Slovenská národná rada 1955

II. volebné obdobie

8. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu slávnostnej (8.) schôdzky Slovenskej národnej rady z 28. augusta 1955 v Banskej Bystrici

Obsah:
1. Otvorenie ................	3
2. Zaklúčenie .................	11
Program:
1. Slávnostný prejav podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra Oskára Jeleňa ......	4
2. Pozdravný list Slovenskej národnej rady vláde Československej republiky ....	10

 

(Začiatok o 9.00 hod.)

Prítomní:

Predseda Slovenskej národnej rady František Kubač.

Podpredsedovia Slovenskej národnej rady: Irena Ďurišová, Jozef Mjartan a Michal Žákovič.

Delegácia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, vedená členom politického byra ÚV KSČ, prvým tajomníkom KSS Karolom Bacílkom.

Delegácia Národného zhromaždenia, vedená podpredsedom Jozefom Valom.

Minister chemického priemyslu inž. Jozef Púčik.

Členovia Sboru povereníkov:

predseda Rudolf Strechaj, podpredseda a povereník vnútra Oskár Jeleň;

povereníci: Jozef Gajdošík, Ondrej Klokoč, Ernest Sýkora, inž. Ján Marko, inž. Ján Bušniak, Jozef Gíreth, František Tupík, dr. h. c. Alexander Horák, dr. h. c. Jozef Lukačovič a Vojtech Török.

Zástupca Generálneho konzulátu Sväzu sovietskych socialistických republík Nikifor Ivanovič Jevdokiejev.

Poslanec Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych socialistických republík, laureát Staliinovej ceny, čestný občan mesta Banskej Bystrice, spisovateľ Boris Polevoj.

Primátor hlavného mesta Prahy Adolf Svoboda.

Predstavitelia politického a verejného života kraja a mesta Banskej Bystrice: vedúci tajomník KV KSS Štefan Frank, predseda KNV Ján Šipoš, vedúci tajtímník MV KSS Július Pardupa, predseda MNV Juraj Kostiviar, vedúci tajomník OV KSS Ján Považan, predseda ONV Anton Ťažký.

Predstavitelia politického a verejného života Žilinského kraja: vedúci tajomník KV KSS Karol Šavel, predseda KNV Alexander Pavlovič.

72 poslancov Slovenskej národnej rady.

Za Kanceláriu SNR: vedúci Jozef Ilčík.

Ďalej boli prítomní: delegácia mesta Hradca Králové;

zástupcovia Slovenského národného frontu, delegácie pracujúcich zo všetkých krajov Slovenska, vyznamenaní a vzorní pracovníci, laureáti štátnej ceny, kultúrni a vedeckí pracovníci, predstavitelia armády a masových organizácií.

Ospravedlnení:

podpredseda SNR František Dénéš;

poslanci: Andrej Bagar, Ľudovít Benada, Vasil Biľak, dr. Miloš Krno, Jozef Tokár a gen. Jaroslav Ťokan.

(Odznela československá a sovietska štátna hymna.)

Predseda Kubač:

Vážení hostia,

vážené poslankyne a poslanci,

súdružky a súdruhovia!

Slovenská národná rada sa dnes zišla na oslavu 11. výročia Slovenského národného povstania v povstaleckej Banskej Bystrici, ktorá oslavuje svoje sedemstoročné jubileum.

Slovenská národná rada ako ľudový zastupiteľský sbor Slovenska a s ňou pracujúci ľud tohto kraja, pohronskí robotníci, roľníci a ľudu verná pracujúca inteligencia, ako i ľud celého Slovenska a republiky manifestuje dnes plným právom. Ľud Pohronia vytvoril vo svojom kraji a v tomto meste slávnu minulosť i radostnú prítomnosť. Už roku 1526 vyšľahli tu plamene revolučného boja baníkov proti spupným feudálom, neobmedzeným vládcom nerastného i lesného bohatstva tohto krásneho kraja. Už v šestnástom storočí zdvihol tunajší ľud svoju tvrdú päsť proti tým, ktorí ho krute vykorisťovali a gniavili, a tak dal najavo, že je odhodlaný zhodiť zo seba otrocké jarmo.

V prvých rokoch predmníchovskej republiky medzi týmto pracovitým ľudom pôsobil náš nezabudnuteľný Klement Gottwald. Burcoval masy robotníkov i drobných roľníkov do revolučného boja a koval organizáciu Komunistickej strany, ktorá viedla i ľud tohto kraja v boji proti kapitalistickému otroctvu, v boji za zvrhnutie buržoázie, za socialistickú budúcnosť.

Tento kraj a toto mesto považoval súdruh Široký za najvhodnejšie miesto, kde uprostred vykorisťovaných a nezamestnaných más už v roku 1937 predniesol plán industrializácie Slovenska ako jediný spôsob odstránenia odvekej slovenskej biedy, zaostalosti a riešenia národnostnej otázky.

A bolo prirodzené, že tento krásny a slávny kraj sa stal centrom Slovenského národného povstania, ktorého bojový signál vyvolal povstanie celého slovenského ľudu proti fašistickým okupantom a domácim zapredancom. Banská Bystrica stala sa sídlom Slovenskej národnej rady.

Boj ľudu, vedený Komunistickou stranou, bol víťazne dobojovaný.

Dnes sa pred našimi očami sny revolučných bojovníkov, túžby celých generácií robotníkov i roľníkov stávajú skutkom. Oslobodení slávnou Sovietskou armádou, za nezištnej pomoci bratského Sovietskeho sväzu a českej robotníckej triedy a podľa skvelých sovietskych skúseností budujeme socializmus v našej krásnej vlasti. Aj v tomto kraji ľud sa stal jediným pánom svojho osudu a pod prezieravým vedením svojej Komunistickej strany Československa, svojej ľudovej vlády, pevne zomknutý v Národnom fronte, v nikdy netušených rozmeroch buduje svoj Banskobystrický kraj a svoje 700-ročné mesto, terajšiu krásnu Banskú Bystricu.

