Předseda dr. John.

Místopředsedové Komzala, dr. Polanský, Fiala, dr. Procházka, Valo, David.

Členové vlády: náměstek předsedy vlády dr. Ševčík; ministr-předseda Státního úřadu plánovacího dr. Dolanský, ministři Nosek, Kopřiva, dr. Nejedlý, dr. Rais, Kopecký, Petr, dr. inž. Šlechta, dr. Neuman, dr. Plojhar.

Předseda NÚKÚ dr. Friedmann.

222 poslanců podle presenční listiny.

Z kanceláře NS: gen. tajemník NS Kováčik; jeho náměstek dr. Ramajzl.

Podpredseda Komzala (zvoní): Zahajujem 57. schôdzu Národného shromaždenia.

Užšie predsedníctvo usnieslo sa dňa 28. júna 1951 na tomto dennom poriadku:

1. Zpráva výboru ústavno-právneho k vládnemu návrhu zákona (tlač 576) o dobrovoľných organizáciách a shromaždeniach (tlač 585).

2. Zpráva výboru ústavno-právneho o vládnom návrhu (tlač 571), ktorým sa predkladá Národnému shromaždeniu republiky Československej k prejavu súhlasu smluva medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Budapešti dňa 6. marca 1951, ako aj záverečný protokol, ktorý tvorí jej doplňujúcu časť (tlač 584).

3. Zpráva výboru sociálno-politického a zdravotníckeho k vládnemu návrhu zákona (tlač 574) o bezpečnosti pri práci (tlač 578).

4. Doplňovacie voľby členov výborov Národného shromaždenia.

Sú nejaké námietky proti tomuto poriadku? (Neboly.)

Námietok niet.

Podľa § 24, odst. 1 rokov. poriadku rozhodne Národné shromaždenie o poriadku prostým hlasovaním bez rozpravy.

Dám teda hlasovať. Kto súhlasí s navrhnutým poriadkom dnešnej schôdze, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Navrhnutý poriadok je teda schválený.

Pristúpime k prerokovaniu prvého bodu denného poriadku, ktorým je

1. Zpráva výboru ústavno-právneho k vládnemu návrhu zákona o dobrovoľných organizáciách a shromaždeniach (tlač 585).

Zpravodajcom je posl. dr. Haim. Dávam mu slovo.

Zpravodajca posl. dr. Haim: Slávne Národné shromaždenie!

Vláda pracujúceho ľudu u nás, vedená robotníckou triedou, pri uskutočňovaní prechodu od kapitalizmu k socializmu rozširuje v nevídanej miere rozsah a obsah všetkých občianskych svobôd a práv. Táto vláda raz navždy odstraňuje bezobsažnú formálnosť tých práv, ako ich ľudu poskytovala buržoázia, a vytvára hospodárske a politické predpoklady pre možnosť čo najširšieho užívania práv pracujúcich. Čo maly masy pracujúcich z ústavne zabezpečenej slobody spolčovacej a shromažďovacej za buržoáznej Československej republiky, keď nemaly hmotnej základne ve spolkových budovách a sálach, kde by boly mohly činnosť týchto slobôd rozvíjať, a keď k tomu ešte celá prax buržoázie v pomere k pokrokovým hnutiam pracujúcich zameriavala sa k potlačovaniu a obmedzovaniu všetkého pokrokového v štáte?

Formalizmus a protipokrokovosť právnych predpisov, o ktoré sa opierala shromažďovacia a spolčovacia sloboda za buržoáznej ČSR, viažu túto činnosť takými výhradami a podmienkami, že tu nemožno hovoriť o nejakom práve a slobodách, ale skôr o zákonných možnostiach skutočné práva a slobody upierať a pre ich plné používanie pracujúci ľud perzekvovať. Veď ako možno hovoriť o plnom práve a slobode, keď jeho zákonitý základ tvoria predpisy, ktoré slávia už storočnicu alebo sa k nej veľmi blížia, a pritom buržoázia mala pri ich tvorení triedny záujem na tom, aby slobodu shromažďovania, táborov ľudu, sprievodov a prejavov, ktoré si vybojovala v zápase s absolutizmom a feudalizmom za pomoci proletariátu, nemohly použiť proletárske masy v boji proti kapitalistickému poriadku buržoázie.

Z týchto dôvodov po októbri 1918 československá buržoázia ponechávala stále v platnosti zastaralé polofeudálne predpisy, upravujúce právo shromažďovacie a spolčovacie, ktoré neboly v podstate ničím iným než výrazom kompromisu medzi absolutistickým štátom a buržoáziou z čias ich mocenského zápasu.

Pre triednu aplikáciu predpisov o práve shromažďovacom a spolčovacom používala buržoázia všetkých prostriedkov svojho mocenského aparátu. Pre možnosť usporiadania shromaždenia bolo potrebné povolenie úradov, ktoré pri shromaždeniach, poriadaných pokrokovými složkami, veľmi čulo používali už pri povoľovaní shromaždenia, zákonom zabezpečeného práva pre jeho nepovolenie z dôvodov ohroženia verejnej bezpečnosti a verejného blaha. Samozrejme, blaha a bezpečnosti buržoázie. Z toho istého dôvodu bol zavedený prísny systém policajného dozoru aj na samom shromaždení. Policajní komisári boli pravideľnými rušiteľmi shromaždení ľudu. Títo mali možnosť fakticky vždy, keď to vyžadovala ochrana záujmov vládnucej triedy, shromaždenie rozpustiť a použiť k tomu aj donucovacej moci. Že toho naplno používali, svedkov na to je zaiste v tomto sbore dostatok.

Dejiny robotníckeho hnutia u nás sú plné krvi, násilenstiev, žalárovania a iných foriem perzekúcií proletariátu, práve pre úsilie uplatniť vskutku ústavou formálne zabezpečované právo shromažďovacie. V krvi postrieľaných robotníkov, v zničených životoch žalárovaných je dokument cynizmu buržoázie, plnohube hovoriacej o občianskych právach a slobodách.

Pritom buržoázia ponechala si pre seba bez faktického obmedzenia možnosť grupovania hospodárskeho, ktorým zabezpečovala privilegované postavenie majiteľom výrobných prostriedkov.

To znamenalo slobodnú, nikým neobmedzenú možnosť vykorisťovania človeka človekom, proletára kapitalistom, veľkej masy pracujúcich malou skupinou vykorisťovateľskej buržoázie.

Takto pokiaľ išlo o politické, sociálne, záujmové a iné sdružovanie pracujúcich, bol vyššie uvedený rad najrôznejších prekážok doplňovaný najmä pri vykladaní zastaralých právnych predpisov o práve shromažďovacom a spolčovacom, formalistickým myslením, aplikovaním a vykladaním týchto predpisov najoddanejšími prisluhovačmi kapitalistov, buržoáznymi právnikmi.

Doklady na to sú nespočítateľné v rozhodnutiach administratívnych úradov buržoáznej republiky a v nálezoch buržoázneho Najvyššieho správneho súdu. Len namátkou vybrané nálezy Najvyššieho správneho súdu číslo 1035/30, 17.911/31, 6.364/29, 6.363/29 a iné sú dokladom právnej praxe Najvyššieho správneho súdu v pomere k proletárskym telovýchovným organizáciám. V týchto nálezoch Najvyšší správny súd potvrdzoval rozhodnutia administratívnych úradov o rozpustení týchto organizácií z dôvodov porušenia ustanovení § 113 ústavy, pre ohrozenie verejnej bezpečnosti a poriadku. Pritom dôvody týchto nálezov sú vzornými príkladmi buržoáznej právnej sofistiky.

V týchto prípadoch sa dôvodilo najmä tým, že tieto nepolitické spolky vyvíjaly činnosť politickú. Že pritom šlo nie o právomoc, ale o ľubovôľu buržoázneho právneho aparátu, toho typickým príkladom je najmä nález č. 1.035 z r. 1930. V tomto náleze, ako odôvodnenie zamietnutia sťažnosti Dělnické tělocvičné jednoty ve Vonoklasech sa uvádza: "... akonáhle však takýto spolok zúčastní sa korporatívne tábora ľudu, ktorý bol svolaný a usporiadaný ako schôdza politická, potom ani okolnosť, že ide pritom o oslavu štátneho sviatku 1. mája, nemôže tejto jeho účasti odňať charakter činnosti politickej. Že potom vyvíjanie činnosti politickej spolkom, ktorý podľa stanov je ustálený ako spolok nepolitický, je porušením verejného poriadku a môže byť dôvodom k rozpusteniu spolku podľa § 113 Ústavy, to vyslovil Najvyšší správny súd už opätovne. Ak namieta sťažovateľka, že korporatívna účasť iných spolkov pri prejavoch poriadaných politickými stranami je vecou známou a že politický úrad takúto účasť nerozpúšťa, potom - i keby bolo pravdivé jej tvrdenie - nemohlo by toto nič zmeniť na platnom právnom poriadku a z nezakročenia úradu voči iným spolkom nedalo by sa súdiť na nezákonnosť legálneho zakročenia jeho voči jednote si sťažujúcej."

Neprávnicky povedané, podľa práva je všetko, čo podporuje panstvo buržoázie, aj keď to odporuje predpisom, a proti právu je všetko, čo podporuje boj vykorisťovaných proti kapitalistom, aj keby to bolo akokoľvek v súlade so zákonnými ustanoveniami. A podľa toho bola aj prax buržoázneho úradného aparátu. Podpora všetkým odnožiam v spolkovom živote, podporujúcim politiku kapitalistického zotročovania pracujúcich más agrár. veľkoburžoáziou a s ňou spolupracujúcich politických strán, a perzekúcia všetkého, čo podporovalo boj komunistickej strany za svrhnutie vlády vykorisťovateľskej buržoázie.

Také bolo právo a spravodlivosť buržoázie: formálne priznanie formálnej rovnosti v buržoáznom štáte.

