Úterý 18. října 1955

Slovenská národná rada 1955

II. volebné obdobie

9. a 10. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu 9. a 10. schôdzky Slovenskej národnej rady 18. októbra 1955 v Bratislave

Obsah:

9.

schôdzka ............

3

10.

schôdzka ............

34

 

Oznámenie užšieho predsedníctva:

 
 

Neprítomnosť poslancov .......

3

 

Rozdaná tlač ..........

3, 34

 

Program:

 

9.

schôdzka o 9. hod.:

 
 

Schválenie programu rokovania ......

4

 

Zpráva výborov kultúrneho a osvetového, právneho a hospodárskeho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov

4

 

Reč zpravodajcu poslanca Viktora Fuchsa

4

 

Prejav ministra školstva dr. Františka Kahudu.

6

 

Prejav povereníka školstva Ernesta Sýkoru.

9

 

Reč podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra Oskára Jeleňa .......

15

 

Reč podpredsedu Michala Žákoviča.

19

 

Reč povereníka pracovných síl Jozefa Gajdošíka

20

 

Reč člena predsedníctva Andreja Bagara.

22

 

Reč poslankyne Viery Pirkovej .....

23

 

Reč člena predsedníctva Vasila Biľaka

25

 

Reč poslanca Jána Trenčíka ......

28

 

Reč člena predsedníctva Milana Rázusa.

31

 

Zpravodajca poslanec Viktor Fuchs sa vzdal záverečného slova ..........

33

 

Návrh zákona SNR o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov prijatý.

33

10.

schôdzka o 14. hod.:

 
 

Zpráva výborov kultúrneho a osvetového, právneho a hospodárskeho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o štátnej ochrane prírody ............

34

 

Reč zpravodajcu poslanca Pavla Dubovského.

34

 

Reč poslanca inž. Ondreja Levrinca.

36

 

Reč poslanca Mateja Rusňáka .....

38

 

Zpravodajca poslanec Pavol Dubovský sa vzdal záverečného slova .........

40

 

Návrh zákona SNR o štátnej ochrane prírody prijatý

40

10. schôdzka o 14. hod.

Podpredsedníčka Ďurišová:

Otváram 10. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Na tejto schôdzke bola rozdaná

zpráva výborov kultúrneho a osvetového, právneho a hospodárskeho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o štátnej ochrane prírody.

Pokračujeme v rokovaní podľa schváleného programu.

Prvým bodom je

zpráva výborov kultúrneho a osvetového, právneho a hospodárskeho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o štátnej ochrane prírody.

Spoločným zpravodajcom všetkých troch výborov je poslanec Pavol Dubovský.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca poslanec Dubovský:

Vážená Slovenská národná rada!

Sbor povereníkov predložil Slovenskej národnej rade návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnej ochrane prírody. Účelom tohto zákona má byť zabezpečenie rozumného hospodárenia s naším prírodným bohatstvom. Ide o usmernenie nášho národného hospodárstva podľa ekonomických zásad socializmu, na základe vedeckých poznatkov, aby nedochádzalo k narúšaniu rovnováhy v prírode, a tým k nenahraditeľným škodám na našom národnom majetku. Keď si osvojíme dialektické zákonitosti prírody, odstránime zhubné následky, ktorých dedičmi sme po kapitalistickom hospodárení. Sme povinní bdieť nad naším prírodným bohatstvom v záujme vlastnom, ako aj v záujme našich budúcich generácií.

Nebývalý rozmach nášho národného hospodárstva, uskutočňovaný veľkolepou socialistickou industrializáciou najmä na kedysi zanedbanom území Slovenska, je zdrojom ustavičného hmotného a kultúrneho vzostupu životnej úrovne nášho pracujúceho ľudu.

V tejto grandióznej výstavbe našej prekrásnej vlasti Komunistická strana Československa a vláda vytvára podmienky pre ďalší rozkvet našej krajiny. Preto aj základná úloha štátnej starostlivosti o ochranu prírody spočíva v tom, že treba uplatniť dialektické riešenie protikladov medzi stúpajúcim rastom techniky a hospodárskym ovládnutím prirodzených prírodných pokladov zeme. Zároveň aby sme ich neustálym obnovovaním a chránením typických prírodných oblastí v záujme nášho národného hospodárstva, vedy a kultúry umožnili, aby náš pracujúci ľud mohol čerpať bohaté plody, ktoré nám naša vlasť poskytuje, a aby sme mohli odovzdať našu rodnú zem budúcim pokoleniam v plnom jej rozkvete.

Aby sa mohla ochrana prírody v našej ľudovodemokratickej republike naplno rozvinúť, dáva sa jej aj právny základ. Len v socialistickom štátnom zriadení sa môže ochrana prírody v plnom rozsahu uplatniť, pretože sú odstránené egoistické snahy vykorisťovateľovdrancovateľov prírody. Socialistické zriadenie ochranou prírody pomáha rozvoju národného hospodárstva a chápe prírodu ako jeden nedeliteľný celok.