V znamení úprimnej radosti nad týmito úspechmi a v znamení najkrajších nádejí do budúcnosti otváram slávnostné zasadanie Slovenskej národnej rady.

Dovoľte, aby som srdečne privítal delegáciu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, vedenú členom politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, súdruhom Karolom Bacílkom (potlesk),

delegáciu Národného zhromaždenia, vedenú podpredsedom súdruhom Jozefom Valom (potlesk),

ministra súdruha inž. Jozefa Púčika (potlesk),

našich drahých sovietskych hostí (búrlivý potlesk; prítomní vstávajú a volajú: "Nech žije Sovietsky sväz"! "Hurá!"),

zástupcu Generálneho konzulátu Sväzu sovietskych socialistických republík, vicekonzula Nikifora Ivanoviča Jevdokiejeva (potlesk) a

poslanca Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych socialistických republík, laureáta Stalinovej ceny, čestného občana mesta Banskej Bystrice, spisovateľa Borisa Polevoja (dlhotrvajúci a nadšený potlesk).

Ďalej vítam prítomných pracujúcich Banskobystrického kraja a ostatných krajov Slovenska,

predstaviteľov kraja Banská Bystrica,

predstaviteľov mesta Banskej Bystrice,

ako aj všetkých prítomných hostí.

Prosím, aby ste vypočuli slávnostný prejav podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra, súdruha Oskára Jeleňa.

Podpredseda Sboru povereníkov a povereník vnútra Oskár Jeleň:

Vážená Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia!

Zásluhou historického víťazstva Sovietskej armády vo Veľkej vlasteneckej a oslobodzovacej vojne a zásluhou húževnatého boja Komunistickej strany Československa náš pracujúci ľud zbavil sa jarma vykorisťovateľov a opierajúc sa o nerozborné priateľstvo a spojenectvo so Sovietskym sväzom dosahuje významných úspechov pri výstavbe socializmu v našej vlasti.

Nebývalý hospodársky a kultúrny rozkvet Slovenska jasne nasvedčuje tomu, že slovenskému ľudu v spoločnej československej vlasti otvorili sa krásne perspektívy do budúcnosti a že cesta, ktorú volil pred jedenástimi rokmi, keď sa v Slovenskom národnom povstaní tak jednoznačne postavil nielen za obnovenie spoločného štátu s bratským českým národom, ale aj za výstavbu tohto štátu na nových, socialistických základoch, je správna.

Náš pracujúci ľud vie, komu patrí vďaka za to, že môže dnes žiť slobodným a šťastným životom.

S láskou a dôverou ešte užšie zomkýňa sa okolo svojej vedúcej sily — Komunistickej strany Československa, ktorá ho viedla a vedie i teraz od víťazstiev k víťazstvám.

Komunistická strana, riadiac sa učením marxizmu-leninizmu a opierajúc sa o bohaté skúsenosti Komunistickej strany Sovietskeho sväzu, bola aj v minulosti bojovníkom za práva ujarmeného slovenského ľudu už od svojho vzniku a v tomto boji neustala ani za najťažších podmienok fašistického a ľudáckeho teroru, keď po mníchovskej tragédii buržoázia zradila republiku a vydala našu vlasť hitlerovským fašistom. Komunistická strana odhaľovala zločinnú politiku slovenskej a českej buržoázie, vypočítanú iba na ďalšie zotročovanie pracujúcich más. Komunistická strana vychovávala zbedačený pracujúci ľud k triednej uvedomelosti a jednote. Upevňovala v ňom dôveru vo vlastné sily. Organizovala ho do otvoreného boja za demokratické práva ľudu, za jeho sociálne a kultúrne povznesenie. Vštepovala do sŕdc ľudu lásku k Sovietskemu sväzu a vieru vo víťazstvo hrdinského sovietskeho ľudu v historickom zápase proti najúhlavnejšiemu nepriateľovi ľudstva — hitlerovskému fašizmu. Utužovala spojenectvo českej a slovenskej robotníckej triedy ako nezbytný predpoklad pre šťastný život oboch našich národov.

Vplyv Komunistickej strany na masy pracujúcich a ich stále aktívnejšiu účasť na boji proti fašistickým okupantom a ich domácim pomáhačom ustavične rástol. Vernosť myšlienke jednoty a nerozlučného bratstva slovenskej a českej robotníckej triedy nevedelo zlomiť ani hanebné zneužitie národných a náboženských citov časti slovenského ľudu zo strany ľudáckych zapredancov. Energické protesty pracujúcich v Žiline, Ružomberku a v rade ďalších miest, štrajk baníkov v Handlovej, vzbury vojakov, ktorých zdradcovia národa posielali do bratovražedného boja proti Sovietskemu sväzu, hromadný útek k Sovietskej armáde, široké rozrastanie partizánskeho hnutia, rozsiahle sabotáže a hromadné zakladanie ilegálnych revolučných národných výborov ako budúcich orgánov ľudovej moci — to bola odpoveď slovenských vlastencov, vychovaných a vedených Komunistickou stranou. Cez štrajky, demonštrácie a sabotáže vyústil napokon odpor slovenského ľudu proti fašistickému barbarstvu a zapredaneckému domácemu systému v mohutnom Slovenskom národnom povstaní, ktoré znamená súčasne vyvrcholenie nášho národnooslobodzovacieho boja a tvorí najslávnejšiu kapitolu našej histórie. V týchto bojoch neobyčajne vzrástla autorita Komunistickej strany. Komunisti boli medzi prvými, ktorí za spravodlivú vec ľudu nasadili do boja všetko, i svoje životy.

