predpokladom pre splnenie úkolov, ktoré nám ukladá dvojročný plán je predovšetkým dodávka nových motorových vozidiel a ostatného technického materiálu.
Najväčšiu ťažkosť nám tu spôsobuje skutočnosť, že z celkového počtu autobusov i nákladných aut musí byť vyraďovaná z prevádzky temer polovica pre zlý stav ciest, úplný nedostatok opravovní, ako i nedostatok súčiastok, najmä pneumatík. Kým v Čechách a na Morave má autodoprava ČSD vlastné svoje dielne, jedna vlastnú veľkú zásobáreň a tiež dobre vybavených správkarní - na Slovensku nemáme ani jednu autodielňu, žiadnu zásobáreň, a správkárne sa len postupne budujú a vybavujú.
Veľká autodielňa má sa začať budovať ešte tohto roku v rámci dvojročnice vo Zvolene, avšak finančné prostriedky na ňu poskytnuté sú tak nedostatočné, že ju bude možno sotva nacelkom vybudovať v dvojročnici.
V doprave vodnej.
Od 1. I. do 1. V. 1947 sa preložilo v bratislavskom prístave 129.618 ton tovaru a v prístavných skladoch premanipulovalo sa 37.400 ton.
V komárňanskom prístave za tú istú dobu preložilo sa 76.000 ton a obrat v skladištiach bol 15.000 ton.
Pre zaistenie nehatenej prevádzky na Dunaji stojíme ešte pred veľmi ťažkými úlohami. Plavebné pomery na Dunaji nielen že nevyhovujú dnešným potrebám plavby, ale sú dokonca také, že keď bude dunajská cesta i naďalej ponechaná v takom stave ako je dnes, prestane byť Dunaj tou dôležitou tepnou európskeho hospodárstva, ktorou bol od nepamäti. Plavba na ňom bude nielen nebezpečná, ale i veľmi drahá a časom temer nemožná.
Ide tu najmä o odmínovanie Dunaja, ktoré bolo ČA prevedené v šírke asi 80 metrov, ale pre pohyblivosť dňa dunajského tento priestor sa stále zužuje.
Ďalej ide o vyťahovanie potopených vrakov a mostných vrakov. Túto úlohu prevádza Povereníctvo techniky, ktoré doteraz vytiahlo 13 lodných vrakov, ale práce postupujú veľmi pomaly, keďže niet potrebného zariadenia.
Najdôležitejšou z týchto úloh však je zaistenie splavnosti Dunaja medzi Bratislavou a Komárnom. Udržovanie, vytyčovanie a signalizačná služba sú spojené s veľkými nákladmi a behom času sa plavebná cesta tak môže zhoršiť, že ju ďalej nebude možno udržovať obvyklým spôsobom. Je preto nutné, aby bol čím skôr prevedený energický regulačný zákrok.
Pokiaľ ide o Československú Dunaj plavbu, uč. spol. v Bratislave, jej právne pomery boly upravené dňa 11. marca 1946, keď mimoriadne valné shromaždenie spoločnosti si zvolilo správu a dozornú radu. Hospodársky stav spoločnosti, resp. podniku je veľmi neutešený, lebo podnik utrpel za vojny veľké škody tak na plavidlách, ako aj na prístavných zariadeniach, v hodnote cca 394 mil. Kčs, nečítajúc do toho neuhradené úkony v obnose 103 mil. Kčs konané pre Spojeneckú armádu, ktoré jasne odôvodňujú finančné ťažkosti, s ktorými podnik bez svojho zapríčinenia zápasí. Všetky doterajšie podania ohľadom preddavkov, výpomoci, boly bezúspešne a čo podnik ako pomoc dostal, bola iba štátna záruka na pôžičku 136 mil. Kčs. Keď sa aj uznáva všetsranná starostlivosť štátneho hospodárstva oproti iným složkám národohospodársky dôležitým, nemôžu sa nechať bez povšimnutia potreby tak dôležitého úseku, ako je vodná doprava.
Nezbytným predpokladom riadnej činnosti podniku je zvýšiť lodný priestor na odvezenie cca 500.000 ton rôzneho substrátu. Na vykonanie tohto úkonu je treba cca 140.000 t. ložného priestoru čo sa. dá dosiahnuť cca 180 kusmi vlečných člnov a 28 samohybnú.