No, ochrana prírody nemá na zreteli iba hospodárske záujmy, ale bedlivo si všíma a chráni aj kultúrno-estetické, vedecké i zdravotné požiadavky v záujme nášho ľudu. Na Slovensku máme mnoho nedotknutých a zachovalých prírodných krás, ktoré slúžia týmto odvetviam. Krásy našej prírody ospevovali naši najväčší básnici a spisovatelia. Mnohé z nich sú známe aj vo svetovej literatúre a sú predmetom štúdií a úvah vo svetových vedeckých kruhoch.

Naše prírodné krásy a vzácnosti pripútavajú nielen domácich návštevníkov, ale vyhľadávajú ich aj návštevníci zo zahraničia, medzi ktorými nechýbajú nikdy vedeckí pracovníci. K týmto našim najväčším vzácnostiam patria kvapľové a ľadové jaskyne. Vďaka starostlivosti našej vlády len dnes sa umožňuje ich plná ochrana, ako aj ich široké sprístupnenie najširším ľudovým masám a umožňuje sa odkrývať ďalšie naše podzemné krásy ako bohaté prírodné múzeá. Predpokladaný návrh zákona túto snahu a starostlivosť o krasové javy dovršuje a jej možnosti vytvorené navrhnutým zákonom budú plne využité. Moderné pojatie ochrany prírody vidíme dnes aj v prírodných rezerváciách, ktoré právom môžeme nazvať prírodnými laboratóriami.

Vieme, že ochrana prírody by bola málo účinná, keby sa obmedzovala len na určité krajové územné celky. Jej plný význam často neuspokojuje ani v celoštátnom meradle tam, kde jej dosah je medzinárodného významu, ako sú pramenné oblasti riek, vetry a ich smer, sťahovanie vtáctva a živočíšstva, invázie škodcov, povodne a podobné kalamity. Preto kra jiny ľudovej demokracie pripravujú zjednotenie zákonov o ochrane prírody, a my sa právom domnievame, že naša osnova - ako najnovšia - bude dôležitou oporou v tomto smere.

Zúčastňujeme sa veľkého prerodu, pretvárame seba i prírodu v prospech našej spoločnosti. Pretvárame prírodu zavodňovaním, zalesňovaním, vytváraním mikroklímy, napomáhame biologický boj proti škodcom, zachraňujeme hynúce rastlinstvo a živočíšstvo, čo je ten najvyšší stupeň ochrany prírody.

Ochrana prírody musí byť zároveň aj bojom proti neodborným alebo jednostranným zásahom do prírody, ktoré sa ešte i dnes dosť často vyskytujú a ktoré nedbajú alebo nevidia, že príroda je celok, v ktorom narušením jedného činiteľa možno narušiť i ostatných činiteľov, a tým spôsobiť, že neskoršia náprava je veľmi ťažká alebo dokonca nemožná.

Žiarivým vzorom štátnej starostlivosti o ochranu prírody je nám prvý socialistický štát na svete - Sväz sovietskych socialistických republík. Veľký Lenin už v roku 1919 vyhlásil: "Ochrana prírody má význam pre celú republiku, prikladám jej nesmiernu dôležitosť. Treba ju považovať za štátnu nevyhnutnosť a oceňovať ako záležitosť celoštátneho významu".

Starostlivosť sovietskeho štátu o ochranu prírody je preniknutá obsahom týchto slov, ktoré našli zvýraznenie vo viacerých dekrétoch na ochranu prírody v Sovietskom sväze. Milióny sovietskych ľudí si tieto slová hlboko osvojili a ich tvorivé zásahy pri ochrane prírody sú dôkazom dnešného bohatstva, sily a zachovania krás veľkej sovietskej vlasti.

Dnes, keď prerokúvame zákon o štátnej ochrane prírody, nemôžeme nespomenúť všetkých tých neznámych i známych priekopníkov ochrany prírody na Slovensku, medzi ktorých patrí ako najvýznamnejší z nich Jozef Dekrett-Matejovie. Jemu vďačíme za ochranu a zalesňovanie oblasti dnešného Banskobystrického kraja. Snahy týchto priekopníkov boli o to cennejšie, lebo nenachádzali podporu a pochopenie vtedajších úradov, ale len nenávisť a zosmiešnenie zo strany drancovate ľov.

Ochrana prírody nenašla, ani nemohla nájsť svojho uplatnenia ani po roku 1919, keď celé národné hospodárstvo bolo postavené, ba i štátom chránené na egoistických, súkromnokapitalistických základoch. Zásadný obrat v tomto smere nastal až po roku 1945, no najmä po roku 1948.

Dôkazom starostlivosti nášho ľudovodemo kratického zriadenia o ochranu prírody je aj skutočnosť, že na našich vysokých školách je zavedená ochrana prírody ako samostatná dis ciplína. Právom môžeme byť hrdí na to, že náš štát sa stará aj o bohatú vedeckú, odbornú a populárnu publikačnú a časopiseckú činnosť z oblasti ochrany prírody, o ktorú prejavujú veľký záujem aj zahraničné vedecké a odborné kruhy.

