Úspešné vyriešenie rakúskej otázky má obrovský a trvalý význam z hľadiska ďalšieho úsilia o zmiernenie medzinárodného napätia, o vyriešenie otvorených medzinárodných otázok cestou rokovaní, o vytvorenie dôvery medzi štátmi. Rakúsky prípad bezpečne dokázal, že cesta rokovaní je dnes schodnou cestou k dosiahnutiu dohody i v zložitých problémoch, ktoré sa dlhé roky zdali byť takmer nevyriešiteľnými. Podpísanie Štátnej zmluvy o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska - to už bol bezprostredný a rozhodný nástup pre vytvorenie iného, nového, sviežeho ovzdušia, ktoré na radosť a uspokojenie všetkého pokojamilovného ľudstva ovládalo historickú ženevskú konferenciu šéfov vlád štyroch veľmocí a ktoré bolo nadšene uvítané ako začiatok novej etapy vzťahov medzi štátmi na základe obojstrannej vôle po dorozumení a dôvere a výraznej snahy o obnovenie a rozvíjanie medzinárodnej spolupráce medzi štátmi bez ohľadu na ich spoločenské zriadenie. Iba v takomto ovzduší mohla sa konať a svoju prácu úspešne skončiť dôležitá a veľmi plodná medzinárodná konferencia o mierovom využití atómovej energie.

Pravda, doteraz zďaleka nie všetky problémy sú vyriešené a nijako nemožno prezerať a podceňovať určité pokusy o prekazenie ďalšej cesty zmierňovania medzinárodného napätia. Predsa však treba vidieť, že snaha o spoluprácu a vzájomné porozumenie prejavuje sa dnes už skoro vo všetkých končinách sveta so stále väčšou intenzitou. Došlo k nanajvýš dôležitým rokovaniam medzi sovietskou a juhoslovanskou delegáciou a s uspokojením konštatujeme, že aj naše vzťahy priateľstva a spolupráce s Juhosláviou sa vyvíjajú úspešne. Vysoko si ceníme prínos bratskej Juhoslávie pre vec mieru a spolupráce medzi národmi. Spomeňme aspoň ešte udalosti v Ázii. Bandungská konferencia znamená nesporne novú éru v živote a vzájomných vzťahoch ázijských národov. Spomeňme ďalej významnú návštevu indického ministerského predsedu Nehrua v Sovietskom sväze a aktívnu úlohu Indie ako vynikajúceho mierového činiteľa.

Táto snaha o vzájomné porozumenie neobmedzuje sa len na diplomatické akcie politických činiteľov. Prejavuje sa v hospodárskych a vedeckých kruhoch, vo všetkých spoločenských vrstvách, dochádza k návštevám a k vzájomnej výmene názorov. Veľký ohlas návštevy poľnohospodárskych delegácií v Sovietskom sväze a Spojených štátoch amerických podáva o tom výrazné svedectvo. Zvlášť vysoko treba oceniť skutočnosť, že ženevská konferencia o mierovom využití atómovej energie položila základ pre široko založenú spoluprácu vedcov celého sveta.

Niet pochybnosti, že národy našej republiky, ktoré sa vždy usilovali o družnú mierovú spoluprácu medzi národmi, vynaložia všetko úsilie, aby čo najviac prispeli k rozvoju medzinárodnej spolupráce na hospodárskom, vedeckom a kulturnom poli.

Zlepšenie medzinárodnej situácie vytvorilo priaznivé predpoklady, aby ľudstvo bolo zbavené ďalších ťažkých problémov.

Týka sa to najmä otázky bezpečnosti v Európe. Sovietsky sväz predložil na ženevskej konferencii nový návrh na vytvorenie systému európskej kolektívnej bezpečnosti. Tento návrh, ktorý predpokladá riešenie tohto problému vo dvoch etapách, nielen že dôsledne vychádza z faktickej situácie v Európe, ale reálne berie do úvahy aj doterajší postoj západných mocností. To isté platí aj o ďalšom sovietskom návrhu, aby sa štáty, zúčastnené v doterajších zoskupeniach v Európe, zaviazali nepoužívať proti sebe až do vytvorenia systému celoeurópskej bezpečnosti ozbrojené sily. Niet a nemôže byť rozumného dôvodu, prečo odmietať či odďaľovať uskutočnenie tohto návrhu. Takýto krok by značne prispel k upevneniu mieru a k vytvoreniu účinného systému bezpečnosti v Európe. Československá vláda vyjadruje nádej, že sa na októbrovej konferencii ministrov zahraničných vecí dosiahne v tejto otázke dohoda.

