Ak slovenský básnik, buditeľ volá "Slovenský brat objím si mať, ľúb verne objatú, zem slovenská je tvoja mať, miluj zem tú svätú", môžeme smelo pripomenúť, že tieto slová neplatily iste v plnej miere nášmu slovenskému roľníkovi, lebo ten miloval, miluje a bude milovať slovenskú zem a bude na tejto pôde pracovať tak svedomite a tak usilovne, že národ bude mať vždy dostatočne chleba.
Majúc na mysli zlepšenie hospodárskeho postavenia našich slovenských roľníkov, Demokratická strana podporuje preto túto osnovu a želá si len, aby výkonné orgány, konfiškačné komisie boly vedené tou istou snahou, ako bola snaha zákonodarcu a svoje rozhodnutia podriadily tomuto jedinému cieľu, totiž pomoc výkonným slovenským roľníkom a tak aspoň čiastočne im splatiť veľký dlh celého národa. (Potlesk).
Podpredseda SNR Andrej Cvinček:
Ďalším rečníkom je pán člen SNR Jozef Malík. Udeľujem mu slovo.
Člen SNR Jozef Malík:
Slávna Slovenská národná rada!
K bodu novelizácii zákona 104 nariadením o novelizácii 64/1946 Sb., čo sleduje táto novelizácia?
1. Konfiškuje majetky Nemcov, Maďarov a zradcov, ktoré ešte konfiškované neboly. Konkrétne prípady chcem uviesť.
Jestliže na južnom Slovensku máme ešte tisíce hektárov pôdy nekonfiškovanej, na ktorú náš ľud a hlavne naši roľníci s hornatých krajín dychtivé čakajú, v celkovej výmere, čo by veľmi pomohlo nášmu roľníckemu ľudu, sa tohto nachádza dosavád ešte nekofiškované 50 tisíc jutár. Teda pôda je v rukách tých, ktorí na nej nepracujú. Podľa tohto zákona má byť zavedená možnosť obnovy takých prípadov, kde zrejme boly skutočnosti, ktoré Povereníctvo pôdohospodárstva samé v mnohých prípadoch úmyselne, kde už aj konfiškácie prevedené boly a konfiškácia sa nepreviedla, takýchto prípadov sa nachádza okolo 600. Na náš zákrok z 23. 1947 na zasadnutí Národného frontu z uvedených prípadov bola zriadená komisia pre revíziu u niektorých konfiškácii, rozhodnúť a prípadne mala byť prevedená konfiškácia a prevedená nebola, aby táto komisia znovu previedla revíziu a majetok bol konfiškovaný. Takýchto prípadov, ktoré tu označujem, že nebola prevedená konfiškácia niektorých majetkov, bolo niekoľko sto. Dochádzalo k veľkým pohoršeniam našich roľníkov, poneváč to vyvolávalo nedôveru nášho roľníka, lebo s tým bola porušovaná právna istota našich roľníkov. Uvediem, kde konfiškácie maly byť prevedené a neboly. Napríklad pán Szombathely, maďarský oficier, jeho matka nevie ani slovenský v Horných Semerovciach, majetok skonfiškovaný nebol, údajne len preto, že syn slúžil v zahraničnej armáde, čo teda nie je pravdou, lebo spomenutý pán vstúpil do armády, len už na území Československej republiky a slúžil u tejto armády len tri týždne.
Horné Kočkovce, firma Weigner, nemecko-maďarská spoločnosť, ešte v roku 1944 sa niektorí členovia tejto spoločnosti dali zapísať za Slovákov len preto, predpokladali, že majetok ako taký bude konfiškovaný a aby predišli konfiškácii a takto aby okradli našich drobných roľníkov z tamojšieho okolia, aby sa týmto nedostalo pôdy.
Novelizácia dáva možnosť revidovať aj tie prípady, kde roľníci boli okradení na mnohých miestach o prídel pôdy. Napríklad uvádzam Petra Palfyho, Štefana Papánka. Na týchto majetkoch zriadily sa družstvá, aby takýmto spôsobom zase znovu mohli pripraviť našich drobných prídelcov o pôdu a len chcem uviesť koľkokrát boly robené útoky so strany "Času". 24. augusta 1947 č. 193 sa hovorí, že "omnoho lepšie sa obhospodaruje pôda vo väčších komplexoch, ako keď je pôda rozdrobená. " Pritom všetkom sa útočilo na Komunistickú stranu, že zavádza kolchozy a tomuto časopisu nevadilo, keď naproti tomu zase sa primlúvali o zriaďovanie väčších komplexov, teda by sme toto tiež mohli nazvať kolchozmi. Proti tomuto sa spomenutý časopis neraz zapodieval o politike komunistov. No my sa pýtame, či horeuvedená firma nie je podobným spôsobom takisto zavádzaná. Ako napríklad uvedieme ďalšie prípady.
