V návrhu rozpočtu na rok 1959 v kapitole Ministerstva
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
2 366 000 000 Kčs činí objem investičnej
výstavby pre štátny socialistický sektor.
Objem investičnej výstavby pre JRD je 4 119 000
000 Kčs, na čo poskytne štát úvery
2 622 000 000 Kčs. Požiadavka efektívneho vynakladania
investičných prostriedkov na nutné adaptácie
a nové hospodárske objekty je tu úplne na
mieste. Ešte stále náklad na ustajnenie jednej
dojnice či mladého dobytka alebo prasnice je veľmi
vysoký. V roku 1958 ustajnenie každej kravy v novostavbách
stálo družstevníkov 7100 Kčs, jedného
kusu mladého dobytka 3500 Kčs a jednej prasnice
7200 Kčs. Proti zaužívanej tradícii
stavať drahé, na spotrebu materiálu náročné
stavby, treba naďalej húževnaté bojovať
tak medzi samotnými družstevníkmi, ako i medzi
mnohými pracovníkmi poľnohospodárskej
správy. No treba tiež vidieť, že v poľnohospodárstve
staviame draho preto, lebo sme veľkovýrobu postavili
doteraz na malovýrobnej technológii. Šťastným
východiskom sa ukazuje zavádzanie novej technológie
chovu všetkých druhov domácich zvierat. Na
Slovensku s úspechom napríklad riešime ustajnenie
mladého dobytka v otvorených maštaliach, ktoré
umožňujú použitie hocakých stavebných
materiálov. Pri plnej svojpomocnej účasti
družstevníkov nemusí byť stavba drahšia
ako 200 000 Kčs včítane silážnych
priestorov, boxov pre objemné krmivá a výbehu.
Z prvých skúseností s voľným
ustajnením hovädzieho dobytka, samokrmením
ošípaných a chovu hydiny na hlbokej podstielke
možno vrele doporučiť tieto spôsoby chovu,
pretože sa nielen vysoko zvyšuje produktivita práce
ošetrovateľov, zhospodárňujú a
lepšie zužitkujú krmivá, ale i trvale
sa zlepšuje zdravotný stav zvierat. A investičné
náklady na ustajnenie sa znižujú u mladého
hovädzieho dobytka na ustajnený kus približne
o 1600 Kčs, u ošípaných o 270 Kčs
a u hydiny o 17 % (23 Kčs).
Rozhodujúcim predpokladom vysokej úrovne poľnohospodárskej
výroby je správne využívanie a sústavné
zúrodňovanie všetkej poľnohospodárskej
pôdy. Je známe, že Československo je
jedna z tých krajín, kde na obyvateľa pripadá
pomerne malá výmera pôdy, ktorá skutočnosť
len potvrdzuje nutnosť veľkej starostlivosti o ňu.
A predsa sa s pôdou u nás hospodárne nezaobchádza,
ba často sú porušované direktívy
strany či vlády. Napríklad výstavba
dedín na Slovensku napriek mnohonásobnému
upozorňovaniu orgánov, poslancov a i. pokračuje
aj naďalej živelne a doterajším nezodpovedným
spôsobom. Národné výbory sa ešte
nestali hospodármi s pôdnym fondom.
Rozhodujúci význam pre intenzifikáciu poľnohospodárskej
výroby majú meliorácie a na južnom Slovensku
i závlahy. Treba na dnešnom zasadnutí Národného
zhromaždenia osobitne privítať, že vláda
schválila dlhodobý plán melioračných
úprav, podľa ktorého sa do roku 1975 majú
zhruba usporiadať vodohospodárske pomery na všetkej
poľnohospodárskej pôde. I prerokovávaný
návrh štátneho rozpočtu už zvýrazňuje
túto starostlivosť o pôdny fond tým,
že na meliorácie a závlahy vydeľuje 382
800 000 Kčs.
Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia poslanci,
podčiarknuť význam meliorácií
a závlah niekoľkými číslami z
oblasti južného
Komplexnými vodohospodárskymi úpravami južného
Slovenska východného Slovenska získame značné
rozšírenie fondu ornej pôdy a podstatné
zvýšenie poľnohospodárskej výroby.
Len na Východoslovenskej nížine rozšíri
sa orná pôda o 27 000 ha, v Medzičilízi
o 6000 ha. Veľké výmery budú získané
ďalej v povodí Slanej, v Moldavskej nížine
a inde.
Zvýšenie výroby po vodohospodárskych
úpravách napríklad u pšenice predstavuje
191 000 ton, teda proti doterajšej výrobe v tejto
oblasti zvýšenie o 59 %. u kukurice zvýšenie
bude činiť 242 000 ton, teda 95 %, u cukrovej repy
843 000 ton, zvýšenie o 128 %, a u viacročných
krmovín 672 000 ton, teda proti terajšej výrobe
zvýšenie o 155 %.
V dôsledku vyššej produkcie krmív a opatreniami
v živočíšnej výrobe dosiahne sa
vyššia výroba asi o 55 000 ton mäsa a o
500 miliónov litrov mlieka.
Zvýšenie výroby v oblasti južného
a východného Slovenska významným spôsobom
prispeje k zníženiu požiadaviek na dovoz chlebového
obilia o 25 %, u krmného obilia o 87 % a mäsa o 42
%, čo predstavuje úsporu celkom 534 miliónov
Kčs v devízach.
Uvedené hospodárske výsledky jasne dokazujú,
že vykonané vodohospodárske a melioračné
opatrenia v podstatnej miere prispejú k zvýšeniu
životnej úrovne všetkého obyvateľstva.
Úpravou vodohospodárskych pomerov zlepšia sa
spoločenské, zdravotné a hygienické
pomery v mnohých oblastiach najmä na východnom
Slovensku.
V poslednom čase naliehavo sa volá po rajónizácii
poľnohospodárskej výroby. Pravda, samotná
rajónizácia, tj. rozmiestenie výroby na základe
prírodných podmienok, musí byť doplnená
takým systémom plánovania výrobných
a dodávkových povinností, ktorý umožní
družstvám i majetkom rajónizáciu v plnej
miere vo výrobe uplatniť. Iba na tomto základe
docielime plné využitie miestnych. prírodných
i ekonomických podmienok, iba takto rozvinieme potrebnú
špecializáciu výroby v jednotlivých
poľnohospodárskych závodoch a iba takto docielime
vysokú produktivitu a intenzitu poľnohospodárskej
výroby.
Významnou položkou i pre rok 1959 ostávajú
náklady na činnosť strojových a traktorových
staníc. Ráta sa s úhradou značného
rozdielu medzi výdajmi STS v čiastke 2 936 000 000
Kčs a príjmami za práce STS v čiastke
1 323 000 000 Kčs.
V tomto roku pristupujeme podľa rozhodnutia politického
byra ÚV KSČ vzhľadom na úspešné
združstevňovanie poľnohospodárstva k ďalšiemu
zlepšeniu využitia techniky v družstevnom poľnohospodárstve.
Tento zákonitý a družstevníkmi vítaný
vývoj, pravda, nastolí nové problémy.
Na jednej strane umožní dokonalejšie využitie
všetkej existujúcej mechanizácie, prispeje
k ekonomickému i kádrovému upevneniu JRD.
Na druhej strane zdravo kriticky nastolí na program dňa
doteraz nedostatočne, a v mnohých úsekoch
veľmi nedostatočne riešené otázky,
kvalitu strojov a závesného náradia, viacúčelovosť
jednotlivých mechanizmov, najmä traktorov, a skutočne
komplexnú mechanizáciu najmä zberových
prác objemných krmovín, zemiakov a cukrovej
repy. Na túto perspektívu sa musí naše
strojárenstvo dobre pripraviť, pretože JRD budú
oprávnené za svoje prostriedky požadovať
mechanizáciu, stojacu na úrovni československého
strojárenského priemyslu.
V súvislosti s mechanizáciou poľnohospodárstva
dovoľte mi upozorniť ešte na jeden závažný
problém, týkajúci sa najmä JRD s výmerou
pôdy nad 600-700 ha. Ide o problém mimozávodovej
a vnútrozávodovej dopravy. Prepravovaná tonáž
v JRD dosahuje často v hospodárskom roku objem niekoľko
sto vagónov. Ba v takých družstvách,
ako je Kolárovo, Dvory nad Žitavou, Sládečkovce
a desiatky ďalších, i nad tisíc a niekoľko
tisíc vagónov. Na zvládnutie prepravy nemáme
dosť výkonné a dostatok strojov. Rovnako nie
je mechanizované nakladanie a skladanie týchto obrovských
množstiev surovín. Napríklad v JRD Sládečkovce,
okres Šaľa, objem iba vonkajšej dopravy predstavuj
e ročne 1238 vagónov, ktorá sa uskutočnila
na vzdialenosť 26-50 km. V JRD Veľké Ripňany
iba odvoz cukrovej repy pred stavuje 527 vagónov. Tým,
že družstvá nie sú vybavené vlastnými
dopravnými prostriedkami, majú nielen zvýšené
náklady, ale aj sťaženú organizáciu
práce a veľmi často aj vysoké straty
na kvalite výrobkov.
Rýchle riešenie všetkej dopravy tak, aby prevážnu
časť, keď nie všetku produkciu, prepravovali
družstvá na vlastnej osi mechanizačnými
dopravnými prostriedkami, umožní podstatne
znížiť zbytočne vysoké stavy koní
v prospech chovu hovädzieho dobytka a zabráni vysokým
stratám vo výrobe.
Riadenie poľnohospodárskych socialistických
závodov má čerpať príklady z
riadenia nášho socialistického priemyslu. No
na škodu poľnohospodárskej výroby uplatňujeme
ich v riadení poľnohospodárstva iba nedostatočne.
Tak napríklad socialistické podniky v celom našom
národnom hospodárstve okrem JRD si zabezpečujú
prostriedky na obnovu základných fondov formou odpisov.
JRD prideľujú každoročne určitú
časť peňažných príjmov do
nedeliteľného fondu, ktorý okrem obnovy má
zabezpečiť i rozšírenú reprodukciu.
I keď v celoštátnom priemere rok 1958, keď
si družstvá pridelili do nedeliteľného
fondu viac prostriedkov, je krokom vpred, predsa v mnohých
JRD význam nedeliteľného fondu nedoceňujú.
Napr. v okrese Čalovo odložili do nedeliteľného
fondu za minulý rok iba 4 859 000 Kčs, čo
nie je ani minimálnych 7 %. Z týchto uhradili sotva
amortizáciu (4 800 000). Na nákup ďalších
základných prostriedkov nezostalo družstvám
v okrese nič. Známe, niekoľko rokov účinkujúce.
vynikajúce JRD Kráľová v okrese Banská
Bystrica s hodnotou pracovnej jednotky včítane naturálií
42 Kčs odložilo do nedeliteľného fondu
iba 7 % z hrubých peňažných príjmov.
Naproti tomu len v roku 1957 založené JRD v Jakubovanoch,
okres Liptovský Mikuláš, ktoré v roku
1958 dosiahlo hodnotu pracovnej jednotky podstatne nižšu
- 19,60 Kčs, odložilo do nedeliteľného
fondu 12 % z hrubých peňažných príjmov.
Význam nedeliteľného fondu rastie s možnosťou
nakupovať si vlastné družstevné poľnohospodárske
stroje. Bude preto správne viesť JRD k tomu, aby postupne
v plnej miere obnovu i rozšírenie svojich základných
fondov kryli výlučne z vlastných družstevných
príjmov.
Na úseku lesného hospodárstva zvýrazňuje
návrh štátneho rozpočtu starostlivosť
strany a vlády o zveľadenie lesného bohatstva
a o rozšírenie produkčnej základne.
Je to zrejmé z rastu vynakladaných finančných
prostriedkov určených na pestebnú činnosť.
Náklady na pestovanie lesov vzrastajú oproti roku
1958 indexom 107, čo predstavuje v absolútnych číslach
zvýšenie o 24 miliónov Kčs.
Z týchto prostriedkov má byť roku 1959 zalesnených
93 980 ha, príprava pôdy pre zalesňovanie
má byť vykonaná na ploche 34 300 ha, ochrana
kultúr v objeme 20,3 milióna Kčs, prerezávky
na ploche 120 700 ha a má byť vysadených 11,6
milióna sadeníc rýchlorastúcich drevín.
Vykonanie týchto prác podstatne prispeje k splneniu
úlohy vytýčenej XI. sjazdom: zvyšovať
produkciu dreva na 1 ha lesnej pôdy.
Na druhej strane však návrh štátneho rozpočtu
počíta so znižovaním nákladov
na úseku ťažby, dopravy a manipulácie
dreva.
Na margo mechanizácie v lesnom hospodárstve musím
však povedať niekoľko kritických slov. Zatiaľ
čo mechanizácia približovania a odvoz dreva
sa úspešne rozvíja a oproti roku 1958 vzrastie
v roku 1959 u približovania o 32 % a u odvozu o 5,6 %, pri
ťažbe dreva, kde je to z hľadiska namáhavosti
a prácnosti najviac potrebné, prešľapujeme
už niekoľko rokov na jednom mieste a nebyť niekoľko
desiatok importovaných zahraničných motorových
píl, neboli by sme tu zaznamenali takmer nijaký
rast.
Naše strojárenstvo síce vyvíja jednomužné
a dvojmužné motorové píly, no tento
vývoj trvá už od roku 1954 a lesné hospodárstvo
môže očakávať, že dostane pre
prevádzku sériové vyrobené motorové
píly, ktoré budú, dúfajme, na úrovni
súčasnej techniky, až v roku 1961. Zrejme zodpovední
pracovníci lesného hospodárstva i nášho
strojárenstva si neuvedomujú, že tisíce
drevorubačov musí i naďalej pracovať namáhavým
primitívnym spôsobom.
Pokiaľ ide o objem ťažieb dreva, tento postupne
pozvoľna klesá, aby sa vyrovnala disproporcia medzi
spotrebou dreva a produkčnou schopnosťou lesov. Trend
znižovania ťažieb nie je však taký,
ako sa pôvodne predpokladalo a aký mal na mysli XI.
sjazd KSČ. Odvetvia, ktoré používajú
a spracúvajú drevnú hmotu, budú musieť
v tomto smere vyvinúť ďaleko väčšie
úsilie na účelné využívanie
dreva, ako tomu bolo doteraz.
Veľká presvedčovacia a organizačná
práca čaká národné výbory,
ktoré budú musieť našim lesom venovať
zvýšenú pozornosť. Treba docieliť,
aby sa o problémy lesného hospodárstva nezaujímali
len oddelenia štátnej starostlivosti o lesy na KNV
a ONV - ktoré to na mnohých miestach zatiaľ
robia iba povrchne - ale i volené orgány a prostredníctvom
nich všetci naši občania.
Postupné plnenie uznesení celoštátnej
konferencie KSČ z júna 1 956 významne zvýšilo
právomoc a zodpovednosť národných výborov
a ich účasť na riadení rozvoja hospodárstva
a kultúry našej krajiny. Národným výborom
bolo zverené riadenie ekonomických úsekov
celoštátneho významu, ako je aj poľnohospodárstvo.
Širokú právomoc a zodpovednosť v celom
rozsahu názorne vyjadruje návrh rozpočtu
na rok 1959, v ktorom vyše 70 % rozpočtovanej čiastky
na kapitole poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
je zahrnuté do rozpočtu národných
výborov. Tieto nové podmienky a najmä zvýšená
účasť a zodpovednosť národných
výborov pri riadení poľnohospodárstva
vyžadujú podstatné zvýšenie ekonomickej
efektívnosti v činnosti národných
výborov a im podriadených organizácií
a predpokladajú i vyššiu úroveň
ich riadiacej a hospodársko-organizátorskej práce,
spočívajúcej v rozvinutí iniciatívy
nižších orgánov za najširšej
účasti širokého aktívu občanov.
Nové organizačné úpravy u národných
výborov i Ministerstva a Povereníctva poľnohospodárstva
vytvárajú predpoklady pre zlepšenie úrovne
riadenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
a pre zlepšenie hospodársko-organizátorskej
práce od ministerstva až po miestne národné
výbory. Aj štátny rozpočet vytvára
priaznivé predpoklady pre úspešné splnenie
úloh v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.
Ide o to, aby národné výbory účelne
a najefektívnejšie využili rozpočtové
prostriedky na zvýšenie poľnohospodárskej
výroby.
Úlohou národných výborov popri zabezpečovaní
zvyšovania efektívnosti vynakladaných prostriedkov
zo štátneho rozpočtu na rozvoj poľnohospodárskej
výroby je zabezpečiť aj plánované
príjmy za odplatne poskytované práce a služby.
Z celkových príjmov 2 157 774 000 Kčs je
v rozpočtoch národných výborov zahrnuté
vyše 76 %. Z celkových príjmov činia
príjmy za práce STS 61 %. Plnenie príjmovej
časti rozpočtu je kvalitatívnym ukazovateľom
a meradlom hospodárskej a riadiacej práce národných
výborov. Najväčšiu pozornosť nutno
venovať hodnoteniu tohto ukazateľa pri kontrole činnosti
STS a ostatnej činnosti, lebo od plnenia príjmov
závisí v rozhodujúcej miere i možnosť
čerpania rozpočtových výdavkov.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Návrh štátneho rozpočtu na rok 1959
a úlohy ním zabezpečované prerokúvame
pod vplyvom hlbokých dojmov z XXI. sjazdu KSSS. Návrh
7ročného plánu rozvoja národného
hospodárstva SSSR je pre nás nielen povzbudením,
ale najmä návodom, ako pristupovať k riešeniu
úloh našej socialistickej výstavby, ako smele,
opierajúc sa o uvedomelé vlastenecké masy
našich pracujúcich, dokončiť výstavbu
socializmu v našej vlasti.
V našom poľnohospodárstve vybojovala KSČ
a pod jej vedením celý Národný front
historické víťazstvo. V období najbližších
dvoch rokov ukončíme družstevnú prestavbu
nášho poľnohospodárstva. To nám
umožňuje už dnes zvyšovať poľnohospodársku
výrobu tak, ako to ukladajú uznesenia XI. sjazdu
KSČ. Tohto roku pôjde o to, aby sme v prevážnej
väčšine okresov a krajov združstevňovanie
ukončili a všetky sily a prostriedky zorganizovali
do boja za taký rozmach rastlinnej a živočíšnej
výroby, k akému sme združstevňovaním
vytvorili jedinečné podmienky.
Dovoľte mi zároveň vysloviť presvedčenie,
že naše družstevné roľníctvo
a ostatní pracujúci v poľnohospodárstve
po boku svojho spojenca - robotníckej triedy - a pod vedením
rodnej strany nášho pracujúceho ľudu,
Komunistickej strany Československa svoje úlohy
v roku 1959 čestne splnia. (Potlesk.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná.
Děkuji poslanci Chudíkovi. Dávám slovo
poslanci Haškovi.