Prečo sa nám na niektorých školách len pomaly darí odstraňovať také nedostatky, ako je povrchné učenie, slabá disciplína, nedostatočná aktivita žiakov? Vyplýva to, domnievam sa, z toho, že zabúdame na Leninovu poučku o nevyhnutnosti neprestajného boja novej školy so starou. Áno, my si máme zo starej školy vybrať to, čo v nej bolo dobré a užitočné, to, čo sa nazhromaždilo ľudským poznaním. No mnohé zo starej školy bolo treba odstrániť, rozbiť, zmeniť a tento proces nie je ešte skončený. Vyučovanie, výchova a vzdelávanie nových pokolení, ktoré budú tvoriť komunistickú spoločnosť, nemôžu byť staré zdôrazňuje Lenin.

Z našich škôl, a to aj z vysokých, doteraz ani zďaleka nevymizol taký prežitok starej školy, ako je bezduché bifľovanie, osvojovanie si nepotrebných vecí. Nedostatočne sa zatiaľ zdôrazňuje, že si žiak má veci premyslieť, prepracovať vo svojom vedomí. V poslednom čase sa ďalej často stretávame s predstavou, že organizovaním účasti žiakov vo verejnoprospešných prácach sa plne vyčerpáva spájanie školy so životom. Zabúda sa, že v celom procese výchovy a vyučovania je potrebné spájať knihu so životnou praxou. Dokladom opravdivého záujmu školy o život, o socialistickú výstavbu je sústavné sledovanie, ako sa uplatňujú absolventi školy. Žiaľ, zatiaľ len málo škôl je na to zvedavých, krásna tradícia stretávania žiakov s absolventmi sa len pomaly rozširuje.

Ešte stále, sa stretávame v našich školách s nedostatočnou disciplínou, s podceňovaním fyzickej práce ako práce "podradnej" a s nedostatočnou pripravenosťou prekonávať ťažkosti a prekážky v živote (vyskytuje sa to napríklad pri rozmiesťovaní na školách). Všetko to súvisí s otázkou uvedomelej disciplíny. Ne úspechy v tomto smere máme často preto, lebo pod pojmom disciplína predstavujeme si predovšetkým vonkajšie chovanie žiaka a zabúdame, že disciplína sa rodí z uvedomelej práce. Len žiak, ktorého škola a rodina naučili usilovne pracovať, nakoniec pochopí, že celá výchova a vzdelanie - ako to zdôrazňuje L en i n - musí byť výchovou ku komunistickej mravnosti, ktorej základom je boj za vybudovanie socialistickej spoločnosti. Len žiak, ktorý sa sám usilovne učí a pracuje, ktorý sa naučil vážiť a ctiť si prácu svojich rodičov, pochopí, že výstavba socializmu je jeho životnou úlohou. A práve toto pochopenie je trvalým zdrojom uvedomelej, tvrdej disciplíny. Preto tiež škola, ktorá nenaučila žiaka tvoriť si socialistický vzťah k práci, ktorá sa uzatvára od života, nemôže mať disciplinovaných žiakov. Všetky tieto skúsenosti môžu potvrdiť naše dobré školy, ktoré majú značné úspechy vo výchove mládeže, napríklad pedagogická a II. osemročná stredná škola v Kežmarku, Jedenásťročná stredná škola v Martine a iné.

Polytechnická výchova je ďalšia vážna a zložitá otázka, ktorou sa už dnes musí učiteľ našej školy intenzívne zaoberať. Pretože o tejto otázke nedávno podrobne rokoval kultúrny a osvetový výbor Slovenskej národnej rady, nebudem ju znova rozvádzať. V tejto súvislosti chcem len zdôrazniť, že ak učiteľ má vyzbrojiť žiakov praktickými zručnosťami a návykmi, naučiť ich pracovať so základnými výrobnými nástrojmi a oboznámiť ich s teoretickými základmi i praxou v súčasnej priemyselnej i poľnohospodárskej výrobe, potrebuje sa sám sústavne školiť.