Spomienka na historické chvíle, keď tu v Banskej Bystrici pred jedenástimi rokmi vyšľahli plamene celonárodného ozbrojeného povstania, napĺňa nás hrdosťou. Náš pracujúci ľud zasadil hitlerovskému fašizmu citeľnú ranu a zaradil sa tak do pokrokového, protifašistického tábora, vedeného Sovietskym sväzom. Ozbrojené povstanie spôsobilo okupantom veľké škody a urýchlilo ich porážku. Vojenský význam Slovenského národného povstania bol v tom, že v hlbokom tyle fašistov vznikla regulárna a partizánska vojna, ktorá viazala veľké materiálne i živé sily okupantov, spretŕhala ich spojenia a znemožňovala im tak prísun vojsk a materiálu.

Význam povstania z hľadiska medzinárodného bol v tom, že smelé vystúpenie slovenského ľudu oduševňovalo ujarmené národy k ďalšiemu národnooslobodzovaciemu boju. Napokon povstanie úplne demoralizovalo fašistických okupantov, ako aj ich zradcovských domácich pomáhačov tak na Slovensku, ako i v Čechách.

Vážená Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia!

Slávne dni Slovenského národného povstania zostanú navždy v pamäti nášho ľudu. Aj dnes, po odstupe jedenástich rokov, vraciame sa k nemu ako k nevyčerpateľnému zdroju našej národnej hrdosti a sily.

Najcennejším výsledkom Slovenského národného povstania je obnovenie spoločného štátu dvoch rovnoprávnych národov — Čechov a Slovákov. Pritom skutočnosť, že robotnícka trieda hrala v tomto národnooslobodzovacom zápase vedúcu úlohu a že jej predvoj — Komunistická strana — svojou správnou politikou získala dôveru a širokú účasť pracujúcich más, najmä robotníctva a roľníctva, mala rozhodujúci vplyv na vývoj ďalších udalostí, na pozdejšie víťazstvo národnej a demokratickej revolúcie a jej postupné prerastanie v revolúciu socialistickú.

Český a slovenský ľud voči sebe vždy v minulosti zdielali pocity úprimného bratstva a spolupatričnosti. Českí a slovenskí pracujúci rovnako trpko znášali vydieranie zo strany vládnúcej buržoázie za prvej republiky i za krutovlády fašistických okupantov a ich domácich pomáhačov. Nemožno zabudnúť, že slovenský ľud ani vo svojom historickom zápase, ktorý sa rozpútal pred jedenástimi rokmi, neostal osihotený. V urputných bojoch, ktoré vzplanuli proti fašistom v slovenských horách, bojovali slovenskí povstalci po boku slávnych sovietskych partizánov a českých vlastencov.

Myšlienka družby oboch bratských národov je dnes hlboko a neotrasiteľné zakorenená v srdci každého poctivo zmýšľajúceho občana našej ľudovodemokratickej republiky a konkrétne sa prejavuje vo všetkých oblastiach hospodárskeho a kultúrneho života vzájomnou pomocou a podporou.

S radosťou zaznamenávame, že za tých jedenásť rokov, ktoré nás delia od Slovenského národného povstanija, prenikavo sa zmenila tvár Slovenska. Len nedávno ešte zaostalé Slovensko, Slovensko biedy a nezamestnanosti, sa zásluhou budovateľského úsilia stätisícov nadšených vlastencov a za výdatnej pomoci českej robotníckej triedy mení na vyspelú priemyselno-poľnohospodársku krajinu. Všetky bohatstvá našej zeme, úrodné polia, fabriky, výsledky práce miliónov rúk nepatria už hŕstke koristníkov, ktorí až donedávna ťažili z mozoľov nášho pracujúceho ľudu, ale sú materiálnym zdrojom pre sústavné zvyšovanie blahobytu všetkých pracujúcich.

Rozvoj priemyslu na Slovensku, najmä po víťazstve pracujúcich vo februári 1948, pokračoval takým rýchlym tempom, že súdruh Široký už na IX. sjazde Komunistickej strany Československa v roku 1949 mohol predvídať, že "nie je už taký ďaleký čas, keď kvitnúce spriemyselnené Slovensko v socialistickej Československej republike bude radostnou skutočnosťou a nové fabriky budú stálymi pamätníkmi tvorivej sily a družby československej robotníckej triedy".

Nebolo treba dlho čakať. Socialistická industrializácia, vďaka neúnavnej starostlivosti našej strany a vlády a pomoci Sovietskeho sväzu, úplne zmenila hospodársku štruktúru Slovenska. Oproti roku 1937 zaznamenali sme koncom minulého roku vzrast priemyselnej výroby na Slovensku na 467 %. Pritom hrubá výroba ťažkého priemyslu, ktorý tvorí chrbtovú kosť národného hospodárstva, zvýšila sa na 769 %.

Stačí sa pozrieť napríklad len na Pohronie. Na to Pohronie, ktorého charakteristickým rysom až donedávna boli iba biedne chalupy s hladujúcimi deťmi uprostred malebných hôr. A dnes? Dnes na Pohroní vyrastajú nové mohutné závody, mnohé z nich celoštátneho významu.

Uvedomujeme si pritom, že nevídané tempo socialistickej industrializácie Slovenska a s tým súvisiace neustále zvyšovanie blahobytu slovenských pracujúcich nebolo by možné na Slovensku dosiahnuť bez pomoci českej robotníckej triedy.

Nemožno prehliadnuť ani to, že industrializácia Slovenska v rámci celkového štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva je financovaná z výsledkov práce celej československej robotníckej triedy. A nielen to. Českí pracujúci, vysoko kvalifikovaní odborníci, majstri a inžinieri poskytujú slovenským pracujúcim nedoceniteľnú pomoc pri výstavbe nových závodov, pri zavádzaní výroby, pri výchove kvalifikovaných robotníckych, technických a inžinierskych kádrov a na rôznych iných úsekoch.