Terajší stav lodného parku je 54. 954 t. ložného priestoru a 13 remokrétov, ktorý park sa zvýši po čoskorom vrátení v ruskom pásme zadržaných plavidiel, ktorých vrátenie je už rozhodnuté, na stav 127 vlečných jednotiek v tonáži 84.656 a 16 samohybov pre remorkáž. V rámci dvojročnice sa ukladá ČSDP povinnosť vystaviť zo svojich prostriedkov 20 vlečných člnov a jeden samohyb pre remorkáž. Potom bude mať ČSDP, ku koncu roku 1948, 147 vlečných člnov v tonáži 104. 656 a 17 samohybov pre remorkáž. Na prevezenie minimálne stanoveného 500. 000 t. substrátu by bolo však treba zaobstarať ďalších 33 plavidiel s cca 36. 000 t. ložným priestorom a 9 remorkérov a to trebárs i objednávkou v cudzine.
Okolnosť, že ČSDP nemá dostatočný počet ložného priestoru vyvolávo problematiku dunajskej plavby, ktorá však by bola okamžite riešená, ak by Dunajplavba mala dostatočný počet prevádzky schopných plavidiel. Je treba, aby podnik už teraz pred dosiahnutím navrhovaného počtu plavidiel bol reorganizovaný a jeho správa zhospodárnená. Reorganizáciu však nemožno previesť skôr, dokiaľ nebude všeobecne a definitívne rozhodnuté o forme štátneho dopravného podnikania (v smysle budovateľského programu bod IV. čís. 1.), lebo pokladá sa za účelné, aby nová úprava štátnych doprávnych podnikov jednotne. Poznamenávam, že už bol podaný návrh osnovy, vo smysle budovateľského programu, o premene všetkých dopravných podnikov na podniky obdobné, podnikom národným. Pokiaľ ide o zhospodárnenie správy dunajskej plavby, je podaný návrh, s ktorým sa zaoberá t. č. Generálny sekretariát Hospodárskej rady.
V rámci tohto návrhu majú byť konečne riešené i tieto otázky:
1. úprava finančných pomerov spoločnosti, najmä pokiaľ ide o predĺženie krátkodobých pôžičiek na dlhodobé a rozhodnutie o výške subvencie,
2. likvidácia vojenských škôd a náhrada za úkony ČA,
3. doplnenie lodného parku a vlečnej sily na predpokladanú tonáž štátnymi prostriedkami,
4. vypracovanie dunajskej prekladištnej tarify železničnej, koordinovanej s dunajskou tarifou tak, aby sa z nej stal inštrument celoštátnej dôležitosti,
5. zaplánovanie dunajskej cesty do dopravného systému ČSR a do medzinárodných obchodných dohôd tak, aby priniesla najlepšie hospodárske výsledky pre štát,
6. zapojenie dunajskej cesty na plavbu námornú, aby československý zahraničný obchod, poťažne československý štát mal z vodnej cesty na Blízky Východ najväčší prospech.
Je najprednejším záujmom previesť túto reorganizáciu čo najrýchlejšie event. podobne ako sa to stalo s Čs. Aerolíniami a ak by celková zákonná reorganizácia dopravných podnikov nemala sa pred ohlasovaním novej ústavy realizovať vyňať ju z tohto celkového návrhu a uzákoniť ju samostatne a prv.
V doprave leteckej:
V r. 1947 pokračovalo sa v prevádzke na linke Praha-Bratislava a od 21. IV. bola linka predĺžená na Sliač a ďalej do Košíc.
Od 15. V. bola zahájená doprava na linkách:
Bratislava - Piešťany - Zlín - Morav. Ostrava a Praha - Piešťany - Sliač - Poprad - Prešov.
Po zlých skúsenostiach z týchto dvoch liniek bola prevedená dňom 16. VI. ich zmena takto:
Praha - Bratislava - Sliač - Košice s predĺžením do Prešova a Bratislava Piešťany - Žilina.
Dňom 16. júna zahájili sme prevádzku na dvoch medzinárodných leteckých linkách a to:
Praha - Bratislava - Budapešť 2x týždenne v striedavej prevádzke našej a maďarskej,
a Praha - Bratislava - Zágreb - Zadar 2x týždenne v prevádzke juhoslovanskej.