Nedávno sme organizovali exkurziu učiteľov do niektorých podnikov. Exkurzia ukázala veľkú dôležitosť a nevyhnutnosť praktického školenia učiteľov pre zavádzanie polytechnickej výchovy na školách. Súdruh Nitriansky, učiteľ Osemročnej strednej školy v Gajaroch, takto hodnotí exkurziu: "Všetci sme sledovali s veľkým záujmom chemicko-fyzikálne výrobné procesy v jednotlivých závodoch, pretože teória, schémy, náčrty, obrazy sa tu premieňali na skutočnosť, ktorá na nás zapôsobila mocným dojmom najmä v železiarní, na Oravskej priehrade, na Vrútkach a v Harmanci. Naše teoretické poznatky dostávali po konfrontácii so skutočnosťou celkom iný zmysel a získavali sme konkrétne poznatky, aké sme predtým nikdy nemali. Na exkurzii sme sa mnohí prvý raz názorne presvedčili o takých javoch a zákonitostiach, o ktorých sme síce vo fyzike a chémii učili, ale ktoré nebolo možné v škole ukázať ani v najprimitívnejšej podobe. Priamy názor napríklad na výrobu železa, ocele, drevovlákna nemožno nahradiť nákresmi, mŕtvymi schémami ani obrazmi. Pri návšteve podnikov sme si názorne ukázali a zladili užitie fyzikálnych a chemických zákonov v technike a v technológii surovín. Oboznámili sme sa so súčasnou socialistickou výrobou u nás, s organizáciou práce jednotlivých podnikov, so zlepšovateľským úsilím pracujúcich, s plnením a prekračovaním výrobných plánov, s ich pracovným hrdinstvom, presvedčili sme sa o starostlivosti našej strany a vlády o pracujúcich po stránke materiálnej, zdravotnej, politickej a kultúrnej. " Už tento príklad, myslím, jasne ukazuje, že treba na novú základňu postavil výchovu mladých učiteľských kádrov.

Rovnako je potrebné zabezpečiť, aby inžinieri, technici, majstri naučili sa pracovať s mládežou, stali sa jej učiteľmi pri poznávam výrobných procesov, organizácii práce, učili ich osvojovať si zručnosti a návyky.

Celú túto prácu treba organizovať, usmerňovať, riadiť nielen centrálne, ale i z krajov a okresov.

To sú niektoré úlohy, ktoré nášmu učiteľstvu prichodí plniť v tomto i v nasledujúcich školských rokoch. Zo všetkého, myslím, jedno veľmi jasne vyplýva: že totiž socialistickú školu možno budovať len s učiteľmi, ktorí sú vyzbrojení marxisticko-leninským učením, ktorí stoja na úrovni súčasnej pedagogickej teórie i praxe, ktorí dokonale ovládajú svoj vedný odbor i jeho využitie v hospodárskom i kultúrnom živote.

Preto vláda podľa sovietskeho vzoru vo februári tohto roku vydala nariadenie o vytvorení sústavy pre ďalšie vzdelávanie učiteľov a školských pracovníkov. Ak dnes Slovenská národná rada zavádza sústavu ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov na Slovensku zvláštnym zákonom, súvisí to s tým, že u nás otázka ďalšieho vzdelávania učiteľov a likvidovania nekvalifikovanosti je dnes kľúčovou otázkou celého nášho školstva. Z toho vyplývajú aj niektoré odlišnosti v porovnaní s českými krajmi, kde je situácia podstatne lepšia. Na Slovensku bude napríklad prehlbovanie nadobudnutej odbornej prípravy v rámci sústavy ďalšieho vzdelávania učiteľov povinné (podotýkam však, že už po dva roky počet dobrovoľne prihlásených prevyšoval naše možnosti). Ďalej sústava ďalšieho vzdelávania na Slovensku bude pomáhať školiť učiteľov aj iným rezortom, spravujúcim školy. Vzhľadom na to, že svojou organizačnou štruktúrou prakticky zasahuje všetkých učiteľov, bude v rámci svojich možností poskytovať pomoc i nekvalifikovaným učiteľom, a to najmä v 6. -8. ročníku všeobecnovzdelávacích škôl, kde nekvalifikovanosť nateraz prekračuje 70 %.