Hoci nemáme dosiaľ špeciálny zákon na ochranu prírody, predsa sa ochrana prírody v našej republike opiera o celý rad príležitostných predpisov, a to v rámci noriem, vydaných pre iné rezorty. Ustanovenia o ochrane prírody nájdeme napríklad v zákonoch katastrálnom, o poľovníctve, o územnom plánovaní a výstavbe obcí, o rybárstve, o vodnom hospodárstve, o telekomunikáciách, v železničnom zákone a tiež v zákone trestnom a v trestnom zákone správnom. No nemôžeme nespomenúť najpríbuznejší zákon, a to zákon Slovenskej národnej rady o zriadení Tatranského národného parku, ktorý berú za vzor nielen spriatelené štáty ako dôkaz uznania našich ochranárskych snáh.

Ochranu prírody možno uskutočňovať len v mieri. Aj tento zákon je prejavom nášho mierového budovateľského úsilia. Musíme poznávať, oceňovať, chrániť a milovať prírodu našej prekrásnej vlasti v celej bohatosti foriem jej života a krásy.

Aby sa ochrana prírody mohla na Slovensku plne rozvinúť, treba ju postaviť na pevný právny základ. Týmto právnym základom sa má stať zákon, ktorého návrh sa predkladá. Okrem toho sa týmto zákonom legalizujú doteraz vykonané opatrenia na ochranu prírody.

Náš štát venoval a venuje na ochranu prírody značné finančné prostriedky. Pokiaľ ide o hradenie nákladov potrebných na plnenie úloh, upravovaných navrhnutým zákonom, treba uviesť, že tento zákon nekladie nové požiadavky na štátny rozpočet, lebo potrebné prostriedky sú už zabezpečené v rozpočte Povereníctva kultúry a krajských národných výborov, ako aj v rozpočte Slovenského pamiatkového ústavu. Povereníctvo kultúry od roku 1953 vo svojom rozpočte zabezpečovalo finančné prostriedky na ochranu prírody, t. j. na plnenie úloh, ktoré sú teraz upravované týmto zákonom. V roku 1953 bola na ochranu prírodných pamiatok rozpočtovaná suma 126.000.- Kčs. V roku 1954 sa v rozpočte na ochranu prírodných pamiatok pamätalo sumou 144.000.- Kčs. V roku 1955 je na tento cieľ rozpočtované 835.000.- Kčs, v čom je však vysoká položka 600.000.- Kčs ako bežné opravy - Svätojurský Šúr. Táto položka vyčerpaná nebude, lebo nie sú vyriešené majetkoprávne pomery, týkajúce sa Šúru.

Pre rok 1956 je predbežný rozpočet na ochranu prírody 625.000.- Kčs. Z týchto údajov je zrejmé, že pre štátny rozpočet nijaké nové náklady nevznikajú.

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, výbory návrh jednomyseľne schválili s legislatívnymi a štylistickými zmenami, ktoré sú uvedené v zpráve, ktorú máte pred sebou. Takto upravený návrh tohto zákona výbory predkladajú Slovenskej národnej rade na odhlasovanie. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem zpravodajcovi Dubovskému za podanú zprávu.

Nasleduje

rozprava o spoločnej zpráve výborov.

Oznamujem, že sa do rozpravy prihlásili poslanci

inž. Ondrej Levrinc a

Matej Rusňák.

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi inž. Levrincovi.

Poslanec inž. Levrinc:

Vážené predsedníctvo,

súdružky a súdruhovia poslanci!

Programom našej socialistickej vlasti je neustále zvyšovať životnú a kultúrnu úroveň všetkých pracujúcich, čo sleduje aj dnes prerokúvaný zákon o ochrane prírody.

Zákon o ochrane prírody nie je teda samoúčelný, ale je návodom, kde a akým spôsobom treba do prírody zasahovať alebo ju chrániť, aby slúžila v prospech celej spoločnosti.

Ak chceme zachovať prírodu, uchrániť jej hodnoty pre nás všetkých i pre budúce generácie, musíme dôkladne poznať prírodu a tiež zákonitosti, ktorými sa riadi.

Celý vývoj prírody sa dial a deje podľa nezmeniteľných prírodných zákonov. Nespočetné, celkom drobné i nepredstaviteľné veľké sily spôsobili za miliardy rokov niekedy súbežne, inokedy protichodne zmenu niekedy pomalú a pozorovateľnú len po dlhých časových odstupoch, inokedy pomerne rýchle. A tak každá podrobnosť je súčasťou zladeného celku, ktorý organicky vyrástol zo vzájomného pôsobenia všetkých činiteľov. Zo všeobecných zákonitostí prírody nie je vyňatý ani človek. Ľudská činnosť, i keď je kvalitatívne odlišná svojou uvedomelosťou, nadobudla schopnosti vplyvu na prírodu.