Socialistická industrializácia a z nej vyplývajúci rozmach kultúry národnej formou a socialistickej obsahom — to je cesta povznesenia nedávno ešte zaostalého Slovenska na úroveň hospodársky a kultúrne vyspelejších častí našej spoločnej vlasti. To je výsledok politiky našej strany a vlády, ktorá podľa žiarivého sovietskeho príkladu rovnoprávnosť našich bratských národov nielen vyhlasuje, ale prakticky a do všetkých dôsledkov aj uskutočňuje.

Ustavičný rozvoj nášho národného hospodárstva, zvyšovanie produktivity práce v priemysle i v poľnohospodárstve, stále širšie využívanie techniky vo výrobnom procese dávajú možnosť sústavne zabezpečovať neustály rast životnej úrovne obyvateľstva. Spotreba potravín na Slovensku v minulom roku oproti roku 1937 stúpla u mäsa o 79,9 %, u bravčovej masti o 101,3 %, u cukru o 94,2 % a u pšeničnej múky o 51 %. Neporovnateľne stúpla spotreba textilu, obuvi a ostatných článkov dennej spotreby, ktoré za kapitalizmu boli dostupné iba hŕstke vyvolených.

S výstavbou nových závodov rastú aj nové obytné štvrte pre pracujúcich. Desaťtisíce rodín sa len v priebehu prvej našej päťročnice nasťahovalo dq nových bytov, postavených väčšinou zo štátnych prostriedkov. Prudkým rozvojom stavebníctva v súkromnom sektore menia sa i naše dediny. Nové hydroelektrárne umožňujú modernizovať náš priemysel a zásobovať stále väčší počet obcí elektrickým prúdom. Počet zelektrifikovaných obcí oproti stavu za predmníchovskej republiky sa viac ako strojnásobil a nie je ďaleko čas, keď elektrinu budú užívať vo všetkých obciach.

Starostlivosť o človeka a jeho dobro zabezpečujú ďalej veľké sumy nášho štátneho rozpočtu, venované na zdravotníctvo, školstvo, kultúru, dôchodkové zabezpečenie a iné, najmä sociálne účely.

Za kapitalizmu zomieralo u nás ročne až 16 % narodených detí do jedného roku. Sieť zdravotníckych zariadení bola minimálna a naše kúpele, sanatória a krásne hory slúžili iba boháčom. Dnes úmrtnosť detí do jedného roku poklesla na 4.9 %, ustavične sa rozširuje sieť nemocníc a naše kúpele a rekreačné strediská slúžia v plnej miere pracujúcim.

Nebývalý rozvoj zaznamenávame i na školskom úseku. Počet materských škôl sa viac ako zdesaťnásobil. Koncom minulého roku počet osemročných stredných škôl vzrástol oproti počtu nižších stredných škôl z roku 1937 na štvornásobok a počet žiakov v nich zaškolených tiež vzrástol o viac ako 300 %. Kým za predmníchovskej republiky sme mali na Slovensku iba jednu vysokú školu, dnes na Slovensku máme už 12 vysokých škôl a počet poslucháčov je šesťnásobne väčší. Nevídaný rozvoj zaznamenávame na úseku všeobecnovzdelávacích škôl, ako aj pri výstavbe škôl odborného smeru.

Veľkých úspechov sme dosiahli aj v oblasti kultúry, umenia a vedy. Nikdy sa na Slovensku nepredalo také množstvo kníh ako v posledných rokoch. Záujem pracujúcich o kultúra ustavične rastie. Počet divadiel od oslobodenia zvýšil sa viac ako triapolnásobne a počet návštevníkov stúpol na päťapolnásobok. V roku 1945 mali sme na Slovensku iba 232 kín. Koncom minulého roku sa počet kín zvýšil na 1084. Veľmi pekné výsledky sú v rozvoji ľudovej umeleckej tvorivosti, kultúra a osveta razí si čoraz viacej cestu do našich dedín a naši osvetoví pracovníci zaznamenávajú už v nemálo obciach úspechy v boji o dušu nášho dedinského človeka, zaťaženého často ešte tmárstvom a inými predsudkami, ktoré ako pozostatok kapitalistického systému zastierajú mu jasný pohľad vpred.

S rozvojom priemyslu mení sa aj tvár našej dediny. Stovky dobre prosperujúcich jednotných roľníckych družstiev ukazujú už našim malým a stredným roľníkom, ako za pomoci techniky, práve tak ako v priemysle, možno aj v poľnohospodárstve pri menšej fyzickej námahe vyrobiť a zarobiť viac a zabezpečovať tak neustále zvyšovanie blahobytu všetkých pracujúcich.

Veľké revolučné zmeny, ktoré sa odohrávajú v našich mestách a najmä na dedinách, kvalitatívne menia našu spoločnosť. Z niekdajších zbedačených robotníkov, drotárov, bírešov, ponížených sluhov a slúžok stávajú sa postupne uvedomelí príslušníci našej spoločnosti a mnohí z nich zastávajú úspešne zodpovedné miesta v našom politickom, hospodárskom a kultúrnom živote.

Život našich pracujúcich za kapitalizmu pripadá nám už často iba ako zlý sen. No jednako nemožno zabudnúť, vážení súdruhovia poslanci, ako naši robotníci priamo v otrockých pracovných podmienkach dreli za almužnu pre tučné zisky pánov fabrikantov. Ako sa v státisícoch ponevierali o hlade, bez zamestnania. Ako hromadne odchádzali do cudziny za kúskom chleba pre hladné deti. Nemožno zabudnúť na tie krušné časy, keď o prácu bolo treba prosiť. Nemožno zabudnúť na Krompachy, Slavošovce, Haburu, Handlovú, Žilinu a rad ďalších miest, kde hlad a biedu ako sprievodný znak kapitalistického systému u tisícov zbedačených a kruto vykorisťovaných robotníkov, ktorí pozdvihli svoj protest proti bezuzdnému vydieraniu, riešili páni iba perzekúciou, obuškami, bodákmi a olovom četníckych zbraní. Rovnako nemožno zabudnúť na trpký osud malých a stredných roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov, ktorých veľkostatkári, bankári, fiškáli a kulaci dohnali priamo do zúfalstva a napokon vyháňali i z vlastných chalúp. Nemožno zabudnúť na časy najväčšieho temna a poníženia, keď domáca buržoázia vydala náš pracujúci ľud napospas hitlerovskej tyranii, keď nášmu ľudu hrozilo priamo fyzické vykynoženie.