Vcelku však pôjde o to, aby sústava vyvolala ideový pedagogický ruch na všetkých školách, aby bojovala u každého učiteľa o jeho všestranný rast, každému pomohla stať sa pedagogickým majstrom. Pritom spolu s veľkým sovietskym pedagógom Makarenkom sme hlboko presvedčení, že niet učiteľa, ktorý pri systematickej, húževnatej práci nemohol by skutočne pedagogického majstrovstva dosiahnuť. Musíme a budeme sa o to biť, lebo - ako zdôraznil súdruh Novotný na celoštátnej učiteľskej konferencii - nechceme "hocaké vedomosti a hocakú výchovu, ale také vedomosti a takú výchovu, na základe ktorej si mladí ľudia budú utvárať socialistické presvedčenie a vyrastú v uvedomelých bojovníkov za nový spoločenský poriadok".

Veľké úlohy čakajú sústavu pri zovšeobecňovaní a rozširovaní skúseností najlepších učiteľov. Jej úlohou bude sa starať o to, aby neboli tak prenikavé rozdiely v úrovni jednotlivých škôl, ako je to dnes obvyklým zjavom. Najmä málotriedne školy, ktoré stále tvoria väčšinu našich škôl, boli doteraz jedna od druhej často úplne izolované.

Sme presvedčení, že sústava pomôže aj našej pedagogickej teórii. Forma pedagogických čítaní umožňuje totiž ktorémukoľvek učiteľovi, aby sa pustil do teoretickej práce. Vychádzame pritom z Makarenkovho názoru, ktorý sa sám pokladal za praktika, "že žijeme v časoch, keď praktickí pracovníci robia k vedeckým tézam znamenité faktické poznámky".

Popri zaradení učiteľov a školských pracovníkov do jednoročných a dvojročných študijných cyklov, ktorých ťažisko je v individuálnom štúdiu, sústava bude používať celý rad ďalších metód a foriem práce. Veľkú pozornosť bude venovať najaktuálnejším problémom, organizovať prednášky, semináre, vedecko-praktické konferencie, výstavy, kurzy, školenia, inštruktáže, laboratórne cvičenia, exkurzie, výstavy atď. Pritom mimoriadnu pozornosť venuje dedinskej škole. Naša sústava ďalšieho vzdelávania má však nielen vzdelávať, zvyšovať odbornosť našich učiteľov, ale súčasne vychovával! obetavo a húževnaté; jej práca musí mať charakter vysoko ideovo-politický a výchovný. Ak budeme mať učiteľov, ktorí budú nielen dobre poznať svoj predmet, ale ktorí ho budú aj milovať, potom dosiahneme väčšie úspechy v celej výchovnovyučovacej práci.

Dovoľte mi zdôrazniť, že ani zriadenie tejto významnej inštitúcie, ktorej sieť sa rozprestiera nielen do krajov, ale i do všetkých okresov, nemôže riešiť všetky úlohy socialistickej výchovy. Ak uznávame za správnu pedagogickú zásadu, že výchova je nielen prostým pôsobením učiteľa na žiaka, ale predovšetkým procesom organizácie jeho života, potom naozaj treba v plnej miere využívať nielen Sväz mládeže a pionierske organizácie, ktoré majú nedoceniteľný význam pri vytváraní žiackych kolektívov, ale čo najviac zainteresovať o pedagogické otázky rodičov, všetky hospodárske a kultúrne inštitúcie a celú verejnosť. Škola ako hlavný nástroj výchovy ľudu rieši otázky budúceho pokolenia, teda budúcnosti našej ľudovodemokratickej československej vlasti. Preto všetko, čo sa v nej deje, je vecou štátnej dôležitosti. Potom však treba, aby každý občan nášho štátu postupne si osvojil základné otázky socialistickej pedagogiky.