Činnosť človeka nebola vždy tvorivá, ale aj zhubná a až do posledného času živelná. Tak sa stávalo, že človek často spôsoboval v prírode veľké škody a zanechal smutné dedičstvo budúcim generáciám.

Činnosť človeka prejavila sa najmä pri osídľovaní vhodných oblastí, narušovaním vegetačného krytu, k čomu používal rôznych spôsobov podľa stavu výrobných nástrojov, ktoré vlastnil. Spočiatku na odstraňovanie vegetačného krytu používal oheň, pomocou ktorého vypaľoval rozsiahle oblasti a ich osídľoval, neskoršie klčovaním rozširoval na úkor lesa poľnohospodársku pôdu a konečne ťažbami i na miestach, ktoré mali byť chránené, urýchľoval pôsobenie prírodných zákonitostí v neprospech spoločnosti.

Podľa hrubého odhadu na celom svete je asi 450 miliónov hektárov lesnej pôdy zničenej ľudmi, ktorá je vyradená z produkcie dreva. Je to oblasť, ktorá súhrnne predstavuje rozlohu 41-krát väčšiu, ako je naša Československá republika.

I u nás došlo koristníckym spôsobom k odlesneniu veľkých plôch v rôznych oblastiach Na jurskom vápenci v oblasti Brezovej pod Bradlom odlesnené plochy neboli obnovené, ale použité na pasenie. Stáda oviec a kôz tu spásali chudobnú pašu a tak zničili i posledné zvyšky vegetácie. Takto spustošené plochy boli vystavené erozívnej činnosti, ktorá dokonala dielo skazy.

Takýmto spôsobom dostáva sa na povrch materská hornina pri Banskej Belej, na Podlaviciach pri Banskej Bystrici, pri Trenčianskych Bohuslaviciach. Po prvej svetovej vojne došlo k väčšiemu pustošeniu hornej stromovej hranice na holiach, kde pre dočasné pasienky boli vypálené celé stráne kosodreviny. Tým bola horná hranica lesa znížená až o 300 m.

Obnovenie pôvodného vegetačného krytu len v Liptovských holiach by vyžadovalo 25 miliónov korún.

Odstrašujúci príklad devastácie človekom je Slovenský kras v okresoch Rožňava a Turna nad Bodvou, kde dnes holé krasové útvary pri obnovovaní vegetačného krytu robia veľké starosti.

K odlesneniu už spomínaných oblasti dochádzalo v prevažnej miere pre rozširovanie pasienok. Od roku 1925 do konca prvej Československej republiky bolo odlesnené vyše 25. 000 ha lesa a premenené na pasienky. Táto živelná snaha prejavila sa hlavne na Slovensku. Na 1 ha krmovinovej základne k roku 1947 pripadlo na Slovensku 0.88 kusa hovädzieho dobytka a 0.28 kusa oviec, kým v českých krajoch 239 kusa dobytka a 0.12 kusa oviec.

Tvrdenie, že na Slovensku je nedostatok pasienok, podľa uvedeného nijako neobstojí. Poukazuje však na skutočnosť, že tento úsek nášho poľnohospodárstva nebol správne obhospodarovaný, pôda ako aj trávne porasty boh veľmi zanedbané a dnes prichádzame k záveru, že rozširovanie pasienok na úkor lesov bolo neopodstatnené.

V smerniciach X. sjazdu Komunistickej strany Československa sa hovorí, že otázku rozvoja poľnohospodárskej výroby treba riešiť na základe rozboru konkrétnych podmienok. To je správny pokyn a keby sa všade v praxi uplatňoval, mohli by sa už dnes zmenšovať rozpory, o ktorých tu hovorím. Nemohli by sa stať prípady, ako na Žitnom ostrove, kde napríklad v obci Čechy v Novozámockom okrese, ktorá má temer najmenšiu lesnatosť v Československej republike, sa miestne jednotné roľnícke družstvo domáha za podpory miestnych poľnohospodárskych orgánov za vypustenie blízkych agátových lesov na pasienky pre ovce. Na Horehroní, kde extenzívnym pasením zničili alebo znehodnotili rozsiahle plochy, obyvatelia požadujú povoliť ďalšie pasenie na lesnej pôde. Občania Liptovskohrádockého okresu na úkor Tatranského národného parku chceli rozšíriť svoje pasienky. Zato príkladom môže slúžiť hnojovicové hospodárstvo JRD v Ružomberku, ktoré vzorným obhospodarovaním 45 ha pasienok zvyšuje produkciu týchto v doteraz nebývalej miere.

Povereníctvo pôdohospodárstva by malo dobré výsledky práce družstevníkov viac propagovať cez správy a odbory národných výborov a viesť jednotné roľnícke družstvá a súkromne hospodáriacich roľníkov v pastvinárskych oblastiach, aby ich realizovali.

Sú však aj prípady, že vzorne vybudované pasienky boli časom zničené a ako nevyhovujúce zanechané. V oblasti Nízkych Tatier v chotári Vyšná Boca pred 30 rokmi ešte existujúci úplný zavlažovací systém kanálov a povrchových rozvodov bol zničený a dnes zachovalé časti systému zvyšujú nepriaznivá vplyvy.

