Keď účtovník podával na výročnej schôdzi bilanciu o hospodárení a vyhlásil, že každý člen JRD dostane doplatky na pracovnú jednotku vo výške 9,20 Kčs, nastal veľký šum a úsmevy mnohých členov JRD. Bolo to pre ich neuveriteľné a keď medzi iným spomenul účtovník, že 60ročný Štefan Bizon dostane 11.000 Kčs, tak tomu vôbec nechcel veriť, či je možné, aby dostal naraz toľko peňazí? Pohodil rukami a povedal, že sú to len reči, že však sa to každý rok sľubuje, ale že nikdy žiadne doplatky nedostali. Keď však účtovník vykázal všetky tržby a výdavky a len z rastlinnej výroby zostalo 248.000 Kčs, potom sa vyjasnili tváre družstevníkov. Svorne vyhlásili, že teraz sa potvrdili slová, ktoré im súdruh Široký práve v tejto miestnosti povedal pred piatimi rokmi, keď tam zasadal ÚV KSS, podľa ktorých miesto pre malých a stredných roľníkov je v kolektívnom hospodárení, teda v JRD, kde sa budú mať lepšie a ich život bude radostnejší. Na vlastnom úspechu sa presvedčili, že im vtedy súdruh Široký pravdu povedal.

Toto JRD bolo vtedy opravdu veľmi zlé, bolo stále v úpadku a rozklade a dnes sa dostalo medzi popredné družstvá v Nitrianskom kraji. V čom je to? Nie v tom, ako sa to snažili nahovoriť triedni nepriatelia, kulaci, že to v JRD nepôjde, ale príčiny sú v ľuďoch, v organizácii práce a vedení družstva. Bola tu zmenená správa JRD a na jej čelo prišiel schopný roľník, priamy, statočný, uvedomelý hospodár a organizátor, ktorý roľnícku problematiku pozná. Po nastúpení zaviedol prísny poriadok v dodržiavaní vzorových stanov. Prestalo sa vyplácať paušálne, kto nesplnil stanovenú normu, tak sa mu pracovná jednotka nenapísala. Odbúrali nadmerné záhumienky, ako aj vyššie stavy dobytka v osobnom vlastníctve. Zaviedli domáci poriadok a pokrokové metódy vo výrobe sa u nich udomácnili, čím dosiahli vysoké hektárové výnosy takmer neuveriteľné, keď namiesto plánovaných 21 q pšenice dosiahli 30 q, raži mali plán 18 q a dosiahli 31 q, kukurice mali plán 24 q, dosiahli 30 q, cukrovky mali plán 200 q a dosiahli 480 q na ha.

Naproti tomu máme v okrese JRD Veľké Ostratice, ktoré má také isté výrobné podmienky, vykazuje však oveľa horšie hospodárske výsledky. V tomto družstve nedostanú doplatky na pracovné jednotky. Prečo? Preto, lebo v tomto JRD ešte nepochopili družstevníci, že výška hodnoty pracovnej jednotky je závislá od nich, ako sa pričinia o vyššiu produktivitu práce, o vyššiu hospodárnosť, ako bojujú proti porušovaniu vzorových stanov, ako dodržiavajú pracovné a výrobné normy. Lebo zmäkčovať normy znamená zvyšovať počet pracovných jednotiek tak, ako to aj v tomto JRD roky robia od buka do buka, bez ohľadu na to, či kto k hodnote pracovnej jednotky prispieval alebo nie. Príčina takéhoto stavu v tomto JRD je tá, že sa tu darí ešte vo veľkej miere šarapatiť triednemu nepriateľovi, ktorý otravuje duše družstevníkov a narušuje pracovnú morálku. V tom sú príčiny, prečo nedocielilo toto JRD také pekné výsledky, ako docielila Klátova Nová Ves.

Na tomto malom príklade je vidieť, že celé tajemstvo úspechov je čiste v rukách ľudí, v dobrej organizácii práce a v riadení družstva.

Takto by som mohol uviesť desiatky, ba dnes už stovky príkladov z družstiev.

Bolo by však chybou nevidieť a zastierať nedostatky, ktoré ešte v JRD v našom kraji máme, hlavne v okrese Vráble, v ktorom sú JRD preplatkové - v tomto roku v značnej sume o 1,380.000 Kčs. Tak je tomu aj v niektorých iných okresoch, ako napr. Hlohovec a Levice, avšak celkove je situácia taká, že pokiaľ vlani bolo v našom kraji vyplatené na preplatkoch na pracovné jednotky 15 miliónov Kčs, dnes to budú necelé 3 milióny Kčs, ale na doplatkoch bude vyplatené 48 miliónov Kčs.

Pre upevnenie JRD je jedna z hlavných podmienok investičná výstavba pre spoločnú živočíšnu výrobu. Ťažko sa dá hovoriť o III. type JRD tam, kde zostane živočíšna výroba roztrieštená. Všade, kde máme ťažkosti v hospodárení JRD, je hlavná príčina v nesústredení dobytka a hlavne koní, kde neboli sústredené, tam bolo zaznamenané najviac vystúpení členov z JRD.

Štátny rozpočet na rok 1956 sa zameriava prevážne na pomoc všetkým JRD pri investičnej výstavbe. No nielen s investičnou výstavbou je v rozpočte počítané, okrem toho štát poskytuje pomoc JRD vo forme 5 % odpisu z dlhodobých investičných a neinvestičných úverov. Na túto úhradu je v štátnom rozpočte určené 210 miliónov Kčs. Hrubá hodnota investícií pre JRD je plánovaná spolu s melioráciou v čiastke 2 miliardy 215 miliónov Kčs, z toho 285 miliónov Kčs na stroje a náradie.

Investičnú výstavbu musíme robiť z veľkej časti svojpomocou, a to tým, že budeme viesť družstevníkov, aby oni sami využili všetky miestne zdroje a pracovné sily v JRD pri investičnej výstavbe. Tu musia zahrať veľkú úlohu národné výbory a pracovníci Agroprojektu.

Úspešne riešiť úlohy nášho poľnohospodárstva si vyžaduje posilňovať ho osvedčenými pracovníkmi a odbornými kádrami. My v Nitrianskom kraji sme si postavili úlohu získať do poľnohospodárstva 250 osvedčených straníckych funkcionárov. Doteraz bolo získaných a schválených 180, z ktorých už 98 pracuje v JRD, z toho 15 vo funkcii predsedov JRD, 20 ako vedúci skupín a ďalší ako agronómovia, zootechnici, organizátori výroby a podobne. Výsledky ukazujú, že toto našim JRD naozaj veľmi pomohlo. Bude potrebné, aby aj naďalej vo všetkých krajoch bolo naše poľnohospodárstvo posilňované dobrými a osvedčenými kádrami.

Plán získavania nových členov do JRD a pracovníkov pre štátne majetky a STS bol v celoštátnom meradle splnený k 30. XI. 1955 na 112 %. Pre štátne majetky a STS bolo získané 21.742 pracovníkov a do JRD 37.445 členov. Pre dosídlenie pohraničia bolo získané 6.161 pracovníkov a členov JRD, tým bol plán splnený pre dosídlenie pohraničia na 70,6 %. Tu čaká ešte veľmi vážna úloha všetky naše kraje, aby potrebný počet pracovníkov pre dosídlenie bol stoj čo stoj splnený.

Pokiaľ ide o krátkodobé brigády na špičkové práce v poľnohospodárstve, je potrebné využívať obyvateľov obcí tam, kde JRD sú, aby sa zapájali do práce v družstvách v čo najväčšej miere všetci rodinní príslušníci družstevníkov. Týmto predídeme dovážaniu brigádníkov zo závodov a miest. Treba zapojiť ženské pracovné sily, či už ide o manželky družstevníkov alebo ženy z domácností. Zvýšiť starostlivosť o mládež na dedinách a jej zapájenie do poľnohospodárstva. Treba vytvoriť pevné predpoklady pro trvalé upevnenie a neustály rozvoj členskej základne JRD.

Významnú úlohu majú zohrať štátne majetky, ktoré sú najvyššou formou socialistickej poľnohospodárkej veľkovýroby. Poslaním štátnych majetkov je dodávať nášmu hospodárstvu tie pôdohospodárske produkty a suroviny, ktoré štát najviac potrebuje. Plnenie tejto úlohy je vidieť na tom, že napríklad v roku 1955 sa štátne majetky podielali 14,5 % na dodávkach pšenice, 26,3 % na dodávkach olejnín, 14,5 % na dodávkach cukrovky. Dodali 25,3 % bravčového mäsa, 14,6 % mlieka atď. z celkove vykúpeného množstva. To bolo umožnené tým, že na úseku rastlinnej výroby boli dosiahnuté dobré výsledky, najmä u obilnin a u väčšiny technických plodín. Aj na úseku živočíšnej výroby štátnych majetkov bolo v niektorých odvetviach zaznamenané zlepšenie. Tak napríklad sa zvýšili stavy prasiat, prasníc, ako aj hovädzieho dobytka a kráv, zlepšila sa natalita plemeníc a znížilo hynutie mláďat, na prasnicu bolo odstavené o 6 % viac prasiatok atď. Dalo by sa hovoriť o ďalších úspechoch. Vzrástol i počet už dobre hospodáriacich majetkov a niektoré majetky dosiahli rentabilitu. Na druhej strane pravda, je ešte rad štátnych majetkov, ktoré zďaleka neplnia plánované úlohy, ktoré majú v svojej práci hodne a často vážnych nedostatkov. Tento stav potom zapríčinil, že celkový pohľad na štátne majetky nie je ešte uspokojivý, najmä v živočíšnej výrobe. Došlo k značným stratám aj pri zbere zemiakov, krmovinová základňa, najmä v sene a silážnych plodinách, sa nezlepšila úmerne s priaznivými podmienkami vlaňajšieho roku, neplní sa plán investičnej výstavby a generálnych opráv. Sú na majetkoch stále nedostatky v uplatňovaní pokrokových pracovných metód, v mechanizácii prác - najmä maštaľných - v zaisťovaní stálych kvalifikovaných síl a podobne.

Pre tieto a iné nedostatky neplnia dosiaľ všade štátne majetky svoje mimoriadne významné poslanie. Veď majú ukazovať širokým masám družstevníkov a roľníkov veľké prednosti socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby, majú názorne propagovať osvedčené pokrokové metódy a zavádzať do praxe súdobé vymoženosti vedy a techniky na svetovej úrovni. Naše majetky musia tiež rýchle prohĺbiť svoju prácu, aby sa stali v širokej miere pomocníkmi poľnohospodárstva aj vysokou produkciou najkvalitnejších osív, priesady a plemenných hospodárskych zvierat. Je možné povedať: ak budú štátne majetky dobre plniť svoje poslanie, prispejú značne k rýchlejšiemu vzostupu celého nášho poľnohospodárstva.

Rozpočtová kapitola Ministerstva štátnych majetkov iste účinne prispeje k podstatnému zvýšeniu intenzity výroby a produktivity práce, k mohutnému rozvoju novej techniky na našich štátnych majetkoch, keď bude plne rozvinutá iniciatíva všetkých pracovníkov k dôslednému boju za hospodárnosť, znižovanie vlastných nákladov výroby, odhaľovanie skrytých rezerv, k rozvinutiu socialistického súťaženia, najmä podľa vyhláseného vzorového záväzku majetkov Roudnice-Louny, a keď budú všetci pracovníci sústavne vedení k upevňovaniu pracovnej morálky a k správnemu pomeru k všeľudovému vlastníctvu.

Súdružky, súdruhovia! Za kapitalistického poriadku naši malí a strední roľníci nemohli ani snívať o takých výdobytkoch, aké sa im naskytajú ako členom JRD dnes. Ktorý malý a stredný roľník si mohol za kapitalistických čias kúpiť osobné auto, motocykel a podobne? No roľníkom združeným v JRD, je to možné. Tak napr. v Dedine Mládeže už 4 družstevníci si kúpili osobné autá a skoro každý má motocykel. Ale nielen družstevníci z Dediny Mládeže, ale i družstevníci Michal Valuch z Andoviec, Štefan Kvašnovský z Kolárova, Michal Henzl z JRD Dolná Seč a ďalší. Záujem o zakúpenie aut majú i ďalší členovia z iných JRD, o čom svedčia desiatky a stovky žiadostí o prídel v Mototechne. Za kapitalistických čias a za kapitalistov všetky plody usilovnej práce našich malých a stredných roľníkov pohltili na dedine kulaci, rôzni keťasi vo forme obilných monopolov a slovpolov a nemenej banková úžera s vysokými percentmi, vysoké dane, árenda a podobne. Malí a strední roľníci a poľnohospodárski robotníci dreli a statkári a vykorisťovatelia žili v blahobyte a v prepychu.

Náš pracujúci ľud si právom stavia otázku, od čoho nás chcú páni zo západu "oslobodiť"? - ako to vytrubujú v "Slobodnej Európe" a ako hovoril prezident Eisenhower vo svojom "vianočnom posolstve". Náš pracujúci ľud vie, že páni zo západu by nás chceli "oslobodiť" od všetkých výdobytkov, ktoré prinieslo ľudovodemokratické zriadenie nášmu ľudu. Chceli by zobrať fabriky a robotníkov povyhadzovať ako nezamestnaných na ulicu. Roľníkov by chceli "oslobodiť" od pôdy a vrátiť ju veľkostatkárom. Pracujúcich by chceli "oslobodiť" od všetkého toho bohatstva, ktoré im patrí, a vrátiť toto bohatstvo kapitalistom, bankárom, statkárom, fabrikantom a ďalším. Náš pracujúci ľud si nepraje takú "slobodu" a odkazuje im, nech sa neunúvajú, a keď by predsa, tak si bude svoje výdobytky brániť. Márne sú preto snahy tak domácich, ako aj zahraničných nepriateľov sťažovať socialistickú výstavbu našej krajiny. Márne sú snahy hamovať socialistickú výstavbu v našej dedine. Družstevná myšlienka na dedine je pevne zakotvená a plne preukazuje svoje prednosti pred individuálnym súkromným hospodárením. To je záruka ďalšieho mohutného rozvoja socializácie dediny.

Perspektíva nášho poľnohospodárstva je teda jasná. Inej cesty ako ďalší rozvoj JRD pred nami niet, a pretože to donáša úžitok celej spoločnosti, je vlastným záujmom každého občana, aby každý podľa svojich možností a síl k socialistickej prestavbe dediny pomohol. (Potlesk.)

Podpredseda Žiak (zvoní): Dávam slovo posl. Hlobilovi.

Posl. Hlobil: Soudruzi poslanci!

Úkolem strojně traktorových stanic je stát se mocným nástrojem v převádění zemědělské výroby na socialistickou kolej. Traktory a stroje na polích jednotných zemědělských družstev, drobných a středních rolníků se přímo účastní zemědělské výroby a tak mají pracovníci strojně traktorových stanic možnost soustavně působit na družstevníky i na soukromě hospodařící rolníky. Toto soustavné výrobní spojení mezi strojně traktorovými stanicemi, jednotnými zemědělskými družstvy, drobnými a středními rolníky je při dobré práci strojně traktorových stanic zárukou rozvoje družstevního hnutí a upevňování jednotných zemědělských družstev.

Podmínkou plnění těchto úkolů je technická a politická vyspělost STS. Družstevní velkovýroba to nejsou pouze stroje strojně traktorových stanic na polích družstev, ale také obtížné otázky vztahů lidí ve společné výrobě, její organisování a řízení, a k tomu musí rolníky připravovat všichni pracovníci strojně traktorových stanic. Musíme si uvědomit, že STS není továrna, kde se denně dochází do zaměstnání. Obvod každé strojně traktorové stanice je částí naší republiky, kde úkolem každého pracovníka je získávat rolníky pro společnou zemědělskou velkovýrobu a organisovat socialistickou výstavbu vesnice.

Naše strojně traktorové stanice byly zásluhou rozvoje našeho průmyslu a pomocí Sovětského svazu dobře technicky vybaveny. V letech pětiletého plánu traktorový park STS i počet obilních kombajnů rychle vzrůstal.

Jsem ředitelem strojně traktorové stanice ve Vítkově, v Ostravském kraji, která měla v roce 1950, ve druhém roce po založení, 18 kolových a 3 pásové traktory, včetně závěsního nářadí. V roce 1955 měla již třikrát více strojů, se kterými bylo provedeno čtyřikrát více zemědělských prací. Stoupal počet strojů, kvalita strojů, stoupala i kvalita traktoristů.

Technika zemědělských strojů se rok od roku zdokonaluje, stará technika se vyřazuje a nahrazuje novou a nová nejnovější. Bez toho by nebyl myslitelný vzestup našeho socialistického zemědělství, nejsou myslitelné ani bohaté sklizně.

S hlediska vývoje zemědělské výroby na nejmodernější technické základně je prokázána nutnost vlastnictví těžkých mechanisačních prostředků v rukou státu a správnost takové formy pomoci zemědělství, kterou představují STS. Vyřadit z provozu tisíce kolových traktorů a nahradit je pásovými, nahradit zastaralé kombajny novými, vytvořit nové stroje - to znamená milionové výdaje, které se mohou vyplatit po 6 až 8 letech. Takové ztráty převzal v našem socialistickém zřízení stát s tím, že po uplynutí této lhůty se mu vynaložené výdaje vrátí.

Za této podpory nastoupily STS do prvního roku druhé pětiletky, vybaveny nejen moderními stroji, ale i armádou traktoristů, odborných pracovníků, agronomů a organisátorů, jejichž úkolem je zajistit již v prvém roce zvýšení zemědělské výroby více než o 9 %.

Vítkovská STS má v letošním roce zvýšený plán o 12,1 %. Abychom tyto úkoly splnili, uzavírají agronomové v současné době smlouvy s JZD a dohody s individuálně hospodařícími rolníky. V minulém roce jsme měli smluvně zajištěný plán na 71 %, přesto se však během roku jako každoročně dožadovali družstevníci dalších prací od STS a plán byl v jarních i žňových pracích překročen.

Jak se na tyto úkoly připravujeme:

Na základě rozboru plnění plánu v roce 1955 vidíme, že z provedených prací bylo u JZD provedeno 52,2 %, u ČSSS 39,5 % a u soukromého sektoru jen 8,3 %. Naši traktoristé a vedoucí středisek se snažili docílit co nejvyššího plnění plánu průměrných ha, bez ohledu na pomoc jednotlivě hospodařícím rolníkům, a tuto možnost našli na státních statcích, o čemž svědčí provedení 40 % prací.

Agronomové STS byli před uzavíráním smluv instruováni, že v letošním roce je třeba zaměřit smlouvy na práce, které mají největší význam pro dosažení vysokých sklizní, a nikoliv na lehké, přípravné práce, které v minulém roce byly daleko více zajišťovány. Jejich úkolem je, aby v letošním roce zaměnili kvantitu práce za kvalitu, čehož je možno docílit důslednou kontrolou prováděné práce jak se strany JZD, které práce přejímá, tak agronoma STS.

Mnozí agronomové strojně traktorových stanic omezili svou činnost v minulém roce jen na kontrolu prováděné práce, což je povinnost velmi důležitá a odpovědná, málo jich však pomáhalo JZD při správné organisaci práce a propagaci nejlepších výsledků pokrokové agronomické vědy a praxe.

Jak je pomoc při zavádění nových method agronoma STS ve spolupráci s agronomem JZD důležitá, chtěl bych ukázat na příkladu JZD Veselí.

Družstevníci ve Veselí na stálé vysvětlování agronoma STS zaseli 4 ha kukuřice. Když však na příkaz agronoma STS vjel traktorista s plečkou do kukuřice, předseda JZD jej vyhnal s podotknutím, že STS chce dělat jen hektary bez ohledu na to, má-li JZD na práci úhradu. Traktorista provedl 2 ha plečkování bezplatně a výsledek - na oplečkovaném 350 q zelené hmoty z ha a na neoplečkovaném 150 q z ha.

Proto byli posláni agronomové do družstevních škol práce, aby tam přednáškami zajišťovali spolupráci pracovníků STS a družstevníků, a docílili tak lepších výsledků v plnění úkolů v zemědělské výrobě.