Spomienky na tieto časy sú boľavé. No jednako treba porovnávať minulosť s prítomnosťou, aby sme lepšie pochopili, čo pre nás znamená víťazné dovŕšenie boja robotníckej triedy na čele s Komunistickou stranou Československa, za demokratické práva pracujúcich, za skutočnú slobodu a sociálny pokrok, čo pre nás znamená v oslobodenej vlasti výstavba socializmu.

Predseda vlády súdruh Široký takto charakterizoval dnešnú situáciu na Slovensku: "Sme šťastní a hrdí, že riešime na Slovensku hospodárske, sociálne a kultúrne otázky, ktoré ani jedna buržoázna vláda neriešila a ani riešiť nemohla. Dnes už neuvažujeme o tom, ako likvidovať odvekú biedu na Slovensku. Táto otázka už dávno patrí minulosti. Dnes už neuvažujeme o tom, ako zabezpečiť pracujúcim prácu. Aj táto otázka už dávno patrí minulosti. Dnes už uvažujeme o tem, ako zabezpečiť veľký počet odborníkov pre mohutne sa rozvíjajúci hospodársky a kultúrny život, o tom, ako lepšie a plnšie využívať prírodné bohatstvá našej vlasti, ktoré za panstva buržoázie ležali ladom, o tom, ako zabezpečiť neustály rast blahobytu a kultúry pracujúcich."

Vážená Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia!

Všetky tieto úspechy sú najpresvedčivejším dôkazom toho, že iba socialistický spoločenský poriadok je vstave zabezpečovať neustály rast hmotnej a kultúrnej úrovne širokých pracujúcich más. Rozkvitajúce Slovensko v socialistickom Československu má zaistenú šťastnú budúcnosť a pomer Čechov a Slovákov je navždy vyriešený. (Potlesk.)

Plniac odkaz Slovenského národného povstania budeme preto aj naďalej rozvíjať a upevňovať tradičnú družbu oboch našich bratských národov pre osoh a blaho všetkých pracujúcich našej vlasti. Budeme dôsledne bojovať proti zvyškom buržoázneho nacionalizmu a ľudáckeho separatizmu. Nacionalizmus a separatizmus vo vzťahoch medzi slovenským a českým národom v akejkoľvek forme, či už na úseku hospodárskom, v kultúrnej alebo politickej oblasti, je službou tým buržoáznym elementom, s ktorými sa drvivá väčšina našich pracujúcich už dávno rozišla.

Naša strana a vláda nás vedú k tomu, aby sme v duchu socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu upevňovali bratské zväzky národov a národností našej vlasti a rozvíjali spoluprácu aj s ostatnými národmi, bojujúcimi za pokrok a mier.

V Slovenskom národnom povstaní a najmä pri konečnom oslobodzovaní nasej republiky od fašistických okupantov sa ďalej jasne ukázalo, kto za hranicami našej vlasti je ozajstným priateľom a spojencom nášho pracujúceho ľudu.

Už za predmníchovskej republiky a najmä po uzavretí československo-sovietskej zmluvy z roku 1935, ku ktorej došlo pod tlakom pracujúcich más u nás, slovenský a český ľud v obavách o svoju holú existenciu orientoval sa na pomoc Sovietskeho sväzu. Buržoázna vláda však pomoc Sovietskeho sväzu odmietla a radšej vydala republiku napospas fašistom, ako by bola prijala ponúkanú všestrannú sovietsku pomoc proti fašistickému agresorovi. Aj za okupácie ľud vycítil, že akékoľvek kombinácie londýnskej emigrantskej vlády a západných buržoáznych kruhov s povojnovým usporiadaním Európy znamenali by v konečnom dôsledku iba nové otroctvo v prospech kapitalistických vykorisťovateľov.

Naproti tomu zásluhou obetavej práce komunistov, ktorí odhaľovali pravé ciele buržoázie a jej nové plány na ujarmenie našich národov, si náš ľud čím ďalej, tým viacej uvedomoval, že skutočnú pomoc môže očakávať jedine od sovietskeho ľudu. Ustavične vzrastajúca autorita Sovietskeho sväzu a bojové víťazstvá Sovietskej armády vlievali do sŕdc našich pracujúcich vieru vo víťazstvo Sovietskeho sväzu vo Veľkej vlasteneckej vojne. Všestranná pomoc pri budovaní československých vojenských jednotiek na území Sovietskeho sväzu a jasná politická orientácia, reprezentovaná Gottwaldovským vedením Komunistickej strany Československa v Moskve, dávali našim národom istotu, že víťazstvo sovietskych zbraní prinesie slobodu aj nášmu ľudu.

Pomoc Sovietskeho sväzu prejavila sa veľmi výrazne i v samotnom povstaní slovenského ľudu a pri oslobodzovaní našej vlasti. Len vďaka veľkorysej sovietskej pomoci povstalecké jednotky po celé dva mesiace odolávali po zuby vyzbrojenej presile hitlerovských divízií. V bojoch o oslobodenie Československa bolo navždy spečatené krvou desaťtisícov sovietskych hrdinov nerozlučné priateľstvo a spojenectvo československého a sovietskeho ľudu. (Potlesk.)