Nie je to len Papánek, ale pán Falath, ktorý užíva konfiškovaný majetok v obciach Šarlužky Kajsa, Kynek, Molnoš v okrese Nitra vo výmere 900 kat. jutár, a takýchto prípadov by som mohol uvádzať mnoho a mnoho.
V interpelácii podanej naším poslaneckým klubom v parlamente pri konfiškovaní a prídelovom pokračovaní na majetku grófa Pálfyho v hore uvedených obciach boly v konfiškačnom prídeľovom pokračovaní spáchané nasledujúce nezákonitosti:
Františka Petra, Jozefa Karoyho a iných na Slovensku Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojím rozhodnutím zo dňa 24. januára 1946 na základe nariadenia SNR č. 104 podľa § 1 prehlásilo za osoby, ktorých pôdohospodársky majetok podlieha konfiškácii. Peter Pálfy a spol. uzavrel dňa 30. novembra 1944 kúpnopredajnú smluvu s pánom Ing. Štefanom Papánkom, v zastúpení hospodársko-zaraďovacieho družstva so sídlom v Bratislave. To takzv. družstvo v dobe uzavretia tejto kúpnopredajnej smluvy vo firemnom registre uvedené nebolo a podľa § 228 zák. z roku 1875 nejestvovalo smluvou uzavrieť, tak k vlastnokúpno-predajnému úkonu nedošlo napriek tomu 30. apríla 1945, teda už po oslobodení, bolo na základe tejto právne nejestvujúcej smluvy právo vlastníctva uvedených nemovitostí Okresným súdom v Piešťanoch pod č. 713 pozemnoknižné prevedené s Petra Pálfyho na spomenuté nejestvujúce družstvo pod č. 10021/1945. 8. júna 1945 bolo potom právo vlastníctva znovu zpäť zapísané na Petra Pálfyho. A 9. júla 1946 pod č. 24. Ináč kofiškácia má v smysle nariadenia SNR č. 104/1945 zpätnú platnosť od 1. marca 1945. Je teda zrejmé, že tak prvý, ako aj druhý pozemnoknižný prevod bol nezaplatený, neplatný a protizákonný. Napriek jasnému rozhodnutiu Slovenskej národnej rady, ktorým predmetný majetok bol skonfiškovaný, Okresná roľnícka komisia pri ONV v Piešťanoch zaoberala sa znovu uvedeným prípadom, a to celkove tri razy. Na svojom 1. zasadnutí 12. decembra 1946 komisia jednohlasne rozhodla, že sa neprieči zásadám slušnosti, keď budú podrobené konfiškácii všetky tieto pôdohospodárske nehnuteľnosti, ako je ten pôdohospodársky majetok v rozsahu uvedenom, podľa § 2 nar. č. 104/1945, ktorí odpredali menovaní vlastníci v čase od 29. augusta 1944 a to bezohľadu na to, o akých kupiteľov, resp. nadobúdateľov ide. Napriek tomuto stavu veci, na základe intervencie pána podpredsedu Sboru povereníkov Fraštackého konfiškačná komisia sa znovu zaoberala uvedeným prípadom dňa 23. decembra 1946 a rozhodla sa na zrušení svojich predošlých rozhodnutí a vyriekla, že predmetný majetok na konfiškácii sa nepodrobuje. Podľa ods. 4 § 1 nar. SNR č. 65/1946 na scudzenie alebo zaťaženie nehnuteľností v dobe od 29. septembra 1938 platia obdobné ustanovenia podľa § ods. 1 dekrétu prezidenta republiky poď č. 108/1945 Sb. Podľa dekrétu prezidenta republiky 108/1945 právo rozhodovať a v zásadách slušnosti konfiškácii majetku scudzovaného v dobe neslobody prislúcha konfiškačnému orgánu. Je teda jasné, že analogicky obdobné ustanovenie nariadenia Slovenskej národnej rady č. 65 dáva právom o zásadách slušnosti pri konfiškácii podľa nar. SNR č. 104/1945 konfiškovanému orgánu, v toto prípade okresným konfiškačným komisiám. Uvedený majetok treba teda považovať za právoplatne skonfiškovaný. Na dokreslenie celého obrazu týchto platí ešte tá okolnosť, že pán Ing. Štefan Papánek umožnil maďarskému grófovi a zradcovi Pálfymu Petrovi, aby odniesol s Československej republiky Kčs 2. 500. 000. -, ktoré mu holý vyplatené pánom Ing. Štefanom Papánkom ako kúpna cena za majetok v Chtelnici, v Nižnej, poťažne za majetok v Dolnom Lopachove. Teda tu vidieť, že je táto novelizácia 64 skutočne nutná a že je potrebné, aby sme tak ako to je uvedené trvali na tom, aby veškeré majetky, ktoré ešte dosiaľ patria revízii, boly prevedené a skonfiškované. Ďalej by som chcel poznamenať, mnoho krát sa ozývaly hlasy, že vraj drobiť pôdu, rozdeľovať ju drobným prídelcom nemá ceny, ako vraj potom bude jestvovať štát, kto bude odovzdávať pre veškeré životné články národa. Ja by som chcel uviesť, ako to prebieha teraz po našich obciach a veľkostatkoch. Kto najviac odovzdal pri národnej akcii odovzdávaní obilia? Tu je jasne vidieť, kto plní najlepšie svoje povinnosti a kto najviac odovzdal. Najchudobnejšie obce tieto odovzdávajú najviac. Deputátnici tak isto. (Hlasy: "Nikde nič neodovzdali.") Deputátnici na mnohých miestach môžeme povedať, že priamo sami prišli ponúknuť, lebo považujú si za povinnosť, že je to akcia národná a dnes v takejto fyzickej dobe povinná. Ale keď sa podívame na veľkostatky, ako plnia tieto svoju povinnosť. Schovávajú a vyhýbajú sa národnej povinnosti a preto je veľmi potrebné a Komunistická strana ako taká bude sa pridržiavať tejto novelizácii zákona a bude za ňu hlasovať. (Potlesk).