Dôležitou funkciou lesa je, že je domovom zvierat, vtáctva a rôzneho hmyzu. Naša krajina s jej značným vertikálnym rozložením poskytuje možnosti výskytu skoro všetkým európskym živočíchom a rastlinám. Vyskytujú sa tu druhy vzácne, najmä vysokohorských polôh, ako kamzík, hvizdák, svišť, orol skalný a tiež druhy, ktoré sú len na Slovensku. Výskyt týchto vzácnych druhov treba starostlivo chrániť, a to z dôvodov hospodárskych, vedeckých a estetických, čo bolo vyjadrené v roku 1949 prijatým zákonom Slovenskej národnej rady o zriadení Tatranského národného parku. Mimo uvedeného prírodné zvláštnosti boli na rôznych miestach republiky chránené zriaďovaním štátnych prírodných rezervácií, ktoré sa dnes zakotvujú v pripravovanom zákone o ochrane prírody.

Ešte významnejším poslaním lesa je jeho úloha regulátora vodného režimu. Zvlášť keď uvážime, že Československá republika je rozvodím skoro všetkých stredoeurópskych riek. Správne hospodárenie s vodou je preto životne dôležitou otázkou nás všetkých.

V čom spočíva regulačná úloha lesa?

Vodné zrážky dopadajúce na koruny stromov sú z prevažnej časti zachytávané korunami a len postupne dostávajú sa k pôde po dlhšom období. Najlepšie úlohu koruny stromov vystihuje slovenské porekadlo, že v lese človek zmokne dvakrát. Takto dopadajúca vo da na povrch pôdy postačí vsakovať do pôdy a neodteká povrchove. Tiež hrabanka zachycuje značné množstvo vody. Pôda skyprená koreňovým systémom, zvlášť po predchádzajúcom vyťaženom a prehnitom poraste, zanechala veľké medzery, kde voda môže rýchlo vsakovať do zeme. I pri viacdňovom a výdatnom daždi v lesnatých oblastiach je stav medzi minimálnou a maximálnou hladinou vody nepatrný. Voda potôčkami odteká čistá, nezakalená časticami pôdy. Aj za tých najsuchších období sú pramene lesných oblastí hojne zásobené vodou.

Hojnosť lesov vplýva do určitej miery aj na akosť a množstvo zrážkových vôd, urýchľuje cirkuláciu pôdy, ktorá je nevyhnutná pre život rastlín a pre život živočíchov.

Na vodný režim kraja môže človek vyplývať aj úpravou vodných tokov, terasovaním a rôznymi záchytnými nádržami. Veľký význam v pravidelnom zásobovaní budú hrať stavajúce sa priehrady, ktoré budú mať značný vplyv na klimatické podmienky v krajinách. Ideálne by bolo, aby všetka zrážková voda vsiakla do pôdy a len prostredníctvom rastlín dostávala sa do biologického obehu. Spodná voda má ešte aj ten význam, že pretekajúc pórmi zemskej pôdy chemicky pôsobí na rôzne nerasty, rozpúšťa ich a prináša ku korienkom rastliny. Môžeme preto povedať, že čím je krv v organizme človeka, tým je voda v organizme prírody.

Nemožno však nespomenúť aj veľké škody napáchané na tokoch znečisťovaných hlavne z tovární a splaškami z miest. Podľa údajov Františka Duchoňa na základe rozborov stráca sa takto len v povodí rieky Labe 150 tisíc vagónov dusíka, 27 tisíc vagónov vápna, viac než 5 tisíc vagónov drasla, 350 vagónov kyseliny fosforečnej a mnoho iných cenných látok. Spracovaním týchto cenných látok v našom priemysle by sa získali chemické výrobky pre náš trh a pre priemysel a zdravie človeka čisté toky.

Ochrana prírody nie je a nemôže byť samoúčelná. Cieľom ochrany prírody je všemožne napomáhať a usmerňovať naše hospodárstvo, najmä poľnohospodárstvo. Už z doteraz uvede ného jasne vyplýva, že ochraňovaním prírody vo všeobecnosti sa pomáha zabezpečovať uznesenie X. sjazdu KSČ, a to podstatne zvýšiť poľnohospodársku výrobu v najbližších 2-3 rokoch.

Nebolo by úplným zhodnotením zákona o ochrane prírody, keby som nepripomenul priamy vplyv prírody na naše poľnohospodárstvo. Z najdôležitejších prostriedkov poľnohospodárstva je pôda, ktorá pri riadnom ošetrovaní má schopnosť trvalé produkovať. Dôležité je uchovať všetky biogénne prvky potrebné pre život rastlín, nachádzajúce sa v pôde. To znamená, chrániť povrchové vrstvy pred splavovaním vodou a odnášaním vetrom.

