Slovenská národná rada 1948

Stenografický zápis

o priebehu 19. zasadnutia pléna SNR, konaného dňa 4. júna 1948 v Bratislave.

Obsah:

Str.

1. Otvorenie - - - - - - - - - 3

2. Ospravedlnenie neprítomných - - - 3

3. Zpráva o rozdanej tlači - - - - - - 3

4. Poznámka povereníka zdravotníctva Jána Béčku 3

5. Rozprava o expozé povereníka zdravotníctva Jána Béčku.

Člen SNR Ján Ušiak - - - - 4

Člen SNR Ing. Štefan Janček - - 8

Člen SNR Július Gašperík - - - 12

6. Zpráva právneho a hospodárskp-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon č. 129/1942 Sl. z. o drahotnom prídavku a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych a nariadenie č. 69/1946 Sb. n. SNR o platnosti a používateľnosti predpisov a drahotných prídavkov.

Zpravodajca: člen SNR Matej Bobrík - - 12

7. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o stíhaní niektorých priestupkov blokovými trestmi.

Zpravodajca: člen SNR Teofil Homér - - 13

8. Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o prihlasovaní nárokov a záväzkov vzniklých z činnosti bývalej Slovenskej pracovnej služby, bývalých pracovných táborov zriadených pre židov a bývalých pracovných útvarov cigánov a asociálnych osôb.

Zpravodajca: člen SNR Matej Bobrík - - 14

Stenografický zápis o priebehu 10. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 4. júna 1943.

Začiatok 15.25 hod.

Prítomní:

Predseda SNR Karol Šmidke; podpredsedovia SNR Dr. Ivan Horváth a Anton Granatier.

55 členov SNR.

Povereník: Ján Bečko

Plénu predsedal predseda Slovenskej národnej rady Karol Šmidke.

Predseda SNR Karol Šmidke: (cengá)

Otváraní 19. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá a usnášať.

Ospravedlnenie neprítomných.

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady ospravedlnili páni členovia Slovenskej národnej rady kpt Viliam Šalgovič, Eugen Hromada, Pavol Čollák a Karol Dolinský.

Oznamujem, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 1 ods. 3 rokovacieho poriadku udelilo dovolenku do 30. júna 1948 pánu členovi Slovenskej národnej rady Vojtechovi Hruškovi.

Oznamujem, že úsporný a kontrolný výbor na svojej schôdzke dňa 27. apríla 1948 vyvolil si za predsedu Ing. Štefana Jančeka a za zapisovateľa Františka Čápa.

Poštou rozoslaná tlač:

Oznamujem, že poštou bola rozoslaná táto tlač

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 99/1945 Sb. n. SNR o úprave služobného pomeru štátnych a verejných zamestnancov.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o prihlasovaní nárokov a záväzkov vzniklých z činnosti bývalej Slovenskej pracovnej služby, bývalých pracovných táborov zriadených pre židov u bývalých pracovných útvarov cigánov a asociálnych osôb.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu a rozpočtovému.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o prenesení pôsobnosti vo veciach smluvného (súkromného) poisťovníctva na Povereníctvo financií.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu a rozpočtovému.

Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o stíhaní niektorých priestupkov blokovými trestami.

Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o prihlasovaní nárokov a záväzkov vzniklých z činnosti bývalej Slovenskej pracovnej služby, bývalých pracovných táborov zriadených pre židov a bývalých pracovných útvarov cigánov a asociálnych osôb.

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon č. 129/1942 Sb. z. o drahotnom prídavku a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych a nariadenie č. 69/1946 Sb. n. SNR o platnosti a používateľnosti predpisov o drahotných prídavkoch.

Rozdaná tlač:

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač.

Zpráva o výsledku inšpekčnej cesty Osídľovaného výboru Slovenskej národnej rady medzi presídlencami na južnom pohraničí Slovenska.

Predseda SNR Karol Šmidke: (cengá)

Prikročíme k rokovaniu.

Prvým bodom programu je rozprava o expozé povereníka zdravotníctva Jána Bečku, prednesenom na zasadnutí pléna dňa 27. apríla 1948.

Prosím pána povereníka, ktorý sa prihlásil k vecnej poznámke, aby sa ujal slova.

Povereník zdravotníctva Ján Bečko:

Slávna národná rada, dámy a pánovia!

Dovoľujem si upozorniť, že v expozé, ktoré som predniesol 27. apríla, na strane 70. je číselná chyba. Od hora na dol v 6. riadku sa hovorí: "základný majetok podniku činí cca 80,000.000 Kčs. 80,000.000 treba opraviť na 200,000.000 Kčs, to je správne číslo. Prosím, aby ste si toto opravili.

Predseda SNR Karol Šmidke:

Otváram rozpravu o prednesenom expozé. Dávam slovo členovi Slovenskej národnej rady pánu Jánovi Ušiakovi.

Člen SNR Ján Ušiak:

Slávna národná rada!

Zdravie je základňa, z ktorej vyrastá sila, radosť zo života a šťastie človeka. Bez tohoto základu musí byť život utrpením, ustavičnou bolesťou - nešťastím.

Je mravnou povinnosťou človeka, aby sa staral o svoje zdravie, aby žil tak, aby nepodlamoval svoj telesný organizmus a nenarušoval zdravie a rovnováhu duševnú.

Ak je povinnosťou človeka starať sa o svoje zdravie, je povinnosťou vlády, štátnej správy a politiky starať sa o zdravie svojho národa - svojho občianstva. Zdravie národa, zdravie obyvateľstva štátu je bázou, z ktorej vyrastajú všetky počiny a vzmachy národa. Bez pevnej základne národného zdravia nemožno robiť žiadnu stabilnú politiku v akomkoľvek smere. Každá snaha, každý výboj národnej a štátnej politiky bez hlbokého a pevného zdravia ľudu je činnosťou podviazanou a v základoch ochromenou. Takáto politika nestojí tu pevnej pôde, ale na piesku, ktorý jej zpod nôh neustále uniká.

Bez pevného zdravia občianka nemôže mať výsledky branná politika štátu. Bez silného zdravého mužstva nemôže byť zdatnej a odolnej armády.

Učiteľstvo všetkých kategórií, vedeckí pracovníci, umelci, žiactvo všetkých druhov škôl a iné skupiny občianstva zapojené do kultúrneho procesu, ak sú podlomeného alebo aspoň slabšieho zdravia, nie sú silným, mohutne tryskajúcim prameňom kultúry, ani jej dostatočne výkonným rozširovateľom a popularizátorom.

Zdravý sedliak vypestuje na svojich poliach viac potravín pre svojich spoluobčanov, ako sedliak chatrného zdravia. Vyživovacia a zásobovacia politika úzko súvisia s politikou zdravotnou. Priemyselní produkcia národa a štátu je tiež veľmi silne spätá so zdravím národa - hlavne robotníctva. Vedúci závodov, inžinieri, správcovia a riaditelia priemyslu, najmä nášho národného priemyslu si musia všímať tvárí pracujúcich, musia bedlivo sledovať či neustupuje z nich červeň nápadne nehlo a neusadzuje sa na nich bledosť podfarbená únavou a akýmsi všeobecným nezáujmom. Zvlášť potrebné je si toto všímať na baniach. Pľúcne chorý a predčasne zostarelý baník nie je dobrým predpokladom pre prosperitu nášho baníctva a priemyslu vôbec. Priemyslová politika tkvie hlboko svojimi koreňmi v mohutnosti národného zdravia. Všetka činnosť národa a štátu vyrastá z tejto základne a preto správna politiku nesmie nikdy vypustiť zo svojho prvoradého zreteľa starostlivosť o zdravie národa a nesmie dopustiť, aby táto základňa bola vo svojej podstate narušená. Ona je viac pre národ a štát ako prírodné bohatstvá, viac ako prípadne rozvinutá industria, lebo táto sa dá vybudovať, ale národ, ktorého zdravie je v základoch narušené, dostať va sa na perifériu svetového diania, dostáva sa na šikmú plochu dejín.

Naša zdravotná politika je si toho vedomá. Jej snaha a práca v prospech zdravia národa je v každom kraji Slovenska viditeľná. Vojna zanechala neutešené dedičstvo. Nemocnice boly zbombardované, iné boly vykradnuté, zmizol inventár i zariadenie. Takto boly postihnuté nemocnica v Šahách, v Prešove, v Trnave, v Turčianskom Svätom Martine, vo Zvolene a inde. Škody sú nielen nahradené ale zdravotná správa hodne postúpila v budovaní nových nemocníc a v doplňovaní nemocníc stavajúcich. Bol postavený nový pavilón pri nemocnici v Turčianskom Svätom Martine. Pavilón má oddelenie kojenecké, očné, nervové oddelenie pre elektro a vodoliečbu. Bol postavený infekčný pavilón v Spišskej Sobote. Je rozostavaný pavilón v Banskej Bystrici v Lučenci a v Košiciach. Nemocnica v Michalovciach dostali oddelenie porodnícke detské, krčné a kožné nemocnica v Humennom oddelenie kožné. V Košiciach bola vystavená samostatná ortopédia. Trebišovská nemocnica dostala i oddelenie interné a detské. Tak isto interné oddelenie dostala nemocnica v Bardejove a v Nových Zámkoch. Detské oddelenie dostala tiež nemocnica v Nitre.

Spriemyslenie Slovenska si vynucuje nové nemocnice v krajoch, kde sa buduje priemysel. Tak sa dokončuje pavilón v Považskej Bystrici. Podobný pavilón sa postaví v Čadci a na Myjave V Stropkove vyrastie nemocnica z vojenskej poľnej nemocnice. Všetky nemocnice sa dobuduvajú tak, aby v každej nemocnici bolo oddelenie pre kojencov, detské oddelenie, pôrodnica, gynekologické oddelenie. Treba kvitovať názor a snahu doc. Dr. Alberta z Prahy, že nemocnicu, ktorá nemá detské oddelenie, nemožno za nemocnicu pokladať. Treba ísť v zdravotnej politike cestou, ktorá sníži úmrtnosť kojencov a detí na najnižšiu mieru. Cestou, ktorá uchráni matky nebezpečí hroziacich pri pôrodoch a zabráni ich vyraďovaniu z pracovného procesu. Zdravá matky, zdravé deti, zdravý národ - to musí byť devízou našej zdravotnej politiky.

Stav našich nemocníc sa kvantitatívne i kvalitatívne lepší, ale ani zďaleka ho nemožno označiť za dobrý. Je to stále ešte stav veľmi neuspokojivý. Vidíme to najmä na počte postelí, keď ho porovnáme s počtom postelí v zemiach českých. Tak pripadne na 1000 obyvateľov v Čechách 7.5 postelí, na Slovensku na 1 000 obyvateľov 3.6 postelí. V Republike je priemer na 1000 obyvateľov 5.5 postelí. Slovensko má teda z celkového počtu postelí len 19%, zatiaľ čo české zeme majú 82. To nie je ani jedna pätina, hoci obyvateľstvo Slovenska tvorí tretinu obyvateľstva Republiky. Treba v tomto smere hodne budovať a doháňať. V dvojročnici sa počet postelí zvýši o 10%, v päť ročnici o 33%. Velikým príkladom pre nás a pre mnohé zeme je SSSR, ktorý zdedil po cárstve v tomto ohľade najzanedbanejšiu zem, a dnes má priemer 9.5 postelí na 1000 obyvateľov.

Naším národným problémom je tuberkulóza. Dnes máme na Slovensku 42-50 tisíc postihnutých tuberkulózou. Zvlášť smutné dedičstvo sme dostali na okupovanom území, najmä v baníckych krajoch. Bývalé kapitalistické banské spoločnosti sa o baníka po zdravotnej stránke vôbec nestaraly. Im išlo o to, dobyť čím viacej rúd pre nemecký vojnový priemysel, čím viacej zarobiť a čím viacej z robotníka vyžmýkať. Baníci, ktorí sa hlásili na liečenie, boli na smrť chorí posielaní nazad do baní. Na Rožňavskú sa stal príklad, že baník 5 dní na to. čo ho lekár poslal do bane ako práceschopného, zomrel. Umieranie po pár týždňoch a mesiacoch po takomto uznaní práceschopnosti bolo normálnym zjavom. O ošetrovanie zubov nebolo vôbec postarané. Dnes sa následkom toho vo veľkej miere rozšírily žalúdočné choroby. Snáď žiadna nemocnica na Slovensku nemá toľko chorých na žalúdok, a toľko operácií žalúdka, ako nemocnica v Rožňave. Zdravie robotníctva bolo značne podlomené. O tom dôkladne svedčí štatistika chorých v OSP v Rožňave. Keď robotníctvo videlo starostlivosť ČSR o zdravie pracujúcich, hlási sa do liečby a počet poslaných Okresnou sociálnou poisťovňou v Rožňave na liečenie vypadá takto:

spolu do konca mája tohto roku 471, práve toľko ako vlani za celý rok.

Za 5 mesiacov t. r. je toľko nemocných, ako za celý rok 1947. Je to hlavne dedičstvo Horthyovskej a kapitalistickej starostlivosti o zdravie robotníka. Sú i hlasy, že poistenci využívajú novú sociálnu a zdravotnú politiku. Preto je nutne potrebné venovať tomuto a podobným prípadom zvýšenú pozornosť. Dirigovať na miesto viac lekárov a prešetriť celé poistenectvo jednak, aby sa zamedzilo zneužívanie sociálneho poistenia, jednak aby sa zistil pravý stav veci a tak sa mohla hľadať náprava. Má to veľký i hospodársko-politický dosah. Tak veliké číslo nemocných baníkov bude odstrašujúcim pre toto zamestnanie, pre tento významný sektor národného hospodárstva, ktorý i tak ťažko zápasí s pracovnými sitami. Ten počet nemocných nie je obrazom tak hrozného prostredia v bani, je to skreslené minulosťou a možná i simulantstvom a zneužívaním robotníka.

Je ťažkou ale dôležitou otázkou zaviesť ochranné prostriedky proti prachu do baní. Mnohé naše bane sú silne kremičité a pri vŕtaní je v baniach prach. Sú potrebné zariadenia ventilačné filtre a iné, ide už o existujúce prostriedky. To znamená milióny investícií. Milióny investícií do baní a iných podnikov. Ale sa viac investuje sem, investuje sa menej do sanatóriu nemocníc, a liečenia vôbec. Investícia do zdravotného zariadenia na pracovisku je ako investícia do novej nemocnice alebo zdravotného domu.

Čo sa týka závodov, je potrebný na každom závode zdravotný lekár, ktorý by periodicky prehliadal celé osadenstvo závodu. Mal by prehľad o skutočnom zdravotnom stave robotníctva čoho dnes niet, lebo osadenstvo systematicky nikdy prehliadnuté nebolo. Lekári pri návale poistencov ani pri najlepšej vôli nemôžu zistiť, koľko je opravdove a koľko len domnelé chorých. Toto má ďalekosiahle hospodárske a morálne následky, lebo zlý príklad zvádza k napodobeniu a narušuje pracovnú morálku.

Ale nielen v robotníckych krajoch, ale po celom Slovensku ničí tuberkulóza zdravie národa. Je potrebné proti nej účinne bojovať. Existujúce sanatória sú veľmi preplnené. Nemocní čakajú na miesto 6, ba až 9 mesiacov. Na kúpeľné liečenie sa čaká priemerne 2-3 mesiace. Čo sa kúpeľov týka, treba raziť a dodržiavať zásadu, že i kúpele sú v prvom rade pre chorých.

S uznaním treba kvitovať snahu a prácu Povereníctva zdravotníctva, že boj proti tuberkulóze prenáša na miesta, kde táto vzniká a je najviac rozšírená - do nižných a vôbec rovinatých krajov Slovenska. Pacient sa v Tatranských sanatóriách vyliečil, ale vo svojom vlastnom prostredí znovu onemocnel. Povereníctvo zdravotníctva otvorilo, alebo v dohľadnej dobe otvorí oddelenia pre liečenie tuberkulózy v Šahách. Lefantovciach, Ujlaku, Žiline, Nitre a inde. Tuberkulózu je potrebné liečiť v ústavoch. Tam sa pacientovi dostane najlepšieho ošetrenia, je izolovaný a neohrozuje svoje okolie. Keby každý nemocný sa zdržoval doma, každý by zamestnával jednu pracovnú silu, ktorá by ho ošetrovala a ktorú by odsával z pracovného procesu. Sanatória sú teda nielen vecou liečenia, ale aj otázkou hospodársko-politickou.

Tuberkulóza je nemoc sociálna. Hmotné bieda a vojna ju veľmi podporujú. Slabá výživa a všetky sprievodné zjavy v minulej vojne zvýšily stav tuberkulózy aj u nás. Strava, byty a všeobecná hygiena sú v priamom súvise s intenzitou tbc. Veľmi by sa však mýlil, kto by sa domnieval, že za predmníchovskej Republiky boly u nás pomery v tomto smere uspokojivé. Aj za predmníchovskej Republiky trpeli ľudia podvýživou. Boly to celé chudobné kraje, boly to celé vrstvy nezamestnaných alebo slabo zamestnaných, boly to vrstvy žijúce z hladových miezd. Áno boli u nás hladní aj vtedy, keď veľké plagáty propagovaly obmedzenie osevnej plochy, tisíce nejedlý mäso u nás, vtedy, keď roľník na každom trhu ponúkal hovädzí a bravčový dobytok. ktorý nikto nechcel kúpiť. Hladné boly deti širokých vrstiev národa vtedy keď roľnícke ženy nemohly odpredať na trhu 1 kg masla za 10- Kčs a vajce za 30 hal. Boly to pomery odpovedajúce presne neviazanému liberalistickému volnému hospodárstvu. Nebola treba pšenice, preto sa obmedzovala osevná plocha. Nebola treba dobytka, masla, vajec - preto ich roľník potom aj menej pestoval. Ostatne, načo by ich pestoval, pre jedných holo dosť, a o tých druhých, ako aj o roľníka sa nikto nestaral. Áno, bolo všetkého dosť. Bolo všetkého prebytok, ak značná časť národa hladovala a trpela podvýživou. V tejto hladovej pôde sa dobre vodilo tuberkulóze, ktorá kosila deti i dospelých.

Nielen podvýživa ale aj byty a všeobecná hygiena súvisia s tuberkulózou. Ako to bolo so sezónnymi robotníkmi, ktorí chodili na prácu do miest, myslím na pomery predmníchovské. Spávali v rôznych barakoch, kde neboli dostatočne chránení ani proti dažďu, ani proti iným nepohŕdam. Dnes je bytová kríza. Je nedostatok bytov. Je to hlavne preto že chudobné vrstvy opustily pivnice a suterény a nasťahovaly sa do slušných príbytkov. Toto sťahovanie zo suterénov na poschodia je mocnou ofenzívou proti tuberkulóze. Ešte dôkladnejšou a silnejšou ofenzívou je všeobecné zvýšenie životnej úrovne širokých vrstiev národa. I proti rôznym kritikám nášho súčasného stavu je pravdou, že roľník neuteká dnes s každým kg masla a s každým vajcom na trh, ako predtým, nie že značnú čiastku, ba väčšími týchto produktov skonzumuje doma. Dnes už neplatí porekadlo že keď má sedliak k obedu sliepku, buďto sliepka mala smrť na jazyku, alebo so sedliakom je zle" Dnes životný štandart na našej dedine značne stúpol a tento štandart bude hniť tuberkulózu z našich dedín.

Naši odborníci, lekári, ktorí stoja na čele boja proti tuberkulóze nám dávajú peršpektívy, že je možné u nás veľmi účinne proti tuberkulóze bojovať a za niekoľko desaťročí, za dve snáď za tri, má snížiť na úplné minimum, na mizivý počet prípadov v národe. Najnovšie sa u nás navádza očkovanie proti tuberkulóze podľa vyskúšaných u osvedčených metód v niektorých štátoch Práve od tohto očkovania si naši lekári mnoho sľubujú.

Najväčšou našou ťažkosťou a základnou otázkou zdravotnej politiky je nedostatok lekárov. Aký tento nedostatok je, budem ilustrovať na pomeroch v Rožňave. Rožňava má dnes troch prax prevádzajúcich lekárov, štvrtý okresný prax neprevádza. Za prvej Republiky mala Rožňava 15. Podľa informácií z Povereníctva zdravotníctva je stav málokde tak zlý, ako v Rožňave, už je lepšie. Okres Rožňava má dnes 10 lekárov, za prvej ČSR mala 26. No, v dôsledku toho sú lekári neuveriteľne preťažení. Súčasný stav je nadlho nie udržateľný. Jeden praktický lekár pracuje napr. takto a prosím Vás, neni to preháňané, je to i horšie, ja som bol pritom objektu ne opatrný. Každý deň ordinuje v OSP 1 hodín. Okrem toho každý deň ordinuje v súkromnej ordinácii najmenej 2, ale obyčajne 3 i 4 hodiny. Okrem toho je školským lekárom, má na starosti 600 detí, je lekárom Ligy proti tuberkulóze, kde ordinuje týždenne 4 hodiny, je lekárom v poradni matiek a detí. V okresnej sociálnej poisťovni röntgenuje denne 30 až 40 pacientov. Iní lekári majú široké obvody. Veľmi mnoho času precestujú. Cestujú rôznym spôsobom, vozom i na bicykli, opravdu i na bicykli je potrebné, aby ich žiadosti o autá boly, pokiaľ možno, urýchlene vybavované. Niektorí z nich čakajú na prídel auta 8 - 10 mesiacov od podania žiadosti.

Vonkovskí lekári si veľmi sťažujú na administratívne práce. Lekár musí viesť rôzne zápisy o poistencoch, denníky, musí posielať týždenne prehľady, vyplňovať poukážky na peňažité dávky a iné práce. Podľa tvrdenia lekárov zaberajú im tieto práce polovicu času. Títo vysokokvalifikovaní špecialisti, ktorých je tak málo a ktorých národ tak veľmi potrebuje, musia teda polovicu svojho času stratiť prácou, ktorú by mohol robiť každý, kto s úspechom absolvoval kurz čítania a písania. Preto je potrebné, aby lekári, ktorí pracujú pre poistencov, mali pomocný personál, ktorý mimo iného bude viesť aj túto administratívu.

Ináč lekári si veľmi sťažujú na ich honorovanie sociálnou poisťovňou. Denne prejdú lekárovi cez ruky desiatky poistencov, takže keď si spočíta honorár za jeden prípad, vyjde mu veľmi veľmi malá suma. Hlavný príjem majú lekári i verejných poistencov a zo súkromnej praxe. Práve zato potom venujú sa viac súkromnej praxi a snažia sa čím skôr z tej OSP utiecť.

Prvoradou úlohou našej zdravotnej politiky musí byť rozšíriť rady lekárov je najvyšší čas, aby bola otvorená druhá lekárska fakulta v Košiciach najhorší stav v rozmiestnení lekárov je na východnom Slovensku. V Košiciach by študovali hlavne ľudia z tohto kraja, ktorí by sa tam aj usadili a takto by otázka východu po tejto stránke bola riešená. V českých zemiach boly už od oslobodenia otvorené dve lekárske fakulty - v Uhorskom Hradišti a v Plzni

Ďalej je potrebné poskytnúť medikom vysoké štipendiá, aby na lekárskej fakulte mohla študovať mládež širokých ľudových vrstiev, aby sa lekárske fakulty naplnily ľuďmi, ktorí majú hlboký vzťah ku každej bolesti a ktorí majú k ľudu blízko. Štúdium medicíny nech nie je výhradou bohatších a dobre situovaných vrstiev. Treba tiež vyriešiť problém, prečo len asi jedna štvrtina zapísaných medikov odchádza dol života ako lekári. Treba sa s celou vážnosťou zaoberať otázkou reorganizácie a reformy lekárskeho štúdia.

Podobnou boľavou otázkou je nedostatok pôrodných asistentiek. V revúckom okrese je lekár, ktorý má v obvode 16 obcí a len v dvoch obciach sú pôrodné asistentky, aj tie sú vyše 70 ročné nedostatok pôrodných asistentiek vyplýva z ich nízkeho honorovania. Niekde na dedinách sú ich platy úplne smiešne. Okrem ich slušného honorovania je potrebné zariadiť, aby ich kurzy doteraz 6 mesačné a teraz plánované na dva roky, boly bezplatné. Táto investícia sa tisícnásobne vráti v podobe zdravia matiek a detí.

V poslednej dobe je plán skladať domy zdravia. Tieto domy by boly jednak poradňami pre obyvateľstvo, sledovaly by jeho zdravotný stav a preventívne zasahovaly do neho - predchádzal v by chorobám. Proti tuberkulóze budú sa očkovať nielen chorí, ale aj všetci ohrožení. A práve tieto zdravotné domy by sledovaly, kde sú tuberkolotikovia a zaradily by očkovanie všetkých, ktorí s chorými prichádzajú do styku. Aby tieto inštitúcie zdravia mohly zdarné pôsobiť, musia mať dostatok personálu. Na čele musí byť lekár bez súkromne) praxe, lekár, ktorý dostane školenie pre kolektívne zdravotníctvo je potrebné u nás vybudovať verejno-zdravotnú školu pre vedúcich týchto domov zdravia. Ďalej je potrebné vyškoliť nadostač sociálne-zdravotných pracovníc Dnes ich je veľmi málo. Sú slabo platené a hlavne na nich leží veliký úkol - úkol vyhrať boj o zdravie národa. Je potrebné toľko sociálne - zdravotných pracovníc, aby dokonale poznaly svoje obvody. Ony musia poznať každú rodinu a na ich pokyn budú zakročovať lekári. Otázka pomocného personálu je vôbec veľmi boľavou otázkou i po stránke platovej, i po stránke pracovnej. Ošetrovateľky, už či v nemocniciach alebo v OSP alebo inde pracujú od rána do noci, 10 - 12 hodín denne. Dnešná doba žiada od každého zvýšený výkon, ale toľko sa nežiada na nikom, opravdu na nikom, ako na tých, ktorí bojujú o naše zdravie, od lekárov a zdravotného personálu. Treba im to kvitovať po stránke morálnej i po stránke materiálnej.

Otázke pomocného zdravotného personálu by malo venovať pozornosť aj školstvo. Je treba nadchnúť naše študentstvo najmä dievčatá, aby sa po skončení štúdia venovaly práci na budovaní zdravia národa, aby vstupovaly do zdravotnej služby. Je potrebné zahájiť nábor do tejto služby, najmä je potrebné, aby tento sektor, najmä pre zdravotne-sociálne pracovnice bol zrušený zákaz Sboru povereníkov prijímania do štáttnych služieb. Na Slovenskú máme asi 60 dievčat, ktoré majú skončené potrebné školenie, ale pre tento zákaz ich Povereníctvo zdravotníctva nemôže prijať. Cesta, ktorou sa má uberať naša zdravotná politika, je rozšíriť sieť našich nemocníc, doplniť stavajúce nemocnice novými oddeleniami, zvýšiť počet sanatórií, odbremeniť lekárov tým, že im dáme k dispozícii dostatočný počet zdravotného personálu, zvýšiť počet lekárok, hlavne rýchlym otvorením druhej lekárskej fakulty v Košiciach, výdatnou finančnou podporou poslucháčov, zavedením inštitúcie závodného lekára do každého závodu. Ďalej treba nájsť spôsob, ktorým by sa pozdvihla morálka poistencov, aby nevyhľadávali lekára zbytočné pre maličkosti alebo zo ziskuchtivosti, nechajú si nemocenskou vyplácať poistné a za tú dobu kosia svoje lúky. Korunou celej práce má byť vybudovanie siete zdravotných domov, ktoré budú radiť, vyšetrovať, zasahovať preventívne a tak bdieť nad zdravím národa.

Treba pripomenúť, že práca Povereníctva zdravotníctva sa veľmi úzko stretá s prácou Povereníctvo sociálnej starostlivosti a preto tieto dva rezorty majú veľmi úzko spolupracovať. Majú byť ako spojité nádoby, ak dokonca nemajú byť nádobou jednou.

Nakoniec niekoľko poznámok o našom kúpeľníctve. Naše kúpele, liečivé pramene a klimatické miesta sú veľkým národným bohatstvom. Podľa mienky odborníkov by sa mohly stať silným žriedlom národného dôchodku i vedľa svojej sociálnej funkcie totižto byť prístupnými širokým vrstvám obyvateľstva. O vedení našich štátnych kúpeľov počuť silné kritické hlasy. Nie je spokojnosť s ich hospodárením. Niekde sa hovorí o hospodárskych neprístojnostiach. Kritizuje sa nie dosť silný dozor a kontrola. Naše kúpele nesmú byť doménou určitého kruhu pracovníkov, ktorí sa uzavierajú a nepripustia do istých sektorov nikoho. Proti politike rodinkárstva a kamarátstva je nutné rázne vystúpiť. To je povinnosťou vedúcich našej zdravotnej politiky. (Potlesk).

Predseda SNR Karol Šmidke:

Ďalším rečníkom je prihlásený člen Slovenskej národnej rady pán Ing. Štefan Janček. Dávam mu slovo.

Člen SNR Ing. Štefan Janček:

Slávna Slovenská národná rada! Už košickým vládnym programom bol zdôraznený nárok na ochranu zdravia každého občana. Tieto postuláty boly vzaté aj do Ústavy v § 11, teda okrem zabezpečenia výživy na prvom mieste musí byť zdravý duch a zdravá nezaťažená tvorčia sila. Je treba preto zdôrazniť, že Slovenská národná rada už za Slovenského národného povstania mala na zreteli prvoradý význam zdravia národa, a to už nerozhoduje, či pod vplyvom obáv pred epidemickými nemocami následkom strádania obyvateľstva počas hroznej vojny, či už podvýživou alebo priamo útrapami vojny, čo bol tete veľmi dôležitý argument. Iste to boly dostatočné argumenty a je len chvályhodné, že už vtedy sa prikročilo k zriadeniu samostatného úradu - Povereníctva zdravotníctva. Máme čo ďakovať tejto predvídavosti, že u nás sme netrpeli mimoriadne ťažkými povojnovými epidémiami. Bolo to prezieraví preventívne opatrenie a preto keď pán povereník Povereníctva zdravotníctva nám podal na minulom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady takmer vyčerpávajúcim spôsobom expozé tohto rezortu za celú dobu jeho jestvovania, mám tú česť z tohoto miesta mu poďakovať menom Klubu Strany slovenskej obrody, že nás tak podrobne oboznámil so zdravotným stavom obyvateľstva Slovenska a taktiež o prípravách v tomto sektore na širokej základni.