Podpredseda SNR Andrei Cvinček:
Keďže ďalších rečníkov neni prihlásených, dávam hlasovať o návrhu nariadenia, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Kto súhlasí s návrhom tak, ako bol pánom zpravodajcom prednesený, nech zdvihne ruku. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.
Nasleduje štvrtý bod programu, ktorým je zpráva imunitného výboru o žiadosti Krajského súdu v Bratislave o udelenie súhlasu k súdnemu trestnému stíhaniu predsedu Slovenskej národnej rady Dr. Jozefa Lettricha podľa § 50 ods. 1 nar. č. 57/1945 Sb. n. SNR.
Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Jozef Dočkal. Dávam mu slovo.
Člen SNR Jozef Dočkal:
Slávna Slovenská národná rada!
Hlavné štátne zastupiteľstvo v Bratislave predložilo Predsedníctvu Slovenskej národnej rady žiadosť Krajského súdu v Bratislave o udelenie súhlasu podľa § 50 ods. 1 nar. č. 57/1945 Sb. n. SNR k stíhaniu predsedu Slovenskej národnej rady Dr. Jozefa Lettricha pre prečiny podľa §§ 1-3 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. spáchané tlačou. Žaluje zodpovedný zástupca časopisu "Práca" Dezider Benau, ktorý sa cíti dotknutý staťou v článku "O mojej americkej ceste", ktorý Dr. Lettrich uverejnil v č. 2. III. ročníka časopisu "Nové Prúdy v našom súčasnom živote." Inkriminovaná stať pre ktorú pán Benau žaluje znie:
"Novinár, čo hovorí slovensky s protivnou maďarskou výslovnosťou a prízvukom, ktorý sa za naše peniaze roky kásal s krajanmi v Amerike a nedávno presídlil ťažisko svojej neoceniteľnej záslužnej práce za československú štátnu myšlienku z New Yorku do Bratislavy, napísal o mne, že som išiel do Ameriky v službách obraňovania hlinkovsko-hodžovskej ideológie. Je rovnako smiešne, ako hlúpe zaťahovať a spojovať so mnou veci, ktoré sa nedajú nijako spojiť s nedávnou mojou návštevou v Amerike. Takéto argumenty boly by priliehavé vtedy, keby pisateľ nebol zakotvil v hlavnom meste Slovenska, ale o jednu stanicu ďalej na juh, kam patrí rečou, duchom i novinárskymi spôsobmi. Zaoberajúc sa touto žiadosťou imunitný výbor usúdil, že členom zákonodarných sborov treba ponechať väčšiu voľnosť prejavu, lebo v opačnom prípade imunita členov takýchto sborov by nemala smyslu. Okrem toho členov imunitného výboru prekvapila odvaha pána Benaua žalovať pre fakt, ktorý môže dokázať veľa svedkov.
Slávna Slovenská národná rada! Predseda Dr. Jozef Lettrich po svojom návrate z Ameriky pozval slovenských a českých novinárov, ktorým prednášal o svojej americkej ceste. Na tejto prednáške zúčastnili sa aj niektorí členovia imunitného výboru. Po prednáške Dr. Lettricha bola debata, do ktorej zasiahol aj pán Dezider Benau. Všetci prítomní povšimli si vtedy výslovnosti pána Benaua. Bola vyslovene maďarská. Najmä meno nášho prezidenta Beneš, vyslovil pán Benau tak, že to vyvolalo nielen veselosť, ale priamo odpor. (Hlas: "Vyhodiť ho mali!") Tak ako pán Benau vtedy vyslovil meno nášho prezidenta, tak ho mohol vysloviť iba írečitý Maďar. Keby pán Benau prezidentovo meno v hocktorej slovenskej spoločnosti vyslovil tak, ako ho vyslovil na spomenutej schôdzke, určite vyvolal by zasa veselosť prípadne i odpor. Vzhľadom na to imunitný výbor sa usniesol žiadosti Krajského súdu nevyhovieť a keďže aj imunitný výbor Ústavodárneho národného shromaždenia na svojej utorkovej schôdzi rovnako nevyhovel žiadosti o vydanie Dr. Lettricha, odporúča slávnemu plénu Slovenskej národnej rady, aby jeho usnesenie schválil, žiadosti Krajského súdu nevyhovel, a Dr. Jozefa Lettricha k trestnému stíhaniu nevydal. (Potlesk. Výkriky: "Nech žije Dr. Lettrich!")
Podpredseda SNR Andrej Cvinček:
Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu. Keďže tomu neni tak, rozprava odpadá. Kto súhlasí s návrhom imunitného výboru tak, ako ho predniesol pán zpavodajca, nech zdvihne ruku. Zisťujem, že Slovenská národná rada podľa § 50 ods. 1 rokovacieho poriadku nedala súhlas k trestnému súdnemu stíhaniu predsedu Slovenskej národnej rady Dr. Jozefa Lettricha.
Nasleduje posledný bod programu, a to, zpráva povereníka vnútra gen. Dr. Mikuláša Ferjenčíka o bezpečnostnej situácii na Slovensku. (Potlesk)
Prosím pána povereníka vnútra gen. Dr. Mikuláša Ferjenčíka, aby sa ujal slova.
Povereník vnútra gen. Dr. Mikuláš Ferjenčík:
Slávna Slovenská národná rada!
Od doby, kedy som Vám v rámci svojho expozé dňa 15. apríla t. r. podával výklad o bezpečnostných pomeroch na Slovensku, sa činnosť bezpečnostných orgánov sústreďovala hlavne na zdolanie troch úkolov a problémov a to:
I. na zlikvidovanie t. zv. benderovských tlup na našom území a zamedzenie troch úkolov a problémov, a to: ničného územia ozbrojenými tlupami,
II. na zlepšenie bezpečnostných pomerov, hlavne pokiaľ ide o odhaľovanie a odstraňovanie rôznych kriminálnych zločinov a priestupkov, ktoré v dôsledku všeobecného poklesu morálky zaznamenaly bohužiaľ v poslednej dobe značný vzostup. Konečne.
III. na odhalenie a zlikvidovanie skupín a organizácií, ktorých činnosť smerovala proti štátu. (Potlesk)
I.
Benderovské tlupy, o ich složení, cieľoch a činnosti som v pléne SNR už referoval. Od prvých mesiacov tohto roku začaly prenikať do vnútrozemia Slovenska v početných skupinách, ktoré postupne boly zistené v týchto okresoch:
Čadca, Kysucké Nové Mesto, Veľká Bytča, Trenčín, Ilava, Piešťany, Myjava, Malacky, Turč, Sv. Martin, Ružomberok, Poprad, Levoča, Prešov, Sabinov, Girlatovce, Dobšiná, Rožňava, Brezno n/Hronom, Banská Bystrica. V týchto okresoch boly zistené malé, najviac päťčlenné skupinky ozbrojených mužov, ktoré sa snažily preniknúť na územie Rakúska. Väčšie skupiny, v počte až 30 mužov, boly zistené v oblasti Levoča, Rožňava, Banská Bystrica. Celkový počet benderovcov na území Slovenska koncom septembra t. r. čítal 200 mužov. Stav týchto skupín bol rapídne snižovaný, a to jak úspešnými operáciami vojenských jednotiek, tak aj zásahmi NB.
Väčšia organizovaná skupina ÚPA "Burlak", - ktorá na území Slovenska šarapatila dlhšiu dobu a ktorej sa podarilo v druhej polovici mesiaca augusta preniknúť až do priestoru Malej Fatry, bola vojenskými jednotkami a jednotkami NB obkľúčená a donútená rozdeliť sa na 7 menších skupín, z pôvodného počtu asi 80 mužov. Tieto skupiny maly sa podľa rozkazu svojho veliteľa Burlaka samostatne prebiť z obkľúčenia a pokračovať vo svojej ceste do horného Rakúska. Zvýšenou činnosťou vojenských jednotiek a jednotiek NB skupina "Burlak" bola úplne demoralizovaná a po strate viacerých mužov, ktorí padli v priamych bojoch, bol dňa 3. sept. 1947 zajatý aj veliteľ sotne Burlak, spolu so svojím štábom. Týmto bola zlikvidovaná praktický najsilnejšia skupina benderovcov na našom území a keďže sa počiatkom septembra t. r. objavily nové a väčšie skupiny ÚPA na východnom Slovensku, bezpečnostné opatrenia boly presunuté na východné Slovensko a stredné Slovensko.
Do 30. septembra 1947 sa javí prehľad o výsledkoch bojov s benderovcami nasledovne:
V bojoch bolo usmrtených 30 benderovcov, v bojoch zajatých a odovzdaných poľským úradom 69 benderovcov, zajatí boli bez boja 4 benderovci, dobrovoľne sa prihlásivších bolo 66 benderovcov. Tedy súhrnne bolo zlikvidovaných 169 bederovcov.
V boji s benderovcami padlo do tejto doby 8 príslušníkov SNB a 20 vojakov. Ranených bolo 13 príslušníkov SNB, 23 vojakov a 1 civil.
Stav benderovcov v posledných dvoch mesiacoch značne poklesol a teraz možno s uspokojením konštatovať, že Slovensko bolo v zásade od benderovcov očistené a niekoľko malých skupiniek, ktoré sa napriek veľmi silným bezpečnostným opatreniam udržaly, boly už zlikvidované, alebo sa im podarilo preniknúť z nášho územia na územie horného Rakúska.
Podľa posledných zpráv, na území Poľska, v blízkosti našich hraníc, vyskytuje sa ešte niekoľko menších skupiniek benderovcov, ktoré však sú úplne zdemoralizované, nakoľko sú vystavené neustálemu boju, ktorý s týmito vedú poľské bezpečnostné orgány.
Podľa výsluchu zajatých benderovcov účelom jednotlivých skupín bolo dostať sa cez Slovensko do Rakúska, kde v Linzi mal sídlo ukrajinský komitét. Tento komitét riadil presun prostredníctvom civilnej siete ÚNVR (Ukrajinská holovná výzvolná rada) a určení členovia, ktorí sa dostali do Linza, podliehajú ochrane ukrajinského komitétu a podľa získaných zpráv majú byť zadeľovaní do práce v Nemecku.
Ďalším výsluchom zajatých benderovcov sa dokonalým spôsobom vysvetlil ústup benderovcov z Poľska cez územie Slovenska. Poľská vláda, súc si vedomá skutočnosti, že ukrajinské obyvateľstvo v Poľsku veľmi úzko spolupracovalo s benderovcami, nariadila vysťahovať toto obyvateľstvo do vnútrozemia Poľska. Po vysťahovaní obyvateľstva prikročily bezpečnostné poľské orgány k bezohľadnej likvidácii benderovských tlúp. Benderovci, stratiac takto kontakt s civilnou sieťou, ktorá vysťahovaním ukrajinského obyvateľstva prestala jestvovať, dostali sa priamo do zúfalej situácie. K tomu sa pridružilo ešte nedostatočné zásobovanie potravinami, v dôsledku čoho množily sa rady dezertérov. Velitelia jednotlivých skupín, vidiac tento zúfalý stav, prišli na to, že ďalší pobyt ÚPA na území Poľska ide na úkor bezpečnosti príslušníkov jednotlivých bánd, preto požiadali ÚHVR o povolenie opustiť územie Poľska a prejsť cez územie Slovenska na západ. ÚHVR po preskúmaní týchto návrhov dala jednotlivým skupinám povolenie, na základe čoho začalo preskupovanie sotní na územie Slovenska, s tendenciou, dostať sa do Rakúska.
Prechod z Poľska na územie Slovenska bol riadený civilnou sieťou a dial sa už na území Slovenska celkom samostatne. Poľské mapy,; ktoré boly u jednotlivých príslušníkov ÚPA zhabané, dostali benderovci ešte v Poľsku. Československé mapy si benderovci zaobstarávali prepadmi hájovní, škôl, staníc NB a finančných stráží.
Pokiaľ bolo zistené, spojenie medzi jednotlivými skupinami obstarávaly v ojedinelých prípadoch spojky. Spojenie pomocou rádiostaníc - podľa zistenia nebolo.
Výzbroj skladala sa z pušiek, pištolí, samopaľov a ľahkých guľometov. Uvedené zbrane boly rozličného pôvodu. Strelivo si benderovci niesli so sebou až z územia poľského.
Výstroj benderovcov sa skladala hlavne z vojenskej rovnošaty poľskej armády, čiastočne z rovnošaty nemeckej, ruskej a čsl. armády. Niektorí príslušníci benderovských tlúp si počas cesty cez územie Slovenska zaobstarali pomocou krádeží aj občianske obleky, v snahe, že sa tak vyhnú akejkoľvek nápadnosti.
Pokiaľ sa týka národnostného rozvrstvenia, najväčšie percento tvorili Ukrajinci, a to Ukrajinci, ktorí boli v nemeckých SS, potom Poliaci, zbehovia z ruských zajateckých táborov, prevážne národnosti nemeckej. Posledne menovaní pridávali sa k benderovcom v nádeji, že sa im podarí dostať sa do Nemecka.
Zprávy, že jednotky ÚPA boly podporované západnými mocnosťami, sa nepodarilo podložiť dôkazmi a nezdajú sa byť preto pravdivé. Taktiež nie je dokázané, že benderovci boli zásobovaní pomocou lietadiel, nakoľko potraviny si obstarávali buď riadnym nákupom, pri čom platili zlotými, resp. čsl. korunami, alebo iba potvrdeniami. V prevážnych prípadoch ich však obstarávali lúpežou.
Pokiaľ sa týka napomáhania, bolo zistené, že v niektorých prípadoch obyvateľstvo im napomáhalo zo súcitu, v iných prípadoch zasa zo strachu, lebo sa obávalo, že ak by im nedalo príslušné informácie, resp. potraviny, bolo by benderovcami kruto potrestané.
Benderovci počas svojho pôsobenia na Slovensku rozširovali rôzne nepravdivé zprávy, z ktorých hlavne zpráva o skorom vypuknutí vojny medzi západnými mocnosťami a SSSR veľmi nepriaznivo pôsobila na náladu obyvateľstva.
Rôzne zprávy o výčinoch benderovcov boly často úmyseľne niektorými osobami zveličované, čo zase veľmi nepriaznivo pôsobilo na verejnosti. Podobne aj denná tlač venovala príliš veľa pozornosti činnosti ozbrojených tlúp a často zkreslene a nepravdivo informovala svojich čitateľov.
Benderovské hnutie čiastočne oživilo aj činnosť podzemných živlov, ktoré videly v benderovských tlupách počiatok novej vojny. Vyskytol sa prípad v oblasti Turč. Sv. Martina, že boly rozhodené ilegálne letáky, v ktorých bolo civilne obyvateľstvo vyzývané k podporovaniu benderovcov.
Postupnou a veľmi úspešnou likvidáciou benderovcov docielilo sa toho, že civilne obyvateľstvo nielen, že zavčas hlásilo vyskytovanie sa benderovských tlúp, ale často aj so zbraňou v ruke proti ním zasahovalo a všemožným spôsobom snažilo sa prispieť k zneškodneniu týchto.
Benderovské hnutie nemožno nijakým spôsobom podceňovať, lebo skutočne podľa zistených okolností malo veľmi nepriaznivý vliv. Civilne obyvateľstvo, najmä v pohraničných okresoch a neskoršie aj vo vnútrozemí, bolo vystavené neustálemu teroru, strachu a ohrozovaniu na životoch. Včasným a plánovitým postupom jak bezpečnostných orgánov, tak aj vojenských jednotiek, sa docielilo toho, že toto nebezpečie bolo odstránené a tým sa prispelo podstatnou mierou ku konsolidácii bezpečnostných pomerov.
II.
Po stránke kriminálnych deliktov, bezpečnostné pomery na Slovensku neni možné označiť za najlepšie a uspokojujúce. Medzi obyvateľstvom vyskytuje sa stále ešte značný počet trestných činov, ktoré dokazujú, že sa povojnová morálka nijako zjavnejšie nezlepšuje. Za uplynulé tri mesiace, t. j. od 1. septembra do 30. novembra t. r. vyskytlo sa 12.804 rôznych ťažkých trestných činov, z ktorých bolo vystopovaných 11.199 prípadov, ostáva ešte na vystopovanie 1.615 prípadov.
Za tieto tri mesiace bolo zistených: 29 železničných nehôd, pri ktorých zahynulo 10 osôb, zranených bolo 17 osôb.
425 automobilových nehôd, ktoré si vyžiadaly 72 ľudských životov, 322 prípadov zranení a 5,691.224 Kčs škody.
Iných nehôd bolo 106 prípadov, pri ktorých zahynulo 32 osôb, 85 osôb bolo zranených a spôsobená škoda činila 4,995.000 Kčs.
Požiarov bolo 388 prípadov, z toho 69 požiarov obytných domov, 142 hospodárskych a iných budov a 177 prípadov rôznych iných požiarov (lesné, jednotl. predmetov a pod. ). Celková škoda spôsobená týmito požiarmi činila 78, 303. 626 Kčs. Podľa zločinnosti bolo - 12 prípadov úmyselného zapálenia, 117 prípadov zapríčinených nedbalosťou, v 51 prípadoch zapálily deti a 193 požiarov z iných, včetne nezistených príčin.
Pre pytliactvo zakročila NB proti 68 osobám, pričom bolo zhabaných 23 vojenských, 15 loveckých pušiek, 5 voj. pištolí, 1 ľahký guľomet, 1 samopaľ a 487 kusov rôznych nábojov.
Za uvedené tri mesiace podaly podriadené útvary NB trestné oznámenie pre čierny obchod na 1.073 osôb.
Ďalším vážnym problémom i po stránke bezpečnosti sú neutešené hospodárske pomery u nás.
Katastrofálna neúroda, ktorá tak citeľne zasiahlo Slovensko, a tým aj zásobovanie širokých vrstiev slovenskej verejnosti, má veľmi neblahé následky. Všeobecne možno badať, že ľudia nie sú spokojní a neustále reptajú, pričom sa nesnažia znášať dôsledky ťažkej hospodárskej situácie, ktorá ostatne panuje aj v iných európskych štátoch. Vyskytuje sa tu rad zlomyselných a falošných zpráv, ktoré ešte viac vnášajú chaos medzi obyvateľstvo, ktoré je ochotné týmto zprávam často bohužiaľ veriť.
Zodpovedné kruhy, ktoré majú na starosti výživu a plynulé zásobovanie obyvateľstva, len veľmi nesnadno môžu čeliť týmto ťažkostiam. Nezodpovední jednotlivci rozširujú medzi verejnosťou zprávy ohľadne výmeny peňazí a znehodnotenia celej meny. V dôsledku toho možno badať, že ľudia ztrácajú dôveru k našej mene a snažia sa všemožným spôsobom hromadiť zásoby, aby mali istotu, že pri znehodnotení meny budú mať aspoň časť peňazí uložené v tovare.
Taktiež možno ďalej konštatovať, že čierny obchod a šmelinárenie je dnes všeobecným zjavom a že to sú práve čierni obchodníci, ktorí narušujú hospodárske pomery u nás.
Podobne možno badať medzi kruhmi kapitálové silnými snahu po zaobstarávaní si cudzích valút a to predovšetkým dolárov a peňazí s vysokým kurzom.
Z týchto uvedených pár skutočností možno usudzovať na to, že vo verejnosti je stále ešte veľký počet živlov, ktoré miesto toho, aby sa snažily kladnou prácou a určitou skromnosťou prispieť k náprave a k prekonaniu ťažkostí, tieto naopak svojím postojom ešte zvyšujú a vnášajú medzi verejnosť chaos a neistotu.
Pomery v pohraničí:
Aj keď pomery v pohraničí, a to predovšetkým v južnom pohraničí štátu sú omnoho konsolidovanejšie, ako tomu bolo kedykoľvek predtým, po oslobodení Republiky nemožno povedať, že by stav vecí bol dobrý, poťažne uspokojivý.
Na toto všetko vplýva značnou mierou výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Slovenskom. Pochopiteľne, že už výmena sama o sebe, vzhľadom na veľkorysý pohyb obyvateľstva, ďalej na veľkú fluktuáciu maďarských a našich presídlencov, hlboko rozrušuje konsolidáciu pomerov v južnom pohraničí.
Povereníctvo vnútra prostredníctvom svojich orgánov plní za daných možností i na tomto poli svoje úlohy a povinnosti. To všetko však nestačí. Treba apelovať najmä na slovenskú verejnosť v týchto krajoch, aby bola všemožne nápomocná orgánom NB pri plnení ich ťažkých úkolov a povinností. Toto je treba zdôrazniť preto, že maďarské obyvateľstvo určené na vysťahovanie nemá záujem na tom, aby v južnom pohraničí panoval pokoj, bezpečnosť a kľud.
Ako nový moment zla sa pri výmene obyvateľstva objavuje skutočnosť, že podľa rozhodnutia smiešanej komisie č. 26 majú sa všetkým Maďarom, ktorí majú byť presídlení do Maďarska zrušiť národné správy na podnikoch a umožniť im vrátenie dispozičného práva na skonfiškovanom majetku. Tým sa stáva, že mnohým Maďarom boly už vrátené rôzne živnosti, a to najmä hostinské živnosti, do ktorých teraz chodí veľmi mnoho Maďarov, ktorí majú byť odsunutí do Maďarska. Títo tu politizujú, pijú a potom sa vyhrážajú slovenskému obyvateľstvu. Je treba, aby aj tu všetci politickí a verejní činitelia sledovali tieto udalosti a včasným zákrokom boli nápomocní aj v tomto smere.
Záverom je treba sa zmieniť o ilegálnych prechodoch osôb z Maďarska na Slovensko. Maďarské úrady veľmi benevolentne vydávajú priepustky pre malý pohraničný styk, čo býva zneužívané k dlhým cestám do vnútrozemia Slovenska. Osoby, ktoré sú takto zadržané a odovzdané na hranici, sa vracajú na územie Slovenska znovu, a to už ilegálnym spôsobom, pod rôznymi zámienkami. Ponajviac sú to pašeráci, ktorí navštevujú naše územie, pričom pašujú rôzny tovar. Ale sú aj takí, ktorí pracujú zpravodajsky.
Za posledné tri mesiace bolo len na južnom pohraničí zistených 857 prípadov ilegálnych prechodov hraníc, tedy číslo pomerne vysoké, a to sú len ilegálne prechody zistené.
Na severnom pohraničí sa dejú ilegálne prechody v merítku ďaleko menšom, a to ponajviac za účelom pašeráctva a lúpeže.
III.
Pokiaľ ide o činnosť bezpečnostných orgánov smerujúcu proti podzemným, protištátnym skupinám, na existenciu, ciele a činnosť, ktorých som už slávnu Slovenskú národnú radu upozorňoval vo svojej zpráve 15. apríla t. r., bolo v posledných troch mesiacoch orgánmi štátnej bezpečnosti odhalených niekoľko takýchto rozvetvených a svojou povahou vážnych protištátnych skupín.
Objektívnemu pozorovateľovi, aj bez upozorňovania a zpráv, aké Povereníctvo vnútra o protištátnom hnutí, rôznym politickým ustanovizniam, ako SNR, Sbor povereníkov, vláda a bezpečnostný výbor ÚNS, až do doby posledného odhalenia protištátnych skupín podávalo, muselo byť zjavným: z množstva rôznych prejavov, ako protištátne nadpisy na cestách, plotoch a múroch; rozširované protištátne letáky a brošúry; výhražné listy; činnosť a obsah vysielania tzv. vysielačky Barcelona; stále stúpajúce sebavedomie ľudáckych exponentov; zámerne rozširovaná protičeská a protisovietska. propaganda, ako aj zo zámerne rozširovanej propagandy vojny, že na Slovensku musí byť a musí jestvovať podzemná, organizovaná činnosť a totiž aj organizácia, ktorá toto robí. Ďalej tiež nutnú uvážiť, že už za prvej ČSR, teda za pomerov pre činnosť proti ČSR ďaleko nepriaznivejších a menej pripravených (nejestvovala tak silná a významná emigrácia v zahraničí, myšlienka na odtrhnutie Slovenska od ČSR bola na Slovensku viacej-menej širokej verejnosti cudzou a pod. ), bolo na Slovensku odhalených a súdených niekoľko protištátnych činov, ďalej napríklad jestvovala na Slovensku už od r. 1924 organizácia "Rodobrana", ktorá mala podľa plánov jej vodcov soskupiť a organizovať ľudí ochotných pracovať na odtrhnutie Slovenska. Vieme, že po 14. marci 1939 sa bohužiaľ našlo dosť ľudí pohotových a ochotných na spoluprácu s Nemcami. Šesťročná premyslená a systematicky vedená politická výchov v rôznych školách, kurzoch a náukobehoch HG, HSĽS, HM a iných, i keď u prevážnej väčšiny národa vyvolala nechuť a odpor, predsa len u istej časti občianstva, najmä časti inteligencie našla živnú pôdu a ohlas. Sám Slovenský štát vyniesol mnoho ľudí z časti ľudácky orientovanej inteligencie do vysokých postavení a k dobrému a výnosnému bydlu, ktoré sa ťažko opúšťajú. I po oslobodení sotrvala prevážna časť tejto v HG, HM a HSĽS činnej a za Slovenského štátu popredné a výnosné miesta zastávajúcej inteligencie na svojom stanovisku protičeskoslovenskom a koncepcii samostatného slovenského státu, a to z časti z nacionálneho idealizmu, z časti - a to väčšej - z nepopierateľných príčin egoistických a hmotárskych. Tesne po oslobodení tá časť tejto inteligencie, ktorá neušla za hranice, zprvu sa utiahla do pozadia a s istými obavami pre seba sledovala vývoj udalostí a vnútropolitických pomerov u nás, ako aj vývoj pomerov svetových. Tento vývoj sa veľmi skoro ukázal byť pre ich činnosť priaznivým. Až na niekoľko málo eminentných vojnových zločincov, väčšina exponentov HG, HSĽS a HM nebola potrestaná tak, žeby im bola mohla prejsť chuť na akúkoľvek ďalšiu činnosť protičeskoslovenskú. Prevážna väčšina z nich našla zamestnanie v súkromných aj štátnych službách a snažila sa dostať a aj dostala sa do politických strán. Nutno konštatovať, že od oslobodenia až do dnešného dňa nebolo tu nič podniknuté; čo by týchto ľudí bolo bývalo odstrašovalo, alebo presvedčovalo o nesprávnosti, alebo márnosti ich snáh a túžob. Politicko-strannícka súťaž najmä o ľudácke hlasy vyvolala u týchto ľudí nádeje a dojem, že sa môžu stať a stávajú dôležitými politickými činiteľmi a namýšľali si, že sa stávajú tak reprezentantmi toho bývalého ľudáckeho smeru, ktorý bol a musel byť porazený.