Dostatočnú ochranu proti poveternostným a vodným vplyvom poskytujú lesy a ochranné pásy pri správnych agrotechnických metódach. Musíme mať na zreteli, že odplavené a odviate častice pôdy sú pre nás stratené, lebo k vytvoreniu jedného centimetra vrstvy pôdy je treba 300 rokov, čo je možné nešetrným zachádzaním stratiť počas jedného až dvoch rokov. Tejto ako i iným otázkam venuje najmä Sovietsky sväz veľkú pozornosť. Treba, aby sme tie dobré skúsenosti, dosiahnuté dlhodobým výskumom a potvrdené praxou, použili, učili sa z nich s prihliadnutím ma naše pomery, zabezpečovali dôležité poslanie: ochraňovať prírodu vo všetkých jej bohatstvách, prospešných pre nás a naše budúce generácie.

Hoci málo, ale predsa sa u nás ešte vyskytujú ľudskou rukou neporušené alebo len málo porušená časti prírody, ktoré zvlášť dnes nadobúdajú cenné hodnoty pre našu vedu ako prírodné laboratóriá pre štúdium rastlín a živočíchov za účelom uplatnenia získaných skúseností pre praktické použitie, a tým pre zvýšenie bohatstva nášho národného hospodárstva.

Vzácne rastliny a živočíchy treba chrániť jednak preto, aby nebola ochudobnená biocenóza a tiež rovnováha v prírode a jednak preto, aby sme nedopustili, že by vzácne druhy rastlín a živočíchov vymizli bez vedeckého preskúmania ich života v zladenom celku prírody, ich funkcie a poslania. Veľmi cennú úlohu prírodných laboratórií tvoria prírodné rezervácie a národné parky. Dosiaľ ich zriaďovanie narážalo na odpor miestnych občanov a ich záujmov, čo však nie je opodstatnené. Parky a rezervácie zriaďujú sa obyčajne na tých miestach, ktoré buď neslúžili alebo sú nevhodné pre poľnohospodárstvo a majú iné dôležité poslanie v rámci celkovej prírody.

Spomedzi našich najvzácnejších a tiež dobre vo svete známych rezervácií je Tatranský národný park, ktorý je domovom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Ďalej sú to Kováčske kopce, kde je najsevernejšia hranica teplomilných živočíchov a rastlín v Európe. Jurský Šúr ako posledný zvyšok výskytu lúčneho lesa a ako jediné nálezisko jasena ptáčkovského na svete a mnoho iných, ako sú Čenkov les pri Nuzle s výskytom chvojníka dvojklasého, Biskupice pri Dunaji s hniezdiskom kormoránov a volaviek, rezervácia okolo Seného ako najvzácnejšia odpočivňa sťahovavého vtáctva, zvlášť vodného. Treba tu spomenúť ešte aklimatizačné drevinné záhrady Mlyňany a Kysihyble pri Banskej Štiavnici a veľmi vzácne výskyty tisu v Harmanci pri Banskej Bystrici.

Vážené predsedníctvo, súdružky a súdruhovia!

Vo vykorisťovateľských spoločenských zriadeniach, v ktorých záujmy jednotlivca stavajú sa pred záujmami celku, nemožno komplexne riešiť ochranu prírodného bohatstva, a preto ak došlo k schváleniu určitých noriem, tak len takých, ktoré boli podporou vládnúcej vrstvy a kapitalistického vykorisťovateľského konania, ktoré mimo vykorisťovania človeka koristilo aj prírodné bohatstvá.

Tak veľkolepé opatrenie, ako je vydanie zákona o ochrane prírody, v celom rozsahu môže byť schválené len v štátoch, budujúcich socializmus a komunizmus, kde záujmy všetkého národa splývajú v jeden cieľ a nie sú v rozpore so záujmami jednotlivca, lebo záujmy jednotlivca sú totožné so záujmami celku. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi inž. Ondrejovi Levrincovi za prednesený prejav.

Dávam slovo druhému rečníkovi, poslancovi Matejovi Rusňákovi.

Poslanec Rusňák:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia!

Slovenský pracujúci človek má už vrodená lásku k prírode. Od malička, od detských rokov cíti k nej úzky vzťah. Učí sa ju poznávať učí sa ju milovať. A čo je najpozoruhodnejšie, slovenský pracujúci človek je na prírodné krásy Slovenska hrdý. A má byť na čo. Máloktorá krajina na svete oplýva takými prírodnými bohatstvami ako Slovensko. Prekrásne nížiny pre chádzajú postupne z juhu na sever v pahorkatiny, pohoria a vo vysokohorské pohorie, v ňom prekrásne Tatry.