Veľké ťažkosti v ďalšom rozvoji letectva a v jeho vedení robí jeho nevyriešená organizácia, keďže civilné letectvo na Slovensku sa rozpadlo do dvoch rezortov (dopravy a techniky). Rozpočtové je civilné letectvo začlenené do rezortu dopravného, organizačne 8 zamestnancov zostalo u Povereníctva techniky, kde utvorili nový odbor leteckého stavebníctva.
Boli sme od počiatku toho názoru, keďže letectvo je možné budovať len ako celok, že je nemysliteľné, aby sa hneď na začiatku jeho rozvoja uplatnily rôzne záujmy, ktoré hatia tento rozvoj a veľmi škodia kladnej spolupráci. Letectvo sa môže správne a úmerne k letectvu svetovému rozvíjať len vtedy, keď bude zodpovednosť za veci letectva a za jeho výstavbu sústredená v jednom rezorte štátnej správy - keď bude letectvo riadené s jedného miesta.
Vláda Československej republiky pred niekoľkými týždňami rozhodla, aby aj veci leteckého stavebníctva boly sústredené v rezorte Ministerstva dopravy. Keďže je nemysliteľné, aby práve v tom dopravnom obore, ktorý je zo všetkých najviac celoštátne centralizovaný - boly veci inakšie riešené na Slovensku a nadto je nemysliteľné, aby nejaká dôležitá agenda na Slovensku podliehala inému, než rezortnému ministerstvu, pričom by rezortné povereníctvo nemalo na ňu nijakej urgencie - požiadal som povereníctov techniky, aby sa v smysle usnesenia vlády, agenda leteckého stavebníctva odovzdala Povereníctvu dopravy a prejednala sa znova aj otázka personálna s touto agendou spojená.
Od oslobodenia zaznamenávame na Slovensku neobyčajný vzrast športového letectva. Ustupujúce okupačné vojská zničili prevádzkový materiál, zariadenia letíšť, prevodzovní a podnikov do základov. Bolo nutné zreorganizovať všetky odvetvia športovej leteckej činnosti modelárstvo, plachtarstvo a motorové letectvo - keďže technický a hospodársky význam letectva po skončení tejto vojny neobyčajne vzrástol a vynútil si nové zabezpečovacie opatrenia.
Nevyhovujúci organizačný rámec sa prebudoval po dohode s Prahou tak, že sa utvoril Slovenský národný aeroklub ako jediný spolok pre leteckú výchovu a činnosť, ktorý spolu s Českým národným aeroklubom a Moravsko-slíezskym zemským aeroklubom tvorí Aeroklub Republiky československej. Toto usporiadanie umožňuje uplatnenie našich požiadaviek v rámci celoštátnom, a na druhej strane úpravu vlastných problémov podľa našich najlepších podmienok. Činnosť Slovenského národného aeroklubu Povereníctvo dopravy hmotne aj finančne podporovalo, a tak umožnilo účasť na leteckej práci 4. 000 členom sdruženým v 20 odbočkách po celom území Slovenska. Členstvo v aerokluboch regrutuje sa v prevážnej časti zo sociálne slabších vrstiev národa a preta poskytované podpory sú plne odôvodnené.
Modelársky výcvik a činnosť prevádza 31 modelárskych odborov a 3 strediská so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici a. v Prešove. Modeloví letci zúčastnili sa zájazdu do Anglie, odkiaľ priniesli cenné poznatky. V rámci celoštátnych pretekov vytvorili sme jeden oficiálny čsl. rekord s modelom opatreným výbušným motorom, časom 16 minút 32 sekúnd a ďalšie 4 výkony lepšie terajších čsl. rekordov. V súčasnej dobe sme účastení medzinárodných pretekov modelových lietadiel vo Švajčiarsku. Stavbou modelových lietadiel zaoberá sa 3. 000 modelárov vo veku od 12 až do 19 rokov. Aby sme umožnili účasť na cieľuvedomej výchove modelárskeho dorastu, zakúpili sme a odovzdali do používania 30 nástrojových skriniek.
Keďže modelárstvom zaoberá sa prevážne mládež, bolo by žiaduce, aby modelové letectvo bolo zaradené do učebnej osnovy ľudových a meštianskych škôl. Doterajšie riešenie vo forme nepovinného predmetu považujem za nedostačujúce, keďže o najdôležitejšom a najpokročilejšom obore technickom - letectve - nie je dostatočná zmienka v školstve.
