Odborové organizace našeho podniku jen v plzeňských
závodech mají uzavřeno celkem 84 patronátů
nad jednotnými zemědělskými družstvy
v kraji. Jedná se o patronáty hlavně v pohraničních
okresech Tachov, Stříbro a Horšovský
Týn. Poněvadž se jedná vesměs
o zaostávající JZD, je jim poskytována
nejen politická, ale i materiální pomoc.
Jsou přenášeny zkušenosti pracujících
v otázkách plánování i v důslednosti
kontroly výrobních úkolů do JZD, což
přináší podstatné zlepšení
situace v těchto družstvech. Do JZD zajíždějí
také kulturní soubory a brigády ze závodů.
Na vesnice zajíždějí i naši lékaři,
kteří zde kromě lékařských
prohlídek družstevníků i jejich dětí
konají také osvětovou činnost zdravotnickými
přednáškami.
Za přímé účasti a pomoci Revolučního
odborového hnutí se stále rozšiřuje
výstavba bytů, jeslí, mateřských
škol, rozšířily se a zkvalitnily veřejné
služby, i když zatím nelze říci,
že by tyto plně uspokojovaly potřeby pracujících.
S úspěchem byl zvládnut úkol přebudování
nemocenského pojištění, jehož správu
převzaly od státu odbory. Rozhodování
o dávkách v nemoci, vysílání
na léčení stalo se tak věcí
pracujících samých.
l ochrana socialistického vlastnictví je nyní
v našem podniku řešena tak, že provinilec
je souzen soudružským soudem na dílně.
Projednávána jsou zde drobná provinění
před kolektivem na členských schůzích
Revolučního odborového hnutí a výsledky
této výchovné metody jsou účinnější
než kdyby provinilý soudruh byl dán před
lidový soud. Toto má daleko větší
morální účinek, a co je na tom nejlepšího,
že chybující je vrácen zpět do
kolektivu pracujících a mezi ně také
přijat.
Každým rokem roste počet pracujících,
kteří za úspěšné plnění
socialistických závazků jsou vybráni
a doporučeni na rekreaci. V roce 1958 bylo vysláno
na čtrnáctidenní výběrovou
rekreaci 2063 pracujících z našeho podniku.
Mimo to ve dvou rekreačních střediscích
podniku strávilo po jednom týdnu v minulém
roce celkem 3739 pracujících včetně
jejich rodinných příslušníků.
Zvyšuje se i péče o děti pracujících.
Jen v našem podniku bylo vysláno v roce 1958 na třítýdenní
rekreaci v pionýrských táborech přes
1200 dětí, v letošním roce jich bude
vysláno více jak 1800.
Soudružky a soudruzi, v usnesení IV. všeodborového
sjezdu je celá řada opatření, která
dává závodním výborům
a hospodářským pracovníkům
plnou pravomoc i odpovědnost. Je proto nutné, aby
usnesení IV. všeodborového sjezdu byla přiznána
platnost zákona. Tím také bude podtržena
všeobecná právní závaznost obsahu
usnesení a bude zdůrazněn velký politický
význam úlohy odborové organizace.
Nyní bude záležet na tom, jak rychle odborové
orgány a organizace uvedou toto usnesení do života
tak, aby se stalo majetkem nejen odborářů,
ale vedlo všechny pracující do boje za splnění
všech úkolů, které před sebou
máme. (Potlesk.)
Podpredseda Valo: Tým je poradie prihlásených
rečníkov vyčerpané.
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? (Nikto.)
Do rozpravy sa nikto nehlási, je preto skončená.
Pred hlasovaním dávam ešte slovo k doslovu
zpravodajcovi poslancovi Zupkovi.
Zpravodajca posl. Zupka: Vzdávam sa slova.
Podpredseda Valo: Pretože nebol podaný žiadny
pozmeňovací návrh, dám hlasovať,
ak bude s tým Národné zhromaždenie súhlasiť,
o celom návrhu na vydanie zákona o postavení
závodných výborov základných
organizácií Revolučného odborového
hnutia naraz podľa predloženej zprávy výboru
ústavnoprávneho.
Má voľakto nejaké námietky proti tomuto
spôsobu hlasovania? (Nikto.)
Nemá.
Kto teda súhlasí s celým návrhom poslancov
Zupku, Kozelku, Paška, Mátla, Závětu
a druhov na vydanie zákona o postavení závodných
výborov základných organizácií
Revolučného odborového hnutia, a to v znení
predloženej zprávy výboru ústavnoprávneho,
nech zdvihne ruku! (Deje sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa voľakto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. - Národné zhromaždenie tým
jednomyseľne schválilo návrh
poslancov Zupku, Kozelku, Paška, Mátla, Závětu
a druhov na vydanie zákona o postavení závodných
výborov základných organizácií
Revolučného odborového hnutia. (Potlesk.)
Tým sme prerokovali druhý bod poriadku schôdze.
Prerušujem schôdzu do 13,30 hod.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná
(zvoní): Zahajuji přerušenou 33.
schůzi Národního shromáždění.
Budeme projednávat třetí bod pořadu,
kterým je
3. Zpráva výboru ústavně právního
k vládnímu návrhu zákona o změně
pravomoci soudů a o změně a doplnění
některých ustanovení z oboru soudnictví
a státních notářství (tisk
344).
Zpravodajem je poslanec Štefánik, kterému
dávám slovo.
Zpravodajca posl. Frant. Štefánik: Vážené
Národné zhromaždenie, súdružky
a súdruhovia poslanci!
Súčasná etapa dovršovania socialistickej
výstavby, ktorá sa stále rýchlejším
tempom uberá vpred, prináša veľa zmien
v celom našom životnom dianí a tieto zmeny si
priamo vynucujú previesť niektoré podstatné
úpravy v predpisoch o súdnom konaní. To hlavne
tie, ktoré upravujú a riešia občiansko-právne
vzťahy v našom živote, ktorá skutočnosť
vyžaduje previesť novelizáciu niektorých
ustanovení nášho občianskeho súdneho
poriadku a spolu s tým tiež úpravu ďalších
predpisov s týmto súvisiacich. Náš občiansky
súdny poriadok, vytvorený súčasne
s ďalšími justičnými kódexami
v rokoch 1948 - 1950, nemôže už dnes v mnohých
smeroch vyhovovať vývoju hospodárskych vzťahov
a celkovému dnešnému stavu nášho
spoločenského zriadenia. Veľmi naliehavá
v tomto smere je najmä otázka riešenia pracovných
sporov, ďalej prenesenie poručenskej a opatrovanskej
agendy zo súdov na výkonné orgány
národných výborov a ďalší
rad zmien, ako aj doplňkov občiansko-právnych
procesných predpisov. Toľko všeobecne.
Hlavným účelom úprav a zmien, obsiahnutých
v predkladanom vládnom návrhu zákona, je
ďalšie zjednodušenie a urýchlenie súdneho
konania a súčasne tiež ďalšie priblíženie
výkonu súdnictva pracujúcim.
Dovoľte mi, aby som menoval niektoré hlavné
jednotlivosti predkladaného zákona.
Predkladaný návrh zákona má za účel
predovšetkým: Previesť zo súdov do oboru
právomoci národných výborov prevážnu
časť poručenskej agendy a niektoré ďalšie
úseky agendy opatrovanskej spolu s rozhodovaním
o udeľovaní súhlasu k sobášu maloletých,
duševne nedostatočne vyvinutých alebo postihnutých
duševnou poruchou a takto zároveň dať
výraz zásade, ktorá je dôsledne sledovaná
i v sovietskom zákonodarstve, že súdy sa majú
venovať najmä a predovšetkým rozhodovaniu
sporov. Ďalším dôležitým účelom
sledovaným zákonom, je previesť v obore občianskoprávneho
konania zmeny, ktoré vyplývajú zo zavedenia
rozhodčieho konania pre pracovné spory medzi zamestnancom
a vedením pracoviska.
Ďalej upraviť niektoré občiansko-právne
procesné ustanovenia, obsiahnuté v občianskom
súdnom poriadku tak, aby sa docielilo podstatné
zjednodušenie celého tohto konania. Konečne
prevziať z doterajšieho rokovacieho poriadku tie ustanovenia,
ktoré sa týkajú súdneho konania a
ktorých prevzatie do občianskeho súdneho
poriadku celkove zlepší prehľadnosť doterajších
procesných predpisov.
Pokiaľ ide o prevedenie poručenskej a opatrovanskej
agendy do oboru pôsobnosti národných výborov,
pokladám za potrebné na ozrejmenie situácie
uviesť toto: doteraz sú súdy príslušné,
aby vykonávali všetky veci poručenskej a opatrovanskej
starostlivosti a aby v určitých prípadoch
dávali súhlas k uzavretiu manželstva, ačkoľvek
tuná ide o činnosť v podstate administratívnej
povahy. Ak dnes orgány starostlivosti o mládež,
ktoré sú pri národných výboroch,
prevádzajú šetrenie o vhodnosti umiestenia
detí, ak sledujú ich výchovu, prevádzajú
opatrenia na umiesťovanie detí v ústavnom zaopatrení,
vyhľadávajú osoby vhodné na prevzatie
poručníctva a ďalšie úkony, je
logické, aby tieto orgány tiež poručníka,
keď ho vyhliadli, potom ho i ustanovovali, brali ho do sľubu,
odvolávali ho z funkcie, sledovali zabezpečenie
majetku a ochranu majetkových práv dieťaťa
atď.