Je len prirodzené, že vzťahy nášho človeka k prírode neostávajú len pri spomínanej láske a hrdosti. Tieto pojmy musia byť naplnené aj konkrétnymi skutkami. O prírodných krásach nestačí len pekne hovoriť, ale treba skutkami sa pričiniť o to, aby sa ony zachovali a aby sa i ďalej zveľaďovali. Náš človek to aj robí. Pravda, potiaľ, pokiaľ siahajú jeho vedomosti, čo a ako má robiť. V minulosti sme boli svedka mi toho, že sa naše prírodné bohatstvo humpľovalo ničilo a zašantročovalo. No, nerobil to pracujúci človek, ale tí, ktorí vykorisťovaním pracujúceho človeka a drancovaním prírody sledovali cieľ, aby si čím viac naplnili svoje bezodné vrecká veľkými ziskami. Pre takýchto ľudí boli prírodné bohatstvá len zdrojom ziskov. Lesné bohatstvo bolo za rokov vlády buržoázie a najmä tzv. slovenského štátu tak zničené, že nám potrvá ešte dosť rokov, kým ho dáme do poriadku.

No aj na ostatných úsekoch sme s daným stavom nemohli byť spokojní. Nemohlo byť jedno, že napríklad našu svetoznámu Dobšinskú ľadovú jaskyňu ešte aj po oslobodení našej vlasti používal súkromný podnikateľ na zárobkové ciele, keď na ľadovej ploche organizoval v letných mesiacoch klzište pre krase korčuliarov a hokejistov a v dôsledku čoho ľadové útvary v jaskyni sa začali rozpúšťať. Až rázny zákrok zamedzil takémuto znehodnocovaniu tejto jedinečnej prírodnej krásy. No zrejme sa na skúsenosti z tých rokov zabudlo, nakoľko aj v tomto roku, ako sa to objavilo v zprávach v novinách, trénovali tu hokejisti.

Keď sa pozeráme na otázku zachovania a zveľadenia prírodných krás z hlbšieho hľadiska, dochádzame k záveru, že prírodné krásy sú dnes majetkom všetkého ľudu a všetok ľud má mať prvoradý záujem, aby sa tento celonárodný majetok nielen udržal, ale aj čoraz viac zväčšoval a stal sa z mnohých stránok čím užitočnejší. Na prírodnom bohatstve našej krajiny má veľký záujem naša veda, kultúra i hospodárstvo. Prírodné bohatstvo slúži okrem toho aj poučeniu, osvieženiu a zdraviu širokých vrstiev pracujúceho ľudu. Je to teda majetok nemalý.

Pravda, aby k nezdravým zásahom do nasej prírody nedochádzalo, k tomu treba ešte veľa vykonať. Treba ľudu vysvetľovať, ako si má počínať v tomto smere, treba poučovať a presvedčovať, treba sústavne poukazovať na to, čo pre náš život zveľadená príroda znamená. V tomto smere pripadá veľká a zodpovedná úloha, vyplývajúca z navrhnutého zákona Slovenskej národnej rady o štátnej ochrane prírody, najmä trom zložkám v našom verejnom živote, a to národným výborom, školám a osvetovým pracovníkom.

Predovšetkým národné výbory musia dbať o to, aby nedopustili poškodzovanie prírodných krás. Nesprávne postupovali napríklad národné výbory v Beladiciach, Veľkých Chrašťanoch a v ďalších obciach okresu Zlaté Moravce, kde z popudu niektorých málo rozvážnych členov národných výborov, ale aj v dôsledku nedostatočnej všímavosti okresného národného výboru vyrúbali sa celé aleje, letore slúžili nielen na okrasu a osvieženie, ale aj ako vetrolamy a tiež pre včelárstvo. Tu bude potrebné, aby predovšetkým národné výbory a ich členovia si uvedomovali svoju zodpovednosť za každý umelý zásah do prírody. Pravda, to je len jedna stránka celej veci. A tá druhá je ešte viac dôležitá. Povinnosťou národných výborov a ich členov je učiť všetko občianstvo, ako sa má zachovávať k prírode a jej krásam. V spolupráci s osvetou a školami národné výbory nech sa stanú šíriteľmi myšlienky ochrany prírody. Národné výbory si budú musieť viac všímať odborných rád, ktoré im ochotne poskytnú konzervátori a zpravodajcovia ochrany prírody pri zásahoch do prírody v súvislosti s reguláciou tokov, úpravou pozemkov, zveľaďovaním a okrašľovaním miest a dedín a pod. Konzervátori a zpravodajcovia ochrany prírody sú odborníci v smere ochrany prírody, a preto treba ich rady a odborné posudky rešpektovať.

Ďalšie úlohy národných výborov v tomto smere sa dajú zhrnúť asi takto:

1. Národné výbory majú bdieť, aby na chránených územiach bola zachovaná celistvosť vegetácie, ako aj všetky zariadenia, ktoré slúžia prevádzke chráneného objektu, ako napríklad cesty, chodníky, ploty, mosty, zariadenia pre zimné kŕmenie zvere a vtáctva a pod.;

2. národné výbory budú dbať na to, aby sa z lesov a chránených území odstránila vedľajšia ťažba (hrabanie steliva, olamovanie suchých konárov, zber rastlín a plodov, ako aj trhanie kvetov), ako aj nad tým, aby nedochádzalo k spásaniu porastu;

3. je na národných výboroch, aby zamedzili na chránených územiach stavebným zásahom do chránenej prírody;

4. národné výbory budú ďalej dbať na to, aby v prípade, keď jednotlivé stromy a kultúry budú napadnuté nákazami, na miestach, kde sa predtým nevyskytovali a nepoznali, odstránili ich len po vyjadrení sa odborných miest. Tu treba mať na zreteli tú skutočnosť, že treba dať pozor aj na škodcu, nakoľko je možné, že nájdený druh je doteraz neznámy, a preto treba skúmať podmienky jeho výskytu, jeho udomácnenie a pod. a až potom, po dohode s odborníkmi, vedcami a pestovateľmi navrhnúť jeho likvidovanie;

5. úlohou národných výborov bude aj to, aby zabránili ničivým zásahom do chránených území zo strany psov a mačiek, najmä prispeli k tomu, aby tieto domáce zvieratá neničili v chránených územiach vtáctvo, drobné živočíšstvo, živú prírodu, a tiež budú musieť národné výbory prísne stíhať tých jednotlivcov, ktorí by nedovoleným chytaním alebo odstrelom ničili zver v chránených územiach;

6. národné výbory na viditeľných miestach označia tabuľkami vyhlásené chránené časti prírody;

7. bude v právomoci národných výborov, aby stíhali a trestali každé úmyselné poškodzovanie chránenej prírody, ako aj porušovanie ochranných podmienok v záujme nášho prírodného bohatstva.

Veľká úloha pripadá pri ochrane našej prírody škole a učiteľom. Je predsa známe, že naše deti a mládež ponajviac poškodzujú prírodu, olamujú cenné stromy, ničia živočíšstvo a vtáctvo. Tu bude úlohou učiteľov zabrániť tomu v spolupráci s rodičmi, aby deti neboli ničiteľmi, ale ochrancami prírody a jej krás. Učitelia na hodinách vlastivedy, občianskej náuky a prírodopisu môžu dosiahnuť v tomto smere cenné výsledky, keď poučia svojich žiakov a vysvetlia im základné otázky, súvisiace s ochranou prírody. Školy a jednotlivé triedy môžu za vedenia učiteľov organizovať patronáty nad chráneným územím, nad lesmi, parkami, záhradami a ostatnými krásami. Môžu prispieť k rozvoju živočíšstva a vtáctva, ktoré sú chránené, tým, že sa postarajú o búdky, krmidlá a stravu. Treba mať na zreteli, že už od mlada treba vychovávať mládež láske k prírode a ku skutkom, ktoré túto lásku dokazujú.

Nemenej sa očakáva od osvetových pracovníkov. Aj oni majú široké pole pôsobnosti. Majú za úlohu vychovávať a poučovať spoluobčanov odbornými prednáškami a diskusiami o dôležitosti a význame ochrany prírody, čo príroda znamená pre naše poľnohospodárstvo, vedu, kultúru, i osvieženie a zdravie. Na konkrétnych príkladoch môžu poukazovať na to, aké zásahy ľudí do prírody sú škodlivé a čo sa má robiť v prospech zveľadenia prírody. Odborníci, pracujúci pri ochrane prírody, konzervátori a zpravodajcovia ochrany prírody im iste ochotne pomôžu.

Toto by boli v kocke úlohy, ktoré národné výbory, školy a osveta majú na starosti v súvislosti so zákonom Slovenskej národnej rady o štátnej ochrane prírody, ktorý zákon akiste všetci s radosťou prijmeme a odhlasujeme. Sú to úlohy nemalé, ale o to šľachetnejšie a užitočnejšie. Som presvedčený, že týmto zákonom prispejeme nielen k zachovaniu našich prírodných krás, ale aj k ich zveľadeniu. A to bude dôvod, aby naša hrdosť na prírodné krásy Slovenska bola čim väčšia a mala bohatšiu náplň. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi Matejovi Rusňákovi za jeho prejav.

Pýtam sa súdruhov poslancov, či sa ešte niekto hlási o slovo?

(Nikto sa nehlási.)

Pretože sa o slovo nikto viac nehlási, vyhlasujem rozpravu o prednesenej zpráve výborov kultúrneho a osvetového, právneho a hospodárskeho a rozpočtového za skončenú.

Dávam záverečné slovo zpravodajcovi súdruhovi Dubovskému.

Zpravodajca poslanec Dubovský:

Vzdávam sa záverečného slova.

Podpredsedníčka Ďurišová:

Pristúpime k hlasovaniu.

Budeme hlasovať

o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o štátnej ochrane prírody.

Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho na odhlasovanie predkladajú výbery kultúrny a osvetový, právny a hospodársky a rozpočtový, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona jednohlasne schválila podľa návrhu výborov.

Tým je program 10. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšiu schôdzku Slovenkej národnej rady zvolá užšie predsedníctvo písomne.

10. schôdzku vyhlasujem za zakľúčenú.

(Koniec schôdzky o 15.30 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo: 1240/1955.

Za správnosť stenografickej správy

v Bratislave 24. októbra 1955

vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady:

Ilčík v. r.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP