Je preto vecou všetkých nás pracovať na takom usporiadaní našich vnútropolitických pomerov, aby ony priťahovaly a získavaly a nie odpudzovaly občanov Republiky. Právna a mravnostná náplň nášho štátu musí byť spoľahlivou bázou osobnej a majetkovej bezpečnosti a náš politický život nesmie byť pareniskom zloby a nenávisti, osobnej zášti a nepriateľstva, vzájomnej nedôvery a vospolného osočovania a urážania. (Potlesk)

Ak chceme mať len lojálnych zákonov a nariadení štátu dbalých, orgánov vládnych si vážiacich občanov, bude na nás všetkých, aby sme sa chovali lojálne sami medzi sebou a to bez ohľadu na strannícko-politickú príslušnosť. Politickostrannícky šovinizmus je nepriateľom štátnej myšlienky a strannícky egoizmus jedovatým bacilom duchovnej jednoty národa. V tomto smere máme čo revidovať a naprávať, keď nechcenie, aby za nejaký čas bolo tu sprisahanie znova. Ak si naše politické strany podajú ruku k spoločnému úsiliu - upevňovať Republiku uspokojovaním všetkých jej občanov, dosiahneme dokonalé konsolidovanie vnútroštátnych pomerov a bezpečnosti Republiky proti všetkým lej neprajníkom domácim aj cudzím.

Napokon pokladám za nutné, aby som sa aspoň v krátkosti zmienil o niektorých okolnostiach, na ktoré sa v priebehu vyšetrovania odhaleného sprisahania poukazovalo, poťažne, ktoré sa pričítaly na vrub bezpečnostným orgánom. Tak pokiaľ ide o zprávy, že sa s vyšetrovancami zaobchádzalo neľudsky a že sa výpovede vynucovaly na nich týraním, dovoľujem si uviesť, že som na trestnosť, neprístupnosť a dvojsečnosť takého jednania orgány štátnej bezpečnosti upozorňoval a pred ním varoval hneď už v prvých dňoch odhaleného sprisahania. Neostalo však len pri tomto varovaní a upozorňovaní, že takéto jednanie okrem potrestania vinníka je v stave značne zdiskreditovať a znehodnocovať celé odhalenie, ale sám, častými a neoznámenými prehliadkami väznice a väzňov som sa snažil podobné zjavy odstrániť, poťažne im zabrániť. Preto som podobným obvineniam vieru dať nemohol a tieto som nútený odmietať, kým mi nebude daný riadny usvedčujúci materiál, na podklade ktorého by som mohol proti vinníkom zakročiť podľa platných zákonov a predpisov s patričnou prísnosťou. (Potlesk) Dosiaľ Povereníctvu vnútra v tomto smere žiadny materiál dodaný nebol a stopovanie vedené Povereníctvom vnútra v tomto smere nemalo dosiaľ kladného výsledku.

V súvislosti s týmto dovoľujem si uviesť. Jeden, dosiaľ vôbec snáď jediný tohto druhu prípad, v ktorom ma písomne upozorňuje fyzická osoba na to, že vyšetrovanci sú príslušníkmi Štátnej bezpečnosti trýznení. Pán poslanec Vyškovský vo svojom prípise zo dňa 26. septembra t. r. mi medzi iným píše v 10. bode svojho prípisu: "Dovolím si Vám oznámiť, že niektorí prepustení, ktorí dokázali svoju absolútnu nevinnosť, t. j. z toho žilinského prípadu, boli bití a trýznení nemeckým spôsobom na VII. odbore, jak v Bratislave, tak aj v Žiline, s ktorou vecou bude bezpodmienečne potrebné sa zaoberať, nielen v bezpečnostnom výbore, ale aj v pléne parlamentu."

Na tento prípis som si dovolil pánu poslancovi Vyškovskému odpovedať 30. septembra, takto (prípis je z 26. september, u nás bol tento prípis prijímaný 29. a 30. septembra som mu dával odpoveď):

"Pokiaľ ide o Vaše oznámenie uvádzané v bode 10. Vášho prípisu, že totiž niektoré vypočúvané osoby boly bité a trýznené orgánmi Štátnej bezpečnosti a to jak v Žiline, tak aj v Bratislave, prosím, aby ste mi láskavé oznámili tieto osoby, aby som udanie mohol nechať vyšetriť. Ide o veľmi vážne obvinenie orgánov Štátnej bezpečnosti, ktoré keď sa ukáže pravdivým, bude mať tiež veľmi vážne následky pre obvinených trestné oznámenie vojenskému súdu. A preto prosím, aby mi to bolo prepáčené, ale musím trvať na konkretizovaní udania, t. j. na menovaní osôb trýznených, ináč by som musel toto udanie považovať za bezdôvodné osočovanie orgánov štátnej bezpečnosti."