Skutočné priateľstvo neprejavuje sa v sľuboch, ale v činoch. Sovietsky sväz is rovnakou láskou ako pri oslobodzovaní našej vlasti, aj v rokoch mierovej socialistickej výstavby poskytuje nám rozsiahlu a všestrannú pomoc. Naše priateľstvo a spojenectvo s touto socialistickou veľmocou je zárukou našej slobody a pevnou záštitou proti akýmkoľvek úkladom zo strany nepriateľov nášho štátu.

Milovať Sovietsky sväz, prehlbovať priateľstvo a spojenectvo s jeho hrdinským ľudom a zostať Sovietskemu sväzu vernými na večné časy — to je ďalší odkaz Slovenského národného povstania. (Potlesk.) To je odkaz desaťtisícov vlastencov, ktorí za šťastie svojho ľudu položili to najdrahšie, svoje životy. Plniť tento bojový odkaz znamená upevňovať a strážiť výdobytky Slovenského národného povstania, bojovať za uskutočnenie veľkých cieľov - za výstavbu socializmu.

Ďalekosiahly význam Slovenského národného povstania je aj v tom, že v ňom boli položené pevné základy nášho ľudovodemokratického štátu a jeho mocenských orgánov.

Staré buržoázne orgány, zamerané celou svojou činnosťou proti najvlastnejším záujmom ľudu, nemohli zaručiť v nových podmienkach vládu ľudu, a preto si pracujúci ľud na výzvu Komunistickej strany už v povstaní vytvoril vlastné orgány moci - revolučné národné výbory a Slovenskú národnú radu. Členovia revolučných národných výborov, ktoré vznikali už pred povstaním a ktorých jadro tvorili komunisti, svojím nadšením, obetavosťou, revolučnosťou a rozhodnosťou stali sa účinnými organizátormi ozbrojeného povstania, a to aj vtedy, keď po čiastočnom potlačení povstania stiahli sa do hôr. Orgány ľudovej moci, národné výbory, stali sa jedným zo základných pilierov nášho ľudovodemokratického štátu.

Plniac odkaz Slovenského národného povstania, budeme aj naďalej budovať naše národné výbory, aby v duchu svojich revolučných tradícií plnili svoju hospodársko-organizátorskú a kultúrno-výchovnú funkciu v našom štáte. Budeme najmä dbať, aby sa ustavične upevňovalo spojenie členov národných výborov s ľudom.

Plniť odkaz Slovenského národného povstania znamená ešte viacej upevňovať Národný front, bojový to zväzok pracujúcich miest a dedín, robotníkov, malých a stredných roľníkov a pracujúcej inteligencie. Plniť odkaz povstania znamená ďalej upevňovať spojenie strany s masami pracujúcich a získavať ich k aktívnej účasti na výstavbe socializmu v našej vlasti.

Vážená Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia!

Z bojových pozícií, v akých sme boli pred jedenástimi rokmi, prešli sme po oslobodení na front práce pri výstavbe spoločného socialistického diela. Zbrane povstania sme zamenili za pracovné náradie a boj proti fašistickým okupantom za boj proti triednemu nepriateľovi a proti vlastným nedostatkom, ktoré často brzdia náš rýchly postup vpred a ktoré máme ešte na našich pracoviskách, v mestách i na dedinách, závodoch i ha poliach, v úradoch i školách. Je na nás, aby sme aj v tomto boji pod vedením strany dosahovali nových a nových víťazstiev.

Ustavičné zvyšovanie blahobytu našich pracujúcich predpokladá splnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva vo všetkých jeho ukazovateľoch, a to i v tomto roku i v rokoch budúcich. To zaväzuje všetkých poslancov Slovenskej národnej rady a členov národných výborov, aby vynaložili vo svojich volebných obvodoch zvýšené úsilie na rozvinutie širokej iniciatívy všetkých pracujúcich za ďalšie zvyšovanie produktivity práce, za znižovanie vlastných nákladov vo výrobe, za upevňovanie režimu hospodárnosti na všetkých úsekoch, za zvyšovanie štátnej a pracovnej disciplíny. My, poslanci Slovenskej národnej rady, budeme aj naďalej považovať za svoju prvoradú úlohu prispieť všetkými silami k rozvoju poľnohospodárskej výroby na Slovensku, v čom doteraz zaostávame. Vynaložíme všetko svoje úsilie na to, aby sme v úzkej spolupráci s členmi národných výborov a masových organizácií zabezpečili ďalší rast a upevňovanie jednotných roľníckych družstiev a rozširovanie ich členskej a pôdnej základne, aby lepšou organizáciou práce, využitím vedy a techniky dosiahli naši malí a strední roľníci, združení v jednotných roľníckych družstvách, lepších pracovných výsledkov. Aby ich stôl a stôl ostatných pracujúcich bol stále plnší a bohatší.

Máme všetky predpoklady, aby sme veľké úlohy, ktoré stoja pred nami, splnili a socializmus u nás vybudovali.

Moc v našom štáte je pevne v rukách robotníckej triedy opretej o malých a stredných roľníkov a pracujúcej inteligencie. A tak záujmy nášho štátu a záujmy nášho pracujúceho ľudu sú jedno a to samé. Vedie nás osvedčená a v bojoch zocelená Komunistická strana Československa a vláda Národného frontu, ktorá je verným tlmočníkom a uskutočňovateľom túžob nášho ľudu. Plniť uznesenia strany a vlády — to je cesta ďalšieho zvyšovania hmotnej a kultúrnej úrovne našich pracujúcich.