Inou takou otázkou, pre riešenie ktorej v súčasnej dobe zvlášť výrazne dozreli podmienky, je otázka zníženia zbrojenia a zákazu zbraní hromadného ničenia, o ktorej od včerajška opäť rokuje podvýbor komisie Organizácie spojených národov pre odzbrojenie. Vláda Sovietskeho sväzu nielen plne dokázala dobrú vôľu otvorene prerokovať tieto problémy a vyjsť v ústrety stanovisku svojich partnerov, ale v záujme ďalšieho zmiernenia napätia a nastolenia dôvery medzi štátmi prispela k úspechu rokovaní konkrétnym činom. Už v súvislosti s plnením Štátnej zmluvy o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska vydal minister obrany Sovietskeho sväzu maršál Žukov rozkaz, podľa ktorého už do 1. októbra t. r. budú všetky sovietske vojská z Rakúska prevedené na územie Sovietskeho sväzu. Súčasne bolo oznámené, že celkový stav ozbrojených síl Sovietskeho sväzu sa zníži o počet príslušníkov vojsk, odvolaných z Rakúska. Nato bolo 13. augusta uverejnené rozhodnutie vlády Sovietskeho sväzu znížiť početný stav sovietskych ozbrojených síl o 640.000 mužov.

Československá vláda v snahe konkrétnym činom potvrdiť svoje úsilie a prispieť i na tomto poli k ďalšiemu zmierneniu medzinárodného napätia a k nastoleniu dôvery medzi štátmi uzniesla sa dňa 24. augusta t. r. znížiť k 28. decembru t. r. stav československej ľudovej armády o 34.000 mužov.

Rozhodnutie vlády Sovietskeho sväzu i vlády Československej republiky stretlo sa na celom svete s veľkým ohlasom a je hodnotené ako dôležitý krok na ceste ďalšieho úsilia o zlepšenie medzinárodnej situácie. Právom sa ozýva vo svetovej verejnosti volanie, že táto významná iniciatíva by nemala zostať osamotená a že veci mieru by podstatne prospelo, keby aj iné veľmoci a tiež západné štáty nasledovali tento príklad. Platí to menovite o účastníkoch súčasných rokovaní v New Yorku. Ak všetci prejavia rovnako dobrú vôľu, akú ukázal Sovietsky sväz či Československo, potom sa tieto rokovania bezpochyby skončia úspechom a budú mať plodné výsledky.

Vláda Československej republiky už jasne vyjadrila svoj plný súhlas so Štátnou zmluvou o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska. Československá vláda s radosťou víta tento krok, ktorý tak významne prispieva veci upevnenia mieru a bezpečnosti národov v Európe i vo svete. Československo je okrem toho na vyriešení rakúskej otázky obzvlášť zainteresované preto, že s Rakúskou spolkovou republikou bezprostredne susedí. Dovoľte mi preto zmieniť sa o niektorých otázkach, ktoré zo štátnej zmluvy vyplývajú zvlášť pre Československo a pre naše ďalšie vzťahy s Rakúskom.

Uzavretie a uskutočnenie štátnej zmluvy znamená predovšetkým významný prínos z hľadiska posilnenia a upevnenia bezpečnosti nášho štátu. Otázka Rakúska bola vždy úzko spojená s otázkou bezpečnosti našej republiky, a to najmä v súvise s plánmi nemeckých militaristov, namierenými rovnako proti rakúskemu a nášmu ľudu. Štátna zmluva, ako už bolo zdôraznené, obsahuje účinné záruky proti anšlusu či inému zneužitiu Rakúska v záujme expanzie nemeckého militarizmu. Na základe štátnej zmluvy odídu z Rakúska ozbrojené sily štátov, ktoré sú členmi západných vojenských zoskupení. Rakúsko sa ďalej zaviazalo robiť politiku trvalej neutrality, nezúčasňovať sa žiadnych vojenských zoskupení a nepovoliť budovanie cudzích vojenských základní na svojom území. Okrem toho stanoví štátna zmluva zásady, smerujúce k zabezpečeniu demokratičnosti rakúskeho štátneho zriadenia. Všetky tieto skutočnosti sú pre Československo veľmi dôležité. Vytvorili sa všetky predpoklady, aby naše hranice s Rakúskom stali sa trvalými hranicami mieru.