Na tento prípis som obdržal odpoveď pána poslanca Vyškovského zo 4. októbra, kde píše: "Osoby, ktoré boly bité na OŠB, povedia čistú pravdu, keď ich láskavé pozvete do Bratislavy. Ráčte láskavé toto ich stanovisko pochopiť z dôvodov, že je diktované strachom, aby sa neopakovalo ešte raz to, čo už prežívali. Ráčte mi preto láskavé oznámiť deň, kedy sa majú do Vašej kancelárie dostaviť."

Hneď na to 14. októbra som poslal poslancovi Vyškovskému túto odpoveď: "K Vášmu listu č. atď. zo dňa 4. októbra dovoľujem si Vám oznámiť, že v liste spomínaných pánov môžete poslať v hociktorý stránkový deň. t. j. v utorok a stredu ku mne."

Od tej doby od 14. októbra uplynulo už niekoľko mesiacov, bohužiaľ dosiaľ z týchto svedkov žiaden ku mne neprišiel. (Potlesk)

Prosím ráčte uvážiť, ako za takýchto okolností, kedy niet otvorených žalobcov s konkrétnou žalobou, je možné niečo s úspechom vyšetriť a sjednať nápravu.

Pokiaľ ide o námietky, že niektorí zaistenci neboli orgánmi štátnej bezpečnosti odovzdaní súdu v lehote zákonom stanovenej, dovoľujem si uviesť, že niektoré osoby, ktoré podľa svojej účasti, dokázanej výpoveďmi a zhabanými dokladmi tvorily vo sprisahaní osoby ústredného charakteru, bolo nutné držať vo väzbe policajnej dlhšiu dobu, keď sme chceli odhaliť celé toto rozsiahle sprisahanie a krížovými výsluchmi usvedčiť osoby, ktoré sa ho zúčastnily v celom rozsahu. Mnoho zo zaistených osôb sú intelektuáli. Svoje intelektuálne schopnosti a znalosti práva do dôsledku využíval na hatenie postupu vyšetrovania a na zastieranie svojej trestnej činnosti. Skoro všetci títo intelektuálovia zmenili niekoľkokrát svoje výpovede, odvolávali a doplňovali, čím sa ukázala potreba znova vypočúvať a srovnávať, čo všetko značne predĺžilo dobu vyšetrovania, keď sme chceli súdu predložiť riadne trestné oznámenie s usvedčujúcim dôkazovým materiálom. Okrem toho niektorých zaistencov bolo nutné vyšetrovať dlhšiu dobu i z dôvodov zpravodajských, za účelom získania jasného obrazu o organizácii a činnosti celej zahraničnej emigrácie a jeho jednotlivých skupín. Dôsledky takéhoto jednania vzal som a beriem na seba pri vedomí naprostej nutnosti s hľadiska bezpečnosti štátu.

Pri poslednom zasadnutí pléna SNR p. poslanec Dr. Beharka obrátil sa na Povereníctvo vnútra s dotazom vo veci Dr. Kyselého. Na tento dotaz si dovoľujem uviesť, že zprávy Ministerstva vnútra o účasti Dr. Kyselého na protištátnom sprisahaní boly uverejnené na podklade výpovede niekoľkých zaistencov ešte v dobe než bolo možné priamo Dr. Kyselého vypočuť. Po vypočutí a konfrontácii Dr. Kyselého s týmito zaistencami vyšetrujúce orgány štátnej bezpečnosti Dr. Kyselého prepustili na slobodu.

Tým, vážená Slovenská národná rada, po vyčerpaní všetkých otázok a objasnení bezpečnostnej situácie za posledné obdobie končím svoju zprávu a prosím aj Vás, ako zvolené orgány slovenského ľudu, aby ste niektoré moje konštatovania o príčinách sprisahania a okolnostiach ovplyvňujúcich vznik tohto sprisahania nepovažovali za výčitku - veď rovnakou ba snáď ešte väčšou mierou sťahovala by sa táto výčitka aj na mňa ako člena Sboru povereníkov a povereníka vnútra, ale aby ste ho chápali ako apel občana na občanov, ktorým záujem tohto štátu leží na srdci za účelom odstránenia všetkých tých nešvárov a špatných zjavov a príznakov, ktoré stoja v ceste nastoleniu lepších pomerov a príchodu skutočného mieru, kľudu a istoty u nás na Slovensku i v celej našej vlasti, republike Československej. (Potlesk)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Vzhľadom na to, že je prihlásené viacero rečníkov, prerušujem rokovanie nášho zasadnutia na 15. hodinu. Koniec o 13. hodine.

Pokračovanie v zasadnutí zahájené o 15.30 hodine.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Slávna Slovenská národná rada! Otváram pokračovanie rokovania Slovenskej národnej rady a prosím pána člena Slovenskej národnej rady Dr. Jána Beharku, ako prvého prihláseného rečníka, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Ján Beharka:

Slávna Slovenská národná rada! Musíme byť vďační pánu povereníkovi vnútra gén. Dr. Ferjenčíkovi, že v tak krátkom čase vyhovel žiadosti členov Národnej rady a prišiel medzi nás, aby nám referoval o veciach svojho rezortu. Som tej mienky, že je to jediný rezort, ktorý je priamo pod mikroskopom pozornosti celej slovenskej verejnosti, a preto je na mieste, že plénum Slovenskej národnej rady mohlo vypočuť jeho referát a má teraz i možnosť zaujať k nemu stanovisko.

Pán gén. Ferjenčík usiloval sa nám podať nielen holé faktá, najmä y súvislosti s odhalením protištátneho sprisahania na Slovensku, ale rovnako usiloval sa ísť do hĺbky na koreň celým týmto problémom, ktoré sú veľmi široké. I za toto sme mu vďační. Ak na Slovensku nie sú také politické pomery a bezpečnostné pomery ako by to bolo treba, tak rozhodne treba konštatovať a lojálne priznať, že je to predovšetkým preto, že náš politický život od samého svojho začiatku často neubieral sa správnou, rovnou cestou, nešiel tým smerom, ako to čakal celý národ a ako sme si to sľubovali, keď sme bojovali za obnovenie tejto Republiky. O týchto veciach ja som hovoril k programovému vyhláseniu nového Sboru povereníkov. Ale bolo by účelné rozobrať raz tieto otázky a nielen preto, aby sme konštatovali, že sme sa často mýlili, ale najmä preto, aby sme vyvodili dôsledky, aby sme sa v budúcnosti týmto chybám vyvarovali.

Pán gen. Ferjenčík narážal na mnohé prípady poklesu morálky v našom národe, ktorá morálka je na veľmi nízkom stupni vôbec v povojnovom svete. A pokles tejto morálky nevidíme len u tých vrstiev, u ktorých sme boli zvykli vidieť, keď nie pokles, aspoň nedostatok morálky. Táto skutočnosť totiž po fronte zachvátila značnú časť nášho národa a dneska po toľkom odstupe túto morálku nepodarilo sa nám tak dostatočne pozdvihnúť, ako by sme si to želali. Stále sa málo pracuje, žije sa nad pomery a často z podstaty miesto toho, aby sme vytvárali nové hodnoty pre seba i pre celok. Verejnosť sa díva na svojich vedúcich a veľmi prísne posudzuje každú akciu, každý záchvev v našom živote a posudzuje veľmi obozretne a jasne, či ide skutočne o objektívne skutočnosti, alebo či ide o určitý zastierací manéver, ktorý má len pomôcť, poslúžiť užším záujmom jednotlivca alebo niektorých skupín. Naša verejnosť veľmi kriticky pozoruje všetky veci, ktoré sa okolo nás dejú, a najmä v politickom živote. I pokiaľ ide o odhalenie sprisahania na Slovensku. Ale predtým než by som o tomto niekoľko slov povedal, dovoľte mi, aby som sa zmienil aj o ľudovom súdnictve, o ktorom dneska tuná bola reč. Pán kolega Šalgovič narážal na tie prípady, na tú disparitu medzi rozsudkami v jedných a v druhých prípadoch. Ja túto vec tak jednostranne nevidím. To nebol len nedostatok ľudí, ktorí boli ako prísediaci na týchto ľudových súdoch, to nebola len zámernosť, ktorú treba vidieť v tom, že pre určitý prípad sa potrební ľudia do týchto ľudových súdov posielali. Toto treba vidieť v celej tej nezdravej súvislosti, aká nasleduje od začiatku.

Vážení páni, netreba si nám zakrývať, že to neišlo len o kolaboranta, na ktorom mala jedna alebo druhá strana záujem, že tieto prípady sú všeobecné a že sú. Posledný prípad, na ktorý sa narazilo pri pojednávaní pred Národným súdom v otázke gén. Čatloša a jeho spoločníkov. I tu vidno tú veľkú disparitu. Totiž tá spravodlivosť nemôže byť tak komplikovaná, aby ju mohol vyložiť len učenec alebo zvlášť študovaný právnik. Spravodlivosť je taká, ktorú musí poznať a vidieť každý Človek, inak spravodlivosťou nie je. A v týchto všetkých prípadoch ľud si takto kladie otázku. Je spravodlivé, keď minister národnej obrany gen. Čatloš dostane, ja neviem, 5 rokov, zatiaľ čo jeho podriadení boli odsúdení na smrť a popravení? Je spravodlivé, keď aktívny minister Slovenského štátu, ktorý ten fašizmus na Slovensku tvoril a budoval, keď tento je odsúdený na pár rokov do väzenia a tých, ktorí ho len počúvali a vykonávali slepé jeho rozkazy, alebo aj preto že ako úradníci prípadne museli, že títo odpykali toto svojimi životami a pod.? To nie je len prípad Čatloša, Kleinerta, Šmigovského na druhej strane, ale sú to aj prípady iné a za radom keby sme ich brali, tak by sme na toto narazili. Nikto nech nevykladá slovenskému človekovi, že zodpovedný redaktor "Gardistu" Milo Urban len preto, že je, ja neviem čím, a s kým sa stretal za Slovenského štátu, nie je pokarhaný, ačkoľvek malý pisárik voľakde vo Zvolene, redaktor krajového časopisu, robil kultúrnu rubriku a toho miestny ľudový súd odsúdil na dva roky. Toto sú tie veci, ktoré ja verím bude treba riešiť, a ktoré verím vyriešime ich preto, aby tu bola spravodlivosť, ale aj preto, že najvyšší záujem politický štátu je taký, aby tieto veci boly dané na spravodlivého rovnakého menovateľa.

Hovoríme o bezpečnosti. Slávna Slovenská národná rada! Ráčte sa obzrie f, koľko všelijakých nemorálnych, nehodných elementov dostalo sa na zodpovedné miesta. Pozrite sa i dneska v národných výboroch, koľko ich ešte tuná dneska je. Chcem povedať, že ani členovia Národnej bezpečnosti často nie sú na výške v mnohých prípadoch. Ja nechcem tuná menovať konkrétne, ale pánu generálovi poviem, nejde myslím o tých väzňov, ale dneska sme odhlasovali nariadenie o trestnom stíhaní tých, ktorí neoprávnene nosia zbrane. Choďte sa pozrieť, koľko týchto zbraní ešte je, konečne načo vysvetlovať, o tom sa dosť napísalo na Pohroní atď. Choďte po chodári dneska, keď sú poľovačky na zajace, na zajace sa Strieľa s automatom, ba aj s guľometom a vie sa o týchto ľuďoch a často sú to členovia Národnej bezpečnosti. Dynamitom sa strieľajú ešte i dneska ryby. To je maličký úsek tejto činnosti, ale keď ho tuto trpíme, môžeme sa diviť, keď obdobne potom títo ľudia pokračujú aj inde a netvrdím, že členovia Národnej bezpečnosti, ale vôbec nezodpovedné elementy, keď majú možnosť držať a podržať si zbrane, že tieto raz použijú proti tomu, proti komu sa im hodí, proti svojim politickým odporcom a konečne politických vrážd na jednu i na druhú stranu sme mali tiež už dosť. Preto, ak chceme ozdraviť naše pomery, tak musíme mať zaručenú bezpečnosť, totiž istotu, že tie orgány, ktoré sú na to, aby boly zárukou tejto bezpečnosti, že túto bezpečnosť budú vykonávať skutočne pre každého rovnako, že budú súci ľudia na zodpovedných miestach a tích, ktorí nemajú morálnu kvalifikáciu, aby z týchto miest odišli preč. To je na mnohých úsekoch nášho verejného života a takto je tomu i v Národnej bezpečnosti. Chcem pána povereníka upozorniť ešte na jednu skutočnosť v súvislosti s Národnou bezpečnosťou. Treba sa pozrieť a preštudovať pomery i s tohto hľadiska na južnom pohraničí. Mám zprávy, že osídľovanie na juhu často nedá sa previesť do dôsledkov a poctivé preto, že najmä velitelia Národnej bezpečnosti pomáhajú skôr Maďarom, než by pomáhali ľuďom Slovákom, ktorí prichádzajú z Maďarska. Nie z presvedčenia, ale je to taký ľudský dôvod, hodne totiž týchto príslušníkov Národnej bezpečnosti má Maďarku za ženu a je v píbuzenskom pomere s Maďarmi. Týchto ľudí treba premiestiť do stredu, do vnútrozemia a dať tam ľudí, ktorí potom týmto orgánom, či už z osídľovacích úradov, budú vedieť vychádzať tak v ústrety, ako to tieto naše najožehavejšie záujmy národne a štátne na južnom pohraničí žiadajú.

A teraz by som sa dotknul samej otázky Národnej bezpečnosti v súvislosti s odhalením protištátneho sprisahania na Slovensku. Pán predseda Demokratickej strany Dr. Lettrich prisľúbil na verejnom shromaždení v Bratislave pred Národným divadlom, že uvedie prípady, v ktorých Národná bezpečnosť nepokračovala správne, týrala a násilne vymáhala priznanie. Bude dobre, keď sa o týchto veciach skutočne bude čím skôr hovoriť, aby ak je pravdou to, že skutočne bezpečnostné orgány v tomto smere nepokračovaly správne, stiahly sa proti nim tie najkrajnejšie konzekvencie, alebo ak toto pravda nie je, aby na druhej strane dala sa im plná satisfakcia. Ja v tejto súvislosti snáď ako začiatok vidím v tom, čo prináša dnešný, resp. zajtrajší Čas, odhalenia totiž, ktoré povedal v poslednom parlamente poslanec Demokratickej strany Blažko. S vďakou, opakujem, s vďakou kvitujeme vyhlásenie pána povereníka vnútra Dr. gen. Ferjenčíka a myslím, že to už bolo s ohľadom na túto zprávu v "Čase", že keď mu budú predložené konkrétne dôkazy, že príslušníci Národnej bezpečnosti prekročili medze zákonov a predpisov a najmä že týrali zaistených, že stiahne proti nim všetky dôsledky. Pri tejto príležitosti ja si všimnem len jedného prípadu. Tuná poslanec Blažko totiž mal povedať, že Dr. Kružliak, keď u vyšetrujúceho sudcu odvolal výpoveď na poslanca Dr. Kempného učinenú pod bitím, bol daný k dispozícii VII. odboru, ktorý ho tak stĺkol, že bol celý zakrvavený. Ja sa len chcem spýtať pána povereníka pravosúdia, či vie o tomto prípade a či takáto prax je v súhlase s našim trestným poriadkom, či je možné od súdu vydať vyšetrovanca zpäť polícii? Ja sa domnievam, že nie. V tejto súvislosti z reči poslanca Blažka hovorí sa, že medzi tými orgánmi Národnej bezpečnosti, ktoré používaly násilia proti zaisteným, sú orgány Ministerstva národnej obrany, tedy príslušníci Česi a pokiaľ ide o našich členov Národnej bezpečnosti, Maďari. Ja sa chcem dotknúť toho prípadu, že naozaj medzi nimi by boli ľudia, ktorých exponovalo sem k Národnej bezpečnosti Ministerstvo vnútra, tedy Česi. V týchto prípadoch bolo by treba okamžite sjednať nápravu za predpokladu, že toto, čo je tu napísané, zodpovedá pravde. Prečo? Preto, že si myslím, ak vedome niekto alebo, keď vie niekto, že Česi ako príslušníci Národnej bezpečnosti z Ministerstva vnútra by tuná takúto činnosť skutočne prevádzali s vedomím zodpovedných činiteľov, tak by týchto zodpovedných činiteľov bolo treba považovať za najväčších škodcov pomeru Čechov a Slovákov a my tento pomer chceme mať čo najlepší.

My vieme veľmi dobre, že fašistický a nacistický režim udržiaval sa násilím, udržiaval sa násilím páchaným na duši i na tele celých národov. To bol takzvaný gestapizmus. Ak by sme my trpeli takéto elementy u nás, tak by sme trpeli ten systém, proti ktorému sme bojovali a nemohli by sme sa diviť, keby tento systém vychoval len určitý druh ľudí, totiž ten, aký vychovával aj fašizmus. Ja neverím, že všetko to, čo sa hovorí o Národnej bezpečnosti v zlom, že je pravda, ale tiež verím jedno, že zodpovední činitelia, najmä pán gen. Ferjenčík, keď sa mu predloží konkrétny materiál a ja myslím, že na toto, čo je tu napísané, musí byť nejaký materiál, takže rozhodne sjedná nápravu a ja myslím, že urobí najväčšiu službu Republike. Ja sa tak totiž domnievam, že ak by sa takéto metódy maly uplatňovať s vedomím a so súhlasom snáď niektorej politickej strany, tak by to bola najhoršia služba, akú by sa mohlo tejto strane poslúžiť. Ja myslím, že ani jeden z nás nebude mať záujem na tom, aby takíto ľudia, o ktorých sme my hovorili, že boli spodinou ľudskej spoločnosti, tá Vlčkova ulica, tam nemohli byť normálni ľudia, to boli, prosím pekne, morálne zlomení a zničení ľudia. Nuž, ak takýchto by sme dneska mali, týchto treba tam dať, kam patria, totiž na smetisko ľudskej spoločnosti. (Potlesk) Ja viem tak, že medzi zaistenými je veľmi mnoho ľudí, ktorí dostali napríklad leták protištátny, to je presne podľa zákona a je to správne, to je neoznámenie protištátnej činnosti. Ale divné mi bolo, keď som dostal do rúk a môže si to každý kúpiť, tuším za 30. Kčs, brošúru Ministerstva vnútra "Spiknutí proti Republice". Totiž materiál, ktorý je v tejto knižke, myslím je takého druhu, o ktorom veľmi málo ľudí malo vedomie a ktorý sa aj veľmi málo ľuďom vôbec mal dostať do rúk. Pán povereník Ferjenčík prirodzene za túto vec absolútne nemôže. Ale povedal jedno, že ak tu nenastane ozdravenie, tak môžme kľudne s obavou čakať, že v budúcnosti môže sa zase takáto nejaká aféra objaviť. A ja si myslím, že ak nejaké také elementy tu budú a budú chcieť presne podľa direktív Ďurčanského pokračovať, takže ich nájdu tu v tejto brošúre, nemôžem si pomôcť. Ja som tej mienky, že tento materiál nemal byť zverejnený a nemal byť zverejnený vtedy, keď ho nedostal ešte sudca alebo sudcovia, ktorí majú tých obvinených súdiť. (Potlesk) Ja si spomínam, že pán minister Drtina mal podať v imunitnom výbore zprávu v prípade Kempného a Bugára a že sa vyhováral, že ten materiál od tých súdov nedostal, ale dávno predtým ten materiál v tejto brošúre uverejnený bol. Ja myslím, že ten účel, totiž nie mi je dosť jasný ten účel, prečo tá brošúra vyšla a som presvedčený, že nebolo správne, že bola vydaná. Totiž ten materiál, zato že ho voľakto mal v rukách, sme zatvárali ľudí, ale tu sme ho úradne dali do ruky každému, kto si ho chce dostať. Pri tejto príležitosti s povďačnosťou (hlas z lavice: "Prečo by nemal ľud vedieť, kde sú zradcovia a kde sedia?") (Predseda SNR Dr. Lettrich cengá. ) Ten národ má vedieť, kde sú zradcovia a má vedieť, kde sedia, ale to nie je ten problém, pán kolega, nie je v tom, ja nehovorím ani na jednu, ani na druhú stranu, ja myslím, dosť objektívne chcem posudzovať veci. Ale tu ide o ten fakt, že sa ten materiál nemal zverejniť, pretože tí, ktorí tú Republiku nemajú radi, môžu tam nájsť spôsob, ako proti nej pracovať a to nie je správne podľa môjho názoru. (Hlasy: "Tí, čo sú za mrežami, tí ich už naučili na to!") O tom budeme ešte hovoriť. Pri tejto príležitosti ja s vďakou konštatujem sdelenie pána povereníka Dr. Ferjenčíka, pokiaľ ide o benderovcov, že totiž na Slovensku ľud vo väčšine prípadov hlásil, kde sa benderovci zdržujú, pretože chápal, že je to nebezpečie proti nemu. A pri tejto príležitosti si spomínam, že často neuvážene, na adresu Slovenska, kým benderovci neprešli malé Karpaty a nedostali sa na Moravu a do Čiech, sa poukazovalo na to, ako by Slovensko bolo hájilo, totiž národ slovenský bol podporoval benderovcov. Za toto konštatovanie sme pánu povereníkovi veľmi vďační, najmä vtedy, keď sme videli aj z úradných zpráv, že sa muselo proti celým obciam na Morave i v Čechách zakročovať, pretože určitým spôsobom napomáhali týmto benderovcom.

Teraz ide o to, aby vinníci, ktorí pracovali proti štátu, boli urýchlene súdení a urýchlene prísne podľa zásluhy i potrestaní. A znova to, čo k vyhláseniu Sboru povereníkov, opakujem, treba robiť veľký rozdiel medzi ideovými a duchovnými pôvodcami celého spiknutia a malými zavedenými ľuďmi, ktorí často nevedeli, čo robia, i keď pred zákonom ich to neomlúva. Pán gen. Ferjenčík, číslami nemám to zachytené, povedal, koľkí boli vyšetrovaní a prepustení, pretože sa ukázalo, že sú nevinní a iní prepustení a budú súdení na slobode. Ja apelujem aj na pána povereníka pravosúdia, aby v prípadoch, kde sú dané zákonné a iné predpoklady u menších vinníkov, ktorých možno súdiť i keď budú na slobode, alebo že sa ukáže, že nie je dôvod preto, aby boli ďalej väznení, aby týchto ľudí prepustili. Opakujem tam, kde sú zákonné dôvody pre toto.

Treba si nám pri tejto príležitosti uvedomiť, že totalitné režimy sa udržiavaly násilím, že presvedčujúci prostriedok u nich bolo násilie. Demokracia presviedča, ja sa domnievam tak, že keď by sme my najmä v prípadoch neoprávnených tam, kde ide o nevinných ľudí, použili násilia, že týchto ľudí nepresvedčíme a že ich nezískame pre Republiku, naopak, utvrdíme v nich ešte vzdor. Treba, aby sa pokračovalo prísne, spravodlivé, ale tak, ako to káže skutočná demokracia a jej zákony. My budeme podporovať pána povereníka vnútra v jeho zodpovednej práci, aj orgány Národnej bezpečnosti v smere, že Republika Československá je jediným naším štátom, v ktorom Slováci môžu vyžiť. V tomto smere my budeme podporovať všetku činnosť i pána povereníka i Národnej bezpečnosti tak, ako rovnako budeme bojovať proti tým živlom, ktoré by túto demokraciu, i keď si to neuvedomujú, podkopávaly práve tým, žeby pokračovaly nie tak, ako to káže zákon a ako to káže spravodlivosť. Len jedno nám treba a tu je potrebné, aby si to uvedomily naše politické strany, že treba ísť rovnou, priamou cestou, takou cestou, ktorá aj tomu najposlednejšiemu občanovi našej Republiky a nášho Slovenska je jasná, že je to cesta rovná, priama a že politické strany nesledujú nejaké bočné úmysly. Treba konečne, aby i v tomto smere nastala slušná spolupráca politických strán. Národná bezpečnosť a sprisahanie proti tomuto štátu nemôže byť otázka jednej alebo druhej politickej strany, to je otázka celého slovenského národa a všetkých dobrých Čechoslovákov. Treba nám robiť túto politiku štátu, národa a nie politiku úzkych stranníckopolitických záujmov. V tomto smere prijímame vyhlásenie pána povereníka vnútra gen. Dr. Ferjenčíka a budeme zaň hlasovať. (Potlesk)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Ďalším rečníkom je prihlásený člen Slovenskej národnej rady pán plk. Dr. Anton Rašla. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR plk. Dr. Anton Rašla:

Slávna Slovenská národná rada!

Predovšetkým dovoľujem si menom Klubu členov Slovenskej národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska ohradiť sa proti diskusii o referáte, o komuniké pána povereníka vnútra generála Ferjenčíka. Mala sa previesť otázkami i odpoveďami diskusia. Maly tu byť dávané otázky.

Menom Klubu členov SNR za Komunistickú stranu Slovenska prosím pána povereníka vnútra generála Ferjenčíka, aby odpovedal:

1. Či je pravda, že medzi benderovcami nachádzali sa tiež príslušníci zločineckej nemeckej organizácie SS, ktorá bola norimberským vojenským súdnym tribunálom označená za zločineckú organizáciu.

2. Či je pravdou, že benderovci smerovali, prechádzali cez Slovensko do amerického pásma, ďalej či z hlásení svojich podriadených bezpečnostných orgánov má snáď zprávy, žeby toto nezodpovedalo skutočnosti a prosím vtedy odpoveď, aká bola úloha týchto benderovských tlúp. Keď je však pravdou, že smerovaly a šly do americkej alebo anglickej zóny, či snáď nemá od svojich podriadených bezpečnostných orgánov zprávy, za akým účelom tam šly, či snáď tam nešly za účelom, aby sa daly k dispozícii súdu.

Ďalej pán povereník vnútra vo svojom komuniké hovoril, že medzi Nemcami, medzi Maďarmi na Slovensku je šepkaná propaganda, ktorej alebo by som to doplnil takto: či je pravda, že je medzi nimi šepkaná propaganda, alebo či rozširujú takúto psychózu, že bude im daná možnosť návratu a možnosť reštitúcie. Či má pán povereník vnútra prostredníctvom svojich bezpečnostných orgánov informácie, do akej súvislosti dávajú Nemci a Maďari túto perspektívu svojho návratu, reštitúcie svojich práv všetkých, či v súvislosti s vojnou, či v súvislosti s mierovým nejakým vývojom. Ak je pravda, že nejakým mierovým vývojom, tak akým? Ako si predstavujú návrat a reštitúciu svojich práv, či následkom zmeny ľudovo-demokratického režimu v Československej republike? V prípade však, že túto psychózu šíria v súvislosti s propagandou o možnosti vojny, aký výsledok vojny považujú za výhodný pre tento svoj návrat, pre reštitúciu svojich práv, či víťazstvo slovanských národov na čele so Sovietskym sväzom? Ďalšia otázka, či je pravdou, že niektoré americké časopisy, písané, redigované a vydávané americkými štátnymi občanmi, písané však slovenský, napríklad Čiastočne slovenský písaná "Jednota", potom je písaný slovenský "Slovák v Amerike". "Obrana" atď. hanobia najhrubším spôsobom hlavu Československej republiky, najnevyberanejšími slovami, medzi ktorými sa nachádzajú výrazy ako vrah atď. Či taktiež tieto americké časopisy hanobia najpodlejším spôsobom Slovenské národné povstanie, účastníkov Slovenského národného povstania ako bandu vrahov, ďalej či hanobia vládu Československej republiky, či prehlasujú, že tu je teror, že je tu gestapizmus, že Československá republika je okupovaná, že tu vládne český imperializmus atď.

Ďalej, odkiaľ tieto časopisy dostávajú tieto informácie.

Ďalej, či by nám vedel povedať, či takýmto spôsobom píšu aj iné časopisy povedzme jugoslávske, poľské atď.

Ďalej, či je pravdou, že niektoré americké časopisy vydávané, redigované a písané americkými štátnymi občanmi v slovenskej reči citujú články niektorých slovenských časopisov, citujú reči odznelé v pléne Slovenskej národnej rady a citujú tieto reči v tej súvislosti, aby ich použili ako argument, ako dôkaz pravdy pre horeuvedené tvrdenia, ktorými napádajú najhorším spôsobom ľudovodemokratické orgány v Československej republike, najmä Povereníctvo vnútra a jej VII. odbor.

Ďalej, aby pán povereník vnútra odpovedal, či je pravdou, že príbuzní emigrovaných zradcov a kolaborantov zo Slovenska používajú na Slovensku plných práv, to znamená, že sú zamestnaní v štátnych úradoch, verejných úradoch a tak ďalej. V tom prípade však. Že tomu tak nie je, z akých prameňov, z akých podpôr títo príbuzní žijú.