Sme šťastní a hrdí, že svoju budúcnosť môžeme bezpečne oprieť o svojho veľkého spojenca a priateľa — Sovietsky sväz. Československá republika na rozhraní dvoch svetov je silnou baštou svetového tábora mieru, vedeného Sovietskym sväzom. Medzinárodná autorita Sovietskeho sväzu, vďaka múdrej a prezieravej politike Komunistickej strany Sovietskeho sväzu a sovietskej vlády, ustavične rastie. Stámilióny pracujúcich na celom svete, v tábore socializmu i vo svete kapitalizmu, aktívne sa zúčastňujú boja za mier a s radosťou zaznamenávajú, ako Sovietsky sväz v tomto boji dosahuje stále väčších a prenikavejších úspechov. Zastavenie vojny v Kórei a v Indočíne, neúnavné úsilie sovietskej vlády o vyriešenie nemeckého problému a o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, uzavretie rakúskej štátnej zmluvy, normalizácia vzťahov medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie a Sovietskym sväzom, bandungská konferencia, výsledky cesty indického ministerského predsedu a ministra zahraničných vecí Nehrua do Sovietskeho sväzu, snemovanie zástupcov 68 štátov na svetovom mierovom zhromaždení v Helsinkách a najmä sľubné výsledky Ženevskej konferencie šéfov vlád štyroch veľmocí — to sú významné úspechy v poctivom úsilí národov, ktoré pod vedením Sovietskeho sväzu usilujú o zmiernenie medzinárodného napätia, o zákaz nukleárnych zbraní a využitie atómovej energie pre mierové účely, o odstránenie nebezpečenstva novej vojny. Politika nevmešovania sa do vnútorných vecí iných štátov, politika vzájomnej spolupráce i v podmienkach rôznych hospodárskych a štátnych systémov jednotlivých štátov, politika riešenia sporných otázok cestou rokovaní — to je reálny základ pre ďalšie zmierňovanie medzinárodného napätia v súlade s túžbami pracujúcich na celom svete.

Uvoľnenie medzinárodného napätia po Ženevskej konferencii privítali pracujúci na celom svete s veľkou radosťou. Demobilizácia sovietskych vojsk, ktoré boli odvelené z Rakúska a najmä zníženie ozbrojených síl Sovietskeho sväzu o 640.000 mužov, ktorá z rozhodnutia sovietskej vlády uskutoční sa k 15. decembru tohto roku — to je ďalší príspevok Sovietskeho sväzu k vytvoreniu ovzdušia vzájomnej dôvery a k praktickému uskutočňovaniu výsledkov Ženevskej konferencie, aby nádej na mierové spolužitie národov, ktorá sa zrodila na tejto konferencii, premenila sa v skutok. Ak príklad Sovietskeho sväzu budú nasledovať i západné mocnosti, nebezpečie novej vojny bude odvrátené. (Potlesk.)

Viera nášho ľudu vo víťazstvo síl pokroku a mieru je neotrasiteľná.

"Československá vláda" — ako sa hovorí vo vládnom vyhlásení z 10. augusta tohto roku — "bude neochvejne pokračovať vo svojom úsilí o upevňovanie mieru, o zmierňovanie medzinárodného napätia. Vyjadrujúc jednotnú vôľu všetkého československého ľudu, pôjde naďalej dôsledne po ceste ďalšieho upevňovania a posilňovania ľudovodemokratického štátu, vedomá si toho, že výstavba šťastnej socialistickej budúcnosti je najlepším príspevkom našich národov veci svetového mieru."

Jasné stanovisko našej vlády k vyriešeniu nemeckého problému na demokratických základoch, prejavená ochota nadviazať normálne mierové vzťahy aj so susednou Nemeckou spolkovou republikou a nadovšetko uznesenie našej vlády o znížení stavu československej ľudovej armády o 34.000 mužov — to sú neklamné dôkazy, že aj naša vláda svoje úsilie o ďalšie zmiernenie medzinárodného napätia a vytvorenie dôvery medzi štátmi dokazuje činmi.

Náš pracujúci ľud si uvedomuje, že i keď v súčasnej dobe výsledky Ženevskej konferencie a ďalšie skutočnosti prispeli k určitému zlepšeniu medzinárodnej situácie, sú vo svete ešte kruhy, ktoré v honbe za ziskom usilujú sa podlamovať mierové dorozumenie národov. Uvedomuje si, že v boji za mier je potrebné pokračovať dôsledne aj naďalej.

_ _ _

Vážená Slovenská národná rada!

Súdruhovia a súdružky!

Výstavba šťastnej socialistickej budúcnosti, zvýšenie budovateľského úsilia na všetkých pracoviskách — to je príspevok nášho pracujúceho ľudu veci mieru. To je základ našej sily a nepremožiteľnosti. Plniť a splniť veľké a krásne úlohy našej socialistickej výstavby — to znamená súčasne plniť a splniť odkaz slávneho Slovenského národného povstania, ktorého jedenáste výročie dnes oslavujeme.

Česť a sláva hrdinom, ktorí vlastnou krvou vykúpili našu slobodu!

Nech žije jednotná ľudovodemokratická Československá republika! (Potlesk.)

Nech žije Komunistická strana Československa a jej bojový oddiel Komunistická strana Slovenska! (Potlesk.)

Nech žije náš osloboditeľ, veľký priateľ a spojenec — Sovietsky sväz! (Búrlivý potlesk. Prítomní vstávajú a prevolávajú: "Nech žije Sovietsky sväz!")

Verní odkazu Slovenského národného povstania, po boku Sovietskeho sväzu, v pevnej jednote našich národov vpred za socializmus, za mier! (Búrlivý, dlhotrvajúci potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem podpredsedovi Sboru povereníkov súdruhovi Jeleňovi za jeho prejav.

Teraz žiadam podpredsedníčku Slovenskej národnej rady súdružku Irenu Ďurišovú, aby predniesla návrh predsedníctva Slovenskej národnej rady na pozdravný list, ktorý Slovenská národná rada pošle z tohto slávnostného zasadania vláde republiky.

Podpredsedníčka Ďurišová:

Vláde Československej republiky v Prahe.