Usporiadali sme niekoľko miestnych pretekov modelových lietadiel, na ktorých sa zúčastnili aj modelári z Čiech a Moravy. Spolupráca na tomto poli je veľmi príkladná a prospeje k utuženiu vzájomného pomeru slovenskej a českej mládeže.
Na obnovenie prevádzkových zariadení pre bezmotorové plachtárske letectvo, zakúpili sme 25 kusov gumových štartovacích lán, 10 vetroňov čs. výroby "Krajanek" a 11 dvojsedadlových vetroňov "Jastrab" z výroby firmy Mraz v Nitre. Okrem toho opravili sme 30 klzákov a 40 vetroňov, ktoré sme zasadili do prevádzky v 14 plachtárskych oboroch a 5 výcvikových strediskách. Na týchto lietadlách konalo výcvik a udržovacie lety 400 pilótov-plachtárov rôzneho stupňa, z nich 40 sa podrobilo úradným skúškam a boli zapísaní do registra letcov podľa medzinárodných pravidiel CINA. Koncom roku 1945 bol na Straníku slet československých plachtárov, pri ktorom sa zdôraznila spolupatričnosť oboch národov a utužil sa bratský pomer. Naši plachtári zúčastnili sa na výcviku na Ranej v Čechách a udržovali neustály styk s členskými odbočkami v historických zemiach.
V septembri 1946 a v júni t. r. usporiadali sme preteky slovenských plachtárov, ktoré náš rezort finančne umožnil. Na pretekoch ukázala sa vyspelosť a vysoká úroveň bezmotorového letectva na Slovensku, takže sa radíme medzi najlepších európskych plachtárov. Sme držiteľmi čsl. výškového rekordu 2680 m prevýšenia, čsl. výškového rekordu v kategórii žien 1870 m, čsl. vzdialenostného rekordu v kategórii žien 95 km a čsl. vzdialenostného rekordu s vopred určeným cieľom 97 km.
Zvýšenú pozornosť sme venovali výchove učiteľov-plachtárov a to z dôvodu zabezpečenia prevádzky. Umožnili sme zájazd našich najlepších plachtárov do Anglie a vynasnažíme sa zúčastniť na medzinárodných pretekoch vo Švajčiarsku, aby sme prehĺbili svoje poznatky a porovnali naše vedomosti s ostatnou cudzinou. Treba zdôrazniť, že všetky podujatia, smerujúce k zdokonaleniu a zabezpečeniu plachtárstva robíme v shode s opatreniami v zemiach českých a po dohode s MNO. Konštatujeme, že mnohé z opatrení boly urobené na náš popud a návrh, čo nasvedčuje našej vyspelosti v tomto obore leteckej činnosti.
Letecká prevádzka vyžaduje však zariadené a vybudované prevodzovne (letištia, dielne, hangáry atp. ). Zničené a poškodené objekty sme opravili a vzhľadom na budúci program a vzrast leteckej činnosti budujeme prevodzovne nové, aby srne mohli usporiadať aj medzinárodné súťaže a konferencie. Bezmotorové letište na Straníku a v Dúbravke sme poštátnili a v programe máme poštátnenie plachtarskych stredísk v Banskej Bystrici, v Prešove a v Horných Orešanoch. Po dohode s MNO previedli sme stavby drevených typových ubikácií a hangárov, aby srne uľahčili prácu a usnadnili odpočinok našim učiteľom. V pláchtárstve konštatujem mnohé mravné prvky dôležité pre obrodu národa. Poskytuje mládeži hodnotnú technickú kolektívnu a sociálnu výchovu, ktorej výsledkom sú rozvážni, charakterové ucelení, pevní a odhodlaní ľudia, stmelení rovnakým cieľom a vôľou.
Motorové turistické lietanie prevádza 18 motorových odborov. Na uľahčenie lietania aj pre sociálne slabších občanov sme zakúpili 5 lietadiel Zlín-181, 7 lietadiel Bocian a 40 lietadiel americkej výroby Piper z prebytkov americkej armády. Udržujeme a cvičime 160 turistických letcov, ktorí sú u nás registrovaní. Činnosť v tomto sektore športového letectva je veľmi hatená enormnými výdavkami za letecké pohonné hmoty, (1 kg benzínu asi 16. - Kčs) takže výcvik jedného turistického letca na lietadle s motorom 65 HP stojí 8-12.000 Kčs. Ak chceme umožniť každému občanovi lietať a naše letectvo postaviť na bázu ľudovú, je treba poskytovať podpory a vynasnažiť sa zmenšiť prevádzkové náklady v rámci našich možností na minimálnu mieru.
Slávna Slovenská národná rada, konečne chcel by som Vás ešte stručne oboznámiť s celkovým personálnym stavom zamestnanectva, ako i s politikou, ktorú v tejto otázke Povereníctvo dopravy sledovalo a čo chce v najbližšej budúcnosti uskutočniť.
Ide tu hlavne o postavenie železničných zamestnancov. Sotva je ešte inej kategórie štátnych a verejných zamestnancov, ktorí by boli bývali v takej miere v minulosti ukrivďovaní! Už za predmníchovskej Čs. republiky v roku 1927 protiľudové a reakčné sily, soskupené v agroľudáckej vláde, zvolily si ich ako prvú obeť, aby na ich úkor, na ich účet pomohly z krízy svojmu kapitalistickému štátnemu hospodárstvu. Tisovský štát snažil sa kupovať si ich alebo odmeňovať svojich verných suroviakovským protekcionárstvom a zaistiť tak železnice čo najlepšie nemeckej fašistickej vojennej mašinérii - okrem tohto protekcionárstva však nevykonal nič pre skutočné a všeobecné sociálne zlepšenie postavenia dopravných zamestnancov.
Musela prísť nová ľudová Čs. republika, nový, v ľudovom duchu vedený vládny orgán, aby temer v zápätí po oslobodení, ešte za ťažkej hospodárskej situácie, zdedenej z minulosti, začal s dôsledným postupným odbúravaním týchto krívd a zaradil železničných zamestnancov na predné miesto sociálne-politickej starostlivostí. Bolo treba predovšetkým riešiť existenčnú otázku tých tisícov smluvných zamestnancov, ktorí dlhé roky trvalé u železnice pracovali ako robotníci na výpomoc, ktorí sa v službe osvedčili a ktorí sa za Slovenského štátu nespreneverili Československej republike. Pritom podľa dĺžky tejto služby boli títo zamestnanci ustanovení buď za pomocných zamestnancov, alebo do pomeru definitívnych zriadencov a podúradnikov.
Súbežne s týmto závažným sociálnym úkolom previedli sme ustanovenie, považne povýšenie do kategórií podúradníckych, zriadeneckých, do kategórií pomocných zamestnancov a železničných gážistov všetkých účastníkov domáceho i zahraničného odboja - ako i povýšenia zaslúžilých zamestnancov a úradníkov v smysle nar. č. 99/45 Sb. n. SNR. Táto akcia, pokiaľ návrhy na ňu boly podané včas a nevyskytly sa pritom zvláštne komplikácie, spojené s udelením výnimiek alebo skrátením čakateľskej doby - bola už tiež v podstate prevedená, až na niekoľko oneskorených desiatok prípadov, ktoré budú úspešne rozriešené v najbližšej budúcnosti.
Prevedením týchto dvoch veľkých akcií, dostalo sa viac ako 15.000 železničným zamestnancom buď pevnej životnej existencie, alebo lepšieho sociálneho postavenia, o aké márne v minulosti usilovali.
Treťou veľkou akciou bola nami navrhnutá a teraz sa už realizujúca novelizácia vlád. nariadenia č. 15/1927 Sb. z. a n., zákonnej normy, upravujúcej v minulosti tak nenávidené platové a služobné pomery železničných zamestnancov. Táto novelizácia nerieši ešte všetko, ale je význačným medzidobným zlepšením platových pomerov zvlášť nižších kategórií, lebo spravodlivejšie umožňuje zhodnocovať ich dosavádnu službu, spravodlivejšie ju zaraďuje do celkovej štruktúry služieb osobníctva a umožňuje im dosiahnuť vyšších platových stupníc v poctivom snažení.
Mnoho a mnoho iných - až 170 väčších dielčích, okrem už spomínaných, akcií sa previedlo v prospech nášho zamestnanectva. Mnoho úkolov zostáva ešte pred nami.
I cez všetky už realizované opatrenia máme v doprave na Slovensku stále ešte okolo 17.000 smluvných zamestnancov, ktorých existencia musí byť bezpečne riešená. Predovšetkým musia byť z nich zrovnoprávnení s definitívnymi zamestnancami tí statoční smluvní zamestnanci, ktorí sú trvalé zaradení, resp. vypožičaní do organicky pevných složiek a služieb našej dopravy a nedostali sa tam pred oslobodením dokázateľným protekcionárstvom tisovského režimu za vzorné zapredávanie Československej republiky.
Za druhé - musí byť spravodlivo riešená otázka sezónnych robotníkov, a to tak, aby na zimu boli vysadzovaní predovšetkým podľa dobrovoľnosti, potom podľa svojho sociálneho postavenia, pričom sa im budeme snažiť nájsť pokiaľ možno náhradné zamestnanie, kým sa zase k nám nevrátia. Pritom vysadzovanie nebude značiť prerušenie v práci u nás, aby pri trvalom zaradení do definitívneho služobného pomeru na uvoľnené miesta mohol sa im zhodnotiť ako neprerušený všetok čas, čo i len sezónne strávený v práci pri železnici.
Popri týchto dielčích, železničných personálnych problémoch treba tu zdôrazniť celkovú štátnu sociálnu politiku, ktorá sa všeobecne snaží zvýšiť životnú úroveň štátnych a verejných zamestnancov. Nová daň zo mzdy, príplatky na deti, zákon o unifikácii platových a služobných predpisov - budú ďalším význačným prínosom, ktorým naša vláda v súčinnosti s ROHom zvýši ich existenčnú úroveň až do vydania definitívneho, ľudovej republike zodpovedajúceho platového zákona.
K tomuto stručnému prehľadu personálnej politiky v rezorte dopravy musím ešte dodať, že celkový počet i vnútorná štruktúra nášho zamestnanectva je priaznivejšia a zdravšia ako v Čechách a na Morave. Kým tam napr. na 1 km trati pripadá 18.5 zamestnancov, u nás len 14.5 zamestnancov. Dôsledok tohto priaznivejšieho počtu bude, že pri chystanej reorganizácii dopravných podnikov budeme môcť na Slovensku aj zhospodárnenie týchto nových podnikov previesť omnoho ľahšie, naše zamestnanectvo nebude musieť byť temer vôbec reštringovane - ba bude mať z toho len významné výhody, lebo sa mu celoštátne vytvoria predpoklady pre značne lepšiu úpravu platových pomerov.
Na poli sociálnom a kultúrnom, dokončujeme definitívnu úpravu odpočivných a zaopatrovacích platov ako i dôchodkov z úrazového zaopatrenia pre tie rôzne kategórie zamestnancov, ktoré štátoprávnymi územnými zmenami boly vyradené z kontinuity, ďalej pre presídlencov, ako i pre vdovy a siroty, pozostalé po príslušníkoch odboja.
Z prostriedkov podporného fondu cieľom zotavenia a upevnenia zdravia železničiarov - najmä ťažko pracujúcich, bolo v zimnom a letnom období r. 1946 vyslaných na rekreáciu, a to na čas 10 dní, úhrnom 2.140 zamestnancov a finančný náklad činil približne 2,495.000 Kčs.
Rekreačná akcia v zimnom období roku 1947 pokračovala v súkromných podnikoch vo Vysokých Tatrách pod dozorom našich úradníkov.
Stály počet umiestených rekreantov vo všetkých rekreačných strediskách bol 163 osôb. Táto rekreačná akcia trvala do 20. apríla 1947 a počas trvania tejto akcie pri 14-dennom pobyte u jedného rekreanta sa vystriedalo asi 1.150 osôb. Novinkou bolo, že v rámci tejto rekreačnej akcie poskytol sa pobyt tiež manželkám aktívnych železničných zamestnancov za príplatok 500.- Kčs za celý 14-denný pobyt.
V detských prázdninových osadách bolo v letnom období roku 1946 umiestených na účet Podporného fondu 433 detí železničných zamestnancov a penzistov a náklad činil 625.000.- Kčs.
Cieľom poskytnutia podpôr z Podporného fondu železničných zamestnancov bolo do konca roku 1946 prerokovaných 1.004 žiadostí a bola vyplatená suma Kčs 1,440.000. - sociálne slabým železničným zamestnancom.
Z uvedenej čiastky pre zamestnancov trpiacich na Tbc, resp. pre rodinných príslušníkov postihnutých touto nemocou, bolo poukázané na podporách 109.900.- Kčs.
Zo sociálneho fondu železničných zamestnancov bolo prerokovaných do konca roku 1946 628 žiadostí o pôžičky, na ktoré bola dovedna povolená čiastka 2,617.900.- Kčs na svadobných podporách zo Sociálneho fondu železničných zamestnancov bola do konca roku 1946 vyplatená čiastka 115.000 Kčs, pričom na jednu žiadosť pripadala podpora 500 Kčs. Na študijných podporách z uvedeného fondu bola doteraz vyplatená čiastka 65.600.- Kčs, pričom na jednu žiadosť pripadala podpora v čiastke 400.- Kčs.
Z prostriedkov Sociálneho fondu železničných zamestnancov bol zakúpený pre účele fondu penzionát "Tatra" v Lučivnej. Doteraz boly vykonané všetky prípravné práce pre nadstavbu tohto penzionátu.
Z fondu Ing. Višňovského, prvého povstaleckého povereníka dopravy, usmrteného ľudákmi a Nemcami, bolo do konca roku 1946 prerokovaných 105 žiadostí, na ktoré boly povolené podpory pozostalým, poprípade iným osobám po týchto aktívnych železničných zamestnancoch, ktorí v dôsledku politických alebo bojových činov boli usmrtení, v celkovej čiastke 358.500.- Kčs.
V odbore ochrannej sociálnej starostlivosti v rámci dvojročnice zintenzívnený bol "boj proti úrazom", a to najmä
1. profylaktickými opatreniami,
2. zvýšenou propagačnou činnosťou.
V tomto smere bol vydaný výnos (P-8332-VIII/3-46), adresovaný všetkým miestnym orgánom úrazovej zábrany a každej výkonnej služobní, obsahujúci podrobné pokyny, ako zabrániť úrazom, poťažne ako úrazovosť by sa dala snížiť na minimum.
Pracuje sa na štatistickom zachytávaní úrazovosti našich zamestnancov a na služobnom predpise o úrazovej zábrane.
K zdolaniu bytovej krízy bol založený "Železničný bytový fond Dr. Husáka", ktorý má za úkol stavať v rámci pridelených bytových jednotiek budovy, slúžiace k hromadnému ubytovaniu železničných zamestnancov a tiež rodinné domky, ktoré by prešly do vlastníctva železničných zamestnancov. Celá činnosť Husákovho fondu je závislá na dotácii so strany Povereníctva sociálnej starostlivosti a tiež so strany železničnej správy.
Pracuje sa na detailnej organizácii tohto fondu. Aby mohol svoj úkol splniť, bude zriadený u obidvoch riaditeľstiev a Povereníctvu zostane len dozor.
Na poli kultúrnej a telovýchovnej starostlivosti o železničných zamestnancov boly učinené tieto opatrenia:
a) Riaditeľstvám štátnych železníc bol pridelený úver Kčs 600.000.- cieľom prevádzania kultúrnej starostlivosti a bol vydaný zásadný výnos, obsahujúci smernice o praktickom prevádzaní kultúrnej výchovy železničných zamestnancov ako i o vyúčtovaní jednotlivých kultúrnych podnikov.
b) Bolo založených vo väčších železničiarskych strediskách 32 telovýchovných a športových spolkov, ktorých účelom je sdružovať všetkých železničných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v jeden celok a dbať o ich výchovu v telovýchove, v športe, spoločenských hrách a v kultúre. Bolo uskutočnených viac medzinárodných podnikov doma i v zahraničí, ktoré pre nás skončily sa s veľkým úspechom. V rámci rekreačnej akcie železničných zamestnancov boly usporiadané lyžiarske kurzy pre začiatočníkov a pokročilých vo Vysokých Tatrách a v kúpeľoch Vyšné Ružbachy, kurz telovýchovy pre železničných učňov. Bolo vydaných viacej výnosov vo vecí organizácie železničiarskeho športu.