Spolkárenie bolo inak typické pre spoločenský život u nás. Po reštitúcii spolkového práva v roku 1945 bolo u nás vo februári 1948 spolu 61.674 spolkov. Pri revízii spolkovej činnosti bolo zistené, že existuje veľký počet spolkov a spolčekov, ktoré ničím neprispievajú k plneniu veľkých nových úloh na ceste k zabezpečeniu lepšieho a radostnejšieho života pracujúcich. Ba bolo zistené, že sú tu ešte spolky vybudované na buržoáznej ideológii a hatiace veľké budovateľské úsilie nášho ľudu. Z toho vidieť, že v spolkovom živote nenastal ten prerod, ako by sa dalo očakávať.

Veľký vzor Sovietskeho sväzu ukázal nám cestu aj na úseku práva spolčovacieho a shromažďovacieho už pri prijímaní Ústavy 9. mája, ktorá položila základy pre to, aby ľud vytváral organizácie, ktoré sú nástrojom zabezpečovania účasti najširších más pracujúcich na budovaní socializmu. Článok IV ods. 3 ústavy ustanovuje, že k obstarávaniu vecí verejných a k uplatneniu svojich demokratických práv vytvára ľud dobrovoľné organizácie, najmä politické, odborové, družstevné a kultúrne, organizácie žien a mládeže a organizácie telovýchovné.

Vychádzajúc zo zásady našej ústavy nový zákon o dobrovoľných organizáciách a shromaždeniach zakotvuje právo nového, vyššieho typu, právo, ktoré je výrazom vôle absolútnej väčšiny nášho ľudu. Obsahová náplň tohoto práva je daná povahou a funkciou spolčovania a shromažďovania v čase spoločenského prechodu od kapitalizmu k socializmu, pri ktorom sa kladie dôraz na sdružovanie v jednotných celoštátnych organizáciách pracujúceho ľudu. Základom spolčovanie v ľudovej demokracii sú jednotné masové organizácie. Tieto masové organizácie sú nástrojom k ochrane, mobilizácii a presadzovaniu triednych záujmov pracujúceho ľudu, či už ide o záujmy hospodárske, politické, kultúrne, sociálne, vedecké alebo iné.

Tieto masové organizácie zabezpečujú práve najpriamejšiu účasť širokých más pracujúcich na vláde ľudu v tomto ľudovo-demokratickom štáte a zainteresovávajú tak robotníkov, ako aj roľníkov i pracujúcu inteligenciu na jedinom úsilí - budovať a bojovať za nový spoločenský poriadok. Úlohou dobrovoľných masových organizácií je presvedčovaním mobilizovať všetok pracujúci ľud ku zvýšenému budovateľskému úsiliu a tak zabezpečiť aktívnu účasť pracujúcich pri veľkom zápase o svetový mier. Dobrovoľné masové organizácie pod vedením predbojovníčky pracujúcich, Komunistickej strany, vedú masy k účinnému boju proti zvyškom kapitalistických živlov, proti pozostatkom buržoáznej ideológie a morálky. Takto masové organizácie aktívne sa zapájajú do triedneho zápasu, aby ho pomohly víťazne skončiť a tak zlikvidovať všetky vykorisťovateľské zvyšky našej spoločnosti.

Doterajšie spolky, ak sa ich poslanie a štruktúra k tomu hodia, buď sa premenia v organizácie nového typu, alebo sa včlenia do niektorej existujúcej organizácie. Pritom pôjde o to, presvedčiť členstvo týchto spolkov o potrebnosti účasti na práci v nových organizáciách, teda pôjde o veľkú uvedomovaciu kampaň so strany masových organizácií. Keďže ľud si doteraz už vytvoril pre uplatňovanie svojich demokratických práv jednotné masové organizácie, ktoré ale podľa doterajších právnych predpisov boly založené ako spolky, zákon na zvýraznenie ich mimoriadneho významu pri budovaní socializmu u nás vyhlasuje ich už podľa samého zákona za dobrovoľné organizácie.

Sú to predovšetkým odbory, ktoré sú všeobecnou jednotnou organizáciou pracujúcich českého a slovenského národa. Vedú pracujúcich k účinnej spolupráci na výstavbe nášho ľudovodemokratického štátu. Zaisťujú práva pracujúcim z tejto činnosti plynúce a hája i hospodárske, sociálne a kultúrne záujmy. Sú to ďalej jednotné sväzy roľníkov, ktoré vytvárajú pevné spojivo medzi masami malých a stredných roľníkov a režimom ľudovej demokracie. Takto umožňujú ich uvedomelú účasť na budovaní socializmu u nás. Je to ČSM, ktorý napomáha socialistickej výchove novej generácie a školeniu nových záloh pre všetky ostatné masové organizácie.

Ďalší rozvoj našej ľudovej demokracie je nemysliteľný bez pomoci a priateľstva nášho štátu so Sovietskym sväzom. Upevneniu tejto pomoci a nerozborného priateľstva na základe dobrovoľnej organizácie napomáha Sväz československo-sovietskeho priateľstva. Sú to dobrovoľné masové organizácie, ku ktorým pristúpia ďalšie, ktoré za takéto podľa tohto zákona vyhlási Ministerstvo vnútra.