Význam štátnej zmluvy pre naše vzájomné vzťahy s Rakúskom je však ešte hlbší. Rakúsko sa obnovuje ako demokratický, pokojamilovný štát. Susedstvo takéhoto štátu je pre československý ľud vítaným susedstvom. Československý a rakúsky ľud majú záujem na širokom rozvoji vzájomných priateľských vzťahov na všetkých úsekoch hospodárskeho, politického a kultúrneho života. Za podmienok, vytvorených štátnou zmluvou, majú vlády oboch našich krajín plnú možnosť všestranne prispieť k úspešnému rozvíjaniu týchto vzťahov.

Československá vláda súdi, že sú dané všetky predpoklady, aby vzťahy medzi Československom a Rakúskom sa naďalej vyvíjali podľa zásady vzájomného rešpektovania celistvosti a zvrchovanosti, podľa zásady neútočenia a vzájomného nevmiešovania sa do vnútorných vecí. Československá vláda sa bude pevne pridržiavať týchto zásad v presvedčení, že mierové spolužitie štátov s rozdielnym spoločenským a štátnym zriadením je možné, že otázka štátneho a spoločenského systému tej ktorej krajiny je výhradne vecou jej ľudu. Československá vláda pevne verí, že rakúska vláda stojí na rovnakom stanovisku. Rozvíjanie vzťahov priateľskej spolupráce medzi našou republikou a Rakúskom na základe uvedených zásad by nepochybne odpovedalo zmýšľaniu a záujmom oboch našich štátov, vytvorilo by podmienky vzájomnej dôvery medzi našimi krajinami a prispelo by veci mieru a priateľstva medzi národmi.

Veľké možnosti rozvoja mierovej spolupráce sú predovšetkým na poli hospodárskom. Na základe veľkých úspechov v rozvoji nášho priemyslu a poľnohospodárstva v rámci socialistickej výstavby máme všetky predpoklady nielen nadväzovať na tradičné hospodárske styky medzi oboma našimi štátmi, ale aj podstatne rozšíriť vzájomné obchodné styky a postaviť ich na pevnú a trvalú základňu. Štruktúra národného hospodárstva oboch štátov umožňuje organizovať rozsiahlu výmenu tovaru podľa zásad čo najvyšších obojstranných výhod a vzájomného doplňovania. Československá vláda je rozhodnutá plne podporovať bohatý rozvoj takýchto obchodných stykov a pevne verí, že sa na rakúskej strane stretne s rovnakým postojom. Široké pole ďalšieho rozvoja stykov medzi Československom a Rakúskom je ďalej v oblasti kultúry a športu. Vzájomné styky kultúrnych organizácií a vzájomné poznanie kultúrneho bohatstva bude dôležitým príspevkom pre sústavné upevňovanie a rozvoj našich vzťahov s rakúskym ľudom. Veríme, že dôjde k obnoveniu a rozšíreniu kultúrnych vzťahov medzi národmi oboch našich krajín. Aj športové styky československo-rakúske majú už svoju tradíciu. Ľud oboch našich krajín bezpochyby uvíta, ak budeme v týchto tradíciách pokračovať a ďalej ich prehlbovať.

V duchu vzájomnej dôvery a spolupráce bude bezpochyby možné úspešne vyriešiť aj niektoré ešte otvorené otázky vo vzťahoch medzi oboma našimi krajinami. Vláda Československej republiky a všetok náš ľud sú predchnutí dobrou vôľou a ochotou vybudovať medzi našimi krajinami naozaj úprimné priateľské vzťahy. Veríme, že sa stretneme s rovnakou ochotou a dobrou vôľou aj na rakúskej strane. Sme pevne presvedčení, že takéto vzťahy budú prospešné národom oboch našich štátov a že ich najlepším spoločným prínosom bude, aby v celej Európe a na celom svete zvíťazila myšlienka mierovej spolupráce medzi štátmi bez rozdielu ich spoločenského zriadenia.

Vážené Národné zhromaždenie!

Vláda republiky sledujúc tieto ušľachtilé ciele je toho názoru, že dôležitým krokom pre ich uskutočnenie bude prístup Československej republiky k Štátnej zmluve o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska. Preto vláda odporúča Národnému zhromaždeniu schváliť túto zmluvu a vysloviť súhlas, aby Československá republika k nej pristúpila. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Předseda (zvoní): Děkuji soudruhovi předsedovi vlády za jeho projev. Nyní dávám slovo zpravodaji posl. Boučkovi.

Zpravodaj posl. Bouček: Vážené Národní shromáždění!

Jak již uvedl ve svém projevu předseda vlády soudr. Viliam Široký, předložila vláda ke schválení návrh na přístup Československé republiky ke Státní smlouvě o obnovení nezávislého a demokratického Rakouska, podepsané ve Vídni dne 15. května 1955 mezi Sovětským svazem, Velkou Britannií, Spojenými státy americkými a Francií se strany jedné a Rakouskem se strany druhé. Zahraniční výbor našeho Národního shromáždění projednal tento návrh ve své schůzi dne 23. srpna t. r. a pověřil mě, abych Národnímu shromáždění podal tuto zprávu:

Státní smlouva o obnovení nezávislého a demokratického Rakouska má veliký význam pro další rozvoj mezinárodních vztahů ve střední Evropě. Její uzavření je především plodem dlouholetého úsilí mírové politiky Sovětského svazu snažící se o spravedlivé vyřešení celého rakouského problému, majícího tak velký význam pro mírové soužití evropských národů. Jejím uzavřením bylo obnoveno Rakousko jako nezávislý a demokratický stát v hranicích z roku 1937 a čtyřmi zúčastněnými velmocemi byla mu zaručena neutralita po vzoru neutrality švýcarské. Státní smlouva zaručuje, aby se v Rakousku nemohlo opakovat nebezpečí nového anšlusu.

Proč musilo trvat celých deset let, než tato státní smlouva mohla být ve Vídni podepsána?

Bylo to proto, že západní velmoci počítaly s Rakouskem ve svých poválečných plánech jako se součástí své hospodářské, politické a vojenské soustavy budované v poválečných letech a zaměřené proti Sovětskému svazu a lidovým demokraciím. Proto byla v Rakousku podporována politika remilitarisace a nového anšlusu, proto západní mocnosti nechtěly celých deset let přistoupit na žádné řešení, naopak obsadily Tyroly, opevnily Brennerský průsmyk a budovaly tak vojenský opěrný bod své politiky.

Avšak i v rakouském případě se ukázalo, že záleží především na skutečných zájmech samotné země a jejího lidu, aby byl správně vyřešen problém, kterým jsou tolik dotčeni. V okamžiku, kdy prováděním této politiky si rakouský lid uvědomil, jakou má hrát hru v plánech světového imperialismu, počaly v Rakousku samém růst a uplatňovat se síly, které se stavěly za samostatné a nezávislé Rakousko a proto za sovětskou politickou koncepci vycházející z moskevské deklarace z roku 1943. Tyto síly pak způsobily, že rakouští vládní činitelé navázali přímé jednání se Sovětským svazem, které nakonec otevřelo cestu k vyřešení rakouské otázky a tím podstatně přispělo k vyřešení tohoto závažného problému mírového poválečného uspořádání Evropy.

Nakonec i západní velmoci pod vlivem vývoje veřejného mínění v celém světě se k tomuto šťastnému řešení přiklonily. Následovala pak Ženevská konference, která dále sblížila vedoucí státníky velmocí, což vedlo k podstatnému snížení mezinárodního napětí a dává nám naději, že mír ve světě bude uhájen, k čemuž i my chceme ze všech sil přispěti.

Státní smlouva je tedy nejenom základnou, na níž po válce bylo Rakousko obnoveno jako nezávislý, demokratický a neutrální stát, nýbrž vytváří také předpoklady pro jeho přátelské styky s ostatními evropskými zeměmi a zvláště s jeho bezprostředními sousedy. Dává Rakousku nejen plnou svrchovanost a nezávislost, nýbrž také možnosti dalšího samostatného hospodářského rozvoje, čehož nikdy Rakousko v době mezi dvěma světovými válkami nedosáhlo. Rakouská vláda dala ve smlouvě záruku, že Rakousko se nestane součástí Atlantického bloku, že nebude nikdy proveden nový anšlus, že nedopustí, aby se území Rakouska stalo někdy opěrným bodem pro branné síly kterékoliv mocnosti, ani politickou základnou reakčních imperialistických směrů. Také rakouské ozbrojené síly, jakmile budou vytvořeny, nesmí se stát nástrojem reakce proti zájmům rakouského lidu a míru ve světě, ale mají se stát zárukou převzatých neutrálních závazků, které odpovídají zájmům Rakouska i ostatních středoevropských národů.

Sovětský svaz naproti tomu velkoryse v hospodářské části Státní smlouvy předal Rakousku bohaté naftové prameny, které dříve patřily nacistickému Německu a válečným právem přešly do vlastnictví Sovětského svazu a do jejichž využití Sovětský svaz mnoho v poválečných letech investoval, a také řadu jiných velkých podniků, takže se tím rakouskému lidu dostalo do rukou nejenom veliké bohatství, nýbrž také základna jeho hospodářské nezávislosti na monopolistickém kapitálu. Toto a dále pak řešení a úprava jiných důležitých otázek a konečně sama neutralita zbavující Rakousko těžkého břemene zbrojení dávají mu perspektivu příznivého hospodářského vývoje a to v takovém rozsahu, že po uzavření Státní smlouvy se již nenalezl ani jediný hlas, který by pochyboval o možnosti jeho samostatné hospodářské existence, jak tomu bylo dříve.

Pro nás je také důležité, že Státní smlouva nepřipouští jakoukoliv diskriminaci rakouského obchodu s členskými státy Spojených národů, že tedy bude možno nyní upevnit a rozšířit hospodářské styky Rakouska se sousedními zeměmi, které nejenom prospějí životní úrovni zúčastněných partnerů, ale povedou také ve svých důsledcích k utužení přátelských vztahů mezi národy a k upevnění míru v dunajském prostoru. Zajištění rakouské neutrality všemi zúčastněnými velmocemi v souvislosti s nedávným snížením početních stavů sovětské armády o 640.000 mužů a také naší armády o 34.000 mužů znamená již prvé praktické kroky k odzbrojení ve světě, k odstranění nebezpečí nové války a k rozvoji a soustředění všech hospodářských sil pro blahobyt lidu v celém světě.

Jednání kolem uzavření Státní smlouvy s Rakouskem ukazuje, že nakonec je možno vždy dojít k dohodě, když je zde dobrá vůle zúčastněných stran řešit sporné otázky na základě rovnosti a vzájemného respektování oprávněných zájmů. Příklad Rakouska je také vzpruhou pro řadu evropských zemí, dále zemí Blízkého a Středního východu, které se brání tomu, aby byly zataženy do agresivních mezinárodních bloků. Jejich snaze o vlastní bezpečnost a mírový rozvoj poskytl pak Sovětský svaz novou podporu a ukázal jim cestu, kterou se mohou ku prospěchu vlastních zájmů ubírat. (Předsednictví převzal místopředseda Fiala.)

Pro nás jako zemi, která s Rakouskem sousedí, má uzavření Státní smlouvy bezprostřední význam. Zásady smlouvou stanovené, to je neúčast Rakouska ve vojenských blocích, ustanovení proti anšlusu, stažení amerických jednotek z blízkosti našich hranic, denacifikace Rakouska, to vše má podstatný význam pro naši bezpečnost a umožňuje vývoj našich vzájemných vztahů ve znamení dobrého sousedského poměru a spolupráce. Rozpuštění nacistických organisací a organisací vyvíjejících nepřátelskou činnost vůči kterémukoliv členu Spojených národů přispívá k odstranění naší nedůvěry a budou-li tato ustanovení smlouvy v plném rozsahu splněna, budou mít velký význam pro bezpečnost našich hranic. To vše pomůže pak k vytvoření přátelského porozumění a dobré sousedské spolupráce, ze které budou mít užitek obě země, pomůže k rozvinutí širokých obchodních, kulturních a jiných styků a otevře cestu k odstranění všech dosud nevyřešených otázek a sporů.