Slovenská národná rada 1947

Stenografický zápis

o priebehu 12. zasadnutia pléna SNR, ktoré bolo dňa 2. decembra 1947 v Bratislave

Stenografický zápis o priebehu 12. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, konaného dňa 2. decembri 1947.

Začiatok: 9.25 hod. Koniec: 20.15 hod.

Prítomní: Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich, podpredsedovia: Andrej Cvinček, Dr. Ivan Horváth, Anton Granatier a Karol Šmidke.

Členov SNR: 88.

Predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák a podpredseda Sboru povereníkov pplk. Milan Polák.

Povereníci: Gen. Dr. Mikuláš Ferjenčík, Dr. Andrej Buza, prof. Jozef Lukačovič, Ing. Jozef Styk, Kazimír Bezek, Ing. Pavel Blaho. Dr. Ján Púll a Ján Béčko.

Plénu SNR predsedal podpredseda Slovenskej národnej rady Andrej Cvinček.

Podpredseda SNR Andrej Cvinček: (cengá)

Otváram 12. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sú usnášať.

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady osprovedlnili členovia Slovenskej národnej rady páni: Martin Chudý, Pavel Slosiarik, Ján Laudar, Ján Bendík, Žofia Dubovcová a Alexej Bogdanov.

Prvým bodom dnešného rokovania je rozprava o programovom vyhlásení predsedu novoutvoreného Sboru povereníkov. Otváram rozpravu o programovom vyhlásení pána predsedu Sboru povereníkov odznelom na včerajšom plenárnom zasadnutí. K slovu sa prihlásil nán člen Slovenskej národnej rady Ján Myjavec. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Ján Myjavec:

Slávna Slovenská národná rada!

Programový prejav pána predsedu Sboru povereníkov, ktorý pred týmto sborom, reprezentantom Slovenskej národnej rady odznel, musíme považovať ako doplnok toho programu práce, ktorú sme už schválili pri predstavení sa 7. Sboru povereníkov. Nový sbor výkonnej moci na Slovensku v týchto sektoroch verejnej správy, ktoré mu prislúchajú spravovať, považoval pán predseda vyzdvihnúť tie úseky práce, ktoré sú vskutku najnaliehavejšie, ako napr. výživa obyvateľstva, distribúcia textilných potrieb, pomoc roľníctvu, znemožňovanie škodcov národa a štátu a nášho demokratického zriadenia, osídlenie, informáciu n výchovu verejnosti so zameraním na demokraciu a Slovanstvo. Súčasne spomenul, že je treba zaviesť vzornú spoluprácu a pôsobiť na väčšiu výkonnosť samosprávnych orgánov, ako aj kultúrnych inštitúcií.

Slávna Slovenská národná rada!

Dovoľte mi, aby som urobil niekoľko pripomienok k odznelému prejavu pána, predsedu Sboru povereníkov, a to k bodu. ktorý je najkratší a najvšeobecnejší. Je to otázka osídlenia. Mám za to, že pán predseda, nerozobral celú túto otázku v takom smere, aby sme mohli vidieť ako osídlenie a zdôrazňujem aj presídlenie, pokračuje.

Pán predseda sľubuje, že nový Sbor povereníkov mieni urobiť viac opatrení k odstráneniu nedostatkov, ktoré sa dosiaľ vyskytly pri výmene obyvateľstva medzi nami a Maďarskom a tiež ak sa nemýlim, všetkých nedostatkov v jednosmernom presídľovaní Slovákov z Rumunska a Zakarpatskej Ukrajiny. Ďalej dáva do výhľadu prídelové pokračovanie a tiež zaknihovanie majetkov osobám presídleným zo zahraničia, domácim osídlencom atď.

Nakoniec sa zmienil pán predseda o reslovakizácii, pričom sľuboval, že táto užitočná akcia má byť dokončená v najkratšom čase.

Slávna Slovenská národná rada!

Keď mám analyzovať túto časť programového prejavu, musím zdôrazniť tú skutočnosť, že bola málo povšimnutá, lebo veď čo veta, ba čo slovo to život tisíce ľudí a koľko ľudí, toľko osudov. Za každou vetou sa skrývajú složky predpisov, ako súborných tak dielčích, za každým slovom brigády úradníkov atď. Veď si len uvedomme, že zo štyroch ľudí, ktorých Predsedníctvo Slovenskej národnej rady poverilo v roku 1945 mocou, majú vykonávať v národnej histórii jedinečné dielo, o ktorom široká verejnosť málo vie a to ako o ich práci, úspechoch i neúspechoch. Je smutné, že veľmi málo vieme o tom, čo sa koná a práve ten najzávažnejší orgán, ktorý je na to najviac povolaný, t. j. reprezentant slovenského ľudu - Slovenská národná rada. A keď by sme išli ďalej, museli by sme konštatovať, že aj parlament, totiž Ústavodarné národné shromaždenie, okrem členov jeho osídľovacieho výboru, nič nevedia.

Treba s poľutovaním konštatovať, že v osídľovacom výbore Slovenskej národnej rady, ktorý sa zrodil pred rokom, tomuto výboru nebola daná možnosť presvedčiť sa, ako bol vykonaný naber slovenských presídlencov v Maďarsku, menovite ako sa vykonáva tento nábor zvlášť v Rumunsku. Súčasne treba zaznamenať, že československá presídľovacia komisia v Budapešti zasiela zprávy o svojej práci a jediná osídľovaciemu výboru Slovenskej národnej rady, avšak o presídlených z Rumunska nemáme žiadnych zpráv. Prichádzajú k nám rodiny, o ktorých nevieme, za akých podmienok a predpokladov boly presídlené na Slovensko. Slovenská národná radia nebola dosiaľ informovaná o priebehu presídlovacej akcie, a to jednoducho preto, že táto celoštátna vec patrí do kompetencie ústrednej vlády. Musíme poznamenať, že tu ide či eminentnú národnú záležitosť Slovenska, potom sa stáva, že to vyúsťuje až v groteskný poznatok, že Slovenská národná radia nemá oprávnenia žiadať vysvetlenie o reslovakizácii od povereníka vnútra, lebo orgán, ktorý toto dielo vykonáva, menoval minister vnútra. Musíme zdôrazniť, čo nik nemôže poprieť, že reslovakizácia je záležitosťou ozaj slovenskou a len slovenskou. Tu so strany Slovenskej národnej rady nemôže ísť o nedôveru voči ústrednej vláde, ale o vyriešenie celého problému, ktorý tuná máme, keď v tomto sbore, ktorý sa zrodil z revolúcie, nesedí nik, ktorý by si neprial, aby sa toto dielo čím najlepšie zdarilo. Dobre viem, že Sbor povereníkov, menovite jeho pán predseda urobil veľa osožných podujatí na poli presídlenia a reslovakizácie, som informovaný aj o tom, o jeho plánoch do budúcnosti, ale všetcia si musíme uvedomiť, že Slovenská národná rada je oprávnená vedieť o tom, ako sa osídlenie, presídlenie a reslovakizácia prevádza. Prízvukujem, že ide o vec Slovenského národného frontu, ale okrem toho o vec slovenskú a celoštátnu.

Vážená Slovenská národná rada! Okremtoho by som chcel pripomenúť a povedať, že sa musíme vyrovnať aj s druhou otázkou pre náš národ tak závažnou, a to je presťahovanie Slovákov z Rumunska, Jugoslávie a Bulharska. Ako vieme, títo sú usadzovaní v Čechách a na Morave, zvlášť priatelia a bratia naši z Rumunska. Keď hovorím, že táto otázka súvisí veľmi úzko aj s túžbou Slovákov a Čechov žijúcich v Juhoslávii a Bulharsku, je to veľmi dôležitou otázkou, aby sme ju riešili, a aby sme ju mohli v našich orgánoch previesť. Túžba týchto našich bratov žiť však medzi nami na Slovensku to je otázkou ich srdca, ich duší. Keď toto konštatujeme, musíme zdôrazniť, že prísľub navrátiť sa domov našim bratom z Juhoslávie, z Bulharska bol daný najzodpovednejšími činiteľmi a predstaviteľmi obnovenej Republiky, a to ako gamou hlavou štátu pánom prezidentom, tak predsedom vlády a predstaviteľmi Slovenskej národnej rady. čo však vidíme dnes? Vidíme, že skutočnosť je celkom iná, aké boly naše predstavy a tých, ktorých sa to bezpodmienečne týka Transporty Slovákov z Rumunska len prechádzaly cez slovenské územie a boli usadzovaní v Čechách a na Morave. Nieto kontaktu a súčinnosti medzi slovenskými presídľovacími orgánmi a to z toho dôvodu, lebo podľa rozhodnutia vlády česká právomoc v tomto obore presídlenia spadá do kompetencie Ministerstva sociálnej starostlivosti. Najboľastnejšie je však, že na Slovensku, kam chcú byť títo Slováci presídlení, možnosti osídlenia nemáme. Veď keď takto reálne sa dívam na vec, musíme byť povďační bratom Čechom, že oni dávajú možnosť uchýliť sa našej krvi v ich krajoch. Musíme však prízvukovať aj tú skutočnosť keď vychádzame z reálnych posudkov v tejto veci, že sa stáva, že Ministerstvo sociálnej starostlivosti často nemôže splniť to, čo jeho exponenti sľubovali v starej vlasti presídlencom. Potom sa stáva, ako na strane jednej, tak i na strane druhej, že sa objavuje nespravodlivosť, nespokojnosť ako po stránke materiálnej, tak i po stránke duchovnej u obidvoch stranách.

Slávna Slovenská národná rada!

Týmito poznatkami bol som povinný Vás oboznámiť a žiadať, aby Slovenská národná rada osídlenie a presídlenie sledovala a cestou svojho osídľovacieho výboru žiadala kategoricky reprezentantov, ktorí majú na starosti tento problém, aby o ňom bola včas a presne informovaná, a aby tak osídľovací výber mohol Predsedníctvu Slovenskej národnej rady dať kedykoľvek príslušný materiál k dizpozícii. (Potlesk)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Ďalším rečníkom je pán člen Slovenskej národnej rady Karol Šmidke. Udeľujem mu slovo.

Podpredseda SNR Karel Šmidke:

(Potlesk) Slávna Slovenská národná rada!

Ustavením nového VIII. Sboru povereníkov a jeho programovým vyhlásením, učineným na včerajšom plenárnom zasadnutí tohto sboru predsedom Sboru povereníkom Dr. Gustávom Husákom, končí akútna politická kríza, ktorá najmä v posledných mesiacoch hlboko zasiahla do politického života na Slovensku a má začať nová etapa v ktorej nový Sbor povereníkov má vyriešiť všetky tie hlavné Problémy, ktoré nedávnu politickú krízu vyvolaly.

Ak teda v tomto znamení má pracovať nový Sbor povereníkov - čoho dôkazom je jeho program- ak má svojou prác u prekonať tie problémy, ktoré politickú krízu vyvolaly a predísť prípadným novým komplikáciám, je nevyhnutné, aby si každý jeho člen uvedomil príčiny práve prekonanej krízy ako aj zásady, o čo vlastne išlo, o čo sa bojovalo v jej priebehu.

Komunistická strana Slovenska od počiatku budovania slobodnej československej republiky stáli vždy nekompromisne v službách národných a štátnych záujmov, keď zdôrazňovala nutnosť dôsledného plnenia zásad Košického vládneho programu, ako aj konkrétnych úloh. daných programom Gottwaldovej vlády, zvlášť dvojročným plánom. Od pečiatku, akonáhle zbadala snahu odďalovať sa od dohodnutého programu, snahu podriaďovať záujmy pracujúceho ľudu a jeho ľudovodemokratického domova záujmom úzkostranníckym a triednym, reprezentovaným určitou skupinou vo vedení Demokratickej strany, upozorňovali na zlé dôsledky tejto politiky. Tak isto upozorňovala na nebezpečenstvo podceňovania protištátnych elementov, vychádzania v ústrety porazenej ľudáckej ideológie alebo i priamo paktovania s reprezentantmi ľudáctva, najmä po známej dohode vedenia Demokratickej strany z 31. marca, m. r., smerujúcej na jednej strane k ľahkému volebnému víťazstvu a na druhej strane však k získaniu oporných bodov ľudákov na podkopávanie základov Republiky, či už priamo propagovaním protičeskoslovenských, separatistických cieľov a protisovietskych hesiel, alebo šírením rozkladu a podkopávaním budovateľského úsilia nášho ľudu v intenciách menovitých úloh dvojročného plánu a tak i hatením výsledkov našej vládnej politiky v neprospech životnej úrovne nášho ľudu.

Toto úsilie Komunistickej strany Slovenska, datované od prvých náznakov odklonu vedenia Demokratickej strany od povstaleckého programu a rozhodná kampaň proti zľudakizovaniu nášho verejného života a štátnej správy, vedená s to najväčšou rozhodnosťou už lanského roku, najlepšie vyvrátila tendencie predstavovať verejnosti politickú krízu ako stranícko-politickú záležitosť dvoch najväčších politických strán, pri ktorej vraj Komunistickej strane neide o záujmy štátu, ale o získanie stranníckych mocenských pozícií. Keby toto bola pravda a nie opak, nuž nebola by naša strana upozorňovala našu verejnosť a tým aj svojich partnerov na všetky chyby hneď, akonáhle sa objavily a na všetky protištátne a protikonsolidačné momenty, ale bola by vyčkala príhodnú chvíľu a udrela na nepripravenú a neinformovanú Demokratickú stranu priamo a bezprostredne. Vtedy by totiž bolo možno hovoriť o puči komunistov a nie teraz, keď všetky naše upozornenia sledovaly iba ten cieľ, aby sa naši partneri v Demokratickej strane spamätali, napravili chyby a tak jednak umožnili ďalšiu tvorivú spoluprácu a životaschopnosť Národného frontu.

Oprávnenosť nášho upozorňovania a politická nezištnosť našej strany bol napokon najvýraznejšie potvrdená v minulých mesiacoch, keď: 1. bolo odhalené protištátne sprisahanie, ktoré hlboko začrelo do samotného vedenia Demokratickej strany, a 2. keď prepukla masová nespokojnosť s nezodpovedným systémom, na akom bola postavená výživa nášho obyvateľstva, ako aj odpor pracujúci h más proti sabotovaniu prospešných opatrení vlády v prospech dvíhania životnej úrovne. A tu treba vysoko hodnotiť uvedomelosť našich zamestnaneckých vrstiev, ktoré na pamätnom sjazde závodných rád dôrazne upozornily určité politické kruhy, že nemožno robiť naďalej politiku proti záujmom pracujúcich, keď vyslovily požiadavku odstúpenia VII. Sboru povereníkov, ktorý za 14 mesiacov nesplnil ani to minimum zo svojho ohláseného programu. A súčasne vyvrcholilo aj úsilie odbojových složiek, ktoré sa márne dožadovaly očisty verejného života, od tých ľudí, u ktorých sprisahanie napokon odhalilo nepriateľský postoj k Republike a slovenskému národu. Od augustovej konferencie Sväzu slovenských partizánov cez spoločnú celoslovenskú konferenciu odbojových složiek z 21. septembra ň cez prijatie ňou vytýčených požiadaviek Národným frontom, ako aj cez neplnenie usnesení tohto Národného frontu jeho jednou časťou, došly odbojové složky napokon k požiadavke urobiť radikálnu nápravu v rezorte Povereníctva spravodlivosti a tak zistiť bezpečnosť štátu a nový právny poriadok, vyšlý zo zásad nášho národného odboja a z prijatých ľudovodemokratických zásad našej obnovenej Republiky.

Komunistická strana Slovenska po toľkom bezvýslednom upozorňovaní na protiľudovú politiku istých kruhov z vedenia Demokratickej strany, po toľkých uisteniach a súčasne i sklamaniach z nedodržiavania slávnostných sľubov a z neplneniu prijatých usnesení, nemohla vybočiť zo svojej najpodstatnejšej zásady - nemohla nepočuť a nerešpektovať hlasy najproduktívnejších a národu i štátu najoddanejších pracujúcich vrstiev. Preto jej delegácia v Sboro povereníkov podala demisiu a predsedníctvo Komunistickej strany Slovenska, ustálilo, že prepuknuvšiu akútnu politickú krízu na Slovensku možno vyriešiť nielen iba výmenou osôb, ale zmenou celého systému, najmä v tých rezortoch, z ktorých príčiny krízy vyvieraly. Pri tom Komunistická strana Slovenska počas tejto krízy jasne dokázala, že jej nešlo o rozmnoženie svojich doterajších pozícií v Sbore povereníkov, ale iba o záruky, že nový Sbor povereníkov bude dôsledne vykonávať politiku vlády a že jeho program neostane tentoraz opäť na papieri. Preto predsedníctvo Komunistickej strany Slovenska poukázalo na tri rezorty, a to rezort výživy, pôdohospodárstva a spravodlivosti, vo vedení ktorých musí nestať zmena, i náprava.

Ľutujeme, že po zámernom odďaľovaní vyriešenia politickej krízy vedením Demokratickej strany s úmyslami zachrániť nedemokratické elementy vo svojej strane, musela byť táto vyriešená iba kompromisom, ktorý nedáva absolútne záruky pre zdolanie problémov, ktoré boly podkladom krízy. Je preto pochopiteľné, že odborové a odbojové organizácie prijaly nový Sbor povereníkov s určitou rezervou a daly najavo, že nový Sbor povereníkov musí predovšetkým činmi dokázať, že chce byť dôstojným plniteľom oprávnených požiadaviek všetkých ľudí, verných národu a Republike, slovom nový Sbor povereníkov bude si musieť získať dôveru národa svojou iniciatívou, národu prospešnou prácou.

Predsedom Dr. Husákom prednesený program nového Sboru povereníkov zahrňuje v sebe jednak nesplnené časti programu VII. Sboru povereníkov, jednak prináša nové problémy, vynorivšie sa v poslednom čase. Komunistická strana, Slovenska víta najmä tú skutočnosť, zo tento program nie je načrtnutý iba vo všeobecnosti, ale má obšírne a konkrétne rozvedené jednotlivé úlohy. Pritom poslúži veci, že tento program sústreďuje sa len na tie najhlavnejšie a najpálčivejšie problémy, ktoré dopodrobna rozváda a načrtá súčasne východisko k ich vyriešeniu, kým otázky ostatných rezortov vyjadruje v skratke, keď konečne sú rozvedené v starom, dosiaľ nesplnenom programe VII. Sboru povereníkov.

Klub členov Slovenskej národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska, v mene ktorého tlmočím toto stanovisko, vyhlasujeme, že naša strana urobí všetko, čo je v jej silách, na dôsledné splnenie programu Sboru povereníkov a k tomu bude mobilizovať všetky svoje morálne i materiálne sily. To platí pre všetky rezorty nového Sboru povereníkov, ktorých úsilie k splneniu vyhláseného programu bude všetkými prostriedkami podporovať bez ohľadu straníckej príslušnosti ich predstaviteľov. Ako dosiaľ, i teraz Komunistická strana Slovenska bude pozorne sledovať prácu v každom sektore spolu so širokými pracujúcimi vrstvami, s organizáciami odborovými, roľníckymi a odbojovými a spolu s nimi pomáhať odstraňovať nedostatky a prekážky, na chyby upozorňovať a ich naprávať. V tomto smere Komunistická strana Slovenska vidí veľkú úlohu orgánov ľudovej moci, miestnych a okresných národných výborov, ktorých význam pri splňovaní programu Sboru povereníkov musí stúpnuť ich vlastnou iniciatívou, budovateľskými schopnosťami a smyslom pre potreby drobného ľudu. Komunistická strana Slovenska nikdy by nesúhlasila s takou politikou, ktorá by sa robila bez ľudu alebo dokonca i proti ľudu. A ten ľud, ktorý sa tak dôrazne ozval, keď zbadal obchádzanie svojich požiadaviek, má dosť uvedomelosti a politického smyslu, aby vedel sledovať a hodnotiť, kto a ako bude plniť program, prednesený predsedom Sboru Povereníkov. Možno predpokladať, že táto skutočnosť bude mať patričný vplyv na uvedomenie si vysokej zodpovednosti, ktorú prevzal každý člen nového Sboru povereníkov, keď nastupoval svoj úrad.

Pri sledovaní najpálčivejších problémov dneška, ktoré načrtol predseda Sboru povereníkov vo svojom programovom vyhlásení, Komunistická strna Slovenska kladie veľký dôraz na zabezpečenie výživy nášho obyvateľstva. Bude veľkou štátnickou skúškou nového Sboru povereníkov, nakoľko sa mu podarí zmobilizavať našich pôdohospodárskych pracovníkov Pri dobrovoľnom výkupe obilia, ktorého úspechom a pri doplnení dovozom zo zahraničia, budeme môcť šťastne prekonať následky katastrofálnej neúrody.

Československá republika a najmä Slovensko s radosťou a s uspokojením víta zprávu, že na žiadosť predsedu vlády Klementa Gottwalda prisľúbil generalissimus Stalin pomôcť nášmu ľudu s ďalšími 200.000 tonami obilia. (Potlesk) Naša verejnosť tu znova sa presvedčuje, aká reálna a súčasne srdečne bratská je nová slovanská politika, politika spolupráce v dobrom i zlom, akú nám predstavuje náš veľký spojenec a osloboditeľ Sovietsky Sväz. (Potlesk) Ide tu o tých 200.000 ton, ktoré nám chýbaly v predpoklade riadne prevedeného výkupu obilia u rás a už prv dohodnutého dovozu. Táto ozaj bratská a uznanlivá pomoc Sovietskeho Sväzu rás však ešte viac zaväzuje urobiť všetko pre plný zdar výkupu stanovených kontingentov, bez ktorých vyživovacia kríza by nemohla byť úplne z žehnaná. Akýkoľvek nezdar tejto akcie ty postavil Sbor povereníkov do svetla orgánu, ktorý nie je schopný zvládnuť úlohy, ktoré od neho slovenský ľud očakáva a na ktoré sa podobral. A na druhej strane zdarným prevedením výkupu obilia musíme dokázať, že sme si spomenutú pomoc zo Sovietskeho sväzu zaslúžili.

Pritom veľký dôraz bude musieť klásť Sbor povereníkov na prísne prevádzanie kontroly, nemilosrdným bojom proti čiernemu obchodu a proti všetkým spôsobom vedomého alebo nevedomého sabotérstva. Nie je mysliteľné, aby sa, mohol bez presného potrestania opakovať prípad. spomínaný na poslednom zasadnutí Národného frontu, že totiž vtedy, keď roľník chcel dobrevoľne odovzdať niekoľko metrákov obilia, notár, ktorému to roľník zahlásil, sa mu vysmial, vraj na čo to odovzdáva. (Hlasy: "Hanba mu.") Pri zásobovaní ostatnými článkami dennej potreby bude potrebné v záujme zlacnenia i kontroly zjednodušiť distribúciu, ako sa to stalo vyhláškou Povereníctva priemyslu a obchodu, ktorá vylúčila veľkom beh d ako zbytočný článok z distribúcie textilu.

Slovenský roľník pri prijímaní programu nového Sboru povereníkov právom bude očakávať, nakoľko dôsledne a rýchle konkrétnymi činmi vráti mu nový Sbor povereníkov dôveru v jeho roľnícky program, zviklanou doterajšou neľudovou praxou Povereníctva pôdohospodárstva. Komunistická strana Slovenska bude so všetkou dôslednosťou súriť dokončenie konfiškácií a parcelácií, zaručenie právnej a majetkovej istoty prídelcom, ako aj zabezpečenie prijateľnej ceny za pridelený inventár pre sociálne najslabších prídelcov. Taktiež bude presadzovať, aby všetky zákonné opatrenia našej vlády a všetky výhody ľudovodemokratického zriadenia nášho štátu boly plne uvádzané v život i na Slovensku.

Pri plnení našich hospodárskych úloh, stretávali, sme sa s hamovkou protištátnej reakcie, ktorej jedným z prostriedkov vyvolania rozvratu v Československej republike a jej rozbitia bolo sabotovať pokrokovú, ľudovú hospodársku politiku nášho štátu. Toto vyšlo na javo pri odhalení sprisahania. Preto všetky naše sna ženia o dvíhanie životnej úrovne nášho ľudu, o hospodársky rozkvet Slovenska a o šťastnejšiu budúcnosť jeho ľudu nemožno oddeliť od dôkaznej vôle využiť všetky prostriedky zákona a štátnej moci a nadobro zlikvidovať protištátne elementy. Týka sa to jednak dokončenia ľudového súdnictva, jednak príkladného potrestania usvedčených sprisahancov, bez ohľadu na ich prvšie alebo ešte i terajšie postavenie vo verejnom a politickom živote. Neuvedomenie si dôležitosti ľudového súdnictva a podceňovanie, alebo i tiché prehliadanie protištátnej činnosti, malo za následok zmenu vedenia rezortu Povereníctva spravodlivosti, ktorá bude len vtedy účinná, keď sa zmení režim y tomto rezorte. Toto musí byť samozrejmým dôsledkom práve vyriešenej politickej krízy. Za tým stojí celou váhou, a to čo najrozhodnejšie, Komunistická strana Slovenska. Zaiste celá pokroková verejnosť, najmä odbojové složky budú veľmi ostražité sledovať, ako nový Sbor povereníkov bude chrániť záujmy bezpečnosti štátu a akú prax bude v tejto súvislosti prevádzať rezortné povereníctvo.