Nakoniec dovoľte mi ešte zdôrazniť, že v sú stave pre ďalšie vzdelávanie učiteľov naskytujú sa nevyčerpateľné možnosti spolupráce slovenskej a českej školy, českých a slovenských učiteľov, ako o tom svedčí skúsenosť z posledných čias. Už dnes možno povedať, že je tu veľmi plodná spolupráca v otázkach živej dennej praxe našej školy. Prostredníctvom sústavy nebývalou mierou rozširujú sa do našich škôl aj všetky sovietske pedagogické novinky a najmä skúsenosti sovietskych učiteľov. Nadväzujú sa užšie styky i so školstvom ľudovodemokratických krajín. A tak sa prostredníctvom tejto inštitúcie vytvárajú predpoklady, aby sa naše učiteľstvo stalo ešte významnejším kultúrnym a politickým činiteľom v boji za výstavbu socializmu a za mier vo svete.

Odporúčam preto vrelé plénu Slovenskej národnej rady navrhovanú osnovu zákona schváliť. (Potlesk.)

podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi školstva za jeho prejav.

Oznamujem, že sa do rozpravy prihlásili

podpredseda Sboru povereníkov a povereník vnútra, poslanec Oskár Jeleň,

podpredseda Slovenskej národnej rady Michal Žákovič,

povereník pracovných síl, poslanec Jozef Gajdošík,

člen predsedníctva Andrej Bagar,

poslankyňa Viera Pírková,

člen predsedníctva Vasil Biľak,

poslanec Ján Trenčík a

člen predsedníctva Milan Rázus.

Dávam slovo prvému rečníkovi, podpredsedovi Sboru povereníkov, poslancovi Oskárovi Jeleňovi.

Podpredseda Sboru povereníkov a povereník vnútra Jeleň:

Vážené Slovenská národná rada!

Dovoľte mi, aby som pri prerokovávaní osnovy zákona o ďalšom vzdelávaní učiteľov a školských pracovníkov mohol povedať niekoľko poznámok o postavení a poslaní učiteľov v našej spoločnosti a v tejto súvislosti zmieniť sa aj o úlohách národných výborov pri vytváraní vhodných podmienok pre úspešnú prácu vychovávateľov našej mládeže.

Učitelia tvoria značnú časť pracujúcej inteligencie, ktorej pripadla významná úloha: dať všetky svoje sily a schopnosti na pomoc robotníckej triede a pracujúcemu roľníctvu pri socialistickej prestavbe našej spoločnosti, pri sústavnom zvyšovaní blahobytu všetkých pracujúcich:

Postavenie učiteľa v našej ľudovodemokratickej republike sa zmenilo od základov. Za kapitalistického systému bola škola nástrojom na upevňovanie moci buržoázie nad pracujúcim ľudom. V súlade so svojimi vykorisťovateľskými zámermi udržiavali -vykorisťovatelia naše školstvo na nízkej úrovni len preto, aby masy ľudu, tápajúce v temnotách nevzdelanosti, mohli ľahšie ovládať. Celý školský systém znemožňoval v podstate deťom robotníkov a roľníkov prístup k vyššiemu vzdelaniu. Vládnuca buržoázia podceňovala prácu učiteľov, podceňovala učiteľa ako inteligenta a ústrednou postavou napríklad na dedine bol notár, ktorý predstavoval štátnu moc a vládnucu vykorisťovateľskú triedu. Učiteľov priamo nútili k tomu, aby zaťažovali mládež nepriateľskými ideológiami. V školskej správe na vedúcich miestach sa mohol uplatniť iba taký učiteľ, ktorý otrocký slúžil vládnúcemu vykorisťovateľskému systému. Nezmizli inam ešte z myslí spomienky na časy, keď učiteľ bol priamo existenčne závislý na rozhodnutiach rôznych cirkevných stolíc a kuratórií, kde väčšinou rozhodovali dedinskí boháči, ktorí školstvu vôbec nepriali a učiteľmi pohŕdali. Neraz bol učiteľ donútený vymáhať svoje i tak neuveriteľne malé platové náležitosti súdne - a to vždy takmer bezvýsledne. Vládnuci buržoázny systém nevedel zabezpečiť učiteľom ani existenčné platové minimum a mnoho bolo takých, ktorých rodiny boli odkázané na milodary občanov vo forme zosýpok a odvádzania naturálií. Starší učitelia nemohli ešte zabudnúť na to, v akom žalostnom stave sa nachádzali školské budovy najmä na dedinách, čo to boli jednotriedky s 8 postupnými ročníkmi a s počtom žiakov presahujúcim niekedy až stovku. Pamätáme na učiteľov-organistov. Priamo mizerné bolo vybavenie škôl učebnými pomôckami a škola dávala žiakom iba tie vedomosti, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre hrubú námezdnú prácu, pre prácu na panských majetkoch alebo úbohých políčkach. Nebolo zriedkavosťou vidieť v radoch nezamestnaných i učiteľov. No zvlášť veľké poníženie prežívali slovenskí učitelia za tzv. slovenského štátu, keď ich klérofašisti nútili k tomu, aby sa stali miništrantmi svojvoľných predstaviteľov režimu. Je iba na chváľu mnohých učiteľov-vlastencov, ktorí túto ponižujúcu a proti najvlastnejším záujmom pracujúceho ľudu a národa namierenú úlohu i napriek šikanovaniu a prenasledovaniu odmietli plniť.

O koľko dôstojnejšie a radostnejšie je dnes postavenie učiteľa v našej ľudovodemokratickej spoločnosti!

Predstavitelia strany a vlády neraz zdôraznili, ocenili a oceňujú význam vzdelania, výchovy, kultúry a postavenie učiteľa v škole a verejnom živote. Naša robotnícka trieda na čele s komunistickou stranou vysoko vyzdvihuje učiteľské povolanie ako jedno z najčestnejších a najvýznamnejších. V učiteľovi vidí pracovníka v boji na ideologickom fronte, v boji za nového človeka, vysoko vyspelého a nadšeného budovateľa socializmu v našej vlasti, inteligenta-vychovávateľa, ktorému zveruje svoj najdrahší poklad, svoju mládež.

Popri vysokom morálnom ocenení práce učiteľov venuje naša strana a vláda veľkú starostlivosť na vytvorenie priaznivých materiálnych podmienok pre ďalší všestranný rozmach nášho školstva. Upravili a upravia sa platy učiteľov, každoročne sa venujú ohromné sumy rozpočtu na výstavbu nových, krásnych školských budov, školy sa doplňujú učebnými pomôckami, vytvárajú sa nové triedy a počet žiakov pripadajúci na jedného učiteľa sa znižuje. I uplatnenie zákona, ktorý dnes prerokovávame, bude znamenať veľký prínos k zvýšeniu kvalifikácie učiteľských kádrov a v konečnom dôsledku i v lepšej pripravenosti našej doterajšej mládeže na jej budúce úlohy pri výstavbe v našom štáte.

V novej, socialistickej škole majú naši učitelia všetky možnosti, aby mohli z našej mládeže vychovávať ľudí s novou, komunistickou morálkou, charakterizovanou vysokou ideovosťou, socialistickým vlastenectvom a proletárskym internacionalizmom, uvedomelou disciplinovanosťou, socialistickým pomerom k práci a k spoločnému vlastníctvu, ľudí vyzbrojených bohatstvom praktických vedomostí, zručností a návykov. Učitelia majú možnosť vychovávať z našej mládeže všestranne vyspelých ľudí, ktorí majú široké a hlboké všeobecné vzdelanie a vedecký, socialistický svetonáhľad. Takíto noví, socialistickí ľudia posilňujú nám už rôzne úseky našej výstavby a sú výsledkom - vedľa rodiny a iných priaznivých výchovných vplyvov - v prvom rade usilovnej práce našich vlasteneckých učiteľov.

Všetky tieto veľké a zodpovedné úlohy splnia učitelia iba vtedy, keď budú na vysokej ideovo-politickej a odbornej úrovni. Keď budú oduševnení pre výchovu a vzdelanie zverených im žiakov, s láskou k deťom, oddaní veci socializmu. Iba ten učiteľ môže zapaľovať srdcia mládeže činorodým socialistickým vlastenectvom, ktorý k práci pristupuje s láskou, obetavosťou a s nadšením. Sebaväčšie teoretické znalosti učiteľa, ak nie sú podložené ozajstným presvedčením a zápalistým bojovým elánom, nepomôžu vychovať našu mládež, nepresvedčia ju. Mládež rýchle zbadá, ak medzi výkladom učiteľa a jeho skutočným zmýšľaním a životom existuje rozpor.

Významné je postavenie učiteľa aj ako organizátora kultúrno-osvetovej práce, pri zvyšovaní kultúrnej úrovne pracujúcich a uspokojovaní ich ustavične vzrastajúcich kultúrnych záujmov a potrieb. Touto činnosťou učiteľ pomáha i škole a mládeži priamo tým, že organizovanou osvetovou činnosťou odstraňuje spiatočnícke vplyvy domáceho prostredia žiakov, ktoré sú ešte dosť často vážnou brzdou výchovnej učiteľovej práce.

Príkladov takých učiteľov, ktorí pochopili svoje poslanie v škole i mimo školy a ktorí výsledky svojej vyučovateľskej a výchovnej práce v škole upevňujú i rozvíjajú v mimoškolskej osvetovej činnosti, máme mnoho. 40 z nich tohto roku vyznamenala naša vláda titulom "Zaslúžilý učiteľ" a 38 titulom "Vzorný učiteľ".

Jedným z týchto vyznamenaných je aj vzorný učiteľ Ján Kanka. Dovoľte mi, aby som povedal o ňom niekoľko slov.

Vynikajúce úspechy, ktoré dosiahol na svojej škole ako pedagóg a v obci ako obetavý osvetový pracovník, neobyčajne zvýšili jeho učiteľskú autoritu, a to do tej miery, že ho občania považujú skutočne za svojho vychovávateľa, dôverujú mu a vážia si ho. Vzorný učiteľ Ján Kanka pracuje na jednotriednej národnej škole v Čerenčanoch, okres Rimavská Sobota. Prvý v okrese podľa sovietskeho vzoru rozšíril svoj učebný čas o 10 hodín týždenne, čo mu umožňuje dokonale a do hĺbky prebrať so žiakmi učebnú látku. Usilovne študuje politickú i odbornú literatúru našu a sovietsku a nadobudnuté skúsenosti uplatňuje tvorivo vo svojej praxi v škole i mimo školy. Získané poznatky odovzdáva ďalším učiteľom v okrese v rámci metodických združení, okresného pedagogického sboru, konferencií a aktívov. Na škole dobre pracuje pionierska organizácia. Rodičia pod jeho vedením v rámci združenia rodičov a priateľov školy zapojili sa aktívne na pomoc škole. Svoje návštevy u rodičov využíva najmä na upevnenie denného režimu žiakov. Už v roku 1946 zriadil pri škole pokusné pole, ktoré sa najmä po roku 1952 stalo malým pokusným laboratóriom JRD v obci pri uplatňovaní nových metód práce v poľnohospodárstve. Žiaci tam v rámci mičurinskych krúžkov veľmi radi pracujú najmä preto, že pod vedením svojho skúseného učiteľa dosahujú pozoruhodných výsledkov, známych takmer v celom kraji. Pred očami družstevníkov najprv na tomto pokusnom poli vyskúšali výrobu a úžitkovosť granulovaných hnojív, hlbokú i strednú orbu a orbu s predplúžkom, krížovú a úzkoriadkovú sejbu, štvorcovohniezdovú a letnú výsadbu zemiakov, pestovanie výnosného námelu, kríženie a doopeľovanie kukurice, pestovanie kŕmnej repy a cukrovky, vetevnej pšenice, liečivých rastlín a rôznych druhov zeleniny. V poslednom čase zameriavajú sa aj na pokusný chov drobného úžitkového zvieratstva. S miestnym JRD uzavreli hospodársku zmluvu o vzájomnej pomoci a získali i pomoc a stály dozor zo strany miestneho výskumného zeleninárskeho ústavu. Rastliny, ktoré pestujú úspešne najprv na pokusnom poli, sa potom novými metódami pestujú vo veľkom na poliach JRD. Súťaž medzi jednotlivými poľnými skupinami pokusného poľa vyhodnocujú členovia JRD a zástupcovia výskumného ústavu. Prácu v krúžkoch pre pokusné pole organizujú obdobne ako v JRD s obdobnými funkciami a hodnotením práce v pracovných jednotkách. Už malé deti priúčajú sa zásadám spoločnej práce v poľnohospodárstve, rozvíja sa v nich láska k spoločnej pôde, vytvárajú sa nové pracovné návyky a vzťahy ku kolektívu.

No správne povedal súdruh minister. Na druhej strane musíme myslieť na to, že základnou úlohou školy je nadobudnúť hlboké všeobecné vzdelanie. A bolo by nesprávne, keby sme mysleli, že toto súdruh Kanka nechápe. Chápe to a svoje úsilie rozdeľuje tak, aby jeho žiaci boli všeobecne vzdelaní, rozvážni, vzdelaní ľudia s vedeckým svetonázorom, no na druhej strane ľudia, ktorí majú aj záujem o svoje najbližšie okolie, o socializáciu našej dediny.

Pozoruhodná je činnosť súdruha Kanku i na úseku kultúrno-osvetovej práce. Stále agitačné stredisko v obci neustále rozvíja svoju činnosť a osvetová beseda vykazuje pekný počet kvalitných osvetových podujatí v najrozličnejších formách, ktoré majú za cieľ všestranne upevňovať zväzok robotníkov a pracujúcich roľníkov a vychovávať ich k stále rastúcej aktivite pri plnení spoločných úloh. Organická spätosť kolektívu a súdruha Kanku so životom v obci, všestranná, vedecky podložená príprava žiakov do života, ako aj skutočnosť, že škola súdruha Kanku sa stala školou i pre tamojších družstevníkov a tak skutočným strediskom socialistického uvedomovania občanov - obyvateľov obce - to všetko pridáva tomuto usilovnému učiteľovi na vážnosti a úcte, ktorá je významnou odmenou za jeho obetavú prácu. Ide o učiteľa na jednotriedke a vzhľadom na veľmi pekné výsledky na prvý pohľad by sa zdalo, že tento učiteľ nemá ani chvíľu času pre svoju rodinu. No, u súdruha K a n k u tomu tak nie je. Práca na dedine nie je mu neznesiteľnou záťažou a nevyčerpáva všetok jeho voľný čas. Učiteľ K a n k a správne pochopil svoju úlohu byť v prvom rade dobrým učiteľom a vychovávateľom v škole a v druhom rade dobrým radcom a organizátorom a nielen výkonným orgánom na úseku kultúrno-osvetovej činnosti. Do osvetovej činnosti podarilo sa mu zapojiť takmer všetky organizácie v obci a najmä ich členov z radov mládeže. Takto potom vyrastajú pod jeho vedením schopné Kádre v obci a jemu samému ostáva čas i na štúdium, i na prípravu na vyučovanie, i pre rodinu.

Slávna Slovenská národná rada!

Príklad súdruha Kanku je pozoruhodný a poučný. Touto cestou musia ísť aj ostatní učitelia, aby splnili svoju zodpovednú úlohu.

No, veľká zodpovednosť za všestranný rozvoj nášho školstva pripadá aj národným výborom všetkých stupňov ako orgánom štátnej moci. Široká demokratizácia nášho zriadenia pokročila natoľko, že doslovne možno povedať, že osud školy i učiteľa je v rukách národných výborov.

Skúsenosti ukazujú, že okrem dobrých príkladov viaceré národné výbory namiesto toho, aby pomáhali, často rušivé zasahujú do školskej práce. Tak napríklad v posledných mesiacoch došli stovky sťažností učiteľov na nedodržiavanie smerníc o dislokácii učiteľov zo strany niektorých školských odborov rád ONV. Učitelia boli preložení tesne pred začatím nového školského roku a v mnohých prípadoch bez predchádzajúceho pohovoru a náležitého zdôvodnenia.

Nemožno súhlasiť s takým postupom, aký volila rada Okresného národného výboru v Galante, keď uložila vedúcemu školského odboru preložiť riaditeľa osemročnej strednej školy a zástupcu riaditeľa jedenásťročnej strednej školy, pričom nevedela odôvodniť príčiny preloženia a vedúcemu školského odboru dala súčasne príkaz, aby sám "našiel" dôvody preloženia. Treba doložiť, že v danom prípade ide o dobrých učiteľov. Nemožno súhlasiť ani s postupom niektorých funkcionárov volených okresných orgánov v Piešťanoch, ktorí po zistení všeobecných nedostatkov školskej práce v okrese preložili mimo Piešťan bez uváženia potreby a účelnosti 1/6 učiteľov, a tým sa vraj situácia zlepší. Aj v iných okresoch sa zistili prípady, že v rozpore s pokynmi ÚV KSČ boli zo školských služieb prepustení aj takí učitelia, ktorí sú po stránke politickej i odbornej na výške a ktorých vlastné školské odbory rád ONV len nedávno odmenili za vynikajúci výkon.

Všetky tieto prípady svedčia o tom, že mnohé národné výbory ešte nepochopili, aká je ich úloha pri plnení dokumentu ÚV KSČ o rozvoji všeobecnovzdelávacieho školstva.

Skúsenosti z okresu Nitra naproti tomu potvrdzujú, že pomoc škole zo strany NV prispieva a môže prispievať významnou mierou k vytvoreniu dobrých predpokladov pre úspešnú prácu učiteľa najmä na dedine. Zásluhou starostlivosti rady ONV v Nitre zaznamenávajú stabilizáciu učiteľských kádrov. Postarali sa o vhodné ubytovanie viacerých učiteľov v okrese. Rada ONV vychádza školskému odboru všemožne v ústrety a neurobí ani jedno opatrenie bez predchádzajúceho vypočutia a poradenia sa s vedúcim školského odboru. Z prostriedkov ONV umožnili viacerým učiteľom z okresu zájazd na výstavu československého strojárenstva do Brna a na Oravskú priehradu. Miestne národné výbory plnia svoje záväzky voči škole a rada ONV účinne pomáha školám pri nadväzovaní družby s českými školami. Dobrú pomoc pociťujú zo strany národných výborov aj školy v okrese Levoča. Veľmi pekná spolupráca sa rozvinula zásluhou agilného riaditeľa školy s. Nováka aj medzi MNV a školou v obci Kocurice, okres Piešťany. Škola a MNV vypracovali si tu spoločný plán na zveľaďovanie obce, v rámci ktorého občania pomohli okrášliť školu a žiaci sa výdatne zapojili do skrášľovania obce.

Veľkú pomoc môžu národné výbory poskytnúť škole aj pri údržbe školských budov a na úseku investičnej výstavby. Ide najmä o organizovanie účasti občanov na prácach u zaostávajúcich stavieb. Pekných výsledkov na tomto úseku dosahujú napríklad v Oravskom Veselom, kde stavba školy zásluhou občanov veľmi pekne pokračuje, i v Nižnej Slanej, kde sa rodičia a ostatní občania zaviazali odpracovať na stavbe školy 2.882 hodín, tak je tomu v Skalici, v Petržalke a rade ďalších obcí. No, bohužiaľ musím konštatovať, že vo väčšej časti obcí, kde sa budujú školy, dosiaľ sa nepodarilo národným výborom a učiteľským sborom mobilizovať občianstvo k dobrovoľnej vlasteneckej práci na výstavbe vlastnej školy.