Ak už dnes matričné orgány pri národných
výboroch rozhodujú o niektorých prekážkach
uzavretia manželstva, je len účelné
a správne, aby orgány príslušné
pre túto úlohu na národných výboroch,
rozhodovali tiež o udeľovaní súhlasu k
sobášu maloletých, osôb postihnutých
duševnou poruchou, alebo osôb duševne nedostatočne
vyvinutých. Takto sa docieli vhodné sústredenie
celej tejto agendy.
Súdy boli doteraz kompetentné v poručenských
veciach dozerať na správu majetku. I táto agenda
odporuje novému ponímaniu úlohy súdov
a preto je zaiste vhodné a veci prospešné preniesť
i túto činnosť na orgány poverené
starostlivosťou o mládež.
Podľa navrhovanej úpravy bude v budúcnosti
v poručenských veciach súdom prináležať
len schvaľovanie dôležitých opatrení
a to takých, ktoré úzko súvisia s
otázkou občianskeho práva hmotného.
Ide tu napríklad o schválenie odmietnutia dedičstva,
o súhlas k podaniu žaloby, ktorou sa majú uplatniť
nároky maloletých, schválenie súdneho
zmieru, ktorý uzatvára maloletý a pod. Tak
isto bude i naďalej ešte potrebné ponechať
súdom veci, ktoré sa týkajú osvojovania,
lebo tuná ide veľmi často o riešenie zložitých
vzťahov z oboru rodinného práva.
Vo svojej zpravodajskej zpráve chcel by som venovať
viac pozornosti otázke zavádzania rozhodčieho
konania vo veciach pracovných. Tak ako už bolo v predchádzajúcej
zpravodajskej zpráve predsedu Ústrednej rady odborov,
súdruha poslanca Zupku zdôraznené a vyzdvihnuté,
chcel by som i ja vyzdvihnúť tú skutočnosť,
že súčasnému vývoju a stavu našej
spoločnosti už nevyhovuje spôsob, akým
sa dosiaľ riešili a riešia spory, vznikajúce
z pracovného pomeru. Doterajší spôsob,
ktorý ponecháva riešenie sporných otázok
celkom na koľaji súdneho rozhodovania, neprihliada
na tú dôležitú a podstatnú skutočnosť,
že vzniklý pracovný spor je otázkou
celého kolektívu príslušného
pracoviska a že je vecou predovšetkým tohto kolektívu,
aby prispel k vyriešeniu sporných otázok, vzniklých
medzi zamestnancom a vedením pracoviska. Táto skutočnosť
je zovšeobecnená v záveroch IV. všeodborového
sjazdu. V súlade so závermi tohto sjazdu a v záujme
sústavného prehlbovania výchovnej a organizátorskej
práce odborovej organizácie medzi pracujúcimi,
ako i na posilnenie úlohy odborovej organizácie
pri zlepšovaní pracovných a životných
podmienok predkladaným návrhom zákona sa
zavádza rozhodcovské konanie pre riešenie pracovných
sporov medzi zamestnancom a vedením závodu tak,
že ho bude vykonávať závodný výbor
ROH alebo orgán, ktorý závodný výbor
rozhodovaním vzniklých sporov poverí. V rozhodcovskom
konaní takto prevádzanom sa spor bude riešiť
na podklade pracovno-právnych predpisov a je tu daná
možnosť, aby sa rozhodcovský orgán pokúsil
o vybavenie sporu pokonávkou. Takto sa odstráni
rad nedostatkov, ktoré sa javili na tomto úseku
a vytvorením vhodných orgánov na závod
och budú pracujúci priamo zapojení do rozhodovania
o pracovných sporoch vlastných spolupracovníkov.
Podľa navrhovanej úpravy bude sa toto rozhodcovské
konanie vzťahovať na prevážnu časť
sporov, vzniklých z pracovného pomeru. Na súdoch
sa bude priamo rozhodovať len o tých sporoch, ktoré
sa svojou povahou nehodia pre rozhodcovské konanie. Tak
tomu bude napríklad pri prípadných sporoch
o podnikové byty. Tuná totiž konanie úzko
naväzuje na súdne konanie v nájomných
veciach a nebolo by zaiste ani vhodné, aby sa vytvárala
súbežná prax rozhodcovských orgánov
a súdov. Podobne tomu bude i v tých závodoch,
kde nie je ustanovený závodný výbor
a na ktoré sa nevzťahuje ani pôsobnosť
miestneho závodného výboru. Počet
takýchto prípadov bude však s postupujúcim
vývojom klesať, takže tu ide o opatrenie rázu
prechodného.
Rozhodcovské konanie v pracovných veciach zamestnancov
bude obligatórne, čo znamená, že súd
bude môcť prejednávať pracovný spor
len vtedy, ak by bolo predchádzajúce rozhodcovské
konanie bezvýsledné. Ako som uviedol, rozhodčími
orgánmi budú závodné, prípadne
miestne výbory závodnej organizácie ROH.
Závodné výbory budú môcť
túto rozhodovaciu právomoc preniesť na dielenské
výbory, poprípade na rozhodcovské orgány,
ktoré k tomu účelu na závodoch sa
zriadia. Proti rozhodcovskému výroku bude môcť
účastník, ktorý nie je s rozhodnutím
spokojný, podať námietku. V takom prípade
môže vo veci znovu rozhodnúť závodný
výbor ROH, ale len v tom prípade, ak on sám
nevydal rozhodnutie, proti ktorému boli podané námietky.
Ak závodný výbor nerozhodne, je povinný
v termíne stanovenom smernicami odstúpiť návrh
súdu. Zavedením rozhodcovského konania v
pracovných veciach ďalej sa priblíži riešenie
pracovných sporov pracujúcim v závodoch a
umožní rozhodovať pracovné spory so znalosťou
prostredia, v ktorom spor vznikol. Tým bude ďalej
posilnená autorita pracovného kolektívu v
závode a vytvoria sa predpoklady pre rýchle a spoločensky
účelné odstraňovanie pracovných
sporov. Táto nová závažná úloha,
ktorá sa prenáša na odborové orgány,
si vyžaduje, aby sa táto úprava v jednotlivých
závodoch zavádzala postupne. Skúsenosti,
ktoré sa získajú na pracoviskách s
najvyspelejšími odborovými pracovníkmi,
sa budú postupne rozširovať na ďalšie
závody tak, aby sa nová úprava rozhodcovského
konania v celom rozsahu uplatnila najneskoršie do konca roku
1960.
Pokiaľ ide o zmeny jednotlivých ustanovení
občianskeho súdneho poriadku, uvediem aspoň
niektoré. Je to predovšetkým pojatá
zmena rozkazného konania, kde sa zvyšuje hranica,
do ktorej je možno vydať platobný rozkaz zo 4000
Kčs na 5000 Kčs a ďalej sa novo ustanovuje,
že u žaloby do 500 Kčs bude spravidla vydaný
platobný rozkaz i vtedy, keď to žalobca priamo
nenavrhuje. Pôjde tu napríklad o žaloby o zaplatenie
nájomného, poplatkov za elektrický prúd,
plyn a pod.
Podobný účel procesnej hospodárnosti,
od stránenia zdĺhavosti a odbremenenia sleduje i
navrhovaná zmena § 43 občianskeho poriadku,
kde sa vyžaduje výstižné opísanie
skutočnosti, ktoré opatrenie značne uľahčí
súdu priebeh ústneho konania a na druhej strane
však nepripustí, aby bol dotknutý záujem
účastníkov.
Predkladaný návrh zákona spresňuje
tiež ustanovenia o možnosti exekučného
vyprázdnenia bytov. Upravuje tak isto spôsob overovania
podpisov na listinách na štátnych notárstvach.
Tuná sa prijíma rovnaká úprava ako
pri overovaní na súdoch.
Zákonná úprava tiež doplňuje
postup pri vymáhaní výživného
pre maloleté deti. Značným nedostatkom doterajšej
úpravy totiž bolo, že nepostihovala dosť
účinne dlžníka, predovšetkým
notorických neplatiteľov, ktorí vediac o zavedení
konania menili zamestnávateľa skorej, ako o povolení
exekúcie mohol byť jeho súčasný
zamestnávateľ ako poddlžník upovedomený.
Navrhovaná zmena zákona o práve rodinnom
súvisí se zmenou konania v rozvodových veciach,
podľa ktorej v budúcnosti súčasne s
výrokom o rozvode, budú upravené i vzťahy
rodičov k maloletým deťom pre obdobie po rozvode.
Predkladaná úprava sleduje zjednodušenie postupu
súdov v konaní o rozvod, pri ktorom sa súčasne
rozhodne o právach a povinnostiach rodičov k svojim
maloletým deťom a k ich majetku.
Podľa doterajšej úpravy v rozvodovom konaní
boli účastníkmi len manželia. Podľa
nových ustanovení účastníkmi
rozvodového konania sú i maloleté deti, ak
sa v konaní o rozvod rozhoduje tiež o právach
a povinnostiach k deťom.