Slovenská národná rada sa dnes zišla na slávnostné zasadnutie v Banskej Bystrici, aby vyjadrila vôľu pracujúceho ľudu Slovenska a vzdala česť pamiatke padlých hrdinov a hold historickému významu Slovenského národného povstania. Pri tejto príležitosti Slovenská národná rada v mene slovenského národa posiela vláde Československej republiky úprimný pozdrav oddanosti a vďaky za starostlivosť o všestranný rozvoj a rozkvet Slovenska.

Sme hlboko presvedčení o tom, že tento nevídaný a za kapitalizmu nepredstaviteľný hospodársky a kultúrny rozkvet Slovenska bol umožnený vďaka hrdinskému boju a víťazstvu sovietskeho ľudu v druhej svetovej vojne nad fašistickými armádami, vďaka nezištnej pomoci Sovietskeho sväzu nášmu pracujúcemu ľudu, vďaka obetavej a prezieravej mierovej politike vlády Sovietskeho sväzu. Slovenský ľud je nesmierne vďačný strane a vláde našej republiky, že vždy a za každých okolností stáli neochvejne po boku Sovietskeho sväzu v boji za upevnenie svetového mieru.

V deň 11. výročia Slovenského národného povstania sa hlboko skláňame pred pamiatkou hrdinských sovietskych vojakov a partizánov, padlých vo Veľkej vlasteneckej vojne Sovietskeho sväzu a v Slovenskom národnom povstaní. Plne si uvedomujeme, že všestranný rozkvet Slovenska mohol byť uskutočnený len vďaka bratskej družbe a vzájomnej spolupráci českého a slovenského národa a že v boji na život a na smrť s fašistickými okupantmi a ich domácimi pomáhačmi sa kalila naša jednota.

Nevídaný rozvoj tvorivých síl slovenského ľudu bol umožnený vďaka tomu, že Komunistická strana Československa a vláda Národného frontu sa dôsledne riadili a riadia zásadami leninsko-stalinskej národnostnej politiky a vychovávajú naše národy v duchu proletárskeho internacionalizmu a socialistického vlastenectva. Komunistická strana Československa v boji proti buržoáznemu nacionalizmu ukovala nerozbornú jednotu národov Československa a ubránila túto jednotu napriek všetkým nástrahám a prekážkam zo strany domácej a zahraničnej buržoázie.

Všetok československý ľud si pripomína, že v Slovenskom národnom povstaní za nesmierne ťažkých podmienok osloboditeľskej vojny po prvý raz legálne vystúpili národné výbory ako orgány ľudovej moci.

Český a slovenský robotník si pripomína a nezabudne, že v Slovenskom národnom povstaní kládli sa základy jednotného revolučného odborového hnutia a bola vyzdvihnutá požiadavka znárodnenia priemyslu. Dnes slobodní družstevníci, malí a strední roľníci, bývalí deputátnici a poľnohospodárski robotníci si spomínajú a nikdy nezabudnú, že v Slovenskom národnom povstaní bolo vyzdvihnuté heslo: "Pôda patrí tomu, kto na nej pracuje!"

Česká a slovenská ľudu oddaná inteligencia si pripomína a nezabudne, že v Slovenskom národnom povstaní sa začali v ohni ľudového boja rúcať múry predsudkov, ktoré úmyselne stavala buržoázia, aby oddelila inteligenciu od ľudu. V Slovenskom národnom povstaní začala inteligencia plniť svoju najsvätejšiu povinnosť — slúžiť ľudu.

Taký je odkaz Slovenského národného povstania, ktorý si znova pripomíname v dňoch jeho 11. výročia. Súčasne si uvedomujeme, že strojcom a pôvodcom tohto odkazu je Komunistická strana Československa, ktorá spolu s ľudovou vládou republiky je jeho bdelým ochrancom a najpevnejšími nositeľom.

Nech žije Komunistická strana Československa a vláda Národného frontu!

Sláva nášmu osloboditeľovi — Sovietskemu sväzu!

Nech žije a prekvitá jednota, bratská družba a spolupráca našich národov pre blaho všetkého československého ľudu.

(Dlhotrvajúci a nadšený potlesk.)

Predseda Kubač:

Vaše nadšenie a váš dlhotrvajúci potlesk sú jasným dôkazom vášho súhlasu s navrhnutým listom Slovenskej národnej rady vláde republiky.

Vážené poslankyne a poslanci,

vážení hostia,

súdružky a súdruhovia!

Dovoľte mi záverom vyhlásiť, že významný slávnostný prejav, ako aj schválený list našej vláde nás všetkých, v prvom rade nás, poslancov Slovenskej národnej rady, zaväzujú.

Znovu si uvedomujeme, že pred jedenástimi rokmi povstal náš ľud proti zotročiteľom, proti vykorisťovaniu, proti odvekej biede a zaostalosti Slovenska. Tento jeho boj bol víťazný preto, lebo sme sa pevne zomkli okolo svojej revolučnej strany, lebo sme verili v silu bratského sovietskeho ľudu. Zvíťazili sme preto, že sme ostali verní jednote a bratstvu Čechov a Slovákov. Zvíťazili sme a víťazíme preto, lebo sme presvedčení, že idea marxizmu-leninizmu, idea víťazného Sovietskeho sväzu aj nás vedie do šťastnej budúcnosti, k bratstvu všetkých národov a k trvalému mieru na celom svete.

Sľubujem preto v mene Slovenskej národnej rady i v mene celého ľudu Slovenska, že odkazu tisícov padlých hrdinov, odkazu Slovenského národného povstania ostaneme navždy verní v znamení hesla:

"Verní odkazu Slovenského národného povstania, po boku Sovietskeho sväzu, v pevnej jednote našich národov vpred za socializmus, za mier!" (Potlesk.)

Slávnostnú schôdzku Slovenskej národnej rady vyhlasujem za ukončenú.

(Odznela Pieseň práce. Koniec schôdzky o 10.00 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo: 927/prez/1955

Za správnosť stenografickej zprávy:

v Bratislave 30. augusta 1955

vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady:

